Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201498
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,

zosudkyneMgr.KristínyBabiakovejazosudcuJUDr.RastislavaDlugoša,PhD.(sudcaspravodajca),vo
veci žalobcu (sťažovateľa): F.. S.. P. Q., K.., nar. XX. Q. XXXX, bytom H. XXXX/X, . G., proti žalovanému:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 05059/2019/152/RK z 23. augusta 2019, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/246/2019 - 79 z 18. septembra
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“), odbor dohľadu nad
právnickými profesiami (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydalo rozhodnutie č. 05059/2019-152 z 10.
mája 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 8 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 8 ods. 5 písm. f) zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o mediácii“) vyčiarklo žalobcu, vedeného pod evidenčným
číslom XXX, z registra mediátorov, pretože 12. júna 2018 nevykonal v sídle žalovaného nariadené

preskúšanie mediátora. Prvostupňový orgán skonštatoval, že v súvislosti s prešetrovaním splnenia
podmienok týkajúcich sa ďalšieho vzdelávania mediátorov bolo zistené, že žalobca sa nezúčastnil
potrebného počtu odborných seminárov organizovaných žalovaným v zmysle § 10a zákona o mediácii,
to znamená aspoň jedného odborného semináru počas roka. Dôvodom vyčiarknutia bola skutočnosť, že
žalobca od 1. januára 2016 nemal splnenú zákonnú podmienku podľa § 10a ods. 3 zákona o mediácii,
keďže nepredložil žiadne osvedčenie o účasti na odbornom seminári organizovanom žalovaným.
Skutkový stav, ktorý odôvodňoval vydanie prvostupňového rozhodnutia, bol založený na nasledovných

skutočnostiach:
· po zistení absencie vzdelávania doručil prvostupňový orgán žalobcovi Pozvánku na preskúšanie z 24.
októbra 2017, ktorou bol žalobca pozvaný na preskúšanie, ktoré sa malo uskutočniť 4. decembra 2017
o 08:00 hod. v priestoroch žalovaného;
· e-mailom zo 4. decembra 2017 doručeným prvostupňovému orgánu o 08:02 hod. žalobca
ospravedlňoval svoju neúčasť na nariadenom preskúšaní z vážnych zdravotných dôvodov spôsobených
úrazom a požiadal o pridelenie náhradného termínu preskúšania - ospravedlnenie žalobcu bolo

prvostupňovým orgánom akceptované;
· v Pozvánke na preskúšanie z 29. januára 2018 bol žalobcovi určený nový termín preskúšania na 21.
marec 2018 o 08:00 hod.;· e-mailom z 21. marca 2018 doručeným prvostupňovému orgánu o 08:07 hod. žalobca ospravedlňoval
svoju neúčasť na predmetnom preskúšaní z vážnych zdravotných a pracovných dôvodov a požiadal
o pridelenie náhradného termínu preskúšania - ospravedlnenie bolo akceptované s upozornením, že

prvostupňový orgán nie je povinný akceptovať ospravedlnenie jeho neúčasti na preskúšaní a keďže ide
o jeho druhé ospravedlnenie, v budúcnosti na ďalšie ospravedlnenie už nebude prihliadať;
· žalobcovi bol určený nový termín preskúšania na 12. jún 2018 o 08:00 hod., pričom pozvánku
na predmetné preskúšanie prevzal 20. apríla 2018 - preskúšania sa žalobca nezúčastnil, pričom na
pozvánku reagoval 5. októbra 2018 zaslaním osvedčenia o účasti na odbornom seminári z 3. októbra

2018 s názvom Podnikateľské a administratívne aspekty mediačnej praxe (ako podnikať v mediácii,
vedenie dokumentácie a archivácia v mediačnom procese);
· prvostupňový orgán vydal 22. marca 2019 upovedomenie o začatí správneho konania č.
05059/2019/152 (ďalej len „Upovedomenie“), v ktorom konštatoval, že začína správne konanie vo veci
vyčiarknutia mediátora - žalobcu z registra mediátorov, pretože nevykonal nariadené preskúšanie v
termíne určenom prvostupňovým orgánom. K Upovedomeniu sa žalobca nevyjadril.

2. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca rozkladom, namietajúc jeho nesprávnosť a nezákonnosť.
Absenciu na povinnom vzdelávaní popieral, podľa neho mu zostávajú ešte ďalšie dva termíny
preskúšania, čo vysvetlil vlastným výkladom ustanovenia § 10a ods. 4 zákona o mediácii, podľa ktorého
ak by sa neospravedlnil, tak sa to považuje, ako keby neprospel, z čoho mu vyplýva právo na opakované

preskúšanie a jemu toto právo bolo postupom prvostupňového orgánu odňaté. Žalobca v rozklade
potvrdil, že sa ospravedlnil z dvoch termínov preskúšania, pričom na pozvánku na preskúšanie z 12.
apríla 2018 nereagoval pre svoj zdravotný stav, pracovnú zaneprázdnenosť a pre jeho kritický názor k
činnosti žalovaného vo vzťahu k mediátorom. Tvrdenie, že v období od 1. januára 2016 do 31. decembra
2017 nepreukázal splnenie svojej povinnosti účasti na odbornom seminári v zmysle § 10a ods. 3

zákona o mediácii a nezúčastnil sa ani nariadeného preskúšania ministerstvom, označil za zavádzajúce,
nakoľko v roku 2017 poslal žalovanému dve osvedčenia, a teda nebol dôvod nariadiť jeho preskúšanie.
V rozklade žalobca zároveň spochybnil naplnenie princípu dobrej verejnej správy a ustanovenia § 3
ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „správny poriadok“), konkrétne, že žalobcovi prvostupňový orgán nedal príležitosť, aby mohol

svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Spolu s rozkladom
žalobca e-mailom doručil aj:
· osvedčenie o účasti na odbornom seminári zo 7. októbra 2017 na Univerzite Komenského v
Bratislave, Centre ďalšieho vzdelávania so zameraním na tému: Možnosť mediácie podľa Civilného
mimosporového poriadku,

· osvedčenie o účasti na odbornom seminári z 25. novembra 2017 na Vysokej škole Danubius, Akadémii
ďalšieho vzdelávania so zameraním na tému: Moc v mediačnom procese,
· program podujatia, ktoré organizoval Evropský institut pro smír a mediaci a rozhodčí řízení, o.p.s. (2.
december až 3. december 2014), doručené bez príslušného osvedčenia,
· program medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom Súčasné trendy vzdelávania v mediácii (7.

apríl až 8. apríl 2017), doručené bez príslušného osvedčenia.
Žalobca v písomnej forme doručil aj ostatné osvedčenia, ktorými disponuje.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 05059/2019/152/RK z 23. augusta 2019 (ďalej aj ako „preskúmavané
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Výklad § 10a ods. 4 zákona o mediácii poskytnutý žalobcom vyhodnotil ako nesprávny. Mal za

to, že pre naplnenie hypotézy uvedeného ustanovenia postačuje jedno nezúčastnenie sa na nariadenom
preskúšaní alebo opakované nevyhovenie na preskúšaní. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákon
žiadnym spôsobom neupravuje ospravedlnenie sa z nariadeného preskúšania, no napriek tomu
prvostupňový orgán prihliadal na dve predchádzajúce neúčasti žalobcu na preskúšaní, nakoľko sa z nich
ospravedlnil. Žalovaný v súvislosti s osvedčením vydaným Vysokou školou Danubius z 25. novembra

2017 uviedol, že predmetný odborný seminár si táto vzdelávacia inštitúcia zorganizovala sama bez
existencie platne uzatvorenej zmluvy so žalovaným, zároveň však konštatoval, že aj keby sa prihliadalo
na všetky relevantne podložené osvedčenia za všetky obdobia, teda aj na dodatočne predložené
osvedčeniezo7.októbra2017,žalobcanemápreukázanévykonanieodbornéhovzdelávaniazaobdobie
od1.januárado31.decembra2016.Vzhľadomktomužalovanýkonštatoval,ženezistilžiadneprocesné

ani formálno-právne vady prvostupňového rozhodnutia.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie4. Žalobca doručil 4. novembra 2019 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, požadujúc petitom jeho zrušenie a vrátenie veci
žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že s rozhodnutím žalovaného zásadne

nesúhlasí, nakoľko má za to, že je nezákonné, nedostatočne zdôvodnené, tvrdenia v ňom uvedené sú
nejednoznačné a nejasné, a to z dôvodov uvádzaných už v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu.
5. Podľa § 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej
len „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva v správnej agende aj z Krajského súdu v Bratislave.

6. Správny súd rozsudkom č. k. BA-5S/246/2019 - 79 z 18. septembra 2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) žalobu zamietol, žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
7. Správny súd ako spornú identifikoval otázku, či preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové
rozhodnutie, ktorými bola žalobcovi ako mediátorovi uložená sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu
mediátorov v zmysle § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii z dôvodu nevykonania jeho preskúšania v
termíne určenom žalovaným - je v súlade so zákonom.

8. K žalobnej námietke o nespáchaní skutku žalobcom správny súd uviedol, že žalobca nesplnil
podmienku ustanovenú v § 10a ods. 3 zákona o mediácii, teda nezúčastnil sa aspoň jedného odborného
seminára počas roka. Konštatoval, že aj keby bola akceptovaná účasť na seminári z roku 2017, aj tak
žalobca nepreukázal absolvovanie odborného seminára za obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra
2016 podľa § 10a ods. 3 zákona o mediácii.

9. Správny súd sa ďalej zaoberal sporným výkladom § 10a ods. 4 zákona o mediácii, v ktorom je
určená následná povinnosť mediátora zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom,
ak ministerstvo nariadi preskúšanie, a zároveň obsahuje aj následok nevykonania preskúšania alebo
nevyhovenia pri opakovanom preskúšaní v podobe vyčiarknutia mediátora zo zoznamu mediátorov. Z
obsahu administratívneho spisu aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca sa ospravedlnil z

dvoch preskúšaní (v deň konania jednotlivých preskúšaní po ich začiatku o 08:02 hod. a o 08:07 hod.)
a prvostupňový orgán mu vždy určil nový termín, pričom ho v každom predvolaní poučil o následku
nevykonania opravného preskúšania v podobe vyčiarknutia zo zoznamu mediátorov podľa § 10a ods.
4 zákona o mediácii. Zároveň pri každom zo všetkých troch nariadených termínov preskúšania mal
žalobca dostatočný časový priestor na prípravu (1,5 až 2 mesiace), a to nad rámec ustanovených troch

týždňov v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 424/2015
o ďalšom vzdelávaní a preskúšaní mediátorov. Žalobca však nevykonal / neabsolvoval nariadené
preskúšanie ani 12. júna 2018. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že na vyčiarknutie zo
zoznamu mediátorov postačuje už jedno nezúčastnenie sa na nariadenom preskúšaní alebo opakované
nevyhovenie na preskúšaní. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že ospravedlnenie sa a vyhovenie

ospravedlneniu považuje za jeho výsostné právo. Správny súd akceptovanie ospravedlnenia vyhodnotil
ako nenárokovateľný ústretový krok s cieľom zohľadniť prípadné zdravotné, či iné závažné okolnosti,
ktoré záujemcovi neumožnia absolvovať preskúšanie nariadené na konkrétny dátum. V prejednávanom
prípade je nesporné, že žalobca sa nezúčastnil a nevykonal preskúšanie na žiadnom z troch termínov
určených ministerstvom, čoho následkom bolo vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov.

10. Správny súd považoval za nekonzistentné tvrdenie žalobcu o príčine nevykonania tretieho
nariadeného preskúšania, kedy v rozklade a následne v správnej žalobe uvádza rôzne dôvody
(zdravotný stav, pracovná zaneprázdnenosť, prehliadnutie pozvánky). Táto skutočnosť nesvedčí o
záujme žalobcu vykonať preskúšanie v zmysle zákona bez snahy vyhnúť sa preskúšaniu, či inak ho
oddialiť. Akýkoľvek kritický postoj žalobcu k odbornému vzdelávaniu a realizácii preskúšania mediátorov

(čo vyjadril aj v žalobe) neoprávňoval žalobcu na nesplnenie zákonných požiadaviek podmieňujúcich
ďalší výkon činnosti mediátora.
III. Kasačná sťažnosť
11. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. g), h) a j) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Mal za to že zamietnutie jeho žaloby má priamy dopad na
podobu poskytovanej súdnej ochrany, a tým aj sťažovateľovho práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky (čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd). Napadnutým rozsudkom
správny súd nezaujal podľa jeho názoru stanovisko k meritórnym výhradám - žalobným bodom, ktoré
voči napadnutému rozhodnutiu predniesol.

12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zopakoval argumentáciu zo správnej žaloby. Ak prvostupňový orgán
dospelpredvydanímrozhodnutiakpredbežnémuzáveruopotrebevyčiarknutiasťažovateľazozoznamu
mediátorov, mal postupovať v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku, t. j. v súčinnosti so sťažovateľomkomunikovať o „spornej otázke“ a dať mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať
(vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, byť poučený, aby neutrpel ujmu).
13. Sťažovateľ v ďalšom texte kasačnej sťažnosti odcitoval vybrané časti napadnutého rozsudku, ku

ktorým uvádzal nesúhlasné stanovisko, konkrétne:
· vyjadril nesúhlas s konštatovaním správneho súdu o tom, že z dôvodu nevykonania preskúšania bol
vyčiarknutýzozoznamumediátorov-ktomuuviedol,žeakžalovanýnesúhlasilsjehoospravedlneniami,
mal v zmysle zákona vyhodnotiť ospravedlnený termín ako nevyhovenie pri preskúšaní a mal stanoviť
v zmysle zákona opravný termín, no nestalo sa tak a opravný termín mu nebol poskytnutý, čo vníma

ako porušenie zákona a jeho ľudských práv;
· k nariadeniu termínu preskúšania uviedol, že výkon činnosti mediátora je podnikaním, preto o jeho čase
a náplni rozhoduje on a žalovaný mu na výkon činnosti mediátora neposkytuje žiadne podmienky (ide o
nezmyselnú šikanu a osobnú pomstu, keďže sťažovateľ osobne brojí proti nútenému a nezmyselnému
školiacemu biznisu);
· ku konštatovaniu o tom, že nesplnil podmienku vzdelávania aspoň jeden seminár ročne, uviedol, že

v roku 2016 bol mimo Slovenskej republiky, inak sa seminárov zúčastňoval dvakrát do roka a v danom
prípade nebolo potrebné pýtať si od žalovaného povolenie na vycestovanie do zahraničia;
· k tvrdeniu správneho súdu o tom, že na základe skutkového stavu bolo zhodnotené, že žalobca mal
dostatok času na prípravu na preskúšanie, uviedol, že správny súd rozhodoval o jeho žalobe päť rokov;
Ostatné časti napadnutého rozsudku vyhodnotil ako nezákonné, nedostatočne zdôvodnené,

nejednoznačné, zmätočné a nejasné. V závere sumarizoval, že správny súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci a vyjadril dojem, že správny súd sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe a tým bolo podanie nezákonne odmietnuté.
14. Po doručení doložky právoplatnosti sťažovateľovi správnym súdom, sťažovateľ v podaní „Námietka -
sťažnosť proti doložke právoplatnosti“ doručenom správnemu súdu 6. decembra 2024 uviedol opätovne

celý text kasačnej sťažnosti s doplnením: „Vzhľadom na to, že Kasačná sťažnosť aj s prílohami,
bola súdu riadne doručená v zákonnej lehote, má teda podľa môjho právneho názoru odkladný
účinok. (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). Z uvedeného dôvodu a dôvodov uvedených v kasanej sťažnosti
navrhujemvzmysle§445ods.1SPP,abySprávnysúdvyslovilneplatnosťmôjhovyškrtnutiazoZoznamu
mediátorov.“

15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) konajúci ako
kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal
prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že

kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná
oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
17. Podľa § 10a ods. 3 zákona o mediácii ak sa mediátor nezúčastní aspoň jedného odborného seminára
počas roka, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie.

18. Podľa § 10a ods. 4 zákona o mediácii ak ministerstvo nariadi preskúšanie, mediátor je povinný
zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní mediátor nevyhovie,
môže preskúšanie v termíne určenom ministerstvom zopakovať. Ak mediátor preskúšanie v termíne
určenom ministerstvom nevykoná alebo pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo mediátora
vyčiarkne z registra mediátorov.

19. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti pripadlo kasačnému súdu
posúdiť, či správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vzal do úvahy všetky relevantné argumenty
sťažovateľa najmä v súvislosti s výkladom ustanovenia § 10a ods. 4 zákona o mediácii, ktorého aplikácia
viedla žalovaného k vyčiarknutiu sťažovateľa z registra mediátorov podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona o
mediácii.

20. Podstatnými skutkovými okolnosťami prerokúvanej veci je absencia/nevykázanie povinného
ďalšieho vzdelávania podľa zákona o mediácii (§10a ods. 2) sťažovateľa ako mediátora počas roka
2016. Dodatočne sťažovateľ spolu s rozkladom predložil žalovanému osvedčenie o účasti na odbornom
seminári za rok 2017, pričom žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že vyhodnotenie účasti
na povinnom ďalšom vzdelávaní patrí do právomoci prvostupňového orgánu, ale aj keby ho bral do

úvahy, sťažovateľ stále nepredložil osvedčenie o účasti na odbornom seminári za rok 2016. Ministerstvo
prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií zapísaných v registri vzdelávacích inštitúcií organizuje každý
rok najmenej jeden odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov a určuje aj jeho
program a rozsah. Vzdelávacia inštitúcia vydá mediátorovi osvedčenie o účasti na odbornom seminári,ktoré mediátor bezodkladne predloží ministerstvu. Ak sa mediátor nezúčastní aspoň jedného odborného
seminára počas roka, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie.
21. Vezmúc uvedené do úvahy kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ počas správneho konania ani

počas správneho súdneho konania nepreukázal, že si splnil podmienku povinného vzdelávania za
rok 2016. Tvrdenie sťažovateľa, že počas roka 2016 sa zdržiaval najmä v zahraničí zo súkromných
dôvodov, nie je pre právne posúdenie veci relevantné, nakoľko pobytom v zahraničí, hoci aj dlhodobým,
sa mediátor nezbavuje žiadnej z povinností vyplývajúcich mu zo zákona o mediácii. Preto aj podľa
kasačného súdu podmienky hypotézy ustanovenia § 10a ods. 3 zákona o mediácii boli naplnené, čiže

zákonný dôvod na nariadenie preskúšania sťažovateľa bol daný.
22. Vzhľadom na to, že sa sťažovateľ nezúčastnil vzdelávania, bolo mu v súlade s § 10a ods. 3
zákona o mediácii nariadené preskúšanie, a to opakovane - spolu trikrát (4. december 2017, 21. marec
2018, 12. jún 2018); pričom pri prvom aj druhom termíne sa ospravedlnil z neúčasti na preskúšaní
až v deň preskúšania. Napriek tomu, že prvostupňový orgán tak nebol povinný urobiť, opakovane
považoval jeho neúčasť za ospravedlnenú a nariadil mu v súlade s vyhláškou č. 424/2015 Z. z. nový

termín preskúšania (tretí termín), ktorého sa sťažovateľ nezúčastnil, pričom tentokrát svoju neúčasť na
preskúšaní neospravedlnil.
23. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti namieta, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný uskutočnili
nesprávny výklad ustanovenia § 10a ods. 4 zákona o mediácii, keď on mal za to, že žalovaný mal
termín, z ktorého sa ospravedlnil, vyhodnotiť ako nevyhovenie pri preskúšaní a mal stanoviť v zmysle

zákona o mediácii nový termín na preskúšanie. Kasačný súd je názoru, že výklad daného ustanovenia
bol vykonaný prvostupňovým orgánom a žalovaným správne, keďže táto právna norma (§ 10a ods. 4
posledná veta zákona o mediácii) predpokladá v rámci hypotézy dve alternatívy majúce za následok
vyčiarknutie mediátora z registra:
i) mediátor preskúšanie v termíne určenom ministerstvom nevykoná alebo

ii) pri opakovanom preskúšaní nevyhovie.
Ide o dve samostatné skutočnosti (predpoklady), ktoré sú navzájom nezávislé, pričom každá z nich
vedie k rovnakému výsledku. Jazykovým výkladom možno dospieť k záveru, že ad i) ak sa mediátor
nezúčastní preskúšania napriek predvolaniu (=„nevykoná“), ministerstvo ho vyčiarkne zo zoznamu; ad ii)
ak mediátor, ktorý sa zúčastnil preskúšania prvýkrát a nebol úspešný, má nárok na náhradný (opravný)

termín a ak nie je ani na tomto v poradí druhom termíne preskúšania úspešný, ministerstvo ho vyčiarkne
zo zoznamu. Ak sa výkladom práva rozumie proces zisťovania/objasňovania skutočného významu,
resp. zmyslu právnych noriem za účelom ich aplikácie na konkrétny prípad, kasačný súd konštatuje,
že v danom prípade ide o jasný, jednoznačný, zrozumiteľný text právnej normy bez rozporov, ktorý
nepripúšťa odlišný výklad ako vyššie uvedený.

24. Kasačný súd pripomína, že právna úprava ďalšieho vzdelávania mediátorov bola do zákona o
mediácii zavedená už v roku 2010, čiže sťažovateľovi je povinnosť sústavného vzdelávania sa aj po
zápise do registra mediátorov dlhodobo známa. Jej cieľom je zabezpečiť odbornú úroveň mediácie,
zároveň aj dôveryhodnosť, profesionalitu a efektívnosť jej výkonu. Inštitút preskúšania je náhradným
mechanizmom s cieľom overiť odbornosť mediátora, ktorý si nesplnil povinnosť pravidelnej účasti na

odbornom seminári. Ustanovenie § 10a ods. 4 zákona o mediácii myslí aj na možné „blokovanie“
preskúšania opakovanými neúčasťami zo strany mediátora, preto je legitímnym nástrojom striktné
naviazanie neúčasti na preskúšaní („nevykoná“) na vyčiarknutie mediátora zo zoznamu mediátorov,
čím sa zabezpečuje ochrana verejného záujmu na kvalitnom výkone mediácie odborne spôsobilými
osobami.

25. Pridruženú námietku sťažovateľa spočívajúcu v nemožnosti samostatného výberu termínu
preskúšania sťažovateľom kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže zákon o mediácii striktne
ustanovuje „preskúšanie v termíne určenom ministerstvom“.
26. Ohľadom podania zo dňa 6. decembra 2024, ktorým sťažovateľ namieta vyznačenie doložky
právoplatnosti a konštatuje odkladný účinok ním podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd dáva

do pozornosti nasledovné zistenia zo spisu. Napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený dňa
17.10.2024, sťažovateľovi dňa 18.10.2024. Posledný deň lehoty na podanie kasačnej sťažnosti bol
tak (pondelok) 18.11.2024, kedy sťažovateľ kasačnú sťažnosť vyhotovil a doručil správnemu súdu.
Dňa 28.11.2024 bola k napadnutému rozsudku vygenerovaná doložka právoplatnosti, ktorá jeho
právoplatnosť stanovila na deň 18.11.2024. Kasačný súd s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 písm.

c) SSP konštatuje, že deň právoplatnosti napadnutého rozsudku bol v doložke právoplatnosti ustálený a
vyznačený správne. Čo sa týka sťažovateľom zdôrazňovaného odkladného účinku kasačnej sťažnosti,
uvedená skutočnosť nemala žiadny vplyv na otázku právoplatnosti napadnutého rozsudku.
V. Záver27. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. So závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil
a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

28. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s §
167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Kasačný súd urobil
tak z dôvodu, že sťažovateľ úspech v kasačnom konaní nemal a súčasne neboli zistené výnimočné
dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by náhradu trov konania mohol žalovaný spravodlivo požadovať.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.