Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Žaneta Motyková

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210497
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8223210497.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: A. A., IČO: 55 418 091,

s miestom podnikania 027 42 Oravský Biely Potok 233, právne zast.: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát,
so sídlom Podbiel 177, 027 42 Podbiel, IČO: 36 135 101, proti žalovanému: G&F Elektro s. r. o., so
sídlom Turany nad Ondavou 80, 090 33 Turany nad Ondavou, IČO: 52 760 677, právne zast.: JUDr.
Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, o zaplatenie
2.274,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 274,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 11,75 % ročne zo sumy 1 274,- Eur od 27.06.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 12%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Bardejov sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 2 274,- Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa

26.04.2023 Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej mal vykonať elektroinštalačné,
zámočnícke a montážne práce v prospech tretích osôb. Zmluvná odmena mala byť stanovená vo výške
22,- Eur za hodinu, pričom 2,- Eurá z hodinovej odmeny mali byť strhávané za ubytovanie. Žalobca
mal pre žalovaného vykonať práce podľa objednávky v mestách Lindau a Munster. Za vykonanú prácu
žalobca vyhotovil žalovanému faktúru číslo 2023001 vo výške 434,- Eur a faktúru číslo 2023004 vo výške
1 840,- eur, ktoré mu neboli do dnešného dňa uhradené.

2. Dňa 16.11.2023 Okresný súd Bardejov postúpil prejednávanú právnu vec kauzálne príslušnému
Okresnému súdu Prešov podľa § 22 písm. e) CSP s poukazom na § 43 ods. 1 CSP.

3. Okresný súd Prešov návrhu vyhovel platobným rozkazom č.k. 40Cb/128/2023-36 zo dňa 12.12.2023,
voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.

4.Žalovanývpodanomodporeuviedol,žepodľaobjednávkyčísloAA-03-2022vznikážalobcovinárokna

zaplatenie odmeny za poskytnuté služby po odsúhlasení súpisu hodín od majstra za každý odpracovaný
týždeň, pričom žalobca nepreukázal odpracovanie 32 hodín a preto žalovaný popiera nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 640,- Eur zodpovedajúcej 32 hodinám. Vo vzťahu k zvyšnému uplatnenému nároku
vo výške 1 634,- Eur si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku, pretože podľa jeho názoru žalobca vrozpore s článkom III. ods. 5 písm. i) uzatvorenej zmluvy kontaktoval klientov žalovaného a navrhoval
poskytovanie služieb za lepších podmienok, než poskytuje žalovaný a preto mu vznikla povinnosť
zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Eur. Žalovaný sa pritom v konaní nedomáhal

zaplatenia zmluvnej pokuty v celej výške, ale v rámci procesnej obrany uplatnil voči nároku žalobcu
vo výške 1 634,- Eur kompenzačnú námietku. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2024 (replika) uviedol, že vo vzťahu k žalovanému

namietanej sume 640,- Eur zodpovedajúcej 32 odpracovaným hodinám predkladá v konaní súpis
prác odsúhlasení majstrom a preto považuje svoj nárok aj v tomto rozsahu za dôvodný. Vo vzťahu k
zmluvnej pokute uviedol, že bol zo strany žalovaného krivo obvinený, že porušil povinnosť vyplývajúcu
zozmluvyodielo.Klienta,ktoréhouvádzažalovanýakoobjednávateľamalkontaktovaťjedinezaúčelom
komunikácie o pracovných povinnostiach a otázok ohľadom práce.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.03.2024 (duplika) namietal, že žalobca vo svojej replike neuviedol
žiadne skutkové tvrdenie, nepoprel žiadne skutkové tvrdenie žalovaného, iba predložil listiny a súd nie
je povinný vyhľadávať zo spleti predložených dôkazov konkrétne skutkové tvrdenia v prospech tej-ktorej
strany. Z dôvodu procesnej opatrnosti k zmluvnej pokute uviedol, že ju považuje za dostatočne jasnú
a zrozumiteľnú a v čase podpisu zmluvy žalobca nenamietal, že by mu nebolo predmetné ustanovenie

dostatočne jasné. Žalovaný poprel, že by žalobcom predložený súpis prác podpísala osoba oprávnená
konať za žalovaného a podpis na žalobcom predložené listiny nepatrí žiadnemu z majstrov, ktorí by mali
konať v mene žalovaného.

7. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 22.04.2024 uviedol, že všetky ním uplatnené faktúry

sú podložené súpismi hodín podpísanými vedúcimi, teda majstrami alebo ich zástupcami a sú ďalej
podložené konverzáciami, ktorú si vymieňal s dotyčnými osobami. Opätovne zdôraznil, že klientov
žalovaného kontaktoval len súvislosti s dohodou o podrobnostiach pracovnej náplne a pracovných
podmienkach a nie s úmyslom výhodnejších pracovných podmienok. Hneď po dokončení prác pre
žalovaného odišiel pracovať do Švajčiarska a preto podľa jeho názoru nedáva zmysel, aby kontaktoval

klientov žalovaného s úmyslom vyjednania výhodnejších pracovných podmienok, keď ich mal vo
Švajčiarsku.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.05.2024 opeť poprel nárok žalobcu za 32 odpracovaných
hodín v dňoch 29.05.2023 až 04.06.2023, pretože žalovaný nikdy neodsúhlasil takto odpracované

práce. Vo vzťahu ku kontaktovaniu nemeckých partnerov zo strany žalobcu poukázal na potvrdenie od
nemeckého partnera, kde sa jasne konštatuje, že žalobca ho oslovil za účelom uzatvorenia zmluvy s
cieľom obídenia žalovaného.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.07.2024, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými

listinnými dôkazmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 26.04.2023 Rámcovú zmluvu

o poskytovaní služieb v súlade s § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal vykonávať predovšetkým elektroinštalačné, zámočnícke a montážne práce a to počnúc dňom
02.05.2023 a za podmienok stanovených v osobitných objednávkach.

11. Na základe objednávky číslo AA-03-2022 si zmluvné strany dojednali cenu 22,- Eur/hod.. V

rámci platobných podmienok bolo medzi zmluvnými stranami dojednané, že nárok na vystavenie
faktúry dodávateľovi vzniká po odsúhlasení/podpísaní priloženého súpisu hodín od majstra za každý
odpracovaný týždeň a odoslaní odpracovaných hodín na email. Splatnosť faktúry bola stanovená na 14
dní od vystavenia a termín realizácie zahájenia prác na 02.05.2023, koniec spolupráce na 01.01.2024.

12. Žalobca odpracoval v období od 02.05.2023 do 07.05.2023 pre žalovaného 37 hodín a to na
základe odsúhlaseného súpisu prác na č.l. 13. Dňa 12.06.2023 žalobca vystavil žalovanému faktúru
číslo 2023001 za takto vykonané práce, ktorá po odpočítaní ceny ubytovania (380,- Eur) predstavovala
sumu vo výške 434,- Eur. Predmetná faktúra nebola do dnešného dňa uhradená.13. Žalobca odpracoval v období od 29.05.2023 do 10.06.2023 pre žalovaného 60 hodín a to na
základe odsúhlaseného súpisu prác na č.l. 54. Dňa 12.06.2023 žalobca vystavil žalovanému faktúru

číslo 2023004 za takto vykonané práce v celkovej výške 1 840,- Eur. Predmetná faktúra nebola do
dnešného dňa uhradená.

14. Žalobca v lete 2023 kontaktoval nemeckého partnera žalovaného, spoločnosť Heinle
Baudienstleistungen GmbH, aby táto uzavrela zmluvu priamo s ním a prisľúbil im lepšie obchodné

podmienky ako žalovaný, spoločnosť G&F Elektro, s.r.o.. (č.l. 64)

15. Žalovaný vystavil dňa 11.09.2023 žalobcovi faktúru číslo 202330227 na sumu 20 000,- Eur na
základe článku III. Ods. 5/ písm j/ Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb ako zmluvnú pokutu za
porušenie zmluvnej povinnosti zákazu kontaktovania klientov žalovaného.

16. Žalovaný listom zo dňa 26.09.2023 odmietol zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá podľa jeho názoru nie
je dostatočne určitá a zrozumiteľná a preto je v rozpore s § 544 Občianskeho zákonníka ako kogentným
ustanovením.

Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.

18. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku
1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl..

21. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve

dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

22. Podľa § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

23. Podľa § 548 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok

na cenu vykonaním diela.

24. Podľa 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.25. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa
použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť

percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Právne posúdenie veci:

27. V prejednávanej právnej veci bolo nesporné uzatvorenie Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb

zo dňa 26.04.2023 medzi sporovými stranami a uzatvorenie osobitnej písomnej objednávky číslo
AA-03-2022, ktorá konkretizovala vzájomné práva a povinnosti sporových strán. Rovnako nebola sporná
uplatnená suma vo výške 1 634,- Eur za odpracované hodiny v rozsahu 97 hodín (37 hodín + 60 hodín)
na základe žalobcom predložených tzv. šichtovníc. Naopak, sporným bol nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 640,- Eur za 32 odpracovaných hodín, pretože procesná obrana žalovaného spočívala v tom,

že tzv. šichtovnice neboli podpísané zo strany žalovaného oprávnenou osobou. Rovnako bol sporným
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 000,- Eur za porušenie povinností podľa
uzatvorenej rámcovej zmluvy a z toho vyplývajúca možnosť započítania časti nároku žalovaného na
žalobcom uplatnenú pohľadávku.

28. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posudzoval ako obchodnoprávny a aplikoval na
neho ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože ide o podnikateľské subjekty, ktoré konali pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorenú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o dielo podľa § 536
Obchodného zákonníka, pretože na základe nej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo v
podobe elektroinštalačných, zámočníckych a montážnych prác a žalovaný ako zhotoviteľ sa zaviazal

zaplatiť za vykonané dielo dohodnutú cenu.

29. Vo vzťahu k spornému nároku vo výške 640,- Eur za 32 odpracovaných hodín súd uvádza, že
prostriedky procesnej obrany žalovaného v odpore vo vzťahu k tomuto nároku smerovali k tomu, že
žalobca v konaní nepreukázal odsúhlasenie odpracovaných hodín. K takto vznesenej námietke však

žalobca v rámci svojej repliky predložil súdu tzv. šichtovnicu (č.l. 54), z ktorej vyplýva 32 odpracovaných
hodín zo strany žalobcu v prospech žalovaného, čím podľa názoru súdu žalobca v konaní uniesol
dôkazné bremeno aj vo vzťahu k žalovaným namietaným odpracovaným hodinám v rozsahu 32 za
celkovú sumu 640,- Eur.

30. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poprel, že by predmetnú šichtovnicu podpísala oprávnená
osoba a rovnako poprel, že by vlastne takáto listina predložená žalobcom bola výkazom prác, ktorú vo
svojej praxi používa žalovaný. K takémuto popretiu skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného
však súd uvádza, že nespĺňa náležitosti vymedzené v ustanovení § 151 ods. 2 CSP, pretože žalobca
neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, a teda neuviedol, kto je oprávnený

za neho podpisovať odpracované hodiny a nepredložil súdu prípadne vlastný formulár či listinu, ako by
odsúhlasenie odpracovaných hodín zo strany žalovaného malo vyzerať. Z ust. § 151 CSP jednoznačne
vyplýva, že stranu sporu, v tomto prípade žalovaného, zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany, avšak na takéto popretie zákon kladie určité kvalitatívne nároky. Bez predloženia
iného skutkového tvrdenia o žalobcom tvrdených skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy,

ak ich žalovaný nevie uviesť, pretože ich nepozná. V prejednávanej právnej veci však nemôže byť
pochybnosť o tom, že žalovaný musí vedieť kto je za neho oprávnený podpisovať odpracované hodiny
žalobcu alebo iných spolupracovníkov. V zmysle objednávky číslo AA-03-2022 to má byť majster a
preto bolo povinnosťou žalovaného uviesť, kto bol oprávnený v konkrétnom prípade podpísať výkazprác žalobcu. Ak preto žalovaný len jednoducho poprie, že žalobcom predložené odpracované hodiny
podpísala neoprávnená osoba, ide o neúčinné popretie skutkových tvrdení žalobcu a preto naň súd
nemôže prihliadať. Rovnako vo vzťahu k tvrdeniu, že tzv. šichtovnica z č.l. 54 je „výkazom práce, ktorý

žalovaný nespoznáva“ súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť ním používané výkazy práce
na preukázanie svojich tvrdení. Navyše, v konaní boli predložené celkovo 3 tzv. šichtovnice, pričom
každá mala inú podobu, každá bola podpísaná inou osobou a žalovaný spochybnil len jednu z nich. Na
základe uvedeného súd považuje popretie skutkových tvrdení žalovaného podľa ustanovenia § 151 ods.
2 CSP za neúčinné a nárok žalobcu na zaplatenie 640,- Eur za 32 odpracovaných hodín za dôvodný.

31. V ďalšom bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa so zmluvnou pokutou vymedzenou v článku
III. Ods. 5/ písm j/ Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.04.2023, v zmysle ktorého
sa zhotoviteľ zaväzuje, že v žiadnom prípade nebude žiadnym spôsobom kontaktovať klientov
objednávateľa. Ak zhotovovateľ poruší akýmkoľvek spôsobom toto ustanovenie, bude mu zo strany
záujemcu vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 10 000,- Eur za každé jedno takéto porušenie.

Zhotoviteľ ďalej podpisom tejto zmluvy úplne a bez akýchkoľvek námietok súhlasí s touto zmluvnou
pokutou a prehlasuje, že sa voči nej neodvolá.

32. Takto formulovanú povinnosť žalobcu v podobe zákazu kontaktovať klientov žalovaného súd
vyhodnotil ako platnú. Je pravdou, že formulácia sporného zmluvného dojednania, v zmysle ktorej

nemôže žalobca v žiadnom prípade žiadnym spôsobom kontaktovať klientov žalovaného sa javí ako
široko koncipovaná, avšak podľa názoru súdu samotná táto skutočnosť nepostačuje na vyslovenie
neplatnosti tohto právneho úkonu. Zmluvná povinnosť v tomto ustanovení je podľa názoru súdu
dostatočne jasná, určitá a zrozumiteľná. Ak žalovaný namietal, že sporné ustanovenie nevymedzuje
dobu, počas ktorej má žalobca zákaz kontaktovať klientov žalovaného, súd uvádza, že je nepochybné,

že uvedený zákaz sa vzťahuje na dobu platnosti uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi sporovými
stranami. Súd tak prihliadol na dôraz kladený na zmluvnú voľnosť v obchodnoprávnych vzťahoch a plne
rešpektujúcjudikatúrunajvyššíchsúdnychautorítpreferovalvýkladvprospechplatnostianieneplatnosti
právneho úkonu.

33. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany preukázal, že žalobca porušil vyššie vymedzený zákaz
kontaktovať klientov žalovaného. V konaní predložil email od svojho zahraničného partnera, v zmysle
ktorej žalobca kontaktoval spoločnosť Heinle Baudienstleistungen GmbH za účelom uzavretia zmluvy
priamo so žalobcom za výhodnejších podmienok ako poskytoval samotný žalobca. Žalobca síce v
konanítvrdil,žezahraničnéhopartneražalovanéhokontaktovallensúvislostispracovnýmipodmienkami

a podrobnosťami ohľadne pracovnej náplne, avšak túto skutočnosť v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal a v tejto súvislosti nenavrhol relevantné dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení.

34. V nadväznosti na porušenie vyššie vymedzenej zmluvnej povinnosti si zmluvné strany dojednali
zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Eur. Súd však poukazuje na skutočnosť, že zmluvnú pokutu vo výške

až 10 000,- Eur za porušenie povinnosti akéhokoľvek kontaktovania klientov žalovaného považuje za
neprimerane vysokú. Súd poukazuje na skutočnosť, že zákaz sa vzťahoval na akékoľvek kontaktovanie
a zmluvná pokuta v takto vysokej výške sa preto javí ako nanajvýš neprimeraná. Žalobca totiž mohol
kontaktovať klientov žalovaného z rôznych dôvodov, či už vo vzťahu k pracovným podmienkam,
potrebami v súvislosti s výkonom práce a podobne. Je to totiž práve zahraničný partner, ktorý sa reálne

zúčastňuje na stavbe, kde môžu vyvstať otázky, v súvislosti s ktorými by bolo potrebné zo strany žalobcu
kontaktovať práve zahraničného partnera priamo účastného na stavbe, avšak rešpektujúc zmluvnú
voľnosť a vôľu sporových strán mal žalobca zakázané kontaktovať klientov žalovaného a to v súvislosti
s akýmikoľvek otázkami či potrebami. Žalovaný sa preto v zmysle uvedeného mylne domnieva, že sa
sporným ustanovením chránil len pre prípady, že by jeho spolupracovníci, respektíve subdodávatelia

priamo kontaktovali jeho klientov a prípade si dohadovali spoluprácu priamo s nimi za výhodnejších
podmienok. V článku III. Ods. 5/ písm j/ Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.04.2023
bol zákaz kontaktovať klientov žalovaného koncipovaný veľmi široko a preto zahŕňal rôzne situácie a
rôzne prípady s rôznou mierou intenzity zásahu do práv žalovaného. Pre takto naformulovaný zmluvný
zákaz považuje súd zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Eur za neprimerane vysokú. Takto zakotvená

zmluvná pokuta žiadnym spôsobom nereflektuje vyššie zmienenú intenzitu zásahu do práv žalovaného,
nereflektuje závažnosť dôsledkov porušenia tohto zákazu a rovnako nerozlišuje medzi jednotlivými
dôvodmi, pre ktoré došlo k porušeniu tohto zákazu. Tieto dôvody pritom môžu byť pre žalovaného
úplne bagateľné a bez akýchkoľvek dôsledkov pre žalovaného, napríklad v prípade, ak by žalobcaupozornil klienta žalovaného na nedostatok stavebného materiálu, alebo naopak, výrazným spôsobom
môžu zasiahnuť do práv žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že sporné zmluvné
ustanovenie nie je výlučne konkurenčnou doložkou, tak sa to mylne snaží navodiť žalovaný. Ak by

išlo o samostatnú konkurenčnú doložku, táto by musela spĺňať predpoklady vymedzené zákonom a
judikatúrou, pričom toto sporné ustanovenie tieto predpoklady v žiadnom prípade nespĺňa a v tomto
prípadebyboloabsolútneneplatné.Aktedaspornéustanoveniezakazuježalobcovikontaktovaťklientov
žalovaného a to z akýchkoľvek dôvodov, zmluvná pokuta vo výške 10 000,- Eur je značne neprimeraná
a preto súd pristúpil k moderácii takto zakotvenej zmluvnej pokuty a za primeranú zmluvnú pokutu

za porušenie zmluvne dojednanej povinnosti považoval sumu 1 000,- Eur. Takáto výška zmluvnej
pokuty podľa názoru súdu en block zahŕňa všetky prípady porušenia zmluvnej povinnosti, od najmenej
závažných po tie najzávažnejšie, resp. tie, ktoré žiadnym spôsobom neohrozujú práva žalovaného až
po tie, pri ktorých reálne dochádza k porušeniu práv žalovaného.

35. K moderačnému právu súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute súd uvádza, že neprimerane vysokú

zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti a to
až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia. Súd nespochybňuje celkom legitímny
zámer žalovaného vyhnúť sa situácii, kedy žalobca ponúkne svoje služby zahraničnému klientovi
žalovaného za výhodnejších podmienok, avšak zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Eur považuje súd
za neúmerne prísnu, resp. vedúcu k neodôvodnenému prospechu na strane žalovaného. Je nutné

zdôrazniť, že postup žalobcu neohrozil výkon podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalobca dokonca
zmluvnú spoluprácu s klientom žalovaného nenadviazal a preto reálne ani nedošlo k žiadnej škode
na strane žalovaného. Moderovanú zmluvnú pokutu vo výške 1 000,- Eur súd odôvodňuje aj dĺžkou
trvania zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. K uzatvoreniu zmluvy došlo dňa 26.04.2023, resp.
k nástupu na pracovisko dňa 02.05.2023, pričom podľa súdu dostupných informácií žalobca vykonával

dielo pre žalovaného do 11.06.2023, teda len niečo vyše mesiaca. Toto obdobie považuje súd za krátke
a priznanie zmluvnej pokuty vo výške 10 000,- Eur by prevýšilo právo, ktoré zabezpečuje, viedlo by
k celkom neodôvodnenému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú
sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

36. Na základe uvedeného súd ustálil, že záväzok žalobcu zakotvený v článku III. ods. 5/ písm j/
Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.04.2023 predstavuje sumu 1 000,- Eur.

37.Vzhľadomkuskutočnosti,žesúdpovažujeuplatnenýnárokžalobcuvovýške2274,-Eurzadôvodný,
avšak zo strany žalovaného došlo k započítaniu zmluvnej pokuty na žalobcom uplatnený nárok a súd

moderoval zmluvnú pokutu, došlo k započítaniu sumy 1 000,- Eur na žalobcom uplatnený nárok a preto
súd žalobcovi priznal sumu 1 274,- Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v súlade so zmluvne dojednanými
podmienkami v samotnej Rámcovej zmluve ako aj v objednávke číslo AA-03-2022, v zmysle ktorej

je splatnosť faktúry 14 dní od vystavenia. Posledná faktúra zo strany žalobcu číslo 2023004 bola
vystavená dňa 12.06.2023 a preto vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti faktúry, t.j. 27.06.2023. Úrok z omeškania k rozhodnému dňu predstavoval 12 % ročne,
avšak žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 11,75 % z dlžnej sumy, preto mu súd
priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške odo dňa 27.06.2023. Nárok žalobcu na úrok z omeškania

od nesprávne určeného dňa omeškania, resp. odo dňa, ktorý nekorešponduje so zmluvne dojednanými
podmienkami, t.j. od 15.06.2023 do 26.06.2023 súd zamietol.

39. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255 CSP.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný (56 %), súd priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v pomere k výške jeho úspechu, tzn. vo výške 12 % (56 % - 44 %) tak
ako je to uvedené v III. výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.