Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124273547
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124273547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: Mesto Poprad, IČO: 00 326
470, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. XXXX/X, XXX XX A., zastúpený: B. & A. C. D., E., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom F. E. G. XX/XX, XXX XX A. proti žalovanému: LPH a.s., IČO: 36 461 032, so sídlom Pod
dolami 838, 093 02 Vranov nad Topľou, zastúpený advokátkou: H. I. C. J., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
B. F. X, XXX XX K. F. J., o zaplatenie 16 128,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/41/2024-181 zo dňa 18.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške
nároku.

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka.

3. Rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu bolo
uzavretých niekoľko nájomných zmlúv, na základe ktorých žalobca prenajal žalovanému pozemky za
účelom vybudovania priemyselného parku v kat.úz. L., za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť dohodnuté

nájomné. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú do 01.04.2023. Ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka upravuje možnosť obnovy nájmu na základe nevyvrátiteľnej domnienky konkludentného
obnovenianájomnéhovzťahu,aksúsplnenézákonnépodmienky.Podmienkouprolongácienájmupodľa
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je existencia dvoch predpokladov, a to užívanie predmetu nájmu
nájomcom po ukončení nájomného vzťahu (čo sporné v konaní nebolo) a pasivita prenajímateľa, t.j.
nekonanie,resp.opomenutiepodanianávrhunavypratanienehnuteľnostido30dníodskončenianájmu.
Ide o dva konkludentné činy, z ktorých jeden je pozitívny, spočíva teda v určitom správaní nájomcu

a druhý je negatívny, ktorý spočíva v nečinnosti, resp. v opomenutí úkonu zo strany prenajímateľa.
Prvou podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy je, že nájomca užíva vec aj po skončení nájmu. To
znamená, že nájomca nevrátil prenajímateľovi prenajatú vec (nevypratal nehnuteľnosť), hoci tak mal
podľa zmluvy urobiť. Nezáleží pritom na tom, či prenajímateľ nájomcu vyzval na vrátenie prenajatejveci (vypratanie nehnuteľnosti), alebo nie. Druhou podmienkou je, že prenajímateľ nepodá proti tomu
návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Nestačí teda,
že prenajímateľ mimosúdne vyzval nájomcu na vydanie alebo vypratanie veci, ale je potrebné, aby

návrh podal na súde v zákonom stanovenej lehote. Ak sú splnené obe tieto podmienky, nájomná
zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Týka sa to všetkých
obsahových náležitostí pôvodnej nájomnej zmluvy, okrem ustanovenia o dobe trvania nájmu podľa
obnovenej nájomnej zmluvy. Občiansky zákonník v tomto smere presne vymedzuje dobu trvania nájmu
pre obnovenú nájomnú zmluvu. Nájom, ktorý bol pôvodne dojednaný na dobu dlhšiu ako na rok, sa

obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu, sa obnovuje na túto dobu. K obnoveniu
nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže dochádzať opakovane, vždy v trvaní, ktoré
predpokladá § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Nebola sporná skutočnosť, že dohodnutá lehota ukončenia nájmu uplynula dňom 01.04.2023. Sporné
nebolo ani to, že po tomto dátume žalovaný predmet nájmu užíva a že žalobca nepodal žalobu na

vypratanie nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný naďalej užíva pozemky, keďže na nich
má postavanú stavbu a žalobca nepodal návrh na vypratanie pozemku, došlo k obnoveniu nájomnej
zmluvyzapôvodnedojednanýchpodmienok.Nájomnázmluvasatakopakovaneobnovilado01.04.2024
arovnakodo01.04.2025.Keďžekobnoveniuzmluvydošlozarovnakýchpodmienokakobolodohodnuté
v pôvodnej zmluve, žalovaný bol povinný uhrádzať pôvodne dojednané nájomné. Žalovaný v konaní

preukázal a žalobca nerozporoval, že nájomné v dojednanej výške bolo za rozhodné obdobie žalovaným
uhradené.

5. Žalobca svoj nárok založil na znaleckom posudku vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo M.
B. B., ktorý stanovil výšku nájomného na 3,346 eur/m2/rok, na ktorý reflektovala aj nová nájomná zmluva

predložená žalobcom. Žalovaný však uvedenú zmluvu nepodpísal, preto nemohlo dôjsť na základe
jednostranného právneho úkonu žalobcu k zvýšeniu ceny nájmu. V zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka došlo k obnoveniu pôvodnej zmluvy, platí preto výška nájmu dohodnutá v pôvodnej zmluve.
Je potrebné dať žalovanému za pravdu, že cena nájmu stanovená znaleckým posudkom vychádza z
nesprávnej výšky podielu, ktorého je žalobca vlastníkom a zároveň nie je možné zvýšiť nájomné spätne,

pokiaľ to nebolo medzi stranami sporu dojednané a preto je určená v nesprávnej výške. Keďže žalovaný
nebol povinný platiť vyššie nájomné požadované žalobcom, nemožno hovoriť o majetkovom prospechu
žalovaného na úkor žalobcu, keďže žalovaný je povinný platiť nájomné vo výške dojednanej v pôvodnej
zmluve tak, ako si to strany medzi sebou dohodli. Žalobca by mal nárok na vyššie nájomné len za
predpokladu, že by medzi stranami sporu bola uzavretá nová nájomná zmluva, čo sa však nestalo.

6. Súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom žalobcu, že na danú vec nie je možné použiť § 676
ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože by sa uzákonil stav, kedy by žalovaný užíval pozemky
zadarmo. Zákon nevylučuje aplikáciu tohto ustanovenia na nájom pozemkov, nebol preto daný dôvod
na to, aby prvoinštančný súd uvedené ustanovenie nepoužil. Žalobca bol tak povinný postupovať v

zmysle zákonných ustanovení a pokiaľ chcel ukončiť nájomný vzťah, mal podať žalobu na vypratanie
nehnuteľnosti alebo žalobu na odstránenie stavby, čo však neurobil, v dôsledku čoho došlo k obnoveniu
pôvodného nájomného vzťahu. Žalovaný je povinný za užívanie pozemkov platiť nájom dohodnutý v
pôvodných zmluvách, teda nejde o bezodplatné užívanie pozemku, tak ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ ide
o kúpnu cenu, táto nie je predmetom tohto konania a bude riešená v konaní o nahradenie prejavu vôle

vedenom Okresným súdom Poprad. V súčasnosti je preto predčasné hovoriť o možnej konkurenčnej
výhode žalovaného.

7. Pretože nájomný vzťah medzi stranami sporu naďalej trvá z dôvodu opakovanej prolongácie tohto
vzťahu, pričom žalovaný vyplatil žalobcovi dohodnuté nájomné, prvoinštančný súd musel žalobu

zamietnuť, pretože nebolo zistené, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu, tak ako to žalobca vo svojej
žalobe tvrdil.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby žalobe vyhovel

v rozsahu žalobného petitu.

9. Žalobca mal vedomosť, že podmienkou skončenia nájmu podľa § 676 ods. 2 OZ je podanie žaloby o
vypratanie, no túto žalobu pred podaním tejto žaloby nepodal a to z nasledovných dôvodov:- na pôvodne prenajatých pozemkoch sa nachádza objekt Výrobnej haly s prístavbou s.č. 4779 patriaci
žalovanému;
- v tomto stavebnom objekte sa realizuje priemyselná výroba viac ako 15 rokov;

- žalovaný zamestnáva od 150 - 200 zamestnancov;
- budova Výrobnej haly bola postavená legálne, t.j. nejde ani o čiernu stavbu ani o neoprávnenú stavbu,
nakoľko bola riadne povolená a skolaudovaná a súčasne bola zhotovená so súhlasom žalobcu;
- žalovaný je platiteľom podielových daní z nehnuteľností (stavby), ktoré sú čiastočne príjmom mesta;
- úspech žaloby o vypratanie pozemku odstránením plne funkčnej stavby veľkej ekonomickej hodnoty

je dubiózny vzhľadom na zjavnú neúčelnosť. Na
základe uvedených okolností mal žalobca za to, že podanie žaloby o vypratanie pozemkov odstránením
stavby by bolo v rozpore s verejným záujmom, bolo by nehospodárne, neetické, nelogické a do určitej
miery aj nespravodlivé.

10. Súd prvej inštancie posúdil vec čisto formálne. Vôbec sa nezoberal špecifickými okolnosťami

uvedenými vyššie a rozhodol, že bez splnenia podmienky ust. § 676 ods. 2 OZ, nájomný vzťah trvá.
Žalobca nijako nerozporuje znenie ust. § 676 ods. 2 OZ. Rozhodne však nesúhlasí s tým, že súd má
v konaní aplikovať právo mechanicky, formalisticky a bez ohľadu na jeho význam, zmysel a špecifické
okolnosti prípadu.

11. Je potrebné položiť si ako prvú otázku, aký má dané ustanovenie, prijaté pred 61 rokmi, zmysel?
Jediným zmyslom tohto ustanovenia je konkludentnosť. Prenajímateľ, ktorý aj po skončení nájmu
umožňuje nájomcovi ďalšie užívanie a nekoná nič proti nemu, dáva konkludentne najavo, že s ďalším
užívaním za pôvodne dohodnutých podmienok súhlasí. Zákon teda predpokladá predĺženie nájomnej
zmluvy aj bez jej písomného vyhotovenia a podpisu strán. V tom je celý zmysel ust. § 676 ods. 2 OZ.

12. Pod vyprataním nehnuteľnosti sa v zásade rozumie vypratanie hnuteľných vecí, ktoré je možné z
predmetu nájmu odstrániť bez poškodenia nehnuteľnosti, ako aj vecí samotných. Vypratanie pozemku
odstránením stavby zákon síce pripúšťa, ale v úplne inej časti OZ, a to v ust. § 135c ods. 1. A aj to len
v extrémne výnimočných prípadoch - súd má dať prednosť hospodárnejším a racionálnejším riešeniam

uvedeným v § 135c ods. 2 a 3 OZ.

13. Ust. § 135c a § 676 ods. 2 OZ by sa vzájomne vylučovali, ak by sa pripustil výklad, že prenajímateľ
má vždy absolútne právo na odstránenie stavby z pôvodne prenajatého pozemku, dokonca aj v prípade,
ak na jej postavenie udelil súhlas. Práve naopak, tým, že Občiansky zákonník pozná osobitnú úpravu na

vyporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby je zrejmé, že zákonodarca si bol
vedomý toho, že odstránenie legálnej stavby len pre neexistenciu práva k pozemku je krajným riešením,
ktoré celkom určite neprichádza do úvahy ako prvé alebo dokonca „automaticky“

14. Súd prvej inštancie judikoval názor, že vlastník hodnotnej stavby postavenej na prenajatom pozemku

môže tento pozemok bezodplatne užívať „ad infinitum“, lebo bez podania absurdnej žaloby o vypratanie
jeho stavby, sa nájom obnovuje donekonečna. Dokonca nemusí platiť ani pôvodne dohodnuté nájomné,
nakoľko neplatenie nájomného samé osebe nespôsobuje zánik nájmu.

15. A súčasne súd prvej inštancie judikoval, že ak sa chce vlastník pozemku domôcť práva na vydanie

odplaty za jeho bezdôvodné užívanie, musí podať žalobu, ktorá by v konkrétnom prípade mala viesť k
zničeniu hodnotnej funkčnej budovy, ukončeniu podnikania žalovaného v meste Poprad, k zániku stoviek
pracovných miest a strate na podielových daniach.

16. Aplikácia každého ustanovenia hmotného práva podlieha kontrolnému ust. § 3 ods. 1

OZ, kde je vždy potrebné položiť si otázku, či sa jedna alebo druhá strana sporu nedomáha
aplikácie určitej právnej normu šikanóznym spôsobom. Teda, či nejde o aplikáciu práva, ktorá
je síce formálne správna, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu je v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade žalovaný jednoznačne „ťaží“ z ust. § 676 ods. 2 OZ, lebo vie, že kladné rozhodnutie
súdu o prípadnej žalobe o vypratanie pozemku je dubiózne z dôvodov uvedených vyššie.

17. Opačne, žalobca postupuje pri ochrane svojich práv ohľaduplne, a to aj s dôrazom na zásadu
primeranosti, hospodárnosti, racionálnosti a s ohľadom na podnikateľskú činnosť žalovaného. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca už pred skončením nájmu upozorňoval žalovaného,že predmet nájmu nebude možné predať za pôvodne dohodnutých podmienok. Súčasne mu
ponúkal legálne možnosti ďalšieho užívania a okrem toho vedie so žalovaným súdny spor ohľadom
ďalšieho právneho osudu pozemkov. Za týchto okolností je úplne vylúčené predpokladať, že „žalobca

konkludentne súhlasí s ďalším pokračovaním nájmu za symbolickú cenu“. Opačne, je zrejmé, že žalobca
ako správca verejného majetku s týmto zásadne nesúhlasí.

18. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že obrana žalovaného ust. § 676 ods. 2 OZ voči nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je šikanóznym výkonom práva, a preto toto ustanovenie

nie je možné na vec aplikovať. Súčasne má za to, že v prípade stavieb postavených na prenajatých
pozemkoch má ust. § 135c prednosť pred ust. § 676 ods. 2 OZ a je teda voči nemu špecifickým
ustanovením.

19. Záverom na podporu svojich tvrdení uviedol, že aj keď ust. § 676 ods. 2 OZ vyžaduje len „podanie
žaloby o vypratanie“, je dôvodné predpokladať, že má ísť o takú žalobu, pri ktorej má žalobca dôvod

predpokladať, že bude úspešná a že súd požadovaný rozsudok vydá. Podanie žaloby „pro forma“, teda
len preto, aby „zanikol nájomný vzťah“ zrejme nie je tým, čo mal zákonodarca na mysli.

20. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom doslovne núti žalobcu, aby takúto žalobu podal, keď jej
podaním podmieňuje priznanie jeho práva na odplatu za užívanie pozemku bez právneho titulu. Z

uvedeného je zrejmé, že formalistická aplikácia § 676 ods. 2 OZ na daný skutkový stav je celkom zjavne
nesprávna a vedie k absurdným právnym následkom.

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nájomný vzťah, uzatvorený zmluvami medzi
žalobcom a žalovaným, skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu 01.04.2023. V zmysle § 676 ods.

2 Občianskeho zákonníka však pri nájomnom vzťahu došlo k jeho obnoveniu na základe splnenia
zákonných podmienok. Nejedná sa preto o zmluvnými stranami dohodnuté predĺženie nájomnej zmluvy,
ale o zákonné obnovenie pôvodných podmienok nájomnej zmluvy na dobu stanovenú zákonom.

22. Žalovaný užíva pozemky žalobcu, nachádzajúce sa v areáli A. A., nakoľko má na nich svoje

postavené stavby, spevnené plochy a dvor v okolí stavby. Žalovaný užíval vec aj po skončení nájmu
a žalobca ako prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na vypratanie nehnuteľností na súde do 30 dní
od skončenia nájmu, preto sa zmluvy - Zmluva o nájme pozemku zo dňa 18.05.2006 v znení dodatkov,
Zmluva o nájme pozemku č. A. XX/XX zo dňa 01.10.2007 v znení dodatkov a Zmluva o nájme pozemku
č. A. XX/XX zo dňa 18.01.2008 v znení dodatkov, predĺžili do 01.04.2024 a následne do 01.04.2025.

23. Ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ráta s obnovením nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na
ktorú bol nájom dojednaný. Nejde o obnovenie nájomnej zmluvy vzájomnou dohodou zmluvných strán,
ktorá je možná podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale o obnovu na základe konkludentných
činov uvedených v zákone. Ide o dva konkludentné činy, z ktorých jeden je pozitívny, spočíva teda v

určitom správaní nájomcu a druhý je negatívny, ktorý spočíva v nečinnosti, resp. v opomenutí úkonu
zo strany prenajímateľa.

24. Zákon nepozná výnimku z uvedeného ustanovenia, preto má za to, že výnimka a právny výklad tohto
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorého sa domáha žalobca, je v rozpore s právnym predpisom

a aj s dobrými mravmi. Žalobca si vyžaduje zvýhodnenie, teda aby mu priznané ukončenie nájomnej
zmluvy bez skutočnosti podania žaloby o vypratanie, čo nemá oprávnený právny základ. Zároveň je to
práve žalobca, ktorý zapríčinil túto situáciu tým, že nesplnil svoju zmluvnú povinnosť.

25. Žalobca však voči žalovanému podal žalobu o vypratanie 02.05.2025, pričom ju už musel pripravovať

včasepodaniaodvolaniavtejtoveci.L.A.sažalobou,podanouvočiLPHa.s.domáha,abysúdrozhodol,
že žalovaný je povinný na vlastné náklady do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať nehnuteľnosti
- označené pozemky evidované na LV č. X a LV č. XXXX, k.ú. L., obec A., odstránením nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. L. - nebytové priestory tvoriace Výrobnú halu s prístavbou. V rámci
skutkovéhostavužalobcauviedollento,žejevlastníkomoznačenýchnehnuteľnostínaLVč.XC.XXXX,

k.ú. L. a so žalovaným uzatvorili zmluvy o nájme pozemkov, kde dohodnutá doba nájmu uplynula
01.04.2023. Podľa samotného žalobcu došlo dvakrát k zákonnému obnoveniu nájmu podľa pôvodných
zmlúv do 01.04.2025. Podľa žalobcu došlo k zániku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
preto žalovaný mal vrátiť žalobcovi prenajatú vec v stave v akom ju prevzal, a teda prenajatú vecvypratať, resp. uviesť do pôvodného stavu na vlastné náklady. Súdne konanie o vypratanie sa vedie na
Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 9C/33/2025. Obsah žaloby o vypratanie, podanej žalobcom voči
žalovanému, je v rozpore s tým, čo uvádza v podanom odvolaní.

Do 01.04.2023 trvala riadne dohodnutá doba nájmu, preto žalobcovi nemohlo vzniknúť žiadne
bezdôvodné obohatenie. Následne došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za
akých bola dojednaná pôvodne, podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda vrátane pôvodnej
sumy nájomného. Preto žalovaný, ktorý uhradil aj v druhom, treťom a štvrtom štvrťroku 2023 platby
nájomného podľa pôvodnej zmluvy, uhradil sumy nájomného.

Považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie za vecne správne, preto navrhol, aby ho odvolací súd
potvrdil.

26. Žalobca v odvolacej replike sa nestotožnil s názorom žalovaného, že zákon nepozná žiadnu výnimku
z ust. § 676 ods. 2 OZ. Pri logickom a systematickom výklade tohto ustanovenia a so zreteľom na
predmet vypratania, ktorým je okrem iného aj stavba - výrobná hala, je nevyhnutné aplikovať aj ust. §

135c OZ. Toto ustanovenie kladie dôraz na účelnosť odstránenia stavby, pričom ukladá súdu povinnosť
uprednostniť hospodárnejšie a racionálnejšie riešenia pred jej odstránením.

27. Žaloba o vypratanie bola podaná výlučne z procesnej opatrnosti, pretože súd prvej inštancie
nesprávne podmienil úspech žalobcu jej existenciou. Samotné podanie takejto žaloby neznamená, že

by žalobca považoval taký postup za rozumný či spravodlivý, práve naopak, ide o dôkaz absurdnosti
právnej situácie, ktorú vytvorila formalistická aplikácia § 676 ods. 2 OZ.
28. Považuje nájomný vzťah uzatvorený medzi stranami sporu za zaniknutý uplynutím dohodnutej doby
nájmu. Keďže žalovaný aj po tomto čase naďalej užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu, dochádza k ich
užívaniu bez právneho dôvodu, čo zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.

29. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že Občiansky zákonník neupravuje výnimku z ust. § 676 ods.
2 a žalobca ako subjekt verejnej správy by nemal konať nad rámec zákona. Štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

30. Ak by sa do úvahy mali brať špecifické okolnosti prípadu, požaduje, aby bolo zohľadnené aj to, že
žalobca pozemky, na ktorých bol vytvorený A. A. A. L., kúpil za prostriedky z nenávratného finančného
príspevku z fondov EÚ, teda nekúpil ho za vlastné prostriedky. Žalobca si podmienky pre investorov
priemyselného parku (to vrátane žalovaného) stanovil podľa vlastného prepočtu tak, aby prostriedky
prijaté počas dohodnutej doby zmluvného vzťahu na nájomnom, poplatku za správu a s finančným

ekvivalentom ostatných povinností investorov, vyrovnali hodnotu pozemkov, ktoré mali byť predmetom
budúcej kúpy. Podstatou výstavby priemyselných parkov je poskytnutie určitej výhody investorom tak,
aby boli ochotní investovať značné finančné prostriedky a zamestnávať pracovníkov v danej lokalite.

31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
protiktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods.1CSP), preskúmal rozsudok súduprvejinštancieako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 18.11.2025 a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

32. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podanéhoodvolania,boloposúdiť,čisasúdprvejinštanciedopustilžalobcomtvrdenejvadyrozhodnutia,
a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil

odvolateľ v podanom odvolaní.

33. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.34. Nesprávne právne posúdenie veci prestavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na zistený skutkový stav
súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu

normu nesprávne aplikoval.

35.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci

nepochybil.

36. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil
z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

37. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto

dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

38. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zohľadňujúc odvolacie námietky
dopĺňa.

39. Predmetom sporu je zaplatenie žalovanej sumy 16 128,03 eur spolu s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaným po uplynutí
dojednanej doby nájmu v nájomných zmluvách v znení ich dodatkov.

40. Skutkový stav tak ako ho zistil súd prvej inštancie nebol a ani v odvolacom konaní nie je medzi
stranami sporu sporný. Skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie je odvolací súd viazaný.

41.Stranysporudňa18.05.2006 uzavrelizmluvuonájmepozemku,predmetomktorejbolovybudovanie
A. A. A. - L.. Za týmto účelom boli žalobcom žalovanému prenajaté pozemky o výmere 6 300 m2 v

kat. úz. L.. Doba nájmu bola dohodnutá do 31.05.2020, za nájomné 0,76 eur/m2/rok. Dňa 18.01.2008
bola uzavretá zmluva o nájme pozemku č. A. XX/XX, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov v kat.
úz. L. o výmere 866,53 m2, na dobu určitú do 31.05.2020, za nájomné 1,01 eur/m2/rok. Dodatkom č.
1 zo dňa 25.06.2008 bola zmluva predĺžená do 01.04.2023. Dodatkom č. 2 zo dňa 02.09.2013 došlo
k zmene výšky nájomného na 0,9107 eur/m2/rok. Medzi žalobcom a M. N. A. bola dňa 01.10.2007

uzavretá zmluva o nájme pozemku č. A. XX/XX, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov v kat.úz. L.
o výmere 528 m2, na dobu určitú do 31.05.2020, za nájomné 0,76 eur/m2/rok. Dodatkom č. 1 zo dňa
10.07.2008 došlo k predĺženiu doby nájmu do 01.04.2023. Dodatkom č. 2 zo dňa 19.09.2013 došlo k
zmene označenia prenajatých parciel a Dodatkom č. 3 zo dňa 25.05.2015 bol zmenený nájomca na
žalovaného.

42. Doba nájmu v zmysle zmlúv a dodatkov uplynula dňa 01.04.2023. Žalovaný nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom nájmu nevypratal a užíva ich naďalej. Žalobca, ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie,
nepodal návrh na vypratanie nehnuteľností.

43. Žalovaný zaplatil nájomné za užívanie pozemkov za 1. štvrťrok 2023 vo výške 1 460,19 eur, za 2.
štvrťrok 2023 vo výške 1 476,41 eur, za 3. štvrťrok 2023 vo výške 1 492,64 eur, za 4. štvrťrok 2023 vo
výške 1 492,64 eur a 1. štvrťrok 2024 vo výške 1 476,41 eur.

44. Sporným medzi stranami sporu aj v odvolacom konaní zostal výklad ust. § 676 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.

45.Podľa§676ods.1,2Občianskehozákonníka,nájomsaskončíuplynutímdoby,naktorúsadojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci

alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje
vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.46. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný naďalej užíva pozemky, keďže na nich má
postavanú stavbu a žalobca nepodal návrh na vypratanie pozemkov, preto došlo k obnoveniu nájomnej
zmluvyzapôvodnedojednanýchpodmienok.Nájomnázmluvasatakopakovaneobnovilado01.04.2024

arovnakodo01.04.2025.Keďžekobnoveniuzmluvydošlozarovnakýchpodmienokakobolodohodnuté
v pôvodnej zmluve, žalovaný bol povinný uhrádzať pôvodne dojednané nájomné. Nájomné v dojednanej
výške bolo za rozhodné obdobie žalovaným uhradené. Nebolo tak zistené, aby sa žalovaný obohatil na
úkor žalobcu, preto žalobu žalobcu zamietol.

47. Žalobca s takýmto výkladom a aplikáciou ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný skutkový
stav nesúhlasil. V odvolaní formuloval spornú právnu otázku zániku / obnovenia nájomného vzťahu, či
v osobitnom a odôvodnenom prípade môže dôjsť k zániku nájomného vzťahu aj bez splnenia podmienky
podania žaloby na vypratanie predmetu nájmu. Žalobca nepodal žalobu o vypratanie pozemkov
z dôvodu, že ide o priemyselný park, na ktorých má žalovaný stavby a uskutočňuje priemyselnú výrobu.
Prípadné vypratanie pozemku by malo za následok zničenie stavby a vplyv na zamestnanosť na území

žalobcu. Na druhej strane nie je spravodlivé, aby žalovaný platil len symbolické nájomné.

48. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje obnovenie nájomnej zmluvy na základe
zákona. Nájomná zmluva sa obnoví podľa citovaného ustanovenia, za splnenia dvoch podmienok, a to
1. ak nájomca pokračuje v užívaní veci aj po skončení nájmu a 2. prenajímateľ proti nemu nepodá žalobu

na vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní po skončení nájmu. Nájomná zmluva sa obnovuje s účinkami ex
tunc, k momentu skončenia nájmu a v pôvodnom znení (okrem doby obnoveného nájmu, ak bol pôvodný
nájom dlhší ako rok).

49. V danom prípade podmienky na obnovenie nájomných zmlúv, užívanie pozemkov žalovaným po

skončenínájmuanepodaniežalobyžalobcomnavypratanienehnuteľnostído30dníposkončenínájmu,
boli splnené.

50. Okamihom splnenia zákonných podmienok dochádza k obnoveniu nájomnej zmluvy ex lege,
s účinkami k momentu skončenia nájmu a zákon nevylučuje aplikáciu ust. § 676 ods. 2 Občianskeho

zákonníka na zmluvu o nájme pozemkov. Keďže sa po splnení zákonných podmienok obnovila nájomná
zmluva v pôvodnom znení, žalovaný bol povinný platiť nájomné podľa pôvodných zmlúv a v znení ich
dodatkov.

51. Správne preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, keď za splnenia zákonných podmienok

došlo k obnoveniu nájomných zmlúv v znení ich dodatkov na základe zákona, s povinnosťou platiť
nájomné podľa zmluvy, ktoré však bolo žalovaným za žalované obdobie zaplatené. Žalobca tak nemá
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný mal obnovený právny dôvod na užívanie
pozemkov.

52. K odvolacím námietkam žalobcu, dôvodom nepodania žaloby o vypratanie pozemkov, odvolací súd
uvádza, že tieto nie sú relevantné a nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie a právne posúdenie skutkového
stavu, keďže ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka neposkytuje žiadnu možnosť odchýliť sa od jeho
znenia, pokiaľ sú splnené podmienky na jeho aplikáciu, k obnoveniu nájomnej zmluvy dochádza ex lege.

53. Vyprataním nehnuteľnosti a aplikáciou ust. § 135c ods. 1 vo vzťahu k ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa bude zaoberať súd v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/33/2025,
keďže žalobca po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.

54. Z rozsudku súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nevyplýva to, aby vlastník stavby postavenej na

prenajatom pozemku mohol pozemok bezodplatne užívať, ani aby nemusel platiť pôvodne dohodnuté
nájomné. V napadnutom rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že na ukončenie nájomného vzťahu
je potrebné podať žalobu na yypratanie nehnuteľnosti, avšak aby takáto žaloba mala viesť k zničeniu
budovy, ukončeniu podnikania žalovaného, zániku pracovných miest, strate na podielových daniach, to
z neho nemožno vyvodiť, to dopĺňa žalobca.

55. Obranu žalovanému proti žalobe žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je možné
považovať za šikanózny výkon práva. Vzájomnou dohodou oboch zmluvných strán (tu strán sporu) bolodojednané nájomné, teda na návrh resp. aj za súhlasu žalobcu ako prenajímateľa. Nemôže žalobca
jednostranným úkonom, bez súhlasu žalovaného, dohodnuté nájomne meniť.

56. Tvrdením vo vyjadrení zo dňa 22.10.2025 si žalobca protirečí, keď uvádza, že nebola splnená
druhá podmienka, aby sa prenajímateľ proti užívaniu nebránil v lehote 30 dní po skončení nájmu
podaním žaloby, pretože sa nemohol objektívne domáhať vypratania nehnuteľnosti, keďže napokon
takúto žalobu po rozhodnutí súdu prvej inštancie podal. Ďalej v tomto vyjadrení žalobca argumentuje
skutočnosťami a právne ohľadom žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. K týmto skutočnostiam sa odvolací

súd nevyjadruje, vzhľadom na prebiehajúce konanie.

57. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalobcu
za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

58. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešnú stranu v odvolacom
konaní považuje žalovaného, ktorému voči neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).