Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200416
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava
Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: ICE DREAM s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Teplická 2185/34,
058 01 Poprad, IČO: 36 475 939, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Rudohradská, so
sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100958522/2021 zo dňa 2. júna 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu
v Košiciach č. k. PO- 6S/45/2021-159 zo dňa 25. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101789731/2020
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni
rozdiel dane v sume 392.234,88 EUR na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie júl 2015.

2. Správca dane neuznal žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených
dodávateľmi Slovakia Food Trading, s.r.o., S Trade Group s.r.o. a RODYS Slovakia, s.r.o. za dodanie
kuracieho mäsa v rôznej forme.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 100958522/2021 zo dňa 2. júna 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. Žalovaný dal do pozornosti skutkové zistenia správcu dane. K spoločnosti Slovakia Food Trading,
s.r.o. poukázal na to, že táto bola v dôsledku zlúčenia vymazaná v roku 2016 z obchodného registra

a jej právny nástupca bol tiež vymazaný ex offo. Konateľ predmetnej spoločnosti v čase uskutočnenia
dotknutých obchodov, pán Róbert Pišta, počas výsluchu potvrdil uskutočnenie obchodov a vystavenie
faktúr, jeho spoločnosť začala s kuracím mäsom obchodovať v roku 2014, nevedel si spomenúť
na nadviazanie kontaktu so žalobkyňou, obchody vykonával z auta a na obchodných stretnutiach,
nepamätal si na svojich dodávateľov, doprava bola realizovaná od jeho dodávateľov až k odberateľovi,
keďže dopravu nezabezpečoval, tak k nej nevedel uviesť podrobnosti (EČV vozidiel, mená vodičov a
pod.). Pri nakládkach tovaru nebol, pri vykládkach niekedy.

5. Správca dane vychádzal pri daňovej kontrole tiež z protokolov z daňových kontrol vykonaných u
deklarovanéhododávateľazazdaňovacieobdobiajanuár,februáraaprílažjúl2015-č.103222723/2016
zo dňa 26. mája 2016 a č. 103857635/2016 zo dňa 8. septembra 2016. Z nich dal žalovaný do pozornosti
zistenia, že dodávateľom spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. bola spoločnosť PROCON s.r.o.,ktorá sa zlúčila s inou spoločnosťou, pričom právnym nástupcom po početných zlúčeniach je spoločnosť
MARFITSCH s.r.o. Za 2.Q.2015 predmetná spoločnosť podala nulové daňové priznanie, posledné
daňové priznanie podala za júl 2015. Právny nástupca spoločnosti PROCON, s.r.o. bol nekontaktný.

Konateľka predmetnej spoločnosti v čase uskutočnenia obchodov, pani Gabriela Holíčková, pri výsluchu
uviedla, že konateľkou sa stala na základe dohody s pánom T., tomu aj dala splnomocnenie na
zastupovanie. O obchodoch nič nevedela, podpis na faktúrach bol jej, ale osobne faktúry nepodpísala
(bola vytvorená pečiatka s jej podpisom, ktorú mal pán T.).
6. Konateľ žalobkyne na ústnom pojednávaní k predmetným obchodom uviedol, že spolupráca bola

nadviazaná zo strany dodávateľa. Za dodávateľa komunikovali s pánom Pištom alebo s pánom H. D.
(zástupca). Preprava bola súčasťou ceny tovaru, žalobkyňa ju neobjednávala. Nevedel uviesť, komu
patrili prepravné vozidlá, aké mali EČV. Prepravné doklady pri vykládke tovaru neboli odovzdané.
Pri nakládke tovaru sa nezúčastňovala žalobkyňa, pri vykládke tovaru sa nezúčastňovali osoby za
dodávateľa. Žalobkyňa nemala k dispozícii doklady preukazujúce pôvod tovaru a certifikáty o pôvode
a kvalite tovaru. Pri vykládkach tovaru bol prítomný W. G. (vedúci skladu) a skladovú evidenciu viedla

pani P. D. alebo pán Z.. T. R..
7. Správca dane si vyžiadal tiež doklady z trestného konania vedeného Národnou kriminálnou agentúrou
(NAKA), Národná jednotka finančnej polície v Nitre v súvislosti s daňovou trestnou činnosťou, z ktorej
boli obvinení pán H. D. ako aj pán Róbert Pišta. Pani Gabriela Holčíková na výsluchoch dňa 25. mája
2017 a 23. augusta 2017 uviedla, že pán J. T. J.. bol jej priateľ, konateľkou sa stala za finančnú odmenu,

podnikateľskúčinnosťnevykonávala,poprelaaktívnekonaniezaspoločnosťPROCONs.r.o.PánRóbert
Pišta uviedol, že spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. sa zaoberala obchodnou činnosťou a nemala
zamestnancov. Konateľom sa stal za finančnú odmenu na základe ponuky pána H. D.. Ten aj fakticky
riadil celú spoločnosť a dojednával, realizoval obchody. Rovnako zabezpečoval aj prepravu tovaru. Na
jednom stretnutí sa videl aj s konateľom žalobkyne, ale išlo v podstate len o zoznámenie.

8. Žalovaný upriamil pozornosť tiež na zistenie správcu dane, že z kontrolných výkazov bolo
zistené, že v spornom období boli dodávateľské spoločnosti pre PROCON s.r.o. poľská spoločnosť
PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ Tomasz Giec (ďalej len „spoločnosť
ZUZANEX“), česká spoločnosť MADE GROUP, a.s. a česká spoločnosť Diva equilibrum s.r.o.
ProstredníctvomMVIzistil,žetovarprepravovalpriamopredávajúcianiejekdispozíciiadresadoručenia

tovaru. Spoločnosť ZUZANEX nespolupracovala, preto nemohli príslušné orgány overiť pôvod tovaru.
Dodávateľmi predmetnej spoločnosti sú CORAL, spol. s r.o., POZANA MASO s.r.o., ICE DREAM s.r.o.,
MAROŠ spol. s r.o. a iné spoločnosti. Z dôvodu chýbajúcich záznamov týkajúcich sa registračných
čísiel vozidiel na väčšine CMR súvisiacich s prepravou tovaru pre spoločnosť PROCON s.r.o. nebolo
možné overiť prepravu tovaru. K spoločnosti Diva equilibrum, s.r.o. bolo cez MVI zistené, že jej konateľ

nedojednával žiadne obchody, boli predložené skladové doklady nasvedčujúce existencii tovaru. K
spoločnosti MADE GROUP, a.s. bolo cez MVI zistené, že jej obchodný zástupca si nepamätal, ktorý
konateľ zastupoval ktorú spoločnosť. Menom si spomenul na pani Gabrielu Holíčkovú a niekedy konal aj
s pánom T. na základe plnej moci, ktorú videl. K obchodu mala byť uzatvorená rámcová zmluva, dopravu
pre odberateľa mal organizovať pán A. X., zamestnanec spoločnosti MADE GROUP, a.s., za pomoci

externých prepravcov.
9. K dodávateľskej spoločnosti S Trade Group, s.r.o. poukázal žalovaný na zistenia správcu dane, že
podľa kontrolných výkazov bola pre dotknutú spoločnosť v zdaňovacom období júl 2015 dodávateľskou
spoločnosťoulenspoločnosťSlovakiaFoodTrading,s.r.o.Prostredníctvommiestnepríslušnéhosprávcu
dane (dožiadaním) zabezpečil správca dane výsluch Ing. Slavomíra Fečkea, konateľa spoločnosti S

Trade Group, s.r.o. Ten uviedol, že spoločnosť sa zaoberala predajom mrazených potravín, potvrdil
vystavenie faktúr a uskutočnenie obchodu. Konal s konateľom žalobkyne a za dodávateľa s pánom D. a
Pištom. Preprava tovaru bola zahrnutá v cene, keďže ju neobjednával, nevedel sa vyjadriť k dopravným
prostriedkom, ich evidenčným číslam či vodičom. Pri nakládke tovaru nebol, pri vykládke v priestoroch
alebo podľa určenia žalobkyne len občas. Tovar mal byť priamo prepravovaný k žalobkyni alebo jej

odberateľom.
10. Konateľ žalobkyne na ústnom pojednávaní k predmetným obchodom uviedol, že spolupráca bola
nadviazaná zo strany dodávateľa. Za dodávateľa komunikovali s jeho konateľom. Preprava bola
súčasťou ceny tovaru, žalobkyňa ju neobjednávala. Nevedel uviesť, komu patrili prepravné vozidlá, aké
mali EČV. Pri nakládke tovaru sa nezúčastňovala žalobkyňa, pri vykládke tovaru sa nezúčastňovali

osoby za dodávateľa. Prepravné doklady pri vykládke tovaru neboli odovzdané.
11. K spoločnosti RODYS Slovakia, s.r.o. žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, že dožiadaním
miestne príslušného správcu dane požiadal o preverenie uskutočnenia fakturovaných obchodov.
Nepodarilo sa pritom telefonicky kontaktovať štatutárny orgán, pokusy o miestne zisťovanie bolineúspešné (v mieste sídla sa nenachádzal štatutárny orgán ani iná osoba), výzvu na predloženie
dokladov si dotknutý subjekt prevzal, ale nereagoval. Podľa kontrolných výkazov bola dodávateľskou
spoločnosťou pre RODYS Slovakia, s.r.o. v júli 2015 spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. Konateľ

žalobkyne na ústnom pojednávaní k predmetným obchodom uviedol, že za dodávateľa komunikoval s
obchodným zástupcom pánom H. D.. Preprava bola súčasťou ceny tovaru, žalobkyňa ju neobjednávala.
Nevedel uviesť, komu patrili prepravné vozidlá, aké mali EČV. Prepravné doklady pri vykládke tovaru
neboli odovzdané. Pri nakládke tovaru sa žalobkyňa nezúčastňovala. Žalobkyňa nemala k dispozícii
doklady preukazujúce pôvod tovaru a certifikáty o pôvode a kvalite tovaru.

12. Bolo tiež zistené, že žalobkyňa si uplatnila v zdaňovacom období júl 2015 oslobodenie od dane
pri intrakomunitárnom dodaní pre spoločnosť ZUZANEX. Správca dane nahliadol do spisu z vybavenia
poľskej žiadosti o MVI, kde poľská daňová správa uviedla, že poľský daňový subjekt podáva neúplné
informácie, so značným oneskorením a nepredkladá všetky doklady. Následne poľská daňová správa
uviedla,žetovar,ktorýbolžalobkyňoudodaný,bolnáslednespoločnosťouZUZANEXfakturovanýokrem
iného spoločnostiam PROCON s.r.o. a S Trade Group, s.r.o. Za účelom preverenia prepravy tovaru

do Poľska správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o poskytnutie výpisov mýtnych
transakcií. Správca dane z poskytnutých údajov o mýtnych transakciách uzavrel, že deklarovaná
preprava sa neuskutočnila tak, ako je uvedené na prepravných dokladoch - vozidlá prekročili hranicu
iba v niektorých prípadoch.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení sa žalovaný stotožnil so správcom dane v tom, že v

predmetnej veci nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti na strane deklarovaných dodávateľov z
dôvodu, že nebolo preukázané, že uvedené dodávateľské spoločnosti nadobudli právo nakladať s
tovarom ako vlastník. Zo strany deklarovaných dodávateľov podľa názoru žalovaného neboli predložené
dôkazypreukazujúceichtvrdenia,nebolapreukázanáprepravatovaru,pôvodtovaruakodôkazreálneho
obstarania a nadobudnutia zo strany jednotlivých dodávateľov. Medzi jednotlivými článkami obchodného

reťazca dochádzalo len k vystavovaniu faktúr, bez reálnej dodávky tovaru. Preverovaní obchodníci
nepreukázali prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, nepreukázalo sa, kto v skutočnosti tovar
objednal, zabezpečoval prepravu, kto v skutočnosti znášal náklady na prepravu. Žalobkyňa si uplatňuje
nárok na odpočítanie dane zo strany sporných dodávateľov, zároveň tovar dodáva do zahraničia s
oslobodením od dane, aby bol tento tovar poľským odberateľom dodaný slovenským subdodávateľom

na začiatku reťazca.
14. Pokiaľ ide o dôkazné návrhy na vykonanie výsluchu svedkov - Z.. R., P. D., W. G., J. T. a Z..
Y. A., podľa názoru žalovaného skutočnosti, ktoré by mohli byť zistené ich vypočutím, by v žiadnom
prípade nemohli byť rozhodujúce pre posúdenie a rozhodnutie veci s ohľadom na zistený skutkový stav
a vykonané dôkazy.

15. Ak žalobkyňa namietala použitie odpovedí na MVI ako dôkaz, použitý bez súčinnosti žalobkyne,
žalovaný poukázal na to, že zistenia z MVI nie sú jediným podkladom rozhodnutia. A ďalšie podstatné
dôkazy boli vykonané so súčinnosťou žalobkyne. Ak žalobkyňa namietala použitie dôkazov - výpovedí
zabezpečených v trestnom konaní, aj túto námietku považoval žalovaný s odkazom na § 24 ods. 4
Daňového poriadku za nedôvodnú.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
16. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu požadujúc zrušenie rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie.
17. Žalobkyňa namietala, že:
i) rozhodnutie žalovaného je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14,

C-354/03, C-355/03 či rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
15. marca 2011,
ii) žalovaný a správca dane nedôvodne odmietli vykonať jej dôkazné návrhy predložené vo vyrubovacom
konaní - návrhy na výsluch svedkov, išlo pritom o svedkov, ktorí bezprostredne fyzicky prichádzali do
kontaktu s dodávaným tovarom, viedli skladovú evidenciu, manipulovali s tovarom, objednávali tovar,

iii) procesne neprípustné sú zistenia týkajúce sa spoločnosti PROCON, s.r.o., vychádzajúce z protokolov
z iných daňových kontrol, ktorých žalobkyňa nebola účastná a svedkom nemohla klásť otázky,
iv) žalovaný a správca dane použili neprípustné dôkazy - výsluchy a vyjadrenia svedkov v iných
konaniach, kde žalobkyni nebolo umožnené klásť svedkom otázky. O nezákonnosť má ísť najmä v
prípade použitia zápisníc o výsluchoch svedkov z trestných konaní,

v) neprípustnosť použitia výsledkov MVI ako dôkazov v daňovom konaní (najmä vo vzťahu k spoločnosti
ZUZANEX),
vi) správca dane porušil § 68 ods. 3 Daňového poriadku, keď so žalobkyňou a z jej iniciatívy nebol
dohodnutý deň prerokovania pripomienok a dôkazov,vii) zamestnanci správcu dane sami, iniciatívne nepredložili pri začatí daňovej kontroly poverenia na jej
výkon,
viii) výsluch pána Pištu bol nesprávne hodnotený, keď tento potvrdil uskutočnenie zdaniteľných

obchodov a vystavenie faktúr. Svedka sa správca dane pýtal otázky, ktoré svedok nemohol vedieť (napr.
o splnení registračnej a oznamovacej povinnosti voči regionálnej potravinovej a veterinárnej správe,
ktorá sa na dodávateľa podľa názoru žalobkyne nevzťahovala). Ak svedok nemal informácie o preprave
tovaru, toto je pochopiteľné, keďže prepravu nezabezpečoval. Navyše v čase uskutočnenia výsluchu
išlo už o dvojročný časový odstup od uskutočnenia dotknutých obchodov,

ix) preukázala všetky rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, predložila
požadované listinné doklady a uskutočnenie obchodov potvrdzujú aj vypočutí konatelia jej priamych
obchodných partnerov. Týmto žalobkyňa podľa jej názoru uniesla svoje dôkazné bremeno. Nemožno od
žalobkynepožadovať,abypreukazovalaskutočnostinastranejejdodávateľovasubdodávateľov,pričom
zmeny ktoré nastali v subdodávateľských a dodávateľských spoločnostiach po uskutočnení jednotlivých
obchodov, nemožno zohľadňovať na úkor žalobkyne,

x) porušenie maximálnej dĺžky daňovej kontroly z dôvodu dĺžky výkonu MVI a s tým súvisiaceho
prerušenia daňovej kontroly.
18. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-6S/45/2021-159 zo dňa 25.
marca 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobkyne zamietol.
19. Správny súd preskúmajúc rozhodnutie žalovaného konštatoval, že toto nepovažuje za

nepreskúmateľné. Zopakoval, že dôvodom neuznania daňových oprávnení bolo, že na strane
deklarovaných dodávateľov žalobkyne nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a nadobudnutie
práva nakladať s tovarom ako vlastník. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-186/2020 zo dňa 30. septembra 2021 považoval správny súd za nedôvodnú aj námietku
neprimeranosti dĺžky daňovej kontroly v tejto veci, keď európske právo neupravuje prekluzívne lehoty

na vykonanie MVI.
20. Ak žalobkyňa namietala použitie nezákonných dôkazov získaných bez súčinnosti s daňovým
subjektom v iných konaniach, v trestnom konaní či použitie odpovedí z MVI v daňovom konaní, správny
súd poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Aj s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/47/2018 zo dňa 27. októbra 2021 považoval takéto dôkazy a

ich použitie za zákonné. Žalobkyňa mala možnosť sa v daňovom konaní oboznámiť s obsahom týchto
dôkazov, mala tiež možnosť sa k nim vyjadriť. Mala priestor realizovať svoje procesné návrhy, čo však
neurobila.
21. Správny súd poukázal na skutočnosť, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na preukázaní
splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane prioritne na daňovom

subjekte a nepostačuje svoj nárok, v prípade vznesených pochybností, preukázať len listinne. Dôkazné
bremeno, ktorým bola zaťažená žalobkyňa v tejto veci, preto správny súd nepovažoval za neprimerané.
22. K námietke žalobkyne, že správca dane vo vyrubovacom konaní nevykonal výsluch svedkov (Z.. T.
R., Z.. Y. A., P. D., W. G., J. T. a konateľa spoločnosti RODYS, s.r.o.), ktorých navrhol vo vyjadrení k
zisteniam uvedeným v protokole, správny súd konštatoval jej nedôvodnosť. Správny súd zdôraznil, že

relevantné pochybnosti boli žalobkyni oznámené na ústnom pojednávaní dňa 21. novembra 2017 (§ 46
ods. 5 Daňového poriadku). Tu mala žalobkyňa podľa § 45 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku predniesť
dôkazné návrhy. S odkazom na § 46 ods. 8 Daňového poriadku považoval správny súd dôkazné návrhy
žalobkyne za oneskorene predložené, keďže ich mohla predložiť už počas daňovej kontroly.
23.RozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciachC-354/03,C-355/03aC-484/03nepovažoval

správny súd na predmetnú vec aplikovateľné, keďže sa v tejto veci nejednalo o prípad daňového reťazca
poznačeného daňovým podvodom.
24. Podľa názoru správneho súdu pre záver o splnení zákonných podmienok pre uplatnenie práva
na odpočítanie DPH nepostačuje len reálna existencia tovaru, ale aj fakturačná, listinná prítomnosť
toho istého (identického) tovaru. Bez splynutia fakturačnej a reálnej existencie tovaru nie je možné

hovoriť o existencii tovaru v zmysle zákona o DPH. Správny súd poukázal na to, že v prípade troch
spochybnených dodávateľov je spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. zároveň aj dodávateľom
pre S Trade Group, s.r.o. a RODYS Slovakia, s.r.o. Konateľ spoločnosti Slovakia Food Trading,
s.r.o. však nevedel objasniť pôvod tovaru, jeho prepravu a nemal ani k dispozícii účtovné doklady.
Tieto sa nepodarilo ani v daňovom konaní získať. Nepreukázaním skutočných dodávateľov tovaru

nebol objasnený ani pôvod tovaru. Vystavenie faktúr a dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi
síce bolo ich konateľmi v dotknutom období potvrdené, avšak nebolo podporené ďalšími dôkazmi.
Bolo pritom dôkazným bremenom žalobkyne, aby v prípade, že správca dane pomenuje relevantné
pochybnosti, preukázala reálnosť dodania tovaru od deklarovaných dodávateľov. Žalobkyňa v tomtosmere nepredložila podľa správneho súdu žiadne relevantné dôkazy. Bola pritom priamo účastná na
dotknutom obchodnom vzťahu, preto sa nemôže obhajovať nemožnosťou dosahu na zabezpečenie
relevantných dôkazov.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
25. Proti napadnutému rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodov podľa
§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie
konanie.

26. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti obšírne zhŕňa priebeh konania, najmä však rozhodnutia
žalovaného a správcu dane, ktoré komentuje svojimi výhradami, ktoré formulovala či už v podanom
odvolaní alebo v správnej žalobe.
27. Z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v administratívnom konaní namietala závery správcu
dane a tvrdila, že tovar riadne objednala, prevzala a zaplatila. Boli to správca dane a žalovaný,
ktorí nesprávne vyhodnotili skutkový stav a nevykonali riadne navrhnuté dôkazy vo vyrubovacom

konaní. Tieto dôkazy mali byť podľa sťažovateľky vykonané, keďže nimi mohli byť odstránené prípadné
pochybnostisprávcudanevoveciuskutočneniazdaniteľnýchobchodov.Vyjadreniaazáveryžalovaného
v tomto smere nie sú správne. Išlo o návrhy na výsluch osôb, ktoré bezprostredne fyzicky prichádzali do
kontaktu s dodávaným tovarom, viedli skladovú evidenciu, manipulovali s tovarom, objednávali tovar.
28. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14 sťažovateľka uviedla,

že v daňovom konaní upozornila, vo vzťahu k námietke správcu dane, že neexistujúci dodávateľ
nemohol realizovať dodanie a preto nemohlo dôjsť k dodaniu, táto v kontexte judikatúry neobstojí. Podľa
rozhodovacej činnosti európske právo nepodmieňuje uplatnenie práva na odpočítanie dane existenciou
dodávateľa tovaru alebo jeho právo vystavovať faktúry, dodávateľ len musí byť zdaniteľnou osobou.
Pojem zdaniteľná osoba je pritom v kontexte rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie

pomerne široký. Nemožno požadovať od daňového subjektu, aby preukazoval, že dodávateľ disponoval
daným tovarom, bol schopný ho dodať, že si splnil povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH.
Pojem dodanie tovaru neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom,
ale zahŕňa akýkoľvek faktický prevod práva nakladať s majetkom. Rozhodnutie žalovaného s týmto nie
je v súlade. Sťažovateľka zastáva názor, že názor správcu dane a žalovaného je nesprávny a v daňovom

konaní uniesla svoje dôkazné bremeno.
29. Pokiaľ správca dane používal ako dôkazy v daňovom konaní výsluchy svedkov zabezpečené v iných
konaniach, kde nebolo umožnené sťažovateľke klásť svedkom otázky, ide o nezákonný postup. Správca
dane a žalovaný sa tiež nedostatočne vysporiadali s jej argumentáciou.
30. V kasačnej sťažnosti tiež sťažovateľka poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo

veci C-610/19 a nadväzujúce rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Sfk/52/2021 zo dňa 28. septembra 2023 a sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 v zmysle ktorých
namieta, že tvrdenia správcu dane a žalovaného o tom, že neuniesla dôkazné bremeno neobstoja.
Sú nesprávne, keďže orgány finančnej správy pripísali sťažovateľke dôkaznú núdzu vo vzťahu k
skutočnostiam na strane subdodávateľov, ktoré sťažovateľka nemôže dokazovať. Poukázala tiež na

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 627/2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022
zo dňa 15. februára 2022, z ktorých vyvodzuje povinnosť orgánov finančnej správy preukázať svoje
pochybnosti.
31. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalovaný, ktorý sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a kasačnú
sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Posúdenie kasačného súdu
32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

33. Kasačný súd dáva v prvom rade do pozornosti, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je písaná
všeobecne až vágne. Sťažovateľka nekonkretizuje svoje právne výhrady, uvádza len všeobecné
formulácie, pričom polemiku vedie len s argumentáciou správcu dane a žalovaného. Žiadnym spôsobom
však nereflektuje na argumentáciu správneho súdu, teda na napadnutý rozsudok, ktorý svojou kasačnou
sťažnosťou spochybňuje. Kasačný súd preto s ohľadom na právny princíp rímskeho práva vigilantibus

iura scripta sunt (právo patrí bdelým) dodáva, že všeobecnosť kasačných námietok a absencia reflexie
na argumentáciu správneho súdu predurčuje aj mieru konkrétnosti odpovedí, ktoré kasačný súd môže
na argumentáciu sťažovateľky poskytnúť.34. V súvislosti s predmetným prípadom dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania
je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania
práva na odpočítanie DPH, (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím

nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím
nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.
35. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby

zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet

zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,

resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
36. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty

(§4zákonaoDPH).Pretosahmotnoprávnapodmienkapreukázaniastatusudodávateľaakozdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty (§ 4
zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na
odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 zákona o DPH.

37. Kasačný súd dodáva, že podmienka uplatneného práva na odpočítanie dane - status odberateľa a
dodávateľa ako platiteľov dane predstavuje jednu z kľúčových podmienok, ktoré umožňujú zabezpečiť
princíp neutrality DPH. Predstavuje totiž garanciu prenosu daňovej povinnosti v rámci obchodného
reťazca na ďalší subjekt s daňovom povinnosťou, s čím je spojená refundácia splnenej daňovej
povinnosti na strane daňového subjektu uplatňujúceho si právo na odpočítanie dane.

38. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane,
žalovaný a správny súd konštatujú, že sťažovateľka nepreukázala dodanie tovaru od deklarovaných
dodávateľov a že reálne existujúci tovar nekorešponduje s fakturačným tokom vystaveným
deklarovanými dodávateľmi, ako dôvod tohto nepriznania odpočítania dane vymedzili neunesenie
dôkazného bremena sťažovateľkou vo vzťahu k preukázaniu identity skutočných dodávateľov

nespochybnených tovarov.
39. Pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd teda argumentovali, že sťažovateľka nepreukázala,
že jej boli tovary dodané deklarovanými dodávateľmi (resp. dodanie od deklarovaných dodávateľov bolo
spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie
dane - dodanie tovaru/služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s

čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH. Takto vymedzeným dôvodom
nepriznania odpočítania dane bol pritom tak správny súd ako aj kasačný súd viazaný.
40. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva kasačný súd do
pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým
subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na

predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné
na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré
systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11

a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).
41. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva naodpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné

transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
42. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných

dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

43. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022).
44. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,

že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).
45. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že materiálne podmienky priznania práva na odpočet
dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým

subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa
subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového
subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych
podmienokprávanaodpočítaniedane.Práveztohtodôvodu„prezáversprávcudane,žedaňovýsubjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských

spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,
nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022,publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
ZNSS 23/2022).
46. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom

subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája

2018, bod 77).
47. V predmetnej veci kasačný súd, v zhode so správnym súdom konštatuje, že správca dane
a žalovaný vykonaným dokazovaním vzniesli relevantné pochybnosti o tom, že tovar bol dodaný
deklarovanými dodávateľmi. Tieto v podstatnom stoja na tom, že (i) žalobkyňa nevedela predložiť
žiadne doklady a ani informácie o preprave tovaru (ako bol tovar prepravený, kde bol naložený, a
teda komu možno pričítať jeho dodanie), (ii) túto dôkaznú núdzu nie sú spôsobilí odstrániť ani jej

dodávatelia a zistení subdodávatelia, ktorí sú nekontaktní a nepredložili orgánom finančnej správy
žiadne doklady, (iii) vypočutí konatelia deklarovaných dodávateľov v čase uskutočnenia zdaniteľných
obchodov napriek formálnym potvrdeniam obchodu majú len všeobecné informácie, nevedia uviesť
svojich subdodávateľov, neboli pri nakládke a ani vykládke tovaru, nevedia označiť spôsob, akým bola
zabezpečená preprava tovaru, označiť vozidlá či vodičov (ide pritom o obchody týkajúce sa veľkého

množstvatovaru).Možnokonštatovať,žeobchodsťažovateľkysdeklarovanýmidodávateľmipreukazujú
v zásade len vystavené faktúry, pričom výsledky vykonaného dokazovania tieto faktúry spochybňujú.
48. Kasačný súd tiež konštatuje, že v nadväznosti na zistené a pomenované pochybnosti sťažovateľka
nepredložila žiadny dôkazný návrh, ktorým by zistené pochybnosti vyvrátila. Pokiaľ sťažovateľka
poukazuje na jej dôkazné návrhy na výsluch svedkov, kasačný súd dáva do pozornosti, že správny

súd sa stotožnil s ich nevykonaním z dôvodu oneskoreného predloženia týchto návrhov (§ 46 ods.
8 Daňového poriadku). Sťažovateľka túto argumentáciu správneho súdu žiadnym spôsobom vecne
nespochybnila.
49.Kasačnýsúdvšakajnadrámectohodopĺňa,žeanipoobsahovejstránkenešloorelevantnédôkazné
návrhy. Samotná sťažovateľka argumentuje, že v prípade návrhu svedkov (Z.. T. R. - osoba zodpovedná

za objednávanie tovaru, P. D. - viedla skladovú evidenciu, W. G. - vedúci skladu) ide o osoby, ktoré
prichádzali fyzicky do kontaktu s tovarom. Kasačný súd nespochybňuje, že ide o svedkov s potenciálne
relevantnými informáciami k existencii tovaru, tá však v predmetnej veci nebola sporná. S ohľadom na
pracovné zaradenie predmetných osôb však nie je zrejmé, akým spôsobom by títo svedkovia vedeli
objasniť spochybnenú identitu dodávateľa tovaru či relevantné skutočnosti o preprave tovaru. Čo sa

týka návrhu na výsluch Z.. Y. A., tento výsluch bol v daňovom konaní realizovaný a v prípade návrhu
na výsluch pána J. T., ide o partnera konateľky subdodávateľskej spoločnosti PROCON, s.r.o., pričom
ani konateľ dodávateľskej spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. a ani konateľ žalobkyne neuvádzali,
že by s touto osobou akýmkoľvek spôsobom komunikovali alebo by sa podieľala na predmetných
obchodoch.

50. Kasačný súd tiež konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bola sťažovateľka zaťažená v daňovom
konaní, nepovažuje za neprimerané. Správca dane a žalovaný požadovali od sťažovateľky, aby
preukázala dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, a to najmä preukázaním prepravy tovaru.
Vyčítali pritom sťažovateľke absenciu relevantných informácií o uskutočnených obchodoch tak na strane
sťažovateľky ako aj konateľov jej deklarovaných dodávateľov. Kasačný súd zastáva názor, že od

sťažovateľky možno spravodlivo požadovať, aby preukázala akým spôsobom jej bol tovar dodaný. Ide
o okolnosti v priamej dispozičnej sfére sťažovateľky, týkajúce sa jej priameho vzťahu s dodávateľom.
Správca dane pritom rozšíril vykonávané dokazovanie aj na subdodávateľov sťažovateľky, v snahe
odstrániť dôkaznú núdzu na strane sťažovateľky a jej priamych dodávateľov. Skutočnosti zistené na
strane subdodávateľov neboli sťažovateľke kladené na zodpovednosť. Avšak logickým dôsledkom toho,

že ani subdodávatelia nevedeli predloženými dôkazmi potvrdiť realizáciu obchodov sťažovateľky s
deklarovanými dodávateľmi, pri dôkaznej núdzi samotnej sťažovateľky a jej dodávateľov, je záver o
neunesenídôkaznéhobremenanapreukázanísplneniahmotnoprávnychpodmienokuplatnenéhopráva
na odpočítanie dane.
51. Odkaz sťažovateľky na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19, nadväzujúce

rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sfk/52/2021 zo dňa 28.
septembra 2023 a sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 ako aj rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 627/2022
a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022, je v tomto prípade nerelevantný. Ako už kasačný
súd uviedol vyššie, pochybnosti orgánov finančnej správy v predmetnej veci neboli postavené len nahypotézach týkajúcich sa subdodávateľov sťažovateľky, ale na skutočnostiach týkajúcich sa priameho
vzťahu sťažovateľky s jej dodávateľmi.
52. Pokiaľ sťažovateľka namietala nepoužiteľnosť protokolov z iných daňových kontrol a výsluchov

svedkov v trestnom konaní v tejto veci, kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/22/2023 zo dňa 25. apríla
2024, body 111 až 113):
„111. V zhode so správnym súdom aj kasačný súd nespochybňuje, že ako dôkaz v daňovom konaní
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods.
4 Daňového poriadku). V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových
či odlišných konaniach alebo v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne
nebol daňový subjekt - žalobkyňa (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
WebMindLicenses Kft., C-419/14 zo dňa 17. decembra 2015, bod 90).
112. Aj toto použitie však má svoje limity, (i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi,

ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba
právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane
plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány
konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia
takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti

dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra
2019).
113. Kasačný súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu dôkazu,
ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Hoci

je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri hodnotení
dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).“
53. V súlade s už uvedeným kasačný súd konštatuje, že dôkazy a vyjadrenia z iných daňových konaní
sú v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku relevantným dôkazom, ktorý je použiteľný v daňovom
konaní a podlieha hodnoteniu dôkazov. Keďže sťažovateľka okrem procesnej neprípustnosti takéhoto

dokazovania nevzniesla žiadne ďalšie relevantné námietky (napr. neumožnenie oboznámenia sa s
takouto informáciou z iného daňového konania v tomto konaní, nevyhovenie jej žiadosti na oboznámenie
sa s informáciou z iného daňového konania v celom rozsahu bez relevantných dôvodov a pod.), kasačný
súd aj túto jej námietku posúdil ako nedôvodnú.
54. Za nedôvodnú považoval kasačný súd aj námietku sťažovateľky, že výsledky z MVI nemohli byť

použité v tomto konaní ako dôkaz z dôvodu, že sťažovateľka v zahraničí neparticipovala na ich získaní
a nemohla klásť svedkom otázky. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/68/2021 zo dňa 31. marca 2023, bod
48, obdobne tiež sp. zn. 8Sfk/11/2024 zo dňa 27. novembra 2024, bod 76):
„48. Pokiaľ sa týka výpovede p. X, táto bola správcovi dane poskytnutá v súvislosti s jeho žiadosťou

o MVI. So sťažovateľom možno súhlasiť v tom, že nemal možnosť aktívne spolupôsobiť na tomto
procese. V tomto prípade však ide o výmenu informácií medzi žiadajúcim a dožiadaným orgánom
iného štátu, na ktorého priebeh pochopiteľne správca dane nemá priamy dosah. Už z povahy tohto
procesného inštitútu vyplýva, že nejde o dokazovanie v pravom slova zmysle, t.j. také, v rámci ktorého
by musel byť o výsluchu osoby (realizovaného prostredníctvom MVI) kontrolovaný daňový subjekt

upovedomený správcom dane (žiadajúceho štátu) za účelom umožniť mu účasť na tomto úkone. V
tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR č.
k. IV. ÚS 607/2021 zo dňa 30. novembra 2021, v ktorom okrem iného konštatoval, že: ,,Správca dane
je pri výkone svojich právomoci v zásade limitovaný územným prvkom, t. j. neprináleží mu realizovať
svoju právomoc vykonávať dôkazy v zahraničí (s výnimkou, ak to umožňuje medzinárodná norma) -

nie je preto pochybením slovenského správcu dane, ak sa daňový subjekt nemohol zúčastniť úkonu
pred zahraničným daňovým orgánom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je v plnej kompetencii
dožiadaného zahraničného orgánu, akým procesným spôsobom v zmysle svojich vnútroštátnych
postupov zabezpečí administratívne vyšetrovanie potrebné na získanie požadovaných informácií na
účely odpovede na žiadosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktorá sa realizuje v režime

nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie v oblasti DPH“) ... Navyše ani nariadenie v oblasti
DPH neupravuje možnosť daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu pred
zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciachabsentuje obdobná norma, ako je napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783
z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych
a obchodných veciach, ktoré upravuje možnosť, aby v zahraničí dožiadaný súd vykonal dokazovanie

v prítomnosti účastníkov konania a umožnil im podieľať sa na vykonaní dôkazu... Neupovedomenie
daňového subjektu o výsluchu svedka dožiadaným zahraničným daňovým orgánom nemožno pričítať na
ťarchu správcu dane, pretože upovedomenie sa vzťahuje len na postup podľa daňového poriadku, t. j. na
výsluch svedkov uskutočňovaných v procesnej dispozícii slovenských daňových orgánov realizovaných
podľa vnútroštátnych procesných noriem ... informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií

možno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú dôkaznú relevanciu prizná
konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov, pri ktorom správca dane hodnotí dôkazy z
hľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie,avšakvkaždomprípademožnoinformáciezískané
týmto mechanizmom považovať za dôkaz na účely správy daní. Samozrejme nemožno opomenúť
ústavné právo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy). Kasačný súd zastáva
názor, že správcovi dane nemožno vytýkať porušenie práv sťažovateľa, ku ktorému by malo dôjsť

tým, že nemal možnosť byť prítomný, resp. nebol upovedomený o výsluchu osoby, ktorý výsluch bol
realizovaný v rámci MVI. V tomto smere kasačný súd mal za to, že na naplnenie požiadavky zachovania
práv kontrolovaného daňového subjektu je potrebné umožniť mu predovšetkým s takto obstaranými
informáciami sa oboznámiť (ktoré právo sťažovateľovi nebolo upreté a napokon túto skutočnosť ani
nenamietal)..“.

V. Záver
55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho
posúdenia veci a dostatočne odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného
nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods.
1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.