Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Ivana Šlesarová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/192/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203157
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2325203157.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej
a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a JUDr. Petra Dumana
v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená X.X.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, XXX XX C., proti
povinnému: D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, XXX XX C., zastúpený Čibrik
& Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 92701 Šaľa, IČO: 46255010, o návrhu

navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta č.k. 29C/103/2025-30 zo dňa 7. októbra 2025 vydaného v spojení s dopĺňacím uznesením
zo dňa 28. novembra 2025, č.k. 29C/103/2025-78 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. o nariadení neodkladného
opatrenia m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému ukladá povinnosť:

- dočasne nevstupovať do domu na adrese A. E. XXXX/X F. C., ktorý sa nachádza na parcele "C",
parcelné číslo 3448/1, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 724 m2, zapísaného
na liste vlastníctva číslo XXXX k.ú. C., a to do právoplatného skončenia vo veci samej o žalobe
navrhovateľky proti povinnému o obmedzenie užívacieho práva povinného alebo vylúčenie povinného
z užívacieho práva k nehnuteľnosti,

- dočasne sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na
procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré
budepredvolanývrozsahunevyhnutnomprejehoriadnuúčasťnatýchtoúkonoch,atodoprávoplatného
skončenia konania vo veci samej o žalobe navrhovateľky proti povinnému o ochranu osobnosti

II. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o obmedzenie užívacieho práva
povinného alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I.
tohto uznesenia.

III. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti.

IV. Navrhovateľke náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči povinnému n e p r i z n
á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal povinnému vstupovať do domu na adrese A. XXXX/X, XXX XX C., a to do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal povinnému
približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesnýchúkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude
predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, a to do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Výrokom III uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti alebo žalobu o obmedzenie
alebo vylúčenie užívacieho práva povinného k domu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, inak súd aj bez návrhu toto neodkladné opatrenie zruší. Výrokom IV. navrhovateľke náhradu
trov konania voči povinnému nepriznal.

1.2. Doplňujúcim uznesením č.k. 29C/103/2025-78 zo dňa 28. novembra 2025 súd prvej inštancie
doplnil výrok nariadeného neodkladného opatrenia o výrok, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.3. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 6.10.2025 domáhala,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému zakáže vstupovať do ich rodinného domu a

priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a navrhovateľke uloží povinnosť podať
žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

1.4. Navrhovateľka na odôvodnenie návrhu uviedla, že povinný je jej bývalý manžel, s ktorým žijú v
rodinnom dome na adrese A. XXXX/X, C.. Okresný súd Galanta ich manželstvo rozviedol rozsudkom zo

dňa 23.1.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.2.2025, ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
do ktorého patrí aj uvedený rodinný dom, doposiaľ nebolo vyporiadané. Počas manželstva povinný
navrhovateľke neprejavoval lásku, vyjadroval sa, že bude jeho slúžka a on bude mať milenky, sociálne
ju izoloval, bez jeho súhlasu nikam nesmela ísť. Doma jej rozkazoval a kontroloval ju. Všetky jej príjmy
mu musela odovzdávať, dával jej len vreckové, kvôli nedostatku peňazí si nemohla kúpiť ani lieky.

Opakovane ju podozrieval z nevery a kvôli jeho osočovaniu prišla o prácu na pozícii zodpovedajúcej jej
vzdelaniu. Pravidelne jej vulgárne nadával a vyjadroval sa, že urobí všetko, aby sa jej „zbavil“. Dvíhal
na ňu nôž s tým, že ju raz zabije. Sústavne ju fackal, ťahal za vlasy, búchal do hlavy, kopal do zadku,
škrtil, pľuval na ňu a niekoľkokrát ju udrel aj päsťou. Pred tromi rokmi sa ju pokúsil znásilniť, utrpela
zranenia, ale zakázal jej ísť k lekárovi. V roku 2024, keď spala na gauči, jej zdvihol nohy a povedal,

že jedným trhnutím jej zlomí väz a bude mŕtva a dodal, že na internete pozerá rôzne videá s takýmito
hmatmi. Dňa 24.8.2024 ju opäť napadol, vyčítal jej, že neoprala a nenavarila. Sotil ju a dopadla na pravý
bok na schod, po pretrvávajúcich bolestiach dňa 30.8.2024 navštívila lekára. V auguste 2024 povinný
podal návrh na rozvod a uviedol, že rozvodom chce zabrániť tomu, aby po jeho smrti mala navrhovateľka
nárok na vdovský dôchodok. Dňa 25.9.2024 ju opätovne napadol, udrel ju päsťou do tváre, začala jej

tiecť krv. Privolala políciu, povinný dostal pokutu 10,- eur. Dňa 9.4.2025 ju povinný začal bezdôvodne
škrtiť a povedal jej, že sa jej chce zbaviť. Lekár, ktorého navštívila na druhý deň, konštatoval modriny
na krku. Dňa 16.8.2025 opäť privolala policajnú hliadku, pretože ju bezdôvodne fackal po tvári, mala
obavu o svoje zdravie a život. Policajti povinného napomenuli. Dňa 28.9.2025 ju povinný napadol tak,
že je zlomil kľúčnu kosť. Navrhovateľka si privolala políciu a rýchlu zdravotnú pomoc, na základe ich

pokynu musela ísť na vyšetrenie do nemocnice do Galanty, doba liečenia zranenia bola stanovená na
viac ako 60 dní. Na základe zistených skutočností policajti vykázali povinného zo spoločného obydlia.
Ako ohrozená osoba bola kontaktovaná poradňou pre obete s intervenčným centrom Slniečko, n. o.,
kde jej bola poskytnutá bezplatná právna pomoc. Povinný sa k nej dlhodobo správa agresívne, fyzicky
aj psychicky jej ubližuje, kvôli jeho správaniu sa zhoršuje jej zdravotný stav. Spolunažívanie s ním v

jednej domácnosti je pre ňu život ohrozujúce. Nakoľko povinný nesúhlasí s mimosúdnym vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je nevyhnutné podať žalobu na súd, do ukončenia ktorého
konania nie je možné, aby s povinným žila v jednej domácnosti, cíti sa ohrozená na živote a zdraví.
Navrhuje, aby jej súd v prípade, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, zároveň
uložil povinnosť podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo správania

povinného má strach, jeho agresivita sa neustále zhoršuje a prestáva byť predvídateľný, jeho útoky sú
čoraz častejšie a intenzívnejšie, vyhráža sa jej smrťou.

1.5. Navrhovateľka na osvedčenie svojich tvrdení predložila súdu výpis z listu vlastníctva, rozsudok o
rozvode, sobášny list, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, lekárske správy,

fotografie, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, úradný záznam ORPZ v Šali, zápisnicu o
trestnom oznámení, upovedomenie o začatí trestného stíhania a rozhodnutie Sociálnej poisťovne.1.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325
ods. 2 písm. e) CSP, § 325 ods. 2 písm. h) CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 332 ods. 1,2 CSP, § 332 ods. 2
CSP, § 336 ods. 1 až 3 CSP, čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , čl. 3, § 11 Obč. zák. a § 146 ods. 2 Obč. zák.

1.7. Na základe predložených listín mal súd prvej inštancie za osvedčené nasledovné.

1.8. Z rozsudku o rozvode mal súd prvej inštancie osvedčené, že navrhovateľka a povinný sú bývalí

manželia. Rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2025, bolo ich manželstvo rozvedené,
týmto dňom zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Podľa výpisu z listu vlastníctva rodinný dom
bývalých manželov patrí do ich doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Navrhovateľka a povinný žijú v spoločnej domácnosti v uvedenom dome, o čom svedčí adresa ich
trvalého pobytu a potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 28.9.2025. Povinný je podozrivý
z násilia voči navrhovateľke, ktorú skutočnosť mal súd prvej inštancie osvedčenú najmä z predloženého

potvrdenia polície o vykázaní povinného zo spoločného obydlia zo dňa 28.9.2025.

1.9. Dôvodné podozrenie z násilia navrhovateľka osvedčila najmä potvrdením Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Šali zo dňa 28.9.2025 o vykázaní povinného zo spoločného obydlia na adrese
A. XXXX/X, C., ďalej fotografiami, na ktorých sú zachytené viditeľné modriny na tele navrhovateľky

a lekárskymi správami zo dňa 30.8.2024 a 10.4.2025 a 28.9.2025, ktoré osvedčujú zranenia
navrhovateľky.

1.10. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému správaniu povinného došlo viackrát, ktorá
skutočnosť zakladá obavu z opakovania takéhoto správania v budúcnosti, konanie povinného závisí iba

od jeho individuálnej vôle. Keďže bolo osvedčené riziko hrozby použitia násilia voči navrhovateľke aj v
budúcnosti, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov.

1.11. Súd prvej inštancie ako dôvodný posúdil aj návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti
povinnému nepribližovať sa k nej, a to z rovnakých dôvodov. Nariadil toto neodkladné opatrenie z

dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku povinného na navrhovateľku. Navrhovanú vzdialenosť 50
metrov však nepovažoval za potrebnú na potreby praktického života a povinnému zakázal priblížiť
sa k navrhovateľke na primeranú vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Právo na život a zdravie majú
absolútnu povahu, preto je v záujme ochrany života a zdravia navrhovateľky obmedziť práva povinného
nariadením neodkladného opatrenia. Potreba ochrany života a zdravia prevažuje nad potrebou ochrany

vlastníckeho/užívacieho práva k nehnuteľnosti.

1.12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, a to
na obmedzený čas, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

1.13. Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala
žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, nakoľko nie je predpoklad, že neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, nakoľko obmedzenie povinného neodkladným
opatrením nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej za situácie, keď súd v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia v rámci zákonných lehôt vychádza len zo skutočností osvedčených stranami

sporu, teda nie z riadne vykonaného dokazovania, ktoré je vlastné konaniu vo veci samej. Je potrebné,
abypomerystránsporubolipodrobenédokazovaniuazisteniurelevantnýchskutočnostíprerozhodnutie
súdu,čivovzťahuknavrhovateľkesútelesnáaduševnáintegritakonanímpovinnéhotakohrozené,žeje
to potrebné konštatovať súdnym rozhodnutím v rámci konania o veci samej, keď až rozhodnutím vo veci
samej je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Z uvedených dôvodov uložil navrhovateľke povinnosť

podať na súd proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti alebo žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie
užívacieho práva povinného k domu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to v
lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie
o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

1.14. Povinnosť podať žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov neuložil,
nakoľko konaním vo veci samej, ako je uvedené vyššie, je konanie o ochranu osobnosti alebo o
obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva povinného k domu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - navrhovateľka sa domáha ochrany jej telesnej a duševnej integrity, niemajetkovejochranyresp.ochranyvlastníckehopráva.Uvedenévšaknebráninavrhovateľkepodaťnávrh
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj bez toho, aby jej súd takúto povinnosť
uložil.

1.15. O náhrade trov konania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou konania o neodkladnom opatrení je
v celom rozsahu navrhovateľka, ktorej svedčí voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, avšak vzhľadom na to, že navrhovateľka si žiadne trovy neuplatnila a vznik trov konania na jej

strane nevyplýva ani zo súdneho spisu, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania voči povinnému
nepriznal.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Odvolaciemu súdu navrhol
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Namietal nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v

zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP.

2.2. Povinný považoval skutočnosti uvádzané navrhovateľkou za nepravdivé s tým, že žiadna z
uvedených situácií sa neudiala ňou opísaným spôsobom. Navrhovateľka výrazne prekrúca realitu v
snahe očierniť povinného a vykresliť ho ako násilníka. Povinný sa konfliktom vyhýbal, naopak tvrdil, že

je to navrhovateľka, ktorá ho po rozvode manželstva provokuje, správa sa k nemu vulgárne a násilne, za
účelom vyprovokovania k fyzickému napadnutiu. Všetky jej pokusy sa mu podarilo riešiť slovným odbitím
alebojunepustildomožnostimuublížiť.Niekoľkokrátbolnútenýjuodtlačiť,resp. odsotiťodseba, keďže
neraz sa stalo, že mu dala facku, obliala ho vodou alebo čajom. Septembri 2025 ju pri jednom takomto
fyzickom útoku od seba odsotil, pričom navrhovateľka teatrálne spadla na zem. Či si pritom mohla zlomiť

alebo inak zraniť kľúčnu kosť posúdiť nevedel, ale nič v jej správaní tomu nenasvedčovalo. Správanie
navrhovateľky voči nemu sa zmenilo po rozvode manželstva, s ktorým ona nesúhlasila, a videl v ňom
snahu získať ich spoločný rodinný dom len pre seba a vylúčiť ho z užívania. Tvrdil, že bol svedkom
rozhovoru keď niekomu hovorila citujem „to je len priestupok? Budeme teda musieť vymyslieť niečo
iné?“. Mal za to, že navrhovateľka svoj postup s niekým koordinuje, vyhráža sa mu, že ho dostane do

basy. Potvrdzuje to aj samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uvádza výmysly
a skutočnosti opisuje výrazne skresľujúco a zveličene. Navrhovateľka od rozvodu manželstva viackrát
volala policajnú hliadku kvôli evidentne vymysleným obvineniam, čo vyhodnotili aj samotní policajti a
vec nejako neriešili. K odvolaniu povinný bez bližšieho odôvodnenia v texte odvolania priložil čestné
vyhlásenie B. B. – syna účastníkov.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla odvolaciemu súdu uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zotrvala na tvrdeniach uvedených v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Poprela, že by bola pôvodcom hádok, tvrdiac, že povinný je
ten, ktorý je bol vzťahu nadradený, ona mala len plniť príkazy a starať sa o domácnosť. Zdôraznila,

že zranenie spôsobené povinným v septembri 2025 jej spôsobilo značnú bolesť a obmedzenie
v každodennom živote s odkázaním na pomoc príbuzným. Potvrdila, že policajnú hliadku privolala až po
rozvode,keďsinaplnouvedomila povahusprávaniapovinnéhoamieru správaniajehoagresivity.Počas
trvania manželstva sa snažila konflikty riešiť v rámci rodiny, pretože trpela pocitom hanby a bezradnosti,
pričom neverila, že jej môže niekto pomôcť. Preto nevedela ani riadne popísať vzniknuté konflikty

privolanej policajnej hliadke. Poprela tvrdenia uvádzané jej synom v čestnom prehlásení, spochybnila
jeho nestrannosť tvrdiac, že syn je na otcovej strane pretože ho otec financuje. Na podporu svojich
tvrdení o vzťahoch s povinným k vyjadreniu doložila čestné prehlásenia G. F. a H. I. (sestry povinného)
a H. J. B. (syna účastníkov).

4. Ďalšie písomné podania vo veci neboli doručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380ods.2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) po
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné zmeniť pre absenciu vymedzenia doby
trvania neodkladného opatrenia, pri inak správnom závere súdu prvej inštancie o dôvodnosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov.

6. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie voči výroku dopĺňacieho uznesenia zo dňa 28.novembra

2025 č.k. 29C/103/2025-78, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietnutý nebolo
podané. Navrhovateľka sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu
priblíženia povinnému na vzdialenosť 50m, pričom súd prvej inštancie uložil povinnému zákaz
priblíženia na 10m. V zamietnutej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mala oprávnenie
podať odvolanie navrhovateľka. Odvolanie voči tomuto výroku nepodala, preto v tejto časti uznesenie
súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie, z ktorého dôvodu nebolo

predmetom odvolacieho prieskumu.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci

navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie.

8. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako
„žalobkyňa“ a „žalovaný“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci
ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na

to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na
uloženie zákazu priblíženia ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. „povinný“, ktorí sú totožnými
subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „žalobkyňu“ a „žalovaného“.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozriváznásilia,h/sanaurčenúvzdialenosťnepribližovalaaleboibaobmedzenepribližovalakosobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.16. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

17. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

19. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež

po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To
však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných

skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne
dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej
ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia

osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

22. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle
ustanovení § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP, ktorým by súd uložil povinnému, aby nevstupoval do

nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby sa nepribližoval
k navrhovateľke.

23. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje, ak je osvedčené

dôvodné podozrenie z násilia. V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť či správanie povinného
možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje
zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním
každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,
čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,

pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj
nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5
M Cdo 10/2012).

24. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke, ktoré navrhovateľka osvedčila
najmä potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali zo dňa 28.9.2025 o vykázaní
povinného zo spoločného obydlia na adrese A. XXXX/X, C., ďalej fotografiami, na ktorých sú zachytené
viditeľné modriny na tele navrhovateľky a lekárskymi správami zo dňa 30.8.2024 a 10.4.2025 a

28.9.2025, ktoré osvedčujú jej zranenia. K vykázaniu z domu je príslušník policajného orgánu
oprávnený, keď vzhľadom na zistené skutočnosti, najmä predchádzajúce útoky, možno očakávať útok
na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (§ 27a ods.
1 zákona o Policajnom zbore). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistené okolnosti prípadu tak, ženevyvolaližiadnepochybnostionaliehavejpotrebezásahusúduvpodobebezodkladnejúpravypomerov
medzi stranami sporu. Z navrhovateľkou predložených dôkazov, bolo dostatočne osvedčené, že návrh
bol podaný dôvodne, keďže tu bola dôvodná obava z opakovania násilného správania povinného voči

navrhovateľke.

25. Civilný sporový poriadok pritom nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré
by sa vyžadovali pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže účelom neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. e/ CSP je zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.

Dočasným obmedzením povinného vo vstupe do spoločnej nehnuteľnosti (bytu) strán sporu sa poskytne
navrhovateľke ochrana pred ďalším prípadným násilím zo strany povinného, pričom sa jej umožní
pokojné bývanie v predmetnej nehnuteľnosti.

26. K odvolacej námietke povinného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože neodkladné opatrenie bolo nariadené len na

základe nepravdivých a zavádzajúcich jednostranných tvrdení navrhovateľky na osobu povinného a
že neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že osvedčenie
dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia

sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, lekárskych
správ, keďže stanovisko povinného je obvykle v zásade protichodné. Ohrozenej osobe sa poskytuje
pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/355/2012).

27. V posudzovanom prípade bolo protiprávne správanie povinného na účely nariadenia neodkladného
opatrenia v čase vydania napadnutého uznesenia dostatočne osvedčené, pričom odvolací súd
zdôrazňuje, že je viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP). Odvolacia argumentácia povinného bola predovšetkým založená na odlišnej interpretácii

vzniknutých konfliktných situácií medzi účastníkmi. Sám uvádzal, že v dôsledku konfliktu navrhovateľku
v septembri 2025 odstrčil, pričom spadla na zem a nevedel či si pri tom mohla zlomiť kľúčnu kosť.
Ako vyplýva z predloženej lekárskej správy práve tento incident viedol k zlomeniu kľúčnej kosti
u navrhovateľky, k vykázaniu povinného zo spoločného obydlia a k začatiu trestného stíhania voči
povinnému pre ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 139 písm. b) Trestného zákona , ktoré sa vedie na obvodnom oddelení PZ Šaľa
pod číslom ČVS: ORP - 210/SA - SA – 2025. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uviedla, že dňa 28.09.2025 ju povinný pri fyzickom konflikte sotil a zadnou časťou tela
dopadla na zem , ucítila, že sa zranila a hroznú bolesť v oblasti pravého ramena. Z lekárskej správy
zo dňa 28.09.2025 vyplýva, že zranenie mohlo byť spôsobené tak ako uvádza navrhovateľka. Povinný

konflikt s popisovaným priebehom nepoprel. Na základe uvedeného mal aj odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie za dostatočne osvedčené, že dňa 28.9.2025 došlo medzi účastníkmi k incidentu
a neprimeranému správaniu zo strany povinného, teda mal dostatočne osvedčenú dôvodnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení,
dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadovanom v základom konaní vo veci samej. Postačujúce

je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného
a procesného práva, pričom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval
osvedčenie navrhovateľkou tvrdených skutočností.

28. Účelom neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je zabrániť násiliu

alebo jeho bezprostrednej hrozbe, či už vo forme fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia,
vrátane obťažovania, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku tak, aby
sa chránenej osobe poskytla okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ak potom navrhovateľka osvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, súd prvej inštancie správne
uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu účastníkov, tak ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

29. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok povinného týkajúcich sa provokácií a násilia navrhovateľky
voči povinnému, tieto povinný nechal len v rovine nepodložených tvrdení. Z jeho tvrdení možnomať za osvedčené časté konfliktné situácie medzi stranami. Rovnako neosvedčil účelové správanie
navrhovateľky, ktorá sa ho, podľa tvrdenia povinného, po rozvode, s ktorým nesúhlasila, snažila
vyprovokovať „ aby ho dostala do basy“ za účelom získania ich spoločného domu. Tvrdenia o telefonáte

navrhovateľky v tomto smere s niekým, povinný žiadnym spôsobom neosvedčil. K návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia priloženého rozsudku o rozvode účastníkov vyplýva, že po vyhlásení rozsudku
sa obe strany vzdali práva podať odvolanie, teda ani z uvedeného žiadnym spôsobom nemožno dovodiť
účelové konanie navrhovateľky, ktorá podľa tvrdenia povinného nesúhlasila s rozvodom a preto ho po
rozvode účelovo obviňuje z násilia.

30. Odvolací súd na navrhovateľkou v odvolacom konaní predložené čestné prehlásenia v zmysle ust.
§ 366 CSP nemohol prihliadnuť, nakoľko neboli splnené podmienky tohto ustanovenia, keď odvolací
súd uzavrel, že tieto mohla navrhovateľka predložiť už spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Čo sa týka povinným spolu s odvolaním predloženého čestného prehlásenia B. B., syna
účastníkov, odvolací súd uvádza, že tvrdenia v ňom uvedené boli všeobecného charakteru a neboli

spôsobilé zvrátiť navrhovateľkou osvedčený skutkový stav.

31. Navrhovateľka v danom type konania tak hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného
nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v
posudzovanej veci splnené, ku ktorému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie, ktorý návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnému povinnosti nevstupovať do nehnuteľností
a nepribližovať sa k navrhovateľke vyhovel. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému
správaniu povinného reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle samotného
povinného. Keďže bola osvedčená nepredvídateľnosť správania povinného a tiež dané riziko hrozby
použitia násilia voči navrhovateľke aj v budúcnosti, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy

pomerov, v dôsledku čoho nemôže obstáť námietka povinného, že súd rozhodol len na základe
neosvedčených subjektívnych tvrdení navrhovateľky.

32. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový stav,
citoval právne predpisy, ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia

správne aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil.
Nedôvodnými potom boli, s poukazom na vyššie uvedené, odvolacie námietky povinného, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazuje
na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04).

33. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv povinného, bolo namieste
zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Hoci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia,
odvolací súd musel pristúpiť k zmene rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko v danej

veci nejde o prípad, kedy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou
(žalobami) vo veci samej a možno ním trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu. Skutočnosť, či
nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, je pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na špecifické
skutkové okolnosti prípadu. V prejednávanej veci navrhovateľka dôvodne podala návrh na nariadenie

neodkladnéhoopatreniavzmysleustanovení§325ods.2písm.e)ah)CSP,čosivyžadovaloposúdenie
fakticky dvoch odlišných návrhov z pohľadu možnej aplikácie ust. § 336 ods. 1 CSP.

34. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je potrebné
vychádzať z toho, že účelom inštitútu zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt páchateľa

domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo
bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt, ktorý je
podľa predpisov správneho práva evidovaný ako adresa trvalého či prechodného pobytu chránenejosoby, rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo
vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má

v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné
obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1097 s.). V konaní je nesporné, že navrhovateľkou
obývaná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (účastníkov konania). Povinnému

tak svedčí užívací titul daný jeho vlastníckym právom, a preto opatrenie dočasnej povahy vo forme
neodkladného opatrenia, ktoré ho vylučuje z užívania, nemôže slúžiť na trvalé obmedzenie jeho práv
k dotknutej nehnuteľnosti. Uvedenému záveru nasvedčujú aj námietky odvolateľa, že nariadeným
neodkladným opatrením dochádza podľa neho k neoprávnenému zásahu do jeho práv. Požadované
neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP má (s prihliadnutím na individuálne okolnosti
prípadu) povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý

má byť riadne uplatnený žalobou.

35. Preto odvolací súd navrhovateľke uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia odvolacieho súdu na súd prvej inštancie žalobu vo veci samej proti povinnému, ktorou
vyvolá konanie na súde o obmedzenie alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k dotknutým

nehnuteľnostiam. Došlo k tomu preto, že nariadeným neodkladným opatrením neboli trvalo vyriešené
vzťahy strán, a preto tento nárok musí byť uplatnený žalobou. Vecná súvislosť s hmotnoprávnym
nárokom podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Obč. zák. bola daná, keďže sa vzťahuje na prípady, ak konanie
jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie tak, že pomery v dome druhému manželovi,
prípadnejehodeťomčiinýmblízkympríbuznýmbývajúcimvdome,nedovoľujúdom(byt)pokojneužívať,

bez strachu o život a zdravie svojej osoby, ako aj ostatných členov domácnosti.

36. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP potom do
úvahy pripadá podanie žaloby vo veci samej o ochranu osobnosti podľa § 11 a 13 ods. 1 Obč. zák.
Obmedzenie povinného neodkladným opatrením nariadeným v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP totiž

nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej za situácie, keď tvrdenia navrhovateľky povinný rozporuje,
považuje ich za účelové a súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v rámci zákonných lehôt
vychádza len zo skutočností osvedčených stranami sporu, teda nie z riadne vykonaného dokazovania,
ktoré je vlastné konaniu vo veci samej. Odvolací súd aj v tomto prípade zastáva názor, že je potrebné,
abypomerystránsporubolipodrobenédokazovaniuazisteniurelevantnýchskutočnostíprerozhodnutie

súdu, či vo vzťahu k navrhovateľke sú telesná a duševná integrita konaním povinného tak ohrozené, že
je to potrebné konštatovať súdnym rozhodnutím v rámci konania o veci samej, keď až rozhodnutím vo
vecisamejjemožnédosiahnuťtrvalúúpravupomerov.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdvnadväznosti
na neodkladné opatrenie nariadené v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP uložil navrhovateľke povinnosť
podať na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti, a to v lehote 30 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu.

37. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia
vo výrokovej časti rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a
oprávnených záujmov strán, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia do

právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to tak v prípade neodkladného opatrenia nariadeného
v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP (na ktoré nadväzuje žaloba o obmedzenie alebo vylúčenie
povinného z užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam), ako aj v prípade neodkladného opatrenia
nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP (na ktoré nadväzuje žaloba o ochranu osobnosti).

38. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľke uložil povinnosť
podať dve žaloby podľa § 336 ods. 1 CSP, neprichádzalo do úvahy poučenie strany podľa § 337 ods.
1 a 2 CSP o následnej žalobe protistrany. Ak žaloby špecifikované vyššie v stanovenej lehote nebudú
navrhovateľkou podané, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení v príslušnej časti zruší
podľa § 336 ods. 3 CSP (t. j. v časti o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e)

CSP a/alebo v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, a to v závislosti od toho, ktorá z vyššie uvedených žalôb
podaná nebude, prípadne ak nebude podaná ani jedna z nich – pozn. odvolacieho súdu). Tým zároveň
dôjde k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného opatrenia, kedy navrhovateľka v
záujme preukázania opodstatnenosti svojho návrhu (návrhov) bude musieť vynaložiť žalobnú iniciatívu.Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa tiež môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre
odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. II. a III. v súlade s § 388 CSP zmenil v znení uvedenom vo výroku I. uznesenia
odvolacieho súdu a súčasne výrokmi II. a III. uložil navrhovateľke povinnosť iniciovať konania vo veci
samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP.

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

41. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. V dôsledku zmeny uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodoval aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania
odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP. Procesne úspešnej navrhovateľke by patrili trovy konania, tieto jej však z obsahu
spisu jej žiadne nevyplývajú. Od zaplatenia súdnych poplatkov v konaní bola oslobodená.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným
advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l
z.č.327/2005Z.z.konanieonárokunaposkytnutieprávnejpomocisazačínapodanímpísomnejžiadosti

v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená
na internetovej stránke Centra právnej pomoci K.. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená
dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce,
že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí
obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.