Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012493
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012493.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B.,
t. č. vo VTOS v ÚZVJS Hrnčiarovce n/P, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo
dňa 27.10.2025 sp. zn. 7PP/57/2025 - 40, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.01.2026 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.
C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo dňa 27.10.2025, sp.
zn. 7PP/57/2025 - 40 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia): ,,podľa § 415 ods. 1

Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ods. 2 Trestného zákona
sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A. C., t.č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 3T/31/2019 zo dňa 23. apríla 2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 2To/44/2020 zo dňa 12. augusta 2020, zamieta“. Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil
v rozsahu č. l. 40 až 43 spisu.

Následne súd prvého stupňa vydal dňa 05.11.2025 postupom ex cathedra podľa § 60 ods. 1 Trestného
poriadku, § 174 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku (aj) k napadnutému
uzneseniu opravné uznesenie sp. zn. 7PP/57/2025 – 44 (ďalej len ,,opravné uznesenie“), ktorého
výroková časť znie (citácia):
,,I.Podľa§60ods.1TrestnéhoporiadkusazápisnicaoverejnomzasadnutínapísanánaOkresnomsúde

Trnava dňa 27.10.2025, sp. zn. 7PP/57/2025 opravuje v časti vyhlásenia uznesenia v označení súdu,
ktorým bol odsúdený odsúdený tak, že správne má byť „ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/31/2019 zo dňa 23. apríla 2020“.

V ostatných častiach zostáva zápisnica o verejnom zasadnutí napísaná na Okresnom súde Trnava dňa
27.10.2025, sp. zn. 7PP/57/2025 bez zmeny.

II. Podľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku a § 180 Trestného poriadku sa vo vyhotovení uznesenia
Okresného súdu Trnava zo dňa 27.10.2025, sp. zn. 7PP/57/2025 o p r a v u j e chyba v písaní, ktorá
sa stala pri vyhotovovaní uznesenia vo výroku uznesenia a to v označení súdu, ktorým bol odsúdený
odsúdený tak, že správne má byť „ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 3T/31/2019 zo dňa 23. apríla 2020“.V ostatných častiach zostáva uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 27.10.2025, sp. zn.
7PP/57/2025 bez zmeny.“

Súd prvého stupňa opravné uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 44 až 45 spisu, pričom prostredníctvom
neho opravil drobnú pisársku chybu vo výroku napadnutého uznesenia (v podobe zjavne mylne
uvedeného označenia okresného súdu).

Protinapadnutémuuzneseniuzahlásilihneď,povyhlásenídanéhouznesenia,sťažnosťodsúdený(viďč.

l. 39 spisu; ďalej aj ,,sťažnosť odsúdeného“), ktorú následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa (č. l. 49 až 50 spisu), v ktorom uviedol (ako z neho
vyrozumel sťažnostný súd), že napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru nesprávne [§ 189 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku], čo odôvodnil tým, že (zostručnené/zosumarizované)
- nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že u neho neboli splnené tzv. materiálne podmienky
zakotvené v § 66 ods. 1 Trestného zákona, pričom samotné predošlé odsúdenia nie sú spôsobilé byť

dôvodom pre záver o aktuálnom nepolepšení sa odsúdeného.
- ohľadne svojich disciplinárnych potrestaní počas aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody (ďalej
len ,,VTOS“), ktorý vykonáva už 6 rokov, súdu prvého stupňa všetko vysvetlil, t. j. že adaptáciu na
VTOS neznášal sprvoti dobre, schudol desiatky kilogramov, pričom pre stravu mu vznikali disciplinárne
prehrešky, no aktuálne sa zapája do činností/aktivít v ústave, aj tých náboženských, nakoľko sám

je veriaci. Pre súd rozhodujúci o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z VTOS by malo byť
rozhodujúce, ako sa aktuálne správa a kam smeruje, a že sa chce polepšiť. On trestnú činnosť už páchať
nechce/nebude.
- aktuálny VTOS kladie mnohé prekážky v jeho kontakte s rodinou, najmä s jeho deťmi. Doterajší VTOS
bol postačujúci na jeho nápravu, sám má kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti a ďalšiu už páchať

nemieni.
Vzhľadomnauvedenéodsúdenýnavrhol,abyKrajskýsúdvTrnaveakosúdsťažnostnýzrušilnapadnuté
uznesenie v celom rozsahu, a ak vec nevráti súdu prvého stupňa na nové konanie/rozhodnutie, aby
sám rozhodol v danej veci tak, že odsúdeného podmienečne prepustení z VTOS. Z tato koncipovanej
sťažnosti odsúdeného odvolací súd vyrozumel, že smeruje len voči napadnutému uzneseniu, nie

výslovne voči opravnému uzneseniu, voči ktorému sťažnosť v zákonnej lehote ani žiadnou z procesných
strán podaná nebola. Opravné uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť a tým sa v zmysle § 180
Trestného poriadku v spojení s § 174 ods. 4 Trestného poriadku stalo súčasťou napadnutého uznesenia.
Z daného dôvodu sa výroková časť tohto uznesenia sťažnostného súdu vzťahuje výslovne ,,len“
na napadnuté uznesenie, nakoľko opravné uznesenie je v čase rozhodovania sťažnostného súdu

integrálnou súčasťou napadnutého uznesenia.

Prokurátor sa ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 39
spisu), k sťažnosti odsúdeného sa nevyjadril.
Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku súd

môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody;
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody;
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosťb) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeným postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného
poriadku, pričom preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia (v znení v zmysle opravného

uznesenia), ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu totiž sťažnostný súd zistil, že súd prvého
stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanom prípade nie sú dané podmienky
na postup súdu podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2
Trestného zákona v podobe podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS. Pokiaľ ide o správnosť

postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého uznesenia, v tomto smere v podstate žiadne
sťažnostné námietky odsúdený nemal, žiadne procesné pochybenia súdu prvého stupňa sťažnostný
súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia procesne správne (podľa názoru sťažnostného súdu cesta
súdu prvého stupňa k napadnutému uzneseniu bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv
procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva).

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom
stanovenejdobyvýkonutrestu,ajednakposplnenídvochmateriálnychpodmienok,ktorýmisú(i)plnenie
povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j. polepšenie

sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (t.
j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa
k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, teda že v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Danému záveru nie je teda čo vytknúť, sťažnostný súd týmto

plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje (viď posledný odsek na
strane 5 napadnutého uznesenia).

Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv.
druhejmateriálnejpodmienky(t.j.prognózavedeniariadnehoživotaodsúdenýmnaslobode)zakotvenej

v § 66 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich
súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
u odsúdeného nebola splnená tak prvá ako ani druhá materiálna podmienka zakotvená v § 66 ods. 1

Trestnéhozákonaaspočívajúcav(i)jehopolepšenísapočasdoterajšiehovýkonutrestuodňatiaslobody
a v (ii) prognóze vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode (k tomu všetkému viď
stranu 6 napadnutého uznesenia až po koniec odôvodnenia napadnutého uznesenia na jeho strane 8).

Sťažnostný súd si závery súdu prvého stupňa ohľadne nenaplnenia oboch tzv. materiálnych podmienok

u odsúdeného, vyžadovaných v § 66 ods. 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z VTOS,
prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje, bez potreby
opakovania týchto dôvodov vo svojom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade,
ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne,

nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018), pričom
odôvodnenie uznesenia prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane,
keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 336/2016; ústavný súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných princípov orgánmi

verejnej moci pri rozhodovaní vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané na rôznych inštitúciách je
potrebnévzhliadaťakonajedencelok,kčomuviďtiežrozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. III. ÚS 447/2016).

V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania

vyplynuvšiu skutočnosť (neopomínajúc/neznižujúc význam zvyšných z pred súdom prvého stupňa
vykonaného dokazovania plynúcich skutočností), že doterajší priebeh aktuálneho VTOS u odsúdeného
nepodáva žiadne také informácie, ktoré by odôvodňovali záver ten, že by aktuálny dosiaľ svojím
plánovaným trvaním nenaplnený VTOS už docielil prevýchovu odsúdeného a predčasné naplnenieúčelu trestu u jeho osoby - disciplinárnu odmenu nemá, naproti tomu dva disciplinárne tresty, doterajší
priebeh VTOS u neho nebol oprostený ani o konfliktné situácie, neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz/
vzdelávanie,kedyichabsolvovaniebymohloindikovaťjehozáujemoriadnezaradeniesadospoločnosti

po VTOS, jeho vlastný postoj k trestnej činnosti je podľa zistení ZVJS len čiastočne kritický, aj keď
pred súdom odsúdený verbalizoval jeho úplnosť, ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne, je
u neho prítomné stredné riziko recidívy a menej priaznivá resocializačná prognóza, pričom ani samotný
ÚZVJS, kde vykonáva trest, neodporúča jeho podmienečné prepustenie z VTOS. Pokiaľ vo svojej
sťažnosti argumentoval snahou udržiavať kontakt so svojimi deťmi, tak podľa hodnotiacej správy ZVJS

s nimi kontakt neudržiava (ten udržiava, aj to len telefonicky, s matkou/bratom/kamarátom, o kontaktnú
návštevu ani nežiadal).

Sťažnostný súd síce dáva za pravdu obhajobe, že predošlé odsúdenia (samé o sebe) nemôžu byť
dôvodom na zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS, no pohľadom na
odôvodnenie napadnutého uznesenia sťažnostný súd konštatuje, že ani neboli.

Už súdom prvého stupňa správne a dostatočne zistené skutočnosti neumožňujú ani sťažnostnému súdu
(a to aj po zohľadnení sťažnostných námietok odsúdeného) učiniť záver, že odsúdený v aktuálnom
čase ,,už dozrel“ v otázke splnenia podmienok zakotvených v § 66 Trestného zákona do možnosti
aplikácie inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u jeho osoby. V zhode

so závermi súdu prvého stupňa sťažnostný súd tak aktuálne nevidí naplnenie ani jednej z materiálnych
podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona u odsúdeného. Ak doterajší výkon aktuálneho
trestu odňatia slobody u odsúdeného ešte nedocielil (predčasné) naplnenie účelu trestu v zmysle §
34 Trestného zákona, podmienečné prepustenie odsúdeného z VTOS v aktuálnom čase by tak na
plecia spoločnosti z pohľadu sťažnostného súdu kládlo neprimerané (a teda nedôvodne uložené) riziko

znášania možnej recidívy trestnoprávne relevantného protiprávneho správania sa odsúdeného (kedy
ani prípadne uložený probačný dohľad nie je nepretržitou kontrolou nad správaním sa odsúdeného).

Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený ne/bude viesť na slobode riadny život. Takúto
istotu súdy rozhodujúce o žiadostiach/návrhoch o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani

nemôžu nikdy mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že by pre záver o vedení
riadneho života odsúdeným v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
bolo možné mať pre súd dostatočný/rozumný/dôvodný predpoklad. Zmysel inštitútu podmienečného
prepustenia spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo
výkone trestu ukázal polepšenie. Vykonanou časťou trestu odňatia slobody podľa názoru sťažnostného

súdu nebol účel trestu dosiaľ dosiahnutý a podľa názoru sťažnostného súdu s ohľadom na vyššie
uvedené ako i v napadnutom uznesení skutočne vyčerpávajúco uvádzané okolnosti prejednávanej veci
a osoby odsúdeného by v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS ani hroziace
nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy neznižovalo do súdom
akceptovateľnej miery (k tomu viď napr. bod 13. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

III. ÚS 85/2025-30 zo dňa 17.07.2025).

S ohľadom na uvedené, sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený neuviedol také skutočnosti, a
sťažnostný súd ani také nezistil, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska zistenia podmienok pre taký
postup súdu docieliť zrušenie/zmenu napadnutého uznesenia a podmienečné prepustenie odsúdeného

z VTOS.

Záverom však sťažnostný súd dodáva, že posúdenie naplnenia oboch tzv. materiálnych podmienok
zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona sa výsostne vzťahuje na situáciu odsúdeného v tom ktorom
aktuálnom čase a priestore. Ak súd prvého stupňa, ani sťažnostný súd toho času nevidia u odsúdeného

naplnenie oboch tzv. materiálnych podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona (t. j.
polepšenie sa a prognóza vedenia riadneho života v prípade pobytu na slobode), dané neznamená,
že by v neskoršom čase odsúdený nemohol obe tieto podmienky naplniť v kvalite dostačujúcej pre
súd na kladné rozhodnutie o jeho inej/ďalšej žiadosti o podmienečné prepustenie z VTOS (dané je
však podmienené zistením správania sa/prejavovania sa odsúdeného počas ďalšieho VTOS, ktoré také

kladné rozhodnutie súdu zdôvodní, čo je v rukách v podstate len samotného odsúdeného), ak vzhľadom
na plánované zvyšné trvanie VTOS je taká ďalšia žiadosť podľa § 415 ods. 1 (druhá veta) Trestného
poriadku vôbec možná.Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná,
(b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná.

Pretože sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.