Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125428809
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125428809.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu,
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E. E., zastúpeného JUDr. Michal
Vlkolinský, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Zvolene, Námestie SNP 87/8, 960 01, proti
žalovanému: Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, so sídlom Zelená 1, 975 90 Banská Bystrica,

IČO: 00 170 071, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/63/2025-66 zo dňa 17.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v zmysle
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov priamym predajom

akejkoľvek tretej osobe alebo predajom formou verejnej obchodnej súťaže k bytu č.X na X.p. vo vchode
č.X, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny
odbor, okres Banská Bystrica, pre obec E. E., katastrálne územie: E. E., pod A „majetková podstata“
C-KN parcely č. XXXX o výmere 196 m2 zastavaná plocha a nádvoria, č. 4559 o výmere 190 m2
zastavaná plocha a nádvoria a č. 4560 o výmere 198 m2 zastavaná plocha a nádvoria o výmere
198 m2 a stavby súpisné číslo 405 na pozemku parcelné číslo XXXX, XXXX F. XXXX obytný dom;

pod B „vlastníci a iné oprávnené osoby“ pod B.-44 a pod B.-63 v podiele 1/1 a podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 7610/172855, a to až do
právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp.zn. 17C/23/2022 a konania o
dedičstve JUDr. Daniela Vozárová Dnot 124/2021 a JUDr. Zora Belková Dnot 201/2021.
1.2 Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že predmetom
dražby má byť vyššie opísaný byt s tým, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia ako zákonný dedič po poručiteľke B. G. C. a zároveň veriteľ,
ktorého pohľadávka má byť uspokojená z dedičstva po poručiteľke, kde patrí aj spoluvlastnícky podiel
v 1/2 na predmete dražby; je aktívne vecne legitimovaný aj ako zákonný dedič po poručiteľovi F. C. k
predmetu dražby, čo potvrdil aj Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp.zn. 17C/23/2022 vzhľadom
na skutočnosť, že druhý zákonný dedič po poručiteľovi - H. C. podal žalobu o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva; súd uznal jeho aktívnu vecnú legitimáciu, kde spochybnil spôsobilosť poručiteľa v

čase prevodu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby, a preto existuje aj možnosť, že súd
rozhodne, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a tým sa žalobca môže stať dedičom v 1. rade aj kspoluvlastníckemu podielu 1 k predmetu dražby po poručiteľovi. V súvislosti s dedičskými konaniami sú
podľa žalobcu vlastnícke práva k spoluvlastníckym podielom na predmetnom byte tak po poručiteľke
B. G. C. v 1/2 a po poručiteľovi F. C. v 1/2 nejasné a stále sú predmetom prebiehajúcich dedičských

a súdnych konaní.
1.2.1 Žalobca uviedol, že dňa 28.09.2025 bola zverejnená zápisnica z písomného hlasovania vlastníkov
bytov, ktorí schválili, aby žalovaný vykonal všetky úkony, súvisiace s podaním návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby, ako aj s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách v platnom znení (ďalej v texte aj len „zákon č.527/2022 Z.z.“). Podľa žalobcu

reálne hrozí, že dobrovoľná dražba bude vykonaná skôr, ako súd právoplatne rozhodne, či uvedený byt
patrí do dedičstva alebo nie a súčasne bude zasiahnuté do práv zákonných dedičov a budú závažným
spôsobom poškodené aj práva ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky z dobrovoľnej dražby nemôžu
byť v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. uspokojené.
1.2.2 Podielovému spoluvlastníkovi predmetného bytu nebola doručená žiadna výzva na úhradu
nedoplatku, a preto má pochybnosť o tom, či žalovaný eviduje splatnú pohľadávku. Prípadný odklad

výkonu záložného práva žalovanému neodníme toto jeho právo a nemôže mu odkladom výkonu
záložného práva vzniknúť ťažko napraviteľná ujma, keďže záložné právo na sporných nehnuteľnostiach
(zapísaných na liste vlastníctva) mu zostáva zachované. Ohrozenie sa javí aktuálne ako mimoriadne
vysoké. Žalobca je osobou ťažko zdravotne postihnutou, pričom v danom prípade sa jedná o obydlie
žalobcu s maloletou dcérou, ktorá podlieha osobitnému režimu ochrany a žalobca je tak zo zákona v

postavení chránenej osoby.
1.2.3 Ku svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné doklady, a to
rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 05.11.2025,
čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.03.2022,13.04.2023 a 27.09.2024, prihlásenie
pohľadávky do dedičstva zo dňa 03.08.2021, oznámenie žalovaného o písomnom hlasovaní zo dňa

27.08.2025, zápisnicu z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
26.09.2025, žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva zo dňa 23.03.2022, potvrdenie o
okruhu dedičov po poručiteľovi F. C. v konaní sp.zn. 26D/827/2021, zmluvu o prevode vlastníckeho
práva nehnuteľnosti zo dňa 02.12.2021, splnomocnenie zo dňa 05.10.2021, výpis z obchodného
registra obchodnej spoločnosti PRS s.r.o. a eiChopper s.r.o., zmluvu o prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiamzodňa23.11.2021,oznámenieOkresnéhoúraduodborkatastraVeľkýKrtíšoprerušení
konania, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 23.11.2021, opravu návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti V 2072/2021.
1.3 Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení §324 ods.1,3, §325 ods.1,2 písm.d), §329 ods.1 veta
prvá zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) konštatoval,

že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi a zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený stav
veci. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
1.3.1 Nariadenie neodkladného opatrenia je možné len na návrh a za splnenia zákonných predpokladov;

návrh musí súd opísaním rozhodných skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie
v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce
skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania. Pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov súd
vychádza z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu žalobcu.

1.3.2 Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež požiadavka, aby bolo
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. Návrh musí byť dostatočne určitý
na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Súd ani v prípade konania o neodkladnom
opatrení nesmie konať ultra petitum.
1.4 Okresný súd považoval z aktuálneho listu vlastníctva za osvedčené, že dňa 03.10.2025 žalovaný

oznámil začatie výkonu záložného práva k bytu formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002
Z.z..
1.4.1 Žalobca nespochybnil existenciu a výšku nedoplatku, ale spornosť vidí v tom, že podielovému
spoluvlastníkovi, t.j. obchodnej spoločnosti, kde žalobca je jediným spoločníkom a konateľom, nebola
doručená žiadna výzva na zaplatenie nedoplatku. Táto námietka žalobcu môže byť uplatnená v konaní

o neplatnosť dražby.
1.5 Súd prvej inštancie z aktuálneho listu vlastníctva zistil, že ako podielový spoluvlastník bytu je
evidovanýbratžalobcuF.C.(správneH.C.-poznámkaodvolaciehosúdu)vpodiele1/2avpodiele1/2je
obchodnáspoločnosťPrváRealitnáSprávcovskáspoločnosť,s.r.o.,t.j.spoločnosťžalobcu.Malzato,žeukončenie prebiehajúcich dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcu a jeho brata môže mať
síce za následok, že žalobca sa ako fyzická osoba stane spoluvlastníkom bytu a tiež účastníkom dražby,
uvedené však nemá žiaden vplyv na posúdenie otázky existencie a výšky pohľadávky žalovaného ako

správcu predmetného bytu a zástupcu vlastníkov bytov ako záložných veriteľov.
1.6 Okresný súd konštatoval, že vlastník, resp. spoluvlastník bytu má základnú povinnosť podieľať sa
na úhrade nákladov za byt, a to riadne a včas v zmysle zálohového predpisu. Zákonodarca mal v
úmysle ochrániť ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a umožniť im v prípade dlhu
vlastníka bytu realizovať výkon záložného práva, a to hlasovaním o návrhu na vykonanie dobrovoľnej

dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome. V takom prípade je správca (t.j. žalovaný) povinný
realizovať ich vôľu. Ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odložila by sa táto
doba výkonu ich práva na dobu neurčitú vzhľadom na sporné otázky, ktoré sú predmetom prebiehajúcich
súdnychadedičskýchkonanímedzipotenciálnymidedičmi,čojevrozpore(silnomnepomere)správami
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome.
1.6.1 V tomto smere okresný súd uzavrel, že nič nebráni žalobcovi, resp. spoluvlastníkom bytu,

evidovaných na liste vlastníctva uhradiť existujúci dlh a tým zabrániť výkonu záložného práva, čím
zostane zachovaná aj možnosť žalobcu realizovať svoje právo na uspokojenie svojej pohľadávky,
prihlásenej do dedičského konania.
1.6.2 Zo svojej úradnej činnosti okresný súd zistil, že brat žalobcu ako podielový spoluvlastník bytu v
podiele 1/2 sa žalobou na okresnom súde v konaní sp.zn. 17C/23/2022 domáha určenia, že predmetný

byt v podiele 1/2 patrí do dedičstva po zomrelom otcovi. Aj tento brat ako jeden z podielových
spoluvlastníkov predmetného bytu má povinnosť sa podieľať na úhrade nedoplatku alebo jeho časti,
navyše, ak sa domáha spoluvlastníckeho podielu aj vo vzťahu k obchodnej spoločnosti svojho brata -
žalobcu.
1.6.3 V prípade ustálenia okruhu účastníkov a nadobudnutých podielov v dedičských konaniach po

právnych predchodcoch žalobcu a jeho brata si môžu zákonní dedičia následne vyporiadať svoje nároky
titulom vydania prípadného bezdôvodného obohatenia medzi sebou.
1.7 Okresný súd poznamenal, že v prejednávanom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah žalobcu
a žalovaného; vzťah žalobcu k bytu je vzťahom odvodeným od práva podielového spoluvlastníka -
právnickej osoby. Napriek tvrdenej spornosti okruhu účastníkov dedičského konania samotný žalobca

užíva byt výlučne sám, resp. so svojou maloletou dcérou.
1.8 Vzhľadom na požadovaný petit navrhovaného neodkladného opatrenia ohľadom výkonu záložného
práva priamym predajom akejkoľvek tretej osobe alebo predajom formou verejnej obchodnej súťaže
okresný súd konštatoval, že takáto forma výkonu záložného práva je v danom prípade vylúčená.
Poukázal na §8b ods. 1 písm. h) zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého je žalovaný ako správca povinný

podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie
pohľadávok podľa §15 na základe rozhodnutia podľa §14b ods. 1 písm. o); iný spôsob výkonu záložného
práva zákon č. 182/1993 Z.z. nepripúšťa.
1.8.1 Okresný súd mal z aktuálneho listu vlastníctva osvedčené, že žalovaný oznámil začatie výkonu
záložnéhoprávakbytuformoudobrovoľnejdražby.Avšakzožiadnychžalobcompredloženýchlistinných

dôkazov súd prvej inštancie nemal osvedčené, že by dražba bola vedená v rozpore so zákonom.
1.9Návrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniaokresnýsúdvcelomrozsahuzamietol,pretože
žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na jeho vydanie.
1.10 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle §255 ods. 1 C.s.p.
a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal napriek tomu, že bol v konaní úspešný.

Žalovanému objektívne nemohli vzniknúť žiadne trovy konania, keďže s ním doposiaľ súd ani nekonal.
Preto okresný súd už nebude rozhodovať ani o výške náhrady trov konania.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa §365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
2.1 Poukázal na to, že sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách priamym predajom

akejkoľvek tretej osobe alebo predajom formou verejnej obchodnej súťaže k bytu špecifikovanému
v návrhu. Neodkladné opatrenie žiadal obmedziť právoplatným skončením konania, vedeného na
okresnom súde pod sp.zn. 17C/23/2022 a konania o dedičstve, vedenom u JUDr. Daniely Vozárovej
pod sp.zn. Dnot 124/2021 a JUDr. Zory Belkovej Dnot 201/2021, a to z dôvodu, že žalobca je zákonnýmdedičompoporučiteľkeB.G.C.azároveňveriteľom,ktoréhopohľadávkamábyťuspokojenázdedičstva
po tejto poručiteľke, do ktorého patrí aj spoluvlastnícky podiel v 1/2 na byte, ktorý má byť predmetom
dražby. Poukázal na to, že dedičstvo po poručiteľke je prejednávané pod sp.zn. 26D/515/2021 Dnot

124/2021 súdnou komisárkou JUDr. Danielou Vozárovou, v ktorom konaní posledné uznesenie zo dňa
15.05.2004 bolo súdom prvej inštancie zrušené a vec notárke bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
2.2 Žalobca poukázal na to, že z uvedených dôvodov v zmysle §484 Občianskeho zákonníka - bolo
všetkých 54 spoluvlastníckych podielov uvedených v zozname nehnuteľností, medzi ktoré patrí aj

predmet dražby, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv poručiteľky bratovi žalobcu tesne pred jej
úmrtím. V zmysle §42a Občianskeho zákonníka na základe, ktorých došlo k zmene zapisovaných
skutočností voči tretím osobám na predmetných listoch vlastníctva podľa katastrálneho zákona §7 ods.
1 - kataster eviduje práva podľa listín, ktoré musia byť v súlade so zákonom, a preto sú takéto zápisy
neúčinné, v rozpore so zákonom a zo zákona nemôžu byť podkladom pre výkon záložného práva.
2.3 Odvolateľ poukázal na §151j Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon záložného práva

môže byť uplatňovaný len voči skutočnému vlastníkovi, pretože akákoľvek dohoda uzatvorená pred
splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže
uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru alebo iné právo
a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
2.4 Podľa názoru odvolateľa z uvedených zákonných dôvodov voči bratovi žalobcu ako osoby zapísanej

na liste vlastníctva k predmetu dražby v spoluvlastníckom podiele 1/2 nemôže existovať žiadna zákonná
a ani z toho vyplývajúca splatná pohľadávka. S vysokou pravdepodobnosťou splatná pohľadávka z tohto
titulu ani existovať voči nemu nebude, pretože predpokladané pasíva predmetných dedičských konaní
sú minimálne vo výške 505.785,35 Eur, čo zakladá pre neho dôvod na odmietnutie dedičstva.
2.5 Žalobca súdu riadne preukázal, že voči predmetu dražby aktívne prebieha určenie vlastníckych

vzťahov k výkonu vlastníckych práv a povinností prostredníctvom dedičských a súvisiacich konaní. V
tomto kontexte poukázal na §460 a §468 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa dedičstvo nadobúda
smrťou poručiteľa. Od momentu smrti je vlastník poručiteľ, až kým nie je právoplatne určené, kto sú
dedičia a do právoplatného skončenia konania neexistuje nový vlastník, iba budúci dedič (s právom
očakávania). S tým, že kým dedičstvo nie je prejednané, nemôže nik s majetkom nakladať.

2.6 Žalobca je tiež zákonným dedičom po poručiteľovi F. C., čo potvrdil aj okresný súd v konaní
vedenom pod sp.zn. 17C/23/2002, keď vzhľadom na skutočnosť, že druhý zákonný dedič po uvedených
poručiteľoch - H. C. podal žalobu o určenie, že nehnuteľnosti (okrem iného aj uvedený byt, ktorý má byť
predmetom dražby) patria do dedičstva a súd uznal jeho aktívnu vecnú legitimáciu, kde predložením
lekárskych správ a posudkov spochybnil spôsobilosť poručiteľa chápať význam jednotlivých úkonov v

čase prevodu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby, a preto existuje aj možnosť, že súd
rozhodne, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, a teda aj žalobca bude dedičom spoluvlastníckeho
podielu v 1/2 k predmetu dražby po poručiteľovi. Z uvedených dôvodov sú doposiaľ aj v súvislosti s
týmito dedičskými konaniami vlastnícke práva k spoluvlastníckym podielom na predmetnom byte tak po
poručiteľke B. G. C. v 1/2 ako aj po poručiteľovi F. C. v 1/2 nejasné a stále predmetom prebiehajúcich

dedičských a súdnych konaní.
2.6.1 Dňa 27.08.2025 žalovaný oznámil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
č. XXX I. J. D. K. X,X,X D. E. E., že v dňoch 15.-21.09.2025 sa v súlade s §14a ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uskutoční v uvedenom bytovom dome
písomné hlasovanie o nasledovnej otázke: „1/ súhlasíte s tým, aby Stavebné bytové družstvo Banská

Bystrica, Zelená 1, Banská Bystrica, IČO: 00 171 071, vykonalo všetky úkony súvisiace s podaním
návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby ako aj s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu podľa zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení?“ s dodatkom, že „dobrovoľná dražba sa bude
týkať nasledovného bytu: byt č. X I. X. L., J. D. K. X, E. E.“.
2.7 Dňa 28.09.2005 bola zverejnená zápisnica z vyššie uvedeného písomného hlasovania, podľa

ktorého bolo schválené, aby žalovaný vykonal všetky úkony súvisiace s podaním návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby ako aj s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách v platnom znení.
2.8 Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný začal proces výkonu záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, vedeného na okresnom súde pod

sp.zn. 26D/515/2021 a sp.zn. 17C/23/2022 o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Takýmto
konaním bez právoplatného ukončenia konania a súvisiacich konaní reálne hrozí, že dobrovoľná dražba
bude vykonaná skôr, než súd právoplatne rozhodne, či uvedený byt patrí do dedičstva alebo nie a
súčasne bude zasiahnuté do práv nielen zákonných dedičov, ale aj závažným spôsobom budú ohrozenéaj práva ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky z dobrovoľnej dražby nemôžu byť v zmysle zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uspokojené.
2.9 V súvislosti s návrhom na vykonanie dobrovoľnej dražby žalobca uviedol, že druhému podielovému

spoluvlastníkovi bytu, ktorým je obchodná spoločnosť PRS s.r.o., IČO: 44 410 701, so sídlom D. X,
XXX XX E. E., ktorý má byť predmetom dražby, nebola doručená žiadna výzva na úhradu nedoplatku,
a teda má pochybnosť o tom, či žalovaný eviduje splatnú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu sa preto
pohľadávka javí ako sporná.
2.10 Žalobca predložením jediného žalovaným doručeného právoplatného dokladu - mesačného

predpisu záloh vo výške 50,01 Eur/mesačne, vystaveného ešte na poručiteľa F. C. zo dňa 14.08.2023
preukazuje, že ani voči aktuálnemu právoplatnému vlastníkovi 1/2 spoluvlastníckych podielov na
predmete dražby neexistuje žiadna právoplatne splatná do výšky ani času pohľadávka voči žalovanému,
ktorý zároveň aj vystavením takéhoto samotného dokladu mesačného predpisu záloh preukazuje, že
vlastnícke vzťahy voči predmetu dražby sú doposiaľ nevysporiadané.
2.10.1 Aktuálny právoplatný vlastník 1/2 spoluvlastníckych podielov je obchodná spoločnosť ako daňový

subjekt Slovenskej republiky, preto nemôže platiť údajné záväzky bez existencie nesporného daňového
dokladu a žalovaný doposiaľ nevydal žiadny právne spôsobilý doklad, ktorý by takúto pohľadávku
zakladal.
2.11 Odvolateľ poukázal na obzvlášť závažný fakt, že všetky tieto skutočnosti sú žalovanému
preukázateľne známe, a preto je jeho konanie účelové so zjavným úmyslom poškodiť zákonných

dedičov, vlastníkov a veriteľov súvisiacich dedičských konaní, pretože je takýto úkon záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle aj konštatovania okresného súdu v odseku 16 naviac
neprimeranýmspôsobomspôsobujúcunajväčšiuškoduveriteľomanásledneajpotenciálnymzákonným
dedičom, ktorú je možné exaktne vyčísliť prostredníctvom aktuálnej cenovej mapy predmetu dražby
z 21.11.2025, kde v prípade komerčného predaja by predpokladaná získaná suma bola 201.022,-

Eur určená na základe databázy predajov nehnuteľností v počte 54.077,- Eur v danom čase, ale
v prípade zmeny vlastníckych práv a povinností k predmetu dražby prostredníctvom dobrovoľnej dražby,
ktorej príklepom stanovenú sumu nie je možné financovať žiadnou bankovou inštitúciou z dôvodu
možnosti napadnutia dražby, a následne v prípade úspechu v napadnutí je prakticky vrátenie finančných
prostriedkov v plnom rozsahu nemožné, a to je aj dôvod, že s najvyššou pravdepodobnosťou môže byť

predmet dražby predaný len zo špekulatívnych dôvodov za najnižšiu možnú cenu poníženú v druhom
kole o 20% podľa predmetnej cenovej mapy následne v sume 121.616,80 Eur. Pripojil cenovú mapu
predmetu dražby z 21.11.2025.
2.12 Odvolateľ ďalej uviedol, že priamy následok zmeny vlastníckych práv k predmetu dražby
prostredníctvom dobrovoľnej dražby sú v zmysle zákona príklepom zahladené všetky dovtedy existujúce

pohľadávky, následkom čoho by boli zahladené všetky pochybenia žalovaného v rozpore so zákonom
voči vlastníkom predmetu dražby, ktoré preukázateľne vykonali aj voči poručiteľom v minulosti v
účtovných dokumentoch im zasielaných tak, ako aj v zmysle samotného žalovaným údajne vyčísleného
dlhu, ktorý by mal byť predmetom takto nezákonného výkonu záložného práva v sume 3.655,68 Eur
+ úroky 283,53 Eur, ako bolo zistené v súvisiacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn.

17C/23/2022,atovrozporespredloženýmpriamymdôkazompredmetnýmmesačnýmpredpisomzáloh,
z ktorého je zrejmé, že v predmete dražby takmer nedochádza k spotrebe žiadnych energií a médií,
z čoho vyplýva, že nedochádza ani k jeho užívaniu v zmysle zákona na tento účel a preto maximálna
hodnota potenciálneho dlhu môže dosiahnuť hodnotu 1.800,36 Eur. Pohľadávka vo výške 3.655,68 Eur
+ úrok 283,53 Eur uvádzaná v návrhu na dražbu nie je preukázaná, je svojvoľne tvrdená žalovaným ako

súkromnou spoločnosťou, ktorá chce zahladiť svoje pochybenia a nezodpovedá žiadnemu podkladu,
ktorý by obstál pred súdom. Ako prílohu predložil odvolateľ mesačný zálohový predpis.
2.13 Žalobca mal za to, že na základe predložených dôkazov je zjavné, že okresný súd (v bode 16.)
vyhodnotil nesprávnym právnym postupom, že je v rozpore (silnom nepomere) s právami ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome voči žalobcovi, pretože údajný dlh

1.800,36Eurjeobzvlášťzávažnýmspôsobomajvrozporesosúdnoupraxounepomernýkuškode,ktorá
bytakýmtospôsobomsvysokoupravdepodobnosťoubolaspôsobenážalobcovivovýške79.405,20Eur.
2.14 Podľa žalobcu hlavná príčina nevysporiadaných vlastníckych vzťahov k predmetu dražby je
nepochybnevrozhodnutísúdnehokomisára,ktorébolovcelomrozsahuzrušenéuznesenímOkresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 26D/515/2021-108, Dnot 124/2021, vydané JUDr. Danielou Vozárovou,

notárom ako súdnym komisárom, na základe, ktorého po právoplatnom ukončení predmetných
dedičských konaní si môže žalovaný uplatniť náhradu z povinného poistenia súdneho komisára priamo u
jeho poisťovne, a preto tak nebudú poškodení ani vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom
bytovom dome v zastúpení žalovaného.2.15 Žalobca poukázal na ustanovenie §19 ods. 1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách, v zmysle ktorého je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak
bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným

rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať.
2.15.1 Poukázal tiež na §324 ods.1, §325 ods.1,2 písm. d), §328 ods.1,2 veta prvá, §329 ods.1 veta
prvá, §330 ods.1, §332 ods.1 C.s.p. s tým, že pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na
zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad
nevyhnutnú mieru.

2.16 Podľa žalobcu odklad výkonu záložného práva žalovanému neodníma toto jeho právo, zároveň
mu s prihliadnutím na jeho predmet podnikania a ekonomickú situáciu nemôže odkladom výkonu
záložného práva vzniknúť ťažko napraviteľná ujma, keďže záložné právo na sporných nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva mu zostáva zachované, naopak, ohrozenie práv žalobcu sa javí aktuálne
ako mimoriadne vysoké. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasne bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená

vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia, súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
2.17 Odvolateľ zdôraznil, že v tejto chvíli existuje skutočne reálna obava žalobcu, že žalovaný bude
pokračovať v konaní, ktorého cieľom je zmariť, resp. znemožniť výkon práv a povinností žalobcu k
predmetu nájmu, je zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému
zásahu do nájomného a dedičského práva žalobcu, zároveň aj v postavení veriteľa, ktorého pohľadávka

priznaná do dedičského konania po poručiteľke má byť uspokojená práve predmetom dražby, ktorá
by po vykonaní dražby nemohla byť uspokojená, a preto podáva žalobca tento návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu dražby.
2.18 Neodkladné opatrenie vo vzťahu k dobrovoľnej dražbe je súdny nástroj, ktorým súd môže dočasne
zastaviť alebo obmedziť výkon záložného práva veriteľa (napríklad zdržaním sa vykonania dražby, ak

existujerizikonenapraviteľnejujmypreúčastníkakonania,ktorémubysaneodkladnýmopatrenímmohlo
zabrániť).
2.18.1 Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/344/2016 z 29.07.2016.
Opäť poukázal na teoretické východiská právnej úpravy civilného sporového poriadku ohľadom
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a zdôraznil, že žalobca je osobou ťažko zdravotne

postihnutou a žije s maloletou dcérou, ktoré subjekty podliehajú osobitnému režimu ochrany a žalobca
je zo zákona v postavení chránenej osoby; v tomto kontexte poukázal aj na rozsudok ESĽP č. 19003/04
a č. 27183/04, ako aj na uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 3Csp/124/2019-47 z 27.01.2020.
2.19 Navrhol, aby krajský súd, ako súd odvolací, postupom podľa §388 C.s.p. uznesenie súdu prvej
inštancievprejednávanejvecizmenil,návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovelažalobcovi

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. K odvolaniu pripojil prílohy, a to
mesačný zálohový predpis a cenovú mapu predmetu dražby z 21.11.2025.

3. Po predložení spisu okresným súdom na rozhodnutie o odvolaní krajský súd vzhľadom na zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresným súdom s prihliadnutím na príkaz ustanovenia

§329 ods.1 veta druhá C.s.p. doručil žalovanému na vyjadrenie opis návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia spolu s uznesením okresného súdu a odvolaním žalobcu; žalovaný sa vyjadril dňa 12.01.2026
a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu ako vecne správne a dostatočne odôvodnené
potvrdiť.
3.1 Stotožnil sa s názorom okresného súdu, že medzi práva a povinnosti vlastníka, respektíve

spoluvlastníka bytu patrí ako základná povinnosť podieľať sa na úhrade nákladov za byt a to riadne a
včas v zmysle zálohového predpisu. Zákonodarca mal v úmysle ochrániť ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a umožniť im v prípade dlhu vlastníka bytu realizovať výkon záložného
práva a to hlasovaním o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v
dome. V takomto prípade je správca povinný realizovať vôľu vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome. Ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odložila by sa táto doba
výkonu ich práva na dobu neurčitú, keď vzhľadom na sporné otázky, ktoré sú predmetom existujúcich
súdnych a dedičských konaní medzi potenciálnymi dedičmi by odklad mohol trvať aj niekoľko rokov.
Takýto stav je nežiaduci a v rozpore (silnom nepomere) s právami ostatných vlastníkov bytov anebytových priestorov v danom bytovom dome. Nič nebráni žalobcovi, respektíve spoluvlastníkom bytu,
ktorí sú evidovaní na liste vlastníctva, aby uhradili existujúci dlh a tým zabránili výkonu záložného
práva k nemu. Tým zostane zachovaná aj možnosť žalobcu realizovať svoje právo na uspokojenie jeho

pohľadávky, prihlásenej do dedičského konania.
3.2 Žalobca vo svojom návrhu na začatie konania tvrdí, že podielovému spoluvlastníkovi t.j. spoločnosti
Prvá Realitná Správcovská spoločnosť s.r.o., kde je žalobca spoločníkom a konateľom, nebola doručená
žiadna výzva na uhradenie nedoplatku. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, pretože žalovaný
informoval uvedenú spoločnosť o výške nedoplatku doporučenou zásielkou, ktorú si v odbernej lehote

neprevzala. Ako dôkaz žalovaný predložil list zo dňa 15.11.2025 a fotokópiu obálky, preukazujúcej
neprevzatie zásielky.
3.3 Žalovaný poukázal na skutočnosť, že výška mesačného zálohového predpisu v sume 50,01 Eur bola
len v čase od 01.09.2023 do 01.01.2024, v ostatnom období bola vyššia a pohybovala sa v sume od
79,66 Eur do 169,39 Eur mesačne; Prvá Realitná Správcovská spoločnosť s.r.o. dlhodobo neuhrádza
náklady spojené s užívaním bytu ako aj následné vyúčtovania skutočných nákladov.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods.
1,2 C.s.p. potvrdil.

5. Podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Žalobca svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že napáda postup
žalovaného v súvislosti so začatím vykonávania dobrovoľnej dražby bytu, ku ktorému sú nejasné
vlastnícke a spoluvlastnícke práva po poručiteľoch - jeho rodičoch B. G. a F. C., u oboch po 1, pričom
prebiehajú dedičské konania po matke aj otcovi, a na návrh jeho brata H. aj súdne konanie o určenie,
že predmetný byt patrí do dedičstva.

6.1 Žalobca má aj pohľadávku, ktorá má byť uspokojená z dedičstva po poručiteľke. Preto má za to, že
je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako zákonný dedič
po poručiteľke B. G. C..
6.2 Žalobca poukázal na to - a v odvolaní zdôraznil, že dňa 28.09.2025 bola zverejnená zápisnica z
písomného hlasovania, podľa ktorého bolo schválené, aby žalovaný vykonal všetky úkony súvisiace

s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, ako aj s vykonaním dobrovoľnej dražby podľa
zákona o dobrovoľných dražbách, a teda reálne hrozí, že dobrovoľná dražba bude vykonaná skôr, ako
súd právoplatne rozhodne, či uvedený byt patrí do dedičstva, alebo nie, a súčasne bude zasiahnuté do
práv zákonných dedičov a aj závažným spôsobom budú poškodené práva ostatných veriteľov, ktorých
pohľadávky z dobrovoľnej dražby nemôžu byť v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. uspokojené.

6.3 Odvolateľ poukazuje na to, že keďže mu súd neposkytol predbežnú ochranu, má už len možnosť
domáhať sa neplatnosti dražby podanou žalobou podľa osobitného predpisu, pričom poukazuje na
rozhodnutia iných súdov (Okresného súdu Námestovo, Krajského súdu v Košiciach).

7. Odvolanie nie je dôvodné, okresný súd rozhodol správne.

7.1 Zákon č. 182/1993 Z.z. definuje v §8 subjekt a povinnosti správcu, ktorý môže vykonávať činnosť
len podľa tohto zákona s tým, že zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky
škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností, vyplývajúcich
z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy (§8 ods. 5). Podľa §8a tohto zákona vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom o výkone správy písomnú zmluvu, ktorej

zmena alebo zánik, schválené podľa §14b ods. 1 písm. e) sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o
výkone správy vypovedať. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru
v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome

zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,
príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome.7.2 Ustanovenie §8b uvedeného zákona upravuje povinnosti správcu domu, okrem iného aj sledovať
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky (§8b písm. e/), podať návrh na vykonanie

dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa §15 na
základe rozhodnutia podľa §14b ods. 1 písm. o/ (§8b písm. h/).
7.3 Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o výkone správy
poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku

do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú tieto úhrady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu;
príjmom fondu sú mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príjem za prenájom

spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, výnosy z účtu domu vedeného v banke, príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo
nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok
voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona a zmluvné pokuty
a úroky z omeškania, vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Z fondu

prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a
priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu, aj opravy balkónov,
lodžií a tých terás, ktoré sú spoločnými časťami domu.
7.4 Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred

uhrádzať na účet domu v banke; vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva,
sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrady za plnenia a platby za správu.
7.5 Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe
domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,

spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. Rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním. Platné rozhodnutia
sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
7.6 Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich

sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie
pohľadávok, vzniknutých z právnych úkonov, týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome,
ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k
nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať

počas existencie predmetu záložného práva; záložné právo trvá počas celej existencie predmetu
záložného práva (§15 zákona č.182/1993 Z.z.).

8. V prejednávanej veci z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že ako podielový spoluvlastník sporného
bytujeevidovanýbratžalobcuH.C.vpodiele1/2 avpodiele1/2jeevidovanáobchodnáspoločnosťPrvá

Realitná Správcovská spoločnosť, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca. Títo dvaja
spoluvlastníci majú povinnosť v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení odvádzať pravidelné
mesačné úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a preddavkové platby do fondu prevádzky, údržby
a opráv bytového domu. Za Prvú Realitnú Správcovskú spoločnosť, s.r.o. tak má činiť jej spoločník a
konateľ, t.j. žalobca, ktorý podľa vlastného tvrdenia predmetný sporný byt užíva a obýva, čo vyplýva

z jeho vlastného vyjadrenia.
8.1 Žalobca tvrdí, že neexistuje pohľadávka žalovaného na úhradách na spornom byte voči
spoluvlastníkom z dôvodu, že jeho spoločnosti ako spoluvlastníkovi bytu neboli doručené zálohové
predpisy platieb: takýto dôvod nemožno akceptovať, spolu/vlastník bytu má zákonnú povinnosť platiť
uvedené úhrady, čo je všeobecne známa skutočnosť, a pokiaľ spoločnosť žalobcu nemala vedomosť

o ich výške, mala možnosť (povinnosť) sa aktívne zaujímať o tieto skutočnosti. Z listu vlastníctva č.
XXXX vyplýva, že spoločnosť žalobcu je zapísaná ako spoluvlastník v 1 na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 10.12.2021 (titul nadobudnutia), teda minimálne od tejto doby bol povinný plniť si povinnosti spolu/
vlastníka bytu. Pokiaľ sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že platby neuhrádza, pretože nemá k dispozíciivyúčtovania ani predpisy zálohových platieb, znamená to len, že neplatil mesačné preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv domu a úhradách za plnenia vôbec, resp. nepravidelne, a teda obýva svoj
byt bez akýchkoľvek úhrad, resp. s tým, že úhrady zaňho platia ostatní vlastníci bytov.

8.2 Podľa vyjadrenia žalovaného k odvolaniu výška mesačného zálohového predpisu v čase od
01.09.2023 do 01.01.2024 predstavovala sumu 50,01 Eur, od 01.01.2024 sa pohybovala v sume
od 79,66 Eur do 169,39 Eur mesačne, a keďže spoločnosť žalobcu dlhodobo neuhrádza žiadne
náklady spojené s užívaním bytu a ani následné vyúčtovania skutočných nákladov, pričom doporučené
zásielky od správcu si nepreberá, pohľadávka zabezpečená záložným právom predstavuje dlh na

platbách (istina) ku 30.09.2025 3.655,68 Eur a dlh na úroku z omeškania k 31.08.2025 sumu 238,53
Eur. Z tohto vyjadrenia vyplýva aj, že správca (žalovaný) oznámil obchodnej spoločnosti žalobcu
prostredníctvom konateľa – žalobcu, že v prípade neuhradenia uvedenej pohľadávky do 30 dní od
doručenia oznámenia pristúpi k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a uzatvorí zmluvu
o jej vykonaní so spoločnosťou Mionex, s.r.o.; oznámenie správca doručoval doporučenou zásielkou
obchodnej spoločnosti žalobcu prostredníctvom konateľa – žalobcu, ktorý zásielku v odbernej lehote

neprevzal, teda zásielka sa považuje za doručenú.
8.3 Žalobca teda nespochybnil výšku dlhu, netvrdil ani nepreukazoval žiadne úhrady správcovi a
neuviedol ani v odvolaní, v čom konkrétne vidí nesprávnosť výpočtu dlhu žalovaným, pre ktorý má
prebiehať dobrovoľná dražba. Konštatovanie žalobcu o spornosti pohľadávky nepostačuje, žalobca
sa musí aktívne domáhať súdnej kontroly; takáto možnosť mu vyplýva zo zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov.
8.4 Ani krajský súd v uvedenom nevidel osvedčenie dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8.5 Poznámka žalobcu, že v jeho osobe ide o chránenú osobu stranu, je vzhľadom na predmet sporu
neopodstatnená.

9. Tvrdenie žalobcu, že súdne a dedičské konania po právnych predchodcoch žalobcu a jeho
brata môžu mať za následok, že žalobca ako fyzická osoba sa stane spoluvlastníkom bytu a tiež
účastníkom dražby, nemá (aktuálne) vplyv na posúdenie otázky existencie a výšky pohľadávky
žalovaného ako správcu predmetného bytu a zástupcu vlastníkov bytov ako záložných veriteľov. Keďže
sa vlastníci bytov rozhodli, že pristúpia k uspokojeniu svojej pohľadávky voči vlastníkovi, ktorý je

zároveň ich dlžníkom, formou výkonu záložného práva, ďalší postup upravujú príslušné ustanovenia
hmotnoprávnych predpisov. Z listu vlastníctva č. XXXX mal krajský súd osvedčené, že dňa 03.10.2025
žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva k bytu formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č.
527/2002 Z.z.. Výkon záložného práva má zabezpečovaciu funkciu a v prípade neplnenia si povinností
aj uhradzovaciu funkciu, a to z predmetu záložného práva. Tieto funkcie Občiansky zákonník v §151

a nasl. upravuje a predpokladá a sú zároveň eminentnou súčasťou slovenského právneho poriadku,
teda nemožno ich považovať za protiprávne.
9.1 V súvislosti so zásadou, že prioritou pre záložného veriteľa má byť uspokojenie jeho pohľadávky, nie
zbaviť vlastníka vlastníctva k predmetu dražby, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje upustiť od
dražby pri splnení dlhu, pre ktorý bola dražba navrhnutá, t.j. vlastníkovi predmetu dražby sa umožňuje

operatívne privodiť upustenie od dražby, ak zloží sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom,
vrátane nákladov dražby (§25 zákona o dobrovoľných dražbách). Z obsahu preskúmavaného spisu
(doposiaľ) nevyplýva, žeby dlžník uhradil (začal uhrádzať) plnenia spojené so svojím bývaním
v dotknutom bytovom dome.

10. Krajský súd záverom poznamenáva, že záložný veriteľ, ktorým v tomto prípade sú ostatní vlastníci
bytov a nebytových priestorov, z dôvodu, že už nemienili znášať skutočnosť, že financujú bývanie
žalobcu (na úkor účtu bytového domu), a to s prihliadnutím na permanentné porušovanie povinností
vlastníka zo strany žalobcu, resp. jeho spoločnosti, najmä povinností upravených v §10 ods. 1,6 zákona
č. 182/1993 Z.z., sa rozhodli chrániť svoje vlastnícke právo uplatnením si svojich zákonných práv voči

dlžníkovi; žalobca nemôže požadovať ochranu občianskoprávnych vzťahov zo strany súdu, keďže on
sám svojím konaním tento zásah vyvolal a udržiava.
10.1 Tvrdenia žalobcu o nenapraviteľnom následku vykonaním dražby je pre posúdenie veci aktuálne
bezpredmetné, pretože inštitút záložného práva v zmysle §151m ods. 10 Občianskeho zákonníka
v platnom znení stanovuje povinnosť záložného veriteľa v prípade, ak výťažok z predaja zálohu

prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložnému veriteľovi povinnosť vydať záložcovi bez zbytočného
odkladu hodnotu výťažku predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne
a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Teda nemôže ísť o nepomer
medzi pohľadávkou, vedenou voči žalobcovi a sume, ktorá je prostredníctvom výkonu záložného právaformou dobrovoľnej dražby zabezpečená z výťažku dražby, keďže ostávajúca časť výťažku je vrátená
dlžníkovi, teda žalobcovi.

11. Preto krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, a to aj vo výroku o trovách
konania.
11.1 O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom
konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec
alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v
sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou
založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.