Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-23Sa/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200413
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200413.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudcom Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny,
odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava,
IČO: 30 794 536, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/
SOC/2022/11329 LM zo dňa 19.08.2022, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky č. NZ3/SVAR/SOC/2022/56968-6 zo dňa 15.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa si za účelom pokrytia výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb
novorodenca uplatnila nárok na priznanie príspevku pri narodení dieťaťa D. B., narodeného
XX.XX.XXXX (ďalej ako „Príspevok“), pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej
ako „Prvostupňový orgán“) vydal dňa 15.07.2022 rozhodnutie č. NZ3/SVAR/SOC/2022/56968-6 (ďalej

ako „Prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, že žalobkyňa na Príspevok nemá nárok. Ako dôvod
pre toto rozhodnutie uviedol, že žalobkyňa nespĺňa podmienku na Príspevok, ktorou je trvalý pobyt a
bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky.

2. Žalobkyňa podala proti Prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, doručené žalovanému dňa
01.08.2022, v ktorom namietala, že trvalý pobyt na území Slovenskej republiky má, a tento pobyt
neslúži len na príležitostné ubytovanie, ale sa v mieste trvalého pobytu zdržiava, na území Slovenskej

republiky má sústredené najdôležitejšie záujmy, a to vrátane zdravotnej starostlivosti o oprávnenú osobu
a dieťa. V evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je vedená z dôvodu, že má uzatvorený pracovný
pomer v Maďarsku, a preto aj verejné zdravotné poistenie má z uvedeného dôvodu v Maďarsku, avšak
na základe zaevidovaného nárokového formulára E016 má slovenský preukaz poistenca. Žalobkyňa
v odvolaní tiež uviedla, že v Maďarsku si neuplatnila nárok na príspevok pri narodení dieťaťa.
Žalovaný, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych
dávok, rozhodnutím zo dňa 19.08.2022, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2022/11329 LM (ďalej ako

„napadnuté rozhodnutie“) žalobkyňou podané odvolanie zamietol a Prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.Žaloba

3. Žalobou (bez uvedenia dátumu), doručenou súdu 30.09.2022, sa žalobkyňa domáhala zrušenia

napadnutého rozhodnutia a Prvostupňového rozhodnutia žalovaného, pričom ako dôvody nezákonnosti
tohto rozhodnutia uvádza nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo spočívať v nesprávnej aplikácií
relevantných noriem upravujúcich nárok na Príspevok a na zistený skutkový stav.

4. Nesprávne právne posúdenie žalobkyňa vidí v tom, že právne posúdenie veci žalovaným nemá

oporu v zákone č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne
narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o príspevku“), ktorý určuje
požiadavky na priznanie tohto nároku. V zmysle ustanovenia § 2 ods.4 pís. c) sa za bydlisko na účely
toho zákona považuje podľa žalobkyne aj objektívne kritérium, ktorým je povinné verejné zdravotné
poistenie. Z uvedených podmienok podľa žalobkyne nevyplýva požiadavka aby bolo verejné zdravotné
poistenie založené výnimočne na území Slovenskej republiky, poukazujúc na Rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/58/2020 zo dňa 25. novembra 2020. Žalobkyňa tiež na podporu
svojej argumentácie poukázala na viaceré body preambuly Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako „Nariadenie“), ako
aj na ustanovenie článku 1 písm. z) Nariadenia, podľa ktorého „rodinná dávka" znamená všetky
vecné alebo peňažné dávky, ktoré sú určené na pokrytie rodinných výdajov, okrem preddavkov na

výživné a osobitné prídavky pri narodení dieťaťa a osvojení dieťaťa, ako sú uvedené v prílohe I.
Podľa článku 3 ods. 1 písm. j) Nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy,
ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: rodinné dávky. Podľa článku 7 Nariadenia,
pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov
jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu,

zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca
alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza
inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok. Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie článku 11
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup
vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako

„Vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských
štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej
dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných
informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia,
ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku

1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa
za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, pričom podľa žalobkyňa malo ísť najmä o dôvody, ktoré ju
viedli k zamestnaniu sa v Maďarsku, kam dochádzala z miesta bydliska.

5. Žalobkyňa tiež uviedla, že má podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so

všeobecným lekárom na území Slovenskej republiky, rovnako tak jej syn navštevuje pediatra na území
Slovenskej republiky, pričom žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku z dôvodu jej liečeného
onkologického ochorenia.

6. Z vyššie uvedených skutočností má podľa žalobkyne jednoznačne plynúť, že žalovaný rozhodol o

žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na Príspevok v rozpore so zákonom, prihliadnuc aj na kritérium,
podmieňujúce nárok na túto dávku a obmedzujúce časť občanov Slovenska (pracujúcich v zahraničí),
ktoré sa voči nim môže javiť ako diskriminačné, a to najmä vo vzťahu k tým krajinám, ktoré takúto
(obdobnú) dávku pre oprávnené osoby nepoznajú, čo je podľa žalobkyne aj daný prípad. Žalobkyňa na
záver uviedla, že spoločne s manželom, druhým rodičom dieťaťa, bývajú na adrese C. XX v Slovenskej

republike, ich dieťa sa narodilo na Slovensku v Komárne a je od 16. apríla 2022 (teda od narodenia)
v lekárskej starostlivosti E. B. E. v Štúrove. Žalobkyňa mala platiť verejné zdravotné poistenie ako
zamestnankyňa Maďarska v zahraničí, avšak sa mala zúčastňovať preventívnych lekárskych prehliadok
raz za mesiac od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva až do pôrodu na Slovensku, a zároveň má
podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom E. F. F. v Štúrove.

7. Žalobkyňa na základe vyššie uvedených skutočností navrhla správnemu súdu zrušiť napadnuté, ako
aj Prvostupňové rozhodnutie, pričom nežiadala nariadiť pojednávanie.III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zhrnul priebeh administratívneho konania a rozhodujúce skutočnosti,
ktoré tvorili základ Prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia.

9. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/58/2020 zo dňa

25. novembra 2020 žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade platiteľ, ako aj druhostupňový správny
orgán postupoval v zmysle zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, účinnom do 31.marca 2022. Podľa
§ 16a ods. 1 zákona o príspevku, ak sa dieťa narodilo pred 1. aprílom 2022, podmienky nároku na
príspevok pri narodení sa posudzujú a jeho suma sa určuje aj po 31. marci 2022 podľa tohto zákona
účinného do 31. marca 2022. Na konanie o príspevku pri narodení dieťaťa podľa prvej vety sa vzťahuje
tento zákon v znení účinnom do 31. marca 2022. To znamená, že platiteľ je u detí narodených do

31.03.2022 povinný posúdiť podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa podľa časovej verzie
predpisu účinného do 31.03.2022. Žalovaný skonštatoval, že oprávnená osoba v správnej žalobe cituje
ustanovenie § 2 ods. 4 zákona o príspevku v znení účinnom do 31. marca 2022.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že štátna sociálna dávka - príspevok pri narodení dieťaťa nepodlieha

koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia podľa čl. 1 písm. z) Nariadenia a Vykonávacieho
nariadenia a nemôže sa exportovať, pričom sa má vyplácať výlučne podľa národnej legislatívy. Podľa
čl. 1 písm. z) Nariadenia, „rodinná dávka“ znamená všetky vecné alebo peňažné dávky, ktoré sú určené
na pokrytie rodinných výdajov, okrem preddavkov na výživné a osobitné prídavky pri narodení dieťaťa a
osvojení dieťaťa, ako sú uvedené v prílohe č. 1. Na žalobkyňu sa podľa žalovaného vzťahuje nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie, pretože
vykonáva zárobkovú činnosť v Maďarsku a verejné zdravotné poistenie má uzatvorené tiež v Maďarsku.
V zmysle čl. 7 bod 2 uvedeného nariadenia žalobkyňa požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako
maďarský zamestnanec. Maďarsko vypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský príspevok pri
narodení dieťaťa. V zmysle uvedeného nariadenia by tak žalobkyni po splnení podmienok maďarskej

legislatívy vznikol nárok na obdobný príspevok, akým je slovenský príspevok pri narodení dieťaťa.

11. K ďalším námietkam žalobkyne týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku
žalovaný uviedol, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti podlieha koordinačným predpisom
sociálneho zabezpečenia Európskej únie. Žalobkyňa a dieťa majú v zmysle koordinačných predpisov

Európskej Únie nárok na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku, avšak výdavky spojené
s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou si poskytovateľ refunduje od štátu poistenia. V tomto prípade
Maďarska. Žalobkyňa podľa žalovaného nie je povinne verejne zdravotne poistená na území Slovenskej
republiky.

12. Žalovaný na záver skonštatoval, že po preskúmaní spisovej dokumentácie platiteľa, platiteľ na
správne zistený skutkový stav správne zhodnotil vykonané dôkazy a správne použil hmotnoprávne
predpisy,keďvovýrokurozhodnutiauviedolustanovenie§3ods.1zákonaopríspevku,apretopovažuje
žalobu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu za neopodstatnenú, a
požiadal, aby súd tejto žalobe nevyhovel a zamietol ju v celom rozsahu.

13. Žalobkyňa svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného na základe výzvy súdu zo dňa 12.12.2022
nevyužila.

IV.
Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z

krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.15. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

16. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

17. Podľa § 2 ods. 4 zákona o príspevku, bydlisko na účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená
osoba sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú: a) vedenie v

evidencii uchádzačov o zamestnanie, sústavná príprava na povolanie štúdiom alebo starostlivosť o
ďalšie dieťa do šesť rokov veku, b) dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti 1. so všeobecným
lekárom podľa osobitného predpisu a 2. s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore
gynekológia a pôrodníctvo, ak ide o oprávnenú osobu podľa odseku 1 písm. a), c) povinné verejné
zdravotné poistenie, d) návšteva školy alebo vysokej školy ďalšieho dieťaťa, ktoré má oprávnená osoba
v starostlivosti.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku, oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 má nárok na príspevok
pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky a dieťa sa narodilo.
Podmienka bydliska na území Slovenskej republiky sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba spĺňa
aspoň dve z kritérií podľa § 2 ods. 4.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

19. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe
zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu
v Nitre výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

20.SprávnysúdvBratislave,tedaakosúdvecneamiestnepríslušnýnakonanievovecipodľaust.§10a
§13ods.3zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“),preskúmalPrvostupňové,
ako aj napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich
vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135

ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134
ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa
ustanovenia § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

21. Správny súd uvádza, že ako predmet sporu identifikoval splnenie podmienok žalobkyňou pre

priznanie nároku na Príspevok. Zatiaľ čo žalobkyňa opiera svoju argumentáciu o splnenie podmienok
podľa zákona o príspevku, žalovaný uvádza argumentáciu podľa ktorej žalobkyňa podmienky na
priznanie Príspevku nesplnila.

22. Zo skutkového stavu v tejto veci, tak ako bol na základe zhodných tvrdení účastníkov ustálený pred

správny súdom v tejto veci, je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha nároku na Príspevok z dôvodu narodenia
jej dieťaťa dňa 16. apríla 2022. Žalobkyňa mala trvalý pobyt v Slovenskej republike a zúčastňovala sa
od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so
špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo a po pôrode neopustila zdravotnícke
zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného

prepisu o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom a pre dieťa mala uzatvorenú dohodou o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pediatrom v SR. Žalobkyňa mala v čase vydania Prvostupňového
rozhodnutia uzatvorený pracovný pomer v Maďarsku, a preto aj verejné zdravotné poistenie mala z
uvedeného dôvodu uzatvorené v Maďarsku, pričom na základe zaevidovaného nárokového formulára

E016 disponovala slovenským preukazom poistenca. Žalobkyňa si neuplatnila nárok na Príspevok v
Maďarsku.23. Z argumentácie žalobkyne uvedenej v žalobe je zrejmé, že svoj nárok na Príspevok sa snaží
odôvodniť splnením podmienok uvedených v ustanovení § 2 ods. 4 zákona o príspevku v spojení
s ustanovením § 3 ods. 1 tohto zákona. Žalobkyňa pritom v správnej žalobe uvádza znenie týchto

ustanovení zákona, ktoré boli účinné do 31.marca 2022.

24. Podľa § 16a ods. 1 zákona o príspevku, ak sa dieťa narodilo pred 1. aprílom 2022, podmienky nároku
na príspevok pri narodení sa posudzujú a jeho suma sa určuje aj po 31. marci 2022 podľa tohto zákona
účinného do 31. marca 2022. Na konanie o príspevku pri narodení dieťaťa podľa prvej vety sa vzťahuje

tento zákon v znení účinnom do 31. marca 2022. To znamená, že platiteľ bol u detí narodených do
31.03.2022 povinný posúdiť podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa podľa časovej verzie
predpisu účinného do 31.03.2022, avšak u detí narodených po 31.03.2022, čo je aj tu prejednávaný
prípad žalobkyne, sa nárok pre priznanie Príspevku posudzoval podľa časovej verzie predpisu účinného
do 31.03.2022.

25. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán teda vo svojich rozhodnutiach správne posudzovali
prípadný vznik nároku žalobkyne na príspevok pri narodení dieťaťa podľa časovej verzie ustanovení
§ 2 ods. 4 a § 3 ods. 1 zákona o príspevku účinného po 31.03.2022, pričom argumentácia žalobkyne
odvolávajúca sa na znenie týchto ustanovení, ktoré boli účinné do 31.03.2022 nie je relevantná.

26. Zo skutkového stavu, tak ako bol zistený prvostupňovým orgánom, uvedeným v Prvostupňovom
a napadnutom rozhodnutí, ktorý sa zhoduje so zistením skutkového stavu správnym súdom na
základe zhodných tvrdení účastníkov konania, vyplýva, že žalobkyňa v čase vydania Prvostupňového
rozhodnutia nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, podľa rezortného informačného
systému MŠVVŠ SR sa sústavne nepripravovala na povolanie štúdiom, nemala v starostlivosti ďalšie

dieťa do 6 rokov v SR a nemala povinné verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky.
Žalobkyňa ukončila poistný vzťah ku dňu 26.07.2020 v poisťovni D?VERA zdravotná poisťovňa, a.s. z
dôvodu, že vykonáva prácu mimo územia Slovenskej republiky - v krajinách EÚ (v Maďarsku).

27. Žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom

a pre dieťa mala uzatvorenú dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pediatrom v SR. Dieťa
nebolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosti rodičov a žalobkyni nebola vyplatená
obdobná dávka ako je slovenský príspevok pri narodení dieťaťa v inom štáte.

28. Na základe takto zisteného a riadne preukázaného skutkového stavu Prvostupňový orgán správne

vyhodnotil podmienku (pre priznanie Príspevku) bydliska na území SR v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4
zákona o príspevku ako nesplnenú, pretože žalobkyňa podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o príspevku
nespĺňala aspoň dve z kritérií uvedených v ustanovení § 2 ods. 4 toho istého zákona.

29. Tak ako to uvádza žalovaný v podanom vyjadrení s ktorým sa správny súd stotožňuje, podmienka

bydliskanaúzemíSRsavzmyslezákonomstanovenýchpodmienokpovažujezasplnenú,akoprávnená
osoba spĺňa aspoň dve z kritérií uvedených v § 2 ods. 4 zákona o príspevku. Tým, že žalobkyňa nesplnila
ani jedno z kritérií uvedených v § 2 ods. 4 zákona o príspevku, nesplnila podmienku pre priznanie nároku
na Príspevok podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o príspevku. Podľa tohto ustanovenia, oprávnená
osoba má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej

republiky a dieťa sa narodilo, pričom podmienka bydliska na území Slovenskej republiky sa považuje za
splnenú, ak oprávnená osoba spĺňa aspoň dve z kritérií podľa § 2 ods. 4.

30. Správny súd sa stotožnil aj s vyjadrením žalovaného týkajúceho sa splnenia aspoň jednej
z podmienok uvedených v ustanovení § 2 ods. 4 písm. b) zákona o príspevku. Na splnenie tejto

podmienky nepostačuje skutočnosť, že žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti so všeobecným lekárom v SR, ale je potrebné aby mala uzatvorenú dohodu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti s gynekológom v SR. Existencia takejto dohody o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti s gynekológom v SR by však stále znamenala splnenie iba jedného z kritérií a nemala by
vplyv na samotné rozhodnutie vo veci samej, keďže na splnenie podmienky bydliska podľa ustanovenia

§ 3 ods. 1 zákona o príspevku je potrebné splniť aspoň dve z kritérií uvedených v ustanovení § 2 ods.
4 toho istého zákona.31. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, ktorá sa v podanej správnej žalobe snaží
spochybniť závery žalovaného ohľadom splnenia ďalšieho kritéria podľa ustanovenia § 2 ods. 4 písm. c)
zákona o príspevku, a to existenciou verejného zdravotného poistenia. Žalobkyňa poukazuje na závery

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/58/2020 zo dňa 25. novembra
2020, podľa ktorých by sa malo verejné zdravotné poistenie v Maďarsku započítať, akoby existovalo na
Slovensku. Žalobkyňa totiž považuje existenciu verejného zdravotného poistenia za objektívne kritérium
a tvrdí, že zo zákona o príspevku nevyplýva požiadavka aby bolo verejné zdravotné poistenie založené
výnimočne na území Slovenskej republiky.

32. Táto argumentácia žalobkyne však nie je správna a nemá oporu v samotnom znení ustanovenia §
2 ods. 4 písm. c) zákona o príspevku. Podľa tohto ustanovenia zákona sa za bydlisko považuje miesto,
kde má oprávnená osoba sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými
sú okrem iných aj verejné zdravotné poistenie. Tým, že táto norma v úvode spája pojem „bydlisko“
s miestom kde má oprávnená osoba sústredené najdôležitejšie záujmy, pričom najdôležitejšie záujmy je

potrebné určiť na základe objektívnych kritérií, medzi ktoré zákonodarca zaradil aj existenciu verejného
zdravotného poistenia, je jednoznačné, že práve miesto, kde má oprávnená osoba uzatvorené verejné
zdravotné poistenie, sa považuje za miesto, kde má táto osoba sústredené najdôležitejšie záujmy,
s ktorými je spojená zákonná definícia pojmu „bydlisko“. Závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
citované v žalobe žalobkyňou, týkajúce sa započítania verejného zdravotného poistenia v Maďarsku,

akoby existovalo na Slovensku, tak nie sú v tomto prípade aplikovateľné, keďže by popierali zmysel
samotnej definície bydliska podľa ustanovenia § 2 ods. 4 písm. c) zákona o príspevku. Spomenuté
závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú aplikovateľné v situácii, kedy je podmienkou pre
získanie určitej dávky alebo príspevku existencia určitej doby poistenia aby sa predišlo ukráteniu
oprávnenej osoby o jej nároky v prípade migrácie a zmeny zamestnania do inej krajiny v rámci EÚ.

VprípadePríspevkujevšakpodmienkouprejehozískanieexistencia„bydliska“,ktorézákonopríspevku
v ustanovení § 2 ods. 4 písm. c) spája práve s miestom kde má osoba uzatvorené verejné zdravotné
poistenie(viďvýkladtohtoustanoveniavyššie).Aktedažalobkyňanemalauzatvorenéverejnézdravotné
poistenie na Slovensku, nemohla splniť kritérium existencie verejného zdravotného poistenia podľa
ustanovenia § 2 ods. 4 písm. c) zákona o príspevku.

33. Čo sa týka ustanovení Nariadenia a Vykonávacieho nariadenia citovaných žalobkyňou na podporu
svojej argumentácie, tak ako to uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, tieto ustanovenia sa na túto vec
nevzťahujú, pretože žalobkyňa vykonáva zárobkovú činnosť v Maďarsku a verejné zdravotné poistenie
má uzatvorené tiež v Maďarsku. Žalovaný teda nie je oprávnenou osobou podľa ustanovenia článku

1 písm. q) Nariadenia – oprávnenou osobou podľa Nariadenia by bola príslušná inštitúcia Maďarska
v prípade, ak by žalobkyňa požiadala o Príspevok v Maďarsku. V takom prípade by sa na podmienky
priznania Príspevku v Maďarsku, ako krajiny, kde žalobkyni z dôvodu vykonávania ekonomickej činnosti
a plnenia si príslušných odvodových povinností, vznikol na takýto príspevok nárok, vzťahovali aj citované
ustanovenia Nariadenia a Vykonávacieho nariadenia. Tieto ustanovenia sa totiž týkajú povinnosti krajiny,

kde vznikol na príslušnú dávku alebo príspevok nárok, priznať takúto dávku bez ohľadu na jej bydlisko
v rámci EÚ. Tento záver vyplýva z ustanovenia článku 7 Nariadenia, ktorý paradoxne cituje samotná
žalobkyňa v podanej správnej žalobe, podľa ktorého peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov
jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu,
zmenámadoplneniam,pozastaveniu,odňatiualeboodobratiunazákladeskutočnosti,žepríjemcaalebo

jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia
zodpovedná za poskytovanie dávok. Tým, že žalobkyňa nesplnila podmienky na priznanie nároku na
Príspevok na Slovensku, prvostupňový správny orgán v tejto veci, ani žalovaný nemôžu byť považované
za inštitúciu zodpovednú za poskytovanie dávok (v tomto prípade Príspevku).

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre
ktorý by malo byť Prvostupňové rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie žalovaného považované za
nezákonné, a preto podanú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.

35. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému

právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane
žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného
možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Žalobkyni, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa §
167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie

advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).