Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Cb/93/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120319309
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:6120319309.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy

44/b, Bratislava 825 11, v konaní zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, Žilina, proti
žalovanému: GUSTO AT, s.r.o., ul. gen. Klapku 3159, Komárno 945 01, IČO: 44 810 253, v konaní
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., Ul. biskupa Királya 6, Komárno 945 01,
IČO: 47 251 395, o zaplatenie 16 329,85 eur s príslušenstvom, sudcom A. B. A., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 16.329,85 eur, s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 16 329,85 eur od 5.3.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
40,- eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.V upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 2Up/974/2020 na Okresnom súde Banská Bystrica sa
žalobca domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný
na zaplatenie sumy 16 329,85 eur s príslušenstvom ako aj nahradením trov konania. Okresný súd
BanskáBystricavovecirozhodolplatobnýmrozkazom,ktorýmvyhovelžalobevcelomrozsahu.Nakoľko
žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, v zmysle § 11 ods. 1
zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že právnym titulom pohľadávky žalobcu voči žalovanému je neoprávnený
odber zemného plynu - podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej
len ,,ZoE“). Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára.
Z tohto dôvodu ide o tzv. ,,bežný“ občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský. Plyn bol odoberaný na
odbernom mieste: C. D. E. XXXX (F.), 945 01 Komárno. Pri kontrole odberného miesta dňa 04.09.2018
žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na
odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 95/PL-2019 zo dňa 12.02.2019 znalec Ing. Peter
Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (str. 6 Znaleckého posudku, v
ktorom je na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, uvádza odpoveď:
„Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať,
že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené odstránené a nahradené
inou plombou.“ V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE neoprávneným odberom plynu je

odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2
ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Zmluvným odberateľom na
vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovidistribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.. Dňa 18.02.2019 žalobca žalovanému ako odberateľovi vyúčtoval
škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 08.12.2017 do 03.09.2018,

určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 16 329,85 eur - Vyúčtovanie č. 9000317525,
splatné dňa 04.03.2019. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu zo dňa 13.02.2019. Dňa 18.05.2020 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na
bezodkladnú úhradu pohľadávky zo dňa 15.05.2020. Do dnešného dňa nebola vykonaná žiadna úhrada
dlžnej sumy. Neuhradený zostatok ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavuje

sumu 16 329,85 eur. Žalobca si uplatňuje si úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ") v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., t.j.
9,00% ročne zo sumy 16 329,85 eur od 05.03.2019 do zaplatenia. V zmysle § 369c ods. 1 ObZ v spojení
s § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z. z. si žalobca uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 2Up/974/2020, proti ktorému
v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením žalovaný. V dôvodoch svojho odporu poukázal na to, že
žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú, a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Nárok žalobcu neuznáva
čo do dôvodu aj výšky, nakoľko žalobca si uplatňuje voči žalovanej niečo, na čo mu nevznikol nárok.
Rovnako tak namieta príslušenstvo k nedôvodne uplatnenej pohľadávke žalobcu, náklady spojené

s uplatnením pohľadávky a všetky trovy konania, ktorých vznik zavinil žalobca, preto je povinný ich
znášať sám. Žalovaný má za to, že v žalobe uvedené tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a účelové.
Zásadne popiera, že by bol žalovaný akýmkoľvek spôsobom manipuloval s plynomerom, a že by
plynomer porušil. Zo zápisu pracovníka žalobcu zo dňa 4.9.2018 nevyplýva, že dôvodom demontáže
plynomeru malo byť podozrenie, že bola porušená plomba. Žalobca vymenil sporné plynové meradlo

bez vedomia žalovaného, bez predchádzajúceho upozornenia. Za obdobie, za ktoré žalobca vyčíslil
„škodu“ vo výške 16 329,85 eur, riadne uhrádzali za spotrebu plynu preddavky v predpísanej výške. Z
výpočtu výšky škody žalobcu vyplýva, že výška škody bola stanovená z absolútne nereálnych vstupných
údajov, keď žalobca vychádzal z obdobia od 8.12.2017 do 3.9.2018, počas ktorého mal každý deň
počas prevádzkových hodín používať nielen spotrebiče na varenie, ale aj plynové vykurovanie, čo je

nezmysel. Plynový kotol sa používa len vo vykurovacom období, a nie počas celého roka, ako to vo
svojom výpočte uvádza žalobca. Nie je zrejmé ani to, prečo určil žalobca začiatok neoprávneného
odberu plynu na deň 8.12.2017. Predmetom žaloby žalobcu je uplatnenie návrhu na náhradu škody.
Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
Pod pojmom skutočná škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je

vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu, treba vždy posúdiť s
ohľadom na konkrétne okolnosti. V tomto prípade používanie vykurovacích kotlov na plyn je možné
za skutočnú škodu považovať len spotrebu plynu počas vykurovacieho obdobia, a nie počas celého
roku, ako to z vyčíslenia výšky škody žalobcu vyplýva. K samotnému znaleckému posudku č. 95/
PL-2019 vypracovaného Ing. Petrom Leškom zo dňa 12.02.2019 uvádza, že tento znalecký posudok

bol žalobcom doručený spolu so žalobou za účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Znalecké dokazovanie v sporových konaniach je upravené v ust. § 206 a nasl. CSP. Znalecký posudok
predložený žalobcom sa považuje podľa § 209 ods. 1 CSP za súkromný znalecký posudok, ktorý musí
mať všetky zákonom predpísané náležitosti a podľa ods. 2 § 209 CSP ak obsahuje doložku o tom, že
znalec si je vedomí následkov nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto

dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalecký posudok predložený
žalobcom, vyššie uvedené požiadavky nespĺňa. Znalecký posudok č. 95/PL-2019 Ing, B. G. neobsahuje
všetky predpísané náležitosti znaleckého posudku upravené v ust. § 17 Zákona o znalcoch, nakoľko
nespĺňa ani požiadavku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia, ktorý ukladá povinnosť jednotlivé
strany znaleckého posudku podaného v listinnej podobe zviazať a zošiť šnúrou, voľné konce šnúry

prekryť nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Zo znaleckého posudku,
ktorý bol doručený súdu so žalobou vyššie uvedené požiadavky znaleckého posudku nevyplývajú.
Podľa ods. 4 písm. f) § 17 Zákona o znalcoch znalecký posudok má obsahovať aj znaleckú doložku.
Ods. 6 citovaného ustanovenia výslovne uvádza požiadavky na znaleckú doložku: „Znalecká doložka,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie

odboru a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu
znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom,
že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku“. Z predloženého znaleckého
posudku je zrejmé, že znalecká doložka je neúplná, nakoľko neobsahuje identifikačné údaje znalca.Ak právny úkon nespĺňa formálne náležitosti, tak je absolútne neplatný. Zastáva názor, že žiadne z
ustanovení zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti
preukázať hodnoverným spôsobom, že došlo k neoprávnenému odberu plynu a následne ku škode. V

tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca súdu nepredložil žiadne akceptovateľné dôkazy na
preukázanie žalobného nároku, nakoľko ním predložený znalecký posudok ako jediný dôkaz nemôže
súd akceptovať s poukazom na absenciu formálnych požiadaviek posudku, ktoré sú zákonom upravené.

4. K podanému odporu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené

v odpore neuznáva. Tvrdenia žalovaného nijakým spôsobom nezbavujú žalovaného objektívnej
zodpovednosti za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky, spolu s
príslušenstvom. Zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber zemného plynu je striktne objektívna.
Je právne irelevantné, či bol zásah do zabezpečovacích značiek vykonaný odberateľom alebo
inou treťou osobou. Žalovaný uvádza v odpore, že žalobca vymenil meradlo bez jeho vedomia a

bez predchádzajúceho upozornenia. Žalobcovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu povinnosť
vykonávať kontrolu za prítomnosti žalovaného. Pri kontrole a demontáži bola prítomná zamestnankyňa
žalovaného, čo vyplýva aj z priložených listinných dôkazov, zápisu o vykonanej kontrole. Žalovaný
uvádza, že za odoberaný plyn riadne uhrádzali preddavky za spotrebu plynu v predpísanej výške.
Žalovanému bola za rozhodné obdobie vyučovaná nulová spotreba, čo potvrdzuje priložené potvrdenie

od dodávateľa zemného plynu. Žalovaný namieta aj výšku škody, žalobca pri výpočte škody postupoval
podľa na to stanoveného právneho predpisu a to Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z.z.,
ktorá presne upravuje výpočet škody a ktorá zohladňuje spotrebu zemného plynu podľa období a podľa
spotrebičov, ktoré sa nachádzajú na odbernom mieste. „Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu
k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky

pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete
odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného
dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom
zariadeniabezpoškodenéhozabezpečenia.Škodu,ktorújeprevádzkovateľdistribučnejsieteoprávnený
vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej

plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj
v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by
mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého
plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom
je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi

distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva
zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel
súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nezanikli. Pre prípad, kedy
skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušne
ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody

spôsobenej neoprávneným Odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č.
155/2005 z.z.( dnes Vyhláška č. 449/2012 Z.z.), ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu
v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku
skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom. A to za
použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú
spotrebu.“ Z vyššie uvedeného zreteľne vyplýva. že nárok na náhradu škody žalobcom od žalovaného
je zákonný a dôvodný, keďže to potvrdzuje ustálená rozhodovacia Prax súdov. Náhrada škody plní

striktne kompenzačnú funkciu. Žalovaný tvrdí, že znalecký posudok predložený žalobcom nespĺňa
náležitosti podľa § 206 CSP z dôvodu, že jednotlivé strany znaleckého posudku neboli zviazané a zošité
šnúrou, verné konce šnúry prekryté nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky,
a neobsahuje znaleckú doložku o vyhlásení znalca, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Znalecký posudok č. 95/PL-2019 spĺňa všetky zákonom dané náležitosti. Je

riadne zviazaný znalcom, z dôvodu elektronického podania žaloby na súd nie je možné takýto posudok
doručiť, z toho dôvodu je v elektronickej forme a obsahuje aj znaleckú doložku. Znalecký posudok spĺňa
všetky formálne náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že žalovaný žiadnym spôsobomnepreukázal, že na strane žalovaného nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu meradlom na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že trvá na svojom stanovisku prezentovaným v odpore, pričom
vyjadrenie žalobcu považuje za účelové a zavádzajúce. Pokiaľ žalobca trvá na tom, že preukázal
znaleckým posudkom H. G., že došlo k neoprávnenému odberu plynu, lebo na meradle bolo porušené
zabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,jetohonázoru,ževyššieuvedenézoznaleckéhoposudku
H. G. nevyplýva. Pokiaľ si žalobca uplatňuje u žalovaného právo na zaplatenie vzniknutej škody v zmysle

st. § 82 ods. 2, 3 zákona o energetike, je potrebné jednoznačne a nepochybne preukázať samotný
neoprávnený odber plynu. K znaleckému posudku sa už vyjadril v odpore a naďalej zastáva názor,
že ten neobsahuje všetky predpísané náležitosti znaleckého posudku upravené v ust. § 17 Zákona o
znalcoch. Pokiaľ žalobca tvrdí, že znalecký posudok je vypracovaný v súlade so zákonom, je na ňom,
aby to v konaní preukázal. Zo znaleckého posudku, ktorý bol doručený súdu so žalobou, vyššie uvedené
požiadavky znaleckého posudku nevyplývajú.

6. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobca prednášal návrh súhlasne s jeho
písomným vyhotovením v spojitosti s písomným vyjadrením vo veci. Poukázal na to, že sa jedná o
návrh žalobcu titulom neoprávneného odberu plynu, ktorú oblasť NS SR svojou rozhodovacou činnosťou
patrične rieši a v súlade s judikatúrou navrhuje žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Poukazuje na to, že k

vyčísleniu škody došlo v súlade s vykonávacím predpisom, ktoré vyúčtovanie má oporu v rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR, preto v prípade úspechu si navrhuje priznať plnú výšku náhrady. V prvom
rade súdu krátkou cestou predložil originál znaleckého posudku zo dňa 26.2.219, ktorý je zviazaný
a spĺňa zákonné náležitosti, nakoľko však žalobca žalobu podal v elektronickej podobe a musel takto
postupovať.Čosatýkasamotnejkontrolyžalobcamázozákonakedykoľvekmožnosťvymeniťplynomer,

alebo vykonať kontrolu i bez predchádzajúceho oznámenia odberateľovi, jedinou výnimkou je to pri
plánovej výmere plynomeru. Samotný dôvod môže byť rôznorodý, buď vlastná indícia, alebo poznatok
tretích osôb, alebo výrazná odchýlka pri odbere plynu. Samotní pracovníci žalobcu pri kontrole majú
vopred vytlačené listiny - montážne listy pre prípad, že by bolo potrebné po zistení nesúladu vymeniť
plynomer a následne dať posúdiť ich stav odborníkom. Samotné platby vykonávané žalovaným SPP

a.s. poukazuje na právny vzťah na SPP a žalovaným založený na zmluve a na postavení SPP -
distribúcia a.s., s ktorým žalovaný nemá zmluvný vzťah, teda plnenie žalovaného voči SPP a.s. nemá
vplyv na posúdenie predmetu sporu. V prípade zistenia neoprávneného odberu plynu SPP distribúciu
ten nahlási predajcovi plynu (vyše 30 subjektov), tým pádom predajcovia plynu z dôvodu, že plynomer
nespĺňa zákonné náležitosti na meranie spotreby plynu podľa zákona o metrológii ustáli nulovú spotrebu

aodberateľomzaplatenézálohyvrátiaspäť.TátoskutočnosťvšaknapostaveniežalobcuSPPdistribúcia
voči odberateľovi vplyv nemá. K samotnému nálezu ÚS poukazuje na to, že žalobca pri výpočte škody
vychádzal z vykonávacej vyhlášky a na rozdiel od jej vyhlášky nebral všetky spotrebiče 24 hodín, ale
tak, ako je to uvedené v spise, 12 hodinové prevádzky a v nedeľu 11 hodinovú prevádzku. Žalobca
výpočet vykonal v súlade s vykonávacou vyhláškou. V prvom rade predmetný nález nie je možné

použiť ako záväzný, a to v súlade s rozhodnutím NS SR 3Obdo/49/2018. Ústavný súd pri ustálení
výšky škody vychádzal z nepretržitej prevádzky. Zaujal názor, že pre účely ustálenia škody by sa malo
vychádzať z predošlého množstva spotreby, historickej spotreby, zo znaleckého posudku, v prípade
z jednotlivých spotrebičov. Uvedené tvrdenie je v úplnom rozpore s doterajšou judikatúrou NS SR a
preto na také nemožno prihliadať. Svoj právny rozbor som vyhotovil v písomnej podobe, ktoré súdu

krátkou cestou predkladám. Výrobca plomby Elster s.r.o. k predmetnej problematike sa vyjadril tak, že
použitím plombovacích klieští dôsledkom ich opotrebovania môže dôjsť iba k zmene v ich hrúbke a nie
odtlačku a rozostupu jednotlivých znakov. Žalobca netvrdí, že meradlo bolo nefunkčné, svoju žalobu
zostavil na dikcii, že na meradle, na ktorom bol porušený overovací znak údaje nemožno použiť pre údaj
o výpočte spotreby. Čo sa týka označenia konkrétneho odtlačku, aké mal mať plynomer v rozhodnom

období, poukazuje na rozhodnutie NS SR 3Obdo/43/2020 bod 6, ktorý z obdobného dôkazného návrhu
dôkazným bremenom zaťažuje žalovaného.
Žalobca nemá k dispozícii evidenciu podľa výrobných čísiel plynomerov, na ktorých boli vykonané
certifikáty podľa zákona o metrológii, nakoľko žalobcovi výrobca plynomerov odovzdá už certifikované
zariadenia a dôkazom o vykonaní certifikácie je osadená overovacia plomba. Nevylučuje, že

pre predmetný zoznam by mohol mať výrobca plynomerov, každopádne však žalobca takýmto
zoznam nedisponuje. Na zodpovedanie predmetnej otázky poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4CdO/106/2020. V predmetnom rozhodnutí NS sa zaoberá práve touto otázkou a predmetný názor
by mohol byť osvojený aj v predmetnom konaní v bode 28. Samotný porovnávací základ znaleckéhoposudku, teda odtlačky, ktorým znalec porovnával predložený plynomer je znalcovi daná zo strany
žalobcu. Žalobca uvedené odtlačky získal od výrobcu a následne ich dal znalcovi za účelom posúdenia
pravosti, alebo falzifikátov odtlačkov. Je pravda, že znalec pri výsluchu uviedol, že obdržal od žalobcu

13 ks odtlačkov a že pri porovnávacej metóde skúmania škody použil ten odtlačok, ktorý bol najbližšie
zhodný s predloženými na skúmanie. Treba však poznamenať, že všetkých 13 plômb sú rovnakého
charakteru, t.j. M40 a 14 a znalec pri skúmaní použil všetky kontrolné odtlačky a na porovnanie použil
tie, ktoré boli najbližšie k predloženému spornému plynomeru. Právny zástupca žalobcu krátkou cestou
predložil list Plynárenskej metrológie SR o overení meradla 1841020-OBER9/04-I.

Žalovaný na ústnom pojednávaní zotrval na svojich doterajších prednesom a vyjadreniach. Poukázal na
nález Ústavného súdu 114/2020, kde ústavný súd v obdobnej veci riešil otázku jednak ustálenia škody
ako i jeho následného vyčíslenia. Žalobca v súlade s uvedeným nálezom doteraz dôvodnosť svojho
nároku nepreukázal. Namieta samotný znalecký posudok predložený žalobcom týkajúci sa potvrdenia
neoprávneného odberu plynu H. B. G., ktorý posudok nespĺňa formálne náležitosti posudku podľa § 17
Zákona o znalcoch v spojitosti s § 209 CSP a to, že nie je zošitý, zviazaný a potvrdený znalcom. Ďalej

namietal vyúčtovanie škody, nakoľko žalobca sa ani nepokúšal vyčísliť skutočnú škodu a pri výpočte
podľa jednotlivých spotrebičov nachádzajúcich sa u žalovaného bral i prevádzku 24 hodín denne, čo
je neprípustné a nesúvisí so skutočnosťou. Tiež nesúhlasil, aby žalovaný bol zaviazaný na úhradu
nákladov spojených s úhradou škody, nakoľko žalovaný na takýto úkon nedal dôvod. Namietal, aby
samotný zápis o zistení neoprávneného odberu plynu z dôvodu, že podľa zápisu plynomer sa nachádza

vuzamknutejmiestnosti,niejezrejmé,ktomiestnosťotvorilprepracovníka,ďalej,žeprivýmenemeradla
pracovník žalobcu už vopred mal v počítači vyhotovené tlačivo na výmenu plynomeru, konkrétne u
žalovaného (vopred vyplnené údaje o žalovanom počítačom, kým ďalšie údaje sú vyplnené len perom)
a z hornej časti tlačiva vyplýva, že kontrola bola vykonaná na základe príkazu. Žalovanému nie je jasné,
kto dal takýto príkaz pracovníkovi žalobcu kontrolu vykonať. Predložil i pohyb na účte žalovaného u

SPP - dodávateľa plynu pre žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že dňa 6.3.2019 žalovanému SPP vrátil
zálohové platby 1 718,24 eur a 408,94 eur, ktoré žalovaný následne opätovne zaplatil dňa 23.5.2019,
30.5.2019. SPP opätovne vrátil platbu žalovanému, ktoré platby žalovaný opätovne zaplatil SPP dňa
10.6.2019. Poukázal na konanie tun. súdu sp. zn. 4Cb/47/2017 s obdobným predmetom konania, v
ktorom konaní bol vypočutý znalec H. G. a pri svojej výpovedi uviedol, že k vypracovaniu konkrétneho

posudku odtlačky na porovnanie s plombami v počte 12 až 14 ks obdržal od výrobcu a zástupcu žalobcu
na nejakom stretnutí, kým vo svojom posudku uviedol, že mu boli predložené žalobcom pri zadaní
posudku. Túto skutočnosť vytkol aj sám krajský súd a rozhodnutie I. stupňového súdu zrušil.
Súd vo veci vypočul svedkyňu I. E., ktorá uviedla, že je zamestnaná u žalovaného 15 rokov. Nevie
presne, ktorý dátum to bol, bola v práci sama, keď prišiel za ňou jeden pán a oznámil jej, že vykonal

výmenu plynomeru a predložil jej na podpísanie papiere. Koľko kusov a s akým obsahom to uviesť
nevie. Mal so sebou aj balík, pravdepodobne hnedej farby, presne si to nepamätá. Balík bol zalepený
a chcel, aby podpísala uvedený balík. Nepamätá sa, či to podpísala, alebo nie. Svedkyňa kontrovať
výmenu hodiniek nebola. Vie, že sú zamknuté a nachádzajú sa vzadu. Ani nevidela plynohodiny, teda
nevie, aké hodiny, ak to boli hodiny, boli zabalené do balíka, čo jej priniesol pracovník žalobcu. V závere

poznamenávala, že pracuje u žalovaných už 15 rokov, sú to čestní ľudia a nemyslí si, že by urobili to,
čo tvorí predmet sporu. Prítomná svedkyňa pri odmontovaní starých hodiniek a namontovaní nových
hodiniek nebola. Nevedela či odovzdali pracovníci žalobcu nejakú dokumentáciu, niečo podpísala a
nepamätá sa, či tam nechali nejaké dokumenty, alebo nie. Svedkyni dôvod výmeny hodiniek neuviedli.
Pracovníci svedkyni neuviedli, že majú podozrenie na sfalšovanie plomby u žalovaného. Nevedela sa

vyjadriť k tomu, že pracovníci žalobcu ako zistili plynové spotrebiče žalovaného, ona pracuje vpredu
a kuchyňa je vzadu. Nevedela sa k tomu vyjadriť, či dokument, ktorý podpísala, bol prázdny alebo
vyplnený, nečítala to. Mala veľa práce, ona to iba podpísala. Ona vlastnoručne nič nedoplňovala
do dokumentu. Opätovne zdôraznila, že ona iba podpísala dokument, nečítala to. Nečítala ani to, že
koná a mohla by sa vyjadriť za odberateľa. Opätovne zdôraznila, za jej prítomnosti nedošlo k výmene

plynomeru.
Súd vo veci vypočul svedka A. J., ktorý uviedol, že je pracovníkom žalobcu od r. 2006 a pôsobí ako
kontrolór neoprávneného odberu plynu. Z pracovného zaradenia vyplýva, že má na starosti kontrolovať
plynomery. Bolo dňa 4.9.2018, keď išiel do reštaurácie žalovaného na kontrolu. Skrinka, v ktorej bol
umiestnený plynomer, bola zamknutá, tak požiadal v reštaurácii o súčinnosť. Istá pani, pravdepodobne

čašníčka, mu skrinku otvorila. Plynomer nafotil zhora, zdola, overovacie znaky a pri zväčšení na
fotoaparáte (už má skúsenosti) nadobudol presvedčenie o možnej manipulácii s plombou. Plynomer
vymenil, zabalil do krabice, krabicu oblepil páskou a požiadal pracovníčku, aby podpísala cez lepiacu
pásku zabalený plynomer. V predmetnom prípade pracovníčka celý čas bola pri ňom prítomná, aj jejnavrhol, aby vyhotovovala záznam a ak si dobre pamätá, aj si fotila, resp. nahrávala do telefónu. Po
namontovaní nového plynomeru zabalený, podozrivý plynomer odovzdal svojmu kolegovi (takto to
bolo v r. 2018), ktorý býval neďaleko Banskej Bystrice a cez neho posielali plynomery znalcovi.

Súčasne ofotil i spotrebiče u žalovanej. Na tento postup majú inštrukciu od zamestnávateľa, že pre
prípadpotvrdenianeoprávnenéhoodberuabymoholzamestnávateľ-žalobca-vypočítaťnáhraduškody.
Ďalej doplnil v tom, že sú aj prípady, keď pozmeňovanie overovacích znakov je tak sofistikované, že
potrebuje zväčšiť fotky v kancelárii a vtedy až nasledujúci deň po kontrole sa vráti vymeniť plynomer. Pri
odstránení plomby, ktorá sa nachádza u ciferníku, sa dá manipulovať s počítadlom a dá sa manipulovať

s počítadlom spotreby plynu. Síce je to jemná mechanika, ale odborník, alebo skúsený človek vie, ako sa
to dá. Všeobecne kontroly sú buď naplánovaného alebo náhodné. V predmetnom prípade robil kontrolu
na ul. D. E., tak rodinné domy, ako i u žalobcu. Vopred na montážnych listoch meradla nie sú vytlačené
čísla plynomeru a overovacích znakov, preto, presne si už nepamätá, ale nevylučuje možnosť, že i v
tomto prípade sa stalo to, že jeden deň fotil overovacie znaky, v kancelárii ich zväčšil a až následne s
pripraveným montážnym listom meradla vykonal demontáž sporného plynomeru. Pod pojmom osobné

dodanie nemyslel, že on osobne, ale cestou pracovníka žalobcu, nie zásielkovou službou. Nevie uviesť
dôvod, prečo znalec neuviedol dátum prevzatia. Nevie vysvetliť ani tú skutočnosť, prečo uvádzal znalec
iný dátum objednania než na prílohe. Vie, lebo ho navštívil, že v jednej veľkej miestnosti skladoval
zabalené plynomery a mal toho veľa. Nevie potvrdiť, kedy prevzal znalec demontované meradlo.
Samotné odovzdanie trvá niekedy 3 - 4 dni, čo mohlo byť i v predmetnom prípade, dokedy predmetný

plynomer sa nachádzal zabalený v služobnom aute jeho kolegu. Samotné podozrenie z pozmeňovania
plomby nadobudne na základe tej skutočnosti, že zo skúsenosti už vie, aké plomby boli použité. Pri
ciferníku sa nachádza iba jedna plomba. V prípade pochybností vykoná dotaz na výrobcu, aké plomby, v
ktorom roku boli osadené. Samotný rok výroby plynomeru (výrobca uvádzal v hornom štítku pri ciferníku
dvojciferným číslom napr. XX, t. j. r. 2004). Pri ciferníku osadená plomba buď je zhodná s dátumom

výroby ak je to do 10 rokov, alebo preukazuje rok ciachovania, premenovania, čo robí metrologická
spoločnosť. Podľa všetkého aj deň pred tým bol na mieste u žalovaného. Vtedy pravdepodobne mohol
vyhotoviť fotodokumentáciu. Prítomná bola tá istá pracovníčka, čašníčka. Záznam z fotenia - kontroly
sa nevyhotovujú zakaždým. Poznamenáva, že niekedy sa robí až 100 fotení overovacích znakov. Je
to v rámci kontroly. Žalobca má na to oprávnenie. Samotné listiny, záznamy sa vyhotovujú v prípade,

ak sa podozrenie nadobudne a plynomer sa vymení. Samotnej pracovníčke žalovaného prečítal obsah
záznamu ním písaného. Pracovníčke žalovaného neukázal a nevysvetlil, aká plomba by mala byť na
podozrivom merači a ani po namontovaní nového plynomeru jej to neukázal, nakoľko ešte bolo len
podozrenie na pozmeňovanie plomby. Samotnú plombu pri ciferníku osádza buď výrobca plynomeru
(do 10 rokov), alebo následne organizácia, ktorá vykonala premeranie funkčností a správností meradla.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpovede znalca H. B. G. zo dňa 28.5.2021 v konaní
11C/1/2019, z obsahu ktorého vyplýva, že znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku postupoval tak,
že zo všetkých troch plynomerov demontoval plomby a následne ich porovnal s kontrolnými odtlačkami,
ktoré má k dispozícii. Optickým skúmaním vo všetkých troch prípadoch bolo zrejmé, že odtlačky neboli
vyhotovené tými istými raznicami. Medzi kontrolnými a spornými odtlačkami sú zjavné rozdiely. V

znaleckom posudku č. 624 je zjavný rozdiel na čísle 4, a to rozdiel vo výške znakov, v hrúbke znakov,
ako aj ich umiestnenie. V znaleckom posudku č. 625 je rovnako rozdiel v čísle 4, čo sa týka jeho šírky,
umiestnenia čísla 3 voči písmenu M, rozdiel vo výške písmena M, pri čísle 13 sú evidentné rozdiely v
zaoblení, sporný odtlačok má rohy zaoblené a kontrolný ostré. V znaleckom posudku č. 663 je rovnako
spodok čísla 13 zaoblený, pričom kontrolný odtlačok má rohy ostré, rovnako pri čísle 43. Na otázku,

prečo v znaleckom posudku č. 625 a 633 na fotografii č. 9 používa rozdielne kontrolné odtlačky uviedol,
že vo svojich posudkoch to robí tak, že k odtlačku spornému používa odtlačky čo najpodobnejšie tomu
spornému. Najstarší odtlačok má z roku 2002. Ďalej uviedol, že v posudkoch preto používa formuláciu
„s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote“, pretože nebol osobne prítomný pri výmene plomby, ale
keďže znaky na nich sa nezhodujú, je to pravdepodobné, že boli vymenené. Percentuálne vyjadrenie je

99 %. Uviedol, že porušenie zabezpečenia sa nepotvrdí v 20 - 30 % prípadov, v ktorých robí znalecký
posudok. Rovnakú odmenu dostane aj za posudky, pri ktorých sa porušenie zabezpečenia neporuší.
Na účely znaleckého dokazovania sú mu od žalobcu doručené iba kontrolné odtlačky (nie kliešte, ani
razidlá). Napríklad kontrolných odtlačkov 13 - M43 má štyri. Uviedol, že v roku 2020 urobil celkovo 780
znaleckých posudkov, z toho 95 % pre žalobcu. Odtlačky sú vyrazené do olova, sú nehybné, jediné, čo

sa pri nich zohľadňuje je opotrebenie a deformácia. Pokiaľ je však umiestnenie na odtlačku odlišné s
kontrolným odtlačkom, je zrejmé, že nemohol byť vyhotovený tými istými razidlami.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpovede znalca H. B. G. zo dňa 20.6.2018 v konaní
4Cb/77/2017 z obsahu ktorého vyplýva, že znalec v nálezovej časti z predloženého plynomerudemontoval olovenú plombu a odtlačky na tejto plombe pre prehľadnosť ďalej označil v znal. posudku
ako sporné odtlačky. Ďalej v tejto časti posudku uvádza, že u zástupcu spoločnosti SPP-distribúcia
prevzal tzv. kontrolné odtlačky. S „kontrolnými odtlačkami“ potom porovnával tieto „sporné odtlačky“.

Kontrolné odtlačky má vytvorené do olova, nástroje nemá k dispozícii. A v čase vyhotovenia znal.
posudku nástroje tiež nemal, ale mal k dispozícii kontrolné odtlačky, ktoré mu dal žalobca. Prvých šesť
kontrolných odtlačkov, ktoré má k dispozícii prevzal na stretnutí, ktoré sa konalo v spoločnosti Elster,
s.r.o., Stará Turá vo februári 2012. Nebol teda prítomný vtedy, keď ich vyrábali, ale bol tam zástupca
spoločnosti Elster, s.r.o., Stará Turá, ako aj zástupca spoločnosti SPP-distribúcia, a.s., Bratislava. Do

roku 2017 mal týchto odtlačkov 6 kusov a teraz ich už má 13 kusov. To znamená, že všetky podklady mu
dodali spoločnosti SPP- distribúcia, a.s., alebo Elster, s.r.o., teda on si žiadne podklady pre vyhotovenie
znaleckého posudku neobstarával. Boli mu odovzdané na stretnutí, ktoré sa konali vo februári 2012,
tak ako to už uviedol. Predložené sporné odtlačky porovnal so všetkými 6-timi kontrolnými odtlačkami,
pričom do fotodokumentácii ZP dal len porovnanie jedného z týchto šiestich kontrolných odtlačkov,
nakoľko by to bolo neúčelné a na závery ZP by to nemalo žiaden vplyv. Treba povedať, že táto plomba je

zväčšenina asi v pomere 1:26 a keby ju chcel niekto napodobniť musel by presne vedieť aký má tvar to
logo. Rozhodne môže potvrdiť, že sporný odtlačok bol iný ako používa výrobca Elster, s.r.o., Stará Turá.
Čo sa týka posúdenia materiálu, či to bolo olovo, alebo nejaký iný materiál to neskúmal. Pravdepodobne
však išlo o olovo.
Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: zápis, montážny

list č.l. 12, vyúčtovanie znaleckého č.l. 13, vyúčtovanie škody č.l. 13 druhá strana, výpočet škody č.l.
14, výzva č.l. 14 druhá strana, fotodokumentácia č.l. 15 - 27, cenník žalobcu č.l. 28 - 31, ZP č.l. 33 -
36, originál ZP z prílohovej obálky, sporný overovací znak v prílohovej obálke, overenie meradla zo dňa
27.9.2021.

7. Súd po takto vykonanom dokazovaní vydal vo veci rozsudok dňa 14.12.2020, s ktorým žalobu žalobcu
zamietol. Na základe podaného odvolania žalobcu, odvolací súd v konaní 26Cob/18/2022 – 287 zo dňa
18.5.2023 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho zrušujúceho
uznesenia uviedol, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom. Súdne rozhodnutie musí byť zároveň predvídateľné, čo vyplýva z ust. § 181
ods. 2 CSP, keď súd stranám určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, a ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré nevykoná, pričom súd taktiež uvedie svoje

predbežné právne posúdenie veci. Uvedené ustanovenie má zabezpečiť účastníkom možnosť reagovať
na takéto predbežné posúdenie prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany už počas konania,
a nie aby sa názor súdu dozvedeli až vo vydanom rozhodnutí bez možnosti skoršej procesnej reakcie.
Súd na tieto kritéria a požiadavky čiastočne rezignoval, keď účastníci konania sa až z napadnutého
rozhodnutia dozvedeli ako súd predmetnú vec posúdil a vyhodnotil bez toho, aby im dal počas konania

možnosť procesne reagovať na jeho videnie veci, a navyše tieto svoje závery nie jasne a presvedčivo
vysvetlil. Ako z napadnutého rozhodnutia vyplýva, súd prvej inštancie nárok žalobcu neuznal z dôvodu,
že žalobca jednoznačne nepreukázal naplnenie predpokladu objektívnej zodpovednosti žalovaného
za neoprávnený odber zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z., t. j. že
žalobca jednoznačne nepreukázal, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tieto závery súdu sú v priamom rozpore so záverom
znalca, ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote bolo
pôvodne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené - odstránené a bolo nahradené inou
plombou, keď znalec zároveň vysvetlil ako k tomuto záveru dospel. Súd tento záver a aj celkový znalecký
posudok spochybnil bez toho, aby vôbec znalca k podľa neho sporným skutočnostiam vypočul, čím by

odstránil prípadné vzniknuté pochybnosti, hoci minimálne žalovaný na výsluchu znalca trval. Žalobca
na jeho výsluchu priamo netrval, nakoľko nemohol vedieť, že súd má o záveroch znalca pochybnosti,
čím vlastne žalobcovi zabránil v možnosti výsluch znalca navrhnúť. Namiesto toho, súd oboznámil
účastníkov s výsluchom znalca v konaniach vedených na OS Komárno pod sp. zn. 11C/1/2019 a
4Cb/77/2017 bez toho, aby v rozhodnutí vysvetlil ako predmetné konania, a teda aj znalecké posudky

v nich podané súvisia s prejednávanou vecou, a teda či sú tieto výpovede znalca relevantné aj pre
predmetnú vec, t. j. či aj v uvedených konaniach boli predmetom znaleckého posudzovania plomby
vyhotovené v roku 2014.Navyše súd žalobcovi vyčíta, že síce v konaní predložil protokol o overení meradla, z ktorého okrem
označenia M40-14 nevyplýva ako plomba v čase osadenia na plynomer vyzerala, bez uvedenia či
existuje nejaká zákonná úprava, ktorá by takéto vyobrazenie plomby v protokole vyžadovala. V tomto

závere súd požadoval od žalobcu doklady zrejme nad rámec zákonnej úpravy, keď žalobca nemal
možnosť poskytnúť požadované informácie. Tak ako vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 3 Obdo
43/2020 dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného a nie žalobcu. Súd teda závery znalca
odmietol ako nepreskúmateľné bez toho, aby uviedol, aký vplyv na závery znaleckého posudku majú
súdom vytýkané jeho nedostatky.

Súd žalobcovi vyčíta, že tento nepredložil dôkaz ako mali plomby na plynomeroch vyzerať v čase
osadenia, hoci tento záver zo znaleckého posudku vyplýva. Uvedené závery súdu prvej inštancie
nedávajú jasnú a presvedčivú odpoveď na záver súdu o nepreskúmateľnosti znaleckého posudku a v
konečnom dôsledku aj o nepreukázaní naplnenia predpokladu objektívnej zodpovednosti žalovaného,
a to navyše za situácie, keď z ustálenej judikatúry NS SR nevyplýva, že by boli závery totožného znalca
v iných konaniach spochybňované. Na základe uvedených skutočností, preto odvolací súd pristúpil k

zrušeniu napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v ods. 13. tohto uznesenia a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom sa súd prvej inštancie jasným a presvedčivým
spôsobom vysporiada s podstatnou - pre posúdenie veci relevantnou argumentáciou, tak žalobcu ako
aj žalovaného.

8. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 19.10.2023, na ktorom vykonal dôkaz výsluch svedka
– znalca H. B. G., znalca z odboru kriminalistiky, odbor mechanoskopia. Znalec na ústnom pojednávaní
uviedol, že zadanie na vypracovanie znaleckého posudku dostal od žalobcu, na strane č. 8 posudku
v zastúpení pánom J.. Na podklade tejto žiadosti posudok vypracoval a zodpovedal na položené
otázky. Nevie presne uviesť, či meradlo mal osobne doručiť dňa 4.9.2018 J. A. a že či v uvedený deň

došlo aj k doručeniu meradla, je tomu už dávno. Určite to nebolo deň 4.9.2018, nakoľko v ten deň
bola vypísaná žiadosť, muselo to byť následne, avšak nevie, v ktorý deň. Uvedené zásielky preberá
osobne. Merač tvoriaci podklad ZP od doby prevzatia (po 4.9.2018) do doby vypracovania posudku
(2.12.2019) sa nachádzal v jeho skladových priestoroch. Vzhľadom na množstvo posudkov, ako i na
odstup času, si presne nepamätá na spôsob prevzatia, ale doručené meradlá vždy preberá osobne

a že od koho, k tomu sa vyjadriť neviem. Konkrétne A. J. osobne pozná, a mohol to byť on, od
koho prevzal meradlo. Samozrejme svedok meradlá prevzal aj od iných osôb, v tom čase meradlá sa
doručovali osobne, dnes už chodia kuriérom. Na konkrétny prípad si presne nepamätá, keď je to tam
napísané, tak je to tak. Poznamenáva, že v to roku robil posudok na 700 meradiel. Po nahliadnutí do
vyúčtovania č.l. 13, objednávky zo dňa 7.2.2019 svedok uviedol, že posudky vypracuje na základe

takto doručenej objednávky, konkrétne sa jedná o číslo, kedy mu SPP doručí po 20 ks objednávok, to
znamená pre neho, že tých 20 posudkov má vypracovať a vie, že ich bude mať zaplatené. Meradlo
od doby dodania do doby vykonania posudku sa nachádzalo v skladových priestoroch v nezmenenom
stave. Meradlo od pracovníka žalobcu prevzal v stave, ako obrázok č. 1 znaleckého posudku, teda
v zabalenom obale, prelepenou páskou SPP, pásky podpísané. V takomto stave sa nachádzalo

meradlo v jeho skladových priestoroch do doby, kým na podklade objednávky ako č.l. 13 nevypracoval
posudok. Fotografiu vyhotovil z meradla v čase začatia vykonávania znaleckého posudku. Dovtedy
sa krabice ani nedotkol. Vyhotovil iba túto jednu fotodokumentáciu. Plynomer nebol v poškodenom
obale (krabici). Na začiatku začatia vykonania znaleckého posudku najprv krabicu preskúmal, či je
v porušenom, alebo neporušenom stave. V predmetom prípade bola v neporušenom stave. Následne

nožíkom rozrezal pásku, vybral plynomer a začal skúmanie. Vyhotovil 3 originály znaleckého posudku
so zákonnými náležitosťami, z ktorých jeden ostal u svedka a dva odovzdal zadávateľovi. Originály
znaleckých posudkov sú viazané trikolórou. Iné posudky nevyhotovil k tomuto meradlu. Znalecký
posudok doručený zo strany žalobcu žalovanému s predžalobnou výzvou a ďalší so žalobou sú len
kópie. Tieto kópie nerobil svedok, nevie kým a ako boli vyhotovené. Svedok ďalej poukázal na to, že

nikdy neposielal nekompletný znalecký posudok žalobcovi, len so zákonnými náležitosťami. Posledné
dva roky už sa posielajú znalecké posudky aj elektronicky so zákonnými náležitosťami (elektronický
podpis, časová pečiatka). Predmetný posudok spolu s ďalšími 19 ks (na podklade 20 ks objednávok)
poslal žalobcovi v zalepenej obálke poštou. Kontrolné odtlačky získal znalec od SPP distribúcia a boli
ich tri. Nevie, kedy ich prevzal od SPP (distribúcia), je o tom vyhotovený protokol. Uvedené odtlačky

používa dodnes. Samotné skúmanie robil pod mikroskopom. Napriek tomu, že v posudku porovnal
odtlačok z doručeného meradla iba s jedným odtlačkom prevzatého od SPP distribúcia, v skutočnosti
ich porovnal so všetkými troma a z tých troch prevzal najpravdepodobnejší odtlačok (naviac podobajúci)
a tam vykonal skúmanie doručeného odtlačku na meradle. Znalec nekontaktoval výrobcu, že koľkoodtlačkov je v obehu. Znalec neskúmal či doručené meradlo zaznamenávalo správnosť meradla plynu.
Neprináleží mu to, nemá na to odbornosť. Kryt číselníka nevykazoval známky poškodenia. Na dotaz,
akým spôsobom vybral plombu znalec z meradla za účelom skúmania, znalec uviedol, že nakoľko

nemôže byť plomba poškodená a je to vo forme nitovania tak pri „drieku“ ich nožom prereže na dve
časti a dostáva neporušenú dolnú i hornú časť plomby. Plomba je vyhotovená pravdepodobne z olova.
Najjednoduchším spôsobom odstrániť pôvodnú plombu a vymeniť ju nepravou, je prevŕtanie vŕtačkou
so šestkou vrtákom, nakoľko je to olovo. Tak sa mohla odstrániť pôvodná plomby bez poškodenia
krytu. Originál plomby je niektorá z tých troch, doručená SPP distribúcia. Nevie, kto vyrába merače,

môže to byť Premagas, keď je to tam napísané. Predmetný merač bol vyrobený v r. 2004. V r. 2014
na základe zákona musela byť vykonaná kontrola merača, ciachovaná niektorou zložkou žalobcu, buď
v Bratislave, alebo v Spišskej Belej a opätovne označená plombou. Z toho vyplýva, že plombu osádza
žalobca prostredníctvom niektorých svojich organizačných zložiek. Plynomer po vykonaní posúdenia bol
vrátený žalobcovi. Plomby (odtlačky) sú vyrobené od r. 2009 na CNC strojoch, predtým ich robili ručne.
Na základe doplneného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

9. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste: ul. D. E. XXXX (F.), XXX XX E.. Pri kontrole odberného
miesta dňa 04.09.2018 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Plynomer bol
demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 95/PL-2019 zo dňa

12.02.2019 znalec H. B. G. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Na str.
6 Znaleckého posudku, v ktorom je na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, uvádza odpoveď: „Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou
blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené odstránené a nahradené inou plombou.“ Zmluvným odberateľom na vyššie uvedenom

odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete
za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR
č. 449/2012 Z. z. Dňa 18.02.2019 žalobca žalovanému ako odberateľovi vyúčtovali škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 08.12.2017 do 03.09.2018, určenú podľa cit.
vykonávacieho predpisu vo výške 16 329,85 eur - Vyúčtovanie č. 9000317525, splatné dňa 04.03.2019.

Prílohou vyúčtovania bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa
13.02.2019. Dňa 18.05.2020 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na bezodkladnú úhradu
pohľadávky zo dňa 15.05.2020, ktorú istinu žalovaný nezaplatil.

10. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 o energetike (ďalej len „zákona o energetike“), dodávku

plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému
odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

11. Podľa § 76 ods. 8 zákona o energetike, ak má odberateľ plynu alebo dodávateľ pochybnosti
o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom alebo

zistí na určenom meradle chybu, má právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete alebo
prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete
alebo prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť
výmenu určeného meradla a predložiť určené meradlo na preskúšanie.

12. Podľa § 76 ods. 11 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové
zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s
osobitným predpisom je zakázaný.

13. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný

určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

14. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.15. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.

l).

16. Podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa
plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

17. Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

18. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z.

(1) Neoprávneným odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,

d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,

e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to

prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka

skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,

použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).(4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí

ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.
Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom
odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

(5) Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej

sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

20. Podľa § 1 vyhl. č. 449/2012 Z.z.

(1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie
množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva

neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a

a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1)

b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je
1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia,

2. zariadením sociálnych služieb,
3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
4. školou,

c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,

zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu
podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

(2) Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

(3) Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP
je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je
najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového
spotrebiča v h/d.

(4) Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov
určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o
1. spotrebič na varenie: dve hodiny,
2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny,

3. plynové vykurovanie
a) v období máj až september: jedna hodina,
b) v období október až apríl: 10 hodín,
4. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
a) v období máj až september: tri hodiny,

b) v období október až apríl: 13 hodín,
5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.

(5) V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na
trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním

služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia,
hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považujea) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej
prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24
hodín denne,

b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s
predajomtovarov(napríkladreštauračnézariadenia,obchodnéprevádzky),dobaurčenáprevádzkovými
hodinami daného subjektu,

c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín,

d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne,

e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne),
objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka

starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.

(6) Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov
zistených v mieste neoprávneného odberu.

(7) Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet množstva
neoprávnene odobratého plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.

(8) Ak v mieste neoprávneného odberu plynu nie je možné zistiť počet a typ plynových spotrebičov, určí
sa množstvo neoprávnene odobratého plynu

a) v prípade objektu určeného na trvalé bývanie použitím týchto plynových spotrebičov: spotrebič na
varenie s príkonom 1 m3/h, spotrebič na vykurovanie s príkonom 3 m3/h a spotrebič na ohrev vody s
príkonom 1,5 m3/h,

b) v prípade objektu využívaného na iné účely ako súčin množstva plynu, ktoré pretečie počas 24 hodín
potrubím, ktorým je objekt pripojený na distribučnú sieť pri tlaku, s akým je prevádzkovaná distribučná
sieť v mieste pripojenia tohto potrubia, a doby trvania neoprávneného odberu plynu.

(9) Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo

nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa,
ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet
určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12
mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

(10)Aknemožnozistiťdobutrvanianeoprávnenéhoodberuplynu,najmäaksaodberplynuuskutočňoval
bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo
namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových
spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila

konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného
zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.

(11) Výpočet podľa odsekov 3 až 10 sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové
množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet množstva neoprávnene odobratého

plynu jednotlivými spotrebičmi.

(12) V prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k
dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má
platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu
určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.(13) Ak sa má podľa osobitného predpisu2) určiť neoprávnene odobraté množstvo plynu pomocou
typového diagramu dodávky, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako
súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného typovým diagramom dodávky a cenníkovej

ceny príslušného dodávateľa plynu v príslušnej tarife, ktorá zahŕňa sadzbu za odobratý plyn platnú v
čase zistenia neoprávneného odberu. Do výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa
pripočítava fixná mesačná sadzba pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenia
neoprávneného odberu; fixná mesačná sadzba sa pripočítava za každý začatý mesiac neoprávneného
odberu. Prepočet objemových jednotiek množstva na energiu na účely výpočtu výšky škody sa

uskutočňuje podľa osobitného predpisu.3)

(14) K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

21. Podľa § 369 Obchodného zákonníka

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z

omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

22. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

23. Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom

vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

24. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval podľa ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. a
Občianskeho zákonníka, nakoľko sa netýka predmetu ich podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi
stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym a je primárne regulovaný zákonom o energetike. V tomto

vzťahu majú subjekty navzájom rovné postavenie.

25. Inštitút náhrady škody je postavený na troch základných znakoch, ktoré musia byť splnené
súčasne, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody. Následne právny poriadok rozlišuje subjektívnu a objektívnu zodpovednosť. Pri subjektívnej

zodpovednosti za škodu zákon vyžaduje preukázanie zavinia, pričom zodpovednému subjektu sa
priznáva možnosť sa spod zodpovednosti vyviniť. Druhým prípadom zodpovednosti za škodu je
zodpovednosť objektívna, kedy sa zavinenie nepreukazuje. A práve zodpovednosť za škodu pri
neoprávnenom odbere plynu je v právnom poriadku koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, a
teda súd neskúma zavinenie zodpovednostného subjektu. Avšak aj pri objektívnej zodpovednosti za

spôsobenú škodu musí súd primárne skúmať, či prišlo k protiprávnemu úkonu, v danom prípade k
neoprávnenému odberu plynu, musí vzniknúť skutočná škoda, pričom musí byť preukázaná príčinná
súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Ani koncepcia objektívnej zodpovednosti
za neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ktorú v konečnom
dôsledku nepopierala ani žalovaná v tomto konaní, neznamená, že súd rezignuje na preukázanie skôr

uvedených základných predpokladov zodpovednostného vzťahu a automaticky pristúpi k určeniu výšky
škody. A práve preukázanie uvedených skutočností v konaní zaťažuje žalobcu. V prípade, ak by sa súd
v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobcu, že na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu postačuje predloženie znaleckého posudku, ktorý v závere konštatuje,že kontrolný a sporný odtlačok neboli vyhotovené tým istým nástrojom, bez toho, aby mala protistrana
v konaní sa účinným spôsobom brániť, prišlo by k hrubému porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Žalobca svoj nárok v konaní vyvodzoval z titulu náhrady škody vychádzajúc primárne zo záverov
znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom. Žalovaný v priebehu konania
popieral závery znaleckého posudku, keď namieta okrem formálnych nedostatkov posudku aj záver
znalca o neoprávnenom odbere plynu z dôvodu pozmeňovania overovacích znakov na merači. Znalec v
znaleckom posudku konštatoval, že na základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporné odtlačky

čeľustíplombovacíchklieštíakontrolnéodtlačkynebolivytvorenéčeľusťamitohoistéhonástroja.Nezistil
poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty, na plombách osadených v kryte číselníka meradla.
Na základe zistených skutočností môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inými
plombami. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil
obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.

Nezistil poškodenie plomb osadených v kryte číselníka meradla. Nezistil výrazné poškodenie krytu, ako
ani meradla. Iné skutočnosti meraním nezistil. Znalec pri výsluch pred súdom potvrdil svoje závery
uvedené v znaleckom posudku. Poukázal na to, že meradlo mu osobne doručil pracovník žalobcu
v neporušenom obale. Samotné meradlo bolo uložené v jeho skladovacích priestorov do doby vykonania
znaleckého skúmania. Pred začatím skúmania najprv skúmal a kontroloval neporušenie obalu, v ktorom

mu doručili meradlo. Kontrolné odtlačky získal znalec od SPP distribúcia a bolo ich tri. Je o tom
vyhotovený protokol. Uvedené odtlačky používa dodnes. Samotné skúmanie robil pod mikroskopom.
Napriek tomu, že v posudku porovnal odtlačok z doručeného meradla iba s jedným odtlačkom
prevzatého od SPP distribúcia, v skutočnosti ich porovnal so všetkými troma a z tých troch prevzal
najpravdepodobnejší odtlačok (naviac podobajúci) a tam vykonal skúmanie doručeného odtlačku na

meradle. Kryt číselníka nevykazoval známky poškodenia. Samotnú plombu vybral znalec z meradla za
účelom skúmania tak, že pri „drieku“ ich nožom prereže na dve časti a dostáva neporušenú dolnú i hornú
časť plomby, nakoľko nemôže byť plomba poškodená a je to vo forme nitovania. Plomba je vyhotovená
pravdepodobne z olova. Originál plomby je niektorá z tých troch, doručená SPP distribúcia. Predmetný
merač bol vyrobený v r. 2004 a na základe zákona musela byť vykonaná kontrola merača ciachovaním,

niektorou zložkou žalobcu, buď v Bratislave, alebo v K. J. a opätovne označená plombou. Z toho vyplýva,
že plombu osádza žalobca prostredníctvom niektorých svojich organizačných zložiek.

27. Súd poukazujúc na ust.§ 391 ods.2 CSP je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Doplneným
dokazovaním a to výsluchom znalca došlo k odstráneniu rozporov v znaleckom posudku vytknutých

žalovaným. Znalec popísal postup pri spracovaní posudku a to od momentu prevzatia meracieho
zariadenia až po jeho vrátenie žalobcovi. Znalec potvrdil , že originál odtlačkov prevzal od žalobcu a pri
ich skúmanýnaspornommeradlepoužilnajviacpodobajúceskúmanýmodtlačkom.Potaktodoplnenom
dokazovaní súm mal za preukázané , že žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie
neoprávneného odberu plynu s meradlom na ktorom bolo pozmenené overovacie znaky žalovaným.

Po ustálení otázky porušenia právnej povinnosti žalovaným, súd skúmal splnenie ďalších podmienok
náhrady škody.

28. Žalobca svoj nárok voči žalovanej si uplatnil titulom neoprávneného odberu plynu cestou nelegálnej
odbočky teda bez určeného meradla. Súd vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP „ Právna

istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“
poukazujenarozhodnutie3Obdo51/2017,vktoromrozhodnutíNajvyššísúdSlovenskejrepublikyzaujal
stanovisko:

Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike: bez určeného meradla alebo s určeným
meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne
zaznamenávaodberplynu.Odberateľ,ktorýneoprávneneodoberalplyn,jepovinnýuhradiťdodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je

povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2) V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008
najvyšší súd skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu.V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť
ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na

odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho
vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29.
novembra 2011, sp. zn. V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 najvyšší súd uzavrel, že
ustanovenie § 59ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia
je totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike aplikovaného na

rozhodovanú vec - pozn. dovolacieho súdu) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2
právneho dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť
dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne
preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený
odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod
pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu

s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie)vyslovil dovolací súd aj v uznesení z 12. marca 2015, sp.
zn. 3Cdo/99/2012. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je
povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení §
82 ods.1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody.

29. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR v predmetnej veci súd konštatuje, že v prípade
odberu plynu definovaného v ustanovení § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike je daná objektívna
zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ zodpovedá za to,
že nemeraný plyn odoberal. Pri tomto type neoprávneného odberu plynu nie je potrebné preukázať, že

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, nakoľko k samotnému odberu
plynu dochádzalo.

30. Žalobca výšku škody vypočítal podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike v spojitosti s vyhláškou
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. v celkovej sume 16.329,85 eur. Súd pri ustálení výšky

škody vychádzal z ust. § 1 ods. 10 v spojení s ods. 1 - 11 a 14 Vyhlášky. Doba trvania neoprávneného
odberu bola určená na od 08.12.2017 - 03.9.2018. Vo výpočte sa zohľadnil počet a typ plynových
spotrebičov používaných na odbernom mieste, ich príkony, charakter prevádzky a dané údaje sa
použili do vzorca uvedeného v ods. 3, t.j. NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene
odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon

plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d. Z
výpočtu vyplýva množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu 27559,44 m3. Cena za použitia
príslušnej referenčnej ceny (v zmysle § 1 ods. 1 písm. c) Vyhlášky) predstavuje 16.112,26 eur. K takto
vypočítanej výške škody žalobca v súlade s ust. § 1 ods. 14 Vyhlášky pripočítal nevyhnutné náklady
spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu v sume 137,22, eur vyplývajúce

z Cenníka externých služieb platného od 01.09.2017, náklady na posudok na meradlo 50,- eur, náklady
na overenie plynomeru G4-G6 12,44.- eur a náklady na opravu plynomeru G1,6 – G6 v sume 17,93.-
eur. Celková výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste žalovaného
v súčte predstavuje sumu 16.329,85 eur. Poukazujúc na vyššie uvedený záver, súd návrhu žalobcu
vyhovel. Nakoľko žalovaný so zaplatením peňažného dlhu sa dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal

i zákonné úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti až do jeho skutočného zaplatenia.

31. Podľa § 255 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v
konaní.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.