Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200894
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7019200894.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. N. H., T..
XX.XX.XXXX,Š.Á.XX,XXXXXM.,2.I..S.Y.,T..XX.XX.XXXX,U.X,XXXXXM.,obajaprávnezastúpení
JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, AK so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, IČO: 35 574
861, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, Pozemkov a lesný odbor, so sídlom Ernesta Rótha 30,
048 01 Rožňava, IČO: 00 151 866, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1. a 2. proti uzneseniu Správneho

súdu v Košiciach č. k. KE-5Sa/35/2019-36 zo dňa 11. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.11.2019 bola správnemu súdu (v tom čase Krajskému súdu v Košiciach) doručená žaloba,

označená ako „ŽALOBA PROTI NEČINNOSTI ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY PODĽA ŠTVRTEJ
ČASTI SPRÁVNEHO SÚDNEHO PORIADKU“, ktorou sa žalobcovia v zmysle žalobného petitu
domáhali, aby správny súd vydal rozhodnutie cit.:„1. uznesenie, ktorým uloží žalovanému doručiť
žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Rožňava, Č. j. 238/B 3,6/91-
Z/96 zo dňa 24.09.1996, Č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, Č. j. 96/044-26-002 zo dňa
13.12.1996, Č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, Č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č.

97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997, v lehote 15 dní od právoplatnosti
uznesenia, 2. uznesenie, ktorým ukladá žalovanému rozhodnúť, že zastavuje reštitučné konania, č.j.
238/B 3,6/91-Z-96, č.j. 239/B 3,6/91-Z/96, č.j. 96/044-26-002, č.j. 96/004-26-003,č.j. 96/004-26-004,
Evid. č. 97/001827, Evid. č. 97/001831, voči oprávnenej osobe N. H., T.. XX.XX.XXXX, v lehote 15 dní
od právoplatnosti uznesenia.“

2. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) konštatoval, že žalobcovia sa v zmysle výroku
I žalobného petitu domáhali doručenia rozhodnutí žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu), a
teda správny súd mal za to, že v súlade s výslovnou úpravou Správneho súdneho poriadku (ďalej aj
„SSP“) ide o správnu žalobu opomenutého účastníka (resp. opomenutých účastníkov), ktorej základným
účelomjezabezpečeniedoručenianapadnutéhorozhodnutia(§179SSP).Ďalšímdôvodomžalobcovna
podanie žaloby na správny súd bolo v zmysle výroku II žalobného petitu uloženie povinnosti žalovanému

zastaviť reštitučné konania č.j. 238/B 3,6/91-Z-96, č.j. 239/B 3,6/91-Z/96, č.j. 96/044-26-002, č.j.
96/004-26-003,č.j. 96/004-26-004, Evid. č. 97/001827, Evid. č. 97/001831, voči oprávnenej osobe N.
H., T.. XX.XX.XXXX. V tomto bode ide tak o žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (čo sami aj
žalobcoviauviedlivoznačenípodanejžaloby).Správnysúdpretouzavrel,ževýrokomIIžalobnéhopetitu
sa žalobcovia domáhajú odstránenia nečinnosti žalovaného a to pokračovania v konaní, spočívajúcom v
následnom vydaní rozhodnutí (vo vyššie uvedených konaniach), ktorými by došlo k zastaveniu konania

voči účastníkovi administratívneho konania N. H., T.. XX.XX.XXXX.3. Správny súd v Košiciach vzhľadom na uvedené ďalej konštatoval, že spoločné konanie o žalobných
nárokoch žalobcov (t.j. doručenie rozhodnutí a zastavenie konaní) nie je možné s poukazom na § 23
SSP, keďže v prípade všeobecnej správnej žaloby (a teda správnej žaloby opomenutého účastníka)

koná a rozhoduje správny súd v trojčlennom senáte (§ 23 ods. 1 SSP), pričom v prípade žaloby proti
nečinnosti orgánu verejnej správy rozhoduje sudca (§ 23 ods. 2 písm. c) SSP), a preto správny súd
v súlade s ustanovením § 66 SSP rozhodol uznesením vydaným pod č. k. KE-5Sa/35/2019-29 zo
dňa 07.01.2025, právoplatným ku dňu 20.01.2025 o vylúčení konania o uložení povinnosti žalovanému
zastaviť reštitučné konania č.j. 238/B 3,6/91-Z-96, č.j. 239/B 3,6/91-Z/96, č.j. 96/044-26-002, č.j.

96/004-26-003,č.j. 96/004-26-004, Evid. č. 97/001827, Evid. č. 97/001831 voči oprávnenej osobe N.
H., T.. XX.XX.XXXX (výrok II. žalobného petitu) na samostatné konanie (ďalej sa vedie pod sp. zn.
4Sa/1/2025).

4. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. KE-5Sa/35/2019 tak zostalo rozhodovanie o správnej
žalobe opomenutých účastníkov a síce doručenie rozhodnutí žalovaného (resp. jeho právneho

predchodcu), t.j. rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Rožňava, Č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa
24.09.1996, Č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, Č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, Č.
j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, Č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo
dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997 (výrok I. žalobného petitu). Uznesením č. k.
KE-5Sa/35/2019-36 zo dňa 11.03.2025 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) podľa § 99 ods. 1 písm. h)

SSP správny súd zastavil v uvedenej veci konanie.

5. Ako uviedol správny súd v odôvodnení svojho uznesenia, pri rozhodovaní o správnej žalobe
opomenutého účastníka, súd preskúmava dve skutočnosti a to, či žalobcovi patrí postavenie
opomenutého účastníka a či od vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky.

6. Správny súd v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že z kumulatívnej povahy týchto skutočností ako
podmienok determinujúcich úspešnosť žaloby súčasne vyplýva aj záver, že ak správny súd jednoznačne
zistí, že od vydania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia uplynuli viac ako tri roky, nemusí
súčasne preskúmavať aj to, či žalobcovi malo v príslušnom administratívnom konaní patriť postavenie
účastníka konania a či mu dané rozhodnutie alebo opatrenie bolo riadne doručené. Takéto zisťovanie

by totiž malo už len akademický charakter bez reálnej možnosti zlepšenia postavenia žalobcu (napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžp 14/201 1 zo 17. augusta 2011, sp. zn. 5Sžp/3/2012 z
29. februára 2012). Právna úprava správnej žaloby opomenutého účastníka a predovšetkým v rámci
nej ustanovená trojročná prekluzívna objektívna lehota (§ 179 ods. 1 a 4) majú analogický dosah aj
na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy pri výkone netrestného

dozoru prokuratúry. Ak totiž fyzická alebo právnická osoba vo svojom podnete (31 a nasl. zák. o
prokuratúre) namieta, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, hoci
mala mať postavenie účastníka administratívneho konania, ingerencia prokuratúry rovnako neprichádza
doúvahy,akodvydaniadanéhorozhodnutiaaleboopatreniauplynuliviacakotriroky.Inakpovedané,ani
prokurátor by v takomto prípade nemohol svojím upozornením a v prípade jeho neúspechu žalobou proti

nečinnosti namietať absenciu doručenia príslušného rozhodnutia alebo opatrenia, pretože takýto postup
by bol obchádzaním inštitútu správnej žaloby opomenutého účastníka majúcej povahu lex specialis.
(FEČÍK, Marián. 179 [Správna žaloba opomenutého účastníka]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,
ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. l . vydanie. Bratislava: CH. Beck, 2018,
s. 887.)

7.Správnysúdpopodanísprávnejžalobysivyžiadalodžalovanéhoadministratívnyspisnapreukázanie
opodstatnenostitvrdenížalobcov,žeichprávnemupredchodcovipredmetnérozhodnutianebolizaslané.
Súčasťou rozhodnutí, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, sú aj doručenky, ktoré preukazujú
riadne doručenie všetkým účastníkom administratívneho konania.

8. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd konštatoval, že všetky žalobou napadnuté
rozhodnutia t.j. č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996,
č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004
zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997

(ako ich žalobcovia konkretizovali vo výroku I žalobného petitu) boli vydané pred viac ako 28-mi rokmi,
a teda od ich vydania uplynuli viac ako tri roky, pričom ako už bolo vyššie spomenuté, zákonodarca
stanovil trojročnú prekluzívnu objektívnu lehotu, ktorá (§ 179 ods. 1 a 4) uplynula pre posudzovanie
doručovania rozhodnutí č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996 a č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa24.09.1996 konkrétne dňa 24.09.1999, pri posudzovaní doručovania rozhodnutí č. j. 96/044-26-002
zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996 a č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996
konkrétnedňa13.12.1999aprirozhodnutiachEvid.č.97/001827zodňa28.01.1997aEvid.č.97/001831

zo dňa 28.01.1997 konkrétne dňa 28.01.2000.

9. Súd k tomu iba poznamenal, že ako je známe súdu z jeho činnosti v prípade nejasnosti potvrdenia o
potvrdení prijatia zásielky Slovenská pošta správnemu súdu uviedla, že doklady a údaje o zásielke, tiež
osobné údaje odosielateľa, adresáta a nimi splnomocnených osôb, uchováva Slovenská pošta 3 roky

odo dňa podania zásielky, ak ide o podacie doklady alebo 3 roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie
doklady.

10. Včasnosť podanej správnej žaloby je nevyhnutnou podmienkou jej vecného prejednania, preto
správny súd prioritne skúmal, či správna žaloba opomenutého účastníka konania bola podaná v
lehote ustanovenej zákonom. Základná lehota na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka je

zákonom ustanovená ako trojročná od vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd vždy súčasne
preveruje, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy neuplynuli
viac ako 3 roky. Uvedený korektív má zásadný význam, pretože chráni právnu istotu spojenú s vydaním
rozhodnutí a opatrení, pri ktorej by v dôsledku chybného doručovania mohla byť následne spochybnená
ich právoplatnosť, resp. účinky, či už v dôsledku možného nastúpenia inštančného administratívneho

postupu alebo súdneho prieskumu.

11. V prejednávanej veci správny súd uviedol, že k vydaniu rozhodnutí č. j. 238/B 3,6/91Z/96 a č.
j. 239/B 3,6/91-Z/96 došlo dňa 24.09.1996 preto zákonná trojročná lehota (§ 179 ods. 1 a 4), na
podanie správnej žaloby opomenutého účastníka konania (§ 179 ods. 1 SSP), žalobcom uplynula dňa

24.09.1999. K vydaniu rozhodnutí č. j. 96/044-26-002, č. j. 96/04426-003 a č. j. 96/044-26-004 došlo dňa
13.12.1996,pretolehotyžalobcompritýchtorozhodnutiachuplynulikonkrétnedňa13.12.1999.Napokon
k vydaniu rozhodnutí Evid. č. 97/001827 a Evid. č. 97/001 831 došlo dňa 28.01.1997, trojročná lehota
na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka konania uplynula dňa 28.01.2000. Správna žaloba
opomenutého účastníka konania bola podaná na správny súd elektronicky dňa 26.11.2019. Vzhľadom

na uvedené správny súd uzatvoril, že žalobcovia ako opomenutí účastníci konania zákonom ustanovenú
lehotu na podanie správnej žaloby nestihli.

12. Podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty, už nebol
daný dôvod zaoberať sa otázkou správneho doručenia predmetného rozhodnutia v administratívnom

konaní. Pre úplnosť však správny súd uviedol, že obsahom administratívneho spisu, tak ako ho predložil
žalovaný, sú okrem potvrdení o doručení vtedajším účastníkom administratívneho konania aj riadne
vyznačené doložky právoplatnosti na jednotlivých žalobcami napádaných rozhodnutiach. Súd preto
uzatvoril,žeúdajeopotvrdenídoručeniasúpravdivé,akniejedokázanýopakspoukazomna§111CSP.

13. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k
záveru, že uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty od vydania každého z napadnutých rozhodnutí
právneho predchodcu žalovaného je dôvodom na zastavenie konania podľa § 99 ods. 1 písm. h) SSP
v nadväznosti na § 179 ods. 4 druhá veta SSP.

14. Proti napadnutému uzneseniu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že
správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľom, aby uskutočnili im patriace
procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,žesprávnysúdrozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie bolo nezákonne zastavené.

15. Sťažovatelia uviedli, že nesúhlasia s rozhodnutím správneho súdu, ktorým podanú žalobu rozčlenil
na konanie v zmysle výroku I petitu žaloby na rozhodovanie o správnej žalobe opomenutých účastníkov
a v zmysle výroku II petitu žaloby na konanie pre nečinnosť orgánu verejnej správy s poukazom na
ustanovenie § 23 SSP.

16. Ďalej uviedli, že žalobu nepodal účastník administratívneho konania (opomenutý účastník), ale
žalobu podali dedičia účastníka administratívneho konania N. H., ktorý bol ich právnym predchodcom,
a ktorý trpel duševnou poruchou, čo bolo preukázané v konaní Okresného súdu Rožňava sp. zn.
5C/852/1999 (rozsudok zo dňa 23.09.2002). Právny predchodca sťažovateľov v zmysle znaleckéhoposudku trpel duševnou chorobou od roku 1994. Uvedená skutočnosť je zrejmá z administratívneho
spisu. Podľa názoru sťažovateľov správny súd nemal žalobu vo výroku I posudzovať ako správnu žalobu
opomenutého účastníka.

17. Sťažovatelia dôvodili tým, že ich právny predchodca, otec sťažovateľov N. H., (T.. XX.XX.XXXX) si
ešte za svojho života uplatnil nároky v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách
podaním zo dňa 26.09.1991 adresovaným Okresnému úradu Rožňava. Nepochybne sa stal účastníkom
konania v zmysle zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

Otec sťažovateľov zomrel dňa XX.XX.XXXX. V zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR zo
dňa 14.11.2012 sp. zn. 6Cdo/15/2012 a 6Cdo/29/2012) uplatnený nárok prechádza na dedičov. Pri
dedení podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú ovládané zásadou univerzálnej sukcesie,
dochádza k výmene zaviazaného subjektu v celej šírke a vo všetkých zložkách jeho právnych vzťahov.
Právnynástupcoviazomrelejpovinnejosobyužnevystupujúakooprávnenéosobyvzmyslereštitučného
zákona, ale ako dedičia zomrelej oprávnenej osoby.

18. Sťažovatelia poukázali na to, že Obvodný pozemkový úrad v Rožňave o uplatnenom nároku vydal
rozhodnutie v prospech B. H., brata N. H. na základe čestného prehlásenia N. H. zo dňa 18.01.1994.
Obvodný pozemkový úrad pokračoval v riešení reštitučného nároku bez oprávnenej osoby N. H. a vydal
rozhodnutia č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j.

96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa
13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997 už len v
prospech oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľností B. H. v podiele 1/1.

19. Sťažovatelia zistili, že ani jedno z uvedených rozhodnutí nebolo doručené ich právnemu

predchodcovi, druhému účastníkovi reštitučného konania N.T. H. a správny orgán napriek opakovaným
žiadostiam a sťažnostiam sťažovateľov odmietal doručiť predmetné rozhodnutia dedičom účastníka
reštitučného konania, t.j. sťažovateľom.

20. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.

21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou
osobou, včas a jej podanie je prípustné, jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch)

dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

22. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľov vo vzťahu k napadnutému
uzneseniu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu,
s námietkami sťažovateľov uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k

záveru,ženezistildôvodnato,abysaodchýlilodrelevantnýchprávnychzáverov,ktoréspolusuvedením
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia, s ktorými sa kasačný súd v plnom rozsahu
stotožňuje.

23. Kasačný súd na úvod poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje
obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie
k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov (k tomu
porovnaj napr. aj nasledovné rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28.03.2024,
4Sfk/44/2022 zo dňa 27.07.2023 a i., príp. analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej

republiky č. k. 1 AS 132/2021-30 zo dňa 15.07.2021, č. k. 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021 a č. k.
3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023), k čomu musel kasačný súd pristúpiť v tejto veci.

24. Kasačnému súdu je zrejmé, že sťažovatelia sa v zmysle výroku I žalobného petitu domáhali
doručenia rozhodnutí žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu), t.j. rozhodnutí Obvodného

pozemkového úradu Rožňava t.j. č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96
zo dňa 24.09.1996, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č.
j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo
dňa 28.01.1997.25. Ako správne uviedol správny súd v odôvodnení svojho uznesenia, v súlade s právnou úpravou
uvedenou v SSP ide v danej prejedávanej veci o správnu žalobu opomenutých účastníkov konania,

ktorej základným účelom je zabezpečenie doručenia napadnutého rozhodnutia (§ 179 SSP).

26. Kasačný súd konštatuje, že predmetom konania v danej veci, teda konania vedeného na Správnom
súde v Košiciach pod sp. zn. KE-5Sa/35/2019, je rozhodovanie o správnej žalobe opomenutých
účastníkov konania (sťažovateľov) a síce doručenie rozhodnutí žalovaného (resp. jeho právneho

predchodcu) t.j. Obvodného pozemkového úradu Rožňava t.j. č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996,
č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo
dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid.
č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997.

27. Kasačný súd konštatuje, že správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe opomenutého účastníka

preskúmava dve skutočnosti, a to či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a či od vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky. Je nepochybné, že ak správny súd
jednoznačne zistí, že od vydania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia uplynuli viac ako tri
roky, nemusí súčasne preskúmavať aj to, či žalobcovi malo v príslušnom administratívnom konaní patriť
postavenie účastníka konania a či mu dané rozhodnutie alebo opatrenie bolo riadne doručené.

28. Ako jednoznačne vyplynulo z obsahu administratívneho a súdneho spisu, správny súd si po podaní
správnej žaloby vyžiadal od žalovaného administratívny spis na preukázanie skutočnosti, či od vydania
rozhodnutí žalovaného uplynuli viac ako tri roky.

29. Kasačný súd poukazuje na to, že všetky žalobou napadnuté rozhodnutia č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo
dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č.
j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa
28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997 boli vydané pred viac ako dvadsať ôsmimi rokmi,
a teda od ich vydania uplynuli viac ako tri roky, Zákonodarca stanovil trojročnú prekluzívnu objektívnu

lehotu,ktorá(§179ods.1a4SSP)uplynulapreposudzovaniedoručovaniarozhodnutíč.j.238/B3,6/91-
Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996 dňa 24.09.1999, č. j. 96/044-26-002
zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996
dňa 13.12.1999, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997 dňa
28.01.2000. Správna žaloba opomenutého účastníka bola podaná na správny súd dňa 26.11.2019.

30. Kasačný súd na záver uvádza, že uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty od vydania každého z
napadnutých rozhodnutí právneho predchodcu žalovaného je dôvodom na zastavenie konania podľa §
99 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 179 ods. 4 druhá veta SSP.

31. Podľa názoru kasačného súdu, kasačné námietky sťažovateľov neboli spôsobilé spochybniť
správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľov ako
právne irelevantné vo vzťahu k predmetu konania pred správnym súdom.

32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a
analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP ) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade
s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa 167 ods. 1 SSP a v súlade s § 168 SSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.