Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125427086
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6125427086.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne A. B.
A., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. A. XX, XXX XX D. D., právne zastúpenej Advokátska
kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 47 253 011, proti žalovanému E. A., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. A.

XX, XXX XX D. D., právne zastúpenému JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, so sídlom 1. mája
1018/81, Liptovský Mikuláš, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 20C/61/2025-37 z 11. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

2. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 343 a § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu. Žalobkyňa totiž neosvedčila obavu o ohrozenie exekúcie, keďže
nepreukázala nič, čo by odôvodňovalo obavu, že žalovaný vykonáva alebo má v úmysle vykonávať

úkony smerujúce ku sťaženiu, či zmareniu výkonu budúceho rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že
žalovaný ponúka na predaj svoje nehnuteľnosti nepredstavuje bez ďalšieho konanie spôsobilé ohroziť
prípadnú budúcu exekúciu pohľadávky žalobkyne. Súd prvej inštancie takisto žalobkyni vytkol, že
nielenženeosvedčila,aleaninetvrdilaskutočnostinutnéprevyhovenienávrhu,napr.neuviedlaokolnosti
týkajúce sa príjmových, finančných a majetkových pomerov žalovaného a jeho ekonomickej situácie
vrátane toho, či prípadne vlastní ďalšie nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie vo vzťahu k zákonnej zásade

primeranosti zabezpečovacieho opatrenia skonštatoval i neprípustnú disproporciu medzi žalobkyňou
uplatnenou pohľadávkou v sume 254.160,- Eur a sumou 1,8 mil. Eur ako hodnotou, ktorú majú
podľa žalobkyne nehnuteľnosti majúce byť predmetom záložného práva zriadeného požadovaným
zabezpečovacím opatrením.

3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalobkyňa, ktorá trvala na tom, že preukázala

obavu o ohrozenie exekúcie. Za neprimerane prísny označila názor súdu prvej inštancie, podľa
ktorého podrobnejšie nepopísala okolnosti týkajúce sa pomerov žalovaného. Také niečo nebolo v jej
možnostiach, lebo hoci je žalovaný jej manželom, sú v rozvodovom konaní a takými informáciami
nedisponuje a nedisponovala ani počas manželského spolužitia. Vedela jedine osvedčiť, že žalovaný
ponúka na predaj svoje nehnuteľnosti v celkovej hodnote 1,8 mil. Eur. Požiadavka súdu je podľa nej
neprimeranou represiou, lebo potom by zabezpečovacie opatrenie bolo možné nariadiť iba v prípade,

ak je veriteľovi známy všetok majetok dlžníka a tento je v podobnej výške ako pohľadávka. Ohľadne
disproporcie žalovanej pohľadávky s hodnotou nehnuteľností žalovaného poukázala žalobkyňa na §343 CSP, ktorého účelom je ochrana veriteľa pred zmarením exekúcie a nie minimalizácia zásahu do
práv dlžníka. Akceptácia argumentácie prvoinštančného súdu by znamenala praktickú nepoužiteľnosť
zabezpečovacieho opatrenia v prípadoch nižšej pohľadávky než je hodnota jedinej nehnuteľnosti

dlžníka. Okrem toho sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, či nebolo možné zriadiť záložné právo len
k časti nehnuteľností (napr. iba na stavbu rodinného domu).

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Na základe odvolania žalobkyne krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

6. Odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalobkyne na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Prejednávanú vec po právnej stránke posúdil správne, lebo odvolací
súd plne súhlasí so záverom, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP.

7. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nesplnenie podmienky nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia vyplývajúcej z ust. § 343 ods. 1 CSP, ktorá spočíva v tom, že musí existovať reálna
obava z ohrozenia exekúcie. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia totiž nie je len
osvedčenie toho, že žalujúca strana má proti žalovanej strane pohľadávku (či už judikovanú alebo takú,
ktorá by mohla byť judikovaná neskôr ako je tomu v prejednávanej veci), ale aj osvedčenie toho, že
prípadná exekúcia voči žalovanému je reálne a bezprostredne ohrozená. Ide o podmienky, ktoré musia

byť splnené kumulatívne a teda nesplnenie čo len jednej z nich neumožňuje súdu zabezpečovacie
opatrenie nariadiť.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že iba inzercia predaja nehnuteľností
žalovaným sama o sebe nepredstavuje ohrozenie prípadnej exekúcie. Skutočnosť, že žalobkyňa

neuviedla nič bližšie o pomeroch žalovaného z dôvodu, že podľa svojho tvrdenia o nich nemá vedomosť,
len potvrdzuje správnosť záveru o neexistencii ohrozenia exekúcie. Ak totiž žalobkyňa samotná nevie
a v nadväznosti na to ani netvrdila, akým majetkom či príjmami, resp. dlhmi žalovaný disponuje, nie
je možné prijať záver, že exekúcia je ohrozená. O takú situáciu by išlo napr. vtedy, ak by žalobkyňou
označené nehnuteľnosti boli jediným majetkom žalovaného, ktorý by mal prípadne aj ďalšie splatné

záväzky.

9. Nakoľko teda nebola osvedčená základná podmienka zabezpečovacieho opatrenia, právne
irelevantnou pre rozhodnutie o podanom návrhu bola otázka (ne)pomeru žalovanej pohľadávky
a hodnoty nehnuteľností žalovaného, rovnako ako odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie

neskúmal možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v menšom než navrhovanom rozsahu. Tieto
otázky by mali svoj význam len v prípade osvedčenia ohrozenia exekúcie, čomu tak v prejednávanej
veci nebolo.

10. Odvolací súd nesúhlasí s kritikou žalobkyne, ktorá namietala neprimeranosť záverov súdu prvej

inštancie o tom, že mala v návrhu bližšie ozrejmiť pomery žalovaného. Odvolací súd síce rozumie
žalobkyni, ale nemôže odhliadať od toho, že je úlohou toho, kto žiada nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, aby osvedčil, že kroky vykonávané žalovaným subjektom negatívne ovplyvňujú úspech
prípadnej exekúcie. Súd prvej inštancie nežiadal od žalobkyne, aby poskytla podrobný súpis všetkého
majetku žalovaného, jeho príjmov, pohľadávok či záväzkov, len správne poznamenal nedostatočnosť

zodpovedajúcich tvrdení, ktoré by v kontexte s označenou inzerciou mohli viesť k záveru o ohrození
exekúcie. V tomto odvolací súd nevidí žiadne neprimerané zaťaženie žalobkyne ako navrhovateľky
zabezpečovacieho opatrenia.

11. Ak teda súd prvej inštancie skonštatoval, že návrh žalobkyne nedáva žiaden reálny podklad pre

obavu z ohrozenia exekúcie, lebo okrem inzerovaného predaja nehnuteľností nepomenúva žiadne
okolnosti smerujúce k negatívnym následkom vo vzťahu k majetkovej sfére žalovaného, zodpovedá
tento právny záver obsahu spisu a je zároveň aj plne postačujúcim vysvetlením nedôvodnosti podaného
návrhu, nespĺňajúceho takto jednu z už vyššie uvedených kumulatívnych podmienok § 343 ods. 1 CSP.12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.