Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202003
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021202003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcu: J.. W. S., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom S. M. XXXXX/XXP., A., právne zast.: HM
Legal s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 51 164 540, štatutárny zástupca: JUDr.
Michal Heleš, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, za účasti: Union zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. s. 4938/2021/301, č. k.: PV 301/02019/2015/R, č. z.: 76876/2021 zo dňa 17. septembra

2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 20. mája 2025, č. k.
BA-8Sa/53/2022-162, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 20. mája 2025, č. k.

BA-8Sa/53/2022-162, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. s. 4938/2021/301, č. k.: PV 301/02019/2015/R, č. z.: 76876/2021 zo dňa 17. septembra 2021.
Prvostupňovým rozhodnutím (platobným výmerom) č. s.: 44247/2015/301, PV 301/02019/2015, č. z.:
109935/2015 zo dňa 28. septembra 2015 vydaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočkou Trenčín podľa ustanovenia § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Správny poriadok“) a § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. v spojení s

§ 77a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 581/2004
Z. z.“) rozhodol správny orgán prvého stupňa vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného
zúčtovania poistného zdravotnej poisťovni Union zdravotná poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 36 284 831 (ďalej aj ako „zdravotná poisťovňa“) voči žalobcovi tak, že žalobca je povinný zaplatiť
zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume
4.648,00 EUR v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č.
718/2004 Z. z.) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) a nahradiť
zdravotnejpoisťovnitrovykonaniapodľa§31ods.2Správnehoporiadkuvsume5,00EURdo15dníodo
dňa právoplatnosti platobného výmeru (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Proti prvostupňovémurozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodla predsedníčka žalovaného napadnutým
rozhodnutím tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla, potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a zdravotnej poisťovni trovy konania nepriznala.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 10b ods.
1 písm. d), § 11 ods. 1, § 13 ods. 7, § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., § 3 ods. 1, § 8, § 52 ods. 1,
§ 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z., § 3 ods. 1, § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o dani
z príjmov platného a účinného do 31. decembra 2003 (ďalej len ,,zákon č. 366/1999 Z. z.“) a v režime
stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že uvedenú právnu
otázku, aká je v predmetnej veci nastolená, riešil Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020 dospel k záveru, že „podiel na zisku za účtovné
obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplatený po 1. januári 2011 podlieha povinnosti platiť poistné na
zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

Správny súd odcitoval časť odôvodnenia uznesenia Veľkého senátu. Poukázal, že obdobne ako vo
vyššie uvedenej veci, aj v predmetnom prípade žalobcovi vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej
spoločnosti pred 01. januárom 2004, a preto sa zdaniteľnosť tohto príjmu spravuje zákonom č. 366/1999
Z. z., ktorý bol v čase vzniku nároku účinný a podľa ktorého sú predmetom dane z príjmov fyzických
osôb aj príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon č. 366/1999 Z.

z. považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností. Dividenda, na ktorú žalobcovi vznikol nárok
do 31. decembra 2003, sa zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z.
v spojení s § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Nezdaňujú sa iba dividendy, na ktoré vznikol nárok
od 01. januára 2004, teda od účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. K vyplateniu dividendy došlo až v roku
2014, pričom tento príjem nespadá pod iné zákonné definície príjmov, a preto je možné ho považovať

za ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona
č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v
roku 2014 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z
týchto príjmov.
4. Je podľa správneho súdu zrejmé, že na predmetnú vec sa nevzťahuje ustanovenie § 10b ods. 1

písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z., definujúce dividendu ako zárobkovú činnosť v spojení s povinnosťou
platiť poistné aj z dividend podľa § 13 ods. 6 uvedeného zákona. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia
§ 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné
poistenie sa vzťahuje len na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období po 01.
januári 2011, teda od účinnosti novelizácie zákona č. 580/2004 Z. z., ktorou bola do zákona definícia

dividendy vložená. Dividendu, na ktorú žalobcovi vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v roku
2014, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z.
(nie podľa § 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z., ako uvádza žalobca). Ostatné príjmy podľa § 8 zákona
č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v
roku 2014 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z

týchto príjmov.
5. K námietke žalobcu, že aplikovaním neskoršej právnej úpravy - zákona č. 580/2004 Z. z. v znení
zákona č. 499/2010 Z. z. účinného od 01. januára 2011 na dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených
do 31. decembra 2003 by došlo k pravej retroaktivite, ktorá je neprípustná, správny súd s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/22/2018 zo dňa 28. apríla 2021 uviedol, že povinnosť

platiť poistné na zdravotné poistenie z dividendy, na ktorú vznikol nárok do roku 2003 a bola vyplatená
v roku 2014, nemôže byť považovaná za pravú retroaktívnu, pretože zákon č. 580/2004 Z. z. účinný v
roku 2014 akceptuje stav, ktorý nastal za účinnosti skoršej právnej úpravy (vznik práva na dividendu),
ale tento stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy (v čase jej reálneho vyplatenia).
6. V závere správny súd uviedol, že rozhodnutie veľkého senátu je pre súdy záväzné a správny súd

nevidí priestor na polemiku so závermi veľkého senátu prezentovanými v tomto rozhodnutí.
7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca v konaní
nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom správny súd nepriznal.
Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by
bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti8. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to
z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.
9. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas s právnym posúdením vecí správnym súdom a poukázal na zákon č.

580/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005, pričom novela tohto zákona aplikujúca
platbu poistného na verejné zdravotné poistenie aj z dividend nadobudla účinnosť až dňa 1. januára
2011, t. j. až od roku 2011 vzniká povinnosť platiť tento druh poistného aj z dividend, avšak zo zisku
dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. Uviedol, že prechodné
ustanovenie zákona č. 580/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2011, a to konkrétne na § 36 ods. 12, podľa

ktorého ,,povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané
zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona.“ Sťažovateľ je
názoru, že uvedené prechodné ustanovenie zákona zamedzuje tomu, aby neboli postihnuté odvodmi
na verejné zdravotné poistenie, príjmy (dividendy) zo ziskov spoločnosti vytvorených pred účinnosťou
tohto zákona.
10. Sťažovateľovi boli dividendy vyplatené zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003, a

tým pádom sa na ne nevzťahuje povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Uvedené
argumentuje tým, že dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003 je potrebné
posudzovať podľa vtedajšej právnej úpravy, a to najmä zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov
a zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, v zmysle ktorých príjmy z kapitálového majetku
nepodliehajú odvodom do zdravotnej poisťovne. Aplikovaním neskoršej právnej úpravy, t. j. zákona č.

580/2004 Z. z. v znení jeho novely na dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do 31. decembra
2003, by došlo k pravej retroaktivite tohto zákona, ktorá je vo všeobecnosti neprípustná v demokratickom
štáte.
11. Sťažovateľ na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, konkrétne 10Sžso/6/2014 z 20. augusta 2014, 10Sžsk/23/2017 z 30. mája 2018,

7Sžsk/18/2017 z 27. novembra 2018, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že
dividendy vyplatené po 1. januári 2011, avšak zo ziskov spoločnosti dosiahnutých v účtovnom období
za zdaňovacie obdobie do 31. decembra 2003, nepodliehajú plateniu zdravotných odvodov.
12. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti uviedol, že § 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. účinného do
31. decembra 2003, ktorý síce stanovuje, že vymeriavacím základom na určenie poistného spoločníkov

spoločností s ručením obmedzeným, členov družstva a komanditistov komanditných spoločností je
taký príjem, ktorý podlieha dani z príjmu podľa osobitných predpisov (pričom takým príjmom boli aj
dividendy), avšak v uvedenom ustanovení sa nikde nespomínajú akcionári akciovej spoločnosti, a ich
príjem. Podotkla, že dividendy, ktoré žalobca uviedol v daňovom priznaní, boli vyplatené ako dividendy
z akciovej spoločnosti. Na základe uvedeného sťažovateľ zhrnul, že príjmy z kapitálového majetku

nepodliehali odvodom na verejné zdravotné poistenie podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra
2003, teda podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Podľa názoru sťažovateľa sa správny
súd v rozsudku nijako s touto argumentáciou žalobcu nevysporiadal, najmä so spomínaným § 13 ods. 3
zákona č. 273/1994 Z. z. účinného do 31. decembra 2003, čo podľa sťažovateľa zakladá kasačný dôvod
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

13. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom, že dividendy sú ostatnými príjmami podľa § 8 zákona č.
595/2003 Z. z. Predmetné ustanovenie v žiadnom svojom odseku express verbis toto neustanovuje.
Podľa jej názoru, že ak nie je v zákone č. 595/2003 Z. z. toto jednoznačne uvedené, nemožno výkladom
toto dopĺňať do tohto zákona. Išlo by o výklad v neprospech žalobcu, ktorým by došlo k rozšíreniu jej
povinností v oblasti daní. Poukázal v tomto smere na to, že podľa zákona č. 595/2003 Z. z. účinného do

31. decembra 2015, predmetom dane neboli podiely na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti
- teda žalobca by nemal na základe tohto zákona z dividend vyplatených v roku 2015 platiť dane.
Pokiaľ však dividendy budú podriadené pod ostatné príjmy podľa tohto zákona, tak žalobcovi vzniká
daňová povinnosť, keďže ostatné príjmy sú predmetom dane. Pokiaľ teda majú byť dividendy žalobcu
posudzované podľa zákona č. 595/2003 Z. z. nemožno ich považovať za ostatný príjem, ale podľa tohto

zákona nie sú predmetom dane. V tomto smere sťažovateľ doplnil, že uznesenie najvyššieho správneho
súdu z 9. septembra 2020 sp. zn. 1Vs/2/2019 odkazuje na ust. § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.,
ktorésapodľanázorusťažovateľaaplikujelennazdaneniepríjmovzozávislejčinnostiafunkčnépôžičky
vyplatené do 31. januára 2004, avšak v predmetnej veci boli dividendy vyplatené v roku 2015. V závere
sťažovateľ uviedol, že dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003 je potrebné

posudzovať podľa vtedajšej právnej úpravy, a to najmä zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov a
zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Navrhol preto, aby kasačný súd napadnutý rozsudok
správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd zaviazal
žalovaného na náhradu trov kasačného konania.14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila Union zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá uviedla, že v predmetnej
právnej veci ide o skutkovo a právne zhodný prípad ako ten, ktorý bol predmetom uznesenia Veľkého

senátu Najvyššieho súdu SR, preto jeho aplikácia bola správnym súdom správna a zákonná. Žalobca
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by právny názor vyjadrený v uznesení Veľkého senátu Najvyššieho
súdu SR mohli zvrátiť. Zároveň poukázala na § 466 ods. 3 SSP, podľa ktorého právny názor vyjadrený v
rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. Na základe uvedeného
navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej?správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na?správnom súde.
19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
21. Podľa § 199 ods. 1 písm. f) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

22. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Správneho súdu v?Bratislave
z 20. mája 2025, č. k. BA-8Sa/53/2022-162, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 4938/2021/301, č.
k.: PV 301/02019/2015/R, č. z.: 76876/2021 zo dňa 17. septembra 2021, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu platobnému výmeru č. s.: 44247/2015/301, PV

301/02019/2015, č. z.: 109935/2015 zo dňa 28. septembra 2015 vydaným Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Trenčín. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán
postupom podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť zdravotnej
poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 4.648,00 EUR
a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5,00 EUR

do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru.
23. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6
ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku
akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a

z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva
v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na
rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev.
24. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 366/1999 Z. z. predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej
len „daň“) sú príjmy z kapitálového majetku.

25. Podľa § 52 ods. 24 prvej vety zákona č. 595/2003 Z. z. ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7
písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom
za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na
likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
26. Podľa §10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona

je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu.27. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba,
poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej
činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací

základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa
osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.
28. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi
alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku
na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania.

29. Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej
poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia poistencovi alebo platiteľovi poistného. Dôvod
podania námietok je poistenec alebo platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť.
30. Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z., ak poistenec alebo platiteľ poistného podá voči
doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie
v plnom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia predloží úradu námietky poistenca

alebo platiteľa poistného spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam a výkaz nedoplatkov,
voči ktorému sa podali námietky. O námietkach rozhoduje úrad podľa osobitného predpisu.
31. Z administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil nasledovné:
- žalobca bol v roku 2015 poistencom Union zdravotnej poisťovne, a. s.
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín platobným výmerom č. s.:

44247/2015/301,PV301/02019/2015,č.z.:109935/2015zodňa28.septembra2015podľaustanovenia
§ 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správnym poriadkom a § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. v spojení s § 77a zákona č.
581/2004 Z. z. rozhodol vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného
zdravotnej poisťovni Union zdravotná poisťovňa, a. s., voči žalobcovi tak, že žalobca je povinný zaplatiť
zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume

4.648,00 EUR v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy
konania podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5,00 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti
platobného výmeru;
- o odvolaní žalobcu podaným proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla predsedníčka Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá rozhodnutím č. s. 4938/2021/301, č. k.: PV

301/02019/2015/R, č. z.: 76876/2021 zo dňa 17. septembra 2021 odvolanie zamietla a platobný výmer
potvrdila (odvolacie konanie bolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia prerušené rozhodnutím
žalovaného, č. s. 31148/2016/301, č. k.: PV 301/02019/2015, č. z.: 6321/2016 z 26. januára 2016 do
právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 5S 292/2014 vo veci zahrnutia príjmov z podielov zo zisku vykázaných za zdaňovacie obdobie

do 31. decembra 2003 do vymeriavacieho základu pre účely určenia poistného na zdravotné poistenie.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na uznesenie Veľkého senátu správneho
kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020, v ktorom Veľký senát prijal
na otázku nastolenú uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/22/2018 z 20. februára 2019
nasledujúcu odpoveď: ,,Podiel na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplatený po

1. januári 2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.
z.“, ktorým je žalovaný viazaný. Na základe uvedeného uznesenia Veľkého senátu považoval žalovaný
za nesporné, že do výpočtu ročného zúčtovania za rok 2014 zdravotná poisťovňa správne zahrnula
príjmy žalobcu podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. ako príjem z podielu na zisku za účtovné obdobie
do 31. decembra 2003, vyplateného po 1. januári 2011, v tomto prípade v roku 2014. Prvostupňové

rozhodnutie vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa § 46 Správneho poriadku považoval žalovaný za
vydané príslušným orgánom, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktoré obsahuje zákonné
náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Žalobca neuviedol nové skutočnosti ani žalovaný v konaní
nezistil také nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť);
- uznesením č. k. BA-8Sa/53/2022-123 z 13. januára 2025 správny súd pribral do konania účastníka

konania: Union zdravotná poisťovňa, a. s.
32. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalovaným v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo
vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov
a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa

k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho
správnehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejvecisprávnymsúdomzasprávneasúladné
so zákonom.33. Najvyšší správny súd vo vzťahu na prejednávanú vec poukazuje v?súlade s?právnym názorom
žalovaného vysloveným v?odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ktoré správny súd vyhodnotil za
správny a súladný so zákonom, na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09. septembra 2020, ktorý k?rozhodnutiu o?totožnej právnej otázke, ako v?
danej veci, prijal právny záver: „Podiel na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplatený po
01.01.2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o?
zdravotnom poistení a?o?zmene a?doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o?poisťovníctve a?o?zmene a?
doplnení niektorých zákonov v?znení neskorších predpisov“. Veľký senát správneho kolégia posudzoval

právnu úpravu ustanovujúcu povinnosť platiť poistné na povinné zdravotné poistenie podľa zákona č.
580/2004 Z.z. z?podielu na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplateného po 01.
januári 2011.
34. Z vykonaného dokazovania bolo preukázateľne zistené, že zdravotná poisťovňa vykonala u platiteľa
poistného (žalobcu) ročné zúčtovanie za rok 2014 podľa § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. a vyhlášky MZ
SR č. 116/2014 Z. z., nakoľko v rozhodnom období (rok 2014) platiteľ poistného dosiahol príjem zo

zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. S poukazom na § 10b ods.
1 písm. d), § 12 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. sa za zárobkovú činnosť na
účely zákona považuje aj dosahovanie príjmu podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Pre potreby odvodov
na verejné zdravotné poistenie aj tieto príjmy vstupujú do vymeriavacieho základu a v rámci ročného
zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie sa z nich platí poistné. Medzi účastníkmi nebolo

sporné, že žalobca mal v rozhodnom období príjem z ostatných príjmov, resp. vymeriavacích základov
z týchto príjmov vo výške 33.200,- Eur. Dividendu, na ktorú v posudzovanom prípade vznikol nárok pred
rokom 2003 a vyplatená bola v r. 2014, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d) v spojení s § 13
ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo
poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť

platiť poistné aj z týchto príjmov.
35. Rovnakou právnou vecou (totožnou kasačnou sťažnosťou) sa zaoberal Najvyšší správny súd SR
v rozhodnutí sp. zn. 6Ssk/4/2025 z 25. septembra 2025 (vo veci predpísania nedoplatku na poistnom
z ročného zúčtovania za rok 2015, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach),
v ktorom uviedol: ,,Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP) musí kasačný
súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy
Slovenskej republiky) zdôrazniť, že ustálená judikatúra kasačného súdu chápe takto sformulovaný
sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na
prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)

na riadne zistený faktický stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber
ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.
36. Kasačný súd k?námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k?danej veci dodáva, že správny súd, a?zhodne
aj žalovaný, bol viazaný právnym názorom vysloveným v?rozhodnutí Veľkého senátu správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09. septembra 2020 (§ 466 ods.
2 SSP). Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal žalobca na podporu

svojich námietok v kasačnej sťažnosti, predchádzali vyriešeniu prejednávanej právnej otázky Veľkým
senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
37. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo správneho súdu, nie sú odôvodnené podľa
predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych logických
a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade

je splnené.
38. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal na kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, konkrétne
žalobca dôvodil naplnenie kasačného dôvodu nevysporiadaním sa s argumentáciou žalobcu správnym
súdom, v čom videl absenciu odôvodnenia a naplnenie predmetného kasačného dôvodu. Kasačný súd
uvádza, rovnako ako v rozhodnutí sp. zn. 6Ssk/4/2025 z 25. septembra 2025, že do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právana spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov,resp.toho,abysúdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania
(Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:
C. H. Beck, 2018).
39. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým
sa znemožnila účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a

obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude
znamenať nespravodlivý súdny proces (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, ).
40. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie správneho súdu za vecne
správne a kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť
žalobcu zamietol.

41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s §
467 ods. 1 SSP tak, že nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov tohto konania, keďže žalobkyňa v
tomto konaní nebola úspešná, žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať.
42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.