Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100760
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100760.1

Uznesenie

6 1S/60/2025

1S/60/2025

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom

Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, v zastúpení advokátskou kanceláriou
Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomašíkova 46, 832 05 Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2025/389254-002 zo dňa
10.04.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

6 1S/60/2025

1S/60/2025

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

6 1S/60/2025

1S/60/2025

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 29.05.2025 domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2025/389254-002 zo dňa 10.04.2025 (ďalej
len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, č.j.: OU-
SC-OSZP-2025/002488-018 zo dňa 24.01.2025 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“). Okresný
úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie prvostupňovým rozhodnutím rozhodol, že zmena

navrhovanej činnosti „Obytná zóna – Zálesie: príprava infraštruktúry územia II. a III. etapy“, umiestnená
na území Bratislavského kraja, okres Senec, obec A., II. etapa na pozemkoch KN“C“, parcelné č. XXXX/
XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XXX,XXXX/XXX a pozemky KN“E“, parcelné č. XXXX/X, XXXX/X a III. etapa na pozemkoch
KN“C“. parcelné č. XXXX/X,XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a
pozemkoch KN“E“, parcelné č. XXXX/X B. XXXX/X v k.ú. A., ktorej navrhovateľom je EMPARK, s.r.o.,

Seredská 247/4012, 917 05 Trnava, IČO: 36 238 813, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnomznení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“). Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu, Okresnému úradu
Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie.

2. Žalobca súčasne s podaním žaloby podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol priznať správnej žalobe
odkladný účinok. Návrh na jeho priznanie žalobca odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne
následky, najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí,

pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. V rámci argumentácie
k dôvodnosti priznania odkladného účinku žalobca poukázal na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o životnom prostredí“) a na princípy prevencie
a predbežnej opatrnosti uplatňované v rámci ochrany životného prostredia, ktoré je podľa žalobcu
potrebné prepojiť s odkladným účinkom žaloby, resp. kasačnej sťažnosti. Uviedol, že vzhľadom na
priemernú dĺžku súdneho konania sa stáva, že vo veciach životného prostredia sa súdny prieskum

právoplatného administratívneho rozhodnutia skončí rozsudkom, ktorým sa toto rozhodnutie zruší,
avšak medzičasom už uvedené bolo vykonané s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, čo
podľa žalobcu nekorešponduje s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Podľa žalobcu včasnosť
súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom
požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia

vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania odkladného
účinku nebude po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. Žaloba navrhol priznať správnej žalobe odkladný
účinok, keďže nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky
životnéhoprostredia,atodrevín,ktorévrámcikrajinyvovšetkýchpásmachochranyposkytujúmitigačné
efekty. Ďalej žalobca uviedol, že zásada predbežnej opatrnosti prikazuje prijať opatrenie na zamedzenie

naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť hrozby sporná. Žalobca mal za to, že v dôsledku
zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok správnej žalobe, lebo jej podstatou
je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom, pričom táto
žaloba smeruje k tomu, aby hrozbe bolo zabránené.

II.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním
doručeným správnemu súdu dňa 05.08.2025, pričom administratívny spis bol súdu doručený dňa
02.12.2025. Žalovaný s návrhom žalobcu, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, nesúhlasil.

Podľa žalovaného, okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy nehrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok. Existencia hrozby
vzniku závažnej ujmy musí byť riadne osvedčená a musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Žalovaný mal za to, že žalobca
nevysvetlil, aká závažná ujma na životnom prostredí hrozí v prípade nepriznania odkladného účinku, a

ani nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy, t. j. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali
hrozbu nezvratného zásahu na životnom prostredí.

III.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcoviby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť

žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia

sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené

hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva
predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného

účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný
nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho
očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný
nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne

k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného
nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť (unesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020).

11. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu, správny súd nezistil zákonný dôvod pre
jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by v danom prípade
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma na životnom prostredí.12. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, že hrozí závažná ujma a iný vážny
nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby reálnu existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy na

životnom prostredí dostatočne odôvodnil. Žalobca nevysvetlil, aká závažná ujma na životnom prostredí
hrozí v prípade nepriznania odkladného účinku, a zároveň ani nepreukázal existenciu hrozby závažnej
ujmy na životnom prostredí, t. j. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali hrozbu ním všeobecne
tvrdeného nezvratného zásahu na životnom prostredí. Tvrdený nezvratný zásah do životného prostredia
je len teoretický a žalobca ho na dané okolnosti predmetu konania nijako nevysvetlil. Žalobca dôvodnosť

návrhu nepodložil konkrétnymi skutkovými okolnosťami, preukazujúcimi opodstatnenosť predpokladu o
existencii hrozby nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia v
dôsledku záveru správneho konania o podnete v predmetnej veci, že navrhovaná činnosť "Obytná zóna
- Zálesie“ sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

13. Len odkaz na § 185 písm. a) SSP v spojení s § 13 zákona o životnom prostredí ako aj na

všeobecné tvrdenie hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia prvého stupňa,
bez prepojenia na skutkové okolnosti prípadu, je na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nepostačujúci. Žalobca sa obmedzil predovšetkým na odkazovanie na právnu úpravu a teoretické
východiská všeobecne aplikovateľné v oblasti ochrany životného prostredia (princípy prevencie
a predbežnej opatrnosti), resp. teoretické východiská všeobecne aplikovateľné pri rozhodovaní

o odkladnom účinku. Žalobca uviedol všeobecné tvrdenie, že hrozbu závažnej ujmy na životnom
prostredí vidí v nenávratnom zničení drevín, avšak bližšie túto hrozbu nekonkretizoval, neuviedol
podpornú argumentáciu a taktiež k uvedenému tvrdeniu nepredložil dôkazy, z ktorých by bolo možné
vyčítať reálnu existenciu takejto hrozby a to aj vo vzťahu k jej prípadnej intenzite, resp. rozsahu.

14. Zároveň možno konštatovať, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným
záujmom.

15. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej

žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu
dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil,
nemožno takémuto návrhu vyhovieť. Preto správny súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí na
životnom prostredí závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného

zákonného ustanovenia. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré
by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že poukaz na hypotetické následky nepredstavuje dôvod
na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že

preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.US 364/2017 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov uznesenia

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7Sžks/17/2018zodňa30.05.2018.Vzhľadomnadôkazné
bremeno, ktoré zaťažuje žalobcu, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného
nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by
mohol správny súd vyhodnotiť. Ako už súd vyššie uviedol, nie je vecou správneho súdu, aby sám za
žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. V súvislosti s aplikáciou inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe je potrebné mať
na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym
spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných
rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok stanovených v § 185 SSP.

18. Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie postupom podľa § 188 SSP zamietol.19.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

2 1S/60/2025

1S/60/2025

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e) SSP.