Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Stk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200744
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany
Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Mestské lesy, s.r.o., so sídlom Cesta SNP 245/2, 906 13
Brezová pod Bradlom, IČO: 34 141 995, právne zastúpený: JUDr. Daniela Simanová, advokátka so
sídlom Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 6803/2022 zo dňa 28. marca 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB- 71S/66/2022 zo dňa 11. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“ alebo „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) na základe poverenia riaditeľa inšpekcie na vykonanie štátneho dozoru v oblasti uvádzania
dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a štátny dozor v lesoch vykonala u účastníka konania (ďalej

aj ako „žalobca“) štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa ust.
§ 10 ods. 4 písm. a) v spojení s ust. § 11 až 15 zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z
dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom
z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 01.01.2020 (ďalej len „zákon o dreve“) a zároveň štátny dozor v lesoch zmysle ust. § 61
písm. a) v nadväznosti na § 62 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom od 01.01.2020 do

01.04.2021 (ďalej len „zákon o lesoch“). Následne v súlade s ust. § 13 zákona o dreve orgán verejnej
správy prvého stupňa vypracoval Protokol č. 45/2020/DUB zo dňa 04. decembra 2020 (ďalej aj ako
„Protokol“), nakoľko žalobca porušil povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný
trhpodľazákonaodreve,resp.osobitnýchpredpisov.Protokolbolžalobcovidoručenýdňa07.decembra
2020, pričom využil svoje právo a k Protokolu sa vyjadril. Dňa 12. júla 2021 orgán verejnej správy prvého
stupňa vypracoval Upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty a opatrenia v
súlade s ust. § 56 ods. 1 písm. d) v spojení s § 61 písm. a) a b) zákona o dreve s tým, že dňom doručenia

tohto Upovedomenia v súlade s § 18 Správneho poriadku začína konanie vo veci uloženia pokuty za
správny delikt podľa zákona o dreve a zákona o lese. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo
žalobcovi doručené dňa 20. júla 2021.2. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 28024/2021, číslo spisu: 7371/2021-2002 zo dňa
30. novembra 2021 uložil žalobcovi pokutu vo výške 13 000 Eur, a to: I. Za iný správny delikt uvedený
v ustanovení § 64 písm. b) zákona o lesoch;

II. Za iný správny delikt uvedený v ustanovení § 64 písm. f) zákona o lesoch;
III. Za správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve;
IV. Za správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve.
3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy podrobne zopakoval priebeh
štátneho dozoru, zistené skutočnosti v priebehu štátneho dozoru, vysporiadal sa s dokladmi

predloženými žalobcom v priebehu administratívneho konania i s tými, ktoré žalobca napriek výzvam
nepredložil, ďalej uviedol ustanovenia zákona o lesoch, resp. zákona o dreve, na základe ktorých zistil
porušenia žalobcu, a na základe ktorých uložil sankciu v zmysle tzv. absorpčnej zásady za štyri iné
správne delikty v zmysle zákona o dreve a zákona o lesoch za viaceré súbehové správne delikty, pričom
výška sankcie bola žalobcovi uložená za najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt, ktorým bol v
danom prípade iný správny delikt uvedený v ust. § 64 písm. b) zákona o lesoch, t. j. porušenie povinnosti

pri ťažbe, kde zákon definuje sankčné rozpätie pokuty v rozmedzí od 165 do 99 580 eur. Zároveň orgán
verejnej správy pri určení výšky pokuty prihliadol na okolnosti tak v prospech, ako aj v neprospech
žalobcu a vzhľadom na skutočnosť, že išlo o prvé porušenie ustanovení zákona o dreve i zákona o
lesoch, zvážil poľahčujúce okolnosti, no zároveň prevládajúce priťažujúce okolnosti na strane žalobcu a
orgán verejnej správy prvého stupňa uložil pokutu v spodnej hranici sadzby. V závere uviedol, že žalobca

mal možnosť v zmysle zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov možnosť uzatvoriť dohodu o splátkach pri splnení podmienok
uvedených v ust. § 7 tohto zákona.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 6803/2022, číslo spisu: 4305/2022-770 zo dňa 28.03.2022 (ďalej len

„napadnutérozhodnutie“)podľa§59ods.2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)
v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.
5. Včas podanou žalobou na Správny súd v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal zrušenia
prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci prvostupňovému

orgánu na ďalšie konanie.
6. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná

správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
7. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne riadil vyššie citovanou
právnou úpravou, zistil skutkový stav v dostatočnej miere, vyvodil správne skutkové závery, a preto
jednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažuje za relevantné privodiť zrušenie napadnutého

rozhodnutia žalovaného. Správny súd taktiež nezistil porušenie základných zásad trestného konania
podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP.
Pokuta bola uložená v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 17 ods. 7 zákona o dreve v spojení s § 65
ods. 2 zákona o lese. Pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritériá uvedené v § 17 ods. 6 zákona
o dreve, resp. § 65 ods. 1 zákona o lese. Správny súd uviedol, že orgán verejnej správy uložil pokutu

podľa tzv. absorbčnej zásady, keď postupom podľa § 65 ods. 1 zákona o lesoch v spojení s § 17 ods.
6 zákona o dreve prihliadol na poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, pričom výška pokuty bola uložená
za najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt, ktorým bol v tomto prípade iný správny delikt uvedený
v ust. § 64 písm. b) zákona o lesoch (porušenie povinnosti pri ťažbe), pričom zákon definuje sankčné
rozpätie pokuty od 165 do 99 580 Eur. Taktiež správny súd nezistil dôvody nezákonnosti prvostupňového

rozhodnutia, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného ohľadom uložených opatrení v zmysle § 13
ods. 3 zákona o dreve, nakoľko opatrenie možno uložiť samostatne alebo spolu s uložením pokuty podľa
§ 16 alebo § 17 zákona o dreve. Taktiež podľa § 65 ods. 3 zákona o lesoch môže orgán verejnej správy v
rozhodnutí o uloženej pokute súčasne nariadiť, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu
následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená.

8. V prvom rade správny súd posudzoval dôvodnosť žalobnej námietky týkajúcej sa plynutia subjektívnej
lehoty na začatie konania o uložení pokuty za iný správny delikt. V zmysle citovaného ust. § 65 ods.
2 zákona o lesoch: „konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo
dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do trochrokov, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do
desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“ Správny súd uviedol, že orgán verejnej
správy na základe výsledkov zistení štátneho dozoru (postupom podľa § 11 až 15 zákona o dreve - pozn.

správneho súdu) prebiehajúceho od 30. apríla 2020 do 22. januára 2021 v sídle žalobcu, na lesných
pozemkoch v obhospodarovaní žalobcu a v sídle orgánu verejnej správy prvého stupňa zistil porušenia
povinností žalobcu v zmysle zákona o lesoch, zákona o dreve, vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskejrepublikyč.232/2006ovyznačovaníťažbydreva,označovanívyťaženéhodrevaadokladoch
o pôvode dreva, Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.

297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii a taktiež Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a
výrobky z dreva (ďalej len „Nariadenie o dreve“) a Vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) č. 607/2012
o podrobných pravidlách v súvislosti so systémom náležitej starostlivosti a pravidelnosťou a povahou
kontrol monitorovacích organizácií v zmysle Nariadenia o dreve, ktorým sa ustanovujú povinnosti
hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva.

9. Správny súd uviedol, že charakter lehôt uvedených v citovaných ust. § 65 ods. 2 zákona o lesoch,
teda jednoročnej subjektívnej a trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej lehoty na začatie konania o
uložení sankcie za iný správny delikt je prekluzívny. Ich márnym uplynutím zaniká orgánu verejnej správy
právo na vyrubenie sankcie za správny delikt, aj keď z vykonaného dokazovania v administratívnom
konaní bolo preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Márnym uplynutím uvedených

prekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Je preto na
orgáne verejnej správy, aby v administratívnom konaní riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie,
skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu a začal konanie
v zákonnej lehote. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný orgán verejnej správy, ako aj súd,
prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je namietané. Jednoročná subjektívna

prekluzívna lehota plynie od okamihu, keď sa žalovaný o porušení povinnosti dozvedel. Ak už táto lehota
uplynula, aplikácia trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď
k porušeniu povinnosti došlo) je už vylúčená. Platí to aj opačne s tým, že subjektívna jednoročná lehota
môže plynúť len v rámci objektívnej trojročnej, resp. desaťročnej lehoty.
10. V zmysle uvedeného správny súd ustálil moment, resp. okamih, kedy sa orgán verejnej správy

dozvedel, resp. zistil porušenia povinností žalobcom. Správny súd uviedol, že v zmysle ustálenej
judikatúry pre okamih začatia plynutia prekluzívnej lehoty treba mať ustálený skutkový stav, ktorý je v
zásade konečný a možno tak ustáliť moment zistenia porušenia povinností žalobcu. Správny súd mal za
to, že po ustálení konečného skutkového stavu, ktorým sa orgán verejnej správy dozvedel o porušení
povinností možno považovať Protokol č. 45/2020- DUB zo dňa 04. decembra 2020, ktorý orgán verejnej

správy prvého stupňa vypracoval v súlade s ust. § 13 ods. 1 zákona o dreve o vykonaní štátneho
dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, a ktorý bol žalobcovi doručený dňa
07. decembra 2020. V uvedenom Protokole boli uvedené všetky zistenia porušenia, resp. neporušenia
povinností žalobcu v rámci výkonu jeho činnosti podľa vyššie uvedených zákonov a Nariadení.
11. Správny súd mal za to, že okamih dozvedenia sa o porušení povinností sa odvíja od ukončenia

kontroly, resp. dozoru, pretože až na základe výsledkov vykonanej a ukončenej kontroly môže orgán
verejnej správy ustáliť stav porušenia, prípadne neporušenia povinnosti zo strany konkrétneho subjektu
a prijať primerané opatrenia, uložiť pokutu alebo popri uloženej pokute aj uložiť kontrolovanému subjektu
opatrenia, aby v budúcnosti nedochádzalo opätovne k porušovaniu povinností.
12. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že nedošlo k uplynutiu subjektívnej jednoročnej

lehoty v zmysle ust. § 65 ods. 2 zákona o lesoch, nakoľko Protokol vypracovaný v súlade s ust. §
13 zákona o dreve zo dňa 04. decembra 2020 bol žalobcovi doručený dňa 07. decembra 2020, čo
potvrdil svojim podpisom na Protokole v administratívnom spise. Upovedomenie o začatí správneho
konania bolo žalobcovi doručené dňa 20. júla 2021, pričom dňom doručenia orgán verejnej správy začal
administratívne konanie o uložení pokuty a opatrení v zmysle ust. § 18 Správneho poriadku. Zároveň

správny súd konštatuje, že nedošlo ani k uplynutiu dvojročnej subjektívnej lehoty v ďalších dvoch
zistených iných správnych deliktoch podľa ust. § 17 ods. 7 zákona o dreve, v zmysle ktorého: „pokutu
za iný správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán dozoru dozvedel o porušení
povinnosti, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo“, nakoľko pokuta
bola prvostupňovým rozhodnutím uložená dňa 30. novembra 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 31. marca 2022 a napadnuté rozhodnutia žalovaného bolo vydané dňa 28. marca 2022, pričom
právoplatnosť nadobudlo dňa 31. marca 2022. Správny súd zároveň uvádza, že sa ex offo zaoberal aj
uplynutím objektívnej lehoty, pričom správny súd nezistil jej márne uplynutie.13. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou uvádzanou žalobcom v správnej žalobe, ohľadom
uplynutia subjektívnej lehoty na začatie administratívneho konania o uložení pokuty za iný správny delikt
v zmysle zákona o lesoch. Treba dať do pozornosti tú skutočnosť, že prvostupňovým rozhodnutím orgán

verejnej správy prvého stupňa v súlade s ust. § 10 ods. 4 písm. c) zákona o dreve v spojení s ust.
§ 61 písm. a) a b) zákona o lesoch rozhodol o uložení pokuty vo výške 13 000 eur, pričom o výške
pokuty rozhodol podľa tzv. absorpčnej zásady v rámci sankcionovania za viaceré súbehové správne
delikty. Keďže orgán verejnej správy uložil pokutu za štyri správne delikty, dva podľa zákona o lesoch
a dva podľa zákona o dreve, treba aplikovať plynutie prekluzívnych lehôt pri každom správnom delikte

samostatne, hoci orgán verejnej správy v rámci hospodárnosti konania začal administratívne konanie o
uložení pokuty listom č. 9158/2021 zo dňa 12. júla 2021, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20. júla 2021
pre zistené porušenia uvedené v Protokole č. 45/2020-DUB zo dňa 04. decembra 2020. Nad rámec
správny súd uvádza, že spoločné posudzovanie viacerých skutkov v jednom administratívnom konaní
je vecou hospodárnosti vedenia konania, ale nemá vplyv na plynutie prekluzívnych lehôt na posúdenie
jednotlivých skutkov a uložení sankcií za ne.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ohľadom
zistení porušenia povinností žalobcu obsiahnutých v Čiastkovom zázname č. 25/2020-DUB zo dňa
02. júla 2020. Správny súd uvádza, že v priebehu výkonu štátneho dozoru v súlade s ust. § 13 ods.
6 zákona o dreve orgán verejnej správy prvého stupňa pri výkone dozoru považoval za potrebné
zaznamenať zistené skutočnosti v tzv. čiastkových záznamoch. Z administratívneho spisu mal správny

súd preukázané, že Čiastkový záznam č. 13/2020-DUB zo dňa 30. apríla 2020 obsahoval zistené
skutočnosti a vykonané úkony pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh,
pričom v súlade s čl. 2 písm. c) Nariadenia o dreve bol žalobca identifikovaný ako „hospodársky subjekt“
- akákoľvek fyzická, resp. právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh. Tento
čiastkový záznam žalobca podpísal, a to bez pripomienok. Čiastkový záznam č. 17/2020-DUB zo dňa

21. mája 2020 obsahoval údaje o predložených podkladoch k dozoru osobou podliehajúcou dozoru -
žalobcom, ktorý uviedol, že k dozoru predložil všetky požadované doklady - súhlasy na ťažbu, doklady
o pôvode dreva, podklady k vedeniu lesnej hospodárskej evidencie a všetky účtovné doklady (faktúry
na strane príjmu a výdaja), pričom čiastkový záznam podpísal žalobca s uvedením „bez pripomienok“.
V čiastkovom zázname č. 25/2020-DUB zo dňa 02. júla 2020 je zaznamenaný priebeh dozoru v sídle

žalobcu, pričom boli žalobcovi kladené otázky vzhľadom na zistené skutočností pri výkone štátneho
dozoru pri terénnych ohliadkach jednotiek priestorového rozdelenia lesa zaradených do Lesného celku
Vrbové, na ktoré odpovedal a záznam opäť podpísal bez osobitného vyjadrenia. Čiastkový záznam č.
41/2020-DUB zo dňa 17. septembra 2020 obsahuje skutočnosti zistené na základe kladených otázok
inšpektorov žalobcovi, ktorý čiastkový záznam podpísal s uvedením „bez vyjadrenia“. Čiastkový záznam

č. 44/2020-DUB zo dňa 01. decembra 2020 opätovne obsahuje kladené otázky inšpektorov žalobcovi v
súvislosti s vykonávaným štátnym dozorom, na ktoré žalobca odpovedal pričom k zisteniam inšpektorov
sa opäť nevyjadril, pričom záznam rovnako podpísal.
15. Čo sa týka čiastkových záznamov, správny súd uviedol, že sa jedná o oprávnené záznamy
inšpektorov orgánu verejnej správy vykonávajúcich dozor, ktorí v zmysle ust. § 13 ods. 6 zákona o dreve

považovali za potrebné zaznamenať zistené skutočnosti, nakoľko dozor prebiehal od 30. apríla 2020
do 22. januára 2021. Uviedol, že so všetkými zisteniami zaznamenanými v čiastkových protokoloch bol
žalobca oboznámený, nemal k nim pripomienky, resp. reagoval na zistenia porušení povinností a orgánu
verejnej správy predkladal požadované doklady a vysvetlenia k zisteniam v priebehu administratívneho
konania.

16. Z administratívneho spisu mal správny súd ďalej preukázané, že dňa 04. decembra 2020 orgán
verejnej správy prvého stupňa vypracoval v súlade s ust. § 13 ods. 1 zákona o dreve Protokol č. 45/2020-
DUB o vykonaní štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ktorý bol
žalobcovi doručený dňa 07. decembra 2020. Z tohto Protokolu mal správny súd preukázané, že orgán
verejnejsprávyzhrnulvšetkyzistenia,ktoréprivýkoneštátnehodozoruboliinšpektormizistené.Zároveň

v ňom uviedol všetky doklady, ktoré boli žalobcom v priebehu dozoru predložené. Orgán verejnej správy
konštatoval zistenia porušenia povinností žalobcom, nakoľko ako hospodársky subjekt neuplatňoval
systém náležitej starostlivosti v zmysle Nariadenia o dreve. Taktiež inšpekcia uviedla zistené skutočnosti
a vykonané úkony - z kontroly vykonania ťažby dreva a vedenia lesnej hospodárskej evidencie v Lesnom
celku Vrbové, vyjadril sa ku predloženým faktúram k ťažbe dreva, k absencii dokladov ohľadom prepravy

dreva, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval konkrétne porušenia. Ďalej orgán
verejnej správny poukázal na metodiku zberu a spracovania údajov z terénnych meraní za jednotlivé
preverované roky ťažby dreva, v zmysle ktorej dospel k záverom o porušení povinností žalobcu na úseku
ťažby dreva. V závere Protokolu bol žalobca poučený o možnosti predložiť v stanovenej lehote písomnépripomienky k obsahu Protokolu, čo žalobca i využil a orgánu verejnej správy doručil dňa 18. decembra
2020 vyjadrenie k obsahu Protokolu. Orgán verejnej správy reagoval podaním zo dňa 19. januára 2021.
Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že v priebehu štátneho dozoru a rovnako i v priebehu

administratívnehokonaniapredvydanímprvostupňovéhorozhodnutiaorgánverejnejsprávyvsúčinnosti
so žalobcom a na základe ním predložených dokladov ustálili skutkový stav vydaním Protokolu dňa
04. decembra 2020 v zmysle ust. § 13 zákona o lesoch. Následne dňom 20. júla 2021 bolo začaté
administratívne konanie o uložení pokuty a opatrení žalobcovi za porušenie povinností. Správny súd
mal z administratívneho spisu tiež preukázané, že v priebehu administratívneho konania v súčinnosti

so žalobcom orgán verejnej správy vydal rozhodnutie č. 24214/2021, číslo spisu: 7371/2021-2002 zo
dňa 27. októbra 2021, ktorým podľa § 30 ods. 1 psím. h) Správneho poriadku zastavil konanie vedené
voči žalobcovi vo veci podozrenia pre naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 17 ods.
1 písm. a) zákona o dreve a správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dreve, nakoľko
odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
17. Čo sa týka ďalších žalobných námietok žalobcu, tieto považoval správny súd za nedôvodné.

Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že právne predpisy neustanovujú formu výkonu hodnotenia systému
náležitej starostlivosti, a teda túto možno robiť aj ústnou formou. Z administratívneho spisu mal
správny súd preukázané, že ide o zavádzajúce tvrdenia žalobcu, nakoľko v priebehu dozoru, resp.
administratívneho konania, konkrétne v Čiastkovom zázname č. 13/2020/DUB zo dňa 30. apríla 2020
žalobca uviedol, že systém náležitej starostlivosti nevedie, neudržiava a nevyhodnocuje podľa zákona o

dreve z dôvodu, že nemal znalosti o uvedenej problematike. Vypracovaný systém náležitej starostlivosti
predložil žalobca inšpekcii dňa 30. apríla 2021, pričom v zmysle ust. § 4 ods. 1 až 4 zákona o
dreve je žalobca, ako hospodársky subjekt v zmysle ust. § 1 zákona o dreve v spojení s čl. 2
písm. d) Nariadenia o dreve, povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti. Taktiež predložené
Zápisnice z Mestského zastupiteľstva Brezová pod Bradlom nepreukázali, že by vyhodnocovali

systém náležitej starostlivosti, nakoľko programom bolo prerokovanie Výsledkov hospodárenia za
(príslušný) rok v obchodnej spoločnosti Mestské lesy, s.r.o. Brezová pod Bradlom, taktiež prerokovanie
požiadaviek vypracovania plánu hospodárenia spoločnosti za obdobie desiatich rokov, plánovaná ťažba
a prerokovanie informácií poskytovaných verejnosti v súvislosti s možnosťou kúpy palivového dreva,
ceny, atď. Poslanci Mestského zastupiteľstva však na zasadnutí v čase prebiehajúceho štátneho dozoru

nemali k hospodáreniu žiadne pripomienky ani otázky.
18. Správny súd mal za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil rovnako poľahčujúce,
ako aj priťažujúce okolnosti v prospech, i neprospech žalobcu, pričom svoje rozhodnutie dostatočne
presvedčivým spôsobom odôvodnil a pri ukladaní výšky pokuty nevybočil z rozsahu správnej úvahy,
pričom uložená výška pokuty plní tak funkciu represívnu, ako aj preventívnu.

19. Správny súd konštatoval, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, vo veci
dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového
stavu vyvodili aj správne právne závery. Správnym súdom neboli zistené v konaní pred orgánmi
verejnej správy žiadne pochybenia, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených

žalobných dôvodov, a to aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny
súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia
§ 190 SSP zamietol.

II. Konanie na kasačnom súde

20. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm.
g) a h) SSP z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že
sa pri rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.
21. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/30/2014 zo dňa

19. novembra 2015, podľa ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v súlade s §
7 ods. 6 prvá veta zákona o perzistentných organických látkach, je zrejmé, že určenie začiatku plynutia
jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty sa odvíja od výkladu pojmu, keď sa inšpekcia dozvedela
o porušení povinností. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, uvedené sa vzťahuje na určitú právnu
skutočnosť, z ktorej plynie dôvodné podozrenie, že k porušeniu došlo. Deň, kedy je táto skutočnosť

správnemu orgánu známa, je deň, kedy správny orgán zistil porušenie zákona, t. j. poznal, že došlo
ku konaniu obsiahnutému v zákonom vymedzenej skutkovej podstate deliktu, ktorú zákon za splnenia
ďalších podmienok definuje ako správny delikt. Za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej
prekluzívnej lehoty treba teda považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu,ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona, a to bez toho, aby sa
jednalo o informáciu zvlášť kvalifikovanú. Začiatkom plynutia subjektívnej lehoty tak môže byť aj okamih,
keď správnemu orgánu dôjde podnet od určitého oznamovateľa, ktorý svojím konkretizujúcim obsahom

dostatočne opisuje hodnotený skutok a vedie (hoci aj nepriamo) k určeniu zodpovedného subjektu.
22. V tejto súvislosti poukázal sťažovateľ aj na obsah administratívneho spisu Inšpekcie č.
4888/2021-2001 (predch. č. 7704/2020-2001) z ktorého vyplýva, že Inšpekcia na základe poverení
na začatie kontroly č. 14373/2020, č. 14417/2020 a 14428/2020 vykonala v súčinnosti s príslušníkmi
Prezídia policajného zboru, odbor kriminálnej polície, terénnu obhliadku v lesnom celku Vrbové, čím

u žalobcu začala vykonávať štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný
trh podľa zákona o dreve a štátny dozor v lesoch podľa zákona o lesoch. Inšpekcia dňa 30.04.2020
vypracovala čiastkový záznam č. 13/2020-DUB o zistených skutočnostiach a vykonaných úkonoch pri
výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh. V zmysle v bodu 7 rozhodnutia NS
SR citovaného v bode 7 tejto kasačnej sťažnosti tak bol žalovaný dokonca povinný prihliadnuť aj na
podnet oznamovateľa, ktorý bol doručený Inšpekcii resp. Prezídiu policajného zboru a bol podnetom na

začatie výkonu štátneho dozoru.
23. Poukázal na to, že v zmysle § 65 ods. 2 zákona o lesoch, jednoročná prekluzívna subjektívna lehota
nie je spojená s povinnosťou vydať konečné administratívne rozhodnutie o správnom delikte a uložiť
zaň pokutu, ale iba so začatím správneho konania. Zákonodarca touto konštrukciou dal správnemu
orgánu viac priestoru na preverovanie rozhodných okolností veci ešte pred začatím správneho konania.

Skutočnosť, že správny orgán následne začne s určitým subjektom správne konanie samo o sebe
neznamená, že tento subjekt bude za jemu vytýkané konanie vo výsledku sankcionovaný (k tomu
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžo/30/2014 zo dňa 19.11.2015).
24. Sťažovateľ má za to, že prvou objektívnou skutočnosťou, kedy sa Inšpekcia dozvedela o porušení
povinností žalobcu, bol písomný podnet na vykonanie kontroly, ktorý jej bol doručený treťou osobou

resp. Prezídiom policajného zboru, odborom kriminálnej polície, najneskôr však deň 30. apríla 2020,
kedy došlo k vykonaniu terénnej obhliadky v LC Vrbové Inšpekciou ako prvostupňovým správnym
orgánom v subjekte žalobcu pre možné porušenie ustanovení zákona o lesoch a zákona o dreve a k
vypracovania čiastkového záznamu č. 13/2020-DUB zo dňa 30. apríla 2020 o zistených skutočnostiach
a výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh. V tento deň predložil konateľ

spoločnosti dokumentáciu, ktorou disponoval, o čom inšpekcia vydala Potvrdenie č. 14/2020-DUB o
prevzatí dokladov, iných písomností, vzoriek dreva, dreva alebo výrobkov z dreva.
25. Uviedol, že v zmysle § 65 ods. 2 zákona o lesoch konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno
začať do jedného roka odo dňa , keď sa orgán lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr
však do troch rokov a, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa,

najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Inšpekcia upovedomila žalobcu
listom č. 9158 zo dňa 12. júla 2021 o začatí správneho konania vedenom pod č. 7371/2021-2002,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20. júla 2021. Výklad pojmu, keď sa orgán štátnej správy lesného
hospodárstva dozvedel o porušení povinností vzťahuje na určitú právnu skutočnosť, z ktorej plynie
dôvodné podozrenie, že k porušeniu došlo. Deň, kedy je táto skutočnosť správnemu orgánu známa,

je deň, kedy správny orgán zistil porušenie zákona, t. j. poznal, že došlo ku konaniu obsiahnutému v
zákonom vymedzenej skutkovej podstate deliktu, ktorú zákon za splnenia ďalších podmienok definuje
ako správny delikt. Za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty treba
teda považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné
právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona, a to bez toho, aby sa jednalo o informáciu zvlášť

kvalifikovanú. Sťažovateľ má za to, že z administratívneho spisu vyplýva, že o porušení povinností sa
Inšpekcia dozvedela a túto skutočnosť potvrdila spísaním čiastkového záznamu č. 13/2020/ DUB zo
dňa 30. apríla 2020. Uvedené skutočnosti preukazujú aj čiastkový záznam č. 17/2020/ DUB zo dňa 21.
mája 2020 ako aj Potvrdenia č. 14/2020/DUB zo dňa 30. apríla 2020 a č. 15/2020/ DUB zo dňa 12. mája
2020. K oznámeniu skutočnosti , že Inšpekcia začala konanie o uložení pokuty žalobcovi, došlo listom

č. 9158/2021 zo dňa 12. júla 2021, ktoré mu bolo doručené dňa 20. júla 2021, teda po uplynutí zákonom
o lesoch stanovenej jednoročnej lehoty.
26. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že mení rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici
č. BB-71S/66/2022 zo dňa 11. septembra 2024 tak, že rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 6803/2022 zo dňa 28. marca 2022 ako aj rozhodnutie Slovenskej

lesnícko-drevárskej inšpekcie č. 28024/2021 č. spisu 7371/2021-2002 zo dňa 30. novembra 2021
zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
27. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 28. januára 2025, v ktorom uviedol, že v
plnom rozsahu zotrváva na skutkovom a právnom posúdení veci zistenom počas odvolacieho konania,odôvodnenom v rozhodnutí ministerstva, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu z 15. decembra
2021 a potvrdené rozhodnutie inšpekcie. Poukázal aj na argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k
žiadosti o vyjadrenie k správnej žalobe č. sp. 8443/2022-420, č. zázn. 26379/2022 z 19. septembra

2022. Žalovaný uviedol, že v priebehu dozoru inšpekcia konzultuje s kontrolovaným subjektom
nezrovnalosti zistené pri výkone dozoru, dáva doplňujúce otázky kontrolovanému subjektu k zisteniam,
v prípade potreby žiada kontrolovaný subjekt o doplnenie predložených podkladov, žiada znalecký
ústav o vypracovanie znaleckého posudku, žiada iné dotknuté štátne orgány o stanoviská a vyjadrenia
alebo predloženie ďalšej súvisiacej dokumentácie. Uvedené skutočnosti inšpekcia zaznamenáva

prostredníctvom čiastkových záznamov, ktoré slúžia, ako podklad, na vypracovanie protokolu.

28. Inšpekcia vykonáva kontrolu predloženej dokumentácie (spravidla ide o niekoľko stoviek
listín), vyhodnocuje jej súlad so skutočným stavom lesa zisteným na terénnych obhliadkach a so
súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi problematiku lesného hospodárstva
a uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že štátny dozor

vykonávaný inšpekciou má široký záber, preto inšpekcia priebežne vypracováva čiastkové záznamy o
zistených skutočnostiach, ktoré slúžia, ako podklad, pre vypracovanie protokolu. Zistené skutočnosti
zaznamenanévčiastkovýchzáznamochinšpekciahodnotítakjednotlivo,aleajspoločne,vovzájomných
súvislostiach.Právehodnoteniezistenýchskutočnostívovzájomnýchsúvislostiachnemožnoopomenúť,
pretože takýmto hodnotením môže inšpekcia dospieť k iným záverom, ako by vyplynuli, ak by hodnotila

zistenia zaznamenané v jednotlivých čiastkových záznamoch bez vzájomných súvislostí, čo by mohlo
mať za následok iný záver vykonaného dozoru.
29. Žalovaný ako príklad uviedol záver inšpekcie z jedného čiastkového záznamu, kde bolo vyslovené,
že kontrolovaný subjekt si nesplnil ohlasovaciu povinnosť pri spracovaní náhodnej ťažby podľa § 23
ods. 7 zákona č. 326/2005 Z. z., čím sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 64 uvedeného zákona.

Zo záverov iného súvisiaceho čiastkového záznamu však inšpekcia zistila, že kontrolovaný subjekt túto
povinnosť nemal, pretože táto náhodná ťažba už bola zaevidovaná a následne popísaná v programe
starostlivosti o lesy. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že nemožno na základe záverov z jedného
čiastkovéhozáznamuzviacerýchvyvodzovaťzávery,ktorébyvyvolaliprávneúčinkyzačiatkusprávneho
konania.

30. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že inšpekcia v protokole zhrnie všetky svoje zistenia a
skutočnosti z vykonaného dozoru. Uvedie, v ktorých prípadoch pri hospodárení v lesoch a uvádzaní
dreva na trh kontrolovaný subjekt konal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
uvedenými vyššie, a v ktorých prípadoch kontrolovaný subjekt konal v rozpore s nimi a vysloví závery,
ktoré vyvolajú právne účinky začatia správneho konania. Ak inšpekcia nedostatky nezistí, vypracuje

z kontroly záznam. Zo zákona č. 113/2018 Z. z. vyplýva možnosť vypracovať buď protokol alebo
záznam podľa ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 113/2018 Z. z., a to práve podľa zistenia, resp.
nezisteniaporušeniapovinností.plynutiesubjektívnejlehotynazačatiekonaniapodľa§65ods.2zákona
č. 326/2005 Z. z. teda nemožno odvodzovať podľa termínov vyhotovenia jednotlivých čiastkových
záznamov alebo posledného čiastkového záznamu v priebehu štátneho dozoru, ale až na základe

termínu vypracovania protokolu inšpekciou (Protokol č. 45/2020-DUB z 04.12.2020 doručený žalobcovi
07.12.2020), v ktorom sú zhrnuté všetky zistenia a skutočnosti inšpekcie a vyslovené závery, ktoré
vyvolávajú právne účinky začatia správneho konania. Ak by mal správny orgán postupovať v súlade s
požiadavkou žalobcu, musel by, v prípade, ak by v každom z piatich čiastkových záznamov bolo zistené
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, začať päť individuálnych správnych konaní, v

ktorých by plynutie subjektívnej lehoty začalo dňom vyhotovenia čiastkového záznamu.
31. Taktiež by správny orgán nepostupoval správne, ak by plynutie subjektívnej lehoty podľa § 65 ods. 2
zákonač.326/2005Z.z.počítalodvyhotoveniaposlednéhočiastkovéhozáznamu,pretoževyhotovením
posledného čiastkového záznamu správny orgán len ukončil fázu získavania podkladov za účelom
zistenia presného skutkového stavu veci a následne začal fázu ich spracovania a vyhodnocovania vo

vzájomných súvislostiach, ktorej výsledkom sú závery, na základe ktorých správny orgán začne alebo
nezačne správne konanie.
32. Vo vzťahu k námietke údajného odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe žalovaný poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd 1/2012 z 25. apríla 2013 a
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž 33/2011, ktoré judikujú právne závery

potvrdzujúce obsah rozsudku správneho súdu: „Termín zistenie porušenia povinností nemožno vykladať
ako jednoduchú vedomosť administratívneho orgánu resp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie
nešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo kporušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou je
práve vypracovanie protokolu.“
33. Žalovaný má za to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové konkrétne skutkové

a ani právne dôvody, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za nezákonný a navrhol,
aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť po jej preskúmaní v súlade s § 461
Správneho súdneho poriadku pre jej nedôvodnosť v plnom rozsahu zamietol.

III. Právne posúdenie kasačného súdu

34. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho
vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§
443 ods. 2 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a

jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná.
35. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu
SR.Rozsudokbolverejnevyhlásenýdňa25.novembra2025(§137ods.4vspojenís§452ods.1SSP).

36. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o dreve, tento zákon upravuje a) práva a povinnosti hospodárskeho
subjektu, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, b) práva a povinnosti obchodníka,
c) práva a povinnosti prepravcu dreva a výrobkov z dreva (ďalej len „prepravca“), d) povinnosti
monitorovacej organizácie, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z
dreva na vnútorný trh, f) priestupky a iné správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na

vnútorný trh. Tento zákon sa nevzťahuje na a) drevo, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenská republika viazaná, alebo osobitné predpisy, b) výrobok z dreva, ktorého životný cyklus je
ukončený a ďalej možno s ním nakladať len ako s odpadom.
37. Podľa § 3 ods. 1 až 6 zákona o dreve, na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva,
ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v

lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie
dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.
38. Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona o dreve, hospodársky subjekt, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva
na vnútorný trh, je povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti; to neplatí, ak na vnútorný trh
uvádza drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje licenčný systém. Systém náležitej starostlivosti

sa vyhotovuje v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe pred uvedením dreva a výrobkov z dreva
na vnútorný trh.
39. Podľa § 13 ods. 1 až 3, ods. 6 a 8 zákona o dreve, ak osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti
v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov, zamestnanec orgánu dozoru vypracuje protokol o vykonaní dozoru (ďalej len „protokol“), ktorý

obsahuje a) označenie orgánu dozoru, b) identifikačné údaje osoby podliehajúcej dozoru, c) miesto a
dátumvýkonudozoru,d)predmetdozoru,e)výsledkydozoru,f)dátumvypracovaniaprotokolu,g)meno,
priezvisko a podpis zamestnanca orgánu dozoru.
40. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) a e) zákona o dreve, hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho
deliktu, ak c) nevedie systém náležitej starostlivosti, neuplatňuje systém náležitej starostlivosti alebo

pravidelne neudržuje a nevyhodnocuje systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1,2, 3 alebo ods.
5, e) nevystaví prepravcovi doklady podľa § 3 ods. 4 písm. a) až f) a h), vystaví prepravcovi nesprávne
alebo neúplné doklady podľa § 3 ods. 4 alebo ich neuchováva podľa § 3 ods. 5.
41. Podľa § 62 ods. 1 zákona o lesoch, štátny dozor v lesoch je oprávnenie orgánov štátnej správy
lesného hospodárstva v rámci svojej územnej pôsobnosti sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa

dodržiava tento zákon a osobitné predpisy, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich
vykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe.
42. Podľa § 64 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 165 eur do
99 580 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá a) využíva lesné pozemky na iné
účely ako na plnenie funkcií lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí

alebo o obmedzení využívania, alebo znemožňuje, alebo obmedzuje ich využívanie na plnenie funkcií
lesa (§ 7), b) neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a 23), preprave dreva a jeho uskladňovaní (§ 24) alebo pri
sprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25), c) neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej
správy lesného hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa (§ 28 a 29), d) použijena obnovu lesa alebo na zalesňovanie pozemkov vyhlásených za lesné pozemky reprodukčný materiál,
ktorý nespĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom, e) poškodzuje lesný majetok (§ 31 ods.
2) alebo inak sťažuje prevádzku lesného hospodárstva, f) porušuje povinnosti pri príprave a realizácii

plánu, pri vedení lesnej hospodárskej evidencie alebo pri poskytovaní údajov pre potreby informačného
systému(§40až45),g)neplníinépovinnostiustanovenétýmtozákonomalebouloženénajehozáklade,
alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby.
43. Podľa § 65 ods. 1 až 3 zákona o lesoch, pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada
najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a

prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb-podnikateľov k odstraňovaniu následkov a
k prijatým opatreniam.
Konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej
správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie
povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď
k porušeniu povinnosti došlo.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadiť, aby
v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola
pokuta uložená.

IV. Právny názor kasačného súdu

44. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP)
a zároveň sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe (§440 ods. 1 písm. h/ SSP).
45. V predmetnej veci je kľúčovým posúdenie kasačnej námietky týkajúcej sa plynutia subjektívnej lehoty

na začatie konania o uložení pokuty za iný správny delikt. V zmysle citovaného ust. § 65 ods. 2 zákona
o lesoch: „konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa
orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide
o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov
odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“

46. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej
prekluzívnej lehoty treba považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu, ktorý
umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona. Sťažovateľ ďalej uvádza svoj
názor, že inšpekcia sa dozvedela a túto skutočnosť potvrdila spísaním čiastkového záznamu č. 13/2020/
DUB z 30. apríla 2020. Uviedol tiež, že uvedené skutočnosti preukazujú aj čiastkový záznam č. 17/2020/

DUB z 21. mája 2020 ako aj Potvrdenia č. 14/2020/DUB z 30. apríla 2020 a č. 15/2020/DUB z 12. mája
2020. Má za to, že nakoľko čiastkový záznam č. 25/2020-DUB z 2. júla 2020 údajne konštatuje porušenia
povinností žalobcu, na základe ktorého mohla inšpekcia uložiť pokutu za iné správne delikty, t. j. odkedy
sa o porušení povinností inšpekcia dozvedela v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z. z.“) zaniklo inšpekcii právo začať správne

konanie uplynutím subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty ku dňu 2. júla 2021. Sťažovateľ namieta,
že inšpekcia začala konanie o uložení pokuty žalobcovi listom - Upovedomenie o začatí správneho
konania č. z. 9158/2021 z 12. júla 2021, ktoré mu bolo doručené 20. júla 2021, t. j. až po uplynutí
subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty stanovenej v § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z.
47. V zmysle zákona o lesoch, inšpekcia pri výkone dozoru v lesoch a dozoru v oblasti uvádzania dreva a

výrobkov z dreva na vnútorný trh systematicky preveruje súlad vykonaných činností a vedenia súvisiacej
administratívy kontrolovaného subjektu so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi
problematiku lesného hospodárstva a uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh. Zamestnanci
inšpekcie na úvodných stretnutiach s kontrolovaným subjektom spravidla zisťujú, akej činnosti sa tento
subjekt okrem obhospodarovania lesa venuje, to znamená, že zisťujú, či je kontrolovaný subjekt, ako

obhospodarovateľ lesa, zároveň aj hospodárskym subjektom v zmysle nariadenia o dreve (či drevo
uvádza na trh po prvý krát), prepravcom, dovozcom alebo obchodníkom (nakupuje, príp. aj predáva
drevo, ktoré už bolo uvedené na trh po prvý krát). V súvislosti so zákonom č. 326/2005 Z. z. si inšpekcia
prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva zabezpečuje o kontrolovanom subjekte
aj ďalšie údaje, napr.: podrobné údaje o porastoch z programu starostlivosti o lesy a vykonávaných

činnostiach z lesnej hospodárskej evidencie, údaje z registrov obhospodarovateľov lesa, údaje z registra
odborných lesných hospodárov, údaje z registráciách.
48. Inšpekcia si v súčinnosti s kontrolovaným subjektom zabezpečuje informácie, či subjekt vykonával
v kontrolovanom období hospodársku činnosť v lesoch, a to ťažbu dreva, výchovu lesa (hospodáreniev lesných porastoch zamerané na zlepšenie ich vývoja, štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a
kvality), obnovu lesa (zalesňovanie), ochranu lesa (vykonávanie preventívnych opatrení s cieľom
predchádzania poškodeniu lesa, príp. vykonávanie ochranných a obranných opatrení pred škodlivými

činiteľmi). V nadväznosti na to preveruje dodržiavanie povinností kontrolovaným subjektom, ako
obhospodarovateľom lesa, podľa súvisiacich ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. a vykonávacích
predpisov, t. j. vyznačenie stromov určených na ťažbu, evidenciu vyznačených stromov a výpočet
objemu dreva určeného na ťažbu, vydanie súhlasov na ťažbu odborným lesným hospodárom,
evidovanie vykonanej ťažby dreva v lesnej hospodárskej evidencii (mesačná a ročná, vrátane grafickej

evidencie). Inšpekcia tiež zisťuje, či kontrolovaný subjekt vykonával náhodnú ťažbu, resp. či ju v súlade
so zákonom č. 326/2005 Z. z. nahlasoval orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a či ju spracoval
v zákonnej lehote.
49. Inšpekcia vykonáva terénne obhliadky, na ktorých zisťuje stav lesa na mieste (množstvo vyťažených
stromov, správnosť vyznačenia ťažby, plochu vykonanej ťažby, vykonané hospodárske opatrenia,
prítomnosť stromov napadnutých škodcami, zalesnenie po ťažbe atď.) a vyhotovuje fotodokumentáciu

za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.
50. V priebehu dozoru inšpekcia konzultuje s kontrolovaným subjektom nezrovnalosti zistené pri
výkone dozoru, dáva doplňujúce otázky kontrolovanému subjektu k zisteniam, v prípade potreby
žiada kontrolovaný subjekt o doplnenie predložených podkladov, žiada znalecký ústav o vypracovanie
znaleckého posudku, žiada iné dotknuté štátne orgány o stanoviská a vyjadrenia alebo predloženie

ďalšej súvisiacej dokumentácie. Uvedené skutočnosti inšpekcia zaznamenáva prostredníctvom
čiastkových záznamov, ktoré slúžia, ako podklad, na vypracovanie protokolu.
51. Štátny dozor vykonávaný inšpekciou má široký záber, preto inšpekcia priebežne vypracováva
čiastkové záznamy o zistených skutočnostiach, ktoré slúžia, ako podklad, pre vypracovanie protokolu.
52. V predmetnej veci Inšpekcia vypracovala Čiastkový záznam č. 13/2020-DUB z 30. apríla 2020,

ktorý obsahoval zistené skutočnosti a vykonané úkony pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania
dreva na vnútorný trh, pričom v súlade s čl. 2 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a
výrobky z dreva (ďalej len „nariadenie o dreve“) bol žalobca identifikovaný ako „hospodársky subjekt“
- akákoľvek fyzická, resp. právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh. Tento

čiastkový záznam žalobca podpísal, a to bez pripomienok. Inšpekcia ďalej vypracovala Čiastkový
záznam č. 17/2020-DUB z 21. mája 2020, ktorý obsahoval údaje o predložených podkladoch k dozoru
osobou podliehajúcou dozoru - žalobcom, ktorý uvidel, že k dozoru predložil všetky požadované doklady
- súhlasy na ťažbu, doklady o pôvode dreva, podklady k vedeniu lesnej hospodárskej evidencie a všetky
účtovné doklady (faktúry na strane príjmu a výdaja), pričom tento čiastkový záznam podpísal žalobca s

uvedením „bez pripomienok“. V Čiastkovom zázname č. 25/2020-DUB z 2. júla 2020 je zaznamenaný
priebeh dozoru v sídle žalobcu, pričom boli žalobcovi kladené otázky k zisteným skutočnostiam pri
výkone štátneho dozoru pri terénnych obhliadkach jednotiek priestorového rozdelenia lesa zaradených
do Lesného celku Vrbové, na ktoré žalobca odpovedal a záznam opäť podpísal bez osobitného
vyjadrenia. Inšpekcia vypracovala tiež Čiastkový záznam č. 41/2020-DUB zo 17. septembra 2020, ktorý

obsahuje skutočnosti zistené na základe kladených otázok inšpektorov žalobcovi, ktorý žalobca opäť
podpísal s uvedením „bez vyjadrenia“. Ďalší Čiastkový záznam č. 44/2020-DUB z 1. decembra 2020
obsahuje položené otázky inšpektorov žalobcovi v súvislosti s vykonávaným štátnym dozorom, na ktoré
žalobca odpovedal pričom k zisteniam inšpektorov sa opäť nevyjadril a záznam podpísal.
53. Zistené skutočnosti zaznamenané v čiastkových záznamoch inšpekcia hodnotí tak jednotlivo, ale

aj spoločne, vo vzájomných súvislostiach. Práve hodnotenie zistených skutočností vo vzájomných
súvislostiach nemožno opomenúť, pretože takýmto hodnotením môže inšpekcia dospieť k iným
záverom, ako by vyplynuli, ak by hodnotila zistenia zaznamenané v jednotlivých čiastkových záznamoch
bez vzájomných súvislostí, čo by mohlo mať za následok iný záver vykonaného dozoru.
54. Plynutie subjektívnej lehoty na začatie konania podľa § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. teda

nemožnoodvodzovaťpodľatermínovvyhotoveniajednotlivýchčiastkovýchzáznamovaleboposledného
čiastkového záznamu v priebehu štátneho dozoru, ale až na základe termínu vypracovania protokolu
inšpekciou (Protokol č. 45/2020-DUB z 04.12.2020 doručený žalobcovi 07.12.2020), v ktorom sú zhrnuté
všetky zistenia a skutočnosti inšpekcie a vyslovené závery, ktoré vyvolávajú právne účinky začatia
správneho konania. Ak by mal správny orgán postupovať v súlade s požiadavkou sťažovateľa, musel by,

v prípade, ak by v každom z piatich čiastkových záznamov bolo zistené porušenie všeobecne záväzných
právnych predpisov, začať päť individuálnych správnych konaní, v ktorých by plynutie subjektívnej
lehoty začalo dňom vyhotovenia čiastkového záznamu. Vyhotovením posledného čiastkového záznamu
správny orgán len ukončil fázu získavania podkladov za účelom zistenia presného skutkového stavu vecia následne začal fázu ich spracovania a vyhodnocovania vo vzájomných súvislostiach, ktorej výsledkom
sú závery, na základe ktorých správny orgán začne alebo nezačne správne konanie.
55. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačný súd

poukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Sž/33/2011zodňa30.januára
2013, kde najvyšší súd vo vzťahu k plynutiu subjektívnych lehôt pre ukladanie pokút konštatoval, že
„Termín zistenie nedostatkov nemožno vykladať ako jednoduchú vedomosť administratívneho orgánu
resp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie nešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o
skutočnostiach, nasvedčujúcich tomu, že došlo k porušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať

podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou je práve vypracovanie protokolu.
S poukazom na § 2 ods. 1 zák. o dohľade je potrebné konštatovať, že zisťovanie nedostatkov u
dohliadaných subjektov prebieha práve v priebehu výkonu dohľadu, pričom z výkonu dohľadu je vždy
potrebné vypracovať protokol aj s opisom zistených nedostatkov. Práve z obsahu protokolu vyplývajú
nedostatky, ktoré boli orgánom dohľadu zistené. Skutočnosť, že dohliadaný subjekt má možnosť k
protokolu, a teda aj zisteným nedostatkom podať námietky, nemá vplyv na zistenie/vedomosť orgánu

dohľadu o nedostatkoch, teda o zistených skutkových okolnostiach, ale len na samotný obsah tohto
protokolu. Podaním námietok k obsahu protokolu nemožno zvrátiť moment, ktorý nastal už jeho
vypracovaním s opisom konkrétnych zistených nedostatkov. Deň vypracovania protokolu je potom
potrebné považovať za relevantný pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty.
Na podporu tohto výkladu je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Sž/23/2011 zo dňa 15. februára 2012, keď v tejto právnej otázke iný senát najvyššieho súdu
dospel k rovnakému záveru.“
56.Nazákladevyššieuvedeného,kasačnýsúdkonštatuje,ženámietkysťažovateľauvedenévkasačnej
sťažnostivyhodnotilakobezpredmetné,ktorénebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťrozhodnutia.
Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú zamietol.

57. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému
náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po
splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych
spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

58. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.