Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/183/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011681
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011681.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B.,
nar. XX. XXXX XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.09.2025 č. k.
108PP/40/2025-52, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“ alebo aj „prvostupňový súd“)
rozhodol, že „podľa § 66 odsek 1 prvá alinea, odsek 2, § 67 odsek 1 Trestného zákona sa návrh A. B.,
nar. XX. XXXX XXXX v C. B., trvale bytom C. B., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody

v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/62/2020 z 26. augusta 2020, právoplatným 11.
septembra 2020,, zamieta.“
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. Prokurátor sa na
verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
3. Svoju sťažnosť odsúdený bližšie neodôvodnil.

4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo aj „sťažnostný súd“) na podklade podanej sťažnosti
podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti

ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.
Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia uvedeného
vo výroku prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený
síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie, nesplnil však
prvú materiálnu podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie), ani druhú materiálnu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu).8. Prvostupňový súd uviedol, že „po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd zistil, že
odsúdený splnil formálnu podmienku – výkon troch štvrtín za obzvlášť závažný zločin uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to dňa 20. januára 2025.

Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka podmienečného prepustenia vyžaduje také plnenie
povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a nápravu, na čo však nestačí
adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu, ale z konania odsúdeného musí byť zrejmý záujem
odsúdeného ukázať zmenu svojho správania k lepšiemu. Prvá materiálna podmienka by mala byť
splnená aj v kontexte toho, či odsúdený počas výkonu trestu získava zručnosti a schopnosti, ktoré by

mu umožnili predchádzať páchaniu trestnej činnosti a získať náhľad na svoju trestnú minulosť.
Z hodnotenia riaditeľa ústavu však vyplynulo, že vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu nie je
na požadovanej úrovni, vyskytli sa viaceré nedostatky v dodržiavaní zákonných povinností, zákazov
a ústavného poriadku, o čom svedčia tri vykázané disciplinárne tresty, pričom ďalšie tri disciplinárne
tresty sú evidované ako zahladené. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený v diferenciačnej
skupine C, kedy odsúdený hoci priznáva, že sa dopustil skutkov, za ktoré bol odsúdený a čiastočne

identifikuje okolnosti, ktoré ho viedli k ich páchaniu, zároveň bagatelizuje a odôvodňuje svoj skutok.
Uvedené nasvedčuje tomu, že proces nápravy u odsúdeného stále prebieha, nie je zavŕšený, a na
odsúdeného je v rámci programu zaobchádzania potrebné pôsobiť za účelom získania náhľadu na
vlastnú trestnú minulosť, ktorý je základnou podmienkou resocializačnej zmeny. Odsúdený na verejnom
zasadnutí verbalizoval plán venovať sa pestovaniu marihuany, a to legálne, a mimo územia Slovenskej

republiky, a to napriek tomu, že aktuálne vykonáva trest za obzvlášť závažný zločin, ktorého sa dopustil
práve v súvislosti s neoprávneným zadovážením a prechovávaním marihuany. Polepšenie odsúdeného
nemožno vyvodiť ani z jeho postoja k pracovným aktivitám, keďže pracoval na viacerých pracoviskách,
kde bola zaznamenaná nespokojnosť s jeho výkonmi. Riaditeľ ústavu v závere hodnotenia konštatuje,
že odsúdený neplní ciele stanovené programom zaobchádzania.

Druhú zákonnú (prvú materiálnu) podmienku pre podmienečné prepustenie odsúdený podľa súdu
nesplnil.
V dôsledku nesplnenia prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného nemožno
dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je
esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z

výkonu trestu odňatia slobody riadny život, čiže ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko
môže potom dospieť k záveru, že by po podmienečnom prepustení na slobode viedol riadny život.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak je odôvodnený
predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život.
Čo sa týka tretej zákonnej (druhej materiálnej) podmienky, t. j. dôvodného očakávania vedenia riadneho

života odsúdeným na slobode, súd posudzujúc jeho osobu komplexne prihliadol najmä na jeho
predchádzajúci život, pričom vzal do úvahy, že odsúdený bol v minulosti až štrnásťkrát súdne trestaný,
pričom je u neho badateľná recidíva vo vzťahu k majetkovej, ale predovšetkým k drogovej trestnej
činnosti,abolimuviackrátukladanépodmienečnétresty,avšaktietounehonesplniližiadnyprevýchovný
účinok, a to nielen s ohľadom na počet odsúdení, ale aj skutočnosť, že odsúdený sa dopúšťal obdobnej

trestnej činnosti vo veľmi krátkych časových intervaloch počas pobytu na slobode, a to aj mimo územia
Slovenskej republiky. Aktuálne vykonáva trest odňatia slobody z obzvlášť závažný zločin v súvislosti s
omamnými a psychotropnými látkami. Odsúdený ani svojou výpoveďou v rámci verejného zasadnutia
súd nepresvedčil, že by analyzoval predchádzajúci život z hľadiska príčin a podmienok páchania
trestnej činnosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností nemožno podľa súdu očakávať, že odsúdený v

prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život. Hoci z hodnotenia riaditeľa vyplýva, že odsúdený
vyjadruje čiastočne kritický postoj k spáchanému skutku, tento možno v kontexte s menej priaznivou
resocializačnou prognózou a stredným rizikom recidívy odsúdeného hodnotiť len vo formálnej rovine, a
preto je u odsúdeného namieste zachovať ďalší prevýchovný a resocializačný proces v podmienkach
ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

S poukazom na uvedené, keď odsúdený svojím správaním v podmienkach výkonu trestu ani postojom k
trestnej minulosti nepresvedčil súd o existencii podmienok pre podmienečné prepustenie z výkon trestu,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.“
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že

toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a

sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
11. Sťažnostný súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu v tom, ako posúdil prvú materiálnu
podmienku, v kontexte toho, že správanie a vystupovanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu
odňatia slobody nebolo na požadovanej úrovni (odsúdený bol počas doterajšieho výkonu trestu odňatia

slobody šesťkrát disciplinárne potrestaný, z toho zahladené má tri disciplinárne tresty), aj toho, že
neplní stanovené ciele programu zaobchádzania a nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie. V takto zhodnotenom jeho správaní sa podľa názoru sťažnostného súdu nie je možné
vidieť skutočné polepšenie. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani tú skutočnosť, že pre
neuspokojivé výkony a z preventívnych dôvodov bol vylučovaný z pracovného zaradenia. Navyše v
rámciindividuálnejprácejezaobchádzaniezameranékdodržiavaniupovinnostípodľaplatnejlegislatívy,

k snahe o sebareflexiu a povinnosť zúčastňovať sa prednášok a besied zameraných na protidrogovú
tematiku, snahou personálu je eliminovať jeho prípadne manipulatívne pokusy a vplývať na úpravu
jeho postojov k spáchanej trestnej činnosti. Sťažnostný súd má preto za potrebné dodať, že odsúdený
musí presvedčiť o trvalom a dlhodobom záujme a snahe polepšiť sa, čo je posudzované vzhľadom na
jeho osobu, v kontexte spáchanej trestnej činnosti, jej charakteru, či početnosti. Snahu môže a musí

preukázať v podobe takého správania vo výkone trestu, kedy súd nebude mať v tomto smere žiadne
pochybnosti, čo sa v prípade odsúdeného nestalo. Vzhľadom na hodnotenie odsúdeného nie je možné
jeho správanie v rámci výkonu trestu odňatia slobody posúdiť ako nasvedčujúce polepšeniu.
12. Pri vyhodnotení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je potrebné posúdiť všetky
okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k

spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie
sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne
posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú
prognózu odsúdeného.
13. Sťažnostný súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu v tom, ako posúdil prvú materiálnu

podmienku, v kontexte toho, že boli evidované negatívne poznatky v správaní odsúdeného. Obžalovaný
aktuálne vykonáva nepodmienečný trest vo výmere šesť rokov a osem mesiacov, ktorý mu bol
uložený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Je správny záver prvostupňového súdu, ktorý na
základe uvedeného neuveril odsúdenému, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život.

Prvostupňový súd správne poukázal na to, že odsúdený bol v minulosti až štrnásťkrát súdne trestaný,
pričom je u neho badateľná recidíva vo vzťahu k majetkovej, ale predovšetkým k drogovej trestnej
činnosti, a boli mu viackrát ukladané (najmä) podmienečné tresty, avšak tieto u neho nesplnili žiadny
prevýchovný účinok, a to nielen s ohľadom na počet odsúdení, ale aj skutočnosť, že odsúdený sa
dopúšťal obdobnej trestnej činnosti vo veľmi krátkych časových intervaloch počas pobytu na slobode,

a to aj mimo územia Slovenskej republiky. Možno sa plne stotožniť s úvahou prvostupňového súdu, že
„odsúdenýsvojímsprávanímvpodmienkachvýkonutrestuanipostojomktrestnejminulostinepresvedčil
súd o existencii podmienok pre podmienečné prepustenie z výkon trestu“.
14.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.