Uznesenie – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101203
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0723101203.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J. S., nar. XX. I. XXXX, bytom
v I., T. XXXX/XX, . proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Račianska 71, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže
zo dňa 13. septembra 2023, Číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti

uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. decembra 2024, sp. zn. 26Sas/13/2024, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 16. decembra 2024, sp.

zn. 26Sas/13/2024 odmietol podanie podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“), keďže napriek výzve a poučeniu žalobkyňa nedoplnila svoju správnu žalobu o presné
označenie žalovaného, voči ktorému sa domáhala ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.
Žalobkyňa za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré však nie je
orgánom verejnej správy, ktorý vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. septembra
2023, Číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2023 vydané Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej

stráže, útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“ a
„napadnuté rozhodnutie“). GR ZVJS týmto napadnutým rozhodnutím rozhodlo tak, že zastavilo konanie
ožiadostižalobkynezodňa18.augusta2022opriznanievdovskéhovýsluhovéhodôchodkuzaaplikácie
§ 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f/ zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok z dôvodu,
že vo veci začal konať iný príslušný správny orgán dňa 13. apríla 2023.

2. V odpovedi na výzvu správneho súdu vo veci doplnenia správnej žaloby, žalobkyňa uviedla, že
za žalovaného s poukazom na ustanovenie § 180 ods. 1 SSP označuje „Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava“.

3. Správny súd odmietol podanie žalobkyne zo dňa 29. októbra 2023 v znení jeho doplnenia, pretože

napriek výzve a konkrétnym usmerneniam a poučeniam neodstránila rozpory, na ktoré súd upozornil,
preto nebolo možné ďalej pokračovať v konaní, pretože napadnuté rozhodnutie označené žalobkyňou
nebolo ňou označeným žalovaným.

4. O nároku na náhradu trov konania, správny súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi ich nepriznal.

5. Žalobkyňa podala proti uzneseniu správneho súdu podanie označené ako „doplnenie žaloby“, pričom
po výzve správneho súdu zo dňa 30. apríla 2025 ozrejmila, že svojím podaním mienila podať kasačnúsťažnosť. Opätovne uviedla, že za žalovaného v podanej správnej žalobe zo dňa 29. októbra 2023
označila Ministerstvo spravodlivosti SR, čo odôvodnila poukazom na § 180 ods. 1 SSP a v tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. septembra 2019, sp. zn.

7Sžsk/54/2019. Správny súd následne uznesením zo dňa 07. júla 2025 vyzval žalobkyňu, aby odstránila
vady kasačnej sťažnosti. Žalobkyňa doplnila svoju kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedla, že správny súd
v danej veci rozhodol bez nariadenia verejného pojednávania, čím malo dôjsť k porušeniu procesných
práv. Opätovne uviedla, že za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti SR. Podotkla, že podľa
žiadneho ustanovenia SSP nie je možné odmietnuť uznesením žalobu v sociálnej veci, tak ako to došlo

zo strany správneho súdu, a teda došlo k porušeniu § 133 ods. 1 a § 147 SSP. Navrhla, aby kasačný súd
zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil uznesenie správneho
súdu tak, že zrušil prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená dňa 06. augusta 2025, pričom ten sa na základe
zaslanej výzvy správneho súdu k nej nevyjadril.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k jednomyseľnému záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, sa na účely tohto zákona rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

11.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 180 ods. 1 prvá veta SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom
opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis

nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie
alebo opatrenie.

14. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa § 202 ods. 1 písm. b/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť označenie žalovaného.

16. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobou z 29. októbra 2023,

ktorá bola správnemu súdu postúpená Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky dňa 09. mája
2024, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže zo
dňa 13. septembra 2023, číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2022, ktorým tento zastavil konanie o žiadostižalobkyne zo dňa 18. augusta 2022 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku podľa § 84 ods. 1
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) z

dôvodu, že vo veci začal konať iný príslušný správny orgán dňa 13. apríla 2023. Správny súd uznesením
zo dňa 30. októbra 2024, č. k. 26Sas/13/2024-46 žalobkyňu vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia doplnila svoje podanie, a to najmä správne označila žalovaného, t. j. orgán verejnej správy,
voči ktorému sa žalobkyňa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v oblasti
verejnej správy, pretože ako žalovaného označila orgán, ktorý nevydal žalobou napadnuté rozhodnutie.

Žalobkyňa, napriek poučeniu zo strany správneho súdu v podaní označenom ako „Upresnenie podanej
žaloby“ zo dňa 17. novembra 2024, uviedla „Upresňujem označenie žalovaného, a to: za žalovaného
v danej veci označujem: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska č. 71 813 11 Bratislava.“.
Správny súd následne kasačnou sťažnosťou napadnutým uznesením postupom podľa § 59 ods. 3 SSP
žalobu odmietol.

17. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z
prieskumu vylučuje (konkrétne v § 7 SSP, pozn. súdu).

18. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej
zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby ten určil
predmet súdneho prieskumu. Ďalej najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie v
správnomsúdnictvejeprostriedkomultimaratio,atedaochranaprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov
právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci
správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon

napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov, vylučuje zo súdneho
prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa
vedenia konania, ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Správny súd teda v zásade
preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie

a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve, ktoré sa týka základných práv a
slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce
podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu
a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou
preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej.

19. Najvyšší správny súd dodáva, že ako zo súdneho spisu, ale aj zo samotnej kasačnej sťažnosti
vyplýva, žalobkyňa napriek jasnému a zrozumiteľnému poučeniu správneho súdu označila za
žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR a zároveň rozhodnutie, ktoré žiadala podrobiť súdnemu
prieskumu, označila napadnuté rozhodnutie, ktoré vydalo GR ZVJS. Z predmetného podania žalobkyne

je zrejmé, že obsahu a podstate poučenia správneho súdu porozumela, avšak s právnym názorom
správneho súdu nesúhlasila, resp. ho považovala za nesprávny. Žalobkyňa tak zrozumiteľne uviedla,
aby správny súd preskúmal výlučne napadnuté rozhodnutie, ktoré však nevydal žalobkyňou označený
žalovaný. Len na margo uvedeného, najvyšší správny súd poznamenáva, že predmetné správne
konanie-zastaveniesprávnehokonaniazdôvodu,ževoveciužzačalkonaťinýpríslušnýsprávnyorgán,

ak sa správne orgány nedohodli inak, bolo v tomto prípade konečným rozhodnutím, proti ktorému sa
nemožno odvolať (§ 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), ale je možné ho dať preskúmať správnym súdom.
Správny súd tak správne postupoval, keď odmietol podanie žalobkyne, keď tá napriek výzve nedoplnila
toto podanie a ďalej zotrvala na tom, že žiada podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie
vydané GR ZVJS, ale ako žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti SR. V tomto prípade tak

nastal rozpor medzi označeným orgánom verejnej správy a predmetom súdneho prieskumu, keďže
žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie, ktoré však nevydal žalobkyňou označený žalovaný.20. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že došlo k porušeniu jej procesných práv, keď nebolo rozhodnuté
na verejnom pojednávaní, je potrebné uviesť, že správny súd nepochybil, keď vo veci nenariadil
pojednávanie, pretože vydal rozhodnutie výlučne charakteru procesného.

21. Žalobkyňa odvodzovala správnosť označenia žalovaného, teda Ministerstvo spravodlivosti SR aj
v kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. septembra 2019, sp. zn.
7Sžsk/54/2019, pričom je potrebné dodať, že v tomto prípade sa konanie týkalo zastavenia konania zo
strany GR ZVJS podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb., ale proti tomuto rozhodnutiu sa bolo

možné odvolať, čo aj žalobca využil a zároveň toto rozhodnutie (o odvolaní) doložil k podanej správnej
žalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom zrušil rozhodnutie krajského súdu z iných dôvodov,
preto tento prípad po skutkovej a právnej stránke nekorešponduje s tu prejednávaným prípadom.

22. Ostatné námietky žalobkyne vzhľadom na odmietnutie podania správnym súdom a zamietnutie
kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, preto najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné

sa k nim osobitne a vyčerpávajúco vyjadrovať.

23. Najvyšší správny súd v neposlednom rade poukazuje aj na ďalšie obdobné rozhodnutia, ktoré sa
týkajúkasačnýchsťažnostípodanýchzostranyžalobkyne,ktorébolipostavenénarovnakomskutkovom
základe a obdobných námietkach, o ktorých medzičasom rozhodol najvyšší správny súd, a to konkrétne

7Ssk/39/2025 (žalobkyňa za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti SR, hoci preskúmavané
rozhodnutie vydalo GR ZVJS a nebolo proti nemu prípustné odvolanie), 7Ssk/74/2021, 6Ssk/75/2021,
6Ssk/5/2022, 7Ssk/9/2022, 6Ssk/33/2022 a 7Ssk/87/2022, 6Ssk/42/2025.

24. Na základe vyššie uvedeného najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

25. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP,
keď žalobkyňa bola v kasačnom konaní neúspešná a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil
výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal.

26. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.