Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101530
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101530.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A – Z transport & services s. r. o., so sídlom Lodná
2943/12, 945 01 Komárno, IČO: 51 270 200, právne zastúpený: JUDr. Ľubomíra Beňová, advokátka
so sídlom Záhradnícka 10, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom
Jelenecká 1039/49, 950 38 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného – protokolu
č. INA-007-25-PPV/P-A71-25 zo dňa 06.08.2025 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.10.2025 z a m
i e t a.

II. Správny súd žalobu o d m i e t a

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (ďalej „žalobca“, „kontrolovaný subjekt“, „zamestnávateľ“) sa všeobecnou správnou žalobou
zo dňa 03.10.2025 (ďalej „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného – protokolu
č. INA-007-25-PPV/P-A71-25 zo dňa 06.08.2025 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.09.2025 (ďalej
„napadnuté opatrenie“, „protokol“).

2. Poverení inšpektori Inšpektorátu práce Nitra (ďalej „žalovaný“, „inšpektorát práce“) v predmetom
protokole uviedli, že v rámci inšpekcie práce vykonanej u žalobcu a na inšpektoráte práce v čase od
10.07.2025 do 06.08.2025 zistili nedostatky spočívajúce v porušení § 2 ods. 2 písm. a) v spojení s § 3
ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 82/2005 Z. z.“). Na základe
uvedených zistení poverení inšpektori podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a

o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o inšpekcii práce“)
uložilikontrolovanémusubjektupovinnosťprijaťopatrenianaodstráneniezistenýchporušeníaichpríčin,
a ďalej povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

3. Súčasťou žalobcom podanej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
„SSP“).

4. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej „SSP“), na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt

vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.5. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy
a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať

za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

6. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

7. Podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti

zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený
a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,

b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov,

c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich

bezpečnosť a zdravie,

d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení
a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie
činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb

zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,

e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,

f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien,

fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s
osobitnými predpismi,

g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania
alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,

h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,

i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov na mieste u zamestnávateľa obvyklom a
voľne prístupnom,

j) podať návrh na začatie konania o
1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a e)
a § 7 ods. 3 písm. d) a e),
2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b),

3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu,

k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu.

8. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12

ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z
kolektívnych zmlúv a ich príčin.

9.Správnysúdvrámcivedenéhosúdnehokonaniaprimárnepristúpilkzisťovaniu,čisúvdanomprípade

splnené podmienky na konanie vo veci, ktorého predmetom by bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného. Medzi podmienky pre takéto konanie nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu,
t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených
záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka.10. Všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej
ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na prístup
k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého
vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

11. Podstatou výnimky podľa § 7 písm. e) SSP je vylúčiť z rozhodovania správnych súdov také právne
akty orgánov verejnej správy, ktoré sú svojou povahou predbežné, procesné či poriadkové, čiže inými
slovami štandardne nezasahujú do právneho postavenia ich adresáta (účastníka administratívneho

konania).

12. Žalobca sa v danom prípade domáha prieskumu zákonnosti protokolu z inšpekcie práce (v znení
dodatku), ktoré opatrenie po zohľadnení jeho obsahu nemohol správny súd považovať za správny akt
orgánu verejnej správny podliehajúci súdnemu prieskumu v rámci správneho súdneho konania.

13. Poverení inšpektori práce v rámci napadnutého opatrenia (protokolu) po vykonaní inšpekcie práce
skonštatovali nedostatky týkajúce sa § 2 ods. 2 písm. a) v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.,
následkomčohovčastiprotokoluoznačenomako„Opatrenia“uložilikontrolovanémusubjektupovinnosť
prijať opatrenia na odstránenie porušení a ich príčin spolu s povinnosťou o prijatých opatreniach

žalovaného informovať v zmysle § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce.

14. Správny súd v súvislostiach podanej žaloby, ktorej predmetom je navrhovaný súdny prieskum
zákonnosti napadnutého opatrenia (protokolu) žalovaného, ktorým inšpektori žalovaného podľa § 14
ods. 2 uložili povinnosť prijať vlastné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ale aj v súvislosti

s prípadným oprávnením inšpektora nariadiť odstránenie zistených nedostatkov podľa § 12 ods. 2 písm.
b) predmetného zákona, poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 14.12.2023, v zmysle ktorého:
„Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov
inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu z

inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný
postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor
práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon
rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b)

zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú
žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne
formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré
kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci
na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.

z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie
podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval
porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam
uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri
ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by

priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c)
SSP. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený
v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného
súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie
práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho,

že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo
oprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívnehoprávakontrolovaného.Takétovšeobecnéopatrenie
totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa
§ 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatreniaorgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok
konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy

vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne
právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť,
nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho
preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk
7/2021, č. 2/2022 ZNSS).“

15. Správny súd v súvislosti s problematikou prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého opatrenia
(protokolu z inšpekcie práce) odkazuje aj na teoretické východiská obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/14/2020 zo dňa 31.01.2024. Konkrétne dáva správny
súd do pozornosti časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia, v rámci ktorej Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky uviedol:

„V prerokúvanej veci inšpektor práce v protokole z 25. apríla 2018 výslovne uložili len opatrenie podľa
§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. Tunajší súd sa zaoberal povahou takýchto opatrení v
protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 2/2022 zo 4. decembra 2023,
ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký
senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by

sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo
vykonateľnosť.Inšpektorprácenemánapresadenietýchtoopatrenížiadneprostriedkybezprostredného
donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie
zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit.
§ 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ

z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom
je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne
predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne
kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého
môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však

spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného
záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006
Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá
„odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru
veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej

do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne)
vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či
osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatreniaukladákontrolovanémukonkrétne
povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené
podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré

z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov.
§ 21 ods. 3 cit. zák.). Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie
bude môcť kontrolovaný naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto
opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme.
Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy (nevyhnutný postup pre) splnenie opatrenia bude

celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásah do podnikania kontrolovaného (napr.
odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne
spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by
malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.
ÚS 13/2012, ods. 127).“

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že a priori nie je možné, za určitých okolností, vylúčiť prieskum
opatrení uložených v protokole o výsledku inšpekcie práce. Primárne pôjde o konkrétne zásahy, svojím
obsahom zodpovedajúce enumerácii opatrení obsiahnutých v § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona
o inšpekcii práce. V súvislosti s opatrením uloženým podľa § 12 ods. 2 písm. b) predmetného zákona

(„nariadiť odstránenie zistených nedostatkov“) možno o prípustnom súdnom prieskume hovoriť len
v prípade konkrétnej skutkovej situácie u kontrolovaného subjektu, na základe ktorej možno uložené
„všeobecne formulované“ opatrenie splniť len konkrétnymi krokmi s presným obsahom. V takom prípade
navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre kontrolovanýsubjekt znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať
celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie,
či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou

správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu
prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

17. V súvislosti s prejednávanou vecou správny súd konštatuje, že z napadnutého opatrenia navyše
ani nevyplýva uplatnenie oprávnenia inšpektora podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. V danom

prípade došlo „len“ k aplikácii § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, hoci práve podľa uvedeného
zákonného ustanovenia inšpektor práce v protokole navrhuje opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a),
resp. ukladá opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) predmetného zákona. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Ssk/78/2023 zo dňa 30.04.2024, v zmysle ktorého „pokiaľ bolo uložené opatrenie podľa § 14
ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, ktoré podľa obsahu má podobu všeobecnej povinnosti na prijatie

nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a procesnú povinnosť doručiť
inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím
sankcionovateľné a nevymožiteľné, tak takéto povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností
alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia
nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP“. Žalobcovi boli v prejednávanej veci

uložené povinnosti všeobecnej povahy v zmysle § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ktoré zo strany
žalovanéhoniesúvymožiteľnéaichnesplnenieniejeničímsankcionovateľné,pretožezaichnesplnenie
nemožno uložiť ani pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o inšpekcii práce.

18. Protokol sa môže dotýkať subjektívnych práv účastníka (kontrolovaného subjektu) len uloženými

opatreniami, ktoré však musia mať potenciál zasiahnuť do subjektívnych práv kontrolovaného subjektu v
intenciáchjudikatórnychzáverovNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky.Vprípadezistených
nedostatkov protokol následne slúži aj ako podklad na prípadný ďalší postup príslušného orgánu
verejnej správy, ktorý môže začať administratívne konanie, výsledkom ktorého môže byť uplatnenie
sankčných oprávnení (napr. uloženie pokuty za správny delikt v zmysle § 19 zákona o inšpekcii práce

alebo uloženie poriadkovej pokuty podľa § 20 zákona č. predmetného zákona) /bližšie napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/6/2016 zo dňa 12.07.2018/.V tomto zmysle má
protokol predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý nepodlieha súdnemu prieskumu. Opatrenia
uložené v napadnutom protokole sú výlučne všeobecnej povahy, ktorými sa žalobcovi uložila povinnosť
dodržiavať prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a v podstate všeobecne

zakazujú žalobcovi využívať závislú prácu fyzických osôb bez uzavretia príslušného pracovnoprávneho
vzťahu. Žalobcovi nebola uložená žiadna konkrétna povinnosť, ktorá by bola právne vynútiteľná, napr.
povinnosť uzavrieť pracovnoprávny vzťah s konkrétnymi osobami uvedenými v protokole. Toto je
požadované len za predpokladu, že by (v budúcnosti) došlo k využívaniu ich závislej práce. Žalobcovi
nebolouložené(aanitoniejemožné)uzavrieťsdotknutýmiosobamipracovnoprávnyvzťahdominulosti

k momentu zisteného porušenia. Vydaním protokolu sa preto nemení právne postavenie žalobcu a
nemohlo tým byť zasiahnuté do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a v dôsledku toho ani
do jeho subjektívnych práv.

19. V súlade s odôvodnením uznesenia veľkého senátu sa opatrenia v protokole nedajú nútene vynútiť

prostredníctvom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie. Preto ani pri prípadnom nedodržaní opatrení
uložených v protokole žalobcom, nemôže žalovaný bez ďalšieho zasiahnuť do práv žalobcu. Žalovaný
môže v súlade so zákonom o inšpekcii práce zasiahnuť do práv žalobcu pri konštatovaní nelegálneho
zamestnávania jedine uložením pokuty v samostatnom správnom konaní podľa § 19 zákona o inšpekcii
práce. Protokol predstavuje len jeden z podkladov pre toto konanie a v ňom urobený záver môže byť

prehodnotený, či úplne vyvrátený ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou. Rozhodnutie o
pokute je samostatným správnym aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, pričom v rámci tohto
rozhodnutia (a aj v rámci jeho súdneho prieskumu) môže byť skúmané, či žalobca uvedené osoby
skutočne nelegálne zamestnával, pretože v konaní o uložení pokuty musí byť preukázaný samotný
skutkový dej. Závery z protokolu o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nie sú pre žalovaného

záväzné v tom zmysle, že by ich musel prevziať do rozhodnutia o uložení pokuty. Tiež sa nemení právny
vzťah medzi žalobcom a dotknutými fyzickými osobami (ktoré mal nelegálne zamestnávať), pretože
vydaním protokolu sa medzi nimi nezakladá pracovnoprávny vzťah. Aby mohlo dôjsť k zmene právneho
postavenia, museli by sa dotknuté osoby domáhať svojich práv podľa Zákonníka práce na civilnom súde(napr. určenia, že medzi nimi a žalobcom vznikol pracovný pomer alebo iný obdobný vzťah). Protokol je
v tomto prípade len aktom predbežnej, resp. procesnej povahy, ktorým bez následného rozhodnutia (či
už civilného súdu alebo správneho orgánu o uložení sankcie) nemôže dôjsť k zásahu do práv žalobcu,

pretože sa jeho vydaním nemení právne postavenie žalobcu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie – protokol
žalovaného č. INA-007-25-PPV/P-A71-25 zo dňa 06.08.2025 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.09.2025
v danom prípade bez ďalšieho nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu zásahom do

jeho subjektívnych práv a jeho preskúmanie je tak vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho
súdnictva podľa na § 7 písm. e) SSP, následkom čoho žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g)
SSP odmietol.

21. Keďže súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku, správny súd
rozhodol aj o tomto procesnom návrhu žalobcu, ktorý podľa § 188 SSP zamietol, keďže podaný návrh

sa týka procesného inštitútu, ktorý nemôže existovať samostatne od podanej správnej žaloby, ktorá bola
odmietnutá ako neprípustná.

22. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá a nebol zistený

žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

23. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).