Uznesenie – Kataster nehnuteľností ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023201098
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1023201098.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. R., narodený: XX.XX.XXXX, trvale
bytom: D. Q. X/A, XXX XX E. C., zastúpený: Mgr. Mária Čechová, advokátka so sídlom Slnečná 38/A,
90026SlovenskýGrob,protižalovanému:OkresnýúradPezinok,katastrálnyodbor,sosídlomRadničné
námestie 7, 902 01 Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-1694/2014 zo
dňa 16.02.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k.

4S/1/2024-102 z 20. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. 4S/1/2024-102
z 20. marca 2024 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. V-1694/2014 zo dňa 16.02.2023 (ďalej aj „rozhodnutie
žalovaného", alebo ,,preskúmavané rozhodnutie") postupom podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
povolil vklad vlastníckeho práva na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 13.03.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
30.04.2013 a v znení Opravnej doložky zo dňa 25.07.2014, k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v

uvedenom rozhodnutí, a to v prospech bývalých manželov, žalobcu H. a K.

II. Konanie pred správnym súdom

2. Všeobecnou správnou žalobou doručenou dňa 11.12.2023 Krajskému súdu v Bratislave sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie žalovaného žalobca k podanej správnej žalobe

ani po výzve súdu nepredložil a uviedol, že mu bolo oznámené doručením dňa 10.10.2023. Žalobca
namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa
žalovaný vôbec nezaoberal tým, že mu boli predložené dve rôzne verzie Dohody o vyporiadaní BSM.
Závažným procesným pochybením žalovaného je podľa názoru žalobcu ignorácia faktu, že nemožno
zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak zmluva obsahuje chyby v písaní a počítaní, nieto, ak
existujú dve verzie Dohody o vyporiadaní BSM. Žalovaný podľa žalobcu pochybil, keď zapísal K. R.

ako výlučného vlastníka na základe sporného právneho titulu, čím podľa žalobcu porušil povinnosť
skúmať predloženú zmluvu, či obsahuje zákonné náležitosti a neobsahuje chyby v písaní a počítaní a
iný nesúlad. V závere žaloby žalobca uviedol, že potrebuje nielen on, ale aj ostatní účastníci konania
o vyporiadaní BSM jednoznačný záver súdu o tom, že nie je možné jednak zapísať vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na základe dvoch verzií Dohody o vyporiadaní BSM, ako aj jednoznačný názor, že Dohoda
o vyporiadaní BSM má byť nielen do 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode uzavretá, ale aj

zavkladovaná.3. Uznesením č. k. 4S/1/2024-102 z 20.03.2024 (ďalej aj „preskúmavané uznesenie") Správny súd v
Bratislave (ďalej aj „správny súd"), na ktorý bola žaloba postúpená z Krajského súdu v Bratislave, žalobu
postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol ako oneskorene podanú.

4. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutie
bolo žalobcovi doručované poštovou zásielkou určenou do vlastných rúk so službou opakovaného
doručenia. Ako podľa správneho súdu vyplýva z pripojenej obálky, zásielka bola podaná na poštovú
prepravu dňa 24.02.2023, doručovaná bola na žalobcom uvádzanú adresu R. XXXX/XX, XXX XX R., a

dňa 28.02.2023 došlo zo strany poštového podniku k opakovanému pokusu o jej doručenie. Žalovaný vo
vzťahu k doručovaniu s odkazom na § 24 Správneho poriadku aplikoval inštitút fikcie doručenia podľa §
24 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sa za dátum doručenia napadnutého rozhodnutia považuje
deň 22.03.2023, kedy sa žalovanému vrátila nedoručená zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote.

5. Z administratívneho spisu ako i z doručenky súčasne správnemu súdu vyplynulo, že žalobca

si napadnuté rozhodnutie zároveň osobne prevzal dňa 23.02.2024, to znamená po viac ako roku
od vydania napadnutého rozhodnutia a súčasne po podaní správnej žaloby. Zásielka s napadnutým
rozhodnutím bola doručovaná na adresu žalobcu, na ktorú žalovaný v administratívnom konaní zasielal
žalobcovi zásielky a tieto boli žalobcovi doručené - napr. rozhodnutie zo dňa 19.06.2014, rozhodnutie
zo dňa 20.10.2014. Z dôvodu, že žalobca si napadnuté rozhodnutie prevzal i osobne dňa 23.02.2024,

správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa s kolíziou tzv. fiktívneho doručovania (ku ktorému
došlo dňa 22.03.2023) a osobného doručovania (23.02.2024).

6. Správny súd vyhodnotil, že z dôvodu, že sa jednalo o doručovanie v správnom konaní, v danej
veci bolo potrebné postupovať podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, upravujúceho doručovanie do

vlastných rúk. V predmetnej veci nebolo podľa správneho súdu sporné, že napadnuté rozhodnutie
bolo žalobcovi doručované a že žalobca nebol na doručovacej adrese zastihnutý, spornou nebola ani
skutočnosť, že zásielka s preskúmavaným rozhodnutím bola žalobcovi opakovane doručovaná dňa
28.02.2023 a aj napriek tomu si ju žalobca neprevzal. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu,
na ktorú boli žalobcovi zo strany žalovaného v priebehu administratívneho konania doručované aj iné

zásielky a žiadna iná adresa nebola žalovanému zo strany žalobcu do času vydania napadnutého
rozhodnutia oznámená. Nedoručená zásielka sa žalovanému vrátila dňa 22.03.2023 a tento deň s
odkazom na § 24 ods. 2 Správneho poriadku správny súd vyhodnotil ako dátum doručenia napadnutého
rozhodnutia.

7. Skutočnosť, že žalobca si zásielku osobne prevzal o rok neskôr, nemá podľa názoru správneho
súdu vplyv na to, že na doručovanie v predmetnej veci sa aplikuje vyššie uvedená fikcia doručenia
a napadnuté rozhodnutie sa za žalobcovi doručené /oznámené považuje dňom 22.03.2023, kedy sa
zásielka s napadnutým rozhodnutím vrátila žalovanému. Od tohto dňa tak podľa správneho súdu
žalobcovi začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby, ktorá uplynula dňa 22.05.2023.

To, že si žalobca zásielku s rozhodnutím osobne prevzal o rok neskôr, nemá podľa názoru správneho
súdu vplyv na aplikáciu inštitútu fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku z dôvodu, že
žalovaný postupoval pri doručovaní rozhodnutia procesne správne, zároveň žalobcovi boli poskytnuté
všetky možnosti na včasné prevzatie napadnutého rozhodnutia a on tieto možnosti nevyužil.

8. Správny súd uviedol, že žalobca v podanej žalobe ani netvrdil, že v čase doručovania by sa na
uvedenej adrese nezdržiaval, prípadne, že vidí v postupe pri doručovaní napadnutého rozhodnutia iné
vady.

9. Správny súd uzatvoril, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené fikciou doručenia

dňa 22.05.2023 a od uvedeného dňa žalobcovi začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby.
Žalobu na Krajský súd v Bratislave doručenú dňa 11.12.2023 tak žalobca podal po uplynutí zákonnej
lehoty, preto správny súd aplikujúc § 98 ods. 1 písm. d) SSP túto odmietol ako oneskorene podanú.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu

10. Voči preskúmavanému uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") z dôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť, navrhujúc zrušenie preskúmavaného uznesenia
správneho súdu a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie.11. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vzhliadol v nesprávnom
posúdení okamihu doručenia preskúmavaného rozhodnutia fikciou jeho doručenia, t. j. okamihom

márneho uplynutia lehoty na prevzatie zásielky, pretože doručovanie žalovaným bolo podľa žalobcu
uskutočnené v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,zákon o e-
Governmente").

12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentuje, že od roku 2017 má ako fyzická osoba aktivovanú
dátovú schránku a žalovaný mu mal doručovať napadnuté rozhodnutie elektronicky a nie listinne.

13. O napadnutom rozhodnutí sa sťažovateľ podľa jeho tvrdenia dozvedel z listu vlastníctva z
katastrálneho portálu a upozornil žalovaného, že nebol ako účastník konania o rozhodnutí žalovaného
informovaný. Až z nahliadnutia do spisu žalovaného sťažovateľ zistil, že mu bolo napadnuté

rozhodnutie doručované listinne, na adresu, na ktorej nemá už niekoľko rokov uvedený trvalý pobyt.
Podľa sťažovateľa neobstojí argument žalovaného a správneho súdu, že žalobcovi bolo rozhodnutie
doručované na adresu platnú v roku 2014, a teda lehota na podanie správnej žaloby mu mala uplynúť
dňa22.05.2023,keďžalobcovinebolonapadnutérozhodnutiedoručovanédodátovejschránky.Správny
súd sa podľa sťažovateľa nezaoberal argumentáciou sťažovateľa, že on sa snažil na chybný postup

žalovaného upozorniť elektronicky, tento mu tiež elektronicky odpovedal, pričom žalovaný napriek tomu
neskúmal, či rozhodnutie nemal doručovať uvedeným spôsobom.

14. Žalovanývovyjadreníkukasačnejsťažnostizodňa13.08.2024poukázalnaznenie§24ods.1písm.
a) katastrálneho zákona, upravujúce náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania spočívajúce

i v uvedení miesta trvalého pobytu a adrese na doručovanie v tuzemsku, ak je táto odlišná od miesta
trvalého pobytu. Sťažovateľ mal podľa žalovaného v návrhu na vklad a všetkých jeho prílohách uvedenú
adresu R. XX, R., na ktorú mu bolo napadnuté rozhodnutie expedované. V predmetnej veci podľa
žalovaného sťažovateľ nedodržal povinnosť vyplývajúcu mu z § 19 písm. a) katastrálneho zákona a
nenahlásil zmenu svojho pobytu, ani neuviedol v návrhu na vklad adresu na doručovanie.

15. Návrh na vklad vlastníckeho práva na základe Dohody o vyporiadaní BSM bol doručený žalovanému
dňa 14.05.2014 v listinnej podobe a žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že využil
ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, ktoré umožňuje vykonať konkrétny úkon aj listinne, ak
ho objektívne z technických dôvodov nie je možné vykonať elektronicky, keď by zároveň boli ohrozené

lehoty, v ktorých orgán má povinnosť úkon vykonať. Rozhodnutie o povolení vkladu bolo preto podľa
žalovaného vydané len v listinnej podobe a doručované účastníkom konania iba v listinnej podobe
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal preskúmavané uznesenie
správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP, § 445 ods. 1 písm.
c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná

sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 SSP), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta nesprávne posúdenie okamihu doručenia
preskúmavaného rozhodnutia predovšetkým z dôvodu, že doručovanie bolo uskutočnené v rozpore s §

17zákonaoe-Governmenteatiežzdôvodu,ženapadnutérozhodnutiežalovanéhomubolodoručované
na adresu, na ktorej nemá niekoľko rokov uvedený trvalý pobyt. Úlohou kasačného súdu je preto posúdiť
správnosť záveru správneho súdu, ktorý preskúmavaným uznesením odmietol žalobu postupom podľa
§ 98 ods. 1 písm. d) SSP ako podanú oneskorene pri aplikácii inštitútu fikcie doručenia rozhodnutia
žalovaného postupom podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku.

18. Inštitútom tzv. náhradného doručovania podľa odbornej literatúry zákonodarca sledoval cieľ a
účel odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a
zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Ide o výnimku zo zásady,
že doručovanie pôsobí až od okamihu, keď písomnosť sa dostala do rúk adresáta bez ohľadu na to, čisa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel. Napr. z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/17/2018 vyplýva, že „náhradné doručenie je iba subsidiárnym
prostriedkom doručovania písomností a preto jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané a

spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie".

19. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 19SVs/3/2023 zo
dňa 04.12.2023 (vo veci doručovania v daňovom konaní) podmienil nastanie fikcie doručenia tým, že
predchádzajúce doručovanie bolo realizované v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

20. Z § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente v znení účinnom a platnom ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že od 01.11.2016 platí všeobecná povinnosť vykonávať verejnú moc
elektronicky. Zákon o e-Governmente upravuje aj výnimky z danej povinnosti. V § 17 ods. 4 zákona o
e-Governmente (na ktoré sa odvoláva i žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti) predvída situáciu
dočasného objektívneho technického dôvodu, v zmysle ktorého orgán verejnej moci môže vykonať úkon

aj listinne, ak ho objektívne z technických dôvodov nie je možné vykonať elektronicky a zároveň by
boli ohrozené lehoty, v ktorých orgán má povinnosť úkon vykonať. Účelom tohto ustanovenia je riešiť
akútne technické problémy spôsobené dôvodmi, akými sú napr. výpadok elektrickej energie, poruchy
technického vybavenia a podobne. Jeho účelom nie je poskytovať priestor na dlhodobé neuplatňovanie
elektronického výkonu verejnej moci (bližšie pozri HALÁSOVÁ, J. GREGUŠOVÁ, D.: Zákon o e-

Governmente. Komentár. Bratislava. Eurokódex, s. r. o., 2018).

21. Vprejednávanejvecimalsprávnysúdzapreukázanésplneniepodmienoknáhradnéhodoručovania.
Uviedol, že sťažovateľ v podanej žalobe ani netvrdil, že v čase doručovania by sa na uvedenej adrese
nezdržiaval, prípadne, že vidí v postupe pri doručovaní napadnutého rozhodnutia iné vady. Správny súd

sa však prípadnej povinnosti elektronického výkonu moci, vrátane doručovania rozhodnutí žalovaným,
v preskúmavanom uznesení nevenoval. Správny súd tak pred ustálením fikcie doručenia nezisťoval,
či žalovaný v predmetnej veci mal alebo nemal povinnosť doručovať postupom podľa zákona o e-
Governmente a bez ďalšieho preskúmal iba fikciu doručenia v dôsledku neúspešného pokusu o listinné
doručovanie, v čom v kontexte vyššie uvedeného kasačný súd vidí naplnenie kasačného dôvodu

podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Ako však vyplýva už zo spomínaného uznesenia veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023, ustálenie
doručenia prostredníctvom fikcie doručovanie je podmienené tým, že predchádzajúce doručovanie bolo
realizované v súlade s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi toto doručovanie.

22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti síce uviedol, že využil ustanovenie § 17 ods. 4 zákona
o e-Governmente, toto svoje tvrdenie ale ničím nepreukázal a tieto okolnosti nevyplývajú ani z obsahu
administratívnych spisov. Taktiež správny súd v tejto súvislosti žiadne úvahy neuviedol a preto sa jeho
závery ohľadom ustálenia fikcie doručenia napadnutého rozhodnutia sťažovateľovi javia ako predčasné.

23. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu venovať sa prípadnej povinnosti žalovaného
uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, vrátane doručovania rozhodnutí. Bude úlohou správneho
súdu vyhodnotiť, či žalovaný doručoval rozhodnutia účastníkom riadnym a zákonným spôsobom, a
to i s ohľadom na preukázanie alebo nepreukázanie existencie okolností podľa § 17 ods. 4 zákona
o e-Governmente na strane žalovaného. V prípade ustálenia možnosti fikcie doručenia správny súd

vyhodnotí i argumentáciu sťažovateľa uvedenú v kasačnej sťažnosti, že napadnuté rozhodnutie mu bolo
doručované listinne na adresu, na ktorej nemá už niekoľko rokov uvedený trvalý pobyt.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačnú sťažnosť podanú žalobcom ako sťažovateľom možno
považovať za dôvodnú, preto kasačný súd s poukazom na § 462 ods. 1 SSP rozhodol o zrušení
preskúmavaného uznesenia správneho súdu a o vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie. V
ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať v intenciách naznačených kasačným súdom v
tomto uznesení. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469

SSP).

25. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle
§ 467 ods. 3 SSP.26. Toto uznesenie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 k § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.