Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200636
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,

zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcu: UOS - Uni Outsource Services s.r.o., so sídlom A. Sládkoviča 7202/6A, 960 01
Zvolen, IČO: 36 631 761, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102798038/2022 z 13. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. BB-76S/83/2022-141 z 27. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie
september 2020, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100208962/2022 z 1. februára 2022 (ďalej len
„Protokol“).

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č.
101800204/2022 z 20. júna 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v
sume 9 134,98 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2020. Konštatoval, že nezistil porušenia
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
DPH“) zo strany žalobcu, ktorý splnil formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie DPH. Správca dane
nespochybnil ani existenciu materiálneho plnenia, avšak vyhodnotením všetkých dôkazov a zistených
skutočností v ich vzájomnej súvislosti považoval za preukázané, že žalobca bol svojimi transakciami

spojený s podvodom na DPH identifikovanom v preverovanom obchodnom reťazci (1) CAPITAL
INVESTMENT GROUP s.r.o. (služby) / Blato s.r.o. (tovar) › AM-Mont s.r.o. › UOS - Uni Outsource
services s.r.o. a v obchodnom reťazci (2) CARETA s.r.o. / TOPKONTROL s.r.o. › IDEAL IDEA s.r.o. ›
UOS - Uni Outsource Services s.r.o. K nedovolenému daňovému úniku došlo na základe nepriznaných
transakcií u subdodávateľov žalobcu, resp. na predchádzajúcich stupňoch dodávateľských reťazcov - u
spoločností CAPITAL INVESTMENT GROUP s.r.o., Velamen, s.r.o. (dodávateľ spoločnosti Blato s.r.o.),
CARETA, s.r.o. Žalobca bol s daňovým únikom spojený dodávateľskou reťazou.

3. Daňový únik nebol výsledkom náhodného zlyhania. Dodávateľský reťazec bol podľa správcu
dane cielene nastavený tak, aby zakrýval daňový podvod, zároveň na zakrytie podvodu boli využití
zmiznutí obchodníci, osoby konateľov, ktorých účasť na transakciách nebola nepreukázaná, ako aj
nárazníkové spoločnosti. Žalobca neprijal rozumné opatrenia, ktoré bolo možné v takomto prípadeod neho požadovať, na zabránenie jeho účasti na daňovom podvode. Konal vedome, keď pristúpil
na dodanie tovaru a služieb od spoločnosti AM-Mont s.r.o. a IDEAL IDEA s.r.o. Správca dane preto
zamietol žalobcovi právo na odpočítanie dane, uplatnené za mesiac september 2020, na základe faktúr

od spoločnosti AM-Mont s.r.o., so sídlom Ružový háj 937, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 616 989
(fakturované služby: strojové a ručné kosenie, mulčovanie a odvoz) a od spoločnosti IDEAL IDEA s.r.o.,
so sídlom Čajakova 18, 811 01 Bratislava, IČO: 45 600 457 (fakturovaný tovar: Ratimor - parafínové
bloky).
4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí zobrazil schému dodávateľských reťazcov, poukázal

na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) vo veci Axel Kittel, Recolta
Recycling SPRL sp. zn. C-439/04 a C-440/04 zo 6. júla 2006) a následne vec posúdil so zreteľom
k jednotlivým otázkam tzv. Axel Kittel testu, výsledkom čoho bolo konštatovanie účasti žalobcu na
transakciách spojených s podvodom na DPH.
5. Žalovaný rozhodnutím č. 102798038/2022 z 13. októbra 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“
alebo „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteniami správcu

dane, preukazujúcimi, že žalobca si dostatočne nezistil informácie týkajúce sa svojich priamych
dodávateľov AM-Mont s.r.o. a IDEAL IDEA s.r.o. a nimi fakturovaných plnení, aby sa uistil o ich
spoľahlivosti, a neprijal všetky náležité opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať
pri preverení svojich dodávateľov s cieľom zabránenia svojho zapojenia do konania vykazujúceho
znaky daňového podvodu na DPH. Žalobca neprijatím účinných opatrení konal vedome, keď pristúpil

na dodanie tovaru a služieb od dodávateľov. Na základe uvedeného mal preto žalovaný za to, že
dostatočným preverením svojich obchodných partnerov mohol žalobca získať také informácie, na
základe ktorých by sa mohol vyhnúť svojej účasti v reťazcoch poznačených podvodom v zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ.
II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

6. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou, požadujúc jeho zrušenie ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie; zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania.
7. Rozhodnutia daňových orgánov podľa žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav je v rozpore s obsahom spisu a zároveň
zostranyžalovanéhoasprávcudanedošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípredorgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej.
8. V konkrétnostiach daňové orgány nedostatočne zdôvodnili, na základe akého relevantného dôvodu
žalobcovi nepriznali nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti IDEAL IDEA

s.r.o., ak na preverovanom stupni obchodu nevznikli žiadne pochybnosti ani nezrovnalosti, ktoré by
odôvodňovali závery správcu dane a žalovaného. Napriek tomu správca dane bezdôvodne v daňovom
konaníriešilskutočnostiohľadomspoločnostiTOPKONTROLs.r.o.,sktorouvšakžalobcaneobchodoval
a preto zistenia týkajúce sa spoločnosti TOPKONTROL s.r.o. sú pre rozhodnutie o nároku žalobcu na
odpočítanie dane bezpredmetné a irelevantné.

9. Žalobca poukázal na to, že si svojich obchodných partnerov preveroval z verejne dostupných
registrov - obchodný register, Finstat (kde sú zhromaždené dáta z rôznych oficiálnych databáz),
tiež prostredníctvom Finančnej správy v zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH a
v Zozname platiteľov DPH. Iné dostupné a najmä zákonné prostriedky na preverenie nemal. Je
presvedčený, že vykonal dostatočné opatrenia, postupoval obozretne a starostlivo, výsledkom čoho bolo

aj úspešné zrealizovanie obchodu a dodanie požadovaného tovaru, ktorého existenciu daňové orgány
nespochybnili, pričom vôbec nekonkretizovali, z akých dôvodov považujú postup vykonávaný žalobcom
za nedostatočný.
10. Podľa žalobcu pre vyvodenie záveru o daňovom podvode nestačí skúmať a preukázať personálne
prepojenie medzi dodávateľom a ďalšími obchodnými spoločnosťami či za nich konajúcimi osobami na

iných stupňoch obchodu, ale správca dane musí náležite preskúmať a relevantne zistiť aj prepojenie
samotnéhokontrolovanéhodaňovéhosubjektusosubjektminainýchstupňochobchodu.Daňovéorgány
však nekonkretizovali kontrolný mechanizmus, ktorý mal žalobca pri preverovaní dodávateľa zanedbať
a nepreukázali vedomosť žalobcu o jeho zapojení do nimi deklarovanej podvodnej schémy alebo o
porušení pravidiel primeranej obozretnosti.

11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB- 76S/83/2022-141 z
27. februára 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, priznajúc žalobcovi právo na úplnú náhradu
trov konania voči žalovanému.12. Správny súd poukázal na to, že ak v prejednávanej veci malo byť dôvodom pre nepriznanie práva
na odpočítanie DPH podvodné konanie, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje správcu dane a je
jeho úlohou riadne zdôvodniť tak existenciu podvodu ako aj vedomosť žalobcu o ňom, a to aplikáciou

jednotlivých otázok tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na
daňovom podvode: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je
tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli
posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť

daňový subjekt? Na margo toho správny súd konštatoval:
· správca dane Axel Kittel test na žalobcovu vec aplikoval, pričom posúdenie prvých troch otázok sa
javí správnemu súdu ako logické, dostatočne odôvodnené a majúce oporu v zákone a v judikatúre.
Zodpovedanie štvrtej otázky, ktorá bola hlavným sporným bodom medzi účastníkmi konania, však
správny súd vyhodnotil čiastočne ako nedostatočné, ale najmä ako založené na nesprávnom právnom
posúdení;

· k štvrtej otázke daňové orgány uvádzali sčasti len všeobecné konštatácie a citácie (judikatúra Súdneho
dvoraEU),zktorýchnemožnojednoznačnevyvodiťzáverovedomostižalobcuojehoúčastinadaňovom
podvode a sčasti skutočnosti, ktoré vedomosť žalobcu o prípadnom podvodnom konaní nepreukazujú,
skutočnosti bez konkrétneho prepojenia na danú vec, pričom následne konštatovali, že žalobca neprijal
také rozumné opatrenia, ktoré je možné v takomto prípade od neho rozumne požadovať na zabránenie

jeho účasti na daňovom podvode;
· orgány finančnej správy sa čiastočne zaoberali skutočnosťami, ktorými preukazovali vedomosť žalobcu
o podvodnom konaní, a to, že konkrétne osoby vykonávajúce práce neboli identifikované, že si
subdodávatelia priamo neplnili daňové povinnosti a sčasti boli personálne prepojení. K menovaným
skutočnostiam správny súd uviedol, že práce - kosenie pozemkov, boli vykonávané subdodávateľsky

(pre dodávateľa AM-Mont s.r.o.) a uvedené nemožno klásť na ťarchu žalobcovi, keďže ide o vzťah
medzi dodávateľom a subdodávateľom, ktorý je mimo kontrolu a dosah žalobcu. Správny súd v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft., ako aj
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022.
13. Správny súd pripustil, že ak sa šetrením zistí, že dodávateľ či subdodávateľ sú bez personálneho

a majetkového substrátu, nekontaktnými alebo nedôveryhodnými subjektmi, je namieste od žalobcu
žiadať, aby deklarované zdaniteľné plnenie preukázal okrem faktúr aj inými relevantnými dôkazmi, avšak
v predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca fakturované plnenia listinnými dôkazmi preukázal, pričom
daňové orgány konštatovali, že všetky formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane žalobca splnil
a žiadne porušenia zákona o DPH uňho neboli zistené, dokonca výslovne uviedli, že nespochybnili

ani existenciu dodaných plnení. Zároveň zhodnotil, že pokiaľ daňový subjekt disponuje existenciou
materiálneho plnenia, faktúrou a ďalšími listinnými dôkazmi, čo tiež ani daňové orgány nespochybnili,
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
14. Správny súd zhrnul, že fakturovaný tovar, resp. práce vykonávané subdodávateľsky sú bežnou

podnikateľskou praxou, že podnikatelia nemajú prístup k interným daňovým dokumentom svojich
dodávateľov, ani subdodávateľov a v nadväznosti na to uviedol, že spoločnosť AM-Mont s.r.o. bola
registrovaná ako platiteľ DPH, nebola vedená v zozname Finančnej správy Slovenskej republiky ako
dlžník, podnikala už od roku 2014 a plnila si aj povinnosť uloženia účtovných závierok. Ak orgány
finančnej správy videli nedostatok obozretnosti či kontrolných mechanizmov v tom, že si žalobca

nepreveril, či má jeho dodávateľ zamestnancov, s týmto argumentom sa správny súd nestotožnil.
Už na základe vyššie uvedeného nemožno od daňového subjektu požadovať sledovanie výrobných
a obstarávacích procesov jeho dodávateľa, či zisťovať a evidovať zoznam jeho zamestnancov, a o
to menej, ak sú plnenia dodávané subdodávateľsky. Správny súd dal do pozornosti, že pokiaľ ide o
personálne prepojenie subdodávateľských spoločností, toto síce môže byť indíciou, prípadne jedným z

dôvodov, o ktoré daňové orgány môžu oprieť svoje závery o podvodnom konaní týchto subdodávateľov,
avšak zo zistení správcu dane nevyplynulo žiadne ich prepojenie smerom k žalobcovi.
15. Správny súd sa zaoberal aj ne/identifikáciou daňového úniku, ktorý podľa jeho názoru orgány
finančnej správy zistili výlučne na stupni subdodávateľov dodávateľa žalobcu. Tieto subjekty žalobca
podľa jeho tvrdení nepoznal (daňové orgány nepreukázali opak) a vzhľadom k citovanej judikatúre ani

poznať nemusel, keďže s nimi v žiadnom obchodnom vzťahu nebol.
16. Správny súd preto daňové orgány zaviazal, aby svoje rozhodnutia, založené na podvodnom konaní,
zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom dostatočne odôvodnili, dôsledne aplikujúc tzv. Axel Kittel
test a jeho jednotlivé čiastkové otázky.III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalobcu
17. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods.
1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„SSP“) kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil správnemu súdu, a zároveň aby zaviazal žalobcu znášaním trov konania.
18. Sťažovateľ považuje za spornú skutočnosť odôvodnenie štvrtej otázky Axel Kittel testu týkajúcej
sa vedomostnej a due diligence oblasti účasti žalobcu na daňovom podvode. Poukázal na vyjadrenie
žalobcu z 26. augusta 2021 k výzve č. 101246551/2021, kde žalobca k obchodnej spolupráci s IDEAL

IDEA s.r.o. uviedol, že nemá povinnosť a ani dôvod skúmať, kto a kde vydal tovar jeho dodávateľovi
IDEAL IDEA s.r.o., nakoľko ako odberateľ tovaru na to ani nemá právne prostriedky oprávňujúce ho tieto
skutočnosti zisťovať. Nie je jeho praxou overovať si osobne adresy a priestory dodávateľov. Obchodná
spolupráca prebiehala cez konateľa IDEAL IDEA s.r.o. P..
19. Sťažovateľ súčasne dodal, že v danom vyjadrení žalobca tiež uvádza, že prokurista žalobcu K.
pozná P. (konateľ IDEAL IDEA s.r.o.) už 20 rokov, pri uzatvorení obchodných vzťahov jednali spolu.

Svedok X. uviedol, že bola požiadavka K. ísť (pri dodávke tovaru Ratimor) pod veľkoobchodnú cenu,
on ho následne zohnal (kúpil) a predal žalobcovi. S pánom A. sa poznajú osobne 15 rokov. Tovar bol
nakúpenýodspoločnostiTOPKONTROLs.r.o.adovezenýjehovlastnýmmotorovýmvozidlom,záznamy
o prevádzke nevedie, spoločnosť IDEAL IDEA s.r.o. nemá vlastných zamestnancov.
20. Sťažovateľ je názoru, že správny súd nezobral do úvahy, že samotná obchodná operácia s

dodávateľom IDEAL IDEA s.r.o. v sebe niesla prvky rizikovosti, napríklad zabezpečenie prepravy
samotným dodávateľom, cenová politika zameraná na tovar, ktorý bude nakúpený pod veľkoobchodnú
cenu a skutočnosť, že žalobca si ani napriek skutočnosti, že konateľa dodávateľa pozná dlhodobo,
nepreveril pôvod tovaru a na svojho dodávateľa sa v podstate len spoľahol. Prokurista žalobcu bol
prítomný pri momente vykládky tovaru, ktorý jeho dodávateľ naložil u subdodávateľa (TOPKONTROL

s.r.o.) a následne mu ho doviezol na adresu sídla, no napriek jeho požiadavke o nižšiu než
veľkoobchodnú cenu, neprijal také opatrenia, na základe ktorých by minimalizoval riziko nepriznania
uplatneného práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti na podvode s DPH.
21. Sťažoval má za to, že skutkové okolnosti poukazujú na to, že žalobca minimálne mohol vedieť,
že tovar mu bude dodávaný subdodávateľským spôsobom, pretože sa ohľadom danej skutočnosti

mohol dopytovaním informovať u konateľa dodávateľa, ktorého pozná dlhodobo a sám mu prezentoval
požiadavku na to, aby získal tovar, ktorý následne od neho kúpi za nižšiu cenu, než je cena trhová
(veľkoobchodná). Navyše, dodávateľom bola spoločnosť bez vlastných zamestnancov. Sťažovateľ má
za to, že dané okolnosti mali podnietiť zvýšenú obozretnosť žalobcu a prijatie dodatočných opatrení,
napr. už spomenuté informovanie sa o pôvode tovaru. Na základe dodatočných informácií by potom

obozretný daňový subjekt zvážil, či aj napriek zvýšenej miere rizika bude v obchodnej spolupráci (s
IDEAL IDEA s.r.o.) pokračovať.
22. Obdobné skutočnosti sa dajú podľa sťažovateľa aplikovať aj na obchodnú spoluprácu žalobcu s
dodávateľom AM-Mont s.r.o. Spoluprácu ohľadom kosby a súvisiacich služieb ponúkol K. T. (konateľ
AM-Mont s.r.o.), okrem toho mala ich spoločnosť dobrú zásobu dezinfekčných prostriedkov. Podľa

K. daná ponuka prišla v období, keď ceny za ochranné prostriedky a dezinfekcie boli „nehorázne
vysoké“, no spoločnosť AM-Mont s.r.o. mala prijateľné ceny a množstvá. K. nevedel, odkiaľ si AM-
Mont s.r.o. objednávala fakturované práce. O tom, že AM-Mont s.r.o. nemá zamestnancov, nevedel, na
finstate bol údaj o cca 15 zamestnancoch. Navyše K. nedisponoval žiadnym kontaktom (e-mailovým
alebo telefonickým) na zahraničnú osobu E., ktorý bol druhým konateľom AM-Mont s.r.o. a ktorý podľa

zistení správcu dane mal celú obchodnú transakciu zastrešovať. Zo skutočností uvedených správcom
dane rovnako ako v prípade IDEAL IDEA s.r.o. je možné konštatovať, že žalobca sa vo veľkej miere
len spoľahol na konateľa AM-Mont s.r.o., ktorého prokurista žalobcu pozná dlhšiu dobu. Spoločnosť
AM-Mont s.r.o. mala len virtuálne sídlo a nemala vlastných zamestnancov. Zo zistení správcu dane
teda vyplýva, že spoločnosť AM-Mont s.r.o. nemala najmä personálne zabezpečenie na vykonávanie

uvedených prác, a teda všetky práce boli uskutočňované v subdodávke.
23. Sťažovateľ má za to, že skutkové okolnosti poukazujú na to, že žalobca minimálne mohol vedieť, že
tovar a služby mu budú dodávané subdodávateľským spôsobom, pretože sa ohľadom danej skutočnosti
moholdopytovaníminformovaťukonateľadodávateľa,ktoréhopoznádlhodobo.Moholsatieždopytovať
na konkrétnych subdodávateľov. Zvýšenú starostlivosť a potrebu prijatia dodatočných opatrení mohli

tiež vzbudiť samotné okolnosti transakcie s jeho priamymi dodávateľmi - nižšia cena deratizácie (IDEAL
IDEA s.r.o.), dodávateľ s virtuálnym sídlom (AM-Mont s.r.o.), bez zamestnancov. Dané okolnosti mali
podnietiť zvýšenú obozretnosť žalobcu a prijatie dodatočných opatrení a informácií, na základe ktorých
by obozretný podnikateľ zvážil, či v obchodnej spolupráci bude pokračovať.24. Zo zistení správcu dane vyplýva aj dodatočný aspekt rizikovosti, pretože K. tvrdil, že obchodná
komunikácia v prípade spoločnosti AM-Mont s.r.o. prebiehala s T. a na druhého konateľa E. nemá žiadny
kontakt, ale T. vo svojej výpovedi tvrdil, že nemá žiadne vedomosti o priebehu vykonávaných prác, že to

mal na starosti E. a on robil iba administratívu. Tvrdené skutočnosti ohľadne účasti druhého konateľa E.,
ktorý mal transakcie zastrešovať, sa javia ako rozporuplné až nepravdivé vo svetle toho, že daná osoba
je nekontaktná, s nepotvrdeným pobytom, resp. nepravdivými údajmi o pobyte (podľa zistení správcu
dane je E. na Slovensku nestotožnená osoba; v záznamoch Chorvátska taká osoba nebola zistená).
25. Sťažovateľ má za to, že daňové orgány podrobne uviedli personálne prepojenia medzi rôznymi

firmami zapojenými do podvodného reťazca (či už boli prepojené osobami alebo adresami) a je tiež
nutné prihliadať na skutočnosť, že spoločnosť AM-Mont s.r.o. mala v tom čase dvoch konateľov, a to
T. a E.. Popísanie konkrétnych prepojených väzieb v rozhodnutiach daňových orgánov nie je možné
považovať za všeobecné konštatovania. Správca dane dal žalobcovi možnosť preukázať svoju zvýšenú
obozretnosť (s cieľom eliminácie zvýšeného rizika účasti na podvodnom reťazci spojenom s únikom na
DPH) v predmetnej veci, žalobca túto ale nepreukázal.

26. Na základe daných skutočností je možné podľa sťažovateľa konštatovať, že žalobca si svojho
dodávateľa nepreveril tak, aby minimalizoval riziko potenciálnej participácie na daňovom podvode. O
zapojenísubdodávateľskýchspoločnostímalamoholvedieť,bolovjehosférevplyvusidanéskutočnosti
u priameho dodávateľa overiť, resp. sa na ne dopytovať, so zámerom vyhnutia sa účasti na podvodnom
konaní. Sťažovateľ má za to, že z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalobca pristúpením na

obchodnú spoluprácu s AM-Mont s.r.o. a IDEAL IDEA s.r.o. sa vlastnou nedbanlivosťou a neprijatím
náležitých opatrení stal účastníkom na daňovom podvode.
27. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym záverom vyjadreným v
napadnutom rozsudku, sumarizujúc priebeh posudzovania štvrtej otázky Axel Kittel testu a súc názoru,
že zo žiadnych okolností nevyplýva, že by bol aktívnym účastníkom podvodného konania tak, ako to

deklarovali orgány finančnej správy. Zdôraznil, že postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou,
obchodných partnerov si preveril dostatočne spôsobom zodpovedajúcim obchodným zvyklostiam a
primeranej obozretnosti v obchodnom styku, na čo musí správca dane a žalovaný prihliadať. Z tohto
dôvodu navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
29. Kasačný súd po preskúmaní veci konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zistení a

názorov správneho súdu, spolu s poukazom na právnu úpravu a judikatúru vzťahujúcu sa k predmetu
konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre závery správneho súdu.
30. Za nosný sťažnostný bod kasačný súd považuje otázku, či žalobca o svojom zapojení do transakcií
spojených s podvodným konaním vedel alebo aspoň vedieť mal a mohol, a teda či odopretie práva

žalobcovi na odpočet DPH daňovými orgánmi má právny základ.
31. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (viď napríklad rozsudky vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03
Optigen; C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, či C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid)
ako podvod na DPH označuje situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju
odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica 2006/112“). Iba pre úplnosť kasačný
súd dodáva, že pokiaľ ďalej uvádza pojem „daňový podvod“, myslí ním vyššie definovanú situáciu a nie
trestný čin daňového podvodu v zmysle § 277a Trestného zákona.
32. Kasačný súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo

účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 z 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra
2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci
KemwaterProChemies.r.o.,C-154/20z9.decembra2021,bod34),vprípadepreukazovaniadaňového

podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu
takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak, než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft,
C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).33. Pre posúdenie, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH, sa na účely odmietnutia práva
na odpočítanie dane aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo 6. júla

2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní.
Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré
musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne kladne zodpovedané v
nasledovnom poradí :
· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?
34. Kasačný súd pripomína (bod 39. napadnutého rozsudku) záver správneho súdu, že odôvodnenie

kladnej odpovede na prvé tri otázky Axel Kittel testu považoval za logické a dostatočné. Kasačný súd
sa s týmto záverom správneho súdu stotožňuje.
35. Ako výsledok tzv. vedomostného testu spočívajúceho v preukázaní objektívnych skutkových
okolností svedčiacich o tom, že o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo vzhľadom
na okolnosti veci mohol a mal vedieť, ustálili daňové orgány nedbanlivostnú účasť žalobcu na

daňovom podvode. V nadväznosti na otázku skúmania a dokazovania primeranej obozretnosti
priemerného zodpovedného podnikateľa, teda toho, či žalobca mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, dáva kasačný súd do pozornosti, že
relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného
zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie

informácií, ktoré by z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť
daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré
u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené
daňovým podvodom (napr. rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21. novembra 2023).
36. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom

je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal svojmu zapojeniu do podvodného obchodného reťazca.
Skutkové okolnosti svedčiace tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku
reťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne posudzovať s ohľadom na špecifickosť
posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej,

obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektmi. Podstatná je pritom aj identifikácia, prečo
tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam.
37. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o
podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré

daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných
zdaniteľných obchodov (rozsudok sp. zn. 5Sfk/93/2022 z 25. septembra 2024, zverejnený v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho sudu Slovenskej republiky pod č. 101/2025). Okolnosti,
o ktorých existencii daňový subjekt v čase realizácie alebo dojednávania zdaniteľných obchodov
objektívne nemohol mať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu existencie daňového

podvodu nemali byť relevantné.
38. Kasačný súd z obsahu rozhodnutí daňových orgánov identifikoval, že splnenie vedomostného testu
u žalobcu mali preukazovať nasledovné zistené okolnosti (rizikové indikátory): dodávatelia dodávateľov
(subdodávatelia) nespolupracujú, sú nekontaktní, spoločnosti sú predané, zmenili majiteľov. Vypočuté
osoby sa odvolávali na Leonida Zeca, druhého konateľa dodávateľa AM-Mont s.r.o., avšak túto osobu

sa nepodarilo bližšie stotožniť. Žalovaný uviedol, že dodávateľský reťazec využíva aj osoby konateľov,
ktorých účasť je na transakciách nepreukázaná, pričom dodávateľ AM-Mont s.r.o. používa virtuálne
sídlo. Subdodávatelia, u ktorých bol správcom dane zistený daňový únik, majú v obchodnom registri
zapísanú totožnú neexistujúcu osobu konateľa - Lucka Bjelič (predtým Ján Petráš), t. j. subdodávateľské
spoločnosti sú personálne prepojené.

39. Kasačný súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia v iných
konaniach už bola obdobná vec sťažovateľa s totožne nastolenými právnymi otázkami, ku ktorým
kasačný súd vyslovil svoje právne názory v rozsudku sp. zn. 4Sfk/5/2025 z 24. apríla 2025 (zdaňovacie
obdobie jún 2020), a to vo vzťahu k dodávateľovi AM-Mont s.r.o. (druhovo totožné fakturované plnenie).Vzhľadom k tomu, že z rozhodnutia správcu dane ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva rovnaký
prístup k odôvodneniu štvrtej otázky Axel Kittel testu (t. j. subdodávateľsky dodané plnenie), kasačný
súd považuje uvedené rozhodnutie za dostatočne argumentačne použiteľné aj vo vzťahu k ďalšiemu

dodávateľovi v tu súdenej veci - IDEAL IDEA s.r.o. Kasačný súd preto odkazuje v zmysle § 464 ods.
1 SSP na uvedený rozsudok a cituje z neho nasledovné vybrané (relevantné) časti plne aplikovateľné
na práve posudzovanú vec:

,,46. Najvyšší správny súd sa stotožnil s názorom správneho súdu uvedenom v jeho rozsudku, ktorý

konštatoval nesprávne právne posúdenie štvrtej otázky Axel Kittel testu.
47. V odpovedi na otázku číslo 4 (t. j. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným
konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?), správca dane spomínal judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie a to bez konkrétneho prepojenia na prejednávanú vec. Nakoniec len
všeobecne skonštatoval, že kontrolovaný platiteľ neprijal také rozumné opatrenia, ktoré je možné v
takomtoprípadeodnehorozumnepožadovaťnazabráneniejehoúčastinadaňovompodvode.Odpoveď

na štvrtú otázku je aj podľa názoru kasačného súdu veľmi všeobecná. Nie je možné z nej vyvodiť jasný
záver, že mal žalobca vedomosť o jeho účasti na daňovom podvode, nakoľko neuvádzali konkrétne
skutočnosti, ktorými by svoj záver o vedomosti žalobcu o podvodnom konaní preukazovali.
48. Sťažovateľ tvrdil, že daňový subjekt si preveril svojho dodávateľa len formálne a nepreveroval si
odkiaľ dodávateľ tovar nadobudol a kto bude vykonávať služby.

49. K tejto kasačnej námietke kasačný súd uvádza, že žalobca mal obchodný/zmluvný vzťah len
so spoločnosťou AM-Mont s.r.o. Služby, ktoré žalobcovi spoločnosť poskytla, boli vykonávané cez
subdodávateľov, ich pracovníkmi. Kasačný súd súhlasí s názorom vysloveným v napadnutom rozsudku
správneho súdu, že nemožno klásť žalobcovi na ťarchu, že nepreukázal resp. neidentifikoval, ktoré
konkrétne osoby subdodávateľsky vykonali pre dodávateľa žalobcu jednotlivé fakturované práce. Ide

tu o obchodný vzťah medzi subdodávateľskou a dodávateľskou spoločnosťou, ktorý je mimo kontrolu
a dosah žalobcu.
50. Pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového
subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-

technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami
na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného
dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,
že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na
obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

51. Aj keď správca dane skonštatoval podvodné konanie, išlo o podvodné konanie u iných subjektov a
daňové orgány nemôže zamietnuť žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bez toho,
aby náležite preukázali, že by žalobca o takomto podvodnom konaní vedel alebo vedieť mal. (23/2022
Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky).
52. V správnom konaní nebolo preukázané, že išlo o podvodné konanie u žalobcu. Teda nebolo náležite

preukázané, že by o takomto podvodnom konaní vedel alebo vedieť mal. V prejednávanom prípade
nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť žalobcu o podvodnom
konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca.
53. Aj podľa názoru kasačného súdu si žalobca svojho obchodného partnera preveril dostatočne, keď
si ho preveril prostredníctvom výpisu z Obchodného registra, podľa pridelenia IČ DPH, preveril si jeho

podlžnosti voči daňovému úradu, preveril si ho v informačných systémoch Finančnej správy Slovenskej
republiky, ako aj v ďalších verejných databázach ako je register účtovných závierok, v databáze Finstat,
ktorá spracováva a zhromažďuje dáta z Obchodného vestníka, Obchodného registra, Živnostenského
registra, Registra účtovných závierok, Registra úpadcov, zoznamov dlžníkov z poisťovní, zoznamov
finančnej správy a súdnych rozhodnutí.

54. Smernica 2006/112 v spojení so zásadou proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že:
· nebráni tomu, aby sa v prípade, ak existujú indície vyvolávajúce podozrenie o existencii nezrovnalostí
alebo podvodu, od zdaniteľnej osoby vyžadovalo, aby bola obozretnejšia, s cieľom uistiť sa, že plnenie,
ktoré uskutočňuje, nebude viesť k jej účasti na podvode,
· od zdaniteľnej osoby však nemožno vyžadovať, aby vykonala také komplexné a hĺbkové preskúmania,

aké môže vykonať daňový orgán,
· vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či zdaniteľná osoba vzhľadom na všetky okolnosti
prejednávanej veci vynaložila dostatočnú obozretnosť a prijala opatrenia, ktoré od nej možno rozumne
požadovať.(Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-512/21 vo veci Aquila Part Prod Com SA)55. Pokiaľ ide o personálne prepojenie, to bolo dokázané len na úrovni zmluvného vzťahu so
spoločnosťou AM-Mont s.r.o., ale nie na úrovni subdodávateľov. Nebolo preukázané, že by žalobca mal
akýkoľvek vzťah, resp. poznal osoby konajúce za subdodávateľov.“

40. Právne názory vyslovené v rozsudku sp. zn. 4Sfk/5/2025 z 24. apríla 2025, s ktorými sa kasačný
súd stotožňuje, sú plne aplikovateľné aj na obchodný reťazec CARETA s.r.o. / TOPKONTROL s.r.o.
› IDEAL IDEA s.r.o. › UOS - Uni Outsource Services s.r.o., nakoľko aj tu boli závery daňových
orgánov o nepriznaní nároku na odpočet DPH z dôvodu účasti na daňovom podvode, podobne ako pri
spoločnosti AM-Mont s.r.o., založené najmä na nekontaktnosti subdodávateľa (TOPKONTROL s.r.o.)

v daňovom konaní (str. 21 rozhodnutia žalovaného), absencii správcom dane očakávaných, avšak
konkrétne nepomenovaných aktivít žalobcu smerujúcich k získaniu podrobnejších informácií o svojich
obchodných partneroch, poskytovaných službách, pôvode tovarov, spôsobe realizácie dodávok a pod.
(str. 22 rozhodnutia žalovaného).
41. Ak sťažovateľ žalobcovi vytýka, že jeho prokurista sa s osobami, s ktorými osobne komunikoval
v rámci dohadovania zdaniteľných plnení (. za AM-Mont s.r.o. a P. za IDEAL IDEA s.r.o.), poznal už

dlhodobo, bez ďalšieho neobstojí sťažovateľova interpretácia, že práve táto dlhodobá známosť s týmito
osobami mala preverované obchody už na začiatku diskvalifikovať a viesť žalobcu k väčšej obozretnosti.
Preto táto skutočnosť nezakladá osobitný dôvod na obozretnosť.
42. K sťažnostnej argumentácii, že žalobcovi mala byť transakcia dojednávaná so spoločnosťou IDEAL
IDEA s.r.o. podozrivá aj z dôvodu jeho požiadavky na nižšiu ako veľkoobchodnú cenu, ktorej požiadavke

bolo vyhovené, kasačný súd uvádza, že ide o argumentačnú novotu, ktorá nebola obsahom ani
prvostupňového rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného. Bude preto úlohou daňových orgánov sa s
týmto zistením riadne vo svojich rozhodnutiach argumentačne vyporiadať.
43. Podľa názoru kasačného súdu nie je z dôkazov a zistení, na ktoré vo svojich rozhodnutiach poukázali
daňové orgány, nateraz preukázané, že žalobca mal alebo mohol vedieť o podvodnom konaní na

inom (predchádzajúcom) stupni obchodných reťazcov, do ktorých bol zapojený. Správcovi dane ani
žalovanému sa nateraz nepodarilo preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný vo vzťahu k riziku,
že sa stane súčasťou obchodných reťazcov poznačených daňovým podvodom, resp. inak povedané, že
vzhľadom na okolnosti a skutočnosti, ktoré v čase dojednávania a realizácie preverovaných obchodov
mohol vnímať prostredníctvom osôb za neho konajúcich, mal / mohol vedieť o svojej účasti na daňovom

podvode súvisiacom s DPH.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci
zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú

zamietol.
45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s?
§ 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného
konania voči sťažovateľovi - žalovanému, ktorý v kasačnom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa?konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§?175 ods. 2 SSP).
46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.