Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200389
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:6021200389.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej, členov

senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: Mäso ZEMPLÍN, a.s.,
IČO: 36 205 915, so sídlom A. B. XX, C., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Keller, advokát, so sídlom
Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101243497/2021 zo dňa
16.07.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101243497/2021 zo dňa 16.07.2021 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100513929/2021 zo dňa
31.03.2021 o vyrubení rozdielu na dani z príjmov právnickej osoby žalobcovi za zdaňovacie obdobie rok

2016 v sume 4 355,07 eur (ďalej aj „správca dane“ a „rozhodnutie správcu dane“).

2. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani príjmov právnickej osoby v rámci ktorej správca
dane konštatoval, že žalobca nepreukázal oprávnenosť zaúčtovania sumy 16 192,16 eur na účte
547100 – Tvorba a zaúčtovanie opravných položiek týkajúcej sa tvorby opravnej položky k nesplateným
pohľadávkam odberateľa Halal Atlas Döner B.V., Overweg 3, 3417XK Montfoort, Netherlands (ďalej
aj „Halal Atlas Döner“) z odberateľských faktúr: č. FVEU-2011-120-000029 zo dňa 03.05.2011,

FVEU-2011-120-000036 zo dňa 06.06.2011, FVEU-2011-120-000048 zo dňa 01.08.2011 (ďalej aj
„sporné faktúry“ a „sporná opravná položka“).

3. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 03.06.2019 predložil správcovi dane listinu uznanie záväzku
zo dňa 31.12.2012 [ktorým žalobca preukazoval, že sporná opravná položka je uznateľným daňovým
výdavkom, keďže sa týka jeho nepremlčanej pohľadávky voči Halal Atlas Döner] (ďalej ak „uznanie
záväzku zo dňa 31.12.2012“ ;administratívny spis, č.l. 47).

4. Daňová kontrola bola skončená doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101368568/2019 zo dňa
05.06.2019spoločnesvýzvounavyjadreniekzisteniamuvedenýmvtomtoprotokolezodňa05.06.2019.5. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu na
dani z príjmov právnickej osoby žalobcovi [rozhodnutie správcu dane č. 102156427/2019 zo dňa
12.09.2019], ktoré bolo následne zrušené žalovaným [rozhodnutie žalovaného č. 100513973/2020 zo

dňa 24.02.2020].

6. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní správca dane výzvou č. 100820739/2020 zo dňa 28.04.2020
(ďalej aj „výzva zo dňa 28.04.2020“; administratívny spis, č.l. 72) vyzval žalobcu, aby sa okrem iného
vyjadril k totožnosti osoby, ktorá vyhotovila uznanie záväzku zo dňa 31.12.2012, jej vzťah k Halal Atlas

Döner, miesto vyhotovenia tejto písomnosti a jej podpísania ako aj k dátumu vyčíslenia tam uvedených
zostatkov nesplatených pohľadávok. Žalobca vo svojej odpovedi na túto výzvu uviedol, že uznanie
záväzku zo dňa 31.12.2012 mala vystaviť zrejme osoba „van Kotten“, pričom jej osobné údaje nevedel
žalobca poskytnúť [malo by sa jednať o rodinného príslušníka rodiny, ktorá vlastnila Halal Atlas Döner].
Žalobca predpokladal, že písomnosť bola vyhotovená v Holandsku, odkiaľ bola zaslaná žalobcovi.

7. Následne správca dane svojim rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 4 355,07. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak ako je uvedené vyššie.

8. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že na základe medzinárodnej výmeny informácii [žiadosť

o MVI č. 101316148/2020 zo dňa 18.08.2020, čiastočná odpoveď na túto žiadosť o MVI zo dňa
11.11.2020 a konečná odpoveď zo dňa 18.01.2021] bolo zistené, že obchodná spoločnosť Halal Atlas
Döner nepotvrdila obchodné vzťahy so žalobcom, uviedla, že sporné faktúry sú jej neznáme a ich
úhradu nikdy neschválila, nepotvrdila podpísanie zmluvy so žalobcom zo dňa 21.05.2020, ktorú žalobca
predložil správcovi dane a ani nepotvrdila vystavenie uznania záväzku zo dňa 31.12.2012 (napadnuté

rozhodnutie, s. 9). Na základe týchto skutočností sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že
pohľadávkažalobcuvočiobchodnejspoločnostiHalalAtlasDönerneexistovala(napadnutérozhodnutie,
s.6;s.11).Zuvedenéhodôvodunebolivovecisplnenézákonnépodmienky[§19ods.3písm.f)vspojení
s § 20 ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“)] považovať spornú opravnú položku za daňový výdavok

pre účely dane z príjmov právnickej osoby (napadnuté rozhodnutie, s. 9).

9. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal porušenie procesného práva zúčastniť sa svedeckej výpovede
zástupcov Halal Atlas Döner a vyjadriť sa k tejto výpovedi počas jej realizácie, (ii) označil dôkaznú
informáciu získanú od Halal Atlas Döner za nepravdivú, (iii) namietal, že bolo ukončené vyrubovacie

konanie bez riadneho prerokovania pripomienok a dôkazov žalobcu [teda v rozpore s § 68 ods. 3
zákona č. 563/2009 Z. z.v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“)], (iv) namietal, že
žalovanýprihodnotenídôkazovpostupovaljednostrannevneprospechžalobcu,keďnezohľadnillistinné
dôkazy predložené žalobcom, ktoré potvrdzujú obchodný vzťah žalobcu a spoločnosti Halal Atlas Döner
a vyvracajú informácie získané od Halal Atlas Döner.

[vyššie uvedené číslovanie bolo z dôvodu prehľadnosti zvolené správnym súdom, na toto číslovanie
bude odkazovať správny súd v texte rozsudku]

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na správnosť skutkových zistení a právnych záverov

napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.04.2022)

11. Krajský súd v Banskej Bystrici postúpil vec Krajskému údu v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny
súd“) ako vecne a miestne príslušnému súdu [postúpenie veci č. 73S/45/2021 zo dňa 28.01.2022, súdny
spis, č.l. 50].

12. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).13. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 27.11.2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods.
3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

14. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených

dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred

jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

15. Podľa § 19 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov Daňovými výdavkami sú aj tvorba rezerv a
opravných položiek podľa § 20

16. Podľa § 20 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým
výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky
k nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14),

17. Podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je
riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo ak
ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,
aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo
spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej
časti bez príslušenstva,
b) 720 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej
časti bez príslušenstva,
c)1080dní,sazahrniedovýdavkovdovýšky100%menovitejhodnotypohľadávkyalebojejnesplatenej

časti bez príslušenstva.

III.
Posúdenie správnym súdom

18. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním, ktoré
ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

19. Vo vzťahu k žalobnému bodu (i) správny súd poukazuje na obsah žiadosť o MVI č. 101316148/2020
zo dňa 18.08.2020, ktorou správca dane požadoval informáciu k vystaveniu sporných faktúr Halal Atlas
Döner ako aj k okolnostiam vystavenia uznania záväzku zo dňa 31.12.2012 [časti C1-1 až C1-12 tejto
žiadosti]. Zhodne s tým, čo uviedol žalovaný správny súd konštatuje, že táto žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií nepožadovala vykonať vypočutie svedka (napadnuté rozhodnutie, s. 10). Nad

rámec uvedeného, správny súd poukazuje taktiež na to, že dôkazy získané na základe medzinárodnej
výmeny informácií majú povahu listinných dôkazov. Nejedná sa teda o dôkazy majúce povahu
svedeckej výpovede. Preto na vykonávanie procesných úkonov dožiadaným orgánom členského štátu
sa nevzťahuje procesné oprávnenie daňového subjektu podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku [tedaprocesné oprávnenie byť osobne prítomný pri výsluchu svedka a klásť svedkovi otázky]. Správny súd
nepovažoval tento žalobný bod za nedôvodný.

20. K žalobnému bodu (ii) správny súd uvádza, že právo na prerokovanie pripomienok a dôkazov
predložených k protokolu z daňovej kontroly je významným procesným oprávnením daňového subjektu.
Správca dane sa musí vždy pokúsiť o dohodu s daňovým subjektom na stanovení termínu takéhoto
prerokovania počas vyrubovacieho konania. Uvedený právny záver vyplýva z jazykového výkladu
slovného spojenia „dohodne so správcom dane“ uvedeného v § 68 ods. 3 daňového poriadku [taktiež

z výkladu ratio legis tohto ustanovenia ako aj s poukazom na zásadu úzkej súčinnosti pri správe daní
podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku]. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že správca dane najprv
nepostupoval správne, keď v písomnom oznámení zo dňa 23.02.2021 jednostranne stanovil termín
prerokovania pripomienok na deň 09.03.2021 o 10:00 hod [bez poskytnutia možnosti žalobcovi navrhnúť
iný vhodný termín] (oznámenie správcu dane č. 100323178/2021 zo dňa 23.02.2021, administratívny
spis, č.l. 82). Na druhej strane, po doručení tohto oznámenia sa právny zástupca žalobcu dňa

01.03.2021telefonicky spojil so zamestnancom správcu dane. O tejto komunikácii bol vyhotovený
úradný záznam č. 100353180/2021 zo dňa 01.03.2021 (ďalej aj „úradný záznam zo dňa 01.03.2021“,
administratívny spis, č.l. 83), v ktorom sa uvádza (doslovne citované): „Na dotaz zamestnankyne
správcu dane, či sa s ňou dohodne na inom termíne ústneho pojednávania JUDr. Nízky uviedol, že
kým platia opatrenia o obmedzení pohybu, žiadny iný termín neakceptuje“. Žalobca správnosť informácii

zachytených v úradnom zázname zo dňa 01.03.2021 v správnej žalobe nenamietal. Na základe tejto
informácie z úradného záznamu zo dňa 01.03.2021 dospel správny súd k záveru, že žalobcovi bola takto
dodatočne daná možnosť dohodnúť si iný termín [než bol termín 09.03.2021] prerokovania pripomienok
a dôkazov so správcom dane. Týmto správca dane dodržal zákonom vyžadovaný postup pokúsiť sa
o dohodu na termíne prerokovania pripomienok so žalobcom. Zároveň z odpovede zástupcu žalobcu

bolo zrejmé, že žalobca nebude akceptovať žiaden iný termín prerokovania pripomienok [počas trvania
obmedzení pohybu osôb za mimoriadnej situácie]. Keďže k dosiahnutiu dohody o termíne prerokovania
pripomienok a dôkazov zrejme nedošlo, tak bol správca dane oprávnený určiť deň prerokovania
pripomienok sám [takéto oprávnenie pre správcu dane vyplýva z § 68 ods. 3 prvá veta, časť za
bodkočiarkoudaňovéhoporiadku,podľaktorej„(...);aksanedohodnú,určídeňichprerokovaniasprávca

dane.“]. Zákon takto určený termín nepodrobuje ďalším podmienkam a teda týmto termínom mohol byť
aj pôvodne určený termín prerokovania pripomienok v deň 09.03.2021.

21. Z vyššie uvedených okolností správny súd skúmal, či žalobcom označená prekážka pre realizovanie
prerokovania pripomienok a dôkazov v tomto termíne bola skutočne daná. Tak ako na to poukázal

žalovaný v napadnutom rozhodnutí (napadnuté rozhodnutie, s. 10), síce v danom čase platili
obmedzenia pohybu osôb [na ktoré poukazoval žalobca], tak takéto obmedzenia sa nevzťahovali na
cestu na orgán verejnej moci na účely vykonania úkonu, ktorý nemôže byť vykonaný zaslaním zásielky
alebo prostriedkami diaľkovej komunikácie [písm. C bod 24. uznesenia vlády Slovenskej Republiky č.
77 z 5. februára 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods.

2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného
stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády SR č. 587 z
30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení
neskorších predpisov, číslo predpisu: 49/2021 Z. z. (ďalej aj „uznesenie vlády č. 77 z 05.02.2021“)].

Správny súd upozorňuje na to, že kumulatívnou podmienkou na uplatnenie tejto výnimky bolo, aby
zástupca žalobcu bol osobou, ktorá sa vie preukázať „negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším
ako 7 dní alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19
nie starším ako 7 dní“, alebo osobou, „ktorá prekonala ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní
doklad nie starší ako tri mesiace, alebo ak táto osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19 aj

druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo osoba, ktorej zdravotný
stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19“ [písm. C
bod 24 uznesenia vlády č. 77 z 05.02.2021]. Na druhej strane žalobca v správnej žalobe netvrdil a ani
vrámciadministratívnehokonanianepreukázal,žesatakátovýnimkanevzťahovalanazástupcužalobcu
v daňovom konaní [v čase, kedy sa malo vykonať prerokovanie pripomienok]. Žalobca teda nepreukázal,

že sa jeho zástupca nemohol zúčastniť prerokovania pripomienok a dôkazov v deň 09.03.2021
vzhľadom k tomu, keďže takúto možnosť mal na základe vyššie uvedenej výnimky z obmedzení pre
pohyb osôb.22. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že správca dane postupoval procesne
správne, keď o neprerokovaní pripomienok a dôkazov spísal úradný záznam (úradný záznam č.
100463457/2021 zo dňa 19.03.2021, administratívny spis, č.l. 84) z dôvodu, že sa v určený termín

zástupca žalobcu na ich prerokovanie nedostavil [takýto postup odôvodňoval § 68 ods. 3 štvrtá veta
daňového poriadku, podľa ktorého Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní
pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam.].
Neprerokovanie pripomienok a dôkazov so žalobcom vo vyrubovacom konaní nebolo za týchto okolností
možné považovať za porušenie procesných práv žalobcu. Tento žalobný bod považoval správny súd

za nedôvodný.

23. K žalobnému bodu (iii) správny súd uvádza, že kvalita a adresnosť žalobných bodov determinujú
rozsah odpovede, ktorú na jednotlivý žalobný bod dostane žalobca od súdu. Správny súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby [§ 134 ods. 1 SSP] a okrem zákonných výnimiek v tomto type súdneho
konania žalobné body nevyhľadáva [a contrario § 134 ods. 2 SSP]. Žalobca v tomto žalobnom

bode iba vo veľmi všeobecnej rovine namietal hodnotenie a skutkové závery žalovaného. Žalobca
konkrétne neuviedol v čom by malo spočívať jednostranné hodnotenie dôkazov žalovaným. Žalobca
vo všeobecnosti konštatoval, že ním predložené listinné dôkazy [bez bližšieho označenia] preukazujú
nepravdivosť informácií získaných od Halal Atlas Döner. Uvedené je však nutné vnímať len ako
tvrdenie žalobcu bez adresnej námietky voči tomu ako príslušný skutkový záver formuloval žalovaný

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na takéto všeobecné tvrdenie preto môže správny súd
taktiež iba vo všeobecnej rovine uviesť, že takto vytýkaným nedostatkom napadnuté rozhodnutie
netrpí. Žalovaný hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti [§ 3 ods. 3 daňového poriadku],
pričom svoje myšlienkové procesy náležite zdôvodnil. Takéto hodnotenie dôkazov nebolo jednostranné
a vykazovalo logickú štruktúru. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalovaný dostatočne špecifikoval

v čom videl nedostatky uznania záväzku zo dňa 31.12.2012 (napadnuté rozhodnutie, s. 9). Za týchto
okolností pripísal žalovaný väčšiu dôkaznú silu dôkazom získaným na základe medzinárodnej výmeny
informácií ohľadom obchodnej spoločnosti Halal Atlas Döner (napadnuté rozhodnutie, s. 9). Takéto
hodnoteniedôkazovbolokonzistentnéanevybočovalozrámcaprípustnejsprávnejúvahy.Tentožalobný
bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.

24. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

25. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,

že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,

Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].

26. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne
popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Žalobca popri týchto žalobných
bodoch v správnej žalobe taktiež iba všeobecne označil dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 SSP. Správny súd k tomuto taktiež len všeobecne uzatvára, že napadnuté rozhodnutie v spojení

srozhodnutímsprávcudanetakýmitovadaminetrpí.Ďalšiedôvodyuvádzanévpodaniachaprednesoch
účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im
v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

27. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (a contrario

§ 167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal,keďževovecineboliprítomnétakéokolnosti,abybolomožnénáhradutrovkonaniaodžalobcu
spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svojepodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.