Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Hrašnová

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100278
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX, v zastúpení: VOLČKO & PARTNERS, s .r. o., so sídlom
Mlynská27,04001Košice,IČO:55968058,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.
CPBA-OP-2023/002132-004 zo dňa 24.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku
z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca podal dňa 20.04.2023 žiadosť o prijatie do štátnej služby príslušníka PZ – vyšetrovateľ.
V zmysle § 15 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 73/1998 Z. z.“ alebo „zákon“) bol v ten istý deň
so žalobcom vykonaný informatívny pohovor, z ktorého bol vyhotovený písomný záznam č. p.
CPBA-OP-2023/002132-003. Následne bola predložená predmetná žiadosť s hodnotením žalobcu
z informatívneho pohovoru, ktorej súčasťou bol štruktúrovaný životopis, odpis z registra trestov, rodný
list, vysvedčenie o štátnej skúške, diplom z vysokej školy a evidenčná karta vodiča, z dôvodu ich
posúdenia v rámci prijímacieho konania menovaného.

2. Na základe predloženého spisového materiálu žalovaný v zmysle § 15 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z.
z. rozhodol o zamietnutí žiadosti bez zdôvodnenia. Následne bolo žalobcovi dňa 24.04.2023 pod č. p.
CPBA-OP-2023 zaslané Oznámenie o zamietnutí žiadosti bez zdôvodnenia. (ďalej aj ako „opatrenie“)

II.
Rozsah a dôvody správnej žaloby

(Argumentácia žalobcu)3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného
č. p. CPBA-OP-2023 zo dňa 24.04.2023, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.

4. Je toho názoru, že opatrenie nemá štandardy pre odôvodnenie rozhodnutia, má znaky arbitrárnosti,
keďže ho nie je možné akýmkoľvek spôsobom preskúmať a ani dospieť k záveru, z akého dôvodu bola
žiadosť žalobcu do služobného pomeru zamietnutá. Súčasne žalobca poukázal na diskriminačný prístup
zákona č. 73/1998 Z. z. k prístupu k služobnému pomeru príslušníka PZ vo vzťahu k iným právnym

predpisom v obdobných odvetviach – napr. vojakov, hasičov.

5. Napriek tomu, že rozhodnutie žalovaného je formálne označené ako „oznámenie“, žalobca toto
považuje za rozhodnutie, čo vyvodzuje z § 15 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z. z. Rozhodnutie žalovaného
nespĺňa, podľa názoru žalobcu, základne a všeobecné požiadavky rozhodnutia, najmä pre absenciu
dostatočného a presvedčivého odôvodnenia ako aj pre absenciu poučenia. Zák. č. 73/1998 Z. z.

riadne a dostatočne neupravuje proces rozhodovania, preto je žalobca toho názoru, že je nutné
postupovať a nasledovať minimálne štandardy pre rozhodnutie v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok). Práve absenciu úpravy postupu a rozhodovania žalovaného o zamietnutí
žiadosti o prijatie do štátnej služby v zákone je možné podľa žalobcu zaradiť pod procesnú medzeru
a analogicky využiť aj všeobecné právne princípy správneho práva, aj na také konanie, pre ktoré zákon

vylučuje aplikáciu správneho poriadku. Žalobca sa domnieva, že súd by mal pri posudzovaní postupu
a zákonnosti rozhodnutia žalovaného prihliadnuť na princípy dobrej verejnej správy koncipované
v Odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe, ktoré by orgány verejnej
správy mali aplikovať pri ich rozhodovacej činnosti. Štát musí poskytnúť garanciu toho, aby absencia
špeciálnej právnej úpravy z dôvodu vylúčenia uplatnenia všeobecného právneho predpisu nezakladala

možnosť a priestor na ľubovôľu orgánu verejnej správy.

6. V súvislosti s podnetom žalobcu na podanie návrhu v zmysle čl. 125 ods. 1 Ústavy SR je žalobca toho
názoru, že podmienky prijatia stanovené v zákone č. 73/1998 Z. z., konkrétne podmienky a definícia
bezúhonnosti zakladá priam diskriminačné a rigidné obmedzenie prístupu k služobnej pozícii príslušníka

PZ.Ustanovenie§14ods.2zák.č.73/1998Z.z. sapodľažalobcupriečičl.13ods.4ÚstavySR,pretože
takú právnu úpravu je možné považovať za priečiacu sa korektnému obmedzovaniu základných práv
a slobôd. Predmetná právna úprava je vzhľadom na prístup k štátnej službe príslušníka PZ nedôvodne
prísna, rigidná, neprimerane obmedzujúca, diskriminačná a diskvalifikujúca kohokoľvek, kto sa dopustil
akéhokoľvek úmyselného trestného činu bez zohľadnenia časového momentu spáchania a skutkových

okolností. Neprimerane zasahuje do práv občana uchádzajúceho sa o štátnu službu príslušníka PZ
atakátoúpravavpodstatezakladáneodôvodnenúrozdielnosťzaobchádzaniasosobamivanalogickom,
či obdobnom postavení, keďže výkon štátnej služby je v prvom rade vykonávaný v prospech SR a z toho
dôvodu diskriminuje široký počet občanov uchádzajúcich sa o pozíciu príslušníka PZ, a to aj napriek
tomu, že vykonávajú štátnu službu v inom odvetví, v ktorom sú považovaní za bezúhonných. V zmysle

uvedeného žalobca navrhol, aby súd po prijatí žalobného návrhu na začatie konania inicioval konanie
v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, ako aj v zmysle čl. 144 ods. 2 Ústavy SR a predložil
Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 14 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 12
ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1, 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR s čl. 4 a čl. 26 ods. 1, 2 Listiny základných
práv a slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane Ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobcu sa ust. §

14 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. javí byť v rozpore s princípom rovnosti, zákazom diskriminácie a právom
na slobodnú voľbu povolania. Vzhľadom na uvedené navrhol, v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) zák. č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), aby súd prerušil
konanie do právoplatného skončenia konania na ústavnom súde.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2023 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

8. Uviedol, že podľa § 14 zák. č. 73/1998 Z. z. môže byť príslušníkom PZ občan SR, čo znamená,
že nemá právny nárok na prijatie ani pri splnení všetkých podmienok prijímacieho konania. Možnosť
prijatia uchádzača je fakultatívna a zároveň limitovaná voľnými miestami, ich skladbou, požiadavkamina výkon neobsadených funkcií. Z ustanovenia § 16 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že nie
je povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie, ako sa mylne domnieva žalobca. Zákon jednoznačne
pripúšťa zamietnutie žiadosti uchádzača o prijatie do služobného pomeru príslušníka PZ bez uvedenia

dôvodu, ako to bolo aj v žalobcovom prípade. Podľa § 247a zák. č. 73/1998 Z. z. sa na konanie podľa
tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia.

9. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného nesúhlasí s právnou argumentáciou žalovaného.
Uvádza, že žalovaný nereagoval na podstatné a základné argumenty žalobcu. Zotrváva na názore, že

zamietnutie žiadosti je nutné považovať za formu rozhodnutia.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

10. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“)
a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.

11. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté opatrenie

žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok vec
prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 25.11.2025 a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

12. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach v žalobe a navrhol opatrenie žalovaného

zrušiť a priznať mu náhradu trov konania.

13. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k žalobe a žalobu
navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného
zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“).

15. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z., tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so
vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného
úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky

16. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o
prijatie do služobného pomeru.

17. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z., nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny
pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo
služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z
informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.

18. Podľa § 15 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z. z., prijímacie konanie sa končí vydaním rozhodnutia o prijatí do
služobného pomeru, späťvzatím žiadosti o prijatie alebo zamietnutím žiadosti o prijatie bez zdôvodnenia.
Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

19. Podľa § 15 ods. 7 zák. č. 73/1998 Z. z., občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí

byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania,
najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.20. Podľa § 15 ods. 8 zák. č. 73/1998 Z. z., podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

21. Podľa § 247a zák. č. 73/1998 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia.

V.
Právne posúdenie správnym súdom

22. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo opatrenie žalovaného - oznámenie, ktorým
žalovanýpodľa§15ods.6zák.č.73/1998Z.z.žiadosťžalobcuoprijatiedoslužobnéhopomeruzamietol
bez uvedenia dôvodu a skončil s ním prijímacie konanie.

23. Štátnu službu príslušníkov policajného zboru upravuje zák. č. 73/1998 Z. z., ktorý vo svojich

ustanoveniachstanovujepodmienkyprijatiadoslužobnéhopomeru,akoajspôsobrozhodovaniaoprijatí
uchádzača. Podrobnosti o prijímacom konaní do služobného pomeru príslušníka PZ upravuje výnos MV
SR z 15. júna 1998 č. 42/1998, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z.,
upravuje rozsah podkladov, ktoré je potrebné k prijímaciemu konaniu priložiť a požiadavku písomného
súhlasu na spracovanie osobných údajov.

24. Zo skutkových okolností je zrejmé, že žalobca sa uchádzal o prijatie do služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru, jeho žiadosť však bola žalovaným zamietnutá bez odôvodnenia a bolo
s ním skončené výberové konanie. Žalobca brojí proti spôsobu, akým mu bolo oznámené zamietnutie
jeho žiadosti. Namieta, že oznámenie nemá náležitosti rozhodnutia a neobsahuje odôvodnenie.

Domnieva sa, že keďže je postup a rozhodovanie žalovaného o zamietnutí žiadosti o prijatie do štátnej
služby bez špecifickej úpravy konania, možno analogicky uplatniť všeobecné právne princípy správneho
práva, a to najmä vtedy, keď je aplikácia správneho poriadku vylúčená. Dovoláva sa uplatnenia princípov
dobrej verejnej správy.

25. Úvodom je potrebné uviesť, že policajtom môže byť občan SR, ktorý spĺňa zákonné podmienky,
pričom prijatie do služby má fakultatívny charakter, t. j. nevzniká právny nárok na prijatie do služobného
pomeru. Obsadzovanie miesta policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za
predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systematizácie a je voľné (§ 5 ods. 4 zákona).

26. Zákon č. 73/1998 Z. z. v ustanovení § 15 ods. 6 upravuje aj spôsob skončenia prijímacieho konania.
Prijímacie konanie sa môže skončiť vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru, späťvzatím
žiadosti o prijatie alebo zamietnutím žiadosti o prijatie bez zdôvodnenia.

27. Žalovaný v prípade žalobcu postupoval podľa § 15 ods. 6 zákona a žiadosť o prijatie do služobného

pomeru zamietol bez udania dôvodu, teda postupoval v súlade so zákonom, ktorý mu poskytuje
širokú mieru úvahy. Ide o diskrečnú právomoc orgánu verejnej správy pri výbere osôb do ozbrojených
bezpečnostných zložiek štátu. Zamietnutie žiadosti o prijatie do služobného pomeru bez udania dôvodu
žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 24.04.2023. Oznámenie nemá charakter rozhodnutia, preto
ani náležitosti rozhodnutia neobsahuje a zákon výslovne uvádza, že ani odôvodnenie. (k tomu bližšie

pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Ssk/98/2025 z 26.03.2025,
bod 21) Uvedená zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 15 ods. 6 zákona obmedzuje procesné
záruky a tým aj rozsah uplatnenia princípov dobrej verejnej správy, tie totiž nemôžu rozširovať procesné
práva nad rámec zákona. Orgány verejnej správy sú viazané ústavným princípom zákazu svojvôle, tento
princíp však nemôže byť vykladaný tak, že by zakladal povinnosť odôvodňovať oznámenie o zamietnutí

žiadosti o prijatie a ukončení prijímacieho konania do služobného pomeru príslušníka PZ, pokiaľ zákon
výslovne stanovuje, že sa vydáva bez uvedenia dôvodu. Navyše, žalobca neuviedol konkrétne dôvody
netransparentnostipostupužalovanéhovprijímacomkonanížalobcu,skôrlenvšeobecnevyjadrilobavu,
abyabsenciašpeciálnejprávnejúpravyzdôvoduvylúčeniavšeobecnéhopredpisunezakladalamožnosť
a priestor na svojvôľu v činnosti štátnych orgánov. S prihliadnutím na uvedené, nemožno súhlasiť

s názorom žalobcu v tom smere, že predmetné oznámenie je potrebné považovať za rozhodnutie so
všetkými jeho procesnými dôsledkami.28. Vo vzťahu k podanému návrhu žalobcu na iniciovanie konania na ústavnom súde podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy SR k údajnému nesúladu § 14 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. s Ústavou SR, správny súd
konštatuje, že nevzhliadol dôvod na vyhovenie tomuto návrhu. Právna úpravu stanovená v § 14 ods.

2 zák. č. 73/1998 Z. z. nevyvoláva dôvodné pochybnosti o svojej ústavnosti, keďže rozdielne zákonné
podmienky, ktoré sú kladené na uchádzačov o prijatie do služby príslušníkov jednotlivých ozbrojených
zborov, vychádzajú z ich odlišného charakteru, právomoci a účelu, na ktorý boli príslušnými zákonmi
zriadené. Z uvedeného dôvodu súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods.
1 písm. b) zák. č. 162/2015 Z. z. a tento vo výroku zamietol.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému trovy konania
nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu priznať iba

výnimočne.

31. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.