Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-35Cb/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117205544
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radim Hudec

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1117205544.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu: AA257 s.r.o., so sídlom Sv.

Vincenta 5849/2, 821 03 Bratislava, IČO: 52 788 831, zastúpený: JUDr. Ing. Miroslav Čipák, advokát, so
sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 34 856 820, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpený:
TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, o
nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím a o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/47/2017-57
zo dňa 12.04.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/1/2018-91 zo dňa

31.01.2018 zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.03.2017 domáhal, aby súd určil,
že doba trvania Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, č. XX-XX-
XXXX-XX-XX/XXXX uzavretej medzi žalobcom, obchodnou spoločnosťou INTERMONT a.s., so sídlom
Kukučínova 20, Banská Bystrica 974 01, IČO: 30 840 198 ako nájomcom a žalovaným, Hlavným mestom
Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481
ako prenajímateľom dňa 13.04.2007, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a v znení Dodatku č.
08-83-0232-07-02/2899 zo dňa 25.11.2010 (ďalej aj ako „Zmluva o nájme“), sa predlžuje o obdobie odo

dňa nadobudnutia účinnosti Odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení
vecného bremena č. XX-XX-XXXX-XX- XX/XXXX zo dňa 13.06.2012, t.j. odo dňa XX.XX.XXXX do
dňa nadobudnutia právoplatnosti vo veci samej a nahradil prejav vôle žalovaného, že ako prenajímateľ
uzatvára so žalobcom ako nájomcom Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme pozemku a o budúcej zmluve
o zriadení vecného bremena, č. XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX uzavretej medzi žalobcom, obchodnou
spoločnosťou INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica 974 01, IČO: 30 840 198
ako nájomcom a žalovaným, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne

nám. č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 ako prenajímateľom dňa 13.04.2007, v znení Dodatku č.
1 zo dňa 26.01.2010 a v znení Dodatku č. 08-83-XXXX-XX-XX/XXXX zo dňa 25.11.2010, v tomto znení:

„Článok lÚvodné ustanovenia
1. Zmluvné strany uzavreli dňa 13.04.2007 Zmluvu o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení
vecného bremena č. XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX (ďalej len ako „Zmluva“), Dodatok č. I zo dňa

26.01.2010, Dodatok č. XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX zo dňa 25.11.2010 (ďalej len ako „Dodatky“), a
to za účelom realizovania výstavby komplexu podzemných parkovacích plôch a iných podzemných
a nadzemných stavieb na Kamennom námestí v Bratislave (ďalej len ako „Výstavba na Kamennom
námestí“).
2. Zmluvné strany pristúpili k zmene Zmluvy v znení jej Dodatkov formou uzavretia tohto Dodatku č. 3.

Článok II
Zmeny Zmluvy
1. Zmluvné strany sa dohodli, že za ust. článku III. ods. I Zmluvy sa dopĺňa nové ustanovenie „1.1“ v
nasledovnom znení:
„1.1 Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu Zmluvy v lehote dojednanej
podľa ods. 1 tohto článku Zmluvy, doba trvania nájmu sa predlžuje o obdobie odo dňa 25.06.2012 do dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej nájomcom ako žalobcom na Okresnom súde
Bratislava I voči prenajímateľovi ako žalovanému o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím.“

Článok III
Záverečné ustanovenia

1. Ostatné ustanovenia Zmluvy, nedotknuté týmto Dodatkom č. 3, zostávajú v platnosti a účinnosti bez
zmeny.
2. Tento Dodatok č. 3 je nedeliteľnou súčasťou Zmluvy.
3. Tento Dodatok č. 3 nadobúda platnosť a účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vo veci vedenej nájomcom ako žalobcom na Okresnom súde Bratislava I voči prenajímateľovi ako

žalovanému o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím.“

Žalobca v prípade úspechu požadoval priznať proti žalovanému náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.04.2007 bola medzi žalobcom - obchodnou spoločnosťou

INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica 974 01, IČO: 30 840 198 ako nájomcom
(ďalej aj ako „INTERMONT“) a žalovaným Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom
Primaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 ako prenajímateľom (ďalej aj ako „Hlavné
mesto SR“) uzavretá Zmluva o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č.
XX-XX-XXXX-XX- 00/2899, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a v znení Dodatku č. XX-XX-

XXXX-XX-XX/XXXX zo dňa 25.11.2010 (ďalej aj ako „Dodatky“) (ďalej spolu aj ako „Zmluva o nájme“),
v zmysle ktorej prenajímateľ ako vlastník nehnuteľností - pozemkov v Bratislave, prenechal nájomcovi
do nájmu, za podmienok stanovených v predmetnej Zmluve o nájme, časť pozemku - parc. registra „C“,
časť parcely č. XXXX/X o výmere 3.083 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci
sa v katastrálnom území Staré Mesto, obec BA-m.č. Staré Mesto, okres Bratislava I, zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj ako „Pozemok“
alebo „Predmet nájmu“) tak, ako je zakreslené v kópii z katastrálnej mapy, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť predmetnej Zmluvy o nájme. V zmysle ust. čl. X. Zmluvy o nájme pod názvom „Osobitné
ustanovenia o rozšírení predmetu nájmu“ (pozn. v znení Dodatku č. XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX zo
dňa 25.11.2010) sa zmluvné strany dohodli na rozšírení Predmetu nájmu Zmluvy o nájme, a to v čase

dojednanom v predmetnom ustanovení Zmluvy o nájme, o nasledovné pozemky:
- pozemok, parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 459 m2, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria
-časťpozemku,parc.registra„C“,časťparc.č.XXXXX/Xovýmere1.312m2,druhpozemku-zastavané
plochy a nádvoria

- pozemok, parc. registra „C“, parc. č. XXXXX/XX o výmere 40 m2, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria
všetky nachádzajúce sa v katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava-Staré Mesto, okres
Bratislava I, zapísané na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej
aj ako „Iné pozemky“).

ÚčelomZmluvyonájmevzmysleust.čl.IIods.2ZmluvyonájmejerealizovanievýstavbynaKamennom
námestí a prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí, a s tým spojené
uloženie, vedenie a prekládka inžinierskych sietí a následná revitalizácia Kamenného námestia (ďalej
aj ako „Projekt“). V zmysle ust. čl. III ods. 1 Zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli na dobe trvanianájmu na dobu určitú, a to 10 rokov, ktorá sa počíta odo dňa podpísania Zmluvy o nájme, t.j. od
13.04.2007 do 13.04.2017.
Nájomné bolo stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 1.023,37 Eur/ročne. Nájomné sa žalobca

v zmysle ust. čl. IV ods. 4 Zmluvy o nájme zaviazal žalovanému uhrádzať v pravidelných štvrťročných
splátkach vždy do 15. dňa prvého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka. Podaním zo dňa
13.06.2012 žalovaný žalobcovi oznámil, že odstupuje od Zmluvy o nájme v zmysle ust. čl. III. ods. 3,
písm. a) Zmluvy o nájme z dôvodu nezaplatenia splatného nájomného za II. kvartál roku 2012, ktoré
nebolo uhradené ani v dodatočnej 30-dňovej lehote (ďalej len ako „Odstúpenie“). Predmetné Odstúpenie

žalobca prevzal dňa 25.06.2012. Nakoľko žalobca predmetné Odstúpenie od Zmluvy o nájme považuje
za vykonané v rozpore so zákonom, návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava I dňa 21.11.2012
sa žalobca domáhal, aby konajúci súd určil neplatnosť a neúčinnosť uvedeného Odstúpenia od Zmluvy
o nájme (ďalej len ako „Súdne konanie“). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.01.2016,
sp. zn. 35Cb/2/2013, Okresný súd Bratislava I určil, že Odstúpenie od Zmluvy o nájme pozemku a o
budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 13.04.2007 medzi žalobcom a žalovaným

v znení Dodatkov k Zmluve o nájme, vykonané žalovaným písomným oznámením zo dňa 13.06.2012
je neplatné a neúčinné (ďalej len ako „Rozsudok“).
Následkom predmetného úkonu žalovaného - neplatného a neúčinného Odstúpenia od Zmluvy o nájme
bolo žalobcovi zásadným spôsobom znemožnené realizovať účel Zmluvy o nájme, t.j. výstavbu a
prevádzkovanieverejnýchpodzemnýchgarážínaKamennomnámestí,astýmsúvisiaceúkonyriadne,v

súlade so Zmluvou o nájme. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaný nebol od Zmluvy o nájme neplatne
a neúčinne odstúpil, žalobca by Projekt realizoval, pričom je dôvodné predpokladať, že Projekt by bol
riadne a včas dokončený, t.j. v termíne dojednanom v čl. III. ods. 1 Zmluvy o nájme do 13.04.2017.
Žalobca sa v tomto konaní domáha, aby konajúci súd svojím rozhodnutím odstránil nepriaznivý stav,
ktorý žalobcovi vzhľadom na neoprávnené konanie žalovaného vznikol, a rozhodol o nahradení prejavu

vôle žalovaného upraviť obsah Zmluvy o nájme a predĺžiť dobu trvania Zmluvy o nájme najmenej o
obdobie, o ktoré žalovaný svojím konaním znemožnil žalobcovi účel Zmluvy o nájme riadne realizovať.
2.1. K dôvodom preukazujúcim potrebu nahradenia vôle žalovaného súdnym rozhodnutím žalobca
uviedol, že doručením Odstúpenia zo strany žalovaného žalobcovi záväzkový vzťah medzi zmluvnými
stranami zanikol a žalobca stratil akúkoľvek možnosť naplniť dojednaný účel Zmluvy o nájme a

uskutočniť výstavbu plánovaného Projektu. Žalobca sa tak bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, kedy
plnenie zo Zmluvy o nájme nebolo možné uskutočniť, a to aj napriek tomu, že Odstúpenie od Zmluvy
o nájme je v súčasnosti možné s najväčšou pravdepodobnosťou považovať za neúčinné a neplatné.
V tomto prípade je zrejmé, že v súvislosti s konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda, ktorú je
možné okrem iného definovať aj za určitú „zmarenú investíciu“, a ktorej náhrady sa môže následne od

žalovaného v súdnom konaní domáhať. V záujme žalobcu však nie je toho času požadovať náhradu
škody od žalovaného, napriek tomu, že v danom prípade mu k náhrade škody vzniká preukázateľný
nárok, avšak naopak, žalobca aj naďalej trvá na splnení účelu Zmluvy o nájme v zmysle dojednaných
podmienok. Je dôvodné tvrdiť, že ako jeden z logických spôsobov určitej nápravy protiprávneho konania
žalovaného za účelom naplnenia účelu Zmluvy o nájme, sa v tomto prípade javí možnosť úpravy

zmluvného vzťahu dojednaného Zmluvou o nájme, a to zmenou príslušného ustanovenia Zmluvy o
nájme týkajúceho sa doby trvania Zmluvy o nájme tak, aby bola žalobcovi poskytnutá dodatočná
lehota na naplnenie účelu Zmluvy o nájme. Vzhľadom na uvedené márne za to, že v posudzovanom
prípade je predovšetkým v záujme nielen žalobcu, ale aj žalovaného, aby konajúci súd zasiahol do
právneho vzťahu upraveného Zmluvou o nájme, a to takou právnou úpravou, resp. takou dohodou

zmluvných strán, ktorá by strany určitým spôsobom usmernila k prispôsobeniu obsahu zmluvného
dojednania prihliadajúc na zmenu pomerov zmluvného vzťahu a neplatnosť Odstúpenia. Súčasný
právny poriadok v určitých prípadoch pripúšťa ingerenciu súdu do súkromnoprávneho úkonu, za ktorý
je možné považovať aj uzavretie Zmluvy o nájme. Pod pojmom zásah, resp. ingerencia súdu v takomto
prípade je možné považovať akúkoľvek situáciu, pri ktorej súd, realizujúc svoju právomoc zasiahne do

súkromnoprávneho vzťahu, teda posúdi jeho platnosť, interpretuje ho, určí jeho následky resp. ho aj
nahrádza.Vtomtoprípadeniejepovinnosťousúdudržaťsadispozitívnychnoriem,alemápredovšetkým
zohľadniť rozumné usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu tak, aby obsah právneho úkonu
bol zo strany súdu konštruovaný spravodlivo. V tejto súvislosti je zrejmé, že súd nie je oprávnený
priamo zasahovať do zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvného vzťahu a týmto spôsobom určovať obsah

právneho úkonu. Naopak, súd je však oprávnený v určitých prípadoch nahradiť prejav vôle účastníka
zmluvného vzťahu, a tento určitým spôsobom dopĺňať, modifikovať a podobne. V zásade platí, že
nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím je možné v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. Bol toho
názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na skutkový stav prejednávanej vecije práve v kompetencii konajúceho súdu, vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť tvrdosť zákona
v situácii, v ktorej by sa nevyhovenie požadovanému nároku žalobcu javilo krajne nespravodlivým.
Ďalej uviedol, že potrebu úpravy zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za účelom riadneho

naplnenia účelu Zmluvy o nájme okrem iného odôvodňuje aj skutočnosťou, že výstavbu Projektu, t.j.
podzemnýchparkovacíchgarážínaKamennomnámestímožnooznačiťako„Verejnoprospešnústavbu“.
2.2. S prihliadnutím na samotnú povahu veci vyplýva, že realizácia účelu Zmluvy je okrem iného
predovšetkým vo verejnom záujme, ktorý je v danom prípade presvedčivo odlíšený od súkromného
záujmu žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že určitý zásah súdu do zmluvného vzťahu strán

sporuupravenéhoZmluvouonájmejevtomtoprípadedostatočneodôvodnený,atýmajakceptovateľný.
Podľa názoru žalobcu, ingerenciou súdu do zmluvného vzťahu, ktorým sa smeruje využitie majetku
žalovaného pre potreby verejného záujmu, nemôže dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd
žalovaného.
2.3.Kžalobepriložilnasledovnélistinnédôkazy:Zmluvuonájmepozemkuaobudúcejzmluveozriadení
vecného bremena č. XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX s prílohami č. 1 a 2 (č. l. 15-22), Dodatok č. XX-XX-

XXXX-XX-XX/XXXX (č. l. 23-24), Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení
vecnéhobremenač.XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX(č.l.25-26),OdstúpenieodZmluvuonájmepozemkua
o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX spolu s poštovou obálkou
(č.l.27-28),rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIč.k.35Cb/2/2013-342zodňa12.01.2016(č.l.29-31),
Pozvánku na zasadnutie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy dňa 24.10.2013 (č. l.

32-35), výpis z obchodného registra žalobcu (č. l. 36), výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava
I, obec Bratislava-mestská časť-Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto zo dňa 08.03.2017 (č. l.
37-52).

3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/7/2018 zo dňa 06.06.2019, zverejneným

v Obchodnom vestníku č. 112/2019 dňa 12.06.2019 bol na žalobcu INTERMONT a.s., so sídlom
Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198 vyhlásený konkurz.
3.1. Výzvou zo dňa 18.10.2021 súd vyzval správcu konkurznej podstaty pôvodného žalobcu a
pôvodného žalobcu, aby v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v lehote 30 dní odo dňa doručenia
výzvy oznámili súdu, či navrhujú pokračovať v konaní. Výzva bola správcovi doručená dňa 19.10.2021

a žalobcovi INTERMONT, a.s. v konkurze dňa 04.11.2021. Správca podaním doručeným súdu dňa
18.11.2021 o 16:55 hod (č. l. 292), z toho dôvodu je na prezenčnej pečiatke súdu o prijatí podania
uvedený dátum 19.11.2021, teda nasledujúci pracovný deň, keďže podanie bolo súdu doručené mimo
úradných hodín, vyjadril súhlas s pokračovaním v konaní.

4. Uznesením č. k. 35Cb/47/2017-304 zo dňa 27.05.2022 Okresný súd Bratislava I pripustil, aby do
konania na stranu žalobcu vstúpila spoločnosť AA257 s.r.o., so sídlom Sv. Vincenta 5849/2, 821 03
Bratislava, IČO: 52 788 831 na miesto pôvodného žalobcu Advisors k.s., so sídlom kancelárie Dolná 6,
974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu INTERMONT a.s., v konkurze, so sídlom
Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 25.10.2022 navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietnuť.Uviedol,žekukončeniunájmuprišlokudňu13.04.2017anedisponujepodaniamiodžalobcu,
ktorý by sa snažil dohodnúť na modifikácií podmienok Zmluvy o nájme, najmä na predĺžení doby trvania
nájmu. Uviedol, že nájom dohodnutý na dobu určitú možno obnoviť aj po skončení nájmu, pričom

poukázal na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V uvedenom ustanovení sa ráta s obnovením
nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Nejde o obnovenie nájomnej zmluvy
vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorá je tiež v Občianskom zákonníku upravená a ktorú žalobca
doposiaľ neinicioval, ale o obnovu na základe konkludentných činov uvedených v zákone. Ide o dva
konkludentnéčiny,zktorýchjedenjepozitívny,spočívavurčitomsprávanínájomcu,adruhýjenegatívny,

ktorý spočíva v nečinnosti, resp. v opomenutí úkonu zo strany prenajímateľa. Prvou podmienkou
obnovenia nájomnej zmluvy je, že nájomca užíva vec aj po skončení nájmu. Nezáleží pritom na tom, či
prenajímateľ nájomcu vyzval na vrátenie prenajatej veci alebo nie. Toto aktívne právo pôvodný žalobca
ako nájomca nevyužil a prenajaté nehnuteľnosti nevyužíval na dohodnutý účel. Nerealizoval žiadne
aktivity smerujúce k tomu, aby prišlo k výstavbe a obnove celého Kamenného námestia v Bratislave.

5.1. Zo strany žalobcu sú v podanom žalobnom návrhu uvádzané iba nepriame a nepodložené
informácie o finančných prostriedkoch, ktoré údajne boli vynaložené do predmetu nájmu zo strany
žalobcu. K žiadnym stavebným, či technickým úpravám predmetu nájmu zo strany žalobcu neprišlo a
neboli uvedené ani čísla projektov či rozhodnutí správnych orgánov, ktoré by sa týkali predmetu nájmu.Z uvedeného vyplýva, že ak nebola zo strany žalobcu ako nájomcu splnená prvá a základná aktívna
podmienka pre možnosť obnovenia nájmu zo zákona, nemôže ani reálne prísť k naplneniu zákonných
podmienok pre obnovenie nájmu. S poukazom na uvedené žalovaný zastáva názor, že nájom skončil

dňa 13.04.2017 a k jeho obnoveniu nie sú splnené zákonné dôvody.
5.2. Ďalej uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle smerujúcej
k uzatvoreniu dodatku č. 3 k Zmluve o nájme, ktorá de facto skončila. Po právnej stránke nemožno zo
strany žiadneho subjektu pristúpiť k uzatvoreniu dodatku k zmluve, ktorá bola skončená. Teda samotná
žaloba týmto stráca akýkoľvek právny základ. Súd môže nahradiť prejav vôle druhej zmluvnej strany

iba v prípade, ak takýto úkon zmluvná strana napriek predkladanej žiadosti opakovane odmieta urobiť.
Nebolo doposiaľ preukázané, že by žalobca vyzýval žalovaného na predĺženie doby trvania Zmluvy o
nájme, resp. na úpravu podmienok Zmluvy o nájme.
5.3. Žalovaný poukázal na to, že medzi stranami sporu neboli uzatvorené žiadne zmluvy, ktoré by
zaväzovali žalovaného uzatvoriť dodatok k Zmluve o nájme a neexistuje ani zákonné ustanovenie
na základe, ktorého by bol žalovaný povinný pristúpiť k zmluvnému vzťahu so žalobcom. Podľa

Občianskeho zákonníka je výlučne na vôli účastníka, či pristúpi k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, za
akých podmienok a s ktorým subjektom. Žalovaný už pred skončením nájomného vzťahu deklaroval a
doposiaľ trvá na tom, že nemá záujem na uzatvorení nové zmluvného vzťahu so žalobcom k daným
pozemkom. S ohľadom na to, že nie sú dané žiadne zákonné, či zmluvné dôvody pre uzatvorenie
právneho vzťahu a takáto povinnosť ani nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, nie je ani daná

súdu možnosť, aby nahradil neexistujúcu vôľu žalovaného.
5.4. Podaný žalobný návrh vo veci samej považuje žalovaný za zmätočný a nepodložený. V prvom bode
petitu sa žalobca domáha určenia doby trvania Zmluvy o nájme a v druhom bode splnenia povinnosti
nahradenia vôle. Ide o dva druhy žalôb podľa § 137 písm. a) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj ako „CSP“). Nie je právne možné najskôr sa domáhať určenia doby trvania Zmluvy

o nájme a následne požadovať plnenie od žalovaného. Takýto žalobný návrh nepreukazuje splnenie
základnej procesnej požiadavky, a to preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, ktorý nemôže byť spojený s ďalšou podmienkou.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 02.12.2022, v ktorom

ohľadom námietky žalovaného týkajúcej sa nepriamych a nepodložených informácií o finančných
prostriedkoch, ktoré mali byť vynaložené do predmetu nájmu zo strany žalobcu uviedol, že žalobca, resp.
pôvodný žalobca ešte pred neplatným odstúpením od Zmluvy o nájme vynaložil náklady, resp. investoval
do zrealizovania Projektu a do Projektu investoval nie len pôvodný žalobca ale aj tretie subjekty, pričom
hrozí zmarenie tejto investície v prípade nevyhovenia žalobcovmu žalobnému návrhu. Žalobca v prílohe

priložil vyčíslenie nákladov, ktoré boli pôvodným žalobcom vynaložené na predmet nájmu, ako aj ďalšie
doklady preukazujúce ich vynaloženie.
6.1. Ohľadom uskutočnených krokov pri realizácii Projektu uviedol, že od uzavretia Zmluvy o nájme
postupoval v zmysle Zmluvy o nájme a zabezpečoval všetky potrebné doklady a dokumenty pre jej
naplnenie. Uskutočnil viaceré aktivity za účelom realizovania Projektu, konkrétne si mimo iného dal

vypracovať:
- Územno-plánovaciu informáciu č.: O. P. XXXXX/XXXX/XXXXXX, vydanú dňa 19.09.2007
- Urbanisticko-architektonickú a dopravnú štúdiu bloku č. 17/9 zóny Dunajská Bratislava 12/2007 (s
kapacitou 329 parkovacích miest)
- Dopracovanú dopravnú štúdiu zo 17.03.2009 spracovateľa - PUDOS PLUS a ALFA 04 z 01/2009 (s

navrhovanou únosnou kapacitou 600 parkovacích miest)
- Dokumentáciu na územné rozhodnutie z mája 2011
- Pôvodný žalobca si ďalej zadovážil aj projektovú dokumentáciu, ktorá bola žalovanému odovzdaná
a následne vrátená žalobcovi, stavebné rozhodnutia, ako aj stanoviska príslušných úradov/inštitúcií,
napr. vyjadrenie Ministerstva obrany zo dňa 09. februára 2012 a vyjadrenie Transpetrol a.s. zo dňa 14.

februára 2012.
O všetkých vyššie uvedených aktivitách, resp. dokumentoch mal Magistrát hlavného mesta SR
Bratislavy vedomosť. Žalobca uskutočnil kroky k realizácii Projektu. Pôvodný žalobca už v čase
neplatného odstúpenia od Zmluvy o nájme disponoval s urbanisticko-architektonickými a dopravnými
štúdiami, s projektovou dokumentáciou, stavebnými rozhodnutiami a stanoviskami príslušných inštitúcii.

6.2. K dôvodnosti nahradenia prejavu vôle žalovaného uviedol, že, súčasný právny poriadok v určitých
prípadoch pripúšťa ingerenciu súdu do súkromnoprávnych zmluvných vzťahov, súkromnoprávnych
úkonov, akým je aj Zmluva o nájme. V zmysle § 229 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
môže konajúci súd vyhlásiť rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle žalovaného. Súd nie je oprávnenýľubovoľne priamo zasahovať do zmluvnej voľností účastníkov zmluvného vzťahu a týmto spôsobom
určovať obsah právneho úkonu, avšak, ustanovenie § 229 CSP v určitých prípadoch umožňuje súdu
nahradiť prejav vôle účastníka zmluvného vzťahu, a tento určitým spôsobom dopĺňať alebo modifikovať.

V zásade však platí, že nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím je možné v prípadoch, keď to
zákon pripúšťa. Ďalej uviedol, že v tomto konaní je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že prejednávaný
prípad je špecifický, kedy nastolenie protiprávneho stavu bolo spôsobené neoprávneným konaním
žalovaného, spočívajúceho v neplatnom a v konečnom dôsledku neúčinnom odstúpení od zmluvy, čím
došlo k zmareniu účelu tejto zmluvy. Toto konanie možno považovať za neseriózne, v rozpore s dobrými

mravmi a poctivým obchodným stykom. Realizácia Projektu, resp. účelu Zmluvy o nájme je pritom
predovšetkým vo verejnom záujme.
6.3. Záverom sa žalobca vyjadril, že možnosť predĺženia súkromnoprávnej zmluvy súdnym rozhodnutím
možno nie je paragrafovým znením zákona výslovne daná, avšak v zmysle § 229 CSP má súd možnosť
nahradiť svojím rozsudkom neexistujúcu vôľu žalovaného, resp. vydať tento rozsudok v rozpore s vôľou
žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že je nútený domáhať sa ochrany svojich

práv cestou súdu tak, aby tento nahradil chýbajúci prejav vôle žalovaného v zmysle ustanovenia § 229
CSP. Žalobca má za to, že aj keď paragrafové znenie zákona výslovne neustanovuje možnosť súdu
nahradiť prejav vôle žalovaného rozsudkom ako následok neplatného odstúpenia od zmluvy žalovaným,
výklad ustanovenia § 229 CSP, jeho zmysel, resp. účel a rozhodujúce skutočnosti prejednávanej veci je
práve v kompetencii konajúceho súdu zmierniť tvrdosť zákona a vyniesť rozsudok, ktorým súd vyhovie

žalobe žalobcu.
6.4. Ku svojmu vyjadreniu priložil návrh na riešenia sporu Kamenné námestie zo dňa 27.03.2018 (č. l.
324-325),odpoveďžalovanéhonažiadosťozáväznéstanoviskokinvestičnejčinnostizodňa13.08.2012
(č. l. 326), predbežné vyčíslenie nákladov na projekt Kamenné námestie zo dňa 03.12.2015 (č. l. 327),
žiadosť žalobcu o záväzné stanovisko zo dňa 24.02.2012 (č. l. 328-329).

7. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 24.01.2023, v ktorom uviedol, že
tvrdenia žalobcu o tom, že pôvodný žalobca vynaložil značné náklady za účelom realizácie projektu,
ktorý zamýšľal realizovať na pozemkoch prenajatých v minulosti na základe zmluvy o nájme pozemku
a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX zo dňa 13.04.2007, v

znení dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a dodatku č. XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX k zo dňa 25.11.2010, v
tomto konaní do dnešného dňa neboli preukázané. Na tejto skutočnosti nie je spôsobilé nič zmeniť ani
predložené predbežné vyčíslenie nákladov na projekt Kamenné námestie, ktoré nie je dôkazom, ale len
ďalším skutkovým tvrdením žalobcu. Žalovaný poukázal aj na obsah zmluvy o predaji časti podniku z
04.01.2021, predloženej do konania pôvodným žalobcom spolu s podaním z 18.11.2021. Z čl. I ods. 2

predmetnej zmluvy vyplýva, že súčasťou prevedenej časti podniku boli tam vymedzené hnuteľné veci,
pohľadávky, iná majetková hodnota - nehmotný majetok projekt Kamenné námestie v Bratislave spolu
s právnou a zmluvnou agendou, peňažná pohľadávka a iná majetková hodnota - ochranná známka.
Kúpna cena za takto vymedzenú časť podniku bola stanovená v sume 42.000,- EUR. Z čl. I ods.
2 zmluvy o predaji časti podniku pritom vyplýva, že nehmotný majetok - projekt Kamenné námestie

bol ocenený a predaný za sumu 10.000,- EUR. Tento majetok bol do všeobecnej podstaty doplnený
až dodatočne, pričom informácia o doplnení súpisu majetku všeobecnej podstaty o túto položku bola
zverejnená v Obchodnom vestníku č. 28/2020, deň vydania 11.02.2020. Aj v tejto informácii sa ako
hodnota tohto majetku uvádza suma 10.000,- EUR. Je krajne nepravdepodobné až vylúčené, aby
pôvodný žalobca, ktorého štatutárny zástupca má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, v mene

a na účet ktorého konal správca, opäť povinný konať s odbornou starostlivosťou, na pokyn veriteľského
výboru previedol nehmotný majetok - projekt Kamenné námestie za sumu nižšiu ako 1% nákladov
údajne vynaložených na daný projekt. Inými slovami, pokiaľ by pôvodný žalobca skutočne na projekt
vynaložil náklady v ním tvrdenej výške, súpisová hodnota a kúpna cena časti podniku pôvodného
žalobcu, ako aj Projektu ako nehmotného majetku, by nepochybne bola mnohonásobne vyššia. Javí sa,

že žalobca je tzv. projektovou spoločnosťou, ktorá však nevznikla za účelom realizácie Projektu, ale za
účelom špekulatívneho nadobudnutia pozície pôvodného žalobcu v súdnom spore voči žalovanému a
formálneho vytvorenia podmienok pre pokračovanie v blokovaní nakladania s majetkom žalovaného a v
bráneníplneniujehoverejnýchfunkciíauskutočňovaníčinnostívoverejnomzáujme.Jedinýmnákladom,
ktorý žalobca v tejto súvislosti mohol vynaložiť, o ktorom však ani neúčtuje, je suma 10.000,- EUR za

„projekt Kamenné námestie v Bratislave spolu s právnou a zmluvnou agendou“, ktorý však vynaložil
na vlastné riziko, pravdepodobne vo viere a snahe o vytvorenie si vyjednávacej alebo inej pozície voči
žalovanému ako hlavnému mestu Slovenskej republiky. Samotný žalobca súčasne za celé viac ako
dva roky od nadobudnutia časti podniku od pôvodného žalobcu žalovaného dodnes nekontaktoval,neprezentoval žiadne svoje predstavy v súvislosti s prípadnou realizáciou projektu, nepredložil žiadnu
aktualizovanú dokumentáciou a neprejavil záujem ani o plnenie žiadnej zo svojich povinností zo Zmluvy
o nájme. V tejto súvislosti platí, že žalobca sa žalobou domáha o. i. určenia, že Zmluva o nájme po dobu

tohto konania trvá. Nahliadajúc na vec optikou a logikou žalobcu by tak malo súčasne platiť, že trvajú
aj povinnosti žalobcu zo Zmluvy o nájme. Pôvodný žalobca ani žalobca si však povinnosti zo Zmluvy
o nájme dlhodobo neplnia.
7.1. Ďalej žalovaný k dôvodnosti nahradenia prejavu vôle poukázal na to, že v tomto prípade vecná
legitimáciažalobcu,vyplývajúcačiužzozákonaalebozprávnehoúkonu,neexistuje,nebolapreukázaná

a žalobca jej existenciu dokonca ani netvrdí a naopak jej absenciu sám potvrdzuje. Táto skutočnosť je
sama osebe dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalovaný pre úplnosť zopakoval, že Zmluva o nájme bola
uzavretá na dobu určitú, a to na 10 rokov od jej podpísania. Nájom skončil uplynutím dojednanej doby
nájmu (viď čl. III ods. 2 Zmluvy o nájme a § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a to dňa 13.04.2017.
Strany súčasne v čl. V ods. 8 Zmluvy o nájme výslovne vylúčili možnosť obnovenia nájmu v zmysle § 676
ods. 2 Občianskeho zákonníka. K skončeniu nájmu uplynutím dojednanej doby jeho trvania by pritom

došlo aj v prípade, ak by aplikácia označeného ustanovenia stranami výslovne vylúčená nebola, keďže
základným predpokladom pre obnovenie nájmu je užívanie veci aj po skončení nájmu, avšak pôvodný
žalobca predmet nájmu po skončení nájmu neužíval a žalobca ho od nadobudnutia časti podniku od
pôvodného žalobcu neužíval vôbec a ani to netvrdí.
7.2. Keďže zo zákona ani zo Zmluvy o nájme nevyplýva hmotnoprávna povinnosť žalovaného urobiť

prejav vôle, ktorým by došlo k predĺženiu doby trvania nájmu ani hmotnoprávne oprávnenie žalobcu
domáhať sa nahradenia takého prejavu vôle rozhodnutím súdu, žalobca nie je vecne legitimovaným na
podanie žaloby, nie je nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda žalobu je nevyhnutné v celom
rozsahu zamietnuť. Vyhovenie žalobe v akomkoľvek žalobcom požadovanom rozsahu by predstavovalo
neprípustný zásah súdu do zmluvnej slobody strán, odporovalo by vôli žalobcu ako vlastníka pozemkov,

ako aj zneniu Zmluvy o nájme a zákona (§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a došlo by ním k
porušeniu Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva žalovaného a k jeho nútenému obmedzeniu.
7.3. K petitom žaloby žalovaný dodal, že kým v prípade prvého petitu sa javí, že žalobca sa domáha
určenia, či tu právo je alebo nie je, či Zmluva o nájme trvá, v druhom prípade žiada o nahradenie prejavu
vôle žalovaného, pričom žaloby o nahradenie prejavu vôle sú žalobami na splnenie povinnosti. Vo

všeobecnosti však platí, že pokiaľ je prípustná žaloba na splnenie povinnosti, nemožno podať určovaciu
žalobu, nakoľko žalobný nárok na plnenie v sebe zahŕňa aj určovací žalobný nárok. Navyše, pokiaľ sa v
prípade prvého petitu má jednať o určovaciu žalobu, platí že žalobca v žalobe nepreukazuje a dokonca
ani len netvrdí existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a tento na jeho strane
zjavne ani nie je daný. Absencia naliehavého právneho záujmu je ďalším dôvodom na zamietnutie

žaloby.
7.4. K vyjadreniu priložil účtovnú závierku žalobcu zostavenú ku dňu 31.12.2021 (č. l. 341-343).
8. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním doručeným súdu dňa 17.03.2023, kde uviedol,
ženesúhlasísvyjadrenímžalovaného.Zotrvalnaargumentácii,žežalobcaatretiesubjektydorealizácie
Projektu investovali, pričom hrozí zmarenie tejto investície. Zotrval na tom, že konaním žalovaného, a

to neplatným odstúpením od zmluvy vznikla žalobcovi škoda, pričom sa nedomáha jej náhrady, ale má
záujem realizovať účel nájomnej zmluvy v zmysle dojednaných podmienok.
8.1. Ku kúpnej cene vo výške 10.000,- eur, za ktorú bol predmetný nehmotný majetok nadobudnutý
uviedol, že nie je vo vzťahu k určeniu vynaložených nákladov na realizáciu Projektu relevantná,
resp. nedeterminuje ich výšku. Žalobca kúpil nehmotný majetok za kúpnu cenu, ktorá bola stanovená

správcom Advisory k.s. a suma, na ktorú bola predmetná časť podniku ohodnotená a za ktorú bola
nadobudnutá bola znížená práve z dôvodu existencie súdneho sporu medzi pôvodným žalobcom a
žalovaným a z toho vyplývajúcej neistoty.
8.2. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca neúčtuje vo svojej účtovnej závierke za rok 2021 o časti podniku,
ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 04.01.2021 od pôvodného žalobcu

uviedol, že tento stav bol spôsobený chybou vo výkazníctve.
8.3. Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenie, že pôvodný ani terajší žalobca si neplnia svoje povinnosti zo
zmluvy je pravdivé, keďže žalovaný svojím protiprávnym konaním porušil práva nájomcu, čím zmaril
účel zmluvy a tým pádom aj možnosť žalobcu plniť si svoje zmluvné povinnosti. Je v rozpore s logikou
očakávať, že žalobca by si naďalej plnil svoje povinnosti, obzvlášť platenie nájomného v tej situácii, kedy

žalovaný zamedzil žalobcovi užívať prenajaté nehnuteľnosti nezákonným odstúpením od zmluvy.
8.4. K namietanej absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že má aktívnu vecnú legitimáciu
na vydanie rozsudku na nahradenie prejavu vôle, pričom táto mu vyplýva jednak zo základných
právnych princípov právneho poriadku, ako aj z právneho úkonu. Poukázal na základné zásadyzáväzkového práva, a to zásadu rovnosti zmluvných strán, zásadu autonómie vôle, zásadu zákazu
zneužitia subjektívnych práv a zásadu „pacta sunt servanda“. Žalobca bol toho názoru, že nakoľko
nikdy nedošlo k zániku zmluvy o nájme, táto je naďalej platná a účinná a žalobca má právo domáhať

sa náhrady prejavu vôle žalovaného súdom. K namietanej existencii dvoch žalobných petitov žalobca
uviedol, že aj keď jeden je určovacou žalobou a druhý žalobou na plnenie, vzájomne sa nevylučujú, ale
práve naopak, vzájomne na seba nadväzujú. Uviedol, že na úspešné uplatnenie žalobcovho práva v
tomto konaní je potrebné najprv určiť, že predmetná zmluva o nájme naďalej trvá, resp. sa predlžuje
o požadované obdobie a následne nahradiť prejav vôle žalovaného o uzatvorení Dodatku č. 3 k tejto

zmluve.
8.5. Ohľadom naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že jeho existencia je nespochybniteľná,
pretože v tomto prípade naliehavý právny záujem žalobcu spočíva v hroziacej strate majetku, resp.
nákladov vynaložených na realizáciu Projektu. Rovnako je potrebné zobrať na vedomie aj hroziace
zmarenie investícií tretích subjektov do realizácie Projektu. Poukázal aj na verejný záujem na realizácii
Projektu.

8.6. K vyjadreniu priložil príjmové a výdavkové pokladničné doklady (č. l. 362-367).

9. Žalovaný ďalej na vyjadrenie žalobcu reagoval písomným podaním zo dňa 03.08.2023. Žalovaný
má za to, že predmetné vyjadrenie neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti podstatné pre
prejednanie a rozhodnutie veci, pričom žalobné návrhy žalobcu naďalej považuje za zmätočné a vecne

nesprávne a žalobu ako celok za nemajúcu oporu v zákone a nedôvodnú. K žalobcom predloženým
príjmovým a výdavkovým dokladom uviedol, že z obsahu kópií príjmových a výdavkových dokladov
predložených žalobcom nie je vôbec zrejmé, čoho sa týkajú. Naopak je z nich zrejmé, že boli vystavené
v rokoch 2004 a 2005, Zmluva o nájme však bola uzavretá až 13.04.2007. Tieto výdavky tak s Projektom
žalobcu zjavne nesúvisia.

9.1. K chybe vo výkazníctve žalobcu žalovaný dodáva, že táto zdá sa pretrváva dodnes, keďže žalobca o
nadobudnutíčastipodniku(nehmotnéhomajetku)neúčtujeanivúčtovnejzávierkezarok2022.Neúčtuje
pritomaninapr.onákladochnaprávnezastúpenievtomtokonaníaanioakýchkoľvekďalšíchnákladoch
či výnosoch. Z účtovnej závierky je navyše zrejmé, že žalobca má negatívne vlastné imanie (- 60.839,-
EUR) a jeho pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Žalobca je preto spoločnosťou

v kríze (§ 67a ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom je dôvodné predpokladať, že je buď v úpadku,
alebo mu úpadok hrozí. Aj v tomto kontexte žalovaný poukazuje na fakt, že mu v dôsledku konania
žalobcu vzniká škoda, nárok na náhradu ktorej by si za obvyklých okolností žalovaný mohol po zrušení/
zániku neodkladného opatrenia za podmienok stanovených v § 340 CSP uplatniť voči žalobcovi. Zjavne
aj v záujme zmarenia budúceho uspokojenia tohto práva žalovaného došlo k odpredaju nehmotného

majetku na účelovo založenú a nemajetnú spoločnosť žalobcu.
9.2. Ohľadom zmätočnosti petitov žalovaný zopakoval, že zo zákona ani zo Zmluvy o nájme nevyplýva
hmotnoprávnapovinnosťžalovanéhourobiťprejavvôle,ktorýmbydošlokpredĺženiudobytrvanianájmu
ani hmotnoprávne oprávnenie žalobcu domáhať sa nahradenia takého prejavu vôle rozhodnutím súdu.
Žalobca tvrdil, že vecná legitimácia na podanie žaloby mu vyplýva zo „základných právnych princípov

nášho právneho poriadku“ a „vyzdvihuje základné zásady záväzkového práva a to zásadu rovnosti
zmluvných strán, zásadu autonómie vôle, zásadu zákazu zneužitia subjektívnych práv a zásadu pacta
sunt servanda.“ Žiadny z týchto princípov ani zásad nezakladá existenciu hmotnoprávneho oprávnenia
žalobcudomáhaťsanahradeniaprejavuvôležalovanéhospredĺženímdobytrvanianájmuaniexistenciu
tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného, a teda nezakladá ani vecnú legitimáciu žalobcu

na podanie žaloby. Žalobca preto nie je vecne legitimovaným na podanie žaloby.
9.3. K vyjadreniu pripojil nasledovné listinné dôkazy: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre Okres Bratislava I, obec Bratislava-
Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto (č. l. 393-418), účtovnú závierku žalobcu za rok 2022 (č.
l. 419-421).

10. Vyjadrením zo dňa 13.09.2024 sa žalovaný opätovne vyjadril vo veci, pričom zotrval na svojej
doterajšej argumentácii, ktorú komplexne zhrnul.
10.1. Žalovaný okrem iného poukázal na to, že z dôvodu ukončenia zmluvy uplynutím času, na ktorý
bola uzavretá, nie je možné, aby strany, a to ani cestou nahradenia prejavu vôle zmluvných strán

súdom, k nej uzatvorili akýkoľvek dodatok. Vzhľadom k ukončeniu zmluvy by uzavretie Dodatku č. 3
predstavovalo retroaktívny právny úkon, čo všeobecná právna úprava Občianskeho zákonníka týkajúca
sa právnych úkonov resp. zmlúv nepripúšťa. Formálne by sa tak ani nemohlo jednať o dodatok ku
zmluve, ale nanajvýš tak o nový zmluvný záväzok medzi stranami. Spätné predĺženie zmluvy by tiežvýrazne zasiahlo do právnej istoty zmluvných strán a spôsobilo by ako právne, tak aj faktické problémy
v otázke plnenia zmluvných záväzkov strán za obdobie medzi ukončením zmluvy (t.j. 13. apríla 2017)
a konštitutívnym rozhodnutím súdu o predĺžení zmluvy.

10.2. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
10.3. Ako prílohu vyjadrenia predložil rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/189/2016
zo dňa 13.08.2024 (č. l. 559-567), ktorým súd rozhodol v skutkovo a právne obdobnej veci a na závery,
ktoré žalovaný vo vyjadrení poukázal.

11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 07.10.2024, ktorého sa zúčastnili
právni zástupcovia strán sporu. Žalobca na pojednávaní navrhol prerušiť konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/189/2016 z dôvodu, že v
sa v ňom riešia otázky významné pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko ide o skutkovo a právne
podobné spory. Žalovaný s prerušením konania nesúhlasil.

12. Zo stranami sporu predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
12.1. Medzi pôvodným žalobcom spoločnosťou INTERMONT ako nájomcom a žalovaným ako
prenajímateľom bola dňa 13.07.2007 uzavretá Zmluva o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení
vecného bremena č. XX-XX-XXXX-XX- XX/XXXX, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a v znení
Dodatku č. XX-XX-XXXX-XX-XX/XXXX zo dňa 25.11.2010, v zmysle ktorej prenajímateľ ako vlastník

nehnuteľností - pozemkov v Bratislave prenechal nájomcovi do nájmu, za podmienok stanovených v
Zmluve o nájme, Pozemok. Účelom Zmluvy o nájme bolo realizovanie výstavby na Kamennom námestí
a prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí, a s tým spojené uloženie,
vedenie a prekládka inžinierskych sietí a následná revitalizácia Kamenného námestia. V zmysle ust. čl.
III ods. 1 Zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli na dobe trvania nájmu na dobu určitú, a to 10 rokov,

ktorá sa počíta odo dňa podpísania Zmluvy o nájme, t. j. od 13.04.2007 do 13.04.2017.
12.2. Podaním zo dňa 13.06.2012 žalovaný odstúpil od Zmluvy o nájme v zmysle ust. čl. III. ods. 3, písm.
a) Zmluvy o nájme z dôvodu nezaplatenia splatného nájomného za II. kvartál roku 2012, ktoré nebolo
uhradené ani v dodatočnej 30-dňovej lehote.
12.3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.01.2016, sp. zn. 35Cb/2/2013, Okresný súd

Bratislava I určil, že odstúpenie od Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného
bremena uzavretej dňa 13.04.2007 medzi žalobcom a žalovaným v znení Dodatkov k Zmluve o nájme,
vykonané žalovaným písomným oznámením zo dňa 13.06.2012 je neplatné a neúčinné, čo v konaní
bolo nesporné.

13. Podľa § 261 ods. 2, 6 Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, touto
časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou
alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel
sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých

obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb (ods. 2). Zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako
zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type
v Občianskom zákonníku a týmto zákonom (ods. 6).
13.1. Podľa § 289 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje

jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je
určený aspoň všeobecným spôsobom (ods. 1). Zmluva vyžaduje písomnú formu (ods. 2).

13.2.Podľa§663Občianskeho,vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy, zákonníkanájomnouzmluvou
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo

z nej bral aj úžitky.

13.3. Podľa § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nájom
sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak (ods.
1). Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie

veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje
vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu (ods. 2).13.4. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o splnení povinnosti.

13.5. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13.6. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13.7. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

13.8. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu

vôle nahradzujú tento prejav.

13.9. Podľa § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie nariadené po začatí
konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo
zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

14. Súd po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise, ako aj s ostatným spisovým materiálom aplikoval citované právne normy na zistený
skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V prejednávanej veci súd dospel k záveru,
že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka obchodným

záväzkovýmvzťahom,vdôsledkučohosanavecaplikujúobchodnoprávnepredpisy,najmäustanovenia
§ 261 ods. 6 a § 289 a nasl. Obchodného zákonníka v znení účinnom k 13.04.2007 a ust. § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o nájme. Súd poukazuje na to,
že žalobca je podnikateľom, ktorý pri uzatvorení Zmluvy o nájme so žalovaným sledoval svoj vlastný
podnikateľský zámer, v rámci ktorého chcel realizovať v súvislosti s Projektom vlastnú podnikateľskú

činnosť a dosahovať zisk. Žalovaný ako samosprávna územná jednotka vstupoval do záväzkového
vzťahu so žalobcom sledujúc zabezpečenie verejných potrieb, keďže predmetom záväzkového vzťahu
bolo realizovanie výstavby na Kamennom námestí a prevádzkovanie verejných podzemných garáží na
Kamennom námestí a následná revitalizácia Kamenného námestia, ktoré mali slúžiť verejnosti.
14.1. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v prípade Zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a

žalovaným ide bez ohľadu na znenie článku XI. bod 8. Zmluvy o nájme o obchodný záväzkový vzťah,
spravujúci sa ustanoveniami § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 13.04.2007
a ustanoveniami o nájomnej zmluve v Občianskom zákonníku.
15. Žalobca sa žalobou domáha predĺženia doby trvania Zmluvy o nájme a nahradenia prejavu vôle
žalovaného uzatvoriť so žalobcom Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme. Predpokladom pre úspech v konaní

o žalobe o nahradenie prejavu vôle, je preukázanie, že žalovaný má povinnosť vyplývajúcu či už z
právneho predpisu, zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti prejaviť vôľu s určitým obsahom a napriek
tejto skutočnosti tak neurobil. Pokiaľ má žalovaný povinnosť uzavrieť zmluvu, musia byť zo žaloby
zrejmé také náležitosti takejto zmluvy, na základe ktorých je možné prejav vôle žalobcu nepochybne
konkretizovať. Obsah takejto zmluvy musí vyplývať z právneho predpisu, zmluvy medzi stranami alebo z

inej právnej skutočnosti. Žalobca nemôže sám meniť podstatné náležitosti zmluvy a rovnako ich zmena
je vylúčená i zo strany súdu. Pokiaľ je obsah prejavu vôle, ktorého nahradenia sa žalobca domáha, či i
len z časti v rozpore s právnym predpisom, či inou skutočnosťou, z ktorej má jeho obsah vyplývať, súd
nemôže žalobe vyhovieť. V opačnom prípade by nahradil prejav vôle žalovaného, na prejavenie ktorej
žalovaný nie je povinný (k tomu viď napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2017,

sp. zn. 9Co/205/2016).
15.1. Citované právne závery je podľa názoru súdu možné aplikovať aj na prejednávanú vec. V zmysle
týchto záverov bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný má povinnosť vyplývajúcu z právneho
predpisu, zo zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti prejaviť vôľu s určitým obsahom, čo však žalovaný
neurobil. Žalobca tak bol povinný preukázať, že žalovaný bol povinný uzavrieť so žalobcom v zmysle

konkrétneho zmluvného dojednania, konkrétneho zákonného ustanovenia alebo inej konkrétnej právnej
skutočnosti Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme. Obsah budúcej zmluvy musí mať podklad v hmotnom práve,
žalobca nemôže sám jednostranne meniť, alebo určovať podstatné náležitosti požadovanej zmluvy.Obsah budúcej zmluvy musí vyplývať z právneho predpisu, zmluvy uzavretej medzi stranami alebo z
inej právnej skutočnosti.
15.2. Žalobca podľa názoru súdu v konaní nepreukázal, že by žalovaný mal právnu povinnosť uzavrieť

so žalobcom Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme.
16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nedisponuje hmotnoprávnym
podkladom, a to zmluvou uzavretou podľa ustanovenia § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, zákonným
ustanovením alebo inou právnou skutočnosťou, z ktorého by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť
so žalobcom dodatok k Zmluve o nájme. Žalobca nedisponuje žiadnou zmluvou uzavretou medzi

stranami, z ktorej by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť dodatok k Zmluve o nájme. Z predloženej
Zmluvy o nájme v znení jej dodatkov žalovanému nevyplýva povinnosť uzavrieť so žalobcom dodatok k
Zmluve o nájme, ktorým by sa predĺžila doba, na ktorú bola Zmluva o nájme uzavretá.
16.1. Žalobca zároveň v žalobe ani vo svojich vyjadreniach neoznačil žiadne zákonné ustanovenie,
z ktorého by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť dodatok k existujúcej Zmluve o nájme, a
takéto zákonné ustanovenie nie je súčasťou Obchodného zákonníka (ustanovení § 289 a nasl.) a ani

Občianskeho zákonníka (ustanovenia § 50a). Žalobcom požadované uzatvorenie dodatku k Zmluve o
nájme zo strany žalovaného tak nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.
16.2. Žalobca v konaní argumentoval ustanovením § 229 Civilného sporového poriadku, z ktorého
však nie je možné vyvodiť povinnosť žalovaného na nahradenie prejavu vôle. Uvedené ustanovenie je
súčasťouprocesnéhopredpisuaniejesúčasťouhmotnoprávnejúpravy.Neupravujepretohmotnépráva

a povinnosti subjektov právneho vzťahu. Ide o procesné ustanovenie, upravujúce účinky právoplatného
rozsudku súdu, konkrétne rozsudku nahradzujúceho prejav vôle. Len cˇo rozsudok, ktory´ uklada´
povinnostˇ uzavrietˇ urcˇitu´ zmluvu, nadobudne pra´voplatnostˇ, u´cˇinkom tejto pra´voplatnosti je, zˇe
pra´vny u´kon sa povazˇuje za dovr´sˇeny´, zmluva za uzavretu´, dnˇom pra´voplatnosti rozhodnutia.
Za žiadnych okolností však z predmetného ustanovenia nie je možné vyvodiť povinnosť subjektu

uzatvoriť s iným subjektom zmluvu alebo dodatok k zmluve. Súd preto nemá možnosť chýbajúci prejav
vôle nahradiť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného, na
prejavenie ktorej žalovaný nie je povinný. Žalobca nemôže jednostranne nanútiť žalovanému uzavrieť
právny úkon, s obsahom, ktorý určil žalobca, a s ktorým žalovaný nesúhlasí a na uzavretie ktorého
mu nevyplýva povinnosť z existujúcej zmluvy, zo zákona, prípadne z inej právnej skutočnosti. Takéto

jednostranné nanútenie prejavenia vôle požadované žalobcom nemôže žalovanému prikázať ani súd.

17. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že doba trvania Zmluvy o nájme bola dohodnutá na dobu
určitú, a to 10 rokov odo dňa podpísania zmluvy (čl. III ods. 1 Zmluvy o nájme), t. j. do 13.04.2017,
kedy predmetná zmluva zanikla uplynutím času. Žalobca sa žalobou domáha nahradenia prejavu vôle

žalovaného vo forme uzatvorenia Dodatku č. 3 k Zmluve o nájme. Súd je však toho názoru, že dodatok
k zmluve bez existencie samotnej zmluvy nie je možné uzavrieť. Dodatok k zmluve je možné uzavrieť
len k existujúcej zmluve. Táto podmienka nie je v prejednávanej veci splnená a žaloba žalobcu je tak
nedôvodná.

18. Z uvedených dôvodov považuje súd žalobu žalobcu v časti o nahradenie prejavu vôle žalovaného
za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol (výrok II).

19. Vo vzťahu k prvému navrhovanému petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že doba trvania
Zmluvy o nájme, sa predlžuje o obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti Odstúpenia od Zmluvy o nájme

zo dňa 13.06.2012, t.j. odo dňa 25.06.2012 do dňa nadobudnutia právoplatnosti vo veci samej súd
uvádza, že žalobu považuje za nedôvodnú aj v tejto časti. Žalobca v prvom petite žiada predĺžiť Zmluvu
o nájme, ktorá zanikla ku dňu 13.04.2017 uplynutím doby 10 rokov, na ktorú bol podľa zmluvy dohodnutý
nájompozemkov.ZdôvoduzánikuZmluvyonájmekudňu13.04.2017súdnemôžedeklaratórneurčiť,že
Zmluvaonájmetrvá.Žalobcavšakvprvompetitežalobypožadujeurčiť,žeZmluvaonájmesapredlžuje,

teda žiada zmluvu predĺžiť. Súd poukazuje na to, že zˇalobca v urcˇovacej zˇalobe tvrdi´ existenciu
alebo neexistenciu urcˇite´ho pra´va, čo znamena´, zˇe vyhovuju´ci rozsudok vydany´ na jej za´klade
bude matˇ deklarato´me u´cˇinky. Žalobca v prvom navrhovanom petite žaloby požaduje predĺženie doby
trvania zmluvy. Nežiada tak potvrdenie existencie právnej skutočnosti, teda existencie Zmluvy o nájme,
ale žiada, aby súd konštitutívne založil trvanie predmetnej zmluvy. Z uvedeného hľadiska sa nemôže

jednať o určovaciu žalobu, ktorá by inak bola žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm.
d) Civilného sporového poriadku. V danom prípade ide o žalobu o splnenie povinnosti v zmysle § 137
písm. a) Civilného sporového poriadku. Žalobca sa prvým petitom žaloby domáha obsahovo rovnakého
nároku, ako v prípade druhého navrhovaného žalobného petitu, a to predĺženia Zmluvy o nájme ododňa 25.06.2012 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi však ani v
prípade prvého navrhovaného petitu nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby, pretože
v konaní žiadnymi dôkazmi nepreukázal, na základe akého zmluvného alebo zákonného základu sa

domáha predĺženia doby trvania Zmluvy o nájme, resp. uzatvorenia dodatku k Zmluve o nájme, ktorým
by došlo k predĺženiu platnosti Zmluvy o nájme do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

20. Na margo súd považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalobe žalobcu vyhovel a predĺžil
by dobu trvania Zmluvy o nájme do právoplatnosti rozsudku súdu v tejto veci, resp. by nahradil prejav

vôle žalovanému uzavrieť so žalobcom Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme v znení, ako ho žalobca uviedol
v žalobe, takto predĺžená zmluva by zanikla deň po právoplatnosti rozsudku súdu uplynutím dojednanej
doby, keďže žalobca požaduje predĺžiť platnosť Zmluvy o nájme len do právoplatnosti rozhodnutia súdu
v tejto veci. Je teda zrejmé, že za taký krátky čas by žalobca v žiadnom prípade nemohol Projekt
zrealizovať a k naplneniu účelu Zmluvy o nájme by nedošlo ani v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu v
tejto veci. Vyhovenie žalobe a nahradenie prejavu vôle žalovaného by preto nemalo pre žalobcu žiadny

reálny význam. Nie je možné ani predpokladať, že žalovaný by vzhľadom na jeho explicitne vyslovený
nesúhlas s predĺžením doby platnosti Zmluvy o nájme so žalobcom v deň právoplatnosti rozhodnutia
súdu uzatvoril k Zmluve o nájme ďalší dodatok, ktorým by sa dohodol so žalobcom na opätovnom
predĺžení Zmluvy o nájme. Zmluva by tak zanikla uplynutím dojednaného času deň po právoplatnosti
rozsudku súdu. Vzhľadom na uvedené sa súdu žaloba žalobcu javí ako účelová, bez možnosti naplnenia

žalobcom tvrdenej realizácie Projektu.

21. K rozhodnutiu súdu v zmysle výroku I. rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie
konania vznesený na pojednávaní dňa 07.10.2024 do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. B1-26Cb/189/2016 je treba uviesť, že podľa § 164 CSP,

ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal
na také konanie podnet. Citované ustanovenie dáva súdu možnosť zvoliť si, či preruší konanie alebo
urobí iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností. Otázky v právnych
vzťahoch strán konania si môže súd prejudiciálne vyriešiť sám. Či súd preruší alebo nepreruší

konanie podľa § 164
CSP závisí od konkrétnych okolností sporu a prihliadne sa aj na štádium, v akom sa konanie
nachádza (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010, sp. zn. 5 Obdo 9/2010 ).Súdjepovinnýnajskôrurobiťinévhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber,

resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie vecí, prerušenie konania, riešenie
tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného
súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv strán v
súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán konania rýchlejšia
a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie

konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (bližšie pozri znesenie Najvyššieho
súdu SR z 21.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010 ). S ohľadom na dôvody, ktoré súd uviedol vyššie a na ich základe dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Mestskom súde
Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/189/2016 nie je hospodárne a účelné a je bez právneho významu k

posudzovanej veci, pretože súd nie je rozhodnutiam súdov v iných veciach viazaný a v konaní vedenom
naMestskomsúdeBratislavaIIIsp.zn.B1-26Cb/189/2016saneriešiaotázkyvýznamnéprerozhodnutie
súdu v prejednávanej veci, ktoré by súd nebol oprávnený posúdiť sám.

22. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu

zamietol, zrušil výrokom IV. rozsudku v súlade s ustanovením § 335 ods. 1 CSP bez návrhu aj
neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa
12.04.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.01.2018.

23. Žalobcom navrhované dôkazy, a to pripojenie súdneho spisu konkurzného konania sp. zn.

2K77/2018 súd nevykonal, pretože vykonanie tohto dôkazu nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za
potrebné, keďže dospel k názoru, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby. Vykonanie tohto dôkazu by preto bolo aj nehospodárne.24. Vzhľadom na uvedené právne závery, na základe ktorých dospel súd k nedôvodnosti žaloby, sa
súd ďalšími tvrdeniami strán sporu nezaoberal, nakoľko tieto neboli pre rozhodnutie súdu významné a
spôsobilé ovplyvniť výsledok sporu.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný
má preto nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok III. rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.