Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200286
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: AUTO
ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35 918 519, právne
zastúpený: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102836768/2019 zo dňa 10.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd konanie v časti preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. MF/018524/2019-77 zo dňa 07.11.2019 z a s t a v u j e.

II. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 102836768/2019 zo dňa 10.12.2019 z r u š u j e a vec v r
a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

III. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2007 až december 2007, január 2008 až december 2008, január
2009 až december 2009, január 2010 a marec 2010 až december 2010. O výsledku tejto daňovej
kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 9102405/5/1113356/2013/Sia zo dňa
22.03.2013. Na základe zistení z daňovej kontroly a po ukončení vyrubovacieho konania správca dane
rozhodnutím č. 9104405/5/4412640/2013/Sia zo dňa 02.10.2013 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 13 870,00 eur. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/4802/2014/1042
zo dňa 08.01.2014 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane“) tak, že toto
rozhodnutie potvrdil. Druhostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo žalobcovi doručené dňa
22.01.2014.

2. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia druhostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 2S/59/2014-51 zo dňa 16.04.2014 odložil vykonateľnosť druhostupňového rozhodnutia o vyrubení
rozdieludanevspojenísprvostupňovýmrozhodnutímovyrubenírozdieludane,atoaždoprávoplatnostirozhodnutia súdu vo veci samej, s poukazom na § 250c veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Následne Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k. 2S/59/2014-72 zo dňa 30.09.2015 zrušil druhostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu

dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.
1Sžf/47/2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/59/2014-72 zo dňa 30.09.2015
tak, že žalobu zamietol.

3. Správca dane rozhodnutím č. 100630122/2019 zo dňa 13.03.2019 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania“) podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 7 931,50 eur za nezaplatenie
dane z pridanej hodnoty vyrubenej prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane v ustanovenej
lehote a ustanovenej výške. Výpočet úroku z omeškania vychádzal z dlžnej sumy 6974,52 eur, resp.
6895,48 eur a počtu dní omeškania v rozsahu 1391 dní, resp. 1394 dní.

4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení úroku z omeškania rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 102836768/2019 zo dňa 10.12.2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie
o vyrubení úroku z omeškania“) tak, že prvostupňové rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania potvrdil.
V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v zmysle daňového poriadku bol správca dane

povinný vyrubiť podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania za nezaplatenie dane
z pridanej hodnoty vyrubenej správcom dane za zdaňovacie obdobie september 2010 v ustanovenej
lehote a v ustanovenej výške.

II.

Žaloba

5. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.02.2020, doručenou toho istého dňa Krajskému súdu v Bratislave,
domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, jeho
zrušenia a priznania práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalobca namietal, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania
nebol nijako upovedomený o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania a nebola mu ani daná
možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia, či predložiť dôkazy na svoju obranu.
Žalobcovi teda nebola poskytnutá možnosť využívať svoje procesné práva a brániť svoje subjektívne

práva a záujmy v rámci daňového konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o vyrubení úroku
z omeškania. Postup správcu dane spôsobil, že z odvolacieho konania sa stalo prvostupňové konanie,
čo bolo nezákonné a ústavne neprípustné.

7. V predmetnej právnej veci nebolo zrejmé, či správca dane mal dostatok podkladov pre vydanie

úplného a správneho rozhodnutia. Celý predmetný daňový administratívny spis, na ktorý sa správca
dane vo svojom rozhodnutí odvolával, bol v dispozícii Krajského súdu v Bratislave. Nebolo preto zrejmé,
z akých podkladov správca dane reálne vychádzal, keď sám nemal v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania v dispozícii svoj vlastný daňový administratívny spis.

8. Vec bola zo strany finančných orgánov nesprávne právne posúdená. Finančné orgány totiž nesprávne
vyhodnotili účinky uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/59/2014-51 zo dňa 16.04.2014,
ktorým bola odložená vykonateľnosť druhostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane. Tým, že príslušnej správnej žalobe bol
uvedeným uznesením Krajského súdu v Bratislave priznaný odkladný účinok, žalobca do právoplatného

skončenia správneho súdneho konania nebol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane. Inými slovami,
priznaním odkladného účinku príslušnej správnej žalobe bola splatnosť daňového dlhu posunutá až
do právoplatného skončenia správneho súdneho konania. Bolo by absurdné tvrdiť, že žalobca sa
dostal do omeškania so zaplatením daňového nedoplatku, keď povinnosť zaplatiť rozdiel dane vznikla
až právoplatným skončením správneho súdneho konania. Iný výklad by bol výkladom v neprospech

žalobcu, čo by bolo ústavne neprípustné. V tejto súvislosti bolo možné poukázať na to, že primárne
daňové konanie bolo právoplatne skončené až dňa 19.07.2017.9. Správca dane vyrubil úrok z omeškania napriek tomu, že mu to § 156 ods. 8 písm. a) daňového
poriadkunedovoľoval.Včasevyrubeniaúrokuzomeškaniatotižužuplynuloviacako5rokovoduloženia
povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel dane. Právo vyrubiť úrok z omeškania uplynulo dňa 02.10.2018.

10. Žalobca v žalobe navrhol aj zrušenie rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
MF/018524/2019-77 zo dňa 07.11.2019 o zrušení rozhodnutia žalovaného č. 101903488/2019 zo
dňa 08.08.2019, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2020 navrhol žalobu zamietnuť konštatujúc, že žalobca
vo svojej žalobe uviedol úplne zhodné námietky ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
o vyrubení úroku z omeškania. S týmito námietkami sa žalovaný vo svojom druhostupňovom rozhodnutí

o vyrubení úroku z omeškania podrobne zaoberal a vysporiadal. Z uvedeného dôvodu podal žalovaný
k žalobe vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí.

12. Dôvody uvedené v žalobe boli všeobecnej povahy a nepoukazovali na konkrétne porušenia
všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca sa vo svojej žalobe snažil poukazovaním na

všeobecné procesné pochybenia správcu dane dosiahnuť zrušenie druhostupňového rozhodnutia
o vyrubení úroku z omeškania.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia druhostupňového
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, zamietol. Správca dane preto vyrubil úrok z omeškania podľa

§ 156 ods. 2 daňového poriadku, a to aj za dni trvania odkladu vykonateľnosti druhostupňového
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení rozdielu
dane. Splatnosť rozdielu dane nastala dňa 06.02.2014. Od uvedeného dátumu až do vykonania
kompenzácie správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, t.j. aj za
dni trvania odkladu vykonateľnosti druhostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane.

14. Právna úprava ustanovená v § 156 daňového poriadku nepredpokladala nevyrubenie úroku
zomeškania.Pokiaľišloosplneniezákonnejpovinnostivyrubiťúrokzomeškanianajneskôrpäťrokovod
konca roka, kedy bol žalobca povinný zaplatiť rozdiel dane, keďže splatnosť dane nastala 06.02.2014,

päť rokov od konca roka 2014 uplynulo dňa 31.12.2019, pričom k vyrubeniu úroku z omeškania došlo
dňa 13.03.2019.

15. Dôvody uvedené v žalobe boli všeobecnej povahy a nepoukazovali na konkrétne porušenia
všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých

by správca dane počas daňovej kontroly nevedel. Žalobca len konštatoval, že závery a zistenia
správcu dane boli v rozpore s princípmi správy daní a vychádzali z procesne nesprávneho použitia
daňového poriadku. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne správca dane nepostupoval správne ako
ani to, ktorý skutkový stav správca dane posúdil nesprávne. Napokon žalobca neuviedol ani to, ktoré
získané dôkazné prostriedky boli nezákonné. Žalovaný sa v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia

o vyrubení úroku z omeškania vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré mali
význam pre posúdenie veci a uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci
k správnemu právnemu záveru.

IV.

Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu

16. Žalobca v replike zo dňa 05.06.2020 zotrval na žalobnej argumentácii.

17. V ďalšom vyjadrení zo dňa 24.07.2025 žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax správnych

súdov v obdobných veciach, a to na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sfk/96/2022 zo dňa 27.02.2024 a odlišné stanovisko k nemu, rozsudok Správneho súdu
v Bratislave č.k. BA-2S/49/2020-125 zo dňa 06.11.2024 a rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.k.
BA-1S/48/2020-139 zo dňa 04.06.2025.V.
Konanie na správnom súde

18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal
s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny

súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/47/2020
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená

pod sp. zn. BA-1S/47/2020.

19. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s §
3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal druhostupňové rozhodnutie o vyrubení

úroku z omeškania vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe,
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 16.12.2025.

VI.
Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

21. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak
daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške

alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane
a) daň alebo rozdiel dane
b) preddavok na daň
c) splátku dane
d) vybraný preddavok na daň

e) daň vybranú zrážkou
f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane

23. Podľa § 250c ods. 1 OSP, žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho
orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu

uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

24. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných orgánov,
a to vo veci vyrubenia úroku z omeškania. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú
žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných
rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi

predpismi a ustálenou súdnou praxou.

25. Správny súd zo súdneho spisu zistil, že medzi účastníkmi konania nebol sporný základ pre výpočet
úroku z omeškania (v podobe dlžnej sumy), ani deň začiatku a deň konca omeškania žalobcu. Medziúčastníkmi konania však už bola sporná dĺžka trvania omeškania žalobcu. Medzi účastníkmi konania
bola napokon taktiež sporná otázka vyrubenia úroku z omeškania v zákonnej lehote.

26. Spor o dĺžku trvania omeškania žalobcu mal medzi účastníkmi konania základ v odlišnom právnom
nazeraní na to, či počas odloženia vykonateľnosti rozhodnutia finančných orgánov o vyrubení rozdielu
dane na základe rozhodnutia súdu plynie alebo neplynie omeškanie žalobcu s platením vyrubeného
rozdielu dane a či správca dane postupoval správne, pokiaľ za obdobie trvania účinkov súdneho
rozhodnutia o odložení vykonateľnosti druhostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania. V podstate
bolo úlohou správneho súdu zodpovedať otázku, aké účinky má súdne rozhodnutie o odložení
vykonateľnostirozhodnutiaovyrubenírozdieludanenanáslednékonanieovyrubeníúrokuzomeškania.
Konkrétne bolo potrebné zodpovedať otázku, či súdne odloženie vykonateľnosti rozhodnutia o vyrubení
rozdielu dane spôsobuje, že omeškanie daňového subjektu s platením rozdielu dane počas trvania
účinkov tohto súdneho rozhodnutia nenastáva, a teda je vylúčené vyrubenie úrokov z omeškania za toto

obdobie (ďalej len „otázka účinkov súdneho odloženia vykonateľnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu
dane“).

27. Pri zodpovedaní otázky účinkov súdneho odloženia vykonateľnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu
danemalazásadnývýznamprávnaúpravaustanovenáv§250cods.1OSPvspojenísprávnouúpravou

ustanovenou v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných

práv a slobôd. Podľa čl. 46 ods. 4 podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví
zákon. Podľa § 1 OSP občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam
iných osôb.

28. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Základným
účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada,
pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto
súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušil ani

základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia sa vzťahuje na
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov (napr. Števček, M. a kol.: Občiansky súdny poriadok.
Komentár. II. diel. C.H.Beck, 2012, s. 1021).

29. V nadväznosti na otázku súdneho odloženia vykonateľnosti rozhodnutia správny súd ďalej

pripomína závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých Ústava SR „nie je hodnotovo
neutrálna, naopak, je založená na relatívne ucelenej sústave hodnôt, ktoré si štát váži, rešpektuje
ich a prostredníctvom orgánov verejnej moci zabezpečuje ich ochranu. Tieto hodnoty majú objektívny
charakter a sú vyjadrením spoločensky uznávaného "všeobecného dobra"... “ (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 294/2012 zo dňa 07.02.2013), t.j. Ústava SR nevymedzuje len

inštitúcie a procesy, ale zahŕňa aj určité princípy, ktoré vyjadrujú základné a nedotknuteľné hodnoty
demokratickejspoločnosti(porovnajnapr.nálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.Pl.ÚS19/93zo
dňa 21.12.1993). Uvedený hodnotový základ Ústavy Slovenskej republiky je deklarovaný v jej čl. 1 ods.
1 prvej vete, podľa ktorého Slovenská republika je demokratický a právny štát. Podľa stabilnej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky interpretácia a aplikácia čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je založená na

koncepcii materiálneho právneho štátu, a nie formálneho právneho štátu. V právnom štáte, v ktorom
sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iného stelesnené také princípy, ako právna istota a spravodlivosť
(princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR, sa osobitný
dôraz kladie na ochranu tých základných práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (m.

m. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 10/98, sp. zn. I. ÚS 17/99, sp.
zn. I. ÚS 44/99, sp. zn. I. ÚS 54/02). Princíp právnej istoty ako súčasť princípu právneho štátu spočíva
okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány
budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať(napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 48/97). Znakom právneho štátu
je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych
predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 34/95). Ústavne súladný výklad a aplikácia právnych predpisov prijatých po
nadobudnutí účinnosti Ústavy Slovenskej republiky nadväzuje na to, že už pri ich tvorbe bol normotvorca
viazaný základnými hodnotami demokratického a právneho štátu. Vo vzťahu k interpretácii a aplikácii
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov prijatých pred nadobudnutím účinnosti
Ústavy Slovenskej republiky vytvoril ústavodarca špecifickú požiadavku vyjadrenú v už citovanom čl.

152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého musia byť vykladané a aplikované v súlade s
hodnotami, na ktorých je založená Ústava Slovenskej republiky.

30. Odloženie vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane súdom je prekážkou vymáhania daňového
nedoplatku v daňovom exekučnom konaní. Súdom povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia
správneho orgánu sa vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými

právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Legislatívna úprava inštitútu
odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením” právneho stavu. Žalobcovi totiž nie
vždyideibaoodkladexekúcie,alečastokrátoodloženieinýchprávnychúčinkovsprávnehorozhodnutia.
Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je nesporne to, aby

súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/15/2016 zo dňa 17.04.2019).

31. Sumarizujúc uvedené priznaním odkladu vykonateľnosti došlo k zákonnej prekážke vzniku
akýchkoľvek právnych dôsledkov, ktoré vyplývajú z právoplatného rozhodnutia správcu dane o vyrubení

rozdielu dane, vrátane prekážky vyrubenia úrokov z omeškania za obdobie, počas ktorého bola
vykonateľnosť tohto rozhodnutia odložená. Pokiaľ súdna autorita v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane rozhodla o priznaní odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia
na základe žiadosti žalobcu, ktorý uvedeným procesným úkonom realizoval svoje ústavné právo na
súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, je potrebné účinky takéhoto rozhodnutia súdu o odložení

vykonateľnosti vykladať v súlade s koncepciou materiálneho právneho štátu. Znakom právneho štátu
je vytváranie právnej istoty. V prejednávanej veci právna istota žalobcu vyplývala z rozhodnutia
súdu o odložení vykonateľnosti druhostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorému
predchádzalo realizovanie jeho ústavou a zákonom garantovaného práva. V prípade, ak by žalobca
žiadosť o odloženie vykonateľnosti nepodal alebo by ju podal a žiadosti by nebolo vyhovené, nebolo

by žiadnych pochýb o dobe trvania omeškania. Pochybnosti ohľadom trvania omeškania priniesla pre
žalobcu paradoxne situácia, kedy súd rozhodol kladne o jeho žiadosti a vydal autoritatívne rozhodnutie
o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane.

32. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/59/2014-51 zo dňa 16.04.2014 o odložení

vykonateľnosti druhostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane vyplýva, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí by
mohlo dôjsť k neschopnosti žalobcu uhrádzať záväzky z pracovnoprávnych vzťahov, k prepúšťaniu
zamestnancov (v počte 42) a v konečnom dôsledku aj k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti.
Žalobcovi by tiež hrozila závažná ujma spočívajúca v nenapraviteľnom zásahu do jeho práv, keďže

v rámci výkonu napadnutých rozhodnutí by došlo k predaju jeho majetku a prakticky by mu znemožnilo
vykonávanie podnikateľskej činnosti ako takej. Krajský súd v Bratislave zároveň zohľadnil aj tú
skutočnosť, že odkladom vykonateľnosti nedôjde k poškodeniu alebo k ohrozeniu práv a právom
chránených záujmov tretích osôb ani štátu, vzhľadom na skutočnosť, že na nehnuteľný majetok žalobcu
bolo vydané predbežné opatrenie, ktoré zakazuje žalobcovi akékoľvek nakladanie s týmto majetkom

a to až do zaplatenia dane.

33. Z formulovaného rozsahu účinkov odkladu vykonateľnosti ako aj zo samotného inštitútu
odkladu vykonateľnosti vyplýva, že efekt zmrazenia účinkov rozhodnutia jednoznačne nastal, na
základe právoplatného uznesenia súdu, a to ako objektívny stav. Tento stav trval počas účinkov

súdneho rozhodnutia o odklade vykonateľnosti, čo nemožno ignorovať pri stanovení trvania omeškania
v prípadnom ďalšom konaní o vyrubení úroku z omeškania.34. Správnemu súdu je známy rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sfk/96/2022 zo dňa 27.02.2024, ktorý sa totožnou právnou otázkou zaoberal a vyhodnotil ju tak, že
naprieksúdnemuodkladuvykonateľnostimásprávcadanezadobutrvaniaodkladuvykonateľnostiprávo

vyrubiť úrok z omeškania. V uvedenom rozsudku bola zameraná pozornosť na odlišnosť inštitútov
odkladu vykonateľnosti podľa § 250c OSP a odkladného účinku podľa § 185 a nasl. SSP. K tomuto
rozsudku pripojila svoje odlišné stanovisko jedna členka senátu. Správny súd nemá ambíciu vstupovať
dorozdielnychprávnychnázorovčlenovjednéhosenátuapolemizovaťsväčšinovýmnázorom,čicitovať
vybrané pasáže menšinového názoru.

35. Keďže však uvedená právna otázka nie je vyriešená ustálenou judikatúrou, správny súd pristúpil
v uvedenom kontexte k zodpovedaniu nastolenej právnej otázky a dospel k záveru, že stav zmrazenia
účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže byť v čase relativizovaný, pretože to nie je v súlade
s princípom právnej istoty, spravodlivosti a legitímneho očakávania osoby, na prospech ktorej súd
o zmrazení účinkov právoplatne rozhodol.

36. K legitímnemu očakávaniu v kontexte právnej istoty vo vzťahu k zákonodarcovi Ústavný súd
Slovenskej republiky uviedol, že zo samotného výrazu legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto
princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej
situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako
právna istota. Štát môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré
sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne očakávanie
ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho
štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom.

Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať.
Zákonodarca nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom
vrchnostenských predpisov.

37. Správny súd v kontexte vyššie uvedeného uvádza, že pokiaľ sa žalobca dôvodne (vzhľadom na

existenciu súdneho rozhodnutia o odklade vykonateľnosti) spoliehal na to, že je chránený pred účinkami
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane a že nedôjde k zásahu do tejto právnej situácie, ktorá vznikla
zmrazením účinkov právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, bolo by v rozpore so zásadou
legitímnych očakávaní, aby orgán verejnej správy alebo iný súd, v inom súdnom konaní, znegoval
účinky ochrany poskytnutej súdnym rozhodnutím o odložení vykonateľnosti vyslovením názoru, že tieto

účinky trvali len v určitom čase a za určitých okolností, avšak z globálneho hľadiska na účely stanovenia
omeškania žalobcu, sa na rozhodnutie o odklade vykonateľnosti má hľadieť ako keby ani neexistovalo.
S takýmto formálnym ponímaním právneho štátu sa však správny súd stotožniť nemôže, pretože by to
znamenalo faktické popieranie alebo lepšie povedané relativizovanie či revidovanie účinkov súdnych
rozhodnutí o odklade vykonateľnosti, ktoré je však potrebné rešpektovať.

38. Finančné orgány teda postupovali po právnej stránke nesprávne, pretože nesprávne právne
interpretovaliúčinkyuzneseniasúduoodloženívykonateľnostidruhostupňovéhorozhodnutiaovyrubení
rozdielu dane v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane.

39. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že druhostupňové rozhodnutie o vyrubení úroku
z omeškania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho postupom podľa § 191 ods.
1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

40. Ohľadom ďalších žalobných námietok správny súd uvádza, že pokiaľ ide o žalobnú námietku

neskorého vyrubenia úrokov z omeškania, za stavu, kedy nie je riadne právne ustálené obdobie trvania
omeškania, bolo predčasné sa touto otázkou zaoberať.

41. Pokiaľ ide o žalobcom vytknutý nedostatok dôkazov a zistenia skutkového stavu pre vyrubenie
úrokov z omeškania ako aj neumožnenie vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o vyrubení úrokov

z omeškania, správny súd uvádza, že ani sám žalobca neuviedol, aký konkrétny dôkaz mal byť podľa
neho chýbajúci a z akého právneho predpisu odvodzuje porušenie jeho procesných práv.42. Pokiaľ ide o zastavenie konania v časti preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. MF/018524/2019-77 zo dňa 07.11.2019, správny súd pripomína, že žalobca sa
žalobou domáhal preskúmania aj tohto rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky. V tejto

časti ale žalobca vzal žalobu späť a správny súd preto konanie v tejto časti postupom podľa
§ 63 SSP zastavil.

43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

44. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie

lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.