Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/195/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201456
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201456.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnej veci žalobcu: CEVA Contract Logistics Slovakia, s.r.o., so sídlom Logistický areál LOG Center
R7, Hala 02 485, 930 03 Kostolné Kračany, IČO: 35 879 157, právne zastúpený: Deloitte Legal s. r. o., so
sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 019, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.101294267/2020zodňa11.08.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u žalobcu (do 16.11.2022 s obchodným menom
Ingram Micro Slovakia, s. r. o., so sídlom Logistický areál P3 Bratislava Park, Hala DC7 1222, Lozorno)

daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2017. Kontrola
bola začatá dňa 15.08.2017 na základe oznámenia zo dňa 04.08.2017 o daňovej kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. O výsledku daňovej kontroly
vyhotovil správca dane protokol č. 102097771/2019 zo dňa 05.09.2019 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 10.09.2019.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100825743/2020 zo dňa 29.04.2020 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi
rozdiel na DPH v sume 897.228,40 eur za zdaňovacie obdobie máj 2017 a vyrubil mu daň v sume
28.529,38 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil správca dane tým, že neuznal odpočet DPH z prijatých
faktúr týkajúcich sa dodania pamäťových zariadení, pamäťových kariet, bezdrôtových slúchadiel, fitnes
náramkov, monitorovacích zariadení do domácnosti a príslušenstva k mobilným telefónom značky
MARK.

3. V zdaňovacom období máj 2017 bola prevažujúcou činnosťou žalovaného nákup a predaj tovaru -
mobilné telefóny, elektronické zariadenia a príslušenstvo k nim. Daňový subjekt na podnikanie využíval
iba priestory na adrese svojho sídla v Lozorne. V kontrolovanom zdaňovacom období si od dodávateľaEAST WEST TRADE, s. r. o., A. B. XX, XXX XX C., IČO 46 761 900 (od 14.11.2017 zánik v dôsledku
zlúčenia s právnym nástupcom MALSTAV, s. r. o.) (ďalej len „EAST WEST TRADE“) uplatnil osem
faktúr špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí, ktorých kumulatívna suma DPH predstavuje sumu

897.228,40 eur so základom dane 4.486.142,- eur.

4. Na základe uvedených faktúr prijal žalobca tovar, ktorý použil na dodávky tovarov ako platiteľ. Správca
dane nespochybňuje existenciu tovaru prijatého od EAST WEST TRADE a ani jeho následné dodanie
do iných členských štátov. Správca dane však mal za zistené, že v každom zistenom reťazci spoločností

sa vyskytuje spoločnosti MIFERA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 36 690 376 (ďalej len „MIFERA“),
ktorá neodvádzala daň z deklarovaného dodania tovaru do štátneho rozpočtu.

5. Správca dane zistil nasledovné reťazce spoločností:
a) MIFERA (SK) – EAST WEST TRADE (SK) – žalobca – Modern Elektronic OU (EE) – Bonasto GmbH
(AT) – VINTRO TRADE EOOD (BG);

b) MIFERA (SK) – EAST WEST TRADE (SK) – žalobca – Instant Solution Ltd. (GB).

6. Nakúpené tovary mal žalobca v tom istom zdaňovacom období dodať s oslobodením od dane
spoločnosti Modern Electronics OU do Estónska a spoločnosti Instant Solution Ltd do Veľkej Británie.
Cez spoločnosť VINTRO TRADE EOOD sa tovar pravdepodobne vracal do tuzemska a k nekontaktnej

spoločnosti MIFERA.

7. Konanie daňových subjektov uvedených v jednotlivých schémach predaja tovaru sa správcovi dane
javí ako účelové a podvodné, ktorého cieľom je získať neoprávnenú daňovú výhodu. K tomuto záveru

správca dane dospel aj vzhľadom na neštandardné dodávateľsko – odberateľské vzťahy u všetkých
zapojených spoločností, keď sa konatelia spoločností navzájom nikdy nevideli a nestretli počas celej
doby trvania obchodov (s výnimkou spoločností žalobcu a EAST WEST TRADE, ktorých konatelia sa
stretli po niekoľko mesačnej spolupráci), komunikácia prebiehala e-mailom, skladovanie tovaru rôznych
spoločností bolo na jednom mieste bez pohybu tovaru. Zároveň je však nepochopiteľné presúvanie

tovaru zo skladu v Bratislave (ZETRO spol. s r.o.) do skladov v Senci (SCHENKER s.r.o.) a napokon
do Lozorna ku žalobcovi, ktorý ho zase dopravil do blízkeho skladu v Rakúsku (Panalpina) a odtiaľ späť
k MIFERA, t. j. do skladu v Bratislave.

8. Správca nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr za nákup tovaru od dodávateľa

EAST WEST TRADE, nakoľko mal za preukázané, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou
a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré
prijal od uvedeného dodávateľa, nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH,
pričom z dokazovania vyplynulo, že žalobca mohol, resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje nezákonného
(podvodného) konania.

9. Daňový subjekt konal maximálne neopatrne, keď pred začiatkom obchodnej spolupráce sa
nestretli štatutári spoločností a neboli spoločne prejednané podmienky obchodovania pred začiatkom
spolupráce. Daňový subjekt sa nezaujímal, či EAST WEST TRADE, ako možný budúci dodávateľ tovaru,
má s obchodovaním predmetného tovaru skúsenosti, či neobchoduje s problematickými dodávateľmi,

nepreveril si, o aký tovar pôjde z hľadiska jeho pôvodu, nepýtal sa svojho obchodného partnera na jeho
dodávateľov, ich predchádzajúcu spoluprácu, či napríklad u neho neprebiehajú daňové kontroly ohľadne
obchodovania s takýmto tovarom a podobne. Napriek tomu začal veľký nákup tovaru bez zmluvy, bez
akýchkoľvek dodacích podmienok, pričom nebolo vysvetlené, prečo začali práve tieto spoločnosti spolu
obchodovať.

10. Z fotodokumentácie predloženej skladom SCHENKER s.r.o., na ktorej sú zobrazené palety naložené
kartónmi s nalepenými štítkami, kde je uvedený názov tovaru, EAN kód a iné čítacie kódy, vyplýva,
že žalobca sa mohol pozastaviť nad skutočnosťou, že krabice boli bez nápisu, bez poškodenia po
neustálom presúvaní (sú čínskej výroby), prelepené priesvitnou páskou, na obalovej krabici nie je žiadne

označenie výrobkov značkou MARK, čo by bolo v skutočnosti pri iných značkách viditeľné už pri veľkých
baleniach, s čím má žalobca vzhľadom na svoju činnosť skúsenosti. Taktiež na nich nie je uvedený
žiadny názor dodávateľskej spoločnosti.11. Správca dane je toho názoru, že žalobca vedel, že sa zapája do podozrivej obchodnej transakcie,
alebo konal natoľko neobozretne, že sa vlastnou nedbanlivosťou zapojil do podvodného reťazca,
vzhľadom na to, že celé dojednanie tohto obchodu bolo na jedinom zamestnancovi žalobcu,

obchodovanie s veľkým objemom tovaru sa realizovalo bez zmluvy, ktorá sa spísala až po štyroch
mesiacoch vzájomného obchodovania, kedy sa zmluvné strany nestreli a ani pri podpise zmluvy, ale
stretli sa až mesiac po jej podpísaní, teda päť mesiacov od začatia spolupráce. Zároveň do dvoch
mesiacov po tomto stretnutí dodávateľ žalobcu, ako výhradný dodávateľ predmetného tovaru, zaniká
s právnym nástupcom.

12. Žalobca konal neobozretne, pričom možno konštatovať, že pokiaľ začína obchodovať s iným
sortimentom tovaru ako dovtedy obchodoval, obchodovať so spoločnosťou, s ktorou dovtedy
neobchodoval a ide o taký veľký objem tovaru, je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí
svojho nového obchodného partnera, jeho podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie a zaujíma sa o
jeho subdodávateľov, prípadne o pôvod a vlastnosti tovaru. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou

a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať. Správca dane nepovažuje
za bežné, že spoluprácu v tak veľkom rozsahu s dovtedy neznámou spoločnosťou a neznámou
značkou obchodovaného tovaru navrhnú zamestnanci, pričom konatelia spoločností sa pred začiatkom
spolupráce nikdy nevideli, nestretli sa ani pri podpise zmluvy, ale až po piatich mesiacoch spolupráce,
pričom samotná zmluva bola spísaná až po štyroch mesiacoch obchodovania. Dohody takéhoto typu

sa uzatvárajú pred začatím spolupráce, čo sa však nestalo. Správca dane zdôraznil, že daňový
subjekt s takýmto mesačným objemom tovaru pred spoluprácou so spoločnosťou EAST WEST TRADE
neobchodoval. Išlo z veľkej časti o produkty od výrobcu MARK elektronics, s ktorými spoločnosť EAST
WEST TRADE neobchodovala ani predtým, ani potom a ani nikto na Slovensku.

13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 101294267/2020 zo dňa 11.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
prvostupňové rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. Žalovaný uvádza, že z výpovedí svedkov jednoznačne nevyplýva, že by vedeli potvrdiť všetky
skutočnosti. Je pravdou, že konatelia EAST WEST TRADE a žalobcu potvrdili uzavretie písomnej
zmluvy, avšak zo zistených informácií vyplýva, že postup pri uzatváraní dohody o dodávke tovarov bol

neštandardný, pretože takýmto spôsobom spoločnosti pri uzatváraní obchodov, najmä pri uzatváraní
obchodov s veľkým objemom tovarov, v praxi nepostupujú. S tvrdením, že daňový subjekt postupoval s
náležitou opatrnosťou, dodávateľa tovaru si vybral na základe dlhodobej spolupráce s jeho zástupcami,
dodávateľa aj tovar preveril, žalovaný nesúhlasí. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov, vrátane konateľov
žalobcu, daňový subjekt si svojho dodávateľa dôsledne nepreveril, aj spôsob preverenia, ktorý daňový

subjekt uviedol, sa ukázal ako nedostatočný.

15. Žalovaný tvrdí, že konatelia EAST WEST TRADE a žalobcu sa nikdy nestretli, žiadne podmienky
zmluvy nedohodli ani neschválili. Na tvrdenie žalobcu, že stretnutie konateľa žalobcu, pána C.,
zamestnancov žalobcu, pána D. a pani E., a obchodného zástupcu EAST WEST TRADE, pána F., sa

uskutočnilo v marci 2017, kedy bola prezentovaná ponuka tovarov a služieb, na základe čoho sa žalobca
rozhodol odoberať elektroniku od apríla 2017, žalovaný uvádza, že zo spisového materiálu nevyplýva,
že by k takému stretnutiu došlo. O tomto stretnutí nepredložila ani jedna zo zúčastnených strán žiaden
dôkaz, a neuviedli to v rámci výsluchov ani konatelia spoločností ani splnomocnená zástupkyňa žalobcu.
Konateľ G. H. I., J. K., mal navštíviť žalobcu podľa vyjadrenia konateľov žalobcu až v septembri 2017,

pričom ani J. K. nevedel uviesť, kedy sa stretnutie v roku 2017 uskutočnilo a okrem pána D. nevedel
uviesť ani jedno meno zúčastnených osôb. Ani pán D. neuviedol v rámci zápisnice termín stretnutia
a zúčastnené osoby. Tento zamestnanec žalobcu mal zabezpečovať nákup a predaj tovaru, pričom
v rámci výsluchu nevysvetlil pôvod tovaru. Podľa jeho vyjadrenia spolupráca s EAST WEST TRADE bola
nadviazaná v mesiaci apríl 2017 na základe uzavretých rámcových zmlúv. V máji 2017 dostali (emailom)

ponuku na dodávku tovaru - výrobky značky MARK s popisom tovaru, množstva a ceny, ktorá bola
akceptovaná a nasledovala objednávka a dodávka tovaru. V novembri 2017 bola podľa jeho vyjadrenia
spolupráca s EAST WEST TRADE prerušená z dôvodu ukončenia jej činnosti.16. Na dodávkach tovarov sa zúčastnili spoločnosti, ktoré mali realizovať dodávky tovarov, ktoré mali
byť prepravované z Bulharska a následne predávané na území Slovenskej republiky v reťazci viacerých
spoločností. Žalobca mal následne dodať nakúpené tovary spoločnostiam so sídlom v iných členských

štátoch(vrátaneEstónskaaVeľkejBritánie),pričompodľaodpovedínažiadostiomedzinárodnúvýmenu
informácií (ďalej len „MVI“) tovar mal byť prepravený aj do Rakúska a znova do Bulharska. Dodanie
tovaru od bulharskej spoločnosti sa navyše nepotvrdilo, pretože nebolo preukázané, že spoločnosť
MIFERA tovar od bulharskej spoločnosti VINTRO TRAD EOOD nadobudla. MIFERA nadobudnutie
tovaru z Bulharska nepriznala a nepriznala ani jeho následné dodanie EAST WEST TRADE za

zdaňovacie obdobie máj 2017; daňové priznanie k DPH nepodala a daň z dodania tovaru neodviedla
do štátneho rozpočtu. Z odpovede bulharskej finančnej správy na žiadosť o MVI vyplynulo, že VINTRO
TRADE EOOD je nekontaktná, správcovi dane neposkytla žiadne dokumenty a spoločnosti bola zrušená
registrácia dňa 26.04.2018 na podnet daňového úradu. Z odpovede francúzskej daňovej správy na
žiadosť o MVI vyplynulo, že konateľ MIFERA nie je daňovej správe známy a jeho posledné daňové
priznanie sa vzťahuje k roku 2011.

17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí identifikoval reťazec zapojených spoločností nasledovne:
a) MIFERA (SK) - EAST WEST TRADE (SK) – žalobca - Modem Elektronic OU (EE) -Bonasto GmbH
(AT) - VINTRO TRADE EOOD (BG);
b) MIFERA (SK) - EAST WEST TRADE (SK) - žalobca (SK) - Instant Solution Ltd. (GB) - Unlimited

Telecommunications GmbH (DE) - Tilbury Trading EOOD (BG).

18. Pri preverovaní dodania tovaru od žalobcu spoločnosti Modem Electronics OU a skladovania
tovaru v sklade PANALPINA Welttransporst GmbH v Rakúsku sa zistilo, že tovar dodaný spoločnosti
Modem Electronics OU mal byť skladovaný v sklade PANALPINA Welttransport GmbH v Rakúsku a tam

predaný rakúskej spoločnosti Bonasto GmbH. Tovar sa v rovnakých množstvách presúval od žalobcu do
estónskej spoloční Modem Electronics OU, bol predaný rakúskej spoločnosti Bonasto GmbH a znovu
dopravený do Bulharska, bulharskej spoločnosti VINTRO TRADE EOOD. Ako vyplynulo z odpovede
rakúskej daňovej správy, spoločnosť Bonasto GmbH je schránková spoločnosť so sídlom u daňového
zástupcu a existuje podozrenie, že môže ísť o pranie špinavých peňazí. CMR, ktoré mali preukazovať

prepravu tovaru, sú bez čísiel, a ako prepravca je uvedená poľská spoločnosť K&W GLOBAL sp. Z o.o.,
pričom z odpovede na žiadosť o MVI vyplynulo, že táto spoločnosť prepravu tovaru vykonať nemohla.

19. Žalovaný uvádza, že zistenia správcu dane indikujú účasť žalobcu na podvodnom konaní v reťazci
spoločností, ktoré dodávali tovar v rámci Európskej únie a v rámci tuzemska, ale v tomto reťazci sa

nachádzali spoločnosti, ktoré si neplnili svoje daňové povinnosti, daňové priznania nepodávali, daň
nepriznali a neodviedli do štátneho rozpočtu, čo umožnilo aj žalobcovi, ktorý sa do tohto reťazca zapojil,
uplatniť si neoprávnene odpočítanie dane, a tým si znižovať svoju daňovú povinnosť. Zo spisového
materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa vlastným nedbanlivým počínaním vystavil riziku zapojenia
do reťazca podvodných plnení. Správca dane v rozhodnutí podrobne rozpísal všetky indície, podľa

ktorých žalobca musel vedieť, resp. mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca obchodných transakcií,
ktoré môžu byť súčasťou podvodu.

20. Žalobca si u dodávateľa žiadnym spôsobom neoveril pôvod tovaru, čo vyplýva zo zistení správcu
dane a z výpovedí konateľov spoločností a zamestnancov spoločností, ktorí mali obchodné transakcie

zabezpečovať. Žalobca síce obchodoval s podobným druhom tovaru, elektronikou, ale nemal skúsenosti
s predajom tovarov v podstate neznámej značky MARK, ktoré mu dodala EAST WEST TRADE, o
pôvode ktorých nemal žiadne vedomosti. Žalobca začal obchodovať s inou značkou tovaru, ako dovtedy
obchodoval, so spoločnosťou, s ktorou dovtedy neobchodoval, s tak veľkým objemom tovaru, že bolo
od neho rozumné očakávať, že si preverí svojho nového obchodného partnera aj pôvod tovarov.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
(rozsah a dôvody žaloby)

21. Žalobca podal pôvodne na Krajský súd v Bratislave správnu žalobcu zo dňa 19.10.2020, ktorou
sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia
správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z.Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

22. Žalobca napáda postup žalovaného a prvostupňového orgánu, ktorí vyhodnotili postup žalobcu pri
uzatváraní dohody o dodávke tovaru s EAST WEST TRADE za neštandardný. Žalobca uznáva, že táto
zmluva bola podpísaná obomi stranami neskôr, keďže istý čas trvá, kým sa zmluvné strany dohodnú na
finálnom znení zmluvy, no ku každému tovaru, ktorý žalobca objednal od tejto spoločnosti, boli v systéme
vopred vystavené objednávky. Navyše potvrdením objednávky dochádza k uzatvoreniu kúpnej zmluvy

podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže strany sa dohodli na podstatných náležitostiach
kúpnej zmluvy. Neobstojí preto argument, že by žalobca začal nakupovať tovar bez toho, aby boli
dohodnuté akékoľvek dodacie podmienky. Toto je v rozpore so skutočnosťou, ako aj s informáciami,
ktoré boli prvostupňovému orgánu v priebehu daňovej kontroly poskytnuté. Konkrétne bola dohodnutá
dodacia podmienka FCA Lozorno - sklad žalobcu. V momente odovzdania tovaru prešli riziká a úžitky
spojené s tovarom zo spoločnosti EAST WEST TRADE na žalobcu. Vykládku tovaru zabezpečoval

samotný žalobca. Prvostupňový orgán tak nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, keď účelovo
neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

23. Žalovaný namieta, že v kontakte s EAST WEST TRADE boli len zamestnanci žalobcu a nie jeho
štatutárny orgán. Takéto konanie nie je v nesúlade s Obchodným zákonníkom, resp. žalovaný neuviedol,

v čom konkrétne by malo byť takéto konanie v nesúlade s týmto zákonom. V obchodnej praxi je
bežné, že zmluvy dohadujú tí, ktorí na to majú oprávnenie a ktorí to majú v popise práce, pričom
zo svedeckých výpovedí vyplýva, že štatutári spoločností sa stretli pred začiatkom spolupráce, čo je
dôkazom o štandardnom priebehu uzatvorenia obchodného vzťahu.

24. Žalobca mal dostatočné vedomosti o svojom dodávateľovi (EAST WEST TRADE), keďže žalobca
začal obchodovať s touto spoločnosťou na základe predchádzajúcej spolupráce so spoločnosťou
DOBRÉ MOBILY, s. r. o., ktorej konateľom bol J. K. a obchodným zástupcom L. F.. Spolupráca tak
nadväzovala na predchádzajúce obchodné vzťahy, čo je potvrdené svedeckými výpoveďami. Žalobca
tak postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou a zachovával primeranú opatrnosť. Pred začatím

spolupráce si overil dodávateľa prostredníctvom výpisu z obchodného registra, verifikoval predmet jeho
činnostiaplatnosťregistráciepreDPH,preverilajzoznamdlžníkovfinančnejsprávy,Sociálnejpoisťovne
či zdravotných poisťovní a nemal ani indikáciu akýchkoľvek súdnych sporov, či exekučných konaní a tiež
finančné ukazovatele spoločnosti ukazovali, že tento subjekt má výnosy a daňový subjekt nie je jeho
jediným zákazníkom. Mal aj sofistikovanú a podrobnú web stránku, kde boli uvedené informácie o histórii

spoločnosti, jej produktoch a fotografie z rozličných podujatí. Žalovaný uviedol, že neakceptuje tieto
tvrdenia žalobcu o podrobnom preverení dodávateľa s odôvodnením, že takéto rozsiahle preverovanie
žalobca počas daňovej kontroly neuvádzal. Takéto konanie žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 2 a 3 DP
a je nezákonné. Jeho závery sú nepreskúmateľné. Žalobca konal v dobrej viere.

25. K ukončeniu spolupráce pre ďalšie obdobia, ktorá nebola dostatočne vysvetlená, žalobca uviedol,
že ide tu o voľnosť podnikania, ktorá patrí do výlučnej právomoci jednotlivých strán ako podnikateľov
rozhodnúť sa, s kým, kedy a na akú dobu budú obchodovať.

26. Žalobca nesúhlasí s domnienkou, že konanie daňového subjektu pri schémach predaja tovaru sa

javí ako účelové a podvodné. Žalobca zdôrazňuje, že nebol zapojený v podvode, nevedel a ani nemohol
vedieť,žebypredmetnéplnenievrámcidodávateľskéhoreťazcamohlobyťsúčasťoupodvoduvovzťahu
k DPH. Nákupy tovaru od EAST WEST TRADE boli predmetom daňovej kontroly aj za obdobie apríl
2017 a august 2017 (ukončené v apríli, resp. máji 2018), pričom obe tieto kontroly skončili bez nálezu.
Žalobca tak nemohol mať dôvodné podozrenie, že by sa zúčastňoval na podvodnom konaní.

27. Žalovaný a prvostupňový orgán sú si vedomí, kde dochádzalo k podvodnému konaniu, no aj napriek
tomu účelovo vykladajú tieto skutočnosti tak, aby boli na ťarchu žalobcu. Neuvádzajú súvis činností
subjektov,ktorékonalineoprávneneazámerneneodvádzaliDPH,spostupomžalobcu.Konaniežalobcu
je tak zásadne odlišné od konania nekontaktných subjektov a nemôže byť spájaný s podvodom.

28. Žalobca odmieta aplikáciu viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdneho
dvora EÚ“), a to s poukazom na to, že žalovaný nepreukázal, že by skutkový stav daňovej transakcie
žalobcu mal prvky daných rozsudkov. Na strane druhej však žalobca uvádza, že žalovaný účelovonezohľadnil všetky skutočnosti vyplývajúce z týchto rozsudkov Súdneho dvora EÚ, pričom špecificky
spomína rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03 Optigen, C-439/04 Kittel a ďalšie, kde sa
konštatuje, že v prípade, ak dodávka uskutočnená platiteľom, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť,

že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, vnútroštátna právna úprava
nemôže zabrániť právo odpočítať daň zaplatenú platiteľom dane, a to ani v prípade, ak by samotná
kúpna zmluva bola v dôsledku tohto podvodu považovaná za absolútne neplatnú.

29. Orgány finančnej správy mali jednoznačné informácie, ktoré potvrdzovali existenciu tovaru, jeho

skutočné dodanie žalobcovi spoločnosťou EAST WEST TRADE, ako aj štandardné obchodné vzťahy s
týmto dodávateľom. Žalobca konal obozretne.

30. Podľa žalobcu on ako daňový subjekt nesmie niesť bremeno zodpovednosti štátu za zlyhanie
mechanizmu výberu dane. Rovnako tak na žalobcu nemožno preniesť dôkazné bremeno týkajúce sa
právnych vzťahov jeho dodávateľov. Nemôže totižto znášať takúto dôkaznú núdzu. Poukazuje preto aj

na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-409/04 Teleos, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) sp. zn. 5Sžf/108/2009 a dochádza k záveru, že
tu došlo k neprimeranému rozšíreniu dôkazného bremena na daňový subjekt.

31. Žalovaný bez náležitého odôvodnenia konštruuje len všeobecné pochybnosti o postupe žalobcu.

Hodnotením dokazovania však nie je, ak správca dane jeden dôkaz iba prijal a protichodný dôkaz
iba ako nevierohodný odmietol. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/137/2013,
ako aj viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ konštatuje, že odpočet DPH môže byť zamietnutý v
prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje odpočet, vedela alebo mala vedieť, že predmetné
plnenie zakladajúce nárok na odpočet je súčasťou daňového podvodu. Dôkazné bremeno však nesú

daňové orgány a od zdaniteľnej osoby, ktorá si uplatňuje odpočet DPH, môže byť požadovaná iba
obozretnosť primeraná okolnostiam. Vo vzťahu k dodávateľskému reťazcu má správca dane povinnosť
predložiť dostatočne objektívne dôkazy na základe, ktorých by bolo možné dospieť k záveru o daňovom
podvode.

IV.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

32. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 10.12.2020, ktorým navrhol žalobu zamietnuť.

Žalovaný v úvode vyjadrenia rekapituluje skutkový stav, pričom osobitne poukazuje na tok tovarov a
reťazce subjektov, ktoré sa mali na jednotlivých transakciách zúčastňovať, výpovede svedkov a závery
plynúce z medzinárodnej výmeny informácií. Konštatuje, že pokiaľ sa preverovaním zistí, že v rámci
reťazca dodávateľov sa nachádza subjekt, u ktorého sa dodanie tovaru nepotvrdilo a svoje daňové
povinnosti si nesplnil, správca dane nemôže konanie subjektov transakcie a právo odpočítať DPH

vyhodnotiť inak, ako v rozpore so zákonom o DPH.

33. K uzatvoreniu dohody o dodávke tovaru s EAST WEST TRADE uviedol, že aj keby podmienky
zmluvy dohadovali na to kompetentní zamestnanci, v každom prípade by tieto úkony mali vykonávať na
základe pokynu konateľov spoločnosti a konatelia týchto spoločností by mali mať vedomosť o nich. Nie

je v obchodnej praxi bežné, aby štatutárny zástupca nemal vedomosť o obchodnej činnosti spoločnosti.
Poukázal preto na výpoveď bývalého konateľa EAST WEST TRADE, J. K., ktorý k spolupráci so
žalobcom nevedel podať žiadne relevantné informácie. Nevedel sa vyjadriť, aký tovar spoločnosť
žalobcovi dodávala. Tovar mal byť uskladnený v skladoch spoločnosti Schenker, ale nevedel uviesť či
v Bratislave alebo v Senci. Myslí si, že tovar videl pán F. a pracovníci skladu Schenker s.r.o., ale to či

bol tovar rozbaľovaný, nevedel povedať. Účtovné a iné doklady odovzdal u notára v Bratislave. Proces
predaja tovaru, jeho uskladnenie či prepravu nevedel popísať. Žalovaný podotkol, že v obchodnej praxi
je nezvyčajné, keď o dodávkach tovarov v takých objemoch a finančných čiastkach konateľ dodávateľa
nevie podať žiadne relevantné informácie. Dodacia podmienka FCA Lozorno nebola uvedená ani
v dohode o dodávke produktov a nebola spomenutá pri vypočutí konateľov spoločnosti a ani ich

zamestnancov.

34. Podľa žalovaného zo spisového materiálu vyplýva, že konatelia EAST WEST TRADE a žalobcu
sa nikdy nestretli, hoci žalobca tvrdí, že to vyplýva zo svedeckých výpovedí, čo však ale výpovede p.K. a D. nepotvrdili. Žalobca v odvolaní tvrdil, že stretnutie konateľa žalobcu, zamestnancov žalobcu
a obchodného zástupcu spoločnosti sa uskutočnilo v marci 2017, avšak podľa žalovaného o tomto
stretnutí nepredložila ani jedna zo zúčastnených strán žiaden dôkaz a nebolo to uvedené ani na ústnom

pojednávaní konateľmi spoločnosti, či splnomocnenou zástupkyňou žalobcu. A. K. mal navštíviť žalobcu
podľa vyjadrenia konateľov žalobcu až v septembri 2017, pričom tento pán nevedel uviesť kedy sa
stretnutie v tomto roku uskutočnilo a okrem osoby p. D. nevedel uviesť meno ani jednej zúčastnenej
osoby.

35. Žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru, pretože nejaký tovar bol
žalobcovi dodaný, ale rozsiahlym preverovaním sa zistilo, že pri týchto transakciách išlo o podvodné
konanie, ktorého súčasťou sa stal aj žalobca. Správca dane v rozhodnutí podrobne popísal obchodné
vzťahy medzi EAST WEST TRADE, jej dodávateľmi a ďalšími spoločnosťami. V prehľade tovarových
tokov je uvedené, kde v reťazcoch spoločnosti došlo k daňovým únikom, čo je jedna z mnohých indícií,
ktoré podporujú záver správcu dane o účasti žalobcu na obchodovaní nesúcom znaky podvodného

konania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že EAST WEST TRADE, ako ani jej právny nástupca
MALSTAV, s. r. o., nepodali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017, čím sami
spochybnili svoju spoľahlivosť a serióznosť.

36. K ukončeniu spolupráce žalovaný poukazuje na rozporné a nejednoznačné výpovede konateľov a na

neštandardnosť ukončenia spolupráce. Konatelia uviedli, že spolupráca bola ukončená, lebo spoločnosť
prestalaponúkaťžalobcovitovar,alep.D.,ktorýakozamestnanecžalobcuzabezpečovalnákupapredaj
tovaru, uviedol, že po ukončení spolupráce ho kontaktovali spoločnosti, ktoré s tovarom, ktorého časť
bola totožná s tovarom od EAST WEST TRADE, obchodovali, ale na pokyn p. C. (konateľa žalobcu)
tovar od nich nenakúpili, lebo obchodovanie s taký produktami skončili. Žalovaný trvá na tom, že v

bežnej obchodnej praxi je nezvyčajné, ak obchodní partneri, ktorí tak úspešne obchodujú s tovarmi v
tak obrovskom objeme, ktorý im bezpochyby prináša zisky, obchodnú spoluprácu ukončia.

37. K rozhodnutiam Súdneho dvora EU žalovaný uvádza, že napĺňajú všetky indície a dôkazy zistené
správcom dane pri daňovej kontrole na podvodné konanie, ktorého súčasťou sa stala spoločnosť EAST

WEST TRADE, ako aj žalobca. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na jednej strane tvrdí, že si
dostatočne preveril svojho dodávateľa a mal vedomosti o ňom a o jeho činnostiach, no na strane
druhej tvrdí, že nemohol vedieť a ani nevedel, že dotknuté plnenia boli súčasťou podvodu. Žalobca
nepreukázal, že prijal všetky opatrenia, aby zabránil tomu, že dodanie tovaru deklarovaného dodávateľa
nebude spochybnené správcom dane aj žalovaným. Preverovanie dodávateľa len cez obchodný register

a register správcu dane považuje žalovaný za nedostatočné.

38. Znaky podvodného konania zhrnul žalovaný vo vyjadrení nasledovne: pôvod tovarov nie je známy;
niektorí dodávatelia v reťazci si svoje daňové povinnosti nesplnili, resp. sa u nich dodanie tovaru
nepotvrdilo; dodávateľ má nedostatočné vedomosti o svojej podnikateľskej činnosti; rizikový tovar

značky, s ktorým žalobca neobchodoval; vysoké objemy tovarov počas spolupráce so spoločnosťou
EAST WEST TRADE.

39. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca svojou replikou zo dňa 17.12.2020, v ktorej zotrval
na žalobnej argumentácii. Zdôraznil, že orgány finančnej správy majú k dispozícii odpovede na MVI,

z ktorých vyplýva, že tovar bol dodaný odberateľom. Počas daňovej kontroly k tomu boli predložené
objednávky a faktúry, ktoré boli aj uhradené. K nepreverovaniu dodávateľa uvádza, že k tomuto záveru
správcadaneajžalovanýdospeliúčelovoabezakéhokoľvekdôkazu.Postuppripreverovanídodávateľa
žalobca podrobne uviedol už v odvolaní, avšak žalovaný sa týmito skutočnosťami nezaoberal.

40. Pokiaľ žalovaný uvádza, že ak sa preverovaním správcu dane zistilo, že v rámci reťazca dodávateľov
sa nachádza subjekt, u ktorého sa dodanie tovaru nepotvrdilo, a svoje daňové povinnosti si nesplnil a
tak správca dane nemôže konanie subjektov, transakcie a právo odpočítať DPH vyhodnotiť inak ako v
rozpore so zákonom o DPH, tak žalobca zastáva názor, že podľa rozhodnutí Optigen a Kittel nemôže
byť zamietnuté právo platiteľa dane na odpočet dane, ktorý uskutočnenie plnenia, ktoré samo o sebe nie

je poznačené podvodom a spĺňa objektívne kritériá zdaniteľných plnení v zmysle tzv. Šiestej smernice.
Nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa
nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho,
aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.41. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 31.03.2023, v ktorom zotrval na svojich
predchádzajúcich podaniach.

42. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené.

V.
Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

43. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/195/2020.

44. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal

o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie
procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.11.2025 (§ 137 ods.
4 SSP).

45. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

46. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si
uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

47. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

48. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,

prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.49. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

50. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

51. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

52. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

53. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

54. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného

a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017. Správca dane ani žalovaný nespochybnili v tomto
prípade skutočné dodanie tovaru dodávateľom EAST WEST TRADE. Právo na odpočítanie dane
neuznali z dôvodu, že plnenie (tovar), ktoré bolo predmetom vystavených faktúr, bolo súčasťou
podvodného reťazca na iných stupňoch, pričom sa žalobca neopatrným konaním do takéhoto reťazca

hoci aj z nedbanlivosti zapojil.

55. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, preskúmal v medziach žalobného
návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase

právoplatnosti opatrenia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

56. Z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazujú žalobca aj žalovaný, vyplýva, že
právo na odpočítanie DPH možno uprieť v prípade, ak daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa

zapája do podvodného reťazca. V danom prípade preto zostala sporná otázka, či žalobca pri vynaložení
obvyklej miery opatrnosti mohol vedieť, že dodaný tovar, ktorý nadobudol od dodávateľa EAST WEST
TRADE, bol predmetom podvodu na DPH na inom stupni obchodného reťazca.

57. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že obdobná právna vec (vychádzajúca z rovnakej právnej

argumentácie) medzi rovnakým žalobcom a žalovaným, avšak za zdaňovacie obdobie jún 2017, bola
predmetom posúdenia Krajským súdom v Trenčíne v konaní sp. zn. 11S/77/2021 zo dňa 03.05.2022,
kde tento súd žalobu zamietol. Žalobca voči uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť, ktorú
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamietol v konaní sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25.09.2024.
Správny súd podľa § 140 SSP preto poukazuje na uvedené rozhodnutia a stručne opakuje ich dôvody

vychádzajúce zo skutkového stavu v prejednávanom prípade.

58. Správny súd na úvod konštatuje, že zmyslom zákona o DPH je, pri zachovaní neutrality a
proporcionality tejto dane, prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn naseba nadväzujúcich úkonov, zneužívajúci princíp neutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia
opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania
jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty predmetného zákona. Pritom taktiež základnou

zásadou spoločného systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva aj z judikatúry Súdneho
dvora EÚ, napr. v spojených veciach Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-355/03).
Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a
podporovaným právom EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na
odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje

podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudok SD EÚ vo veci Bonik, C-285/2011). Právo
na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe
objektívnychskutočnostípreukáže,žezdaniteľnáosoba,ktorejboldodanýtovaraleboposkytnutáslužba
zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru
alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo
strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje

do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11, bod 40).
SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/2011 (Mahagében
Kft) a C-142/2011 (Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený
zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z
dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov,

sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá
zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce
nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného
predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom,
že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia

ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie
odpočtu DPH.

59. Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o samotný pojem „podvod na DPH“ tak ten je súdnou praxou
používaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ týkajúcej sa zneužitia práva či kolotočových podvodov

na DPH (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. /v
likvidácii/ a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03, C355/03 a
C-484/03,rozsudokzodňa06.07.2009vspojenýchveciachC-439/04aC-440/04M.D.protiBelgickému
štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.06.2012
v spojených veciach Mahageben kft a A. N., C-80/11 a C-142/11). Judikatúra Súdneho dvora EÚ týmto

pojmom označuje situáciu, kedy jeden z účastníkov neodvedie štátu daň a ďalší si ju odpočíta, a to na
účely získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pretože zrealizované úkony nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam. Predmetné podvody môžu mať rôzne podoby, avšak vo všetkých prípadoch
ide v podstate o to, že nie je do štátneho rozpočtu odvedená určitá čiastka získaná ako DPH.

60. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora
EÚ, z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi
dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo nie a či žalobca
o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť,

že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je
preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých
v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu,
ustanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte
judikatúry Súdneho dvora EÚ. Súčasne je možné poukázať na skutočnosť, že aj Najvyšší súd SR vo

svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej
judikatúry aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti
kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016).

61. Správny súd konštatuje, že splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie,
ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok
na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovanýchprávnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho
zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu je potrebné

uviesť, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na
odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené (§ 9 zákona o DPH) konkrétnym subjektom uvedeným
na faktúre. Na splnenie zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba

predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; na vznik nároku na odpočet DPH musí daňový
subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

62. Podľa správneho súdu, za situácie, kedy žalobca splnil zákonné podmienky na priznanie odpočtu
dane podľa zákona o DPH, čo nebolo žalovaným spochybnené, mohol byť nárok na odpočet odmietnutý
iba a len vtedy, pokiaľ boli preukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora EÚ zánik nároku

spája (pozri rozsudok Optigen, rozsudok M. D. a rozsudok zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach
Mahagében Kft. a A. N., C-80/11 a C-142/11). Súdny dvor EÚ opakovane vyslovil, že nárok na odpočet
DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazi dodávok existuje iná (predchádzajúca alebo
následná) transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt nevie alebo ani nemôže
vedieť, teda podvodné konanie sa uskutočnilo na inom stupni obchodného reťazca bez vedomosti

daňovéhosubjektu.Vzhľadomnato,žeodmietnutienárokunaodpočetjevýnimkouzozákladnejzásady,
ktorú predmetný nárok predstavuje, je povinnosťou správcu dane, aby dostatočne preukázal objektívne
okolnosti umožňujúce učiniť záver, že osoba povinná k dani vedela alebo musela vedieť, že plnenie
uplatňované na odôvodnenie nároku na odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom
alebo iným subjektom v dodávateľskom reťazci na vstupe (rozsudok Mahagében, bod 49.). Rovnako je

potrebné realizovať tzv. „M. D. test“ tvorený štyrmi otázkami, na ktoré je nutné odpovedať pozitívne, v
prípade ak má byť daňový subjekt zodpovedný za účasť na daňovom podvode, pričom ide o nasledovné
otázky:
a) Existuje daňová strata?
b) Pokiaľ áno, je táto daňová strata dôsledkom daňového podvodu?

c) Pokiaľ došlo k daňovému podvodu, boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s týmto
podvodom?
d) Pokiaľ boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s podvodom, vedel alebo musel o tom
vedieť tento daňový subjekt?

63. Správny súd je toho názoru, že správca dane riadne a jednoznačne preukázal, že žalobca sa
zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť a ktorého cieľom bolo získanie
neoprávneného daňového zvýhodnenia. Správny súd sa stotožňuje so správcom dane, ako aj so
žalovaným, že boli naplnené všetky znaky daňového podvodu, a preto nebolo možné priznať nárok na
odpočítanie DPH.

64. Na podklade administratívneho spisu možno konštatovať, že daňový únik vznikol v reťazci
slovenských spoločností (MIFERA - EAST WEST TRADE – žalobca), kde sa nachádza daňový subjekt
MIFERA, ktorá neodviedla daň z deklarovaného dodania do štátneho rozpočtu, pričom tovar končil na
území Slovenska práve u žalobcu, ktorý predmetný tovar dodal ako oslobodený do iných členských

štátov a vykázal voči štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet, t. j. daň, ktorú si spoločnosť EAST WEST
TRADE uplatnila a odpočítala od vlastnej daňovej povinnosti z faktúr vystavených v mene spoločnosti
MIFERA a nebola odvedená do štátneho rozpočtu práve spoločnosťou MIFERA. Rovnako tak v ďalších
reťazcoch boli spoločnosti, ktoré neodvádzali daň z deklarovaného plnenia, či išlo o spoločnosti, ktoré
boli nekontaktné/neumožnili vykonať daňovú kontrolu. Na základe faktúr od spoločnosti MIFERA si

mohla spoločnosť EAST WEST TRADE neoprávnene znížiť daňovú povinnosť na takú čiastku, ktorá by
bez účelovo vystavených faktúr od MIFERA bola niekoľkonásobne vyššia. Žalobca umožnil popísaný
daňový únik, pretože bez jeho spolupráce so spoločnosťou EAST WEST TRADE by k takejto situácii
neprišlo.AkbyžalobcaneprejavilzáujemotovarspoločnostiEASTWESTTRADE,nemohlabyuvedená
spoločnosť MIFERA pre žalobcu vystaviť faktúry, nemala by potrebu prijať účelové faktúry od spoločnosti

MIFERA a nemusela by optimalizovať tak svoju daňovú povinnosť.

65. Podľa správneho súdu z informácií získaných cez MVI a vykonávanými daňovými kontrolami bolo
preukázané, že preverovaný tovar, ktorého pôvod nebol zistený a objasnený, smeroval od nekontaktnejspoločnosti bulharskej spoločnosti Vintro Trade Eood do tuzemska opäť nekontaktným spoločnostiam,
pričom sa cez reťazec spoločností v jednotlivých štátoch EÚ znova vracal do Bulharska do nekontaktnej
spoločnosti Vintro Trade Eood. V celom reťazci taktiež absentuje konečný užívateľ predmetného tovaru,

čo značí, že ide o karuselový podvod, ktorého súčasťou bol aj žalobca. Konanie daňových subjektov je
možné považovať za účelové a podvodné, ktorého cieľom bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody.
K tomu záveru prispieva aj skutočnosť ohľadne neštandardných dodávateľsko-odberateľských vzťahov
u všetkých zapojených spoločností, kedy sa konatelia spoločností navzájom nikdy nevideli a nestretli
počas celej doby trvania obchodov (s výnimkou žalobcu a spoločnosti EAST WEST TRADE, ktorých

konatelia sa stretli po niekoľko mesačnej spolupráci), všetka komunikácia prebiehala e-mailom.

66. Pochybnosti vyvoláva aj skladovanie tovaru v Bratislave u neznámej spoločnosti v oblasti
skladovania, v ktorej je zamestnanec skladník a konateľ v jednej osobe (spoločnosť ZETRO) a prevoz
tovarov z tohto skladu do skladov v Senci, spoločnosti známej na slovenskom trhu v oblasti skladovania,
ktorá má väčšie množstvo zamestnancov, materiálne a technické vybavenie skladu (spoločnosť

SCHENKER) a napokon do Lozorna ku žalobcovi, ktorý ho zase dopravil do blízkeho skladu v Rakúsku.
Nejasný je aj pôvod tovaru (absentujú certifikáty, výrobca a pod.) pred jeho dovezením na územie
Slovenska, ďalej spoločnosť na začiatku reťazcov (MIFERA) je nekontaktná, daň nebola priznaná a
odvedená, zastupuje ich zahraničný konateľ, absentuje reálna existencia výkonu podnikateľskej činnosti
a ich postavenie ako zdaniteľnej osoby.

67. Správny súd prijal záver, že žalobca sa výberom spoločnosti EAST WEST TRADE za svojho
dodávateľa zapojil do obchodného reťazca ako koncový odberateľ tovaru na území Slovenska. Pri
výkone svojho podnikania je každý subjekt povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosť.
Daňový subjekt má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby

v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so
zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme
minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a
pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich
obchodných partnerov. Daňový subjekt musí mať všetky potrebné vedomosti o okolnostiach transakcií,

ktorých sa zúčastňuje a o daňových subjektoch, ktoré sa na transakciách podieľajú, aby sa vyhol účasti
na transakciách poznačených zneužívajúcim konaním alebo podvodom s DPH.

68. Správny súd považuje za potrebné dodať, že v uvedenej súvislosti nie je možné prehliadnuť
to, že Súdny dvor EÚ ustanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt
prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i., ďalej sp.
zn. C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij, tiež už citované rozsudky sp. zn. C-439/04, C-440/04 M. D.

a RecoltaRecycling). Pokiaľ sa žalobcovi ako daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je
hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca
spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných
opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej
hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a

posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Zo skutkových zistení správcu
dane vyplýva, že niekoľko spoločností sa zúčastnilo reťazca zdaniteľných obchodov, ktorých predmetom
bolo dodanie vo forme prevodu vlastníckeho práva k tovaru (elektroniky), pričom tieto zdaniteľné
obchody sa uskutočnili nielen na území Slovenskej republiky, ale aj formou intrakomunitárneho dodania.
Žalobca bol označený správcom dane za jedného z článkov koordinovaného reťazca spoločností, v

ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp.
k znižovaniu daňovej povinnosti, čím došlo k daňovému podvodu. Pojem daňový podvod judikatúra
Súdneho dvora EÚ v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov
zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie
vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to na účely získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s

účelom daňového práva Európskej únie, pretože takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti.69. Podľa správneho súdu je dôležité pripomenúť, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní preukázané,
že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s elektronikou. Ako už bolo
uvedené, samotné zníženie vlastnej daňovej povinnosti pri odpočítaní dane na vstupe a uplatnení

oslobodenia od dane pri dodávke tovaru do iného členského štátu samo osebe protiprávne nie je.
Daňové orgány sa sústredili na preukázanie, že žalobca musel, resp. mal vedieť, že sa prijatými
plneniami zapája do podvodného reťazca spojeného s daňovým únikom. Posúdenie tejto otázky
súvisí najmä s vyhodnotením opatrení, ktoré daňový subjekt prijal, resp. mal prijať v rámci obvyklej
obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na daňovom podvode.

70. Na základe správcom dane zistených dôkazov možno prijať záver o neobozretnom konaní
žalobcu, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných transakcií. Pokiaľ podnikateľ
začína obchodovať s iným sortimentom tovaru ako dovtedy obchodoval alebo začína obchodovať so
spoločnosťou, s ktorou dovtedy neobchodoval, pričom ide o tak veľký objem tovaru ako v prípade
žalobcu, je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojho nového obchodného partnera, jeho

podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie, zaujíma sa o jeho subdodávateľov, prípadne aj o pôvod
a vlastnosti tovaru. Žalobca však žiadne podobné opatrenia nevykonal. Ak by si žalobca uvedené
záležitosti ohľadne podnikania jeho dodávateľa, spoločnosti EAST WEST TRADE preveroval, nemohol
by ako dobrý a poctivý obchodník do takého obchodného vzťahu vstúpiť. Ak by na otázky ohľadne
svojho podnikania spoločnosť EAST WEST TRADE nechcela pri vzájomných stretnutiach odpovedať,

dalo by sa to pri dávke opatrnosti vyhodnotiť ako rizikové správanie. Keďže sa pred začiatkom obchodnej
transakcie žiadne takéto stretnutia neuskutočnili, rozhovory sa nekonali, konatelia sa nestretli ani
pri podpise dohody, je toto správanie žalobcu v rozpore s obozretným konaním pri vstupovaní do
obchodného vzťahu s iným podnikateľským subjektom.

71. Správny súd poukazuje na vyjadrenia konateľov spoločnosti o dôvodoch obchodovania práve
so spoločnosťou EAST WEST TRADE, podľa ktorých bolo viac-menej celé dojednanie predmetného
obchodu na jedinom zamestnancovi žalobcu, obchodovanie s veľkým objemom tovaru bez zmluvy, ktorá
sa spísala až po štyroch mesiacoch vzájomného obchodovania, kedy sa zmluvné strany nestretli ani
pri podpise zmluvy, ale až mesiac po jej podpísaní teda päť mesiacov od začatia spolupráce, je možné

považovať za skutočnosti, na základe ktorých možno prijať záver, že žalobca síce nevedel, že sa zapája
do podozrivej obchodnej transakcie, avšak konal natoľko neobozretne, že vlastnou nedbanlivosťou sa
zapojil do podvodného reťazca. Pokiaľ sa žalobca zapojil do takéhoto obchodovania, prevzal na seba
riziko účasti na konaní spojenom s nedovoleným daňovým únikom, ktorého následkom je nepriznanie
odpočítania DPH z týchto transakcií. Žalobca neprijal dostatočné kontrolné opatrenia v rámci obvyklej

obchodnejopatrnosti,abysanezapojildopodvodnéhoreťazcaspoločnostíspojenéhosúnikomnaDPH.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že námietky žalobcu ohľadne toho, že konal obozretne a v
súlade so zásadou poctivosti, sú neopodstatnené.

72. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s

inými podnikateľskými subjektmi, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžfk/4/2019 zo dňa 03.12.2019, ktorý po konštatácii splnenia formálnej stránky ako nutnej podmienky
na uznanie práva na odpočítanie DPH, nie však absolútnej, zdôrazňuje, že „každý subjekt, ktorý sa
rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak
práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH),

musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to
by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“

73. V inom rozsudku sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015 Najvyšší súd SR zdôraznil, že
„uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.

Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“

74. Uvedenú líniu v rozhodovacej činnosti potvrdzuje Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/2/2019

zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet
DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné
podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu
všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názorukasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na ‚prísnosť'
právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou
obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet

DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu
preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky ,signály', indície, ktoré
sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i
keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť
pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu

DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej
transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú
transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať
s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá
môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový
subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu,

relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom
negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu ‚nejaví' ako
rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.“

75. K námietke žalobcu týkajúcej sa postupu pri uzatvorení dohody o dodávke tovaru, pričom podľa

žalobcu sa pri každej faktúre nachádza podrobný súpis dodaného tovaru správny súd zhodne s názorom
žalovaného uvádza, že predmetné skutočnosti neboli v konaní spochybňované. Za neštandardné
možno však považovať, že zmluva medzi dodávateľom a žalobcom bola podpísaná až po štyroch
mesiacoch od prvej dodávky tovaru, pričom o spätnej účinnosti v nej nie je zmienky. Predmet dohody
je uvedený veľmi všeobecne ako „isté produkty informačných a komunikačných technológii“. A. K.,

bývalý konateľ spoločnosti EAST WEST TRADE, nevedel k spolupráci so žalobcom podať žiadne
relevantné informácie. Žalobca nežiadal žiadne záruky na tovar. Správca dane nespochybňoval dodávky
tovaru. Správca dane a žalovaný odôvodnili nepriznanie odpočítania dane na základe účasti žalobcu na
daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť, ak by konal s odbornou starostlivosťou a prijal
by všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať. Na základe uvedeného možno

konštatovať nedôvodnosť tejto žalobnej námietky.

76.Knámietkežalobcu,žedodávateľasipreverilnazákladedobrejspoluprácesospoločnosťouDOBRE
MOBILY, s. r. o. správny súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené tvrdenie je v rozpore s tým, čo uviedol
p. K. ako svedok, že s osobami, ktoré vystupovali za žalobcu, sa zoznámil až na stretnutí v Lozorne

niekedy v roku 2017, pričom predtým ich nepoznal. Z verejne prístupných zdrojov je dostupná informácia
(podľa údajov v obchodnom registri), že p. K. už v čase začatia spolupráce so žalobcom bol konateľom
a spoločníkom spoločností, ktoré zanikli zlúčením, resp. došlo v nich k prevodu obchodného podielu.
A. K. sa stal konateľom spoločnosti EAST WEST TRADE krátko predtým ako spoločnosť zmenila
obchodné meno a sídlo, takže spoločnosť pod novým obchodným menom nemala žiadnu históriu.

Spoločnosť nevystupovala ako výhradný dovozca MARK Electronics, a teda o pôvode tovaru mohol
mať žalobca pochybnosti. Pokiaľ si žalobca overoval dodávateľa tak, že si preveril platnosť IČ DPH,
výpis z obchodného registra a skutočnosť, že spoločnosť nebola dlžníkom verejného sektora, nemal
indíciu súdnych sporov ani exekúcií uvedeným spôsobom, nemožno takýto postup hodnotiť vzhľadom
na závažnosť popísaných skutočností (nový dodávateľ, tovar novej značky, objem dodávok a ďalšie) ako

dostatočný,resp.preukazujúcisplneniepodmienkyprijatiarozumnýchopatrenínaúčelyvylúčeniaúčasti
na podvodnom reťazci. Žalobca si nepreveril, aké má dodávateľ skúsenosti s predmetným tovarom,
nepreveril si, či dodávateľ neobchoduje s problematickými spoločnosťami, nepreveril si, o aký tovar
ide, nepýtal sa svojho dodávateľa na jeho obchodných partnerov atď. Žalovaný, ako aj správca dane
sa so skutočnosťami uvedenými žalobcom pri preverovaní dodávateľa zaoberali a vysporiadali s nimi

v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí, a preto možno uvedenú námietku hodnotiť ako
nedôvodnú.

77. Ohľadne námietok žalobcu, v ktorých sa odvoláva na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho
súdu SR sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je zrejmé, ako závery z predmetných

rozhodnutí aplikuje žalobca na svoj prípad. Ide len o všeobecný poukaz na judikatúru a nie je jasné,
aký súvis majú jednotlivé rozhodnutia s prípadom žalobcu, resp. čo presne žalovaný, v zmysle týchto
rozsudkov, nedodržal alebo inak právne zhodnotil.78. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou Súdneho

dvora EÚ. Správca dane, ako aj žalovaný vykonaním dokazovaním preukázali, že v prípade žalobcu
došlo k podvodnému konaniu u spoločnosti MIFERA, ktorá bola dodávateľom spoločnosti EAST WEST
TRADE, ktorá dodala predmetný tovar žalobcovi. Zároveň bolo objektívnymi dôkazmi preukázané, že
žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné
požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré prijal od svojho dodávateľa, nebudú viesť k jeho účasti na

daňovom podvode v oblasti DPH. Na základe správcom dane zistených skutočností žalobca mohol,
resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom DPH. Z
uvedeného dôvodu nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane. Zároveň správny súd konštatuje, že
ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku.
Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti,
ktoré vyšli v daňovom konaní najavo a správne orgány riadne aplikovali nielen judikatúru slovenských

súdov, ale aj judikatúru Súdneho dvora EÚ, pričom sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu. Z
uvedenýchdôvodovsprávnysúddospelkzáveru,ženámietkyuvedenévžalobeneodôvodňujúzrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

79. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti,
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

80. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by

bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

81. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny

súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).