Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-4S/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200570
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200570.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a členov

JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: B4C Company, s.r.o., so
sídlom Ondavská 997/1, 080 05 Prešov, IČO: 50 795 236, ktorého konateľ A. B. disponuje právnickým
vzdelaním druhého stupňa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102314874/2022 zo dňa 19.08.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie jún 2018/

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2018. [Z kontroly boli vyhotovené
dvaprotokoly-1.protokolč.100268571/2022zodňa09.02.2022a2.protokolč.100268574/2022zodňa

09.02.2022, týkajúci sa zdaňovacích období apríl až august 2018, aj s výzvou na vyjadrenie k zisteniam
v protokole. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 20.04.2021 a skončila sa dňa 25.02.2022,
doručením 2. protokolu 2022 z daňovej kontroly č. 100268574/2022 zo dňa 09.02.2022 žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodol rozhodnutím č. 100861955/2022 zo dňa 12.04.2022,
ktorým za zdaňovacie obdobie jún 2018 žalobcovi vyrubil rozdiel na DPH v sume 2.224,00 Eur.
Prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného

č. 102314874/2022 zo dňa 19.08.2022 (napadnuté rozhodnutie).

3. Dôvodom vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 bolo neuznanie práva
žalobcu na odpočet DPH pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 49 a 51 zákona o DPH, zo
zdaniteľných obchodov od dodávateľa MARFI, s.r.o., so sídlom Jesenná 1, Prešov, IČO: 31 707 475,
podľa nasledovných faktúr: - fa. č. 180618 z 11.06.2018, predmet - príprava, tlač a rozosielanie letákov
na základe objednávky v dohodnutej sume, základ dane 3.620,00 Eur, DPH 4.344,00 Eur, - fa. č. 180619

z 18.06.2018, predmet - výroba reklamných predmetov podľa dodacieho listu na základe objednávky v
dohodnutej sume, základ dane 4.050,00 Eur, DPH 4.860,00 Eur, - fa. č. 180620 z 29.06.2018, predmet
- príprava a realizácia reklamného spotu, rozosielanie existujúcim a potencionálnym zákazníkom na
základe objednávky v dohodnutej sume, základ dane 3.450,00 Eur, DPH 4.140,00 Eur, z ktorých sižalobca v zdaňovacom období jún 2018 odpočítal DPH celkom v sume 2.224,00 Eur (724,00 + 810,00
+ 690,00).

4. V rozhodnutí správcu dane a žalovaného sú vymedzené nasledovné zistenia a dôvody neuznania
odpočtu DPH:

- Na ústnom pojednávaní konanom 20.04.2021 (deň začatia daňovej kontroly) sa konateľ žalobcu A. B.
vyjadril k činnosti spoločnosti a následne dňa 07.05.2021 doručil správcovi dane doklady k vykonaniu

kontroly (faktúry a účtovné doklady, vrátane dokladov o platbách).

- Správca dane vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu spoločnosti MARFI, s.r.o. túto vyzval (13.05.2021) na
predloženiedokladovvsúvislostispreverovanýmizdaniteľnýmiobchodmisožalobcomaidentickúvýzvu
(z 17.09.2021) zaslal aj konateľovi dodávateľa C. D., v prípade oboch výziev zásielky neboli prevzaté.
Zároveň správca dane predvolal na výsluch konateľa dodávateľa C. D. (predvolanie z 17.09.2021) a

upovedomil o úkone žalobcu (upovedomenie z 17.09.2021, doručené listinne žalobcovi 05.10.2021),
pričom ani predvolanie nebolo adresátom prevzaté.

- Podľa úradného záznamu z 22.12.2021 správca dane nahliadol do zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 100895571/2019 z 16.04.2019 predmetom ktorej bolo vyjadrenie C. D., konateľa spoločnosti MARFI,

s.r.o.kzdaniteľnýmobchodomzazdaňovacieobdobia1.-4.štvrťrok2017a2.-3.štvrťrok2018,vktorom
uviedol, že k týmto veciam bol vypočutý na NAKA v Prešove a uviedol, že spoločnosť MARFI, s.r.o.
neuskutočnila žiadne obchody ani žiadne obchody neprijala počas rokov 2015-2018, za spoločnosť nikto
nevykonával žiadnu činnosť, a on sám sa zdržiava v zahraničí.

- Výzvou z 23.12.2021 správca dane v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku oznámil pochybnosti o
splnení zákonných podmienok odpočtu žalobcovi, ktorá výzva bola listinne doručovaná žalobcovi na
adresu jeho sídla a správcovi bola zásielka vrátená ako neprevzatá žalobcom v odbernej lehote.

- Protokol z daňovej kontroly č. 100268574/2022 zo dňa 09.02.2022, týkajúci sa zdaňovacích období

apríl až august 2018, aj s výzvou na vyjadrenie k zisteniam v protokole bol žalobcovi doručovaný
elektronicky a doručený bol fikciou doručenia 25.02.2022 a podľa úradného záznamu z 11.04.2022,
vyrubovacie konanie sa začalo 26.02.2022, posledným dňom lehoty na vyjadrenie k protokolu bol
08.04.2022 a v tejto lehote žalobca vyjadrenie k protokolu nepodal. (Podľa obsahu administratívneho
spisu konateľ žalobcu dňa 21.03.2022 osobne prevzal od správcu doklady zapožičané k daňovej

kontrole, dňa 03.05.2022 sa konateľ žalobcu telefonicky dohodol so správcom na nahliadnutí do spisu
v deň 04.05.2022, čas nahliadnutia bol telefonicky posunutý a na nahliadnutie sa konateľ nedostavil. Vo
vyrubovacom konaní žalobca žiadne vyjadrenie nepodal.)

- Správca dane konštatoval, že na základe vykonaných úkonov spochybnil dodanie v zmysle vyššie

uvedených faktúr, ale žalobca ani na základe písomnej výzvy vzniknuté pochybnosti neodstránil, na
základe čoho nepreukázal, že dodanie sa aj reálne uskutočnilo, že služby poskytol dodávateľ uvedený
na faktúrach a nepreukázal ani to, na aký účel fakturované služby prijal a ako tieto služby súvisia s
uskutočňovanými zdaniteľnými plneniami, čím porušili ustanovenia § 49 a 51 zákona o DPH.

- Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rámci odvolacieho prieskumu prvostupňového rozhodnutia
správcu dane odvolacie námietky vznesené žalobcom nehodnotil ako dôvodné a odobril správcom dane
vymedzené dôvody neuznania odpočtu DPH z označených zdaniteľných obchodov.

II.

Súdne konanie

5. Správnou žalobou osobne podanou dňa 07.11.2022 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“)
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania
práva na náhradu trov konania. Samostatným podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.11.2022

žalobca preukázal právnické vzdelanie jeho konateľa a navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.
V žalobe boli vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:- Namieta neúčinnosť doručovania akýchkoľvek písomností v konaní v listinnej podobe, nakoľko tieto
písomnosti na adrese sídla spoločnosti nepreberal štatutárny orgán a ani iná splnomocnená osoba a
o písomnostiach sa žalobca dozvedel až dodatočne, keď mu boli do elektronickej schránky doručené

protokoly o vykonanej kontrole. Namieta, že sa chcel zúčastniť jednotlivých konaní s predvolanými
fyzickými osobami a položiť im otázky, avšak pre postup správcu dane v spojení s postupom
doručujúceho poštového podniku, mu uplatnenie týchto práv nebolo umožnené resp. bolo upreté.

- Namieta, že postup správcu dane je rozporný so smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 a závermi

Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/2013 Maks Pen FOOD s poukazom na to, že na odopretie práva na
odpočítaniedanenestačípodozrenie,alesprávcadanemusípodvodobjektívnepreukázať,inaknemôže
daňovému subjektu zamietnuť právo na odpočítanie dane. Pričom podľa žalobcu bolo uvedené v jeho
prípade porušené, keďže všetky služby riadne vykonal a všetky tovary riadne dodal a tiež naopak všetky
služby mu boli riadne poskytnuté a všetky tovary riadne dodané, za všetko riadne prijal úhradu, resp.
uhradil a všetko zdanil, uviedol v účtovníctve a v kontrolných výkazoch, uhradil splatnú daň z pridanej

hodnoty ako aj daň z príjmu. Podľa žalobcu ak správca dane požaduje uhradenie dane a tvrdí, že na
jej odpočítanie nevznikol nárok, potom podľa žalobcu de iure tvrdí, že sa žalobca dopustil podvodného
konania.

- Zdôraznil, že za účelom udržania a rozvoja podnikateľských aktivít a propagácie ponúkaných tovarov

a služieb vynakladal finančné prostriedky na reklamu prostredníctvom internetových prehliadačov,
reklamných spotov, aj tlačených letákov, aj na tvorbu a optimalizáciu softvéru a internetových stránok,
pričom všetko objednané mu bolo aj dodané a následne bola uhradená aj kúpna cena.

- Podľa žalobcu mu správny orgán kladie za vinu okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť alebo ktoré nastali

až po dodaní.

- Z uvedených dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nezákonné a v rozpore
s výsledkami dokazovania, pri ktorom navyše boli upreté práva žalobcu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.01.2023 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a v
podstatnejčastizhrnulvňomuvádzanédôvody.Zdôraznil,žežalobnénámietkypovažujezanedôvodné.
K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný v podstatnej časti uviedol:

- K doručovaniu písomnosti zdôraznil, že do 31.12.2021 boli dokumenty zasielané v listinnej podobe a

od 01.01.2022 elektronicky do elektronickej schránky daňového subjektu. Listinné dokumenty zasielal
správca dane podľa § 30 ods. 5 daňového poriadku na adresu sídla právnickej osoby, iná adresa na
doručovanie nebola oznámená správcovi a poukázal na fikciu doručenia podľa § 31 ods. 3 daňového
poriadku, zdôrazniac, že samotné neprevzatie zásielky nespôsobuje neúčinnosť doručovania a za
splnenia zákonných podmienok sa zásielka považuje za doručenú aj keď sa o nej adresát nedozvedel.

-Uviedol,ževykonalnevyhnutnéúkonynazabezpečeniedostupnýchdôkazovapoukázalnaneúspešné
doručenie výzvy dodávateľovi žalobcu spoločnosti MARFI, s.r.o., aj výzvy a následne predvolanie
na výsluch adresovanej konateľovi dodávateľa C. D.. Uviedol, že nahliadol do zápisnice o ústnom
pojednávanískonateľomdodávateľavinomkonaní,zktorejvyplynulo,žedodávateľneuskutočnilžiaden

obchod v rokoch 2015-2018 a ani nikto za neho nevykonával žiadnu činnosť, keďže samotný konateľ
dodávateľa bol v zahraničí.

- Uviedol, že žalobca bol výzvou z 23.12.2021 podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku oboznámený s
pochybnosťami správcu dane s možnosťou uniesť dôkazné bremeno a navrhnúť dôkazy na odstránenie

pochybnostíapreukázaniesvojichtvrdení,pričomuvedenúzásielkužalobcavodbernejlehoteneprevzal
a bola doručená fikciou doručenia. Obdobne neprevzal žalobca ani protokol z daňovej kontroly v spojení
s výzvou na vyjadrenie a tieto boli doručené elektronickou fikciou doručenia. Žalovaný zdôraznil, že
dôsledky spojené s neprevzatím zásielok v odbernej lehote a fikciou ich doručenia sú zodpovednosťou
žalobcu a k pochybeniu správcu dane nedošlo.

- V súvislosti s preukázaním splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu žalovaný zdôraznil znášania
dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov.7.Krajskýsúduznesenímz26.01.2023zamietolnávrhžalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej
žalobe.

8. Žalobca repliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025 sa nezúčastnil žalobca a prítomný žalovaný zotrval na
svojich doterajších stanoviskách.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

10. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len

„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

- Podľa § 30 ods. 5 daňového poriadku, ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje

sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak
sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla
(ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

- Podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe,

je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá
je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne

právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

11. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je

upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

12. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to,
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či

zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

13. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle
judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

14. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane
sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom
formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská

republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré
zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej

hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

15.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom

dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak

správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

16. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

17. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej

lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025 dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti18. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o určení rozdielu na DPH v sume 2.224,00 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2018 z dôvodu neuznania

práva naodpočítanieDPHzfaktúroddodávateľaMARFI,s.r.o.(za-prípravu,tlačarozosielanieletákov,
- výrobu reklamných predmetov, - prípravu a realizáciu reklamného spotu, rozosielanie existujúcim a
potencionálnym zákazníkom), a to pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu spočívajúcich
v nepreukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov.

19. Predmet prieskumu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného, v ňom uvedenými dôvodmi
neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym spôsobom dopĺňať, modifikovať,
či inak korigovať. Rozsah prieskumu je vymedzený žalobnými námietkami (bodmi). Správny súd preto
posúdil zákonnosť záverov žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z
vyššie označených zdaniteľných obchodov v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných
v jeho rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane a dostatočnosti ich odôvodnenia a v rozsahu

žalobných námietok.

20. K námietke žalobcu o neúčinnom doručovaní a „upretí“ možnosti realizovať jeho práva, správny
súd uvádza, že zhodne s obsahom administratívneho spisu aj stanoviskom žalovaného boli žalobcovi
riadne doručované všetky písomnosti, tak v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania v

súlade s § 30 ods. 5 daňového poriadku listinne prostredníctvom poštového doručovateľa na adresu
sídla žalobcu a následne od 01.01.2022 elektronicky do elektronickej schránky žalobcu. Zodpovednosť
za negatívne dôsledky skutočnosti, že si žalobca doručované písomnosti neprevzal v odbernej lehote
a o ich obsahu sa tak nedozvedel, znáša v plnej miere sám žalobca ako adresát zásielok. Pričom
zachovanie zákonného postupu zo strany správcu dane pri doručovaní aj v prípade neprevzatia

listinných zásielok malo za následok ich doručenie fikciou doručenia a nedošlo tak k neúčinnosti
doručovania. Preto žalobcom vznesené námietky neboli spôsobilé odôvodniť neúčinnosť doručovania,
či nezákonný postup správcu dane a žalovaného pri doručovaní a tým ani ujmu na jeho právach v
príčinnej súvislosti s nemožnosťou ich uplatnenia v priebehu daňovej kontroly či vyrubovacieho konania,
nakoľko k uvedenému došlo práve v dôsledku opomenutia žalobcu zabezpečiť riadne preberanie jemu

adresovaných písomností.

21.Ktejčastinámietokžalobcu,vktorejneuznanieprávanaodpočetdanejepodľanehotvrdenímotom,
že sa dopustil podvodu resp. vytýka rozpornosť postupu správcu dane so smernicou Rady 2006/112/
ES z 28.11.2006 a závermi Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/2013 Maks Pen FOOD s poukazom na to, že

na odopretie práva na odpočítanie dane nestačí podozrenie, ale správca dane musí podvod objektívne
preukázať, správny súd zdôrazňuje, že v tejto veci dôvodom neuznania práva na odpočet DPH podľa
jasne vymedzených záverov správcu dane i žalovaného bolo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok odpočtu spočívajúce v nepreukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov a nie
účasť žalobcu na daňovom podvode. Už z uvedeného dôvodu je táto časť žalobnej argumentácie

žalobcu bez súvislosti s vlastnými dôvodmi odopretia odpočtu DPH v rozhodnutí správcu dane a v
napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto je nedôvodná.

22. Pokiaľ žalobca zdôraznil, že všetky služby riadne vykonal a všetky tovary riadne dodal a tiež
naopak všetky služby mu boli riadne poskytnuté a všetky tovary riadne dodané, za všetko riadne

prijal úhradu resp. uhradil a všetko zdanil, uviedol v účtovníctve a v kontrolných výkazoch, uhradil
splatnú daň z pridanej hodnoty ako aj daň z príjmu, resp. zdôraznil, že za účelom udržania a rozvoja
podnikateľských aktivít a propagácie ponúkaných tovarov a služieb vynakladal finančné prostriedky na
reklamu prostredníctvom internetových prehliadačov, reklamných spotov, aj tlačených letákov, aj na
tvorbu a optimalizáciu softvéru a internetových stránok, pričom všetko objednané mu bolo aj dodané

a následne bola uhradená aj kúpna cena, správny súd uvádza, že takto formulovaná argumentácia
v odôvodnení správnej žaloby len zdôrazňuje zotrvanie žalobcu na tvrdení o reálnom uskutočnení
posudzovaného zdaniteľného obchodu bez uvedenia akejkoľvek konkrétnej argumentácie vo vzťahu
k okolnostiam, na základe ktorých reálnosť týchto obchodov bola správcom dane a žalovaným
spochybnená, a teda vo vzťahu k vlastným dôvodom neuznania práva na odpočet dane z týchto

obchodov.

23. V predmetnej veci žalobca na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočtu a tým aj reálneho
dodania tovarov a služieb od dodávateľa MARFI, s.r.o. predložil správcovi dane faktúry a účtovnédoklady, vrátane dokladov o platbách. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o preukázaní reálneho
uskutočnenia zdaniteľných obchodov ako aj jeho vlastné závery o neunesení dôkazného bremena
žalobcom, majú svoj pôvod v zistení o tom, že dodávateľ žalobcu v rozhodnom období nevykonával

žiadne zdaniteľné obchody, a to z nahliadnutia do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100895571/2019 z
16.04.2019 predmetom ktorej bolo vyjadrenie C. D., konateľa dodávateľa žalobcu (MARFI, s.r.o.), ktorý
uviedol, že v rozhodnom období spoločnosť neuskutočnila žiadne obchody ani žiadne obchody neprijala,
za spoločnosť nikto nevykonával žiadnu činnosť, a on sám sa zdržiava v zahraničí.

24. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov
daňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie zdaniteľného plnenia je nutné v každom
jednotlivom prípade posudzovať individuálne. Tak vo svetle charakteru okolností, ktorými finančné
orgány dôvodia svoje pochybnosti, ako aj vo svetle charakteru konkrétneho zdaniteľného plnenia,
z dodania ktorého sa odpočet uplatňuje, a súčasne vo svetle požiadavky, aby daňový subjekt
poskytovanie či prijímanie služieb či tovarov dokumentoval s náležitou starostlivosťou súc si vedomí

znášania bremena dôkazu na preukázanie zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatňuje odpočet.

25. Preto pokiaľ žalobca vo svojich žalobných námietkach mienil zdôrazniť, že uniesol svoje dôkazné
bremeno na preukázanie oprávnenosti odpočtu predloženými dokladmi, správny súd konštatuje, že
okolnosti a zistenia, ktorými finančné orgány dôvodili svoje pochybnosti majú minimálne rovnakú

výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom a preto
sa tieto pochybnosti javia ako logické, dôvodné a dostatočne odôvodňujúce záver o neunesení
dôkazného bremena žalobcom a ním predloženými dokladmi. Pričom žalobcom v priebehu daňovej
kontroly ani vyrubovacie konania neboli predložené ani navrhnuté žiadne ďalšie dôkazy k odstráneniu
pochybností správcu dane. Skutočnosť, že žalobca tak mohol neučiniť pre nepreberanie jemu riadne

zasielaných zásielok zo strany správcu dane, na uvedenom z dôvodov už vyššie uvedených nič nemení.

26. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, že mu správny orgán kladie za
vinu okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť alebo ktoré nastali až po dodaní. Pre posúdenie oprávnenosti
uplatneného odpočtu DPH je rozhodujúce splnenie zákonných podmienok odpočtu pri konkrétnom

zdaniteľnom obchode, teda vo vzťahu medzi dodávateľom a príjemcom tovaru a služieb uplatňujúcim
si odpočet a nemožno požadovať po daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré sú mimo sféry
jeho vplyvu. Avšak v predmetnej veci ak neboli žalobcom označené ani súdom z obsahu rozhodnutí
finančných orgánov identifikované žiadne okolnosti, ktoré by žalobca nemohol ovplyvniť resp. nastali
po čase zdaniteľného obchodu, už uvedené činí takto všeobecne formulovanú námietku žalobcu

nepreskúmateľnou a tým nedôvodnou.

27. Správny súd uzatvára, že za tejto dôkaznej situácie žalobné námietky vznesené žalobcom neboli
spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy o neunesení dôkazného bremena
žalobcom na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z ktorých bol uplatnený

odpočet. Preto správca dane zhodne so žalovaným dospeli k správnemu a dostatočne odôvodnenému
záveru, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a tým neboli splnené
podmienky na uznanie odpočtu DPH.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

28. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú. (výrok I)

29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len

čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok II)

30. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení
účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)