Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7CdoR/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204616
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2125204616.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého T. H., narodeného XX. T. XXXX,
bytom P. XX, O., dieťa matky: T. H., narodenej XX. U. XXXX, evidenčne bytom W. XXX, V., prechodne
bytom P. XX, O., zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Andrejcovou, Humenné Štefánikova 2326/22, a
otca: L. H., narodeného XX. T. XXXX, evidenčne bytom K. XXX, O., prechodne bytom U. XXX/XX, P. - L.,
o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava na nariadenia neodkladného opatrenia, vedenom

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 0PPOm/2/2025, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského
súdu v Trnave zo 18. augusta 2025 sp. zn. 11CoPom/1/2025, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 13. júna 2025 č. k.
0PPOm/2/2025-20 na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého T. H., narodeného XX. T. XXXX, do starostlivosti L. H., nar.
XX. T. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX O., prechodne bytom U. XXX/XX, P. - L..
1.1. Súd prvej inštancie mal za dostatočne osvedčené splnenie základných zákonných podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzal z preukázaných skutočností, podľa ktorých matka

maloletého so súčasným partnerom, v súčasnosti nevedia plnohodnotne zabezpečiť základné potreby
maloletého, nevedia mu vytvoriť bezpečné prostredie, práve naopak, zo znaleckého posudku č. XX/
XXXX od PhDr. Z. X. podaného pre účely trestného konania vyplýva, že maloletý trpí emočnou a
sociálnou depriváciou, ktorá u dieťaťa vzniká v dôsledku dlhodobého zanedbávania a nevhodného
prístupu rodiny k dieťaťu, a jej výsledkom je týrané dieťa, ktorého znaky v znaleckom posudku
podrobne opísala. Tiež uviedla, že maloletý je emočne aj sociálne deprivované dieťa, čo je výsledkom

zanedbávania a celkového nevhodného prístupu rodiny vo výchove už od útleho detstva, pričom ujma
na psychickom zdraví maloleté má celoživotné dôsledky. Maloletý je týmto zo strany matky a jej
súčasného partnera v ich prostredí vystavený riziku ohrozenia života, zdravia, a priaznivého vývinu.
Záujem vykonávať starostlivosť o maloletého prejavil otec maloletého, s ktorým má podľa navrhovateľa
maloletý dobrý a vrúcny vzťah. Súd preto dočasne zveril maloletého práve do starostlivosti otca.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 18. augusta 2025 sp. zn.
11CoPom/1/2025 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
2.1. Odvolací súd mal obsahom spisu osvedčené, že maloletý bol právoplatným rozsudkom zverený do
osobnejstarostlivostimatky,vktorejstarostlivostisaajdlhodobofaktickynachádzalatoaždonariadenia
predmetného neodkladného opatrenia. Vzťah otca s maloletým bol spočiatku veľmi dobrý, stretávali sa
často a na pravidelnej báze, následne (podľa názoru otca pod vplyvom matky a jej partnera) maloletý

začal otca odmietať a preto otec hoci má upravený styk s maloletým súdnym rozhodnutím, už viac ako
štyri roky sa s maloletým v zmysle súdnej úpravy nestýkal. K ich stretnutiu došlo na pôde školy dňa09. 06. 2025 pri riešení výchovno-vzdelávacích výsledkov maloletého a jeho nevhodného správania k
spolužiakom, kedy napriek ich dlhodobému odlúčeniu T. svojho otca hneď pri stretnutí objal, prejavil
ľútosť nad ich narušeným vzťahom a vyjadril želanie s otcom sa stretávať. Z obsahu spisu odvolací

súd tiež zistil, že zo strany Spojenej školy v Trnave, X., ktorú maloletý navštevoval boli opakovane
hlásené sociálnej kuratele skutočnosti nasvedčujúce zanedbávaniu rodičovských povinností zo strany
matky, jej nedostatočného záujmu o výchovno-vzdelávací proces maloletého, nespoluprácu so školou a
predovšetkým pre podozrenie z odopierania stravy maloletému a z jeho psychického a fyzického týrania.
Preto navrhovateľ podal dňa 22. 12. 2023 na Okresný súd v Trnave podnet na začatie konania o uloženie

výchovného opatrenia maloletému T. pobytovou formou za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky
a jeho matke formou uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. Na Okresnom súde
Rimavská Sobota tiež prebieha konanie vo veci uloženie výchovného opatrenia, ktoré nie je právoplatne
ukončené.
2.2. Podľa odvolacieho súdu sa dňa 13. 06. 2025 maloletý T. ocitol bez akejkoľvek starostlivosti, keďže
v uvedený deň bola matka spolu s jej partnerom väzobne zadržaná. Navrhovateľ ihneď kontaktoval otca

maloletého, ktorý sa bezodkladne dostavil a prejavil ochotu prevziať starostlivosť o svojho syna, s čím
maloletý súhlasil. Matka ako aj jej priateľ W. sa už nemôžu o maloletého starať, keďže sú obvinení z
dôvodu podozrenia zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby formou spolupáchateľstva a hoci u matky
a jej priateľa bola v trestnom konaní väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka,
t.j. boli ponechaní na slobode, obom bol súčasne uložení zákaz styku s poškodeným maloletým T. a

zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti
na úkonoch trestného konania a tiež zákaz kontaktu s poškodeným T. v akejkoľvek forme, vrátane
kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami
príp. prostredníctvom tretích osôb.
2.3. Vo svetle uvedených skutočností, ktoré jednoznačne vylučujú v súčasnosti osobnú starostlivosť

matky o maloletého T. (nielen z dôvodu zákazu fyzického priblíženia sa k maloletému ale i z
dôvodu existencie veľmi vážnych pochybností o jej spôsobilosti starať sa riadne o maloleté dieťa
spôsobom, rešpektujúcim jeho základné práva), podľa odvolacieho súdu treba považovať rozhodnutie
o zverení maloletého do otcovej starostlivosti za správne a zákonné. Nejde tu o ignorovanie existencie
právoplatného rozsudku, ako tvrdí matka, ale o zákonný postup súdu v zmysle § § 365 ods. 1 CMP,

keďže situácia v rodine vyžadovala okamžitú ingerenciu súdu v záujme ochrany maloletého dieťaťa.
2.4. Odvolací súd súčasne zdôraznil, že má za to, že bolo dostatočne osvedčené, že vzťahy medzi
otcom a maloletým sú veľmi dobré, otec sa zatiaľ javí ako starostlivý a načúvajúci potrebám maloletého
a maloletý sa u otca cíti dobre. Aktuálne je otec nielen najbližšou do úvahy prichádzajúcou osobou, ale
zároveň i najvhodnejšou osobou, ktorá je schopná o maloletého sa postarať v situácii, ktorá nastala a

ktorej riešenie neznesie odklad, pretože je nutné bezodkladne upraviť pomery dovtedy, kým súd v konaní
vo veci samej nerozhodne o výkone práv a povinností k maloletému na základe riadneho a úplného
dokazovania.

3. Matka (ďalej aj ako „dovolateľka“) podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V úvode podaného dovolania zopakovala rozhodnutia súdov
nižšej inštancie a uviedla, že je presvedčená o tom, že súd prvej i druhej inštancie nedostatočne zistil
všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutie odvolacieho
súdu, a tiež vec nesprávne právne posúdil.

3.1. Matka v dovolaní vyjadrila nesúhlas s tým, aby bol maloletý zverený do starostlivosti otca, podľa
jej názoru by bolo správne a v záujme maloletého umiestniť ho dočasne do ústavnej starostlivosti.
Je presvedčená o tom, že tak by bolo oňho lepšie postarané, boli by mu pravidelne podávané lieky,
zabezpečená strava, hygiena, vzhľadom na jeho zdravotný stav 24 hodinová opatera a adekvátna
lekárska starostlivosť. Maloletý je totiž uznaný ako osoba ZŤPS s doprovodom a potrebuje starostlivosť,

akú mu jeho otec nie je schopný poskytnúť. Vychádza pritom z článku, uverejneného v Regionálnych
novinách MY č. XXX z XX. XX. XXXX, ktorý článok sa zaoberá ich prípadom. Matka tiež zdôraznila, že
počas starostlivosti otca o syna mal dvakrát život ohrozujúci epileptický záchvat, ktorý vyžadoval ústavnú
liečbu. Matka tiež namietla znalecký posudok, ktorý bol podľa nej vypracovaný na základe neúplných
informácií a zdôraznila, že s riaditeľkou školy mali nezhody, pretože škole vytkla, že počas vyučovacích

hodín mal syn úraz - zlomeninu ruky, pričom mu škola nezabezpečila lekárske ošetrenie. Následne škola
zasielala podnety a správy na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, smerujúce k odobratiu dieťaťa z jej
starostlivosti. Záverom matka vyzdvihla, že spolu s jej druhom majú za to, že sú vo veci vzneseného
obvinenia voči nim pre týranie jej syna nevinní, a ani v doterajšom vyšetrovaní, ktoré stále neboloskončené, nič nesvedčí o tom, že by sa takéhoto skutku dopustili. Obvinenia sa zakladajú len na
tvrdeniach a vyjadreniach vedenia školy, neberú sa vôbec do úvahy výpovede susedov ani terénnych
pracovníkov sociálneho úradu z náhodných kontrol, ani vyjadrenia lekárov o jej zodpovednom prístupe

a starostlivosti spolu s druhom k maloletému T..
3.2. Zhrňujúc, matka za nesprávny procesný postup súdu vidí najmä (i) nedostatočné zistenie
skutkového stavu, (ii) kolíziu medzi uznesením o neodkladnom opatrení a právoplatným rozsudkom
iného súdu upravujúcim styk rodiča s dieťaťom, (iii) nesprávne posúdenie vzájomného vzťahu medzi
uznesením Okresného súdu Trnava a právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.

k. 2P/156/2020-184 zo dňa 20. októbra 2021, právoplatným dňa 05. novembra 2021, ktorým došlo k
zrušeniu právoplatného súdneho rozhodnutia nepriamym spôsobom nariadené neodkladné opatrenie je
v priamom rozpore s právoplatným súdnym rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota, ktoré jasne
stanovilodvojfázovúpostupnosťstykusotcom:najprvzaprítomnostimatky,ažnáslednebezprítomnosti
matky, ktoré neboli doposiaľ zrealizované a teda nie je možné postupovať podľa ďalšej úpravy a škola
ani druhý súd nemá právo postupovať v rozpore so súdnym rozhodnutím, ktoré skutočnosti treba

považovať za takú vadu v konaní, ktorá mohla a mala za následok znemožnenie účastníkovi konania
(matke) vykonávať jej procesné práva v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Vzhľadom na uvedené dovolateľka navrhla, aby dovolací súd vyhovel jej dovolaniu a napadnuté
uznesenia nižších súdov zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.Kdovolaniumatkysavyjadrilnavrhovateľ,ktorýrozhodnutieoprípustnostidovolania,akoajodovolaní
ako mimoriadnom opravnom prostriedku plne ponechal na zvážení dovolacieho súdu.

5. Otec vo svojom vyjadrení k dovolaniu matky uviedol, že navrhuje dovolanie matky zamietnuť, aby
sa mohli posunúť ďalej veci okolo maloletého, vrátane jeho zverenia do jeho opatery a verí, že súd

rozhodne v najlepší prospech maloletého.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba,
teda účastník konania, v ktorého neprospech bolo napádané rozhodnutie odvolacieho súdu vydané (§

424 CSP), zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443
CSP) dospel k záveru, že dovolanie matky je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo bol
namieste taký postup (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktorá je od 01. júla

2016 upravená v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP (citovanom
už súdom prvej inštancie), podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77,
obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní neustanovuje inak, ak ide o prípustnosť dovolania vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolania bolo preto potrebné posudzovať podľa

ustanovení CSP.

8. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421
CSP. V danom prípade je dovolaním uplatnený dovolací dôvod (a dôvod prípustnosti dovolania) v zmysle
§ 420 CSP.

9. Matka maloletého dieťaťa prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm.

f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

10. V prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia podľa § 420 CSP dovolací súd v
prvom rade skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací
súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolanímnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP
irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

11. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie buď potvrdzuje alebo mení, ale napr. i rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ak samotné
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/76/2016
a odbornú právnickú literatúru - Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J.,

TomašovičM.akol.:Civilnýsporovýporiadok,Komentár,Praha:C.H.Beck,str.458).Takásituáciamôže
nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri
splnenípodmienok§325ods.1CSP).Rovnakovprípadenávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba, resp. návrh na začatie konania podľa § 336 ods.
1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec
samu. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne

(pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie
podania) bez toho, aby vec prejednal.

12. V rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/157/2017 najvyšší súd uviedol, že „ ... vylúčením
prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia,

ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade
takého rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže
byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť
určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu
vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri

tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán
sporu (účastníkov konania)“.

13. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. novembra 2019 sp.
zn. IV. ÚS 110/2019-16 vyplýva, že: „ ... Pri neodkladných opatreniach nekonzumujúcich vec samu (vo

vzťahu k vylúčeniu prípustnosti dovolania) sa zároveň zohľadňuje, že ide (len) o dočasné procesné
opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené.
Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú,
definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby
zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú

nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/157/2017).“.

14. Preto ak na dovolaním napádané rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení nadväzuje
konanie vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému T., v ktorom

konaní, aktuálne vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2P/77/2025 sa prejednáva
návrh otca maloletého o zverenia maloletého T. do jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného
matke, ktorá významná skutočnosť z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania matky vyplýva nie len
z tvrdení otca maloletého vo vyjadrení k dovolaniu matky, z komplexnej správy navrhovateľa doručenej
súdu prvej inštancie dňa 11. 07. 2025, ale aj z oznámenia Okresného súdu Rimavská Sobota na

žiadosť dovolacieho súdu, práve v ktorom konaní budú do hĺbky preskúmavané aj sporné skutkové
okolnosti tvrdené matkou v odvolaní a prejednávanom dovolaní, dovolaním matka napáda rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej.

15. Je napokon nesporné, že inštitút neodkladného opatrenia upravuje CSP v § 324 a nasl. ako tzv.

osobitný procesný postup, ktorému zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o
návrhu na jeho nariadenie a súčasťou takejto špecifickej úpravy je jej založenie, okrem iného, i na
momente prekvapenia tým, že tomu, voči komu návrh na neodkladné opatrenie smeruje, sa návrh a
ďalšie podania doručujú až s rozhodnutím vyhovujúcim návrhu.

16. Najvyšší súd tiež pripomína, že cieľom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu
ochranu porušeným alebo ohrozeným právam subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie, prípadne
eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania
nastať. Za týmto účelom zákonodarca zakotvil zjednodušený procesný postup súdu pri rozhodovaní onávrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhoduje v lehote 30 dní (v osobitne upravených prípadoch
aj skôr, dokonca i do 24 hodín ako to bolo v danej veci - pozn.), bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. Táto krátka zákonná lehota neumožňuje, aby súd vykonal riadne dokazovanie

a nariaďoval pojednávanie. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Riadne
dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené (k tomu sa obdobne vyjadril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 04. augusta
2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020).

17. Pre úplnosť dovolací súd ešte poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna
úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takéhoto rozhodnutia ide (len) o dočasné
procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone
zrušené (a to aj na návrh matky). Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len

dočasnej a bez prejudikovania tým konečnej (definitívnej) ochrany, poskytovanej až rozhodnutím súdu
vovecisamej.Zákonodarcatubezpochybyzohľadnil,žeprocesnénesprávnostisúdov,kuktorýmpritom
môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení účastníkov
konania.

18. Preto pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním matky nekonzumuje vec samu,
keďže bude dotknuté konaním a rozhodnutím vo veci samej, a teda sa nejedná o rozhodnutie vo veci
samej alebo ktorým sa konanie (o veci vymedzenej návrhom na začatie konania) končí, tak ako to
prezumuje ustanovenie § 420 CSP, prípustnosť dovolania matky preto z § 420 písm. f) CSP nemožno
vyvodzovať.

19. Podľa § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné.

20. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie matky podľa § 447 písm. c) CSP odmietol bez toho,

aby sa zaoberal vecnou dôvodnosťou podaného dovolania.

21. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

22. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.