Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200201
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200201.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXXX/XX, O., 2/ H.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, O., 3/ Q.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX/XX, V., 4/ X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, V., 4a/ Q.. V. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, V., 5/ J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, W. O., 5a/ I. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, V. 6/ U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX., V., 7/ Q.. Y.

S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, K. - Z. S., 8/ Q.. F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX,
K. - Z. S., 9/ Q.. X. S., nar. XX.XX.XXXX., bytom W. R. XXX/XX, V., 10/ Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. R. XXX/XX, V., 11/ J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, V. - Q., 12/ U. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXXX/XX, V. - Q., 13/ Q.. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXXXX V., 14/ H.. I. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXXXX V., 15/ W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. R. XXX/XX, V.,
16/ H.. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. R. XXX/XX., V., 17/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/

XX, V., žalobcovia 1/ až 17/ okrem žalobcu 4b/ právne zastúpení Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom,
so Námestie sv. Egídia 78, Poprad, proti žalovanému: Mesto Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla
II. 3, Poprad, právne zastúpenému Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom Murgašova 86/1,
Poprad,zaúčastiďalšiehoúčastníkakonania:SENIORPARKn.o.,sosídlomKvetnica424,Poprad,IČO:
42 092 230, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie
svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní o žalobe opomenutého účastníka, o kasačnej

sťažnosti žalobcov 1/ - 17/ proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach zo dňa 17. decembra 2024, č.
k. PO-6S/21/2023-103, v časti náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Košiciach zo dňa 17. decembra
2024, č. k. PO-6S/21/2023-103, v časti II. a III. výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. PO-6S/21/2023-103
zo dňa 17. decembra 2024 zastavil konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka, podanej dňa 4.
januára 2019, ktorou sa žalobcovia 1/-17/ (ďalej len ,,žalobcovia“) domáhali, aby správny súd uznesením
podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,SSP“) uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom ako opomenutým účastníkom opatrenie
žalovaného z 28. februára 2017 označeného ako ,,Určenie použitia trvalých dopravných značiek a
dopravných zariadení“, č. 1866/2031/2017 (ďalej len ,,opatrenie“), alternatívne, aby označené opatrenie
zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkovkonanianemáprávonanáhradutrovkonania,akkonaniebolozastavené.Keďžerozhodnutie

o práve na náhradu trov kasačného konania (v ktorom došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia
správneho súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie) je závislé od výsledku konania pred správnym súdom,o trovách kasačného konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu
nepriznal.
2. Správny súd v merite veci, keďže z oznámenia žalovaného zistil, že opatrenie č. 1866/2031/2017

z 28. februára 2017 (ktorého doručenia sa žalobcovia domáhali v predmetnom konaní) bolo zrušené
opatrením č. 11159/4017/2022 zo 17. marca 2022, zastavil konanie. Z opatrenia zo 17. marca 2022
vyplynulo, že žalovaný pristúpil k zrušeniu opatrenia z 28. februára 2017 z dôvodu doručenia rozsudkov
Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/13/2017 z 13. marca 2020 a Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5Co/37/2020 z 30. septembra 2021, v zmysle ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o určení existencie

práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku KN-C parc. Č. XXXX/XX, k. ú. V. v
prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu W. R., súp. č. XXX, orientačné č.
XX stojaceho na pozemku KN-C parc. č. XXXX, k. ú. V.. Vzhľadom na citované rozsudky žalovaný
považoval opatrenie zo dňa 28. februára 2017 za nevykonateľné.
3. Správny súd dal v časti rozhodovania o trovách konania do pozornosti, že zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil,

že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím správneho súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov
sa prisudzuje bez ohľadu na výsledok správneho súdneho konania. Zavinenie však nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie účastníka konania a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka konania. Zavinenie môže

existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Platí, že ustanovenie § 171 ods. 1 SSP je
špeciálnym ustanovením k § 170 písm. b) SSP a predstavuje výnimku zo všeobecnej záujmovej zásady.
Výnimka z tejto všeobecnej zásady sa tak do ustanovenia § 171 ods. 1 SSP premietla ako pravidlo. Pri
posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 171 ods. 1 SSP je správny súd
povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť (Správny súdny

poriadok, Veľké Komentáre, Baricová, Fečík, Števček, Ficová a kol., C. H. Beck, 2018). V tejto súvislosti
sa správny súd zaoberal prípadnou aplikáciou § 171 ods. 1 SSP, pričom dospel k záveru, že zastavenie
konania procesne nezavinil žiaden z účastníkov konania. V zmysle vyššie uvedeného by sa mohlo javiť,
že žalovaný procesne zavinil trovy žalobcov tým, že v priebehu súdneho konania bolo opatrenie č.
1866/2031/2017 zo dňa 28. februára 2017 zrušené opatrením žalovaného č. 11159/4017/2022 zo dňa

17. marca 2022. Avšak v danom prípade žalovaný pristúpil k zrušeniu opatrenia č. 1866/2031/2017
zo dňa 28. februára 2017 z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/13/2017 zo
dňa 13. marca 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/37/2020 zo dňa
30. septembra 2021 bolo rozhodnuté o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému
bremenu k pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX, k. ú. V. v prospech vlastníkov bytov a nebytových

priestorov bytového domu W. R., súp. č. XXX, orientačné č. XX, stojaceho na pozemku KN-C parc.
č. XXXX, k. ú. V.. Predmetné rozsudky boli vyhlásené až po vydaní napadnutého opatrenia, pričom v
čase jeho vydania z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. V. nevyplývala existencia práva užívania v prospech
žalobcov. Preto nemožno konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a po jej podaní, výlučne pre
správanie žalovaného, bolo konanie zastavené. Žalovaný vydal nové opatrenie v príčinnej súvislosti

so zmenou skutkového stavu, ku ktorej došlo po vydaní napadnutého opatrenia. Preto správny súd
nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP o trovách konania, súd rozhodol podľa § 170 písm. b)
SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie
bolo zastavené. Keďže rozhodnutie o práve na náhradu trov kasačného konania (v ktorom došlo k
zrušeniu pôvodného rozhodnutia správneho súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie) je závislé od

výsledku konania pred správnym súdom, o trovách kasačného konania súd rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov konania právo na ich náhradu nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
4. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podali žalobcovia kasačnú sťažnosť proti výrokom č. II.
a III. o náhrade trov konania a náhrade trov kasačného konania.

5. Sťažovatelia v úvode kasačnej sťažnosti popísali rozhodujúce skutočnosti pre podanie kasačnej
sťažnosti týkajúce sa konania o prvej (pôvodnej) správnej žalobe, o konanie ktorej Krajský súd v Prešove
zastavil uznesením z 29. septembra 2017, č. k. 6S/17/2017-38 a žalobcom priznal náhradu trov konania
s odôvodnením, že žalovaný zavinil zastavenie konania, pretože k zrušeniu jeho rozhodnutia (opatrenia)
došlo v závislosti od existujúceho rozhodnutia Okresného súdu Poprad o vydaní neodkladného

opatrenia, o ktoré opreli žalobcovia svoju žalobu, a ktoré bolo žalovanému známe už pred vydaním
napadnutého rozhodnutia, keďže rozhodnutie súdu mu bolo doručené dňa 10. februára 2017, ako to
sám v zrušujúcom rozhodnutí (opatrení) uvádza. Podľa názoru sťažovateľov v tomto konaní došlo k
rovnakej procesnej situácii ako v tomto konaní pred správnym súdom. Následne Krajským súdom vPrešove bolo zrušujúce opatrenie č. 65347/6376/2017 z 11. augusta 2017 zrušené, čo spôsobilo, že
žalobcami pôvodne napádané opatrenie z 28. februára 2017, č. 1866/2031/2017 bolo realizované, preto
sťažovatelia podali opätovne správnu žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 6S/1/2019-97 z 20. januára 2022 zastavil konanie o správnej
žalobe podľa § 98 ods. 1 a § 99 písm. b) SSP z dôvodu, že od vydania napadnutého opatrenia uplynula
lehota troch rokov dňa 28. februára 2020. O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky uznesením z 24. januára 2023 sp. zn. 6Svk/20/2022 tak, že zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia

vyplýva, že z napadnutého rozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, prečo sa k takejto nesprávnej
interpretácii zákona priklonil, ani akými právnymi úvahami sa pri tom spravoval, keď sa napriek jasnému
zneniu zákona v § 179 ods. 4 SSP priklonil k posudzovaniu lehoty až ku dňu svojho rozhodovania.
Následne správny súd na základe výzvy adresovanej žalovanému mu tento oznámil, že opatrenie č.
1866/2031/2017 z 28. februára 2017 (ktorého doručenia sa žalobcovia domáhali v predmetnom konaní)
bolo zrušené opatrením č. 11159/4017/2022 zo 17. marca 2022. Žalovaný pristúpil k zrušeniu opatrenia

z 28. februára 2017 z dôvodu doručenia rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/13/2017 z 13.
marca 2020 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/37/2020 z 30. septembra 2021, v zmysle ktorých
bolo právoplatne rozhodnuté o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu
k pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX, k. ú. V. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu W. R., súp. č. XXX, orientačné č. XX stojaceho na pozemku KN-C parc. č. XXXX,

k. ú. V.. Vzhľadom na citované rozsudky žalovaný považoval opatrenie zo dňa 28. februára 2017 za
nevykonateľné.
7. V prvom rade sťažovatelia považujú za potrebné poukázať, že dôvod na zastavenie konania pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia, nie je vecou náhody, ale uvedomenia si žalovaného o nesprávnosti
svojho rozhodnutia, ktoré nemôže obstáť pre dôvody, na ktoré žalobcovia poukázali v podanej

žalobe, a to existencia uznesenia Okresného súdu Poprad o nariadení neodkladného opatrenia č. k.
20C/223/2016-33 z 10. januára 2017, vykonateľné dňa 2. februára 2017, a zápis na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. V. v časti ťarchy o tomto neodkladnom opatrení: ,, Na parc. KN-C XXXX/X, XXXX/XX,
XXXX/XX: Vecné bremeno v prospech vlastníka parc. KN-C XXXX, KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X, s.
č. XXX spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom podľa V XXX/XX z 25.

marca 2010; GP 54/2017 - R 568/17“, so zápisom tejto ťarchy už v roku 2017, teda pred vydaním
dotknutého administratívneho rozhodnutia. Sťažovatelia sú názoru, že bez podania správnej žaloby
v tomto správnom konaní by žalovaný svoje sporné rozhodnutie nikdy nezrušil. Všetko sa udialo len
preto, že žalobcovia uplatnili zákonom priznané prostriedky, k uplatneniu, ktorých sa museli dať zastúpiť
advokátom, čo im okrem správneho poplatku prinieslo trovy, ktoré by im nevznikli v prípade správneho

postupu žalovaného, kedy by tento nevydal nezákonné rozhodnutie o umiestnení dopravného značenia
v rozpore s vyššie uvedenými právami žalobcov, a priznal by ich ako účastníkov do administratívneho
konania.
8. S poukazom na vyššie uvedený popis rozhodujúcich skutočností pre podanie kasačnej sťažnosti
je zrejmé, že žalovaný zavinil zastavenie konania, pretože k zrušeniu jeho rozhodnutia o umiestnení

dopravného značenia došlo na základe skutočnosti, ktorými žalobcovia odôvodnili správnu žalobu a
ktoré zjavne zakladali nezákonnosť predmetného administratívneho rozhodnutia napadnutého správnou
žalobou. Zdôraznili, že nešlo o nejaké nové skutočnosti, ktoré sa objavili po podaní správnej žaloby, ani
o žiadne právne nóvum, čo dokazuje do konania doložený spolu so správnou žalobou list vlastníctva so
zápisom práv žalobcov v časti ťarchy a existencia a taktiež v ňom zápis o uznesení Okresného súdu

Poprad o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 20C/223/2016-33 z 10. januára 2017, vykonateľné
dňa 2. februára 2017. Sťažovatelia uvádzajú, že k zrušeniu predmetného rozhodnutia žalovaného došlo
výlučne z dôvodov uvádzaných v správnej žalobe, čo dokazuje jej opodstatnenosť. Preto je zrejmé, že
túto procesnú situáciu zastavenie konania nezapríčinili žalobcovia, ale žalovaný.
9. Správny súd rozhodol o náhrade trov konania pri zastavení konania v rozpore s ust. § 171 ods. 1

SSP a bez toho, aby riadne preskúmal celú procesnú situáciu, a to najmä administratívne konanie,
ktoré viedlo po podaní správnej žaloby k zrušeniu sporného administratívneho rozhodnutia žalovaného,
sťažovatelianavrhli,abykasačnýsúduznesenímpodľa§457ods.2SSProzhodolozrušenírozhodnutia
v napadnutej časti.
10. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník, ktorý uviedol, že žalobcovia nesprávne

interpretujú skutkové okolnosti, ktoré boli dôvodom zastavenia konania. Dôvodom zrušenia napádaného
opatrenia, a teda aj dôvodom zastavenia príslušného správneho konania, bolo vydanie rozsudku
Okresného súdu Poprad v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, v zmysle ktorých bolo
právoplatne rozhodnuté o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu kpozemku v prospech žalobcov, t. j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V
čase podania správnej žaloby opomenutého účastníka bolo postavenie žalobcov ako účastníkov
administratívneho konania sporné a k zrušeniu napádaného opatrenia pristúpil žalovaný výlučne na

podklade vydaných rozhodnutí Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove. K vydaniu týchto
rozhodnutí došlo až po začatí príslušného správneho konania, ako aj po vydaní napádaného opatrenia.
Hoci žalovaný nakoniec pristúpil ku konaniu, ktorého sa žalobcovia domáhali, neurobil tak v dôsledku
tohto konania, ale z dôvodu vydania vyššie uvádzaných rozhodnutí, ktoré boli vydané až po vydaní
napádaného opatrenia, pričom v čase jeho vydania z listu vlastníctva č. 6029, k. ú. Poprad nevyplývala

existencia práva užívania v prospech žalobcov. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby kasačný súd kasačnú
sťažnosť zamietol.
11. V replike žalobcov na vyjadrenie ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti žalobcov proti výroku
o náhrade trov konania, sťažovatelia upresnili, že žiadali priznať náhradu trov konania len voči
žalovanému, nie voči ďalšiemu účastníkovi konania. Vzhľadom na uplatnený nárok žalobcov na náhradu
trov konania výhradne len voči žalovanému je zrejmé, že ďalší účastník nemôže byť dotknutý zmenou

napadnutého výroku o tomto vedľajšom nároku. Uviedli, že už v čase vydania správnou žalobou
napadnutého administratívneho rozhodnutia bola žalovanému ako správnemu orgánu zrejmá existencia
užívacích práv v prospech žalobcov, a to okrem iného aj z listu vlastníctva č. 6029, k. ú. Poprad.
Právny zástupca sťažovateľov ešte vo februári 2017 pri osobnom stretnutí so žalovaným informoval
o špecifickom postavení žalobcov ako vlastníkov bytov k dotknutému pozemku a o právach žalobcov

vyplývajúcich z vecného bremena vzniknutého ex lege. Zároveň bolo žalovanému do podateľne dňa
10. februára 2017 doručené uznesenie Okresného súdu Poprad o nariadení neodkladného opatrenia.
Sťažovatelia ako vlastníci bytov doručili žalovanému aj Žiadosť o zmenu určenia použitia dopravných
značiek a dopravných zariadení, a to dňa 25. apríla 2017. Podotkli, že predmetné práva žalobcov boli
poznačené na LV č. XXXX, k. ú. V., keďže z priloženého LV č. XXXX z 24. apríla 2017 je vyznačená

obmedzujúca poznámka, a to v časti C: ŤARCHY. Tieto práva vznikli žalobcom už pri prvom prevode
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome do osobného vlastníctva, čo vyplýva z ust. § 23
zákonač.182/1993Z.z.,tedaužvroku1999.Sťažovateliaďalejuviedli,žeďalšíúčastník,akoajsprávny
súd opomínajú, že účastníkom administratívneho konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti

môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a to až do času, kým sa preukáže opak. Z viacerých podaní
napokon aj pri porovnaní dátumov, kedy bolo žalovanému žalobcami oznámené uznesenie Okresného
súdu Poprad o nariadení neodkladného opatrenia z 10. januára 2017, vykonateľné dňa 2. februára 2017
s vyznačenou pečiatkou podateľne Mestského úradu Poprad z 10. februára 2017, s dátumom vydania
opatrenia z 28. februára 2017, je zrejmé, že žalobcovia ešte pred vydaním tohto opatrenia žalovanému

oznámili svoje práva priznané súdom neodkladným opatrením, teda žalovaný mal vedomosť o právach,
právom chránených záujmov žalobcov ako vlastníkov bytov. V závere sťažovatelia zopakovali svoj návrh
z kasačnej sťažnosti.
III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov je dôvodná.
13. Podľa § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo zastavené.

14. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo napadnuté rozhodnutie správneho súdu
vo výroku II. a III., ktorým súd v časti o práve na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa §
170 písm. b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania,

ak konanie bolo zastavené. Žalobcovia vzhliadli v napadnutom rozhodnutí v časti o práve na náhradu
trov konania nesprávne právne posúdenie (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) v tom, že
správny súd nerozhodol v intenciách § 171 ods. 1 SSP a nezaviazal žalovaného k náhrade trov konania,
nakoľko majú za to, že zavinil zastavenie konania.
16. Najvyšší správny súd mal zo súdneho spisu za preukázané, že:

- žalobcovia sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Prešove dňa 4. januára 2019 domáhali,
aby správny súd uznesením podľa § 179 ods. 1 SSP uložil žalovanému povinnosť doručiť im ako
opomenutým účastníkom opatrenie žalovaného zo dňa 28. februára 2017 označené ako ,,Určenie
použitia trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení“ č. 1866/2031/2017, alternatívne, abyuvedené opatrenie zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) g) SSP a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie (žalobu dôvodili tým, že sú vlastníkmi bytov, spoločných časti, spoločných zariadení
a príslušenstva bytového domu W. R. súpis č. XXX, orientačné č. XX, a podielový vlastníci pozemku -

parcely reg. C-KC č. XXXX, na ktorej je bytový dom postavený, t. j. nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, kat. úz. V.. Pozemok bezprostredne susedí s pozemkom - parcelou č. XXXX/XX zapísanou na LV
č. XXXX, kat. uz. V., na ktorom sa nachádza účelová komunikácia, ktorú žalobcovia využívajú na prístup
k bytovému domu a ku ktorej majú právo užívania zodpovedajúce vecnému bremenu zriadenému v ich
prospech. Určenie dopravných značiek dopravných zariadení vyššie uvedeným opatrením žalovaného

podľa žalobcov zasahuje do ich práva užívať predmetnú účelovú komunikáciu);
- Krajský súd v Prešove uznesením z 20. januára 2022, č. k. 6S/1/2019-97, zastavil konanie podľa §
98 ods. 1 a § 99 písm. b) SSP z dôvodu existencie nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť (oneskorené podanie žaloby) a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá na ich náhradu právo;
- o podanej kasačnej sťažnosti rozhodol najvyšší správny súd uznesením z 24. januára 2023, sp.

zn. 6Svk/20/2022, ktorý uznesenie Krajského súdu v Prešove zrušil a vrátil na ďalšie konanie (podľa
odôvodnenia rozhodnutia Krajský súd v Prešove nesprávne právne vec posúdil a konal s účastníkom,
ktorý nemal procesnú subjektivitu);
- Správny súd v Košiciach dňa 3. novembra 2024 vyzval žalovaného, či je oznámenie č. 1866/2031/2017
z 28. februára 2017 doposiaľ v platnosti, a v prípade jeho zmeny alebo zrušenia, aby súdu doručili kópiu

listiny (oznámenie, opatrenie, a pod.), na základe ktorej k tejto zmene alebo zrušeniu došlo;
- žalovaný podaním z 10. októbra 2024 oznámil súdu, že opatrenie č. 1866/2031/2017 z 28. februára
2017 bolo zrušené opatrením č. 11159/4017/2022 zo dňa 17. marca 2022, ktoré je súčasťou podania
(dňa 15. marca 2022 bol žalovanému doručený rozsudok Okresného súdu Poprad č. 11C/13/2017 z 13.
marca 2020 o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku KN-C

parc. XXXX/XX k. ú. V. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu W. R. súp.
č. XXX, orientačné č. XX, stojaceho na pozemku KN-C parc. XXXX k. ú. V. ako aj rozsudok Krajského
súdu Prešov č. 5Co/37/2020 z 30. septembra 2021, ktorým vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu
Poprad potvrdil. Vzhľadom na uvedené opatrenie z 28. februára 2017 je nevykonateľné);
- správny súd uznesením zo 17. decembra 2024 č. k. PO-6S/21/2023-103 zastavil konanie podľa § 99

písm. g) SSP, pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a o trovách rozhodol v zmysle § 170
písm. b) SSP, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
17. V prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti postupuje
podľa § 170 písm. b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania. Táto úprava dopadá na situácie, v ktorých nie je možné (resp. nie je dôvodné) identifikovať

účastníka, ktorého procesné správanie viedlo k zastaveniu konania. Súd pri rozhodovaní o trovách
zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie § 171
ods. 1 SSP, teda, či účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania,
a len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 170 písm. b) SSP.
V prejednávanej veci správny súd uviedol, že nezistil dôvody pre postup podľa § 171 SSP. Uvedené

zdôvodnil tým, že žalovaný pristúpil k zrušeniu opatrenia č. 1866/2031/2017 z 28. februára 2017 z
dôvodu tu už spomínaného rozhodnutia Okresného súdu Poprad v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku
KN-C parc. č. XXXX/XX, k. ú. V. v prospech žalobcov. Predmetné rozsudky boli vyhlásené až po vydaní
napadnutého opatrenia, pričom v čase jeho vydania z LV č. XXXX, k. ú. V. nevyplývala existencia práva

užívania v ich prospech, preto nemožno konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a po jej podaní
výlučne pre správanie žalovaného, bolo konanie zastavené.
18. Kasačný súd sa s uvedeným názorom správneho súdu nestotožňuje. V prvom rade považuje za
potrebné uviesť, že správny súd ani kasačný súd nemôžu v rámci predbežnej otázky pri rozhodovaní o
trovách konania posudzovať, či žaloba bola podaná (vecne) správne. Zavinenie zastavenia konania na

účel rozhodovania o náhrade trov konania v zmysle § 171 ods. 1 SSP nemožno spájať s dôvodnosťou
podanej žaloby, pretože by došlo k procesnej anomálii, keď by správny súd mal posudzovať vec samú
len na účel rozhodovania o náhrade trov konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať
s procesnými postupmi, úkonmi alebo rozhodovaním žalovaného, ktoré mali za následok to, že odpadol
predmet alebo dôvod správneho súdneho prieskumu (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho správneho

súdu SR, sp. zn. 1Svk/18/2024 z 31.júla 2025).
19. Ako už kasačný súd vyššie naznačil, ustanovenie § 171 ods. 1 SSP predstavuje osobitné pravidlo
pre prípady zavineného zastavenia konania. Ide o vyjadrenie zásady procesnej zodpovednosti za
výsledok procesného diania, pričom rozhodujúce je, kto svojím procesne relevantným správanímspôsobil, že konanie sa muselo skončiť bez meritórneho rozhodnutia. Zo skutkového stavu vyplýva,
že žalobcovia podali správnu žalobu v postavení opomenutých účastníkov podľa § 179 SSP, ktorou sa
domáhali doručenia opatrenia č. 1866/2031/2017 z 28. februára 2017 vydaného žalovaným označené

ako ,,Určenie použitia trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení.“ Po podaní žaloby žalovaný
vydaním opatrenia č. 11159/4017/2022 zo dňa 17. marca 2022 zrušil opatrenie, ktorého doručenia
sa žalobcovia domáhali, a to z dôvodu, že sa stalo nevykonateľným s prihliadnutím na rozsudky
Okresného súdu v Poprade a Krajského súdu v Prešove. Nie je teda sporné, že dôvodom zastavenia
konania bolo zrušenie opatrenia č. 1866/2031/2017 z 28. februára 2017 žalovaným. Podľa názoru

kasačného súdu je potrebné tento úkon žalovaného s odkazom na princíp materiálnej spravodlivosti
podradiť pod ,,zavinenie žalovaného“. Rozhodujúce v danom prípade je, že k zastaveniu konania
nedošlo ,,bezpríčinne“ ani z dôvodu, ktorý by bol procesne neutrálne prisúditeľný všetkým účastníkom
konania, ale príčinou bolo procesne relevantné konanie žalovaného. Žalobcom, ktorí museli trovy
vynaložiť na uplatnenie a ochranu svojho procesného postavenia, nemôže byť dané na ujmu, ak takýmto
spôsobom odpadol dôvod konania.

20. Procesné zavinenie sa posudzuje podľa vzťahu procesného výsledku k správaniu účastníka a § 170
písm. b) SSP sa použije len subsidiárne, ak takýto záver urobiť nemožno. Na základe uvedeného dospel
kasačný súd k záveru, že správny súd v časti rozhodujúcej o nároku na náhradu trov konania a trov
kasačného konania vec nesprávne právne posúdil. Preto je uznesenie správneho súdu v napadnutej
časti potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Úlohou správneho súdu

bude v ďalšom konaní rozhodnúť o náhrade trov konania v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom
s tým, že správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP.
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.