Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101744
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101744.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o.,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,
odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2025/505761-002 zo dňa 17.09.2025, o návrhu

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
17.11.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 17.11.2025 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2025/505761-002 zo dňa 17.09.2025 (ďalej aj len „napadnuté

rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. OOTZP/
OŽP/763/33527/2025/Slo zo dňa 21.07.2025, ktorým bol vydaný súhlas na výrub 19 ks drevín rastúcich
na pozemku parc. č. A. XXXXX/XX v katastrálnom území B. na základe žiadosti Hlavného mesta SR
Bratislavy, Primaciálne námestie 1, Bratislava.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok

podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „SSP“). Dôvody žalobca oprel najmä o princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti,
ktorésúpodľažalobcuzjavneprepojenésinštitútomodkladnéhoúčinkusprávnejžalobyvtomtoprípade.
Nakoľko podľa žalobcu je potrebné zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia, tak je
potrebná aj aplikácia inštitútu odkladného účinku z dôvodu jednoduchej neistoty. Žalobca argumentoval
tak isto tým, že neexistencia záväzných a účinných spôsobov ochrany verejného záujmu na ochrane

životného prostredia vyžaduje priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa
15.12.2025 navrhujúc, aby ho správny súd zamietol. Mal za to, že okamžitý výkon preskúmavaných
rozhodnutí nespôsobí závažnú ujmu na životnom prostredí.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančnáškoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe
za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne
z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou

SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle.
Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie
žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej

žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy (ďalej aj len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej aj len „opatrenie“)
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným

záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa
vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje
určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne

následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia
správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym
súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie
alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené.

11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku musí byť v
príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom

z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť
za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca,
pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne
závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný
následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v
intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 uviedol, že preukázanie hrozby

treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Skutočnosť, že nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018.13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd
nepreskúmavavmedziachžalobnýchbodovžalobounapadnutérozhodnutiealeboopatrenie,alezisťuje
len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

14. Správny súd v Bratislave s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval,
či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej aj len „návrh“) odôvodnil

hrozbou ujmy na životnom prostredí, konkrétne výrubom drevín ako osobitne chránenej zložky životného
prostredia. V návrhu však neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon
napadnutého rozhodnutia by mal takýto dopad na životné prostredie, ktorý by predstavoval závažnú
ujmu alebo nenapraviteľný následok na životnom prostredí. Len abstraktné tvrdenie hrozby závažnej
ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí v dôsledku okamžitého
výkonu napadnutého rozhodnutia považoval súd za nedostačujúce. Správny súd preto dospel k záveru,

že žalobca tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a iných vážnych nenapraviteľných
následkov v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia nepreukázal. Dôvodil tak len
z dôvodu, že okamžitým výkonom rozhodnutia má dôjsť porušeniu mitigačných efektov drevín a tým,
že priznanie odkladného účinku je nevyhnutnosť ako dôsledok zásady opatrnosti vo veciach životného
prostredia. Rovnako tak, ani z administratívneho spisu poskytnutého žalovaným, nevyplýva dostatočná

kvantifikácia ohrozenia záujmov v takej intenzite, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Súd poukazuje aj na fakt, že akákoľvek činnosť človeka v kultúrnej krajine je ipso facto
činnosť, ktorá transformuje životné prostredie neprirodzeným spôsobom a nie je možné sa tomu vyhnúť.
Z tejto podstaty je na žalobcovi, aby konkrétne uviedol, v čom táto činnosť presahuje prah odôvodňujúci
potrebu priznania odkladného účinku. Pre úplnosť však súd uvádza, že z predmetných tvrdení žalobcu

potrebu priznania odkladného nemožno objektívne vyvodiť a tvrdenia zostávajú len vo všeobecnej
rovine bez bližšieho rozvedenia intenzity resp. v čom by takýto výrub drevín spôsobil škodu, ktorá by
opodstatnenosť poskytnúť odkladný účinok žalobe odôvodňovala v zmysle zákonných predpokladov
podľa § 185 písm. a) SSP, iba ak v rovine všeobecných a abstraktných tvrdení. Nie je vecou správneho
súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy a súvislosti, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, spočívajúce či už v kvantitatívnom a kvalitatívnom vyjadrení ohrozenia. Súd
tak isto poznamenáva, že by bolo v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať
na každé jednotlivé tvrdenie žalobcu čo do dôvodov priznania odkladného účinku, obzvlášť pokiaľ už
podstatu žalobcových tvrdení vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a
pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu, resp. je v zásade obdobná

a takmer totožná pri podaniach na tunajší súd a k tomu je formulovaná poväčšine v rovine všeobecných
hypotetických tvrdení. Súd sa nestotožnil taktiež s tvrdením, že by akákoľvek žaloba zainteresovanej
verejnosti vždy spĺňala dôvody priznania odkladného účinku, resp. že tohto subjektu sa netýka riadna
povinnosť podložiť svoje tvrdenia čo do dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Súd
má za to, že v prípade zainteresovanej verejnosti nejde o akýsi typ privilegovaného subjektu (ako sa

žalobca snaží argumentovať) odlišných od fyzických alebo iných právnických osôb.

16. Žalobca v návrhu neodôvodnil a neosvedčil ani ďalší predpoklad priznania odkladného účinku
správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Samotné
prosté konštatovanie žalobcu, že koná ako subjekt chrániaci verejný záujem životného prostredia a že

samotná snaha o ochranu hodnoty životného prostredia právnymi prostriedkami, nie sú dostatočné
na osvedčenie druhej podmienky. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III.
ÚS 479/2017-44 pripomína, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré
by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je
čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,

aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je
vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov.
Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho
individuálneho prínosu. Z obsahu žaloby ako aj niektorých dôvodov na priznanie odkladného účinku, sa
súd domnieva, že žalobca skôr sleduje svoj vlastný osobný záujem v podobe apelácií na uznanie svojej

expertízy, prípadne značne obsiahleho a s prejednávanou vecou nesúvisiaceho zdôvodňovania svojho
postavenia ako subjektu reprezentujúceho zainteresovanú verejnosť. Súd nevyvracia hodnotu ochrany
životného prostredia, no vzhľadom na vyššie analyzované žalobcove tvrdenia o existencii hrozby, bolo
žalobcovo poukázanie na jeho neúčasť na administratívnom konaní v predmetnej veci vyhodnotenéako nedostatočné na preukázanie nerozpornosti s verejným záujmom. Teda nie je možné považovať
túto kumulatívnu podmienku priznania odkladného účinku žalobe, ktorú nemožno vnímať oddelene od
ostatných zákonných podmienok podľa § 185 písm. a) SSP, za splnenú.

17. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa §
185 SSP.

18.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].