Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010426
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625010426.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

22. septembra 2025 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
A. A. B. C. D. E. A., nar. X. X. XXXX v F., trvale bytom G. XXX/XX, H. G., t. č. vo väzbe v Ústave na
výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 27. 2. 2025 sa v čase približne o 16.00 hod. nachádzal na parkovisku pred bytovým domom na
adrese I. XXXX/X, H. G., kde sa po predchádzajúcom verbálnom konflikte viackrát vyhrážal zabitím G.
J. takým spôsobom, že išiel s bližšie nešpecifikovaným nožom v ruke k nemu so slovami: „Nejeb ma tu,
lebo ťa zabijem, ja nemám nikoho a nemám čo stratiť!“ a následne po chvíľkovom upokojení situácie,
kedy si poškodený išiel sadnúť do svojho vozidla, pristúpil k nemu a cez otvorené okno na vozidle ho

dvakrát bodol do oblasti pravej ruky a hrudníka so slovami: „Nejeb ma tu ty kokot, zabijem ťa tu!“, pričom
prvýkráthobodolvoblastirukyanespôsobilmužiadnezranenia,došlolenkpoškodeniuodevuadruhým
bodnutím do oblasti prednej steny hrudníka mu spôsobil plytkú reznú ranu cca 2,5 cm pektorálne vpravo,
do podkožia cca 0,5 cm a po upozornení poškodeného, že ho pichol, prestal s útokom, pričom tieto
zranenia si u poškodeného nevyžiadali obmedzenie obvyklého spôsobu života,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím §
138 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 9. 7. 2025 na A. A. obžalobu pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm.

a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom
a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že si nespomína, ako sa stretol s K. I. z toho dôvodu, že
boli každý deň spolu. Po ich stretnutí dňa 27. 2. 2025 telefonoval J. L.. Mali sa stretnúť. Ten bol so
svojou priateľkou pri OC Tesco v Liptovskom Mikuláši. Išli pre neho a cestou do mesta im došla nafta
vo vozidle Volkswagen Sharan, ktorého majiteľom bol K. I.. J. L. bol kúpiť naftu. Napokon odišli smerom
na nábrežie. Keď prechádzali okolo ulice Pltnícka, videli v motorovom vozidle značky BMW striebornej

farby na sedadle vodiča G. J., vedľa neho sedel ako spolujazdec G. J.. U nich v aute šoféroval K. I.,
ktorému povedal, nech zastane, nech to otočí. Išli na parkovisko, kde zaparkovali vedľa vozidla BMW,
v ktorom sedel J. a J.. On vystúpil z auta, obišiel vozidlo, pristúpil k oknu spolujazdca, kde sedel G. J..
Začal sa mu ospravedlňovať, pretože mu napísal sms správu asi dva týždne predtým, kde mu nadával
na jeho nebohú mamu. Dôvodom tejto správy bolo, že predal G. J. súčiastky na motorové vozidlo Range

Rover, kde mu polovicu peňazí vyplatil, druhú polovicu mu doniesol na dohodnuté miesto. Nato zhruba
o týždeň G. J. na parkovisku pred Hypernovou v Liptovskom Mikuláši sa ho opýtal, či vie vybaviť nejakú
marihuanu, pretože mu dlžil peniaze. Oklamal ho, že túto vec mu vie zadovážiť, no peniaze si stiahol
do dlhu, ktorý mal G. J. voči nemu vo výške 80,- Eur. Všetci vypovedali v tom zmysle, že to on bol
dlžný peniaze G. J., lebo vedeli, že on mu dal 80,- Eur, ale nevedeli, že mu dlhoval za súčiastky na

motorové vozidlo. Je pravdou, že sa mu pri aute ospravedlňoval, lebo považoval za smutné a choré, že
mu nadával na jeho nebohú mamu v sms správe, ktorú mu zaslal. Ľutoval to, lebo jeho rodičov poznal
od malička a tiež G.. Počas tohto ospravedlňovania G. začal byť v aute nervózny. Cez otvorené okno mu
začal nadávať v slovenskom jazyku. Jeho reakciu chápe, pretože mu nadával na mamu, tak sa mu stále
ospravedlňoval. J. v aute chytil do ruky šrobovák, s ktorým sa začal zaháňať, vykrikoval, že ho zabije,

vyjadroval sa vulgárne na jeho osobu, a snažil sa vystúpiť z auta. Toto mu nechcel dovoliť, pretože pozná
jeho osobu a vedel, že aj keď k ničomu nepríde, tak bude robiť všetko preto, aby ho dostal za mreže.
Túto cestu von z auta mu znemožnil dvakrát, prvýkrát rukami, druhýkrát kopol do dverí, keď ich otváral
s úmyslom zavrieť ich. Pri tomto kopnutí do auta dával pozor, či náhodou nemá z auta nohu na zemi,
aby mu tým neublížil. On do dverí nekopol, ale priložil na dvere nohu a zatlačil. Po celú dobu bol kľudný.

Snažil sa situáciu zachrániť a istými slovami ukľudňoval aj samotného G. J.. Pri celom incidente pri aute
stál asi meter od neho K. I., ktorý to celé videl a počul. Keď sa G. J. po chvíli ukľudnil a pustil z ruky
šrobovák, on sa vrátil naspäť do auta, sadol si na miesto spolujazdca a nevidel, a nemôže tvrdiť, kam
išiel G. J. po zbraň, no keď si sadol do auta, vzápätí počul výkriky – pozor, má zbraň! Jeho dvere boli
na pol otvorené. Vtom sa pozrel na dvere zo šoférovej strany, teda na dvere šoférovej strany, kde bolo

pootvorené okno na polovicu. Cez toto G. J. strčil na pol nejaký samopal do auta so slovami „zabijem
ťa“, a touto zbraňou mu mieril do tváre. Zľakol sa a od strachu sa otočil chrbtom k zbrani. Počas toho
ako v rýchlosti vystupoval z auta, bál sa, aby nevystrelil a nezasiahol ho do hlavy, alebo do chrbta.
Keď vystúpil z auta zohnutý, všimol si danú situáciu, ale zistil, že nebolo kde ujsť, lebo bolo otvorené
priestranstvo. Bol si vedomý toho, že ak začne utekať, môže to vyvolať v ňom, že začne na neho strieľať.

Pud sebazáchovy mu prikázal zostať zohnutý, no vtom bol G. na rohu auta zo zadnej strany pred ním,
zbraňou mieril na neho, vykrikoval vulgárne nadávky na jeho osobu, vyhrážal sa, že mu zoberie život.
Nevie prečo, no spravil krok ku nemu, rozpažil ruky hore od seba a kričal „tak ma zabi, vystreľ!“ Z jeho
strany tam bolo pár nadávok. Povedal mu slová ako „nemám čo stratiť, že nemám prečo žiť.“ Chcel v
ňom vyvolať práve opak, aby nestlačil spúšť. Bál sa mu ukázať svoj strach, ktorý pociťoval, aby z jeho

strany nenastala agresivita viac, než v ňom bola. Týmito slovami k nemu pristupoval, on cúval dozadu
smerom do parkoviska, pričom cúval rýchlejšie ako on kráčal k nemu. Tým odpojil zbraň, ktorú mal
položenú na svojej hrudi. Potom tú zbraň držal tak, že hlaveň smerovala do vzduchu. Všimol si, že mal
v ruke po celý čas ešte nejaký krompáč. G., horolezecký. Po tomto celom incidente G. J. začal nadávať
v rómskom jazyku. Odpovedal mu na to vždy v slovenskom jazyku preto, lebo ho veľmi dobre pozná.

Vedel, že urobí všetko, aby ho dostal za mreže, chcel zámerne, aby všetci počuli to, čo mu rozpráva,pretože už predtým viackrát sedel, trochu pozná zákony. Vedel, keď si niečo na neho vymyslí, on so
svojou minulosťou skončí vo väzbe. Po celý čas sa bál G., aby ho nedostal za mreže. Po tejto situácii
G. otvoril kufor na aute aj s týmto krompáčom a zatvoril kufor. Nato si začal prehľadávať vrecká a všimol

si, že niečo hľadá. Vtedy už bol kľudný. Zbraň bola v aute, tak si dovolil zotrvať v jeho blízkosti. Spýtal
sa ho, čo hľadá. Myslel si, že je to z jeho strany nejaká hlúposť, ktorú sa mu bude snažiť prišiť. Povedal,
že hľadá kľúče od iného motorového vozidla, a z rešpektu, zo strachu, že sa mu bude snažiť privodiť
nejaké trestné stíhanie, že mu nejaké kľúče zobral, ich začal hľadať s ním, čo si všimol aj G. J., ktorý
vystúpil, spýtal sa čo hľadajú, a s týmto im pomohol. Keď nič nenašli, povedal G., že zase šaškuje. Sadli

do auta a z miesta odišli.

Po celý ten čas J. L. sedel na zadnej sedačke v aute Volkswagen Sharan. Asi o 10 minút prechádzali
znovu okolo G. bytovky. Chcel vedieť, či zavolá políciu a bude na neho niečo skúšať. Na parkovisku
videli dve policajné autá. Išli smerom ku Bille, kde ich po chvíli našli policajti a zadržaním ich obmedzili
na osobnej slobode. Ďalej poukázal na to, že zaslal podnet na Úrad inšpekčnej služby do Banskej

Bystrice, ktorý sa týkal prešetrenia zabezpečenia dôkazov hneď po incidente policajtmi, ktorí na mieste
zasahovali, a nezabezpečili dôkazy tak ako mali, prítomnosť na drogy u všetkých osôb, prehľadanie
obidvoch áut. V jednom z nich sa nachádzala zbraň, nevedeli, či skutočnú zbraň nezamenil za airsoftovú.
Tiež chcel poukázať na priestor času a vzdialenosť bytu od parkoviska miesta incidentu. Mal priestor
schovať skutočnú zbraň, keďže je díler drog, do bytu alebo do druhého auta, ktoré mal na parkovisku,

namietal postup policajta, ktorý preveroval trestné oznámenie na G. J.. G. J. je chaotický, flegmatický,
nestabilný a nevzdelaný človek, ktorý je schopný po tom ako zistil, že na neho podal trestné oznámenie,
ublížiť niekomu z jeho rodiny, uvádzal to preto, lebo G. nie je stíhaný väzobne. A ak k tomu dôjde, že
niekomu z jeho rodiny ublíži, tak aspoň toto jediné bude dôkazom, že mal predtuchu, obavu a strach.
Ďalej na otázky uviedol, že K. I. bol v aute pri ňom, keď sa mu začal G. J. so šrobovákom v ruke vyhrážať.

Tento mal v ruke aj v čase, keď mu kopol do dverí auta preto, aby mu znemožnil cestu von, aby na
neho zaútočil šrobovákom. Ďalej na otázku, či jeho kopnutie bolo takej intenzity, že keď G. J. mal v ruke
šrobovák, mohol si v dôsledku tohto kopnutia do dverí, prípadného udretia dvermi aj do ruky spôsobiť
nejaké zranenia, obžalovaný uviedol, že nemohol. Po celý ten čas bol pokojný, snažil sa situáciu držať
pod kontrolou, a dával veľký pozor na to, aby k niečomu takému nedošlo, pretože vedel, že by to bol

dôvod, ktorého by sa G. chopil, a privodil by mu trestné stíhanie. Jeho kop do dverí môže nazvať aj
priloženie nohy na dvere a potlačenie miernym tlakom potrebným, aby ich znovu zatvoril. Pri tomto dával
pozor aj na to, či už G. nemá nohu von z auta na zemi. Na otázku, ako dlho hľadali kľúče na parkovisku
pri autách uviedol, že to bolo zhruba 5 minút. Po celú dobu vedel, že žiadne kľúče nenájdu, vedel, že
G. J. sa snaží privodiť situáciu, že mu niečo ukradol, a takýmto spôsobom, aby mu uškodil a privodil

trestné stíhanie. Na otázku, v akej vzdialenosti bol v tom čase od neho G. J. uviedol, že to bolo rôzne.
Traja ľudia, ktorí hľadajú kľúč, nemôžu hľadať na jednom mieste. Prechádzali počas hľadania, behali
okolo seba v krátkej vzdialenosti, dokonca až na 50 cm. Počas hľadania, aj keď odchádzal z miesta,
bol G. J. bez akýchkoľvek zranení, zdravý ako rybička a pyšný na to, že sa ho bál, keď držal zbraň
v ruke. Nie je pravdou, že by on G. J. poranil nožom. Nemal vtedy pri sebe žiadny nôž, on ho nožom ani

len neohrozoval, nie to, aby na neho s nožom útočil. Je to G. výmysel. Na otázku, či v čase incidentu
adresoval G. J. pri aute a počas hľadania kľúčov slová, ktoré by u neho mohli spôsobiť strach, obavy
o život, zdravie, akékoľvek vyhrážky voči nemu, uviedol, že po celý čas incidentu sa mu nevyhrážal. Je
si vedomý a pozná paragraf nebezpečné vyhrážanie, keďže po celú dobu sa vyvaroval, aby ho tam G.
nedostal, a tak si na to dával obzvlášť veľký pozor. Na otázku, keď po celej konfliktnej situácii hľadali

s G. J. kľúče, či sa snažil ujsť z jeho blízkosti, alebo inak vyhnúť, uviedol – práve naopak, začal si mastiť
ego a rozprával mu, že on sa ho nebojí, že sa mu postaví hocikedy, aj o polnoci, že má na to, aby ho
dal dole. Na otázku, či mal pocit kedykoľvek v priebehu celého incidentu, že by z neho mal G. J. strach
alebo obavy, uviedol, že G. J. bol po celý čas aktérom a celý čas sa snažil situáciu vyhrotiť tak, aby začal
reagovať agresívne, tak ako on, a po celý čas bol ten, ktorý ho napádal, vyhrážal sa. Na otázku, aby

uviedol akým spôsobom poškodený G. J. hľadal s ním kľúče od vozidla, ktoré mal na mieste stratiť, že
počas hľadania kľúčov G. J. sa hýbal normálne ako zdravý človek, zohýnal sa, bol pod autom, opieral
sa o obidve ruky, išiel aj do kliku, keď pozeral pod auto.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný k podanej obžalobe poukázal na tvrdenia prokurátora ako

špekulatívne. V obžalobe svojvoľne znedôveryhodňuje svedkov a neuvádza dôkazy, ktoré sú v jeho
prospech. Uvádza, že svedok J. L. je pre konanie nedôveryhodný, lebo svedkyňa A. G. nevidela, že
by poškodený mieril na neho zbraňou, čo však Zajden uvádza. Za dôveryhodného má svedka G. J.,
ktorý však tvrdí, to, čo uvádza vo výpovedi svedok L., a to, že poškodený na neho mieril zbraňou, tedaprokurátor musí veriť obom svedkom, nie len jednému z nich, teda musí byť dôveryhodný aj svedok J.
L.. Ak dôveruje svedkyni G., nesmie aj J., lebo svedkyňa G. nevidela ako na neho poškodený mieril
zbraňou, čo však svedok J. videl. Aj samotný poškodený uvádza, že na neho zbraňou mieril. Svedkyňa

G. nikde neuvádza, že by mal mať v ruke nôž a mal sa poškodenému nebezpečne vyhrážať. Prokurátor
neuvádza výpoveď svedka K. I., ani to, ako sa s jeho výpoveďou vysporiadal, tá je v plnom rozsahu
v jeho prospech. Má za to, že prokurátor v obžalobe klame, čo je protizákonné, až trestné. Žiaden z
dôkazov ako znalecký posudok, charakteristika jeho osoby, či jeho trestnú minulosť, nepreukazuje,
že by sa v daný čas mal danej osobe nebezpečne vyhrážať. Keď pristúpil k vozidlu, nemal poškodený

žiadne zranenia, nemal ich ani keď z miesta odchádzali, a nevideli ich na ňom ani iní svedkovia, okrem
G. J., ktorý má ohľadom toho ako vznikli zranenia poškodeného vo výpovedi silný rozpor oproti výpovedi
poškodeného. Pri všetkých svojich výpovediach vypovedá pravdu a nemá v nich rozpor k výpovediam
svedkov A. G., K. I. a J. L.. Zranenia mu poškodený neukazoval, a o tomto stále tvrdí iné. Najprv tvrdil,
že mu zranenia ukázal z auta, neskôr tvrdil, že to bolo po vystúpení z auta. Aj počas hľadania kľúčov
by si všimli, že má nejaké zranenie, nejaké obmedzenie, ale nik si to nevšimol. Dôvodom, pre ktorý by

mu G. J. chcel privodiť trestné stíhanie môže byť to, keďže sa poznajú od malička, vie, že je chvíľkový,
raz je nervózny, inokedy normálny, a už len to, že mu vynadal na nebohú mamu, je samotný motív na
privodenie trestného stíhania. Svedok J. L. je drogovo závislý, išiel si kúpiť drogy od J., dal mu 20,- Eur,
lebohorodičiavyhodilizdomu.Totosaudialonastanici,kdeišlipostretnutíspoškodeným.Nevie,odkiaľ
vzal ten čakan, alebo čo to bolo, videl to prvýkrát v živote. Až keď sa na neho zaháňal týmto čakanom

a mieril na neho zbraňou, ho zbadal. Keď začal ustupovať, odložil ho do kufra. Autá stáli súbežne vedľa
seba tak, že vodič z ich auta K. I., mal po svojej ľavej strane spolujazdca z ich auta, teda G. J.. Autá
boli stále tak postavené, do odchodu s nimi nikto nehýbal. Šrobovák mal poškodený v ruke, aj keď mu
zatvoril dvere na aute. Bol veľký asi 10 až 15 cm od rukoväte. K jeho druhu sa nevedel bližšie vyjadriť. Vo
vypätej situácii ako sa na neho zaháňal, si to nevšimol. Keď hľadali kľúče, bol agresívnym aktérom, on

sa snažil situáciu ukľudniť, nesnažil sa od neho ujsť. Vozidlá boli zaparkované od seba vo vzdialenosti
asi 3 až 4 metre.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného G. J.,
svedkov K. I., A. G., znalca G. G. M., I., prečítaním výpovedí svedkov G. J. a J. L. z prípravného konania,

znaleckého posudku znalca I. N., I. a prečítaním listinných dôkazov a fotodokumentácie.
Svedok a poškodený G. J. v prípravnom konaní dňa 4. 3. 2025 vypovedal, že 27. 2. 2025 sa nachádzal
v obci H. I. so svojou manželkou a kamarátom G. J., kde pracovali. Odtiaľ niečo pred 16.00 hod.
odišli. Presunuli sa do mesta Liptovský Mikuláš na adresu, kde býva, na jeho motorovom vozidle
značky BMW330D, model E46 striebornej farby s prideleným evidenčným číslom LM 554 DD, ktorého

je vlastníkom. Auto šoférovala jeho manželka, on sedel vedľa nej, na mieste spolujazdca, a G. sedel
vzadu. Prišli pred bytový dom v meste Liptovský Mikuláš, kde býva. Manželka zaparkovala vozidlo blízko
vchodu do domu tak, že predok vozidla smeroval na hlavnú cestu. Vystúpila, išla do bytu pre psa, aby ho
išli spolu vyvenčiť. Zostal preto ešte vo vozidle a s G. si zapálili cigaretu. G. si presadol vtedy na miesto
vodiča. Chvíľku sa rozprávali, neboli to ani 2 minúty, a v tom k nim prišlo motorové vozidlo striebornej

farby, značku uviesť nevedel. Mohlo to byť auto značky Ford, možno model Galaxy. Nevie, odkiaľ prišlo,
nevšimol si to, ale zaparkovalo šikmo, bližšie k jeho strane. Po zastavení tohto vozidla zbadal, že vodič
je osoba A. A., ktorého poznal z detstva, vyrastali spolu. V súčasnosti sa s ním už nestretáva, 9 rokov
o ňom nič nepočul, pretože bol dlho v base, potom žil v Prahe. A. vyšiel z auta, pristúpil rovno k jeho
dverám. Mal trochu stiahnuté okno, aby dym z cigarety vychádzal von z interiéru auta. Keď k oknu

pristúpil A., stiahol ho úplne. Vtedy mu A. povedal, že mu vráti peniaze, ktoré mu v minulosti požičal,
išlo o 80,- Eur. Povedal mu, aby nehovoril po meste hlúposti, že ho on ojebal. V kľude mu na to povedal,
že nech netára, že o ničom nič nehovoril, čo rozpráva. Vtedy začal byť A. vulgárny. Videl, že sa v ňom
agresivita stupňuje. Hovoril mu ešte niečo také, že mu peniaze určite vráti, že taká suma je pre neho
nič. Z dôvodu, aby sa porozprávali, chcel vystúpiť z vozidla, kde mu po otvorení dverí tieto A. chytil za

vrchný rám, silou ich zatvoril, teda jeho vtlačil dnu do auta a zabránil mu tým vyjsť von. Následne do nich
ešte kopol nohou, potom hneď kopol aj do zadných dverí, pričom po týchto kopoch odstúpil od vozidla
na vzdialenosť asi 1 metra. Pravdou je, že mu poškodil vozidlo, spôsobil mu preliačinu, ale škodu si
neuplatňuje. Keď kopol do tých dverí, tak na neho zakričal, čo robí, či už je naozaj taký kokot, a následne
vyšiel z auta von, kde mu hovoril, nech odíde, že je pred jeho bytovkou. Potom už ani nevie, ale nejaká

osoba – Róm, začal hovoriť na A., nech ide. Zdá sa mu, že ho aj potiahol preč, ale teraz, s odstupom
času si to nevybavuje, v akom postupe to bolo. Následne si sadol znovu do auta a bolo vidieť, ako je A.
v amoku. Vie, že v tejto časti v predchádzajúcej výpovedi povedal akoby neho vytiahol nôž dvakrát, ale
asi to zle vysvetlil. Hovoril len o druhej časti. Čo vie s istotou povedať je, že A. po tom, ako si sadol doauta, prišiel k jeho autu druhýkrát kráčajúc so slovami „Nejeb ma tu, lebo ťa zabijem, ja nemám nikoho
a nemám čo stratiť.“ Naklonil sa cez otvorené okno a s vytiahnutým nožíkom sa na neho zahnal. Vtedy
zbystril, čo vlastne robí, a videl, že na neho útočí nožom. Popritom ako na neho útočil hovoril „Nejeb ma

tu kokot, zabijem ťa tu.“ Videl, že mu nožom roztrhal bundu na pravej ruke. Jeho útok nožom pokračoval,
pričom niekoľko úderov, asi tri vykryl tak, že mu ruku zachytil. Dva útoky prešli až k nemu, jeden z nich bol
ten rozrezaný rukáv, a ďalšia rana s nožom mu smerovala do pravej časti hrudníka pod pravé prso, ale
v čase útoku si to nevšimol, necítil to, lebo bol pod adrenalínom. Ani nevie ako, nejako sa po chvíli Robo
ukľudnil, išiel do svojho auta. Ako k nemu kráčal, tak stále držal v ruke nožík, nejaký ohnutý. Na svojom

aute otvoril ľavé predné dvere, teda dvere vodiča, a s niekým sa tam rozprával. S kým sa rozprával,
v tom čase nevidel. Neskôr zistil, že tam sedí J. L.. Vyšiel teda von, zodvihol si tričko a videl, že má
bodnú ranu, ktorá mu krvácala. Vtedy mu zakričal, že ho pichol. Natiahol sa po kľúče od auta. Odkiaľ
ich zobral, si už nepamätal, a išiel do kufra pre zbraň. Týmito kľúčmi kufor otvoril, mal tam airsoftovú
zbraň, kópiu samopalu M4. Túto zobral a namieril na A.. Vtedy na neho kričal vulgarizmy, a aj on naňho.
A. ako nepríčetný išiel proti nemu, v ruke držal stále nožík. Vtedy sa stretli za autom. Boli od seba asi 1

meter, a vysvetľovali si vzniknutú situáciu. Povedal mu, či mu jebe, či ho naozaj chce zabiť. On mu na to
povedal niečo, ale už nevedel čo. Hovoril v amoku dookola to, že ho zabije. Potom sa A. otočil. Išiel do
svojho auta, do ktorého nasadol na miesto vodiča. Zanadával si. Povedal, že sa mohol nechať udrieť,
pričom on si išiel sadnúť do auta, aby si našiel telefón. Vtom prišiel k nemu A.. Spýtal sa, čo hľadá,
na čo mu odpovedal, že hľadá kľúč od auta, lebo nechcel, aby zistil, že chce na neho zavolať políciu.

Povedal mu ešte, že ide hore do bytu, a pozrie, čo mu spravil. Dá sa ošetriť a nech sa má na pozore. A.
odchádzajúc spoza svojho auta ešte zakričal, čo sa mu vyhráža, nech ho skúsi udať a uvidí, čo sa potom
stane. Potom nasadol do vozidla na miesto vodiča a odišiel z miesta preč. A. A. mu spôsobil reznú ranu,
ktorú mu v nemocnici v Liptovskom Mikuláši ošetrili. Lekár uviedol, že má mať kľudový režim 2 týždne.
Ranu má prelepenú náplasťou, dezinfikovanú, zašitú 4 štichmi, obmedzený obvyklý spôsob života má

a bude mať po dobu liečenia, spočíva v tom, že ranu si musí pravidelne čistiť, chodiť s ňou na kontroly,
nemôže pomáhať otcovi okolo domu, rúbať drevo a iné manuálne činnosti. Dodal, že sumu 80,- Eur A.
požičal z výhry v herni asi mesiac dozadu, keď ho o ňu požiadal na parkovisku pri predajni OBI.

Svedok a poškodený G. J. v prípravnom konaní pri svojom ďalšom výsluchu dňa 27. 5. 2025 zotrval na

predchádzajúcej výpovedi, a na otázky obhajcu, aké slovné prejavy mu prejavoval A. A. uviedol, že jemu
je to jedno, že on ho zabije, zareže, že nemá čo stratiť. Na otázku, ako reagoval na tieto slová, uviedol,
že tak, že sa vykrýval ranám, ktoré boli štyri, ale jednu trafil. Na otázku, kde sa nachádzal, keď mu tieto
slová adresoval, uviedol, že sa nachádzal v aute. Začalo to už keď sedel v aute. Tie somariny vykrikoval,
že ho zabije, že nemá čo stratiť. Keď chcel vyjsť z auta, tak mu kopol do dverí, tým ho zakliesnil v aute,

kde nemal šancu sa hýbať. Využil situáciu a vytiahol nožík. Natiahol sa do auta a bodal ho. On ho
vykrýval a hádzal sa o J.. Jedenkrát ho bodol, to bol posledný úder, tie predtým všetky vykryl. Na otázku,
aby vysvetlil rozpor, kde v zápisnici o trestnom oznámení uvádzal, že nožík videl v ruke A. A., keď stáli
von z auta, a teraz tvrdí, že nožík videl, keď bol dnu v aute poškodený, uviedol, že o takomto tvrdení
nevie. Videl nožík, keď sedel v aute a videl nožík aj keď vyšiel von z auta. Nožík nebol skladací, bol to

taký zahnutý asi čiernej farby, rukoväť mal čiernu, špička bola do sfarbenia ako nejaký vyleštený chróm,
mohol mať aj s čepeľou do 15 cm. Na otázku, v akej vzdialenosti od neho stál obvinený, keď videl, že
mal údajne nožík, uviedol, že vzdialenosť bola tak od pol metra, keď vyjde von z auta, ale keďže sedel
v aute, bolo to z jeho strany do 1,5 metra. Nôž držal v pravej ruke. Poškodil mu bundu, mikinu, tričko,
ktoré sú prepichnuté durch v oblasti pravého prsníka a na ruke, čo vykrýval jeho útok. Po tom, čo ho

mal pichnúť nožom, reagoval kľudne, strachom, skôr chcel, aby odišiel, ale on mal stále amok. Svedok
potom išiel ku dverám auta, zobral si kľúče z auta, a z kufra si vybral športovú airsoftovú nefunkčnú
pištoľ. Bolo to na zastrašenie, aby išiel preč, ale on nereagoval. Vybral zbraň z kufra, ani ju nenadvihol,
obvinený išiel proti nemu s nožíkom, ktorým sa na neho zaháňal. Potom si sadol do auta, potom vyšiel,
chytal si oblečenie, ktoré si vyhrnul, pozrel sa a A. už ostal taký tichý, sadol si do auta. Povedal mu „A.,

idem hore sa dať vyšetriť, a maj sa na pozore, neviem, čo s tým mám“. On mu na to povedal, či sa mu
vyhráža. Na otázku, aby vysvetlil rozpor, keď pri trestnom oznámení uviedol, že ho oboznámil s tým, že
ho pichol, keď bol A. A. pri jeho aute a teraz tvrdí, že ho oboznámil s tým, keď bol A. pri svojom aute,
uviedol, že na túto sprostú otázku nebude reagovať, nemá to ani hlavu, ani pätu. Na otázku, či bol po
tomto údajnom skutku ešte v blízkosti A., uviedol nie, potom odišiel na aute a policajti ho išli loviť, prišlo

tam veľa policajtov. Na otázku, či hľadal po údajnom incidente nejakú vec ešte aj v prítomnosti A. A.,
uviedol, že bol na tom parkovisku, hľadal svoj telefón, nenašiel ho. Na otázku, v akej vzdialenosti bol
v čase hľadania telefónu pri ňom A., uviedol, že si nepamätá. Hľadal telefón, aby si zavolal policajtov.
Jemu to prišlo, že on ešte niečo hľadal, čím by ho trafil. Na otázku, prečo má pocit, že A. hľadal niečo,čím by ho trafil, uviedol, že on taký pocit nemá, ten skutok sa stal, tak je to. Na otázku, z akého dôvodu pri
svojich predchádzajúcich dvoch výpovediach neuvádzal, že mal pocit, že obvinený hľadá ďalší predmet,
ktorým by mu ublížil, uviedol, že na otázku nereaguje, ani na to, z akého dôvodu sa nevzdialil od osoby

A. A., ale pri tomto zotrval, a aké pocity mal po údajnom skutku zo strany obvineného.

Na hlavnom pojednávaní dňa 18. 8. 2025 poškodený G. J. vypovedal, že prišiel na bavoráku na miesto,
kde býva, kde pri zaparkovanom aute pristúpil A. k nemu a začal mu hovoriť, že sa na nejakom stretnutí
nezúčastnil. Reagoval tak, že nie je jeho povinnosťou sa niekde dostavovať, a on vie, čo mu má vrátiť.

Zasmial sa mu do očí, že on bude vo vyššej rade, čo znamená, že je silnejší človek, že si bude
potvrdzovať, že mu jeho peniaze vráti, za to, že neprišiel. Potom vravel, že ho tam rozjebe, že ho nemá
jebať. Povedal mu to, keď stáli vedľa seba pri autách. Potom kopol do dverí, neskôr do zadných. Zabránil
mu vo vystúpení. Začal byť agresívny. Potom už nechcel vystúpiť. Potom ho proste bodal. Sedel na
sedadle vpravo vpredu. Bodal ho pravou rukou. Obžalovaný stál pri aute. Mal otvorené okno. Popritom
mu nič nerozprával. Pri tomto utrpel zranenia. Pod pravým prsníkom má zašitú bodnú ranu, iné zranenia

na tele neutrpel. Zranenie zbadal hneď. Potom z auta vyšiel a vravel mu, prečo to urobil. Nadávali si.
Potom (obžalovaný) prejavil takú vec, že sa zbadal, čo urobil. On si sadol do auta a odišiel. Prekrikovanie
trvalo pár minút. Keď mu zranenie ukázal, tak javil známky priateľstva, hovoril, že to nič nie je. Bodol ho
karibným nožíkom, je to taký zahnutý, čepeľ môže byť 10 - 12 cm, aj rúčka je taká istá dlhá. On si ten
nôž dal do vrecka. V aute mal paintballovú zbraň, myslel si, že sa jej zľakne, ale nezľakol sa. Vytiahol

ju, keď vystúpil z auta, keď sa od neho trochu vzdialil. Vytiahol ju preto, že mal obavy, že ešte niečo
môže skúsiť. Jeho reakcia bola amočná, že on vie, čo spravil, že netratí nič, že on ho zabije. Potom
šiel k autu a sadol si do neho. Jeho žena kričala z okna, takisto kričala nejaká pani zo škôlky, ktorá tam
je. Vycúval s autom a odišiel. Išiel k svojmu autu a volal ženu, nech ide dole, a už tam boli policajti, tri
alebo štyri vozidlá. Nevie, kto ich zavolal. Na parkovisku bol G. J. a ďalších si nepamätal. S obžalovaným

komunikovali po slovensky. Poznajú sa celý život. Ich vzťah je normálny, len on má taký nestály život,
bol aj vo väzení, ale nepristupoval k nemu povýšenecky. Nikdy mu nemusel klamať, zavádzať. Okrem
softbalovej zbrane nemal iné nástroje. Žiadny skrutkovač nemal. Mal kľúče od pivníc a taštičku. Tieto
dve veci mal v ruke, iné nie, ani mobil, ktorý hľadal, kde mu vypadol. Liečba ho neobmedzovala, mal
ťažšie dýchanie, dal si to zašiť, nedostal infekciu, ale zľakol sa, že keby to bolo nižšie, tak tu nie je.

V aute s obžalovaným bol syn jeho známeho s prezývkou N., volá sa K. I., a J. L., ktorého pozná, sú
známi. Nerozprával sa s ním o tom, čo sa stalo. Nevie, prečo obžalovaný prišiel. J. mu vravel, že sa
dopočul, že má pri sebe 30.000,- Eur, a to mu mohol povedať L.. On mu nevolal, ani nič podobné. Má
známych, s ktorými chodia na potkany, preto mal airsoftovú zbraň v aute. Keď prišiel k nemu obžalovaný
prvýkrát, reagoval normálne, kľudne. Vodičom bola jeho manželka. J. si presadol vedľa neho, keď na ňu

čakali. Nevie, ako J. reagoval, keď pristúpil obžalovaný. Zranenia mu ukázal, keď vystúpil z auta. Stál
vedľa neho pri autách, pri jeho aute a tom, na ktorom prišiel. Nôž bol tmavý, nevie farbu. Nevie, prečo
predtým hovoril, že mal dĺžku do 15 cm, a teraz 10 až 12 cm. Obžalovaný stál od neho 2,5 milimetra,
keď zbadal, že má nôž. G. J. pozná, robia spolu, sú priatelia. Nebýval s ním v spoločnej domácnosti.
Nevie, či už tam s tým autom boli, alebo prišli, až keď tam boli oni. G. J. auto nešoféroval z Liptovskej

Porúbky. S obžalovaným sa poznajú odmalička.

SvedokK.I.vprípravnomkonaníprisvojomvýsluchudňa2.5.2025vypovedal,žebolsA.A.,nepamätal
si, kedy to bolo, A. stál vonku na parkovisku na nábreží. Opýtal sa ho, či ho nevezme ku TESCU.
S ním bol vtedy šedivý biely Braňo. Išiel na vozidle Volkswagen Sharan sivej farby popri bytovke, kde

býva poškodený G. J., pričom vo vozidle už s ním sedel aj obvinený A. a ten biely J.. Vtedy zbadal A.
poškodeného G. J. ako sedel v aute značky BMW sivej farby, ktoré bolo zaparkované pred bytovkou,
kde býva. G. J. sedel na sedadle spolujazdca, a na sedadle vodiča sedel G. biely kamarát, ktorého
nepozná. Keď A. zbadal J., povedal mu, aby s vozidlom zastavil pri ňom, že chce s ním peniaze riešiť,
keďže A. dlhoval J. nejaké peniaze. A. sedel ako spolujazdec vpredu vedľa svedka. Zastal pri sivom

BMW, pričom si stiahol okno na jeho dverách. J. mal okno dole. A. mu vtedy slušne povedal, že mu dá
peniaze do večera. G. J. začal po ňom ziapať. Potom vyšiel von z auta A.. Išiel ku jeho autu a slušne mu
povedal, aby nekričal. Povedal mu, aby išiel slušne za ním, že mu peniaze vráti. G. J. začal vyskakovať.
V ruke držal šrobovák. Vtedy A. cúvol a kopol do dverí, aby G. J. nemohol vyjsť z auta. Potom G. J.
vyšiel z auta. Začali sa tam trhať. Nebili sa rukami, ťahali sa za bundy. On išiel von a začal ich rozdeľovať

od seba, lebo pozná obidvoch. A. chcel ísť do auta. G. išiel do kufra svojho auta. Vytiahol dlhú pištoľ,
preto svedok utiekol za strom, a J. potom tou pištoľou cez okno mieril na A.. Vtedy A. vyšiel von z auta.
Povedal J., ktorý oproti nemu stál, nech ho zastrelí, pričom mu pištoľ priložil na hruď. Niečo si potom
ešte vraveli, to už nepočul. G. J. cúvol a pištoľ dal do kufra. Svedok bol z toho taký vystresovaný. VtedyG. J. povedal, že stratil kľúče od auta, tak mu ich ešte pomohol hľadať aj spolu s A., ale nenašli ich.
Potom si sadli do auta. Povedal, že je vystresovaný, tak na vozidle potom keroval A.. Išli smerom k Bille.
Potom prišli pred Billu policajti a zobrali ich. Na otázku, či bol aj on pri aute G. J., keď mal začať údajný

incident, uviedol áno, bol pri aute, keď sa A. s J. začali trhať. Potom sa pustili dačo si rozprávať. Na
otázku, či vie, čo sa J. s A. rozprávali medzi sebou, uviedol, že počul ako A. povedal J., o čo mu ide,
že on za ním prišiel slušne, a potom J. začal dačo o bitke rozprávať. Povedal im, nech prestanú. Na
otázku, či povedal niečo G. J. aj jemu, keď stál pri nich uviedol, že jemu nepovedal nič. Keď pristúpil
k nim, či mal pocit, že A. potrebuje nejakú pomoc uviedol, že nie, vôbec. Na otázku, či v čase roztržky G.

J. držal v ruke nejaký predmet, uviedol nie, nevidel. Stál od nich chrbtom, asi dva, tri metre. Na otázku,
či vie, prečo G. J. vystúpil z auta napriek tomu, že mu A. zavrel dvere, uviedol, že asi kvôli tomu, že
mu A. kopol do auta, lebo asi videl, že mal G. J. v ruke šrobovák, tak sa asi bál, preto to spravil. Na
otázku, ako na neho pôsobil G. J., keď vystúpil z auta, bol taký rozčúlený, divný. Na otázku, či počul, čo
G. hovoril A. po tom, ako vystúpil z auta, uviedol, že sa medzi sebou trhali. A. mu povedal, že prišiel za
ním slušne, a čo robí zo seba frajera. Na otázku, či vie, kto začal trhať toho druhého ako prvý, uviedol, že

prvý chytil G. J. A., po tom ako vyšiel z auta, a potom sa A. začal brániť. Na otázku, či počul, čo A. v tom
čase povedal G., povedal, že o čo mu ide. Rozprávali sa niečo o bitke. Také somariny. Ďalej uviedol,
že nepočul, že by sa A. A. vyhrážal G. J.. Nemal pocit vôbec, že by G. J. v čase incidentu sa bál A. A..
Keby sa bál, tak by nevyskakoval. Nezdalo sa mu, že by sa bál, keď bol drzý, protivný, keď vystupoval
z auta. G. J. bol drzý, aj v čase roztržky vyskakoval do A., nebol ticho. Ďalej uviedol, že nevidel, že by

A. A. napadol G. J. a určite nemal v čase incidentu v ruke žiadny predmet. Na G. J. nevidel nič, nijaké
poranenia. Mal len roztrhnutú bundu, keď sa trhali. Ani sa nepobili, len sa trhali. Bolo to na rukáve, ale
nevie, na ktorej strane. A. A. určite nemal pri sebe žiadny nôž, ani nič podobné. Na otázku, ako na neho
pôsobil G., už bol potom kľudnejší. On mu s tým A. pomáhal. Na otázku, či sa G. J. nesťažoval na nejaké
zranenia, uviedol nie, nemal žiadne zranenia. Kľúče hľadali spolu asi tak 3 – 4 minúty. V čase hľadania

kľúčov A. a J. boli blízko seba. Nemal pocit, že by sa G. J. bál A., alebo mal z neho strach ani vtedy, keď
hľadali kľúče. Na otázku, či počas incidentu medzi poškodeným a obvineným bol vždy v ich blízkosti,
a počul, čo sa medzi sebou rozprávali, uviedol, že všetko počul, čo rozprávali. Len nie vtedy, keď išiel J.
s pištoľou na A., lebo vtedy utiekol za strom. Počas incidentu medzi poškodeným a obvineným boli ľudia
na chodníku. Celý čas v jeho aute sedel ten J. a v J. aute sedel jeden chlap. Nevie, kto to bol. Okrem

nich tam už nebol nikto iný. Bitka bola od tých áut asi vo vzdialenosti 4 až 5 metrov.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že sa trhali pri G. aute, kričali po sebe. G. trhal A., ktorý sa
bránil tak, že ho chytal a odstrkoval od seba. A. nemal v ruke nič. J. vytiahol z auta zbraň aj s motyčkou.
Keďhľadalikľúče,boliJ.aA.odsebaasi2až3metre.Balážboltakýagresívny.ZraneniamuJ.neukázal,

nič také nevidel. Nechodil tak, že by bol zranený. Rozprávali medzi sebou aj po rómsky, aj po slovensky,
koľko ktorým jazykom, nevedel. Pamätal si len to, že J. A. hovoril, že ho zbije, že sa z toho nedostane,
nájde si ho a on nemá z neho strach. Autom zastal vedľa J. auta vo vzdialenosti asi 3 metre zarovno
s ním, tak, že jeho okienko vodiča bolo vedľa okienka spolujazdca, kde sedel J.. Keď A. vystúpil a išiel
ku okienku spolujazdca, kde sedel J., stál pri kolese asi pol metra od neho. Oni dvaja boli oproti sebe,

pozerali sa na seba. J. si dal dole okno, dovtedy ho mal asi do polovice otvorené. Chcel otvoriť dvere,
a keď A. videl, že má J. v ruke šrobovák, tak mu kopol do dverí, asi pravou nohou, aby J. nevystúpil.
Šrobovák mal asi 20 cm. On z auta vystúpil, až keď sa začali trhať. A. J. odstrkoval oboma rukami. J. ho
chcel jednou rukou chytiť a druhou asi udrieť. Odišli po hľadaní kľúčov, keď J. začal zase nadávať a A.
vravel, že idú preč. Od ich odchodu po príchod policajtov k nim prešlo možno 5 až 10 minút. Policajti

povedali, že ich volala nejaká pani kvôli zbrani. Na parkovisku bol agresívny G., útočil G. na A., aj sa
mu vyhrážal, že ho zbije. G. bol podľa neho útočník, zdal sa mu akoby bol nafetovaný, pod vplyvom
nejakých látok, lebo sa tak hýbal, aj choval. Myslel si, že zbraň je pravá. Keď sa trhali, bol od nich asi
2 metre. Keď J. vystúpil z auta, nemal v ruke šrobovák, videl, ako ho v aute hľadal, lebo mu spadol, ale
už ho potom v rukách nemal. Neskôr vybral zbraň s motyčkou. A. celý čas nemal v rukách nič. L. z auta

nevystúpil, po celý čas v ňom sedel na mieste za vodičom.

Svedkyňa A. G. v prípravnom konaní dňa 4. 3. 2025 vypovedala, že dňa 27. 2. 2025 v poobedných
hodinách v čase asi o 15.30 hod. sa nachádzala doma na adrese trvalého bydliska, kde býva na 1.
poschodí. V kuchyni mala pootvorené okno, vetračku. Vysávala byt, ale aj tak z vonku začula hluk a krik

a hádku medzi mužmi. Pozrela sa z okna a na ulici na parkovisku pred bytovým domov, ulici Pltníckej,
videla 3 mužov. Títo stáli pri zaparkovaných vozidlách. Dvaja muži po sebe kríkali a hádali sa a ziapali
po sebe. Muži sa slovne hádali, ale nezaregistrovala prečo sa hádajú. Nepočula žiadne slovné vyhrážky,
alebo nadávky. Nevenovala moc tomu pozornosť, len ju vyrušil ten krik a hádka. Jeden muž bol nižšejpostavy, oblečený v sivej páperovej bunde s červeným zipsom, nohavice mal kapsáčové, zelenej farby,
a na hlave mal červenú šiltovku. Druhý muž bol vyššej postavy, oblečený v čiernej bombere, nohavice
mal oblečené svetlé rifle a hlavu vystrihanú dohola. Nevidela medzi týmito mužmi žiadny fyzický konflikt,

ani žiadnu bitku, alebo šarvátku. Títo muži stáli oproti sebe na vzdialenosť asi 1 meter. V istej chvíli
potom videla ako ten nižší muž v červenej šiltovke podišiel ku kufru tam zaparkovaného vozidla značky
BMW striebornej farby evidenčného čísla LM554DD, otvoril kufor a vybral z neho zbraň. Nebola to pištoľ,
ale dlhá strelná zbraň. Zľakla sa, pretože z diaľky to vyzeralo ako pravá strelná zbraň. Nevedela to
rozoznať, či je pravá, alebo len napodobenina. Ten muž zobral zbraň do rúk, začal sa s touto zbraňou

oháňať, pričom touto zbraňou nemieril na žiadnu osobu, ale hlaveň zbrane smerovala do vzduchu
nahor. V blízkosti bol ešte tretí muž oblečený v červenej bunde a čiernej šiltovke. Ten sa do hádky nijak
nezapájal. Vystrašila ju zbraň, tak išla po mobilný telefón a zavolala políciu. Keď išla zavolať políciu, už
odstúpila od okna. Nepozerala ďalej, čo sa vonku deje. Policajt, s ktorým telefonovala, od nej ešte chcel
vedieť značku vozidla, z ktorého ten muž vytiahol tú zbraň, a tak sa znovu po chvíli pozrela von oknom.
Už nepočula žiadny krik, a videla tých dvoch mužov ako chodia okolo vozidla značky BMW striebornej

farby evidenčného čísla LM554DD, ako keby pri vozidle niečo hľadali. Tú zbraň už ale nevidela, ani ju
muž v červenej šiltovke nemal v ruke. Ešte zbadala v ich blízkosti štvrtého muža, ktorý mal na hlave sivú
čiapku. Odkiaľ sa tam zavil, nevedela uviesť. Keď telefonovala s políciou, vyšší muž oblečený v čiernej
bombere a svetlých rifliach s hlavou vystrihanou dohola nastúpil do vozidla značky Volkswagen Sharan
evidenčné číslo ZA103KE, ktoré stálo hneď vedľa toho vozidla značky BMW. Na aké miesto si sadol, či

to bolo, alebo nebolo miesto vodiča, nevedela uviesť. Do tohto vozidla nastúpil aj ten tretí muž, ktorý tam
len postával oblečený v červenej bunde a čiernej šiltovke. Či v tomto vozidle ešte niekto sedel, nevedela
uviesť, ani to nevidela. Na tomto vozidle potom z miesta odišli tesne pred príchodom hliadky polície. Keď
videla policajtov, tak potom už zložila telefón, a ďalej si už incident nevšímala. Z tých mužov poznala
len jedného z videnia, toho, čo mal v ruke tú zbraň, a vie, že býva v bytovke oproti na ulici Pltníckej.

Ostatných mužov nepozná, videla ich prvýkrát. Z tej diaľky im ani poriadne nevidela do tváre. Keby ich
znovu videla, nepoznala by ich. Na políciu telefonovala len preto, že videla zbraň, a nie kvôli tej hádke.

Pri svojom ďalšom výsluchu v prípravnom konaní dňa 16. 6. 2025 svedkyňa A. G. zotrvala na
predchádzajúcej výpovedi, a na otázky obhajcu vypovedala, že žiadne konkrétne slová od tých mužov

nepočula. Počula iba krik, nič iné. Kričali obidvaja na seba navzájom. Obaja sa v tom čase nachádzali
vonku pri aute na parkovisku. Nerozumela, o čom sa hádali. Bola medzi nimi škriepka. Nevidela, že by
sa fyzicky napádali. Z toho mála, čo videla, si myslí, že nemal niektorý z mužov strach o život, alebo
zdravie. Nesnažil sa niektorý z tých mužov vyhýbať tomu druhému, alebo ujsť. Po hádke jeden z mužov,
holohlavý, nastúpil do Sharanu a odišiel. Ten druhý po jeho odchode ostal na mieste do príchodu polície.

Hľadali niečo, ale nevedela čo. Bolo to pár minút. Telefonovala s políciou. Počas toho ako hľadali, tak
boli vedľa seba vedľa seba, prechádzali popri sebe. Nevidela, že by sa niektorý muž snažil odtiaľ ujsť.
Nevidela nič také, že by mal niektorý z mužov počas toho incidentu zbraň, len tú atrapu samopalu.
Nevidela v ruke tých mužov ani nôž. Taktiež nevidela, že by zaútočili jeden na druhého, nevidela ani
žiadne zranenia. Keď niečo hľadali, tak si nevšimla nič zvláštne na ich pohybe. Celý incident nevidela.

Oni sa počas toho zohýbali pod auto, robili to obidvaja. Nevšimla si, že by sa niektorý z tých mužov
chytal za svoju časť tela. Políciu privolala, pretože videla dlhú strelnú zbraň. Muž so zbraňou sa ako
keby oháňal do vzduchu. Mieril s hlavňou, pričom nič nepočula. Zľakla sa. Nič konkrétne nepočula. Na
zbraň druhý muž zareagoval tak, že sa nezľakol.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne a dodala, že celkovo na mieste videla štyroch
mužov, ktorí sa pohybovali okolo BMW. Muža, ktorý vytiahol z kufra auta zbraň nepoznala. Teraz vie, že
sa volá J.. Býva neďaleko nej. Je zavalitej postavy. Počas tejto hádky nik z hádajúcich sa nechcel ujsť,
ani sa skryť. Zvláštne pohyby si u nikoho nevšimla. Keď sa vrátila k oknu po privolaní polície, už zbraň
nevidela.Nevidela,okremtejdlhejzbrane,unikohoznichžiadneinézbrane,bolaodnichvovzdialenosti

možno 50 až 70 metrov. Situáciu videla z bytu, kde býva na zvýšenom 1. poschodí. Evidenčné čísla
motorových vozidiel videla, polícii ich nahlásila. Celú situáciu pozorovala možno 3 až 5 minút. Videla
ako sa hádali, keď nikto z nich nemal zbraň, až po jej vytiahnutie. Hádku započula, až keď prišla vysávať
bližšie k oknu, vtedy hádka už prebiehala. Muž, ktorý mal v ruke zbraň, ju držal v jednej ruke a mieril
ňou hore, nie dookola. Celý čas sa muži pohybovali do vzdialenosti štyroch metrov od BMW. Dvaja

hádajúci sa stáli za kufrom, stáli na mieste oproti sebe a po celý čas mali výmenu názorov. Od vybratia
zbrane to bola možno minúta, možno sekundy, čo sa otočila a šla privolať políciu. Voči nej obaja stáli
bokom. Obžalovaného videla z ľavej strany. Poškodenému videla pravú ruku a chvíľu aj prednú časť
postavy. Takto to bolo, kým nechodili potom okolo auta, keď niečo hľadali. U žiadnej z osôb nevidelažiadne prejavy zranenia. U poškodeného videla len tú zbraň, iný predmet nie. Počas hádky tam ďalší
dvaja muži neboli, nevidela ich. Až keď sa následne vrátila k oknu, videla jedného v červenej bunde
adruhéhovsivejčiapke.Tiežakobyniečookolotohoautahľadali.Mužvčervenejbundenastúpildoauta

a odišiel s obžalovaným preč. Muž v sivej čiapke zotrval na mieste spolu s J.. Oháňaním sa so zbraňou
myslela jej zdvihnutie do vzduchu nahor. Keď zbraň videla, myslela si, že je pravá. Až keď policajti toho
muža nezobrali so sebou, došlo jej, že to bola len atrapa. K obsahu ich hádky nevedela povedať nič.
V priebehu hádky nevidela, že by niekto vystupoval alebo nastupoval do auta, otváral dvere na autách,
až následne, keď obžalovaný s ďalším mužom odišli z miesta preč. Nepamätala si, čo robili s rukami.

Obžalovaného do auta nasadať nevidela, až pri jeho odchode. Nemala pocit, že by mal niekto z dvoch
hádajúcich sa z toho druhého strach, ale kričali na celé sídlisko. Keď J. vytiahol zbraň, obžalovaný stál
v blízkosti kufra. Odloženie zbrane do kufra nevidela. Nevedela, v akej vzdialenosti od auta stál ten tretí
muž, pohyboval sa v jeho blízkosti. Mal oblečenú červenú bundu, čiernu šiltovku. Štvrtý v sivej čiapke
mal čiernu bundu. Nikto nikoho nenaháňal.

Na hlavnom pojednávaní bol taktiež vypočutý znalec G. G. M., z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie úrazová chirurgia, ktorý v prípravnom konaní vypracoval písomný znalecký posudok č. 22/2025
zo dňa 7. 5. 2025. Zotrval na svojich záveroch v plnom rozsahu. Po posúdení zdravotnej dokumentácie
poškodeného, najmä obsahu predloženého spisového materiálu, ošetrujúcej správy z oddelenia
urgentného príjmu 1. typu LNsP v Liptovskom Mikuláši, fotodokumentácie poranení nachádzajúcej

sa vo vyšetrovacom spise a vyšetrení posúdil poranenia u poškodeného, konštatoval zranenia, ktoré
poškodený utrpel, a to bodnoreznú ranu v oblasti hrudníka vpravo, podľa ošetrenia bola popísaná rana
o rozmeroch 2,5 cm x 0,5 cm, z lekárskeho a traumatologického hľadiska ho popísal ako ľahké zranenie
s liečením do 7 dní. K najpravdepodobnejšiemu mechanizmu vzniku zranenia, ktoré utrpel poškodený
v oblasti pravej strany hrudníka, na základe priloženej fotografie, zdravotnej dokumentácie a spisového

materiálu došlo vplyvom pôsobenia predmetu s ostrými okrajmi nízkej až stredne vysokej intenzity.
Vzhľadom na charakter rany s lokálnym popisom v správe a fotografiami v spise je možný vznik rany
v oblasti pravej strany hrudníka vplyvom predmetu s ostrými okrajmi (nôž) a znalec sa v určitej miere
pravdepodobnosti stotožnil so vznikom poranenia tak, ako to uviedol poškodený G. J.. V rámci trvalých
následkov znalec predpokladá iba výskyt drobnej jazvy bez vážnejších následkov. V prípade smerovania

útoku ostrým predmetom vyššou intenzitou na oblasť hrudníka by mohlo dôjsť k poškodeniu orgánov
brušnej dutiny, nestalo sa tak, pretože intenzita a sila útoku nebola taká silná, aby k takému poškodeniu
orgánov došlo. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života stanovil na 7 dní spočívajúce v starostlivosti
o ranu a redukovaný režim vo vzťahu k fyzickej a pracovnej záťaži.

Na otázky procesných strán znalec uviedol, že termín bodno-rezná rana je bežne zaužívaným
všeobecným termínom, ktorý sa používa pri bodnutí predmetom. V prípade, že by išlo o poranenie
alebo o porezanie sklom, išlo by o reznú ranu. Podľa predloženého materiálu bolo možné určiť, že rana
vznikla jedným úderom (útokom). Keďže išlo o ranu s rovnými okrajmi s hĺbkou do 0,5 cm, išlo o koniec
ostrého predmetu, napríklad nôž. Spôsobenie takejto rany tupým predmetom je menej pravdepodobné.

Na základe rozsahu a lokalizácie rany nie je možné určiť smer útoku, z ktorej strany bol útok vedený.
Tiež nie je možné určiť veľkosť a tvar čepele predmetu. Dalo by sa to určiť v prípade, ak by bola
rana hlbšia. Vzhľadom na popis zranenia pri prvotnom ošetrení možno predpokladať, že k zraneniu
došlo bezprostredne pred ošetrením. Podstatná je intenzita a sila útoku, nie to, aký je predmet ostrý.
Šrobovák možno, nie vzhľadom na jeho ostrosť (môže byť aj zatupený), považovať za predmet, ktorým

sa dá spôsobiť takéto zranenie, vzhľadom na intenzitu a silu útoku, avšak zatupený predmet zachováva
roztrhané okraje na rane, a v tomto prípade boli popisované rovné okraje, takže je pravdepodobnosť jej
spôsobenia ostrým predmetom. Je možné túto ranu spôsobiť aj šrobovákom, ale rana by vyzerala inak,
vzhľadom na popisované okraje rany. Na základe skúseností znalec určil, že zranenie bolo spôsobené
nízkou až stredne vysokou intenzitou útoku zraňujúcim predmetom, keďže prerážal oblečenie, ale

zároveň nešiel do hĺbky a do ďalších štruktúr. Technicky je možné všetko, aj spôsobenie si zranenia
sám, avšak pri samopoškodzovaní sa väčšinou stretáva so zameraním na oblasť brucha, nie na oblasť
hrudníka, a poranenie v prípade, že by si ho spôsobil sám, by vyzeralo inak.

Na návrh prokurátora a so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedka

G. J. z prípravného konania zo dňa 4. 3. 2025, ktorý uviedol, že má z obvineného strach. Ako už
v predchádzajúcej výpovedi zo dňa 28. 2. 2025 uviedol, po incidente ho A. A. vyhľadal na železničnej
stanici, kde sa snažil ho ovplyvniť, aby k veci nevypovedal v prípade, ak to bude riešené políciou. Takisto
samuvtedynepriamovyhrážaltým,žepriodchodemupovedal,čivie,žemátrochbratov.Kveciuviedol,že dňa 27. 2. 2025 bol s kamarátom G. J. a jeho manželkou v obci Liptovská Porúbka, kde pracovali na
stavbe.PoodchodesanaG.aute,ktoréšoférovalajehožena,presunulidomestaLiptovskýMikuláš,kde
prišli pred jeho bytový dom. Tam jeho manželka zaparkovala tak, že predok vozidla bol otočený smerom

k hlavnej ceste. Následne odišla do bytu po psa. On si s G. zapálil cigaretu, z toho dôvodu si presadol
na miesto vodiča. Po chvíli k nim prišlo vozidlo značky SEAT striebornej farby s evidenčným číslom ZA,
ďalšie číslo uviesť nevedel. Vodič tohto vozidla stiahol okno, preto zbadal, že je to A. A., ktorý toto vozidlo
šoféroval. Z vozidla sa začal ospravedlňovať G. ohľadom nejakých peňazí, bolo to 80,- Eur, že on za to
nemôže. Následne A. vozidlo zacúval kolmo vedľa nich cez dva parkovacie miesta a vystúpil z auta.

Prišiel k autu na stranu, kde sedel G.. Začal rozprávať ohľadom tých peňazí. Väčšinou ani nevie, o čom
sa bavili, keďže sa rozprávali v rómskom jazyku, niekedy použili aj slovenský jazyk, ale skôr pomenej.
Napríklad v jednej vete použili šesť rómskych slov a tri slovenské. Vie, že si tam vulgárne nadávali, aké
slová si povedali, nevedel uviesť. Ich konverzáciu spočiatku neregistroval, začal dávať pozor, až keď
sa situácia vyhrocovala. G. chcel vyjsť z vozidla, A. mu zavrel dvere, pravdepodobne nohou, teda do
nich kopol, ale to nevidel, len sa domnieval, keďže na dverách ostal odtlačok. Potom G. chcel znova

vystúpiť, pričom sa mu podarilo takmer dvere otvoriť dokorán. Bol tak na pol tela von z auta, jednu nohu
mal už na zemi. Vtedy sa začali nejako naťahovať. Čo sa medzi nimi von stalo, on nevie, sedel v aute.
G. vošiel do auta tak, že vošiel s ním aj A.. Určite ho A. do auta vtlačil. G. sa obraňoval, vykrýval údery
A., kde sa pri tejto potýčke G. nalepil až na neho, a on vtedy chcel naštartovať a odísť. Keď naštartoval,
tak sa G. podarilo A. nohou odhodiť, zatvoriť dvere. Tiež chcel ešte zatvoriť okno, ale nevedel nahmatať

gombík. A. vykrikoval G., aj G. mu niečo vykrikoval. Čo zaregistroval, tak A. kričal, že nemá čo stratiť,
nemá nikoho, že ho zareže, teda G., a potom znova niečo v rómskom jazyku. Takto prebiehala celá ich
komunikácia. Bolo to celé chaotické. G. si vtedy všimol, že mu ide krv, a povedal A. – to čo si urobil?
G. začal aj niečo hľadať po aute, na miestach okolo seba, nepovedal, čo hľadá v tom čase. Keď toto
G. zistil, tak sa už A. skoro nachádzal pri dverách svojho auta. Následne G. niečo hovoril o ošetrení.

Potom znova v rómskom jazyku. Potom vystúpil G. z auta, zobral mu kľúče zo zapaľovania a išiel si
týmito kľúčmi odomknúť zadný kufor, odkiaľ zobral airsoftovú zbraň, samopal, namieril na A., pričom
si niečo hovorili v rómskom jazyku. G. išiel k vozidlu, na ktorom prišiel A., namieril cez okno na A. a za
chvíľku išiel s touto maketou zbrane dozadu, kde za nimi išiel aj A., avšak on nevidel, či niečo drží v ruke,
alebo nie. Vie len, že sa stretli vzadu, skoro tvárou v tvár, boli od seba asi maximálne 1 meter. Vymenili

si tam niekoľko vulgárnych nadávok. Potom jedna osoba, čo prišla s A. A., k nemu pristúpila, niečo mu
povedal, lebo na tieto slová sa A. otočil a odchádzal k svojmu autu. G. vrátil airsoftovú zbraň naspäť do
kufra. Začal postojačky prehľadávať auto. Nevie, čo hľadal. Následne ešte prišiel A. ukľudnený. Opýtal
sa G., čo hľadá, pričom dostal odpoveď, že hľadá kľúče. Vtedy ho aj niekoľkokrát vyzval, nech A. odíde
z miesta preč, čo A. už konečne poslúchol. Potom už na miesto prišli policajti. Po celý čas incidentu sedel

v G. aute na sedadle vodiča. Nevystupoval z neho, len z tohto miesta sledoval situáciu, a teda sa nevie
vyjadriť k nejakým bližším rozhovorom medzi nimi, ktoré sa napríklad odohrali vonku, a v podstate ani
keď ich počul, keďže podstatná časť prebiehala v rómskom jazyku. Taktiež postrehol, že v tom druhom
vozidle sa nachádzal a po celý čas sedí osoba J. L..

Na návrh prokurátora a so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedka J. L.
z prípravného konania zo dňa 4. 3. 2025, ktorý vypovedal, že asi vo štvrtok alebo piatok minulý týždeň
prišiel pre neho A. spolu so N., meno uviesť nevie. Prišli na motorovom vozidle striebornej farby, značku
nevedel, k obchodnému domu Tesco v meste Liptovský Mikuláš, odkiaľ išli smerom do mesta Liptovský
Mikuláš, kde pri podchode od plavárne im došla nafta. Išiel na dvakrát zobrať naftu na čerpaciu stanicu

Shell. Po asi hodine a pol auto rozchodili. Išli okolo obchodného domu STOP SHOP. Keďže tam chcel
vyzdvihnúť svoju priateľku, nebola tam, tak sa otočili, išli smerom popri bytových domoch s názvom I,
kde zbadali v aute sedieť J.. Otočili sa, išli k nemu, aby sa porozprávali. Prišli k nim, zaparkovali od
nich asi 5 metrov z ich pravej strany. Nato zbadali, že v aute je aj G.. Začal niečo z auta nadávať na
ich stranu. Nevie, komu to bolo smerované, ale popritom rozhadzoval rukami. A. A. vystúpil z ich auta,

prišiel k nemu, že čo chce, pričom G. prudko otvoril dvere, odhodil A. asi 2 metre, musel odskočiť. Bola
tam nejaká výmena názorov, avšak nepočul, o čom sa bavia. G. si sadol naspäť do auta. A. išiel taktiež
k nim do auta. Keď si A. sadol do auta, tak G. vybehol do kufra jeho auta, vytiahol nejaký samopal a malý
krompáč dlhý asi 1 meter. G. kričal na A., že ho zastrelí. Prišiel k autu z ľavej strany, dal ten samopal
s krompáčom do okna, ktoré bolo otvorené. Mieril tak na A.. A v tom A. vyskočil z auta, kričal po G. – tak

ma zabi, zastreľ ma, ja nemám pre koho žiť. Vtom G. začal cúvať, popritom mali nejakú výmenu názorov.
Kričali po sebe. Nevedel, čo konkrétne. Potom G. odložil tie veci do auta a kričal, že nemá ďalší kľúč od
ďalšieho auta, že mu vypadol, alebo stratil, a tak ho začal hľadať v ich aute, okolo ich auta, spolu s J..
Svedok po celý čas sedel v aute na zadných sedačkách v strede. Keď sa kľúč nenašiel, asi po piatichminútach odišli preč. Išli ku kostolu na nábrežie, kde sa otočili. Šli potom naspäť smerom k G.. Videli, že
sú tam dve policajné autá. Chcel ísť na nákup, tak zabočil k Bille, do ktorej si išiel nakúpiť. Keď vyšiel
von, pred vchodom čakali naňho policajti, aby išiel s nimi. Na otázky, či videl v rukách obvineného nejaký

predmet, napríklad nôž, počas toho času, keď boli na mieste uviedol, že nevidel žiadny nôž v rukách,
len u G. samopal a krompáč. Na otázku, či videl, že obvinený kopol do auta poškodeného uviedol, že
jednu kopačku asi dal do auta do zadných dvier. Na otázku, či videl nejaký fyzický konflikt medzi G. J.
a A. A. uviedol, že nevie, či sa strčili, ale nejaký fyzicky veľký konflikt tam nebol, vtedy G. do neho strčil
dverami, došlo tam k nejakej strkanici. Na otázku, čo robila osoba s prezývkou N., či sa nejako zapájala

do konfliktu uviedol, že vystúpil, bol niekde z boku ich auta, nezapájal sa do ničoho, len to sledoval odtiaľ.
Ku vzťahu s G. J. uviedol, že sa poznajú pár rokov, momentálne sa vôbec nestretávajú. Ku vzťahu s A.
A. uviedol, že sa poznajú asi tak dlho ako s G., raz sa stretávali častejšie, sú normálni kamaráti. Na
otázku, kvôli čomu chodili za G., ohľadom čoho za ním chodili, (poznámka policajta: obvinený hovorí
svedkovi, aby povedal pravdu) uviedol, aby si kúpili drogy. Na otázku, aby porozprával príbeh, keď si
kúpili pervitín na M. od G., čo sa stalo, svedok uviedol, že sa to stalo asi dva - tri týždne dozadu, medzi

sebou sa dohodli, že prídu na 23.00 hod. na Shell. A. ho tam čakal nervózny asi dve až tri hodiny, potom
odišiel preč. Stretli sa až ráno 09.00 až 10.00 hodine, vtedy sa to medzi nimi začalo stupňovať, ostriť,
začali medzi nimi hádky, lebo ho tam nechal čakať 10 hodín. Obvinený dodal, že to je dôvod, prečo sa
spolu nebavia a hádali sa s poškodeným. Na otázku, keď v ten deň, keď sa stal incident, kvôli čomu
išli okolo G. bytovky, uviedol, že išli zistiť, či niečo pre nich nemá, keď zbadali jeho auto, otočili sa, išli

k jeho autu. Videl v aute len J.. G. s J. boli rozhádaní, pretože G. mu pretiahol frajerku a čakajú spolu
dieťa. J. mu hovoril, že ho v živote nechce ani vidieť a preto mu je čudné, že tam boli oni dvaja spolu.
J. povedal, že býva niekde v Hrádku, rodičia ho vyhodili z domu asi pred týždňom, týždňom a pol. J.
svedok šoférovať nevidel, ale sedel na mieste vodiča. Auto stálo, keď tam prišli.

Na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok I. O. N., I.,
znalca z odboru psychológie, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská
psychológia, psychológia sexuality, č. 15/2025 zo dňa 1. 7. 2025, ktorý podal po znaleckom vyšetrení
obžalovaného v dňoch 7. 5. a 21. 5. 2025 v ÚVV a ÚVTOS Žilina. Závery znaleckého posudku sú
podložené štúdiom spisu, rozborom autoanamnézy, exploráciou problému, pozorovaním a výsledkami

psychologických testov: nonverbálny test kapacity inteligencie Raven, ďalších testov. Na základe
psychologického vyšetrenia, zhrnutia testových výsledkov, znalec uviedol, že A. A. bol psychologicky
vyšetrený vo veku 38 rokov. Počas povinnej školskej dochádzky mal najmenej dvakrát zníženú známku
zo správania. Po skončení základnej školy sa začal učiť za murára, ale po dvoch rokoch učilište
opustil. Je piaty raz trestne stíhaný, predtým to boli skutkové podstaty vydieranie, neoprávnené

používanie cudzieho motorového vozidla, nebezpečné vyhrážanie, podielnictvo, výtržníctvo. Je sociálne
neprispôsobivá dysreflexívna osobnosť. Pre neho je typické neuvážené, intelektom nereflektované
impulzívne konanie, v aktuálnom prípade spojenom s afektom hnevu, hrozbami i poranením
poškodeného nožíkom. Nie je primárne agresívny, jeho neprispôsobivé konanie vyplýva z jeho
impulzivity, opozicionizmu a sporadicky aj afektu hnevu.

V rámci záverov posudku znalec na jednotlivé zadané otázky uviedol, že vyšetrovaný A. A. má
celkovú kapacitu inteligencie v strednom pásme intervalu priemeru. Utilizácia inteligencie v procesoch
myslenia a rozhodovania je veľmi nízka. Myslenie nie je konformné s kapacitou inteligencie. Je
povrchné, funguje na základe zovšeobecňovania marginálnych zdrojov a priebežné testovanie reality je

nekvalitné. Latentné obsahy myslenia sú okupované erotikou, jedlom, peniazmi. Osobnosť je sociálne
maladaptívna. Jeho vzťah k ľuďom sa vyznačuje pseudovzájomnosťou. Má koartovaný temperament
s veľmi malým rozdielom medzi tendenciami k introverzii, či extroverzii. V popredí vlastností osobnosti
je dysreflexívnosť a impulzivita sprevádzaná afektom s negatívnou citovou valenciou. S tým súvisí celý
seriál chybných intelektom nezhodnotených zbrklých rozhodnutí, o ktorých vypovedá odpis registra

trestov. Štruktúra vôle je neharmonická. Nad aktívnou (snaživosť), pasívnou (výdrž) vysoko dominuje
reaktívna vôľa (opozicionizmus). Celú motivačnú skladbu prekrýva hedonizmus a prezentizmus.
Sebainterpretácia a sebaprezentácia je založená na vnímaní seba ako obete vonkajších okolností
a zámerného konania iných osôb. Mravné normy nie sú interiorizované. Nie sú petrifikované v osobnosti.
Fungujú len ako poznatok, nemajú miesto v skladbe motivácie konania. Agresivita ako integrálna súčasť

osobnostnej výbavy nie je masívnejšie zastúpená. Neadekvátne sociálne správanie obvineného vyplýva
z jeho neprispôsobivosti, impulzivity, opozicionizmu a dysforických rozlád. Emocionalita je eruptívna,
s defektnou kognitívnou zložkou. Nie je pod kontrolou intelektu, naopak, intelekt je v službách emócií.
V štruktúre emocionality je prevaha negatívnych citových kvalít typu dysfórie a hnevlivosti, čo má vzťahk depresii. Vyššie city - intelektuálne, sociálne, mravné, náboženské, svetonázorové, právne, ktoré
fungujú aj ako regulatívy konania, nie sú dostatočne rozvinuté. Obvinený je sociálne maladaptívny.
Jeho vzťahy k ľuďom sa dajú nazvať psedovzájomnosťou. Konanie obvineného k poškodenému

bolo prejavom impulzivity, opozicionizmu, hnevlivosti. Pohnútkou mohla byť klebeta, ktorú obvinený
interpretoval ako urážku. Podoba realizácie maladaptívneho konania vyplynula z defektného procesu
rozhodovania, v ktorom absentoval moment zvažovania alternatív.

V zápisnici o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo dňa 28. 2. 2025 G. J. po poučení

o následkoch krivého obvinenia uviedol, že dňa 27. 2. 2025 v čase od 6.00 hod. do 14.00 hod. sa
nachádzal v obci H. I., kde pracoval na stavbe garáže. S ním sa na mieste nachádzal aj G. J., jeho
manželka P.. Z obce Liptovská Porúbka asi po 14.00 hod. odišli smerom do mesta Liptovský Mikuláš.
Presúvali sa na aute značky BMW striebornej farby, ktoré šoférovala P.. Nevedel, kto je vlastníkom
vozidla. Prišli do mesta Liptovský Mikuláš, išli na adresu, kde býva G.. P. zaparkovala pred bytovým
domom, predok vozidla bol otočený smerom k hlavnej ceste a následne odišla do bytu pre psa. Zapálil

si zatiaľ cigaretu, presadol na miesto vodiča. Videl, ako na hlavnej ceste zastavilo vozidlo značky SEAT
striebornej farby s evidenčným číslom ZA. Vodič tohto vozidla stiahol okno. Vtom zbadal, že vodič je
A. A., pričom začal G. niečo hovoriť, respektíve sa ospravedlňovať ohľadom nejakých peňazí. Hovoril
niečo o sume 80,- Eur, a že za to nemôže. Vtedy A. zacúval kolmo auto vedľa nich cez dva kolmo a
vystúpil. Prišiel k oknu spolujazdca, začal sa rozprávať s G.. Ospravedlňoval sa za peniaze. G. mu na

to povedal, nech odíde, a nech si nechá 80,- Eur. Toto G. zopakoval asi päť, šesťkrát. A. mu odpovedal,
či ho má za chudáka. Na to mu G. znova povedal, že nechce riešiť peniaze, že má odísť, nech ho
nekontaktuje. Chvíľku si tam vulgárne nadávali. Tieto nadávky nejako neregistroval. Začal dávať pozor,
až keď sa situácia vyhrocovala. G. chcel pre niečo vyjsť z vozidla. Nerozumel mu, lebo sa rozprávali
v rómskom jazyku. A. mu zavrel dvere, asi to bolo nohou, teda do nich kopol. Toto nevidel, ako ich zavrel,

len si to domyslel, keďže videl neskôr odtlačok topánky na dverách. L. G. chcel vystúpiť. Podarilo sa
mu dvere otvoriť dokorán. Bol tak na pol tela von z auta, jednu nohu mal už na zemi, a v tom ho A.
zatlačil rukami naspäť do auta. G. sa hodil až na riadiacu páku, stredový panel. A. bol časťou tela tiež
vo vozidle. V tej chvíli sa rozhodol, že idú preč. Naštartoval auta a zaradil spiatočku. V tom mu dal G.
ruku na riadiacu páku. Vyhodnotil to, že nemá ísť. A. v tej chvíli ustúpil, G. zavrel dvere a chcel zatvoriť

okno, ale nevedel nahmatať gombík. A. mu vykrikoval, vyzýval ho na súboj, bitku. Hovoril, že nemá čo
stratiť, nemá nikoho, že ho zareže a potom znova niečo v rómskom jazyku. Bolo to celé chaotické. Vtedy
G. zistil, že je bodnutý nožom. Otočil sa na A., povedal mu: „To čo si urobil?“. Žiadny nôž si nevšimol
a myslí si, že v tej chvíli si ho nevšimol ani G.. To, že ide o nôž, zistili až keď im ho A. ukázal. Bol to
taký poloblúkový nožík. G. následne vypol motor na aute tak, že vytiahol kľúče, vystúpil z auta, išiel do

zadného kufra, ktorý otvoril kľúčom od vozidla, odtiaľ vytiahol detskú airsoftovú zbraň, išiel k vozidlu, na
ktorom prišiel A.. A. v tom čase stál pri spolujazdcovi. G. prišiel k tomu vozidlu na stranu vodiča. Cez
otvorené okno namieril na A. touto zbraňou. Po celý čas si niečo hovorili v rómskom jazyku. G. vtedy
išiel dozadu vozidla a A. išiel za ním. Boli tam tvárou v tvár a dosť po sebe kričali v rómskom jazyku.
To s tou zbraňou bola vtipná situácia, keďže bolo vidieť, že to je hračka, pričom G. sa aj zahnal na A.,

neudrel ho. G. ustúpil, taktiež aj A., kričali po sebe z áut. Vie ešte, že po tom celom začal G. hľadať
telefón v aute, nevedel ho nájsť. Chcel ním zavolať políciu, čo povedal aj A.. A. bol už kľudnejší. Prišiel
k autu, niekoľkokrát sa opýtal G., čo stratil. Vyzeralo to akoby mu chcel pomôcť. Vtedy videl, že z auta,
na ktorom prišiel A., vystúpila aj ďalšia osoba. Pristúpila k dverám spolujazdca. Spoza G. sa ho pýtala, či
mu nedá cigaretu. Tú osobu nepoznal, už ju niekde videl. G. znova povedal asi osemkrát A., nech odíde.

A. vtedy nasadol do svojho auta a odišiel preč. Potom už na miesto prišli policajti. Po celý čas sedel
v aute na sedadle vodiča a nevystupoval z neho, len z toho miesta sledoval situáciu, teda mu je ťažko
vyjadrovať sa k nejakým bližším rozhovorom medzi nimi, keďže podstatná časť prebiehala v rómskom
jazyku. Taktiež videl, že v tomto druhom aute po celý čas sedí aj J. L.. Dodal, že dňa 27. 2. 2025 v čase
asi o 20.00 - 21.00 hod. sa nachádzal na autobusovej stanici, keďže chcel ísť za frajerkou. Tam za ním

prišiel J. L.. Pýtal sa, či bude v tejto veci vypovedať. Povedal mu, že: „J. nehnevaj sa, ale vrátiť dlhy
bodnutím do hrude, to je hnus, takže budem vypovedať.“ Vzápätí prišiel na miesto aj A. A., začal sa
obhajovať, hovoril mu, aby nevypovedal. Kvôli nim zmeškal autobus a tak ho ešte aj odviezli, kde ho
v aute ovplyvňovali, aby to neriešil. Keď vystupoval v obci Bobrovec, A. mu povedal: „Vieš, že mám troch
bratov.“, na čo mu povedal, že vie, a odišiel.

Z lekárskej správy z odborného vyšetrenia, ktorá bola podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku
vyplýva, že G. J., nar. XXXX, bol ošetrený v LNsP G. B. M. H. G. na urgentnom príjme 1. typu dňa
27. 2. 2025 o 16.53 hod. s diagnózou S21.1 otvorená rana prednej steny hrudníka. V rámci anamnézyošetrujúci lekár uviedol, že ošetrený bol napadnutý problémovou osobou, porezaním nožom v oblasti
hrudníka. Objektívny nález - objektívne thorax - plytká rezná rana cca 2,5 cm pektorálne vpravo, do
podkožia cca 0,5 cm, bez znečistenia, bez krvácania s diagnostickým záverom vulnus scissum reg

pectoralis hemithoracis l. dx. Doporučené ranu držať v suchu, čistote, krytú, podanie analgetík a preväz
na chirurgickom urgente.

Z fotodokumentácie o počte 2 ks vyhotovenej v prípravnom konaní vyplýva, že boli vyhotovené fotografie
zranenia poškodeného na OO PZ Liptovský Mikuláš a dňa 21. 6. 2025 bolo kriminalistickým technikom

vyhotovených 11 fotografií, ktoré zachytávajú pohľad na dlhú čiernu zbraň, pohľad na mikinu, jej
poškodenie, pohľad na poškodenie vzdialenie poškodenia od pravej časti a od spodnej časti, pohľad na
poškodenie trička, pohľad na poškodenie a vzdialenie poškodenia od pravej časti a od spodnej časti.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť

dôvodnú obavu. Kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia naplní ten,
kto spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona,
závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou. Podľa § 122 ods. 3
Trestného zákona, trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo
spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký

účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou
možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na ochrane
jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to
takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Z hľadiska

subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15).

Obžalovaný spáchanie žalovaného skutku tak, ako sa mu kládol za vinu, popieral, za útočníka voči jeho
osobe označil poškodeného G. J., ktorý mal počas toho, ako sedel v aute a obžalovaný vystúpil zo
svojho auta, obišiel vozidlo, pristúpil k oknu spolujazdca, kde sedel G. J. a rozprával sa s ním, chytiť do

ruky šrobovák, s ktorým sa začal zaháňať a vykrikovať, že obžalovaného zabije, vyjadroval sa vulgárne
na jeho osobu, a snažil sa vystúpiť z auta. Obžalovaný tvrdil, že bol po celú dobu kľudný. Vypovedal,
že pri celom incidente pri aute stál asi meter od neho K. I., ktorý to celé videl a počul. Následne, keď
sa poškodený mal ukľudniť a pustiť z ruky šrobovák, obžalovaný sa mal vrátiť naspäť do auta, kde si
sadol na miesto spolujazdca, počul výkriky – pozor, má zbraň, kde cez pootvorené okno na šoférovej

strane G. J. strčil na pol nejaký samopal do auta so slovami „zabijem ťa“, a mieril mu do tváre. Zohnutý
vystúpil z auta a zrazu bol J. na rohu auta zo zadnej strany pred ním, zbraňou mieril na neho, vykrikoval
vulgárne nadávky na jeho osobu, vyhrážal sa, že mu zoberie život. J. vyzýval, aby ho zabil, aby vystrelil,
zároveň pristupoval k nemu, čím odpojil zbraň, ktorú mal položenú na svojej hrudi. Všimol si, že J. mal
v ruke po celý čas ešte nejaký krompáč. J. mu nadával. Vedel, že urobí všetko, aby ho dostal za mreže.

Po celý čas sa bál G., aby ho nedostal za mreže. J. potom otvoril kufor na aute aj s týmto krompáčom
a zatvoril kufor. Vtedy už bol kľudný. Povedal, že hľadá kľúče, zo strachu, že sa mu bude snažiť privodiť
nejaké trestné stíhanie, že mu nejaké kľúče zobral, ich začal hľadať s ním, aj G. J. vystúpil a hľadal
s nimi. Keď nič nenašli, sadli do auta a z miesta odišli. J. L. po celý čas sedel na zadnej sedačke v aute
Volkswagen Sharan.

Neskôr vo svojej výpovedi uviedol, že K. I. bol v aute pri ňom, keď sa mu začal G. J. so šrobovákom
v ruke vyhrážať. Tento mal v ruke aj v čase, keď mu kopol do dverí auta preto, aby mu znemožnil cestu
von, aby na neho zaútočil šrobovákom. Počas hľadania kľúčov, aj keď odchádzal z miesta, bol G. J. bez
akýchkoľvek zranení. Poprel, že by on G. J. poranil nožom, nemal pri sebe žiadny nôž, on ho nožom

ani len neohrozoval, je to J. výmysel. Poprel, že by sa mu po celý čas incidentu vyhrážal. G. J. bol
po celý čas aktérom a snažil sa situáciu vyhrotiť tak, aby začal reagovať agresívne, tak ako on, a po
celý čas bol J. ten, ktorý ho napádal, vyhrážal sa. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný potom poukázal
na jednotlivé výpovede svedkov a prípadné rozpory v nich. Zranenia na poškodenom nevideli ani iní
svedkovia, okrem G. J., v ktorého výpovedi sú rozpory. Zranenia mu poškodený neukazoval, o tomto

stále tvrdí iné. Dôvodom, pre ktorý by mu G. J. chcel privodiť trestné stíhanie, môže byť to, keďže sa
poznajú od malička, vie, že je chvíľkový, raz je nervózny, inokedy normálny, a už len to, že mu vynadal
na nebohú mamu, je samotný motív na privodenie trestného stíhania. Svedok J. L. je drogovo závislý,
išiel si kúpiť drogy od J. na stanici, kde išli po stretnutí s poškodeným. Autá stáli súbežne vedľa sebatak, že vodič z ich auta K. I., mal po svojej ľavej strane spolujazdca z ich auta, teda G. J.. N. veľký asi 10
až 15 cm od rukoväte mal poškodený v ruke, aj keď mu zatvoril dvere na aute. Vozidlá boli zaparkované
od seba vo vzdialenosti asi 3 až 4 metre.

Aj keď obžalovaný spáchanie skutku popiera a za útočníka označil poškodeného G. J., ním podanú
verziu skutkových okolností nepotvrdzujú v celom rozsahu ani svedkovia K. I. a J. L., ktorí vypovedajú
v jeho prospech. Zo spáchania trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný priamo výpoveďou
poškodeného G. J., výpoveďou svedka G. J., znaleckým posudkom a listinnými (lekárska správa
o zranení poškodeného) a vecnými (oblečenie poškodeného poškodené pri útoku nožom) dôkazmi.

Výpoveď poškodeného G. J. je hlavným usvedčujúcim dôkazom viny obžalovaného. Poškodený od
počiatku za páchateľa označil obžalovaného, popísal, ako na parkovisku pred bytovým domom, kde
v uvedený deň prišiel a sedel vo svojom aute na mieste spolujazdca, pričom na miesto jeho manželky,
ktorá pred zaparkovaním auto viedla, si presadol G. J.. Na inom motorovom vozidle na parkovisko prišiel
A. A., vyšiel z auta, pristúpil rovno k jeho dverám, okno mal stiahnuté, rozprávali sa o vrátení požičaných
peňazí, A. začal byť vulgárny. Videl, že sa v ňom agresivita stupňuje. Chcel vystúpiť z vozidla, v čom

mu obžalovaný silou zabránil zatlačením a kopnutím do dverí. Medzitým vystúpil a znovu si sadol do
auta. Potom A. A. prišiel k jeho autu druhýkrát so slovami „Nejeb ma tu, lebo ťa zabijem, ja nemám
nikoho a nemám čo stratiť.“, naklonil sa cez otvorené okno a s vytiahnutým nožíkom sa na neho zahnal.
Popri útočení hovoril „Nejeb ma tu kokot, zabijem ťa tu.“ Nožom mu roztrhal bundu na pravej ruke, jeho
útok nožom pokračoval, asi tri údery vykryl tak, že mu ruku zachytil. Dva útoky prešli až k nemu, jeden

z nich bol rozrezaný rukáv a ďalšia rana s nožom smerovala do pravej časti hrudníka pod pravé prso,
čo si vtedy nevšimol, necítil to, bol pod adrenalínom. Keď sa obžalovaný ukľudnil, vyšiel von z auta,
zodvihol si tričko a videl, že má bodnú ranu, ktorá mu krvácala. Vtedy obžalovanému zakričal, že ho
pichol. Išiel do kufra pre airsoftovú zbraň, ktorú namieril na obžalovaného. Kričali na seba vulgarizmy.
Obžalovaný v ruke držal stále nožík, stretli sa za autom, obžalovaný hovoril v amoku dookola, že ho

zabije, potom sa otočil a šiel do svojho auta. Keď sa k nemu A. vrátil a pýtal sa, čo hľadá, povedal mu,
že hľadá kľúč od auta, nechcel, aby zistil, že chce na neho volať políciu. A. A. mu spôsobil reznú ranu,
ktorú mu v nemocnici v Liptovskom Mikuláši ošetrili, zašili, podľa lekára mal mať dva týždne kľudový
režim. Pri svojej ďalšej výpovedi potvrdil, že obžalovaný sa mu vyhrážal so slovami „jemu je to jedno,
že on ho zabije, zareže, že nemá čo stratiť“, v tom čase sa nachádzal v aute, kde mu pri pokuse vyjsť

kopol do dverí, zakliesnil ho v aute, kde nemal šancu sa hýbať a vytiahol nožík. Natiahol sa do auta
a bodal ho. On ho vykrýval a hádzal sa o J.. Jedenkrát ho bodol, to bol posledný úder, tie predtým všetky
vykryl. Videl nožík v ruke obžalovaného, keď sedel v aute a videl nožík aj keď vyšiel von z auta. Nožík
bol zahnutý, asi čiernej farby, mohol mať aj s čepeľou do 15 cm. Nôž držal v pravej ruke. Prepichol mu
bundu, mikinu, tričko v oblasti pravého prsníka a na ruke. Airsoftovú pištoľ vybral z kufra na zastrašenie,

aby išiel preč, obžalovaný na to nereagoval.

Na hlavnom pojednávaní poškodený potom potvrdil, že pri zaparkovanom aute k nemu pristúpil A. A., po
výmenenázorov,keďstálivedľasebapriautáchmuvravel,žehotamrozjebe,žehonemájebať.Zabránil
mu vo vystúpení a začal byť agresívny. Poškodený sedel na sedadle vpravo vpredu, kde mal otvorené

okno a obžalovaný, ktorý stál pri aute, ho proste bodal pravou rukou, popritom mu nič nerozprával. Pri
tomto utrpel pod pravým prsníkom bodnú ranu, iné zranenia na tele neutrpel. Zranenie zbadal hneď,
vyšiel z auta a vravel mu, prečo to urobil. Nadávali si. Zranenie mu ukázal. Obžalovaný si nôž dal do
vrecka. Paintballovú zbraň vytiahol, aby sa obžalovaný zľakol, čo sa nestalo. Mal obavy, že ešte niečo
môže skúsiť. Reakcia obžalovaného bola amočná, vravel, že vie, čo spravil, že netratí nič, že ho zabije.

Nemal žiadny skrutkovač, len kľúče a taštičku. Mobil, ktorý hľadal, mu vypadol. V aute s obžalovaným
bol K. I. a J. L.. Zranenia obžalovanému ukázal, keď vystúpil z auta. Stál vedľa neho pri autách.
Poškodený bol vyťažený bezprostredne po skutku privolanou policajnou hliadkou, následne o 16.53 hod.
absolvoval ošetrenie na urgentnom príjme v LNsP Liptovský Mikuláš a nasledujúci deň ráno o 09.30 hod.
podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie a obžalovanému vznesené

obvinenie.

Výpoveď svedka G. J. korešponduje s výpoveďou poškodeného G. J. v spôsobe, akým obžalovaný
napadol poškodeného a vo vyhrážkach jeho osobe. Svedok popísal, ako s poškodeným a jeho
manželkou prišli na parkovisko pred bytový dom poškodeného, presadol si na miesto vodiča, keď k nim

prišlo iné motorové vozidlo, videl, že vodičom je A. A.. Ten z auta vystúpil, prišiel k autu na stranu, kde
sedel G. J.. Rozprávali sa ohľadom peňazí. Vulgárne si začali nadávať, pozor začal dávať, až keď sa
situácia vyhrocovala. Poškodený chcel vyjsť z vozidla, obžalovaný mu nohou zavrel dvere, kopol do nich,
na dverách ostal odtlačok. Poškodený chcel znova vystúpiť, začali sa nejako naťahovať. Obžalovanýpoškodeného vtlačil do auta, obraňoval sa, vykrýval údery obžalovaného, pri tejto potýčke sa poškodený
nalepil až na neho, chcel naštartovať a odísť. Obaja vykrikovali. Obžalovaný kričal, že nemá čo stratiť,
nemá nikoho, že G. zareže, potom niečo v rómskom jazyku. Bolo to chaotické. Vtedy si poškodený

všimol, že mu ide krv a povedal obžalovanému, čo to urobil. G. niečo hovoril o ošetrení. Potom z auta
vystúpil a zo zadného kufra vybral airsoftovú zbraň, ktorú namieril na obžalovaného, najprv cez okno
auta, na ktorom prišiel obžalovaný a potom vzadu za autom, kde si vulgárne nadávali. Potom obžalovaný
odišiel k svojmu autu. Poškodený niečo hľadal, prišiel k nemu obžalovaný, ktorému povedal, že hľadá
kľúče. Poškodený obžalovaného niekoľkokrát vyzval, nech odíde preč. Po celý čas incidentu sedel v G.

aute na sedadle vodiča, nevystupoval, z tohto miesta sledoval situáciu. V druhom vozidle po celý čas
sedel J. L.. Svedok tiež uviedol, že má z A. A. strach, tento ho po incidente vyhľadal na železničnej
stanici, kde sa snažil ho ovplyvniť, aby k veci nevypovedal v prípade, ak to bude riešené políciou. Takisto
sa mu nepriamo vyhrážal tým, že pri odchode mu povedal, či vie, že má troch bratov. Z výpovede, ktorú
G. J. podal do zápisnice o výsluchu osoby dňa 28. 2. 2025, okrem iného vyplýva, že si žiadny nôž pri
útoku nevšimol, podľa jeho názoru si ho v tej chvíli nevšimol ani poškodený a to, že ide o nôž zistili, až

keďimhoukázalobžalovaný.Poškodenýopakovanežiadalobžalovaného,abyzmiestaodišiel.Ajztejto
výpovede vyplynulo, že sa obžalovaný snažil ovplyvniť jeho výpoveď zastrašovaním, pričom svedok sa
pred svedkom J. L. vyjadril o tom, že vypovedať bude, pretože vrátiť dlhy bodnutím do hrude, je hnus.

Z výpovedí poškodeného a svedka J. vyplýva, že obaja za páchateľa skutku zhodne označujú

obžalovaného. S výpoveďou poškodeného o zranení, ktoré utrpel, korešpondujú nielen ošetrujúca
(lekárska) správa z urgentného príjmu, ale aj fotodokumentácia jeho oblečenia a jeho tela, ktorá
bola vyhotovená orgánmi činnými v trestnom konaní bezprostredne po skutku, a v neposlednom rade
znalecký posudok k zraneniu poškodeného. Znalec potvrdil, že zranenie spôsobil ostrý predmet -
nôž a stotožnil sa aj s mechanizmom vzniku tohto zranenia tak, ako ho popísal poškodený. Bol to

práve nôž obžalovaného, ktorým podľa výpovede poškodeného na neho zaútočil, nie iný predmet ako
napríklad šrobovák, ktorý podľa tvrdenia obžalovaného mal mať v aute v rukách poškodený. Uvedené
však nepotvrdila ani výpoveď poškodeného, ani svedka J., ktorí sa ako jediní, okrem obžalovaného
v motorovom vozidle v čase, keď došlo ku zraneniu poškodeného, nachádzali. Skutočnosť, že zraňujúci
predmet - nôž sa nenašiel (podľa výpovede poškodeného si ho obžalovaný po útoku vložil do vrecka)

nemôže znamenať, že takéto zranenie nevzniklo a neexistuje, keď o jeho vzniku svedčia objektívne
dôkazy, ktorými sú okrem výpovedí poškodeného a svedka, lekárska správa z ošetrenia bezprostredne
po skutku a fotodokumentácia tela a oblečenia poškodeného. Znalec taktiež vylúčil, že by si poškodený
mohol uvedené zranenie spôsobiť sám - samopoškodením, prípadne, že by sa poškodený nejakým
spôsobom v rámci potýčky a hádzania sa v aute na tento nôž alebo šrobovák nabodol, ako sa snažil

argumentovať obžalovaný. Taktiež znalec vylúčil spôsobenie tohto zranenia tupým predmetom, pretože
zatupený predmet zanecháva roztrhané okraje rany a poškodený mal popisované okraje rany rovné –
spôsobené ostrým predmetom.

Výpoveď svedka J. potvrdzuje výpoveď poškodeného aj v rozsahu vyhrážok smerujúcich k osobe

poškodeného, keď jednoznačne potvrdil, že obžalovaný poškodenému povedal „že nemá čo stratiť, že
ho zareže“. Tiež skutočnosti o tom, ako si všimol poškodený zranenie, ktoré utrpel, kedy si jednak
všimol krv na svojom oblečení, taktiež adresoval obžalovanému výčitku „čo to urobil?“ a svedkovi hovoril
niečo o ošetrení. Z výpovedí oboch aj svedka J., aj poškodeného vyplýva, že práve táto časť skutku
bola chaotická a situácia veľmi vypätá, takže rozdiel vo výpovediach v tom, že poškodený hovorí o

„zabití“ a svedok o „zarezaní“ nemožno vyhodnotiť ako zásadne rozdielne vyjadrenie vyhrážky zabitím
– napokon aj samotný poškodený pri svojej výpovedi dňa 27. 5. 2025 v prípravnom konaní na otázku
obhajcu, aké slovné prejavy mu prejavoval A. A., uviedol, že “mu je to jedno, že ho zabije, zareže, nemá
čo stratiť“.

Svedok G. J. bol jediným svedkom, okrem poškodeného, ktorý mohol v celosti vnímať a vidieť konanie
obžalovaného, ktoré sa mu obžalobou kládlo za vinu, pretože to bol práve on, kto sedel spolu
s poškodeným v motorovom vozidle v čase, keď obžalovaný voči nemu predniesol vyhrážky zabitím
a tieto zdôraznil použitím ostrého noža, ktorým vzniklo zranenie. Ani svedok K. I., ani svedok J. L., či A.
G. nesedeli v motorovom vozidle poškodeného, nestáli v blízkosti okna spolujazdca, pri ktorom stál len

obžalovaný, a nemohli teda vidieť rozhodujúcu časť skutkového deja. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že svedok
K. I. stál v tom čase meter od neho, pri aute poškodeného, zo žiadneho iného dôkazu táto skutočnosť
nevyplýva.Vo výpovediach poškodeného súd nevzhliadol také výrazné rozpory, pre ktoré by jej neuveril,
pretože v podstatných skutkových okolnostiach poškodený vypovedal zhodne. Výpoveď poškodeného
súd hodnotí ako presvedčivú, jednotnú a zhodnú vo všetkých podstatných bodoch a okolnostiach

v jednotlivých štádiách trestného konania (výpovede musia byť konzistentné, ničím nenarušené, nielen
v priebehu celého trestného konania, čím sa majú na mysli výpovede z jednotlivých štádií trestného
konania). Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že výpoveď poškodeného takáto bola
a poškodený súvisle a v podstatných okolnostiach zhodne popísal, ako došlo k útoku obžalovaného na
jeho osobu a jeho výpoveď bola konzistentná a ničím nenarušená v priebehu celého trestného konania

(vypovedal v zásadných veciach zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní).

Výpovede poškodeného a svedka J. však nie sú jediným a rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaného,
pretože na tvrdenia poškodeného o spôsobe vedenia útoku (mechanizmus vzniku zranení) a vzniku
poranení (utrpené zranenia) nadväzujú aj lekárske správy a závery znaleckého dokazovania. Pri
uznaní viny obžalovaného súd preto vychádzal nielen z výpovede poškodeného, ktorý sa tvárou

v tvár stretol s obžalovaným a jednoznačne a presvedčivo popísal skutkové okolnosti, za akých
došlo k spáchaniu trestného činu, z výpovedí svedka G. J., ktorý v motorovom vozidle počas skutku
sedel vedľa poškodeného, ale aj z fotografií tela poškodeného vyhotovených príslušníkom OO PZ
Liptovský Mikuláš, zachytávajúcich rozsah okom viditeľného zranenia a fotodokumentácie oblečenia
poškodeného, ktoré mal na sebe v čase skutku a zbrane, ktorú vybral z kufra auta, ktorú vyhotovil dňa

21. 6. 2025 kriminalistický technik OR PZ Liptovský Mikuláš. Tieto preukazujú miesto vzniku poranenia,
jeho existenciu a oblasť tela poškodeného, do ktorej útok obžalovaného smeroval.

Výpoveď poškodeného o mechanizme vzniku zranenia, ktoré utrpel konaním obžalovaného dňa 27.
2. 2025, je vo vzájomnom súlade s lekárskou správou z prvotného ošetrenia na urgentnom príjme

bezprostredne po skutku, ako aj so závermi znaleckého dokazovania, aj preto súd nemal dôvod jej
neveriť. Charakter a rozsah zranenia ako bodno-reznú ranu v oblasti hrudníka vpravo, podľa ošetrenia
bola popísaná rana o rozmeroch 2,5 cm x 0,5 cm a dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života
poškodeného, ktorú znalec stanovil na dobu menej ako 7 dní, mal súd objektivizované znaleckým
posudkom a výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní. Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku

zranenia, ktoré utrpel poškodený v oblasti pravej strany hrudníka, bol vplyv pôsobenia predmetu
s ostrými okrajmi (nôž) nízkej až stredne vysokej intenzity, pričom znalec sa v určitej miere
pravdepodobnosti stotožnil so vznikom poranenia tak, ako to uviedol poškodený G. J.. Rana vznikla
jedným úderom (útokom), keďže mala rovné okraje, s hĺbkou do 0,5 cm, išlo o koniec ostrého predmetu.
Spôsobenie takejto rany tupým predmetom je menej pravdepodobné. K zraneniu došlo bezprostredne

pred ošetrením. Podstatná je intenzita a sila útoku, nie ostrosť predmetu, aj šrobovákom je možné
spôsobiť takéto zranenie, zatupený predmet však zachováva roztrhané okraje na rane, a keďže v tomto
prípade boli na rane popisované rovné okraje, je pravdepodobnosť jej spôsobenia ostrým predmetom.
Pokiaľ by rana bola spôsobená šrobovákom, vyzerala by inak. Podľa výpovede znalca možno vznik
poranenia samopoškodzovaním vylúčiť, pretože by smerovalo na oblasť brucha, nie na oblasť hrudníka,

a zároveň by takéto poranenie vyzeralo inak.

Z výpovedí svedkyne A. G. vyplynulo, že celú situáciu sledovala po dobu 3 až 5 minút zo vzdialenosti 50
až 70 metrov, a videla len časť skutkového deja, ktorý nasledoval po zranení poškodeného nožom a po
vyhrážkach prednesených obžalovaným, po ktorých sa poškodenému podarilo vystúpiť z motorového

vozidla, z ktorého kufra vytiahol airsoftovú zbraň (napodobeninu samopalu) a ktorej hlaveň smerovala
do vzduchu nahor a ako sám uviedol, dúfal, že ňou zastraší obžalovaného. Ďalej bola svedkyňou kriku a
hádky medzi obžalovaným a poškodeným, ktorá sa odohrávala za kufrom motorového vozidla, do tejto
sa nik iný nezapájal, následne odloženia tejto zbrane späť do kufra a tiež toho, ako muži niečo hľadali.
Na miesto privolala policajnú hliadku, ktorej uviedla popis vozidiel a účastníkov incidentu. Svedkyňa

nepočula žiadne konkrétne slová, iba krik na celé sídlisko, počas toho, ako sa obaja muži nachádzali
vonku pri aute na parkovisku. Nevidela, že by sa fyzicky napádali. Celý incident nevidela. Nevidela na
nikom zranenia ani zvláštne pohyby, či správanie. Okrem dlhej zbrane nevidela u nikoho z nich žiadne
iné zbrane. V priebehu hádky nevidela, že by niekto vystupoval alebo nastupoval do auta, otváral dvere
na autách, až keď obžalovaný s ďalším mužom odišli z miesta preč. Nepamätala si, čo robili s rukami.

Obžalovaného do auta nasadať nevidela, až pri jeho odchode.

Svedok K. I. vypovedal o tom, že obžalovaný dlhoval J. nejaké peniaze. A. s J. jednal slušne, ten po
ňom začal ziapať. A. vyšiel von z auta, išiel k jeho autu a slušne mu povedal, aby nekričal. G. J. začalvyskakovať, v ruke držal šrobovák, A. cúvol a kopol do dverí. J. vyšiel z auta a začali sa ťahať za bundy.
Išiel von a začal ich rozdeľovať od seba. A. chcel ísť do auta. G. vytiahol z kufra auta dlhú pištoľ, svedok
utiekol za strom, a J. pištoľou cez okno mieril na A.. A. vyšiel von z auta a povedal J., nech ho zastrelí,

pričom mu pištoľ priložil na hruď. Niečo si vraveli, J. cúvol a pištoľ dal do kufra. J. pomáhali hľadať kľúče
a potom odišli z miesta preč. Svedok ďalej tvrdil, že pri aute G. J., keď mal začať údajný incident, bol aj
on, v čase, keď sa A. s J. začali trhať. Inokedy svedok tvrdil, že v čase roztržky G. J. nedržal v ruke nijaký
predmet. Nevidel to, pretože stál od nich chrbtom, asi dva, tri metre. Podľa svedka prvý chytil G. J. A.,
ktorý sa začal brániť. Rozprávali sa o bitke. Nepočul, že by sa A. A. vyhrážal G. J., nemal pocit, že by

sa J. bál A. A., preto vyskakoval, bol drzý, protivný, keď vystupoval z auta. Nevidel, že by A. A. napadol
G. J. a určite nemal v čase incidentu v ruke žiadny predmet, nemal pri sebe žiadny nôž. Na J. nevidel
nič, nijaké poranenia, len roztrhnutú bundu na rukáve, keď sa trhali. Svedok tvrdil, že počas incidentu
medzi poškodeným a obvineným bol vždy v ich blízkosti, a počul všetko, čo sa medzi sebou rozprávali,
nebol tam len vtedy, keď išiel J. s pištoľou na A., lebo utiekol za strom. Na hlavnom pojednávaní svedok
vypovedal, že sa trhali pri G. aute, kričali po sebe. G. trhal A., ktorý sa bránil tak, že ho chytal a odstrkoval

od seba. A. nemal v ruke nič. J. vytiahol z auta zbraň aj s motyčkou. Keď hľadali kľúče, boli J. a A. od
seba asi 2 až 3 metre. J. bol agresívny. Zranenia mu J. neukázal, nič také nevidel. Nechodil tak, že by
bol zranený. J. A. hovoril, že ho zbije, že sa z toho nedostane, nájde si ho a on nemá z neho strach.
Keď A. vystúpil a išiel ku okienku spolujazdca, kde sedel J., stál pri kolese asi pol metra od neho. J. si
dal dole okno, dovtedy ho mal asi do polovice otvorené. Chcel otvoriť dvere, a keď A. videl, že má J.

v ruke šrobovák, tak mu kopol do dverí, asi pravou nohou, aby J. nevystúpil. Šrobovák mal podľa neho
asi 20 cm. On z auta vystúpil, až keď sa začali trhať. Za agresívneho označil poškodeného, ktorý útočil
na obžalovaného, aj sa mu vyhrážal, že ho zbije. Keď sa trhali, bol od nich asi 2 metre. Keď J. vystúpil
z auta, nemal v ruke šrobovák, videl, ako ho v aute hľadal, lebo mu spadol, ale už ho potom v rukách
nemal. Neskôr vybral zbraň s motyčkou. A. celý čas nemal v rukách nič. L. z auta nevystúpil, po celý

čas v ňom sedel na mieste za vodičom.

Svedok J. L. vypovedal o výmene názorov medzi obžalovaným a poškodeným, pričom nepočul, o čom
sa bavia. G. J. vytiahol z kufra jeho auta nejaký samopal a malý krompáč, dlhý asi 1 meter a kričal
na A. A., že ho zastrelí. Prišiel k autu z ľavej strany, dal samopal s krompáčom do otvoreného okna

a mieril na obžalovaného, ktorý vyskočil z auta a kričal, aby ho zabil, zastrelil, že nemá pre koho žiť.
J. začal cúvať, popritom mali výmenu názorov, kričali po sebe, nevedel, čo kričali. J. kričal, že nemá
ďalší kľúč od ďalšieho auta, hľadal ho v aute, okolo auta spolu s J.. Svedok po celý čas sedel v aute
na zadných sedačkách v strede. Žiadny nôž nevidel. Ku K. I. uviedol, že vystúpil, bol niekde z boku
ich auta, nezapájal sa do ničoho, len to sledoval odtiaľ. J. šoférovať nevidel, sedel na mieste vodiča

v zaparkovanom aute, keď prišli na miesto.

Obžalovaný vníma vykonané dôkazy a preukázané skutkové tvrdenia selektívne a pripúšťa len tie,
ktoré ho zo skutku vyviňujú a z jeho pohľadu podporujú jeho nevinu -výpovede svedkov K. I., J. L.,
A. G.. Ani tieto však bezvýhradne nepotvrdzujú všetky okolnosti tak, ako ich prezentuje obžalovaný.

V zásade z výpovedí všetkých svedkov vyplýva konflikt a hádka prebiehajúca medzi obžalovaným
a poškodeným, rozchádzajú sa v tvrdeniach, ktorý z nich bol útočníkom. To, že niektorý zo svedkov
niektorú z podstatných okolností skutkového deja nevidel (nôž v rukách obžalovaného) alebo nepočul
(vyhrážky zabitím), neznamená, že na základe jeho výpovede možno danú okolnosť vylúčiť, ak je
preukázaná inými dôkazmi. Súd nemôže ignorovať dôkazy, ktoré vinu obžalovaného zo žalovaného

skutku jednoznačne a nespochybniteľne preukazujú. Týmito dôkazmi, ako už súd uviedol vyššie,
sú výpoveď poškodeného G. J. v spojení s výpoveďou svedka G. J., ktoré preukazujú vyhrážky
obžalovaného zabitím poškodeného, fotodokumentáciou zranenia, ktoré konaním obžalovaného so
zbraňou poškodený utrpel a útokom poškodeného oblečenia, lekárskou správou v spojení so znaleckým
dokazovaním, ktoré preukazujú následok konania obžalovaného na tele poškodeného a zároveň

použitie zbrane - noža. Všetky tieto dôkazy súd vyhodnocoval v kontexte ďalších vykonaných dôkazov
najmä výpovedí svedkov K. I., A. G. a J. L.. Svedok K. I. tvrdil, že útočníkom bol G. J. a vyhrážal sa
obžalovanému, že ho zbije. Svedok J. L. tvrdil, že nepočul, o čom sa bavia, ale keď J. vybral z kufra
zbraň, kričal na A. A., že ho zastrelí. Skutočnosťou však je, že to bol práve poškodený G. J., ktorý
utrpel zranenie po útoku obžalovaného nožom v čase, keď obžalovaný pristúpil k sedadlu spolujazdca,

na ktorom sedel poškodený, nie naopak a títo svedkovia sa na uvedenom mieste nenachádzali, preto
nemohli vidieť a počuť a relevantne o týchto okolnostiach vypovedať. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na
výpoveď svedkyne A. G., že nevidela v rukách obžalovaného žiadny predmet – zbraň, podľa obsahu
jej výpovede ani nemohla, pretože bola očitou svedkyňou tej časti skutkového deja, ktorý sa odohralaž po tom, čo sa odohral skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. Videla presne tú časť, keď
obžalovaný s útokom na poškodeného už prestal. Jej výpoveďou je preukázané, že obaja aktéri potom
stojac za kufrom auta, kričali na celé sídlisko a hádali sa. Teda nielen poškodený bol v týchto chvíľach

„vulgárny a agresívny“, ale aj obžalovaný, ktorý sa vo svojich výpovediach snažil prezentovať ako osoba,
ktorá ustupovala pred údajným útokom poškodeného, snažila sa zmierniť situáciu, tieto tvrdenia sa jej
výpoveďou ukázali ako nepravdivé. Skutočnosť, že po upokojení situácie všetci, vrátane obžalovaného
a poškodeného, chodili okolo motorových vozidiel a hľadali kľúče (v skutočnosti sa poškodený snažil
nájsťmobilnýtelefónzaúčelomprivolaniapolície),pričomnapoškodenomnebolovidieťzraneniaahýbal

sa normálne, ešte neznamená, že neutrpel konaním obžalovaného objektívne zistené zranenie. Ako
poškodený logicky vysvetlil, bol pod adrenalínom. Plytké zranenie o rozmeroch 2,5 cm x 0,5 cm mu
v bežnom pohybe v tej chvíli zrejme nebránilo.
Motívu obžalovaného nasvedčujú skutočnosti spočívajúce v povahových črtách osobnosti
obžalovaného, ktoré znaleckým dokazovaním zistil znalec z odboru psychológie I. O. N., I..
Obžalovaný je sociálne neprispôsobivou dysreflexívnou osobnosťou, je pre neho typické neuvážené,

intelektom nereflektované impulzívne konanie, v aktuálnom prípade spojenom s afektom hnevu,
hrozbami i poranením poškodeného nožom, jeho neprispôsobivé konanie vyplýva z jeho impulzivity,
opozicionizmu a sporadicky aj afektu hnevu. Mravné normy nemá vnútorne stotožnené, vníma ich len
ako poznatok, ale v rámci motivácie jeho konania nemajú miesto. Obžalovaný síce nie je primárne
agresívny, avšak na základe impulzu sa správa emocionálne (nie pod kontrolou intelektu, ktorý je

podriadený emóciám), pretože vyššie city nie sú u neho dostatočne rozvinuté, preto je jeho konanie
impulzívne, odmietavé, nesúhlasné (opozicionizmus), hnevlivé, v dôsledku čoho sa opakovane dostáva
do rozporu so zákonnými normami. Pohnútkou k aktuálne stíhanému konaniu mohla byť klebeta,
ktorú obžalovaný interpretoval ako urážku. Podoba jeho neprispôsobivého (maladaptívneho) konania
vyplynula z chybného (defektného) procesu rozhodovania, v ktorom chýbal (absentoval) moment

zvažovania alternatív. Všetky tieto osobnostné črty a závery znalec zisťoval na základe psychologického
vyšetrenia obžalovaného, psychologických testov, ktoré absolvoval a štúdia spisového materiálu,
pričom súd nemá pochybnosti o odbornosti a správnosti tohto znaleckého posudku. Takéto znalecké
dokazovanie síce nepreukazuje skutkové okolnosti, teda, že obžalovaný v uvedený deň a čas predniesol
vyhrážky zabitím poškodeného a spôsobil mu zranenie nožom, uvedené však ani nebolo úlohou tohto

znaleckého dokazovania a na základe jeho záverov bolo možné objasniť motív konania obžalovaného.
Obrana obžalovaného, že poškodený si jeho útok nožom, ako aj vyhrážky vymyslel, neobstojí,
pretože u poškodeného absentuje akýkoľvek motív škodiť obžalovanému, obžalovaný ho sám vyhľadal
na parkovisku, dokonca obžalovaný je dlžný poškodenému peniaze, čo sám pripustil. Z výpovede
poškodeného nevyplývajú žiadne smsky od obžalovaného, kvôli ktorým by sa mu mal chcieť pomstiť

a privodiť mu trestné stíhanie. U poškodeného absentuje aj finančný motív, keďže si neuplatnil ani
náhradu spôsobenej škody, na ktorú mal v konaní nárok. Práve naopak je to obžalovaný, ktorý už vo
svojej výpovedi v prípravnom konaní opakovane, najmenej na ôsmich miestach uvádzal, že J. bude robiť
všetkopreto,abyhodostalzamreže,budesamusnažiťniečoprišiť,budesamusnažiťuškodiťaprivodiť
nejaké trestné stíhanie a podobne, čo úplne zapadá do hodnotenia jeho osobnosti znalcom z odboru

psychológie I. O. N., I. – sebainterpretácia a sebaprezentácia obžalovaného je založená na vnímaní
seba ako obete vonkajších okolností a zámerného konania iných osôb. Skutočnossťou však je, že dňa
27. 2. 2025 približne o 16.00 hod. na parkovisku pred bytovým domom na Pltníckej ulici v Liptovskom
Mikulášipredniesťvyhrážkyzabitímvovzťahukosobepoškodenéhoaspôsobiťmubodno-rezné(rezné)
poranenie nemohol nik iný, než obžalovaný, ktorý je páchateľom predmetného skutku, nie jeho obeťou.

Obžalovaný A. A. tým, že dňa 27. 2. 2025 sa v čase asi o 16.00 hod. nachádzal na parkovisku pred
bytovým domom na adrese Pltnícka 4377/1 v Liptovskom Mikuláši a po predchádzajúcom verbálnom
konflikte medzi ním a poškodeným G. J. sa tomuto viackrát vyhrážal zabitím tak, že išiel s bližšie
nešpecifikovaným nožom v ruke k nemu so slovami: „Nejeb ma tu, lebo ťa zabijem, ja nemám nikoho a

nemám čo stratiť!“. Následne došlo na chvíľu k upokojeniu situácie, poškodený si išiel sadnúť naspäť do
svojho motorového vozidla, pričom obžalovaný k nemu pristúpil a cez otvorené okno na tomto vozidle ho
dvakrát bodol do oblasti pravej ruky a hrudníka so slovami: „Nejeb ma tu ty kokot, zabijem ťa tu!“, pričom
obžalovaný ho prvýkrát bodol v oblasti ruky a nespôsobil mu žiadne zranenia, len poškodenie odevu
a druhýkrát, keď ho bodol do oblasti prednej steny hrudníka mu spôsobil plytkú reznú ranu o veľkosti cca

2,5 cm pektorálne vpravo, do podkožia cca 0,5 cm a po upozornení poškodeného, že ho pichol, prestal
s týmto útokom, pričom tieto zranenia si u poškodeného nevyžiadali obmedzenie obvyklého spôsobu
života, čím úmyselným konaním opakovane predniesol vyhrážky smrťou inej osobe, pričom vyhrážky
o tom, že „ho zabije, lebo nemá nikoho a nemá čo stratiť“ a „že ho tam zabije“ možno považovať zataké, ktoré poškodený subjektívne pociťoval ako hrozbu závažnej ujmy na jeho živote a túto hrozbu
obžalovaný predniesol za použitia zbrane – noža, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním
zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že skutok
popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný A. A., išlo o konanie úmyselné,
pretože obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane jednotlivcov pred niektorými závažnými
vyhrážkami. Svoje konanie naviac zvýraznil použitím zbrane – noža, ktorým poškodenému spôsobil

zranenia, ktoré si u neho nevyžiadali obmedzenie obvyklého spôsobu života. Z hľadiska subjektívnej
stránky konanie obžalovaného súd posúdil v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona ako spáchané
v priamom úmysle. Obžalovaný je plne trestne zodpovednou osobou a medzi konaním obžalovaného
a spôsobeným následkom je príčinná súvislosť. Keďže obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1. ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona s použitím § 138 písm. a/ Trestného zákona po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto

ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zo správy o povesti z miesta trvalého bydliska
zistil, že je prihlásený k trvalému pobytu v meste Liptovský Mikuláš, v mieste trvalého bydliska nie
je bližšie hodnotený, Mestským úradom Liptovský Mikuláš nebolo proti nemu vedené priestupkové
konanie. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplývajú dva záznamy z roku 2024 za

priestupok zo dňa 7. 3. 2024 a zo dňa 8. 3. 2024 na úseku cestnej premávky, za ktoré bola v spoločnom
konaní uložená pokuta vo výške 600,- Eur a zákaz činnosti na 16 mesiacov. Podľa lustrácie v registri
Generálnej prokuratúry SR a lustrácie v databáze súdov sa proti obžalovanému nevedie ďalšie trestné
stíhanie.

V odpise registra trestov má obžalovaný deväť záznamov, pri prvom a druhom zázname sa na neho
hľadíakobynebolodsúdený.Tretím,štvrtým,piatymašiestymzáznamomjeuloženienepodmienečného
súhrnného trestu za trestné činy lúpeže, podvod, krádež a uvádzanie falšovaných, pozmenených
a neoprávnene vyrobených peňazí do obehu vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, ktorý vykonal dňa 9.
3. 2016. Siedmy, ôsmy a deviaty záznam je uloženie nepodmienečného súhrnného trestu za lúpeže,

podvod, krádež, podielnictvo a uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených
peňazí do obehu vo výmere 7 rokov, ktorý vykonal dňa 9. 3. 2016. Naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/70/2017 zo dňa 6. 9. 2017, právoplatný dňa 6. 9. 2017,
ktorým bol uložený súhrnný a spoločný trest na 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia (v rámci jeho ukladania bol zrušený siedmy a ôsmy záznam) za trestné činy

lúpeže, vydierania, nebezpečného vyhrážania, krádeže, výtržníctva, neoprávnené používanie cudzieho
motorového vozidla, ktorý vykonal dňa 11. 10. 2023. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 7Nt/8/2023-21 zo dňa 13. 9. 2023, právoplatný dňa 13. 9. 2023, súd uložil odsúdenému ochranný
dohľad v trvaní 2 rokov, povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného
súdu Liptovský Mikuláš do 2 pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, povinnosť

oznamovať mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, aj preukazovať ich, osobne hlásiť sa
dvakrát za mesiac počas trvania 2 rokov, vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, povinnosť
podrobiť sa počas doby ochranného dohľadu psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve so zameraním na nácvik sebaregulácie, zvládanie impulzívnych a agresívnych tendencií
a zamestnať sa počas doby ochranného dohľadu, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Ochranný dohľad bol nariadený odo dňa 12. 10. 2023.

Obžalovaný sa v tejto trestnej veci od 6. 3. 2025 nachádza vo väzbe, podľa hodnotiacej správy ÚVV
a ÚVTOS Žilina spočiatku vykonával väzbu so zmierneným režimom, adaptácia na podmienky výkonu
väzby prebehla bezproblémovo. Povinnosti vyplývajúce z právnych noriem týkajúcich sa výkonu väzby

si spočiatku plnil na požadovanej úrovni, v mesiaci júl 2025 však boli z jeho strany zaznamenané
viaceré previnenia voči zákonu o výkone väzby a ústavnému poriadku, keď fyzicky napadol iných
obvinených, a jednému poškodil osobnú vec. Za tieto previnenia mu boli uložené 3 disciplinárne tresty
formou samoväzby v celkovej dĺžke 14 dní. V súlade s § 37 ods. 3 písm. c/ zákona bol umiestnený do
oddielu so štandardným režimom výkonu väzby. K väzenskému personálu sa správa na požadovanej

úrovni. Zúčastňuje sa kultúrno-zábavných činností, športových súťaží, ktoré sa organizujú v ústave
v rámci záujmovej činnosti. Sociálne kontakty udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonovania,
nepravidelných návštev. Počas výkonu väzby nebol pracovne zaradený, nebol disciplinárne odmenený.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom na strane obžalovaného nebola
zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona
možno prihliadať na opakované odsúdenia za rôznorodú trestnú činnosť.

Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia

slobody na šesť mesiacov až tri roky. Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá
sa opakovane dostáva do rozporu so zákonom najmä v trestnoprávnej, ale aj v priestupkovej rovine,
pričom sa dopúšťa rôznorodej trestnej činnosti, prevažne a opakovane však násilnej trestnej činnosti
(vydieranie, lúpeže, nebezpečné vyhrážanie). Vo vzťahu ku prečinu nebezpečného vyhrážania ide
u neho dokonca o špeciálnu recidívu, pretože za rovnaký trestný čin už bol v minulosti právoplatne

odsúdený. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu prihliadal nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu
minulosť, ale aj na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti. Keďže sa obžalovaný skutku dopustil
v relatívne krátkom období po vykonaní predchádzajúceho trestu odňatia slobody a v priebehu výkonu
ochranného dohľadu, ktorý bol uložený na dva roky po poslednom dlhoročnom výkone trestu odňatia
slobody, je evidentné, že predchádzajúce odsúdenia nemali na neho prevýchovný účinok a uloženie

iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody, už v prípade tohto páchateľa ani neprichádza do
úvahy, pretože je nutné ochrániť spoločnosť pred jeho konaním len jeho opätovnou izoláciou vo výkone
trestu odňatia slobody. Zároveň súd nezistil okolnosti pre použitie mimoriadneho zníženia trestu. Druh
uloženého trestu a jeho výmera musí poskytovať záruku nielen generálnej prevencie v spoločnosti, ale aj
individuálnejprevencieaobžalovanémuzabrániťvpáchaníďalšejtrestnejčinnostiabyťtakdostatočným

prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. Z kriminálnej minulosti obžalovaného a jeho konania, pre
ktoré sa trest ukladá, je evidentné, že obžalovaný nemá rešpekt ani pred inštitútom ochranného dohľadu,
ktorý ho mal viesť k vedeniu riadneho života, hoci v rámci uložených opatrení mu bola uložená povinnosť
podrobiť sa počas doby ochranného dohľadu psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve so zameraním na nácvik sebaregulácie, zvládania impulzívnych a agresívnych tendencií,

zamestnať sa počas doby ochranného dohľadu alebo uchádzať sa o zamestnanie, ktoré evidentne
nesplnil. Ako vyplýva z prečítaného návrhu riaditeľa ÚVTOS Ružomberok k tomuto návrhu ho viedlo
správanie odsúdeného počas výkonu vtedajšieho trestu odňatia slobody spočívajúce v neplnení
programu zaobchádzania a opakovanom porušení zákona (uložených 15 disciplinárnych trestov).
Z aktuálnej hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina, kde vykonáva väzbu dokonca vyplýva, že ani

v takýchto podmienkach nerešpektuje inštitút väzby, autority a telesnú integritu iných osôb, keď vo väzbe
napadol iných obvinených a poškodil cudziu vec, za čo mu boli uložené až tri disciplinárne tresty formou
samoväzby. Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že obžalovaný nie je schopný nielen na slobode,
ale ani vo väzbe zvládať svoju impulzivitu a útočnosť voči iným osobám. A pokiaľ sa dopustí takého
konania, opakovane argumentuje, že bol napadnutý on a je obeťou konania iných osôb, čo uvádzal na

hlavnom pojednávaní nielen vo vzťahu k spoluobvineným vo väzbe, ale aj vo vzťahu k poškodenému G.
J.. Po zohľadnení všetkých okolností spočívajúcich v okolnostiach skutku a v osobe obžalovaného, súd
vyhodnotil, že spravodlivým trestom za súdený skutok bude nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 16 mesiacov, t. j. v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby ako dostatočné potrestanie
tohto konkrétneho páchateľa. Z hľadiska ochrany spoločnosti je súd názoru, že trest je dostatočne

prísny a represívny, tak, aby splnil svoj účel najmä tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, zabezpečí jeho nápravu, čím by mal splniť účel individuálnej prevencie. Zároveň je súd
presvedčený, že takáto výmera trestu odňatia slobody bude pôsobiť odstrašujúco na prípadných ďalších
páchateľov a odradí ich od podobného protiprávneho konania, čím bude naplnený aj účel generálnej
prevencie trestu.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu, bol vo
výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i
v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.