Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125427086
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125427086.1

Uznesenie

20C/61/2025
5

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne Mgr.art. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom

C. B. XX, XXX XX D. D., zast. Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom
Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
B. XX, XXX XX D. D., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

20C/61/2025
5

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

20C/61/2025
5

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu doručeným spolu so žalobou vo
veci samej dňa 07. 11. 2025 domáha: zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
žalovaného evidovaným Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. č. XX, a to:
- k pozemku, parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X o

výmere 1330 m2, druh pozemku: záhrada - k pozemku, parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape pod parcelným číslom XXX/X o výmere 748 m2, druh pozemku: záhrada,- k pozemku, parcela
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X o výmere 577 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - k pozemku, parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape pod parcelným číslom XXX/X o výmere 222 m2, druh pozemku: ostatná plocha, - k pozemku,
parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X o výmere 114 m2,

druh pozemku: trvalý trávny porast, - k pozemku, parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape
podparcelnýmčíslomXXX/Xovýmere33m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,-kpozemku,
parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X o výmere 49 m2, druh
pozemku: záhrada, - k pozemku, parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným
číslom XXX/X o výmere 2 m2, druh pozemku: záhrada,- k pozemku, parcela registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/XX o výmere 183 m2, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie, - k pozemku, parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom
XXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku: vodná plocha, - k pozemku, parcela registra „C“ evidovanejna katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X o výmere 33 m2, druh pozemku: vodná plocha,
- k pozemku, parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X o
výmere 32 m2, druh pozemku: vodná plocha, - k stavbe, so súpisným číslom XX, postavený na parcele

registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X, popis stavby: rodinný dom, v
prospech žalobkyne, na zabezpečenie jej peňažnej pohľadávky vo výške 254 160,00 € s príslušenstvom;
žalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2.Vnávrhužalobkyňaokreminéhouviedla,žežalobouvovecisamejsadomáhavydaniabezdôvodného

obohatenia vo výške 254 160,00 €. Žalovaný je manželom žalobkyne, s ktorým bolo rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 14C/23/2019 zo dňa 24. 05. 2019 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, pričom v súčasnosti je pod sp. zn. 38P/147/2025 vedené rozvodové konanie. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že so žalovaným dňa 13. 12. 2023 spoločne ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX v kat. úz. F., ktorej boli podielovými
spoluvlastníkmi. Podľa tvrdení žalobkyne bola kúpna cena dojednaná na sumu približne 500 000,00 €,

pričom polovica kúpnej ceny mala byť vyplatená na účet žalobkyne a druhá polovica na účet žalovaného.
Platba od kupujúceho bola na účet žalobkyne pripísaná dňa 18. 12. 2023 vo výške 254 160,00 €
a rovnaká suma mala byť poukázaná kupujúcim aj žalovanému. Podľa žalobkyne si táto až pri
podávaní tejto žaloby všimla, že v kúpnej zmluve, ktorú so žalovaným spoločne podpísali, je v Čl. VII
uvedená kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti v celkovej výške 270 000,00 €, pričom suma vo výške

254 160,00 € má byť poukázaná na účet žalovaného. Žalobkyňa však rozhodne tvrdí, že nehnuteľnosť
na Donovaloch predali za sumu cca 500 000,00 €, ona sa o spôsob realizácie platby nezaujímala, všetky
jednania ohľadom predaja zabezpečoval s kupujúcim manžel (žalovaný). Zvyšné finančné prostriedky
mali byť zaslané na účet žalovaného, ku ktorému žalobkyňa nemá prístup a preto navrhuje, aby výpis
z účtu vyžiadal súd. V deň, kedy boli finančné prostriedky pripísané na účet žalobkyne ich táto v celej

výške 254 160,00 € poslala na účet žalovaného z dôvodu jeho prísľubu, že za tieto kúpi žalobkyni
investičný byt.

3. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný pre ňu investičný byt nekúpil a ani neprejavil záujem o jeho kúpu.
Žalobkyňa manžela žiadala, aby jej vrátil peňažné prostriedky v sume 254 160,00 €, čo však neurobil,

teda si peňažné prostriedky ponechal bez právneho dôvodu. Žalovaný sa obohatil na úkor žalobkyne,
neexistuje platný právny dôvod na ponechanie si veci (peňazí) poskytnutých žalobkyňou. Žalobkyňa
tiež tvrdí, že nemala iný dôvod zaslať žalovanému peniaze, ako je prisľúbená kúpa investičného bytu.
Žalobkyňa manželovi dôverovala, že sľub splní a byt zabezpečí, pričom žalovaný ju v uvedenom
opakovane uisťoval. Po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti a začatí rozvodového konania

sa ukázalo, že žalovaný nemá v úmysle svoj sľub splniť, vrátenie finančných prostriedkov odmietol.
Na výzvu vydania bezdôvodného obohatenia žalovanému doručenú dňa 03. 11. 2025 tento reagoval
telefonátom žalobkyni s výhražným obsahom.

4. Podľa žalobkyne nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného (predmet zabezpečenia) sú na

predaj prostredníctvom realitnej kancelárie B. G.. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa netají tým, že
predajná cena ponúkaných nehnuteľností je cca 1 800 000,00 €. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa
predajom špecifikovaných nehnuteľností v jeho vlastníctve snaží znižovať hodnotu jeho majetku, aby
tento nepodliehal prípadnej exekúcii. Vzhľadom na veľkosť pohľadávky žalobkyne má táto dôvodnú
obavu, že žalovaný túto v prípade uloženia povinnosti súdom nebude môcť zaplatiť jednorazovo.

Je predpoklad vymáhania pohľadávky žalobkyne súdnym exekútorom, pričom konanie žalovaného
závažným spôsobom ohrozuje prípadnú exekúciu. Podľa žalobkyne sa táto nemá ako inak domáhať
zabezpečenia jej pohľadávky len zabezpečovacím opatrením súdu, teda zriadením záložného práva na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného.

5. K návrhu žalobkyňa pripojila: Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/23/2019 – 15
zo dňa 24. 05.2019, právoplatný dňa 10. 07. 2019; Kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX, H.; výpis
z účtu žalobkyne zo dňa XX. XX. XXXX; Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 30. 10.
2025, adresovaná žalobkyňou žalovanému, s doručenkou zo dňa 03. 11. 2025; Podnet žalobkyne pre
podozrenie zo spáchania trestného činu zo dňa 28. 10. 2025; výpis z LV č. XX pre kat. úz. C. B.

nepoužiteľný na právne úkony; inzercia s predajom nehnuteľností, ktoré sú predmetom navrhovaného
zabezpečenia; Tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov.6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), Neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 3 CSP, Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
subjektov sporových strán. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy

pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana.

13. V súvislosti s návrhom žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd konštatuje, že
v zmysle § 343 ods. 1 CSP môže zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z dikcie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že podmienky
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené kumulatívne. Teda žalobca musí osvedčiť

existenciu peňažného nároku ako aj obavu, že prípadná budúca exekúcia voči žalovanému by bola
ohrozená, hrozba musí byť reálna a bezprostredná. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia tak môžu byť iba skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by mohol byť reálne
ohrozený. Existencia peňažného nároku žalobcu, teda dlhu žalovaného, nemôže byť sama o sebe
dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

14. V prejednávanej veci súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej, keď tento bol podaný spolu so žalobou
vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia.

15. Zo žalobkyňou tvrdených skutočností vyplýva, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 254
160,00 €, ktorej judikovania sa domáha žalobou vo veci samej. Pohľadávka žalobkyne mala vzniknúť
nesplnením si povinnosti žalovaného vynaložiť žalobkyňou zverené peňažné prostriedky na kúpu bytu.
Podľa žalobkyne táto zverila žalovanému peňažné prostriedky za účelom kúpy investičného bytu do
jej výlučného vlastníctva. Žalovaný nezabezpečil kúpu nehnuteľnosti pre žalobkyňu a zverené peňažné

prostriedky žalobkyni odmietol vrátiť. Dôvodom zabezpečenia nejudikovanej pohľadávky žalobkyne má
byť inzerovaný predaj nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného za sumu cca 1 800 000,00 €.

16. Na základe posúdenia žalobkyňou v návrhu uvedených skutkových tvrdení spolu s prílohami,
súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posúdil ako nedôvodný. Žalobkyňa hodnoverne

nepreukázala dôvodnosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predovšetkým žalobkyňa
neosvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, a to
s poukazom na skutočnosť, že nepreukázala žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že
žalovaný vykonáva, alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniuvýkonu budúceho rozhodnutia. Obava z exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ
hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému
zmareniu budúcej exekúcie. Taktiež postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.

Samotná skutočnosť, že žalovaný ponúka na predaj nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve bez
ďalšieho nemožno považovať za kroky spôsobilé ohroziť prípadnú budúcu exekúciu pohľadávky
žalobkyne. S poukazom na ustanovenie § 326 CSP je úlohou žalobcu (navrhovateľa) súd presvedčiť
o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v záujme dosiahnutia predovšetkým jeho ochranného
účelu.

17. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia spravidla rozhoduje na základe
obsahu návrhu. Súd považuje za žiadúce upriamiť na skutočnosť, že je v dispozícii žalobcu, ako
subjektu sporovej strany, splniť podmienky predpokladané Civilným sporovým poriadkom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa, napriek kvalifikovanému zastúpeniu advokátom, keď súd má
povinnosť konať v intenciách Čl. 11 ods. 3 CSP, nielenže hodnoverne neosvedčila, ale z veľkej časti

ani len netvrdila skutkové okolnosti nutné pre (navrhované) rozhodnutie súdu. V návrhu napr. absentujú
fakty týkajúce sa príjmových, finančných a majetkových pomerov žalovaného, žalobkyňa úplne upustila
od skutkových okolností týkajúcich sa ekonomickej situácie žalovaného. Žalobkyňa abstrahovala tiež
od oboznámenia súdu ohľadne (ne)vlastníctva prípadných ďalších nehnuteľností žalovaným. Žalobkyňa
žiadnym spôsobom neosvedčila, že žalovaný vykonáva (má v reálnom úmysle vykonávať) úkony

smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu výkonu budúceho rozhodnutia, žalobkyňa neosvedčila ani
dôvodnú obavu, či reálnu hrozbu uvedených úkonov. Skutkové okolnosti, ktoré žalobkyňa popísala
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane príloh, neosvedčujú dôvodnosť nariadenia
požadovaného opatrenia.

18. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí súd aplikovať aj zákonný predpoklad
primeranosti navrhovaného opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má
zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Podľa žalobkyne je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia výška jej nejudikovanej pohľadávky voči žalovanému 254 160,00 €.
Majetková hodnota vo vlastníctve žalovaného, ktorá má slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu, je

podľa tvrdení samotnej žalobkyne vo výške 1 800 000,00 €. Z uvedeného je zrejmá disproporcia, keď
hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, na ktoré má byť zriadené záložné právo, predstavuje
viac ako 7 násobok výšky pohľadávky žalobkyne.

19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol.

20. V súvislosti so žalobkyňou uplatneným nárokom na náhradu trov konania o zabezpečovacom
opatrení v rozsahu 100 % súd konštatuje, že v zmysle platnej právnej úpravy (§ 262 CSP) o nároku

na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prípade
neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia pred začatím konania vo veci samej, za predpokladu, že
nariadené opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v uznesení o nariadení opatrenia rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci sa o uvedený prípad nejedná,

uznesenie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí v zmysle ustanovení o priznaní nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené súd týmto
uznesením o žalobkyňou uplatnenom nároku na náhradu trov konania nerozhodol.

Poučenie:

20C/61/2025

2

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch,

inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.