Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24Er/297/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107210477
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2107210477.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa
na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, IČO: 00 735 825, Kollárova 31, 917
02 Trnava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX E. F. A., vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie uloženej

povinnosti zaplatiť sumu 16,60 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 17,53 EUR do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 050632 zo dňa 16.04.2007 bol súdny exekútor JUDr. Ing.
Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstvo PZ Trnava, č. k. AA 1685670 dňa
28.07.2004.

2. Dňa 25.09.2012 súdny exekútor postúpil na tunajší súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie

v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súdny
exekútor vo svojom podaní zo dňa 20.09.2012 vyčíslil trovy exekúcie v sume 38,22 EUR, pozostávajúce
z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. ods. 2 a) vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) vo
výške 19,92 EUR, odmeny v zmysle § 14 ods. 2 písm. b) vyhlášky vo výške 6,64 EUR, náhrady hotových
výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 1,33 EUR, náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky

vo výške 3,96 EUR, a z 20 % DPH vo výške 6,37 EUR.

3. Dňa 07.12.2012 Okresný súd Trnava uznesením č. k. 24Er/297/2007-21 rozhodol o zastavení
exekúcie výrokom I a zároveň výrokom II zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného vo výške
33,47 EUR.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktoré súdu doručil dňa 07.02.2013. Nakoľko

napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 04.02.2013, súd konštatuje, že odvolanie bolo
podané v zákonnej lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

5. Oprávnený sa stotožňuje s názorom súdu v časti zastavenia exekúcie, avšak v časti náhrady trov
exekúcie zastáva názor, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci a bolo vydané nedôvodne. Súd rozhodol o povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávneným na

základeustanovenia§203ods.1Exekučnéhoporiadku,teda,žeoprávnenýzavinilzastavenieexekúcie.
Pod zavinením oprávneného treba však rozumieť také porušenie procesných predpisov zo stranyoprávneného, ktoré ma za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie
(úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že povinný podal včas návrh na
vykonanie exekúcie (t.j. 01.02.2008), neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení

exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na
jeho vykonanie. V súvislosti s povinnosťou uhradiť trovy exekučného konania oprávnený poukazuje na
odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča k uzneseniu Najvyššieho súdu SR z 29.02.2012 sp.zn. 6M
Cdo 8/2011, v ktorom poukazuje na to, že samotná skutočnosť, kedy v konečnom dôsledku môže nastať
stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor

nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho podstate monopolným postavením pri
vykonávaní exekúcie. Podľa názoru oprávneného nie je dôvodné zaviazať oprávneného na náhradu trov
exekúcie, a preto navrhuje uznesenie v časti výroku o náhrade trov exekúcie zrušiť.

6. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len ,,CSP“), ktorým sa podľa § 473 zrušuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. K právnym účinkom odvolania podaného oprávneným, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti
CSP, a ktoré v zmysle cit. ustanovenia § 470 ods. 2 CSP zostávajú zachované, súd uvádza nasledovné:

Nakoľko proti uzneseniu č. k. 24Er/297/2007-21 zo dňa 07.12.2012 o náhrade trov exekúcie Exekučný
poriadok v zmysle § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepripúšťal odvolanie, avšak uznesenie
bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, toto rozhodnutie bolo podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku podaním odvolania zrušené s tým, že o náhrade trov exekúcie mal opätovne rozhodnúť sudca.
V predmetnej veci teda v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostal zachovaný účinok podaného odvolania,

spočívajúci v zrušení napadnutého rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom.

13. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

14. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

15. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje
inak.

17. Podľa § 44 ods. 1 CSP, na okresnom súde koná a rozhoduje sudca.18. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

19. Po legislatívnych zmenách účinných od 01.07.2016 je podľa § 239 ods. 1 CSP proti každému
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník a je potrebné ho doručiť, prípustná sťažnosť,
pričom o tejto rozhoduje v zmysle § 248 CSP v spojení s § 44 ods. 1 CSP sudca.

20. Na konanie o podanom odvolaní súd v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP analogicky použil ustanovenia § 239
a nasl. CSP o sťažnosti, nakoľko tento inštitút možno považovať za vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci, t. j. podanému odvolaniu, s tým, že subjekt, ktorý o odvolaní rozhoduje –
teda sudca, zostáva nezmenený.

21. Na základe podaného odvolania oprávneného súd opätovne preskúmal nárok na náhradu trov
exekúcie ako aj vyčíslenie trov exekúcie a dospel k záveru, že návrhu vyjadrenému v odvolaní, ktorým sa
oprávnenýdomáhalzmenynapadnutéhouzneseniavčastináhradytrovexekúcietak,abyoprávnenému
nebola uložená povinnosť na náhradu trov exekúcie, možno vyhovieť. Súd zároveň znížil výšku náhrady
trov exekúcie priznanú súdnemu exekútorovi z pôvodne uplatnenej a priznanej sumy 33,47 EUR na

sumu 17,53 EUR.

22. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

23. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

24. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

25. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

26. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

27. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku, § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor
má voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie. Je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z
dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej v 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení účinnom do 31.08.2008 majúcej za následok zánik práva priznaného exekučným titulom.
Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi
za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza
povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 pripúšťa výnimky z tejto zásady. Aby však bolo možné
túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov predpokladaných predmetným

ustanovením Exekučného poriadku, a to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo exekúcia
bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie je
preklúzia a v jej dôsledku zánik vymáhanej pohľadávky, nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením
oprávneného,nakoľkonaplynutiezákonnýchlehôtnemáoprávnenývplyv.Oprávnenýsvojupohľadávku

začal vymáhať v čase, keď pohľadávka existovala, pričom plynutie času nemohol nijako ovplyvniť.
K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ale z dôvodu objektívnej
skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i
z úradnej moci, ak by zistil zánik práva priznaného exekučným titulom v priebehu exekučného konania.Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1
Exekučného poriadku. Vychádzal pritom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp. zn. 3M Cdo
11/2009, z 11.4.2012 sp. zn. 3M Cdo 22/2011 ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.10.2014,

sp. zn. 1EMCdo 1/2013, v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie,
neprichádzadoúvahyjehoprocesnézavinenienazastaveníexekúciezdôvoduzánikuprávapriznaného
exekučným titulom v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty. Vzhľadom na to bolo rozhodnuté, že súdny
exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

28. O povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle §
197 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhlášky. Podľa § 196 vety
prvej Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových
výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu
a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do

30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 263/2007 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa
30.03.2007, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným do 30.04.2008.

29.Súdnyexekútorsivyčíslilnáhradutrovexekúcievpodanídoručenomsúdudňa25.09.2012vcelkovej
výške 38,22 EUR, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. ods. 2 a) vyhlášky vo
výške 19,92 EUR, odmeny v zmysle § 14 ods. 2 písm. b) vyhlášky vo výške 6,64 EUR, náhrady hotových
výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 1,33 EUR, náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky
vo výške 3,96 EUR, a z 20 % DPH vo výške 6,37 EUR.

30. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje (písm. a)- podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu, (písm. b)- paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti.

31. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 EUR)
za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

32. Podľa § 14 ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 EUR).

33. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

34. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods.

1 vyhlášky vo výške 6,64 EUR (2x 3,32 EUR) za nasledovné úkony: získanie poverenia, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie

35. V zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu vo výške 6,64 EUR (vyčíslenie trov exekučného konania 60 min., t. j. spolu

60 min (60 min. t.j. 1 hodina po 6,64 EUR). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za
úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za
úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietkydovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia
exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods.
1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a

v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu
dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy
konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že
súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov
popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín)

a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou
exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa
§ 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu
priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi
požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor

uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za prijatie návrhu, vydanie žiadosti o udelenie
poverenia, vypracovanie upovedomenia. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň
s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15
ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.

36. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

37. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada
hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové
výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu.
Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná

len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie,
ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise,
t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým
podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré ešte
nevznikli, nakoľko v súčasnosti nie je možné preukázať ich vznik ani výšku. V časti rozhodovania súdu

o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna
výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd
posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti.

38. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné, za 1 doručenku, (1x upovedomenie o začatí

exekúcie povinnému v celkovej výške 1,33 EUR.

39. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť.

40. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa ods. 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú hodinu.

41. Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre osobné doručovanie písomností v zmysle § 23
vyhlášky vo výške 3,96 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor

si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci
jednéhoúkonuvykonanéhovmieste,ktoréniejesídlomjehoexekučnéhoúradualebokancelárie,doručí
písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že
súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním,
resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu

času len v jednom exekučnom konaní. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada za stratu času za
osobné doručenie písomností, aj vzhľadom na to, že v exekučnom spise sa nenachádzal žiadny doklad
(resp. záznam) preukazujúci uskutočnenie týchto pracovných ciest.42. Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko
súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal

zvýšenie odmeny podľa § 14, 15 vyhlášky ako aj náhrad o DPH podľa platnej sadzby v čase
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. V zmysle citovaného ustanovenia súd
súdnemu exekútorovi priznal DPH vo výške 20 % v súlade so zákonom č. 222/2004 o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom do 31.12.2024. Súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20 % DPH zo sumy 14,61
EUR, t. j. o sumu 2,92 EUR.

43. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške
17,53 EUR ako sumarizáciu skutočných trov exekúcie. Na ich úhradu súd zaviazal v súlade s § 197 ods.
1 Exekučného poriadku povinného.

44. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.