Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/266/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125220506
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125220506.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská agentúra pre rozvoj investícií
a obchodu, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 070 513,
právne zast. JUDr. Štefan Haulík, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 31 789 714, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XX/
XX, XXX XX E., právne zast. JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO:

53 109 538, o vymoženie 527,78 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ivančík, so
sídlom exekútorského úradu SNP 19, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30 997 488, pod sp. zn. 66EX 77/25,
o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/266/2025 zo dňa
28. 04. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/266/2025 zo
dňa 28. 04. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24. 01. 2025, domáhal
od povinného vymoženia 527,78 EUR s prís., na základe exekučného titulu - uznesenia Správneho súdu
v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 26. 01. 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01.
2025, vykonateľnosť 04. 02. 2025, a exekučného titulu - uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp.
zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 25. 06. 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2025, v spojení s

opravným uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 12. 11. 2024, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2025 (ďalej spolu ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 07. 02. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom exekútorského úradu SNP 19, 940 01 Nové Zámky, IČO:
30 997 488, ktorý ju vedie pod sp. zn. 66EX 77/25.

3. Uznesením sp. zn. 16Ek/266/2025 zo dňa 28. 04. 2025, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24. 03. 2025 podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol.

4. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že z dôvodu neoprávnenosti vymáhaného
nároku deklarovaného exekučným titulom pre jeho nezákonnosť, zmätočnosť, ničotnosť, nespôsobilosť,
pre jeho rozpor s dobrými mravmi, pre pochybenie súdu v základnom konaní, ktorý nedôvodne priznal
nárok na náhradu trov v rozpore so zaužívanou praxou správnych súdov, pre dôvodné podanie správnej
žaloby a kasačnej žaloby, ktorými sa povinný domáhal len ochrany vlastníckeho práva a ochrany
životného prostredia, a s tým spojené nedôvodné priznanie náhrady trov oprávnenému ako štátnej

organizácií, pre aplikáciu Aarhuského dohovoru a nedodržanie ústavných článkov o ochrane životného
prostredia ako prekážok na priznanie nároku oprávnenému na náhradu trov súdom základnéhokonania. Vyšší súdny úradník uviedol, že exekučným titulom je povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu náhrady trov kasačného konania vo výške 527,78 EUR. A predmetom návrhu
povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých

spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného
titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom
pre výkon exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom,
ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie

exekúcie, a teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v
exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom
konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj
nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených
procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie

skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie
exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu
nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo
iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Vyšší súdny úradník dodal, že exekučný titul bol
povinnému preukázateľne doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku povinný mohol

podať proti riadny opravný prostriedok, ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť
nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým
malo dôjsť v čase pred vydaním tohto uznesenia o priznaní náhrady trov základného konania, pričom
z uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 25. 06. 2024 vyplýva, že

povinnýpodalsťažnosť,ktorýminamietolnedôvodnosťpriznanéhonárokunanáhradutrovoprávneného
v základnom konaní, a zároveň príslušný súd týmto rozhodnutím o nich rozhodoval tak, že ich zamietol,
a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Správneho
súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 25. 06. 2024, t. j. dňa 03. 01. 2025, ktorý v spojení
s uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 26. 01. 2024, sa stal aj

podkladom pre výkon exekúcie. Vyšší súdny úradník uviedol, že súd v exekučnom konaní nemožno
považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a
právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd
nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať
o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý

exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením posudzovať povinným
namietnuté okolnosti týkajúce sa vecnej správnosti exekučného titulu. Exekučný titul sa nadobudnutím
jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).
Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa
formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu

došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Súd s poukazom
na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii
rozhodnutie vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu
správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu,
ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a

musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali)
sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní
sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Vyšší súdny úradník
konštatoval, že po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol
konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu,

a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade
sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní, a exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto
je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil
to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je
označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má

podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). A preto v tomto exekučnom konaní
je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý
a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov v exekučnom konaní.5. Proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/266/2025 zo dňa 28. 04. 2025 podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť,
ktorú odôvodnil nesprávnym právnym posúdením a nezákonnosťou. Úvodom povinný vzniesol námietku
proti výške trov súdneho exekútora špecifikovaných v upovedomení o začatí exekúcie z dôvodu

ich nesprávnosti, nezákonnosti, nedôvodnosti a hrubom pochybení pri ich koncipovaní. Vo vzťahu
k námietkam proti napadnutému uzneseniu povinný mal za to, že súd sa nesprávne vysporiadal
so skutočnosťami, ktoré boli konkretizované v návrhu na zastavenie exekúcie, keďže existujú iné
skutočnosti, ktoré bránia výkonu exekúcie. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa by
si súd mal všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

(R 24/1964). Povinný s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 17/2009 a
rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/39/2022 zo dňa 30. 04. 2024, považoval za
zrejmé, že v prípade priznania náhrady trov konania účastníkovi správneho súdneho konania, resp.
zúčastnenej osoby v takomto správnom súdnom konaní, ide o nezvyklý zvrat v rozhodovacej praxi
kasačného súdu, a preto v prípade priznania nároku na náhradu trov konania ide o exces, ktorý odbáča
od ustálenej rozhodovacej praxe aj samotného kasačného súdu, pričom povinný zdôraznil, že podával

veľké množstvo kasačných sťažností na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, avšak v žiadnom
prípade neboli zo strany kasačného súdu a ani správneho súdu priznané trovy konania účastníkom
konania alebo zúčastneným osobám. Teda rozhodovacia prax je v tomto prípade jednotná, pričom
trovy správneho súdneho konania, resp. kasačného konania sa účastníkom konania a zúčastneným
osobám priznávajú len vo výnimočných prípadoch, čo však v tomto prípade nebolo splnené a toto

ani nevyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako ani z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/15/2022 zo dňa 31. 05. 2023 v merite, že by malo
ísť o nejaký výnimočný prípad. Pritom aj v zmysle Správneho súdneho poriadku majú ďalší účastníci
a zúčastnené osoby vždy len možnosť vyjadriť sa ku kasačnej sťažnosti a nie takúto povinnosť.
PovinnýuviedolokolnostitýkajúcesasprocesomvybudovaniaStrategickéhoparkuvNitre,zabezpečení

prostredníctvom podnikov so 100% majetkovou účasťou štátu, vrátane oprávneného, ktorému kasačný
súd priznal nárok na náhradu trov kasačného konania, ako aj okolnosti týkajúce sa s dlhodobým
obmedzením užívania vlastníckeho práva povinného ako aj zásahov do práva na ochranu životného
prostredia, okolností týkajúcich sa podania správnej žaloby a následne kasačnej sťažnosti. Povinný
považoval povinnosť platenia náhrady trov základného konania za odporujúce dobrým mravom, a taktiež

z logiky veci za zjavné, že náklady, ktoré vznikli oprávnenému sú predmetom štátneho rozpočtu, a
preto nie je daný dôvod, aby povinný bol nútený podieľať sa aj osobitne na zaplatenie náhrady trov
kasačného konania. Povinný považoval výkon tejto exekúcie za neprimeranú tvrdosť, keďže sa domáhal
len ochrany svojho vlastníckeho práva a práva na priaznivé životné prostredie, ktoré je predsa v
záujme celej spoločnosti. Povinný poukázal aj na okolnosti spojené s rozsahom vplyvu automobilového

závodu na životné prostredie, prekračovaním prípustných hodnôt, absenciou posúdenia vplyvu na
životné prostredie zo strany Ministerstva životného prostredia SR, účelovým realizovaným zámerom
zo strany oprávneného v snahe vyhnúť sa konaniu povinného posudzovania vplyvov na životné
prostredie a jeho urýchlenom „vybavení“ procesom EIA za účelom skoršieho vydávania rozhodnutí
v povoľovacích konaniach (stavebné a kolaudačné) s cieľom urýchlene začať stavať „automobilku“

v Nitre. Povinný považoval exekučným titulom uloženú povinnosť za necitlivo a nezákonne uloženú
povinnosť pre vyslovenie názoru verejnej ochrany životného prostredia v zmysle v čl. 44 ods.1 a
ods. 2 Ústavy, čím je daný rozpor s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Povinný dodal, že je na mieste
aj prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu - Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský

dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov SR pod číslom 43/2006 Z. z. a to najmä na jeho
článok č. 9, ktorý je nutné vykladať v materiálnej rovine - v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí
vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená
náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci,
teda zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci, a tým dostatočnú vymáhateľnosť

práva v oblasti životného prostredia. Povinný mal za to, že priznaním náhrady trov konania, ktorá je
predmetom vymoženia v rámci exekúcie, nebol rešpektovaný účel vyplývajúci zo záruk poskytujúcich
Aarhuským dohovorom, pretože iba využil možnosť domáhať sa ochrany životného prostredia, keďže
je nespochybniteľné, že výstavba strategického parku v Nitre má výrazný vplyv na životné prostredie.
V zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy má každý právo na priaznivé životné prostredie, pričom je zrejmé, že

povinnýsavrámcipodaniasprávnejžalobyaleajkasačnejsťažnostipredsadomáhalpreskúmaniatoho,
či výstavbou a prevádzkou strategického parku v Nitre nedochádza k ohrozovaniu vyššie uvedených
základných ľudských práv a teda k významnému poškodzovaniu životného prostredia, a preto povinný
mal za to, že nie je na mieste, aby bol nútený platiť náhradu trov konania subjektom, ktoré sa podieľalina realizovaní tejto činnosti. Povinný považoval za veľmi nespravodlivé a až nemorálne, aby bol povinný
platiť náhradu trov konania oprávnenému, keďže exekučný titul je zmätočný a nezákonný a možno
preto uzavrieť, že v rámci tohto exekučného konania ide o exekučný titul ničotný, ktorý nevyvoláva

žiadne právne účinky, čím ide o nespôsobilý exekučný titul, pričom k zaviazaniu povinného na zaplatenie
vymáhanej sumy je v rozpore aj z hľadiska dobrých mravov, pretože už od začiatku, teda nie len
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a zároveň
existujú vyššie uvedené iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu proti povinnému.
Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby sťažnosťou napadnuté uznesenie vydané

vyšším súdnym úradníkom zmenil tak, aby zastavil exekúciu v celom rozsahu.

6. Oprávnený sa k sťažnosti povinného nevyjadril.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na

povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v

ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a po
skonštatovaní,žesťažnosťmázákonompredpísanénáležitosti,preskúmalbeznariadeniapojednávania
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom, a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je
dôvodná.Sudcapopreskúmanínapadnutéhouzneseniavyššiehosúdnehoúradníkadospelkzáveru,že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny

záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení, a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti, uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu
v celom rozsahu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v
sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.

17. Základnou námietkou zo strany povinného, s ktorou sa bolo potrebné v konaní vysporiadať, bola
otázka preskúmavania vecnej správnosti exekučného titulu súdom v exekučnom konaní na podkladeokolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a ktoré sú špecifikované v bode 5. odôvodnenia
tohto uznesenia.

18. Sudca v sťažnostnom konaní povinným tvrdenú nedostatočnosť a nesprávnosť odôvodnenia
napádaného rozhodnutia nezistil, a sa stotožnil s posúdením vyššieho súdneho úradníka, o tom že
povinný aj v podanej sťažnosti v podstate pokračoval v hmotnoprávnom spochybňovaní vymáhaného
nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný exekučným titulom. Súd v exekučnom konaní nedisponuje
oprávnením skúmať otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnu vecnú legitimáciu

žalovaného v základnom konaní, dôvodnosťou nároku, ktoré bol predmetom základného konania,
a ani procesným postupom súdu v základnom konaní pri posudzovaní jeho dôvodnosti formou vydania
exekučného titulu, teda aj a s tým spojených námietok povinného proti nároku oprávneného na náhradu
trov základného konania (z titulu ochrany jeho vlastníckeho práva povinného a práva na ochranu
životného prostredia, neprimeraných vplyv spojených s výstavbou automobilového závodu, ako aj
prípadný odklon od rozhodovacej praxe správneho súdu v otázke priznania náhrady trov, a pod.), keďže

tieto námietky povinného patria výlučne do pôsobnosti súdu v základnom konaní, v ktorom povinnému
po preukázanom doručení exekučného titulu bol vytvorený priestor, aby povinný tieto námietky uplatnil
v rámci základného súdneho konania.

19. Sudca sa zároveň stotožnil s tvrdením vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesením o tom,

že zo exekučných titulov vyplýva, že povinný proti rozhodnutiu o náhrade trov základného konania podal
riadny opravný prostriedok (namietol nedôvodnosť nároku), a o predmetom podaní povinného bolo
právoplatne rozhodnuté uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 25. 06.
2024, čím právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti tohto uznesenia, t.
j. dňa 03. 01. 2025, ktoré v spojení s uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016

zo dňa 26. 01. 2024, sa stalo aj podkladom pre výkon exekúcie. Súd v tomto smere opätovne odkazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019 (Rozsah prieskumnej
činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul
vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný
a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa

súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho
nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak
by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia
sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd
skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.).

20. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie,

ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie
môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného
titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo
vzniku exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,

ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučnými titulmi
viazaný a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnosti
žiadať o vecný prieskum predmetného exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc,
keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho
úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu vydanom v základnom konaní, do ktorého

obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný.
Sudca opätovne zdôrazňuje, že v exekučnom konaní sa súd zaoberá len takými okolnosťami, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho
vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a preto ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľnéhorozhodnutia,ktorésastalopodkladompreexekúciu.Sudcazdôrazňuje,žezaskutkového
stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd
nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone súdom priznaného práva.
Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané. Taktiež sudca nepovažoval za dôvodnúnámietku povinného o porušení práva na povinného na spravodlivý proces, keďže námietky ktoré
vzniesol v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj sťažnostného konania sa týkajú len
okolností, ktoré mohli byť povinným uplatnené len v základnom konaní. Pre ich neuplatnenie riadne

a včas na ne súd v exekučnom konaní nemôže za žiadnych okolností prihliadnuť. Povinný nenamietol
žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie
exekúcie súdom. Sudca vzhľadom na zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise
konštatuje, že oprávnený aj naďalej disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý je spôsobilý, aby
najehopodklademohlabyťvedená.Exekučnýtituljeformálneaajmateriálnevykonateľnýmexekučným

titulom.

21. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako
súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však
povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia
civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu
podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

22. Vo vzťahu k námietke povinného proti trovám súdneho exekútora, ktorú uviedol až v sťažnosti, sudca
uvádza, že platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného
poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania (§ 61k ods. 2), podľa ktorých exekučný súd návrh
na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Koncentrácia
exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať

za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia
exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom
do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na
zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností,
ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn.

I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel,
abysiúčastníkexekúcieodkladalvtalónenejakétvrdeniaadôkazy.Skoncentrovanímobranypovinného
v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca chcel zrýchliť poskytovanie
súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či
útok v konaní realizovať. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch

povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď
tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Premietnutím na
prejednávanú vec, námietka proti trovám súdneho exekútora nebola súčasťou návrhu na zastavenie
exekúcie, preto ju treba považovať za „novotu“.

23. Je bez akýchkoľvek pochýb, že otázka výšky trov súdneho exekútora v upovedomení o začatí
exekúcie nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale
musela tu byť ešte v momente vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie tento dôvod nenamietol, a preto vyšší súdny úradník sa danou otázkou ani nemohol
zaoberať. Na taký nový dôvod obrany povinného vznesený až v rámci sťažnosti, preto nebolo možné v

sťažnostnom konaní prihliadnuť. Prípadná chyba v písaní alebo počítaní zo strany súdneho exekútora
nezakladádôvodnazastavenieexekúcie,ktorázačaladôvodne,alepredstavujelendôvodnavykonanie
opravy upovedomenia o začatí exekúcie, ktorú súdny exekútor musí odstrániť aj z vlastnej činnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemohli mať takéto tvrdenia povinného so zreteľom na § 61k Exekučného
poriadku, ktoré mohol použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, za následok vyhovenie

sťažnosti v zmysle § 250 ods. 2 CSP.

24. Sudca vzhľadom na zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise konštatuje,
že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahupodľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a ani dôvod na základe ktorého by bolo možné vyhovieť
sťažnosti povinného proti napadnutému uzneseniu. Oprávnený aj naďalej disponuje vykonateľným
exekučným titulom, ktorý je spôsobilý, aby na jeho podklade mohla byť vedená. Exekučný titul je

formálne a aj materiálne vykonateľným exekučným titulom. Sudca taktiež uvádza, že judikatúra súdov
(vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje,
aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd preto nepovažoval

za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).

25. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k
rovnakému právnemu záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení o podanom návrhu na

zastavenie exekúcie, a preto súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 16Ek/266/2025 zo dňa 28. 04. 2025 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom
rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4
Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici, dňa 20. 11. 2025