Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012611
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125012611.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin marenie
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 23. decembra 2025 v Trnave, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 17. novembra 2025 č. k. 0T/87/2025-114, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava (,,ďalej len okresného súdu“) bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

dňa 2. októbra 2025 v čase okolo 15:20 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia
s evidenčným číslom vozidla D. XXXXX v Hlohovci, miestnej časti Šulekovo po Seredskej ulici, kde
bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Okresného
dopravného inšpektorátu Trnava, pričom motorové vozidlo viedol napriek tomu, že trestným rozkazom

Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/1/2025 zo dňa 14. januára 2025, právoplatným dňa 4. februára
2025, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18
(osemnásť) mesiacov,

Za to mu okresný súd uložil (,,citácia“) :

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l), § 38 odsek 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný podal ihneď odvolanie (č.l. 113 spisu). Prokurátor
po vyhlásení rozsudku sa vzdal práva na podanie odvolania (č.l. 113 spisu). Podaním zo dňa
28.11.2025 (č.l. 146 spisu) doručeným okresnému súd dňa 28.11.2025 obžalovaný prostredníctvom

obhajcu písomne odôvodnil podané odvolanie.
V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom obhajcu uviedol, že:- odvolanie podáva pre neprimeranosť trestu,
- nahlavnompojednávanídňa17.11.2025urobilvyhlásenieovinepodľa§257ods.1písm.b)Trestného
poriadku, toto vyhlásenie bolo súdom, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, prijaté,

- k trestným činom sa priznal a tieto úprimne oľutoval (a tieto doposiaľ i ľutuje), čím okresný súd
správne zistil v jeho prospech 1 poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a správne
neidentifikoval žiadnu priťažujúcu okolnosť,
- súd však neprihliadal i na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to poľahčujúcu okolnosť i podľa § 36 písm. n)
Trestnéhozákona,pretoženapomáhal/napomoholpriobjasňovanítrestnejčinnostipríslušnémuorgánu,

nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale i súdu,
- obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (odkazujem na
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017, sp. zn.
Tpj 55/2016, ktorý prijal stanovisko v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. n) a písm. l) Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní

viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku (ďalej len „stanovisko“) a súd touto
neaplikáciou stanoviska úplne vylúčil možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu
trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste,
- uložený trest neprimeraný a je možné tento, napriek všetkému i mimoriadne znížiť, resp. uložiť trest
vo výmere obdobia kedy som vykonával, resp. obdobia kedy vykonávam, väzbu.

V závere navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 18.07.2025, sp. zn.
32T/32/2025 vo výroku o treste a uložil primeraný trest s prihliadnutím, najmä, na vyššie uvedené.
Konanie na odvolacom súde
Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,
v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku

súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods.1) Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 ods.2) Trestného poriadku, ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré
oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
Podľa § 316 ods.3) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods.1) Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316
ods.1Trestnéhoporiadku,aninazrušenienapadnutéhorozsudkupodľa§316ods.3Trestnéhoporiadku.
Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, preto
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods.1 trestného poriadku odvolací súd
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na jeho zamietnutie podľa § 319
Trestného poriadku.

Odvolací súd za účelom prejednania odvolania obžalovaného vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti
obžalovaného, obhajcu obžalovaného a prokurátorky krajskej prokuratúry. Obžalovaný bol o termíne

upovedomený dňa 15.12.2025, obhajca upovedomenie prevzal dňa 15.12.2025 a krajská prokuratúra
dňa 17.12.2025. Prokurátorka krajskej prokuratúry súhlasila so skrátením zákonnej lehoty.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.Obhajca obžalovaného navrhol uložiť alternatívny trest či už trest povinnej práce alebo peňažný trest
eventuálne má za to, že i doposiaľ vykonaná väzby splnila účel individuálnej a generálnej prevencie a je

možné uložiť trest 2 mesiace a 3 týždne.

Obžalovaný A. B. uviedol, že jeho konanie bolo skratové, ľutuje čo spravil, už sa to nikdy nebude
opakovať, chce sa vrátiť k priateľke a do normálneho života a chce poprosiť o zhovievavosť, nakoľko
ho čaká ešte jeden trest.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu
k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných
zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil svoje
úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu a osobné pomery obžalovaného.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa bez výhrad s týmto
odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,avprípade,aksaodvolacísúdstotožnísúvahamisúdunižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018).

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe a na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm.
h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátor nemal k vyhláseniu obžalovaného výhrady

a navrhol toto vyhlásenia prijať. Okresný súd postupoval správne, keď prijal vyhlásenie obžalovaného,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a vykonal potrebné dokazovanie na uloženie
primeraného a zákonného trestu .
Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané obžalovaným do výroku o treste ako aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom prvého stupňa sa

meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu marenie výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

K výroku o treste.
Priúvaháchodruhuavýmeretrestupostupujesúdvzmysle:všeobecnýchzásadpodľa§33aTrestného
zákona podľa ktorých páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Sankcie sa ukladajú s
prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a
jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej

činnosti a zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného
zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať

trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. 4 To 7/2013).

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti
najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním

trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty
individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda

obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako
aj etické (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tost/19/2015 zo dňa
23.6.2015).

Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd

nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné na ukladanie sankcie. V tomto
smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie zákonného a spravodlivého trestu.

Pokiaľ ide o výmeru trestu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne u odsúdeného skúmal

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovanému priznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa a oľutoval spáchanie trestného činu) a nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený okresným súdom na dolnej
hranici trestnej sadzby v trvaní 4 (štyroch) mesiacov so zaradením pre výkon trestu od ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, nakoľko v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin), rovnako správne uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov s poukazom na jeho priestupkovú minulosť a pri
zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje odvolací súd uložený trest za zákonný a spravodlivý,
ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak

individuálne ako aj generálnej prevencie.

K odvolacím námietkam.

V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Súd si úsudok o

možnosti nápravy obžalovaného vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti
spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu jeho spáchania,
následkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení osoby obžalovaného.
Možnosť nápravy obžalovaného konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa obžalovaného na základe objasnenia jeho

osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu
(judikát Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy obžalovaného musí byť vždy v plnom súlade sochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred
útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, tak odvolací súd
má opačný názor a to najmä s poukazom na doterajší spôsob života obžalovaného, pretože sa dopustil
úmyselného trestného činu počas plynutia skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, vykonával
činnosť ktorá mu bola zakázaná, čím závažným spôsobom porušil dôveru súdu, ktorá mu bola prejavená
uložením miernejšieho trestu a takéto jeho konanie svedčí o tom, že predchádzajúci podmienečný

trest nesplnil svoj výchovný ani preventívny účel, preto bolo namieste uloženie nepodmienečného
trestu a to i s poukazom na ustanovenie § 49 ods.3 Trestného zákona. Negatívne hodnotenie osoby
obžalovaného je umocnené skutočnosťou, že z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MS SR vyplýva,
že má 7 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a v evidenčnej karte vodiča má
evidovaných 6 priestupkov a dve krátkodobé zadržania vodičského oprávnenia podľa §71 ods.1 zákona
č. 8/2009 Z.z., čo svedčí o nerešpektovaní plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona.

K nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd uvádza, že
správne postupoval okresný súd, keď túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal, pretože samotné priznanie
obžalovaného k spáchaniu trestného činu nemožno považovať za skutočnosť, že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. To platí nielen pri uznaní viny podľa § 257 ods. 1

písm. b/, c/ Trestného poriadku, ale aj pri "riadnej" výpovedi na hlavnom pojednávaní. Dôvodom je
nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne (viacnásobne), vyplývajúca z ustanovenia § 38
ods. 1 Trestného zákona (toto ustanovenie je v aplikačnej praxi tradične interpretované extenzívne, teda
duplicita sa nepripúšťa medzi jednotlivými kategóriami v ňom uvedených okolností, ale ani interne v
rámci týchto kategórií). Priznanie sa je teda (za ďalej uvedených okolností) poľahčujúcou okolnosťou

podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako
obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n/ naposledy označeného ustanovenia, musí k
samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o
okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na
iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na

mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia
objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie
len "operatívne") do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine
a treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto okolností nemusí v súdnom konaní uspieť, čo nie je na
účel stanoviska potrebné bližšie rozoberať) (R 44/2017).

Kodvolacejnámietke,žeokresnýsúdmimoriadneneznížiltrestnapriekvyhláseniuobžalovanéhoovine,
odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 39 ods.5 Trestného zákona vyplýva, že ide o fakultatívnu
možnosť a rozhodne ju nemožno stotožňovať s povinnosťou na strane súdu. Okresný súd posúdil všetky
okolnosti prípadu a osobu obžalovaného (str. 5 rozsudku) a správne vyhlásenie obžalovaného o vine

zohľadnil pri výmere trestu, keď obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby.

Odvolací súd uvádza, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu
a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej

nebezpečnosti,ktorájerozhodujúcaprestanoveniedruhutrestuajehovýmery,pričomjehoprioritnýúčel
sa dosahuje predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba
dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu.
K naplneniu účelu trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného
v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie

rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov. Predpokladom účinnej
ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za
spáchaný trestný čin. (porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012)

Trest uložený okresným súdom spĺňa preventívnu funkciu, keďže je spôsobilý pôsobiť na obžalovaného

tak, aby ho odradil od ďalšej trestnej činnosti a zároveň vysiela jasný signál o neakceptovateľnosti
nerešpektovania právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci (v tomto prípade súdu), teda zároveň
napĺňa aj účel generálnej prevencie, keďže primerane vyjadruje závažnosť trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia a prispieva k posilneniu právneho vedomia spoločnosti a autority súdnychrozhodnutí. Okresný súd zohľadnil aj zásadu primeranosti a spravodlivosti trestu, keď uložený trest nie je
neprimerane prísny, ale zodpovedá konkrétnym okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného a súčasne
rešpektuje zásadu individualizácie trestu, keďže bol uložený na základe individuálneho posúdenia

všetkých relevantných skutočností.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného

poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.