Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/225/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725200892
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5725200892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr.RóbertaBebčáka,členieksenátuJUDr.MartinyNemravovejaJUDr.MiroslavyKorbašovej,voveci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, dieťa zverené do spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti manželom: D. C., nar. XX.XX.XXXX, a E. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom
F. XXXX/XX, XXX XX G. – A., dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí
a rodiny Martin, Novomeského 4, 036 01 Martin, dieťa rodičov: matka H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. B. XXXX/X, XXX XX J., t. č. bytom K. B. XXXX, E., a otec A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. G. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní

otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/41/2025-92 zo dňa 28. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17P/41/2025-92 zo dňa 28. mája 2025
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Súd návrh otca na zníženie
vyživovacej povinnosti voči maloletému A. B. C., nar. XX.X.XXXX zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh, ktorým otec žiadal, aby súd rozhodol o znížení jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletému A. B. na sumu 100,- €. Uviedol, že maloletý bol zverený do
náhradnej osobnej starostlivosti D. C. a E. C. a v tomto rozsudku bol otec zaviazaný platiť výživné
vo výške 300,- € mesačne. Súd vychádzal z jeho príjmu u zamestnávateľa ZSSK a. s., ktorý v tom
čase predstavoval 2.400,- € mesačne. Otec uviedol, že má ďalšie vyživovacie povinnosti voči svojim
maloletým deťom H. a H., kde platí 280,- € mesačne. Zdôraznil, že v dôsledku zdravotného stavu

je od 13.1.2025 PN s nárokom na nemocenskú dávku 40,97967500 € na deň. Z toho dôvodu, že
od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane otca, žiadal zníženie
vyživovacej povinnosti voči maloletému A. B..

3. Z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 13P/68/2023 zo dňa 15.2.2024 okresný súd zistil, že
maloletý A. B. bol zverený do spoločnej náhradnej starostlivosti manželom D. C. a E. C. a otcovi bola
určená vyživovacia povinnosť voči maloletému A. B. v sume 300,- € mesačne. Krajský súd v Žiline

rozsudkom sp. zn.14CoP/144/2024 rozsudok Okresného súdu Martin potvrdil. Z rozsudku Okresného
súduMartinsp.zn.9P/199/2022zodňa7.10.2024okresnýsúdzistil,žetýmtorozsudkombolaschválená
rodičovská dohoda, kde sa otec okrem iného zaviazal platiť výživné na maloletého H. 130,- € a na
maloletú H. 130,- €.4. Po vykonanom dokazovaní okresný súd uviedol, že otec svoj návrh na zníženie vyživovacej
povinnosti odôvodnil tým, že od 13.1.2025 je PN. Na pojednávaní argumentoval tým, že hoci PN

skončila v máji 2025, tak nebol zaradený na svoju pôvodnú prácu, ale musel čerpať nútenú dovolenku
z dôvodu prehodnotenia jeho zdravotného stavu. Tiež argumentoval, že pôvodne určená výška
výživného bola podľa jeho názoru určená nesprávne. Okresný súd uviedol, že vyživovacia povinnosť
otca voči maloletému A. bola určená na sumu 300,- € rozsudkom, ktorý bol podrobený prieskumu
v rámci odvolacieho konania, a aj výrok o výživnom bol odvolacím súdom potvrdený, teda nadobudol

právoplatnosť, a preto v rámci tohto konania už nie je priestor na ďalšie zdôvodňovanie. Takto
právoplatne určenú výšku výživného je možné zmeniť, ak nastane zmena pomerov, ku ktorej môže
dôjsť na strane ktoréhokoľvek účastníka. I napriek tomu, že zákon priamo neuvádza a nevyžaduje, aby
išlo o podstatnú zmenu okolností, vzhľadom na relevantnosť inštitútu výživného, ako i na konštrukciu
okolností zmeny pomerov ako výnimky zo zásady res iudicata, teda nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí
smerujúcejkprávnejistote,ježiaduce,abykvydaniunovéhorozhodnutiadošlolenvtedy,akideozmenu

závažnejšieho charakteru. Nie je prípustné, aby boli právoplatné súdne rozhodnutia menené a aby
sa do ich obsahu zasahovalo len pre nepodstatnú zmenu pomerov. Vyživovacia povinnosť otca voči
maloletému A. vo výške 300,- € bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 17P/68/2023
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/144/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 20.3.2025. V aktuálnej veci okresný súd rozhodoval dňa 28.5.2025, teda po o niečo

málo dlhšej dobe ako dva mesiace. Návrh otca na zníženie výživného bol podaný 25.3.2025, teda len
5 dní potom ako nadobudol právoplatnosť skorší rozsudok o výživnom. Za tak krátku dobu, kedy bolo
prvotne určené výživné, nedošlo na strane maloletého dieťaťa k žiadnej zásadnej zmene pomerov. Na
strane otca tiež nedošlo k žiadnej zásadnej zmene pomerov. Otec síce argumentoval skutočnosťou, že
v dôsledku svojho zdravotného stavu bol od 13.1.2025 PN, avšak okresný súd v rámci dokazovania

vyžiadal správu od zamestnávateľa otca, z ktorej vyplýva, že otec bol PN od 14.1.2025 do 5.5.2025 a po
mimoriadnomposúdenízdravotnéhostavuzodňa14.5.2025jezdravotnespôsobilýprevýkonpracovnej
pozície rušňovodič, z uvedeného dôvodu pracovné zaradenie zamestnanca (otca) zostáva nezmenené,
bez zmeny podstatných náležitosti pracovnej zmluvy.

5. Vzhľadom na túto skutočnosť je podľa okresného súdu zrejmé, že aj príjem otca zostáva stále
rovnaký, lebo nedošlo k zmene pracovnej zmluvy, otec je zaradený na pôvodnú pracovnú pozíciu, ktorú
vykonával, a k žiadnej zmene pomerov na jeho strane nedošlo. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii otca, že
má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti okresný súd zdôraznil, že táto skutočnosť existovala už v čase
pôvodného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca. Keďže žiadna podstatná zmena pomerov na

strane otca nenastala, okresný súd návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému
A. zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, v ktorom namietal, že počas súdnych konaní došlo k

závažným pochybeniam zo strany sudkyne, a preto žiadal o zrušenie rozsudku 17P/41/2025. Uviedol,
že existujú skutočnosti, pre ktoré by jej rozhodnutia mali byť zrušené. Na poslednom pojednávaní dňa
07.05.2025 požiadal sudkyňu, že by si chcel vytvoriť vlastný zvukový záznam z pojednávania, na čo mu
povedala, že si ho nemôže spraviť, čo neodôvodnila, a následne povedala, aby jej odovzdal telefón a
všetky záznamové zariadenia. Doteraz nedostal zvukovú nahrávku z pojednávania. Poukázal na svoje

majetkové pomery a znížený príjem počas PN a namietal, že prvotné rozhodnutie nebolo správne
a že výška výživného nebola nastavená dobre. V predošlom rozhodnutí súd určil výživné z príjmu
presahujúceho 2400,- €, čo je nesprávne, pretože výživné sa má určovať z čistej mzdy. Nesprávne je
v rozhodnutí 13P/68/2023 popísaný výpočet vyživovacej povinnosti H. I. k A. B. C. pričom sudkyňa tiež
vychádzala z hrubého príjmu a pri rozdiele približne 580 € v hrubom mu určila výživné vo výške 300 € a

H. I. 100 €, čo je nepomer a tým zvýhodnila H. I.. Na internete našiel tabuľku, podľa ktorej by mal platiť 13
% z čistej mesačnej mzdy a H. I. 16 % z čistej mesačnej mzdy. Ďalej nebolo zdôvodnené, na čo potrebuje
syn A. B. C. tak veľa peňazí na výživnom (300 € výživné, od H. 100 € a prídavky 60 €, čo je 460 €). V
rozhodnutí 17P/41/2025 sudkyňa napísala aký mal príjem za rok 2024 (priemerný vymeriavací základ
za rok 2024 je 2229,05 €), čo vôbec nebolo objektívne, keďže predložil reálne príjmy do konca apríla

a ona sa zaoberala tým, koľko zarábal v roku 2024 a neprihliadla na to, že jeho príjem sa znížil, keď
bol na PN. Za posledných 12 mesiacov mal priemerný príjem v čistom 1422,66 €. H. I. podľa sudkyne
preukázala príjem 1200 € (asi v hrubom čo je 932.86 € v čistom), čiže sa jej príjem zvýšil, pričom pracujev Nemecku, a preto žiadal, aby bolo vyčíslené výživné podľa minimálnej mzdy v Nemecku. Sudkyňa je
proti nemu zaujatá, jeho návrhy neguje a tento proces nebol objektívny, férový a spravodlivý.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporúča odvolaciemu orgánu potvrdiť
rozsudok, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu.

8. Stará matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že z dôvodu osobnej povahy v zmysle § 11 Občianskeho
zákonníka ako dotknutá osoba neudelila súhlas s nahrávaním jej prejavu. Poukázala na nezrovnalosti

vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, k sume 24 000 € uviedla, že tieto
peňažné prostriedky sú určené na vyplatenie hypotéky, ktoré mal A. C. požičané na kúpu pozemku, ktorý
neskôr predal. Peniaze mu poukázala na účet dňa 30.1.2024. Žiadala doložiť do spisu doklad o vyplatení
hypotéky, doklad o zakúpení automobilu značky Opel, doklady o účelovom spojení dvoch hypoték do
jednej, aby na pohľad zväčšil svoj dlh kvôli svojej vyživovacej povinnosti. Ďalej žiadala doložiť zmluvu s
Reality Center o prenájme bytu a jeho spravovaní. Vyjadrila sa aj k účelovej rodičovskej dohode medzi

A. C. a H. C. o dobrovoľnom zvýšení výživného na maloletého H. a H. napriek tomu, že v tom čase už
mal určenú vyživovaciu povinnosť voči A. C. v sume € 300.

9. Otec v doplnení odvolania uviedol, že zo zvukovej nahrávky z pojednávania vyplýva, že H. I. si
uvádzala náklady ako internet a jemu sudkyňa poslala dokument na vyplnenie nákladov, kde neboli

žiadne takéto možnosti, len základné veci ako bývanie, elektrika, plyn. Sudkyňa si vyberá veci ako sa
jej hodia a H. I. sa takto snaží pomáhať a zvýhodňovať ju. Sudkyňa v rozhodnutí 17P/41/2025 uviedla,
že za prenájom bytu dostával 580,- € pričom preukazoval, že mal dohodu s Reality center a dostával
312,- €. Lustráciu v bankách tiež považuje za zaujatú, nakoľko ju sudkyňa urobila len jemu a nie aj
H. I.. Postoje a prístup súdu sú veľmi nespravodlivé, zaujaté a prihliada sa len na to ako sú všetci

chudáčikovia (jeho rodičia, syn A. C., H. I.). Rodičia mu ukradli 30000,- € a to nikoho nezaujíma. Jeho
príjmy sú za mesiac cca 1400,- € a teda 300,- € výživné na A. B. C. nebolo správne. Preto žiada o
zrušenie rozsudkov 13P/68/2023 a 17P/41/2025, lebo nebolo dostatočne preukázané, že A. B. C. má
byť v náhradnej starostlivosti a žiada súdnoznalecké dokazovanie z odboru psychiatrie.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vyvracia názor a mylné domnienky otca, že má vysoké
príjmy v krajine, v ktorej nežije, ale vykonáva zárobkovú činnosť cez slovenskú živnosť. Jej mesačný
príjem je realizovaný na dvojmesačné turnusy, čo po splnení všetkých podmienok v realite znamená
1150 eur mesačne. Zároveň musí byť zaistená na 2 alebo 3 mesiace vopred, pretože odvádza dane a
odvodydosociálnehosystému.Čakaciadobananovéhoklientamôžebyťvrozmedzí1alebo2mesiace,

čo jej neovplyvniteľný faktor. Rozhodnutie okresného súdu v danej veci pokladá za správne.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

13. K odvolacím námietkam otca smerujúcim do ustálenia skutkového stavu čo do zmeny pomerov
oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu a s tým súvisiaceho spochybnenia vyhodnotenia vykonaného
dokazovania, odvolací súd pripomína, že hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska

pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.14. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil, vec právne posúdil a svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že vnútorné

presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel
formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V

posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo
odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá
by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

15. Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom

možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie otca
nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Otec v podanom odvolaní zotrval na tvrdení o nesprávnom určení

výšky jeho príjmu za účelom určenia jeho vyživovacej povinnosti a spochybňoval tiež výšku výživného,
ktoréjepovinnáplatiťmatka.Krajskýsúdkotázkezmenysúdnehorozhodnutiaalebodohodyovýživnom
uvádza, že takáto zmena je možná len v prípade zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).
Okresný súd vecne správne pristúpil ku skúmaniu, či došlo k zmene pomerov a porovnával okolnosti v
čase pôvodného konania a v čase aktuálne vedeného konania o návrhu otca na zníženie výživného. V

zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd zvýrazňuje, že od pôvodného rozhodnutia o vyživovacej
povinnosti do podania návrhu na zníženie výživného uplynulo veľmi krátke obdobie. Z vykonaných
šetrení, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, nemožno žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodnila
zmenu výšky výživného, zistiť. Otec zníženie výživného v podanom návrhu odôvodňoval tým, že je
práceneschopný, a preto došlo k poklesu jeho príjmu. Za účelom vyhodnotenia tejto argumentácie otca

okresný súd vecne správne vykonal šetrenie a od zamestnávateľa otca zistil, že v pracovnom zaradení
otca nedošlo k žiadnej zmene a rovnako nedošlo ani k zmene jeho pracovnej zmluvy. Práve pracovné
zaradenie otca a z neho plynúca výška vymeriavacieho základu jeho príjmu bola podkladom pre
pôvodné rozhodnutie o výške jeho vyživovacej povinnosti. Ak v jeho pracovnom zaradení a v pracovných
podmienkach jeho pracovnej zmluvy nedošlo k žiadnej zmene, tak nemožno konštatovať takú zmenu

pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti
otca. Je pritom na mieste prízvukovať, že otec podal návrh na zníženie výživného prakticky v tom
istom čase ako nadobudol právoplatnosť predchádzajúci rozsudok určujúci výšku vyživovacej povinnosti
potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu. Čo sa týka práceneschopnosti otca je potrebné uviesť, že sa
jednalo o krátke, prechodné obdobie, ktoré bez ďalšieho nesignalizuje takú zmenu pomerov, ktorá by

mala mať za následok zmenu rozsahu jeho vyživovacej povinnosti.

17. Otec v odvolacom konaní namietal tiež skutočnosť, že ukončil vzťah, na základe ktorého mal príjem
z prenájmu svojho bytu. Vo vzťahu k tomuto prenájmu považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že
príjem z prenájmu nebol zahrnutý do vymeriavacieho základu, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie

v aktuálne preskúmavanom rozhodnutí a ani v pôvodnom rozhodnutí, ktorého zmeny sa otec domáha.
Z odôvodnenia tak predchádzajúceho ako aj aktuálneho rozsudku súdu prvej inštancie plynie, že pri
určovaní výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie z vymeriavacieho základu, do ktorého príjem
z prenájmu započítaný nebol. Pokiaľ otec namietal, že v aktuálne preskúmavanom rozsudku súd prvej
inštancie uvádzal sumu 580 eur mesačne za prenájom bytu, uvádza odvolací súd, že táto suma

bola súdom prvej inštancie uvedená len ako súčasť vyjadrenia starej matky na pojednávaní (ods. 7.
a ods. 13. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Nejedná sa o sumu, ktorá by súdom prvej
inštancie bola zahrnutá do príjmu otca. Preto aj v odvolacom konaní otcom tvrdená zmena v podobe
ukončenia vzťahu so spoločnosťou Reality center, s.r.o. nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie. K námietkam otca, že v zmysle tabuľky, ktorú našiel na internete, malo byť výživné

určené nižšou sumou, odvolací súd uvádza, že otec mal zrejme na mysli Ministerstvom spravodlivosti
SR zverejnenú metodiku pre určovanie výživného. Odvolací súd uvádza, že táto metodika má len
odporúčací a podporný charakter a určenie výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia
vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľnýchs okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa
je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné
prípady (obdobne NS SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 87/2017). Uvedená námietka otca preto nemôže obstáť.

18.Knámietkamotcaohľadompríjmovýchpomerovmatkypovažujeodvolacísúdzapotrebnézvýrazniť,
že predmetom prebiehajúceho súdneho konania je rozhodnutie o návrhu otca na zníženie jeho
vyživovacej povinnosti. Vecne správne sa potom súd prvej inštancie zaoberal predovšetkým otázkou,
či v konaní boli zistené také skutočnosti, ktoré by znamenali podstatnú zmenu pomerov na strane

otca vedúcu k záveru o potrebe jeho vyživovaciu povinnosť znížiť. Otec pritom v konaní spochybňoval
aj závery predchádzajúceho súdneho rozhodnutia čo do ustálenia výšky príjmu matky a z neho
vyplývajúcejsumyvýživného,ktoréjematkapovinnáplatiť.Rovnakootecvkonaníavpodanomodvolaní
spochybňoval tiež výšku svojho príjmu určenú v predchádzajúcom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti
a výšku ustálených odôvodnených výdavkov mal. A. B.. K námietkam, ktorými otec spochybňoval
výšku výživného určeného rozsudkom súdu prvej inštancie vo veci sp. zn. 17P/68/2023 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 14CoP/144/2024, súd prvej inštancie vecne správne
uviedol, že s ohľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozhodnutia (rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.3.2025) nie je možné v tomto konaní uvedené rozhodnutie opätovne posudzovať
a prehodnocovať závery, z ktorých toto rozhodnutie vychádzalo. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
na úpravu ustanovenia § 226 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého právoplatnosť je vlastnosť

súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Predmetom
konania bol, ako už bolo konštatované, návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, a preto
súd prvej inštancie vecne správne zameral dokazovanie na zisťovanie stavu veci v kontexte posúdenia
otázky zmeny pomerov na strane otca, ktorá by prípadne viedla k zmene výšky vyživovacej povinnosti.
S ohľadom na uvedené preto námietky otca čo do určenia výšky výživného matke a otcovi a čo

do ustálenia odôvodnených výdavkov mal. A. B. v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí nemožno
vyhodnotiť ako dôvodné. Bolo namieste zaoberať sa výlučne otázkou, či došlo k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodnila zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Aj s ohľadom na veľmi krátke
časové obdobie od predchádzajúceho rozhodnutia nemožno konštatovať žiadnu podstatnú zmenu čo
do pomerov matky ani čo do výšky dôvodných výdavkov mal. A. B..

19. Krajský súd pritom považuje za potrebné uviesť, že nemôže obstáť otcom v spojitosti s tvrdenou
výškou príjmu matky minimálne naznačovaný prístup, že pokiaľ jeden rodič má vyšší príjem na
zabezpečenie potrieb dieťaťa, tak sa tým má znížiť vyživovacia povinnosť druhému rodičovi. Takýto
výklad vyživovacej povinnosti je v príkrom rozpore so samotným zmyslom a účelom inštitútu výživného

(nielen v právnom zmysle, ale i z hľadiska prirodzenej zodpovednosti každého z rodičov za výživu jeho
dieťaťa) a odporuje aj elementárnym zákonným kritériám pre určovanie výšky výživného (osobitne §
75 ods. 1 zákona o rodine). Výška príjmu „druhého“ rodiča ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti
výživou povinnej osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo. Obaja rodičia majú rovnakú povinnosť
vyživovať svoje nezaopatrené dieťa. Skutočnosť, že by jeden z rodičov dosahoval vyššie príjmy, bez

ďalšieho nezbavuje druhého (rovnako výživou povinného rodiča) povinnosti vyživovať svoje dieťa.

20. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

22. V podanom odvolaní otec tiež uviedol, že sudkyňa súdu prvej inštancie je proti nemu zaujatá, jeho
návrhy neguje, proces nebol objektívny, férový a spravodlivý, ďalej, že lustráciu v bankách považuje za

zaujatú, nakoľko ju sudkyňa urobila len jemu a nie aj H. I., postoje a prístup súdu sú nespravodlivé,
zaujaté. Tieto námietky a tvrdenia o zaujatosti odvolací súd vyhodnotil v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. c) CSP ako odvolací dôvod, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. V zmysle ust. § 49 ods. 1
CSP platí, že sudca je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer
k sporu, k stranám konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Odvolací

súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a s procesným postupom súdu prvej inštancie
konštatuje, že na strane konajúcej sudkyne G. L. nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by mala byť vo
vzťahu k otcovi zaujatá, ani žiaden iný dôvod, pre ktorý by mala byť z prejednávania danej veci vylúčená.
Ani z objektívneho hľadiska nie je možné konštatovať, že by konajúca sudkyňa nedávala záruky prenestranný a objektívny prístup k predmetnej právnej veci, keď krajským súdom nebolo zistené, že
by konajúca sudkyňa v priebehu prvoinštančného konania nedávala pre účastníkov objektívnu záruku
svojej nestrannosti. Krajský súd preto nezistil naplnenie ani subjektívneho, ani objektívneho hľadiska pre

možné spochybnenie nestrannosti konajúcej zákonnej sudkyne. Na spochybnenie nestrannosti sudcu
nemôže postačovať to, ako sa nestrannosť sudcu subjektívne javí, ale je podstatné len to, či relevantne
existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca
určitým nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Z prejednávania a rozhodovania veci môže byť
sudca vylúčený iba v prípade, ak je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k sporovým stranám alebo

k zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude
môcť rozhodovať nezávisle a nestranne. Zo samotného ničím nepodloženého tvrdenia otca nemožno
dospieť k záveru o akomkoľvek pomere konajúcej sudkyne k účastníkom alebo k prejednávanej veci,
a preto krajský súd nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu.

23. Krajský súd v Žiline po posúdení námietok otca konštatuje, že ich obsahom bolo namietanie

procesného postupu konajúcej sudkyne a jej rozhodovacej činnosti v predmetnej veci, teda že ide
o okolnosti, ktoré podľa § 49 ods. 3, § 53 ods. 3 CSP spočívajú v procesnom postupe a rozhodovacej
činnosti konajúcej sudkyne, čo nie je dôvodom pre jej vylúčenie. Z uvedeného plynie záver odvolacieho
súdu, ktorý nezistil, že by vo veci rozhodovala sudkyňa, ktorá by bola zaujatá, a teda z rozhodovania
veci vylúčená. Tým nebol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP.

24. Otec v odvolaní namietal tiež skutočnosť, že mu sudkyňa neumožnila vyhotoviť si z pojednávania
zvukový záznam. Odvolací súd sa za účelom vyhodnotenia dôvodnosti tejto námietky oboznámil
s nahrávkou a so zápisnicou z pojednávania konaného dňa 28.05.2025 a konštatuje, že uvedená
námietka je dôvodná. Tak z nahrávky ako aj zo zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že otec súd

prvej inštancie požiadal o možnosť vyhotoviť si z pojednávania vlastný zvukový záznam. Sudkyňa súdu
prvej inštancie mu však vyhotovenie záznamu neumožnila s odôvodnením, že z celého pojednávania
vykonáva zvukový záznam súd a tento záznam bude otcovi na požiadanie doručený. Odvolací
súd vo vzťahu k uskutočňovaniu a zaznamenávaniu priebehu pojednávania pomocou technických
zariadení poukazuje na ustanovenie § 175 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého si môže

strana a jej zástupca zaznamenať priebeh pojednávania pomocou technických zariadení určených na
zaznamenávanie zvuku s tým, že túto skutočnosť vopred oznámi súdu. Toto ustanovenie tak účastníkovi
konania výslovne umožňuje priebeh pojednávania si zaznamenať pomocou vlastného technického
zariadenia na záznam zvuku, pričom vyhotovenie takéhoto záznamu je obmedzené len tým, že účastník
túto skutočnosť vopred súdu oznámi. Zákon tak týmto ustanovením umožňuje priebeh pojednávania

zvukovo zaznamenať dokonca bez ohľadu na prípadný možný zásah do osobnostných práv iných osôb
zúčastnených na pojednávaní. Konajúci súd nie je ani oprávnený rozhodovať o tom, či si účastník môže
záznam vyhotoviť alebo nie.

25.Zuvedenéhotedaplynie,žezostranysudkynesúduprvejinštanciedošlokprocesnémupochybeniu,

keď otcovi neumožnila vyhotoviť záznam z dotknutého pojednávania. Odvolací súd sa potom zaoberal
posúdením otázky, či takéto procesné pochybenie má za následok odňatie možnosti otca konať pred
súdomsozáveromoporušeníjehoprávanaspravodlivýsúdnyproces/§365ods.1,písm.a)CSP/alebo
charaktervady,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci/§365ods.1,písm.d)CSP/.
Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi vadami konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a vadami konania, ktoré takýto následok nemali. Z takéto rozlišovania možno vyvodiť, že nie
každý nesprávny postup súdu vyúsťuje do zmätočnosti konania prejavujúcej sa napr. v odňatí možnosti
účastníka konať pred súdom. A o taký prípad išlo aj v preskúmavanej veci. Súd prvej inštancie síce
v rozpore s vyššie uvedeným zákonným ustanovením neumožnil otcovi vyhotoviť zvukový záznam z
pojednávania, no týmto jeho postupom nebola otcovi odňatá možnosť konať pred týmto súdom. Podľa

ustálenejsúdnejpraxesatotižzaodňatiemožnostikonaťpredsúdompovažujetakýpostupsúdu,ktorým
súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok
a Civilný mimosporový poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a ku skutkovej a právnej stránke veci a pod.). Realizácia
procesných práv účastníka konania nebola otcovi zákazom vyhotovenia zvukového záznamu nijako

obmedzená,otecsapojednávaniazúčastnil,vyjadrilsaamaltakmožnosťsvojeprocesnéprávauplatniť.
Otcovi nič nebránilo oboznámiť sa so zvukovým záznamom, ktorý na pojednávaní vyhotovil súd prvej
inštancie a o ktorého vyhotovení bol na začiatku pojednávania otec sudkyňou poučený. Neumožnenie
vyhotovenia zvukového záznamu, hoci išlo o nesprávny postup súdu prvej inštancie, nie je možné podľaodvolacieho súdu považovať za postup znemožňujúci otcovi realizovať jeho práva a brániť sa účinne
proti rozsudku súdu prvej inštancie, a už vôbec nie v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Takéto pochybenie súdu prvej inštancie zároveň nemalo žiadny dopad na vecnú

správnosť rozhodnutia.

26. Ďalšie odvolacie argumenty otca už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných
ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn.
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do

detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

27. Na základe uvedených zhodnotení pristúpil krajský súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného

zamietnutý.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.