Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200045
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobkyne: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R. XX, R., zastúpenej: JUDr. Katarínou Andráš
Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská č. 2, Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 07.11.2022, č. XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o
kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-6Sa/3/2023-43 zo
dňa 05.03.2025, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Žalobkyni priznáva náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 05.03.2025, č. k.
PO-6Sa/3/2023-43 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX X zo 07.11.2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; žalovaný podľa § 218 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v plnom rozsahu

zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
28.07.2022, ktorým bola podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietnutá žiadosť žalobkyne o
invalidný dôchodok.
2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia preskúmal v intenciách § 60 ods. 1 a ods. 2, §
255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa § 143aa písm. a) a § 143 ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.
a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej
žaloby.

3. Správny súd mal z obsahu spisov za preukázateľne zistené, že na nároku žalobkyne na výsluhový
dôchodok jej bolo zhodnotených 28 rokov a 252 dní. Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o
invalidný dôchodok poukázal na to, že pre určenie výšky výsluhového dôchodku sa hodnotili len celé
roky služobného pomeru, t.j. 28 rokov. S poukazom na uvedené na nárok na invalidný dôchodok tak
bolo zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia. Spornou tak bola otázka splnenia podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity pri dosiahnutí veku 45 rokov. Ku dňu vzniku invalidity t.j.

k 01.01.2018 získala žalobkyňa podľa názoru žalovaného 5356 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čo je 14 rokov a 246 dní.
4. Správny súd konštatoval, že námietka žalobkyne, že žalovaný jej v rozpore s právnou úpravou do
obdobiadôchodkovéhopoisteniavovšeobecnomsystémenezapočítal252dní,ktoréodpracovalapočasvýkonu služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže a počas ktorej si riadne platila dôchodkové poistenie,
je dôvodná. V kontexte uvedené poukázal na to, že aj keď pre nárok na priznanie výsluhového dôchodku
bolo žalobkyni zohľadnené celkové trvanie jej služobného pomeru, t.j. 28 rokov a 252 dní, nič to nemení

na skutočnosti, že pre výšku výsluhového dôchodku jej bolo zhodnotených len ukončených 28 rokov.
Uzavrel, že ak zákon č. 328/2002 Z.z. umožňuje pre určenie výšky výsluhového dôchodku zhodnotiť
len celé ukončené roky, správny súd považoval za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych
predpisov, z ktorých by vyplynul záver, že doba poistenia získaná v služobnom pomere (v rozsahu
nezhodnotených 252 dní) by nebola žalobkyni zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia

(zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Žalovaný preto založil svoje rozhodnutie aj
na nesprávnom právnom posúdení otázky zistenia rozhodnej doby poistenia žalobkyne, zakladajúcom
nárok na invalidný dôchodok.
5. Správny súd dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP ustálil v
tom, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadna úvaha, na základe ktorej žalovaný sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozporným tvrdením toho istého orgánu obsiahnutého v Potvrdení

generálneho riaditeľa ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava z 23.03.2018, ktoré je súčasťou
administratívneho spisu a ktoré sa týka rozhodnej skutočnosti pre posúdenie nároku žalobkyne na
invalidný dôchodok.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
6. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z?

dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
7. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že poukázala na priebeh správneho konania, v ktorom žalobkyňa
požiadala o invalidný dôchodok žiadosťou z 15.05.2018 a dôchodok žiadala priznať od 01.01.2018.
Podľa odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Prešov zo dňa 15.05.2018 je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum
vzniku invalidity určil posudkový lekár sociálneho poistenia od 01.01.2018. Žiadosť o invalidný dôchodok
bola prvýkrát zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2018, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2018. Tieto rozhodnutia
boli zrušené na základe správnej žaloby. Žiadosťou zo dňa 02.04.2019 požiadala opätovne o invalidný

dôchodok ku dňu 28.03.2019 s tým, že týmto dňom dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie
podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., a to za obdobie od 28.11.2018 do 27.03.2019,
kedy bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadala,
aby jej bol invalidný dôchodok priznaný od zaplatenia poistného, teda od 28.03.2019. Žiadosť bola
zamietnutá rozhodnutím žalovanej, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2018, ktoré bolo

potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.07.2019. Aj tieto
rozhodnutia boli zrušené Krajským súdom v Prešove a vec bola vrátaná žalovanej na ďalšie konanie;
súd vo svojom rozsudku sp. zn. 4Sa/11/2021 zo dňa 13.04.2022 uviedol, že v ďalšom konaní správny
orgán, pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu, zohľadní právne názory najvyššej súdnej
inštancie, vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach a vysporiada sa s

otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia žalobkyne má byť zohľadnená doba jej poistenia v
osobitnom systéme dôchodkového poistenia v rozsahu 252 dní. Správny súd uložil žalovanej v ďalšom
konaní nové rozhodnutie riadne odôvodniť. Tento rozsudok bol realizovaný rozhodnutím žalovanej,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.07.2022, ktorým bola opäť zamietnutá žiadosť žalobkyne o
invalidný dôchodok s odôvodnením, že nezískala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia

pred vznikom invalidity a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 07.11.2022.
8. Sťažovateľka nesúhlasila s rozhodnutím správneho súdu o zrušení rozhodnutia podľa § 191 ods. 1
písm. f ) SSP a vrátení veci na ďalšie konanie. Mala za to, že rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových
a právnych záverov a tieto nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z

nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty,
či zmyslu. Uviedla, že neušlo jej pozornosti, že boli vydané rozhodnutia v obdobných veciach ako je vec
žalobkyne okrem rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej
republiky (ďalej len „zbierka“) 4/2015 aj judikát č. 59, uverejnený v zbierke 5/2011, avšak uvedené
rozhodnutia sa týkali konania o starobnom dôchodku, vo veci žalobkyne sa koná o nároku na invalidný

dôchodok.
9. Sťažovateľka tvrdila, že na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu
výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku
1991 zaviazala prijímať záväzky, len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných apozostalostných dávkach č. 128, týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je
uvedený v II. časti Dohovoru, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI.-
Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. Vzhľadom na uvedené nie je možné zhodnotiť na účely

invalidného dôchodku ani 252 dní, pretože ide o obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom
systéme sociálneho poistenia.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.
11. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázala na to, že žalovaná už takmer 7 rokov

opakuje svoj nesprávny právny záver a svojvoľne odmieta rešpektovať právny názor správnych súdov,
ktoré o tejto právnej otázke viackrát vyslovili. Žalovaná sa k nároku žalobkyne dlhodobo stavia
striktne formalisticky, bez kontextu na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu a tiež najmä doposiaľ
vysloveného záväzného právneho názoru správnych súdov v tejto veci. Navrhla, aby kasačný súd
rozsudok správneho súdu v celom rozsahu potvrdil.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým podľa § 191
ods. 1 písm. f) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že ku dňu, ku ktorému si uplatnila nárok
na invalidný dôchodok, získala menej ako 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom
invalidity, a tým nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok.
19. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
20. Podľa článku 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na
takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

21. Podľa článku 39 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až
4 ustanoví zákon.
22. Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37ods.
4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia
vykonávajú.

23. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne
vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho
poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia
a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
24. Podľa § 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti
a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b)
dôchodkové poistenie, a to
1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.
25. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby
1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,
ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj

obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

28. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
29. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

30. Podstata základného práva na súdu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a
nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,
aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento
článok ústavy vykonáva.

31. Z obsahu spisov mal kasačný súd za preukázané, že prvá žiadosť o invalidný dôchodok bola
so žalobkyňou spísaná dňa 15.05.2018, za invalidnú dôchodkyňu žiadala byť uznaná pre choroby
podporného a pohybového aparátu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určil pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dátum vzniku invalidity posudkový lekár

sociálneho poistenia určil od 01.01.2018, od ktorého dňa žalobkyňa žiadala prvou žiadosťou invalidný
dôchodok priznať od 01.01.2018. Prvá žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá s odôvodnením,
že ku dňu vzniku invalidity, teda k 01.01.2018, žiadateľka nezískala potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia. Sociálna poisťovňa, ústredie dôvodila tým, že žalobkyňa od 01.05.1989 do 31.12.2017 získala
dobu služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v rozsahu 28 rokov a 252 dní, zakladajúcom

nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý jej bol priznaný od 01.01.1998
za 28 ukončených rokov služby, do ktorých jej bola započítaná aj doba starostlivosti o deti. Uvedenú
dobu služby, vrátane doby starostlivosti o deti preto podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č.
461/2003 Z.z. nie je obdobím dôchodkového poistenia. Keďže podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č.
461/2003 Z.z. počet rokov na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov

je najmenej 15 rokov a žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity získala len 14 rokov a 246 dní, nárok na
invalidný dôchodok jej tak nevznikol. V poradí druhá žiadosť o invalidný dôchodok bola spísaná dňa
02.04.2019. Touto žiadosťou žiadala po dodatočnom zaplatení poistného za obdobie od 28.11.2018 do
30.04.2019 priznať invalidný dôchodok od 28.03.2019. Aj v poradí druhá žiadosť o invalidný dôchodok
bola zamietnutá s odôvodnením, že: „Obdobie dôchodkového poistenia od 28.11.2018 do 30.04.2019,

za ktoré si účastníčka konania dodatočne zaplatila poistné, nemá vplyv na invalidný dôchodok, nakoľko
ide o obdobie po dátume vzniku invalidity“.
32. V predmetnej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobkyňa na účely vzniku nároku na invalidný
dôchodok splnila medicínsku podmienku, keď na základe lekárskeho posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia, pobočky žalovanej v Prešove zo dňa 15.05.2018 je invalidná podľa § 71 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% s dátumom
vzniku invalidity od 01.01.2018. K zamietnutiu žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok žalovaná
pristúpila po tom, čo mala preukázané, že nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý sa zisťuje z obdobia pred vznikominvalidity (§ 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.), pričom posudkoví lekári zhodne ustálili u žalobkyne
dátum vzniku invalidity na 01.01.2018. Žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.01.2018 mala viac
ako 45 rokov, a teda sa na ňu vzťahovalo ustanovenie § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z.,

podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca
vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
33. Tak, ako to vyplýva v poradí z prvého rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 02.11.2011, ktorá
zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 13.07.2018,
žalobkyňa od 01.05.1989 do 31.12.2017 získala dobu služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej

stráže v rozsahu 28 rokov a 252 dní zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z.z., ktorý jej bol priznaný od 01.01.1998 za 28 skončených rokov služby, do ktorých bola
započítaná aj doba starostlivosti o deti (uvedená doba služby vrátane doby starostlivosti o deti podľa
§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je obdobím dôchodkového poistenia). Podľa
záverov správnych orgánov žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity získala len 14 rokov a 246 dní, nárok
na invalidný dôchodok jej nevznikol. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.07.2020, č. k.

4Sa/1/2019-82, ktorý vyhodnotil rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu za
vecne správne a zákonné, na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne zrušil Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom zo dňa 24.02.2021, sp. zn. 9Sk/33/2020 a vec vrátil na ďalšie konanie. Za dôvodnú
považoval kasačnú námietku, že krajský súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považoval za
nedôvodnú žalobnú námietku, že na účely nároku na invalidný dôchodok v rozpore so zákonom nebolo

do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme započítaných zostávajúcich 252 dní z
osobitného systému dôchodkového zabezpečenia.
34. Je nepochybné a nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa mala možnosť v Sociálnej
poisťovni, pobočka Prešov v marci 2019 dodatočne zaplatiť poistné podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z.z. na dôchodkové poistenie za obdobie od 28.11.2018 do 27.03.2019 (doba chýbajúcich

120 dní), kedy bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov. Žalobkyňa toto poistné zaplatila
v čase, kedy prebiehalo konanie ojej opravnom prostriedku proti „prvému“ rozhodnutiu o zamietnutí
žiadosti o invalidný dôchodok z 15.05.2018. Vzhľadom na túto skutočnosť druhou žiadosťou žiadala,
aby jej bol invalidný dôchodok priznaný od zaplatenia poistného, teda od 28.03.2019. V poradí druhá
žiadosť žalobkyne zo dňa 02.04.2019, ktorou požiadala o invalidný dôchodok ku dňu 28.03.2019,

bola (opäť) zamietnutá s odôvodnením, že doplatenie dobrovoľného poistného nemá vplyv na nárok
na invalidný dôchodok, pretože ide o obdobie po vzniku invalidity (podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% s dátumom vzniku invalidity od 01.01.2018). Žalovaná
konštatovala, že dodatočné zaplatenie dobrovoľného poistného na dôchodkové poistenie po vzniku

invalidity (po 01.01.2018) bude žalobkyni zohľadnené pre nárok na starobný dôchodok.
35. Podľa názoru kasačného súdu zásadnou otázkou pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia žalovanej je posúdenie, či žiadateľka o invalidný dôchodok splnila podmienky nároku na
invalidný dôchodok uvedené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to 1/ po dodatočnom zaplatení
poistného, t.j. od 28.03.2019 podľa žiadosti spísanej dňa 02.04.2019; touto žiadosťou žiadala invalidný

dôchodok priznať od 28.03.2019 a ďalej 2/ či do obdobia dôchodkového poistenia získaného vo
všeobecnom systéme je žalovaná povinná započítať tzv. zvyškovú dobu 252 dní trvania služobného
pomeru, nezohľadnenú pre výšku výsluhového dôchodku z osobitného systému.
36. Sťažnostnú námietku, ktorou žalobkyňa žiadala priznať invalidný dôchodok od 28.03.2019, kasačný
súd vyhodnotil za nedôvodnú, hoci bolo zrejmé, že po tom, čo bolo dodatočne zaplatené poistné,

žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia 15 rokov a 1 deň. Žalovaná správne konštatovala,
že doplatenie poistného nemá vplyv na nárok na invalidný dôchodok, pretože ide o obdobie po vzniku
invalidity (01.01.2018). Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou
vzniku nároku na invalidný dôchodok.
37. Podľa názoru kasačného súdu ostala medzi účastníkmi konania sporná právna otázka, či má byť

v konaní o invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zhodnotená doba
poistenia získaná v služobnom pomere v rozsahu nezhodnotených 252 dní.
Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že pre nárok a výšku výsluhového dôchodku jej bolo
zhodnotených len 28 ukončených rokov služobného pomeru, čo konštatoval aj správny súd v skorších
rozhodnutiach. Zostávajúcich 252 dní dôchodkového poistenia z osobitného systému dôchodkového

zabezpečenia jej na účely dôchodku nebolo nijako zhodnotených. Tak, ako to vyplynulo z výsledkov
vykonaného dokazovania, z Potvrdenia generálneho riaditeľstva ZVJS, útvaru sociálneho zabezpečenia
Bratislava z 23.03.2018, služobný pomer žalobkyne trval 28 rokov a 252 dní. Napriek týmto zisteniam
žalovaný jej uznal obdobie dôchodkového poistenia len v rozsahu 14 rokov a 246 dní. Ďalšie obdobie,nezhodnotenú, resp. tzv. zbytkovú dobu rozsahu 252 dní žalovaná nepovažovala za rozhodujúci podklad
na rozhodovanie o dôchodkovej dávke žalobkyne.
38. Kasačný súd vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré

upravuje rozsah sociálneho poistenia, poukazuje na to, že zákonodarca podľa písm. b) dôchodkové
poistenie uzákonil tak, že pod b) 1 vymedzil starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v
starobe a pod b) 2 invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca. To znamená, že obe druhy
sociálneho poistenia boli zákonodarcom určené na rovnakej úrovni. Preto, pokiaľ aj podľa právneho

názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/11/2009 zo dňa
27.01.2010 obdobie výkonu služby policajta, ktoré pre výšku výsluhového dôchodku hodnotiť nemožno,
lebo nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok alebo nemalo vplyv na jeho výšku, však treba hodnotiť vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia, lebo inak by časť týchto dôb poistenia nebola hodnotená
v žiadnom z týchto systémov. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. sa pre
výšku výsluhového dôchodku hodnotia len skončené roky trvania služby, je zrejmé, že obdobie výkonu

služby žalobkyne v rozsahu 252 dní pre výšku výsluhového dôchodku hodnotené nebolo, teda v tomto
rozsahu toto obdobie žalobkyne nezaložilo nárok na jej výsluhový dôchodok. Vychádzajúc zo znenia §
60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. kasačný súd dospel k záveru, že obdobie
výkonu služby žalobkyne v rozsahu 252 dní ako obdobie nezakladajúce nárok na výsluhový dôchodok
má byť hodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia pre výšku invalidného dôchodku podľa

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb
poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola započítaná
ani v jednom z týchto systémov. Pritom je zrejmé, že v osobitnom systéme možno hodnotiť len skončené
(celé) roky služby.
39. Kasačný súd v súvislosti s právnym názorom uvedeným vyššie k ustanoveniu § 2 písm. a) a b)

zákona č. 461/2003 Z.z. považuje za potrebné poukázať na samotné základné právo na primerané
hmotné zabezpečenie zakotvené v čl. 39 ods. 1 Ústavy, ktoré sa vzťahuje na tri prípady sociálnych
udalostí.Právnadoktrínauvádza,žeosociálnejudalostihovorímeakooprávnejskutočnosti,ktorámáva
spravidla negatívny dopad na sociálnu situáciu človeka. Napriek tomu sa sociálne udalosti rozdeľujú
do dvoch skupín podľa dopadu tejto skutočnosti v živote jednotlivca. Rozlišujeme tak sociálne udalosti

prirodzené, ktoré negatívne ovplyvňujú iba finančnú situáciu jednotlivca, a inak sú bežným vyústením
plynutia času a životných štádií. Zaraďuje sa tu dosiahnutie dôchodkového veku a de facto aj smrť.
Naproti tomu stoja na druhej strane sociálne udalosti označované ako neprirodzené, ktoré by nemali
byť bežnou súčasťou života človeka, no nie je možné im úplne zabrániť. To sa týka napríklad poruchy
zdravia alebo invalidity. Pri týchto sociálnych udalostiach sa sociálne systémy snažia nielen o zlepšenie

sociálnej situácie subjektu ako pri prirodzených sociálnych udalostiach, ale aj o odstránenie existencie
tejto sociálnej udalosti, prípadne o minimalizáciu jej následkov na zdravie a životný štýl jednotlivca a
jeho rodiny.
40. Nárok na dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (§ 109 ods. 1 prvá veta zákona

č. 461/2003 Z.z.). Zákon v § 72 ods. 1 písm. g) upravuje počet rokov dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov. Podľa názoru kasačného
súdu opakovaným vylúčením obdobia výkonu služby žalobkyne v rozsahu 252 dní, ako obdobia
nezakladajúce nárok na výsluhový dôchodok, má byť hodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia pre výšku invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Opakovaným vylúčením tohto obdobia došlo nielen k neprípustnému zásahu do právnej istoty a z
nej vyplývajúcich legitímnych očakávaní žalobkyne, ale aj k vážnemu narušeniu jej dôvery v právny
poriadok.
41. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalovanej voči
napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť

považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto
rozsudku.
42. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej tak, ako to správne ustálil aj správny súd v bodoch 36 až 40
rozhodnutia, a to na základe rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku, resp. na základe potvrdenia
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava z 23.03.2018 o počte skončených

rokov služby žalobkyne, hodnotených na účely výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002
Z.z. a znovu rozhodnúť o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení. Žalovaná pre výšku invalidného dôchodku zhodnotí do doby dôchodkového poistenia aj túdobu služby, ktorá presahuje skončených 28 rokov služby, hodnotených v osobitnom systéme na účely
výsluhového dôchodku, t.j. 252 dní.
43. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v

spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v kasačnom konaní úspech, priznal ich náhradu.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.