Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209599
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125209599.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX,
C., zastúpený: JUDr. Miloš Papcun, advokát, Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti žalovaným: 1. D. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/XX, C., 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX,
t.č. bytom D. XXXX/XX, C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 17.12.2025, doručeným súdu dňa 17.12.2025, žalobca súdu navrhol vydať
neodkladné opatrenie, 1. ktorým by bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť, aby sa
nepribližovali k žalobcovi a príslušníkom jeho domácnosti družke F. G., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou
procesných úkonov v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, na ktoré budú
žalovaní v 1. a 2. rade predvolaní v rozsahu nevyhnutnom na ich riadnu účasť na týchto úkonoch; a 2.
ktorým by bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť, aby nevstupovali na nehnuteľnosti zapísané
na I. J. C., katastrálny odbor, LV č. XXX, parcely registra „C k.ú. E. - do rodinného domu v E. na adrese E.
súp.č. XX, postaveného na pozemku parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 153 m2,

ako aj na priľahlé pozemky parc.č. XXXX - záhrada vo výmere 215 m2, parc.č. XXXX - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 229 m2, parc.č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 153 m2, parc.č.
XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 20 m2, parc.č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 720 m2, parc.č. XXXX - záhrada vo výmere 1252 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca
zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX pre k.ú. E. vlastní v časti B/4 žalobca v spoluvlastníckom podiele 2/3 v pomere k celku; vlastní
v časti B/5 žalovaný v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 2/6 v pomere k celku. Dôvody na vydanie
neodkladného opatrenia sú nasledujúce. Hodnovernosť osvedčujúca dôvodnosť návrhu je nevyhnutná,
aby bola žalobcovi a príslušníkom jeho domácnosti, družke a ich dvom maloletým deťom, poskytnutá
ochrana, pretože podľa skutkových okolností vyplývajúcich z uznesenia I. K., odbor poriadkovej polície,

I. B., ČVS:I./B. zo dňa 02.10.2025 bolo proti žalovanému v 1. rade vznesenie obvinenie v skutku č. 1 za
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a v skutku č. 2 za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. l Tr. zákona spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona; žalovanému
v 2. rade vznesenie obvinenie za skutok č. 2 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr.
zákona spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona; na tomto skutkovom základe: skutok
č. 1: dňa 13.10.2023 v čase asi 10:30 hod. v obci E. na pozemku rodinného domu súpisné číslo 66,

vulgárne nadával poškodenému (žalobcovi), keď počas toho vytrhával zo zeminy roxorové tyče od
rajčín, následne po poškodenom tieto rajčiny hádzal a vulgárne mu nadával, „že si má nakŕmiť svojichvyjebaných panghartov”, keď poškodený uviedol, že zavolá políciu, na čo ho následne udrel roxorovou
tyčou do oblasti pravej hornej končatiny, konkrétne do predlaktia a do oblasti brucha, poškodený odišiel
z miesta preč, čím poškodenému spôsobil na základe vypracovaného znaleckého posudku znalcom

D. D. L. ľahké zranenia, a to pomliaždenie pravého predlaktia a pomliaždenie prednej brušnej dutiny
s dobou liečenia prevyšujúcou 7 dní a neprevyšujúcu najmenej 42 dní; skutok č. 2.: dňa 26.10.2023
v čase približne o 15:30 hod. v obci Borovce na pozemku rodinného domu s popisným číslom 66 po
predchádzajúcej komunikácii ohľadom elektrickej energie v rodinnom dome a po predchádzajúcom
opľutípoškodenej(družkyžalobcu)zostranyžalovanéhov1.rade,tentoopľulajpoškodeného(žalobcu),

kedy následne viackrát žalovaný v 1. rade kopol poškodenú (družku žalobcu) do oblasti lýtka, na čo ju
následne žalovaný v 2. rade chytil zozadu za ramená a žalovaný v 1. rade ju udrel päsťou do hlavy
do oblasti sluchov, pričom ako sa poškodená bránila, tak žalovaného v 2. rade poškriabala na tvár.
Nato ju začal fackať, pričom poškodený (žalobca) sa ich snažil oddeliť od poškodenej (družky žalobcu),
keď žalovaný v 1. rade kopol žalobcu do rozkroku a znova ho kopal do nôh, kedy žalovaný v 2. rade
skopol poškodenú na betónové kocky, v dôsledku čoho spadla, a kopal ju do oblasti rúk, nakoľko si

chránila tvár, pričom sa jej snažil šliapnuť na oblasť hlavy, na čo sa poškodená postavila a žalovaný
v 1. rade ju skopol na betónové kocky, nato poškodený chcel napádanie zastaviť zastrašením drevenou
doskou, pričom počas napádania sa poškodení presunuli z pozemku nehnuteľností k príjazdovej ceste,
čím poškodenému (žalobcovi) boli spôsobené na základe vypracovaného znaleckého posudku znalcom
D. D. L. pomliaždenie a krvné podliatiny oboch predkolení, odreniny prednej časti oboch predkolení

a pomliaždenie semenníkov s dobou liečenia 2 až 3 týždne a poškodenej (družke žalobcu) boli
spôsobenénazákladevypracovanéhoznaleckéhoposudkuznalcomD.D.L.podvrtnutiekrčnejchrbtice,
pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie pravého lakťa, pomliaždenie pravého bedrového
kĺbu, pomliaždenie pravého lakťa a pravej nohy a otras mozgu s dobou liečenia 35 až 40 dní. Agresivita
žalovaného v 1. rade sa prejavila aj dňa 28.11.2024 o 9:10 hod. v C., B. XX, keď sa bratovi - žalobcovi

vyhrážal slovami: „ máš pekné deti, rozlúč sa s nimi, lebo ich zabijem“. Dňa 16.07.2025 žalobca na
I. C. K., odbor poriadkovej polície, I. B., podal na žalovaného v 1. rade trestné oznámenie, ktoré
bolo zaprotokolované pod I. C./XXXXXX-XXX. Dôvodom trestného oznámenia bol skutok, ktorého sa
dopustil žalovaný v 1. rade tak, že dňa 16.07.2025 o 13:08 hod. sa do E. M. XX dostavil žalobca na
nehnuteľnosti, ktoré vlastní v 2/3, vošiel do domu a nahrával si priebeh svojho vstupu. Žalovaný v 1.

rade následne vykopol žalobcovi mobilný telefón z ruky, sotil do žalobcu takou intenzitou, že zasiahol
jeho plece svojím plecom, pričom žalobca spadol na zem. Keď žalobca chcel zodvihnúť svoj telefón,
tak na tento telefón žalovaný v 1. rade skočil. Žalobca v sebaobrane použil voči žalovanému v 1. rade
slzný aerosolový sprej. Na použitý sprej žalovaný v 1. rade nereagoval, s poškodeným telefónom utiekol
z domu č. 66 a búchal ním o kovovú tyč. Žalovaný v 1. rade nemá k nehnuteľnostiam zapísaným na

LV č. XXX, k.ú. E., žiadne vlastnícke práva, nájomné práva, napriek tomu nehnuteľnosti ako celok
užíva, správa sa na nich ako okupant, žalobcu ako spoluvlastníka v 2/3 neustále napáda, vyhráža
sa nielen jemu, ale aj jeho družke a jeho maloletým deťom. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP treba zohľadniť
povahu prejednávanej veci, keď žalobca ako jedna strana vyžaduje zvýšenú ochranu, pričom jeho
právo na ochranu jeho života a zdravia a ochranu jeho družky a maloletých deti má prednosť pred

právom žalovaného v 1. rade, ktorý nemá k nehnuteľnostiam žiaden vlastnícky ani nájomný pomer a
postupujevočižalobcoviajehorodinnýmpríslušníkomsvysokouanekontrolovateľnouagresivitou.Jeho
asociálne správanie nie je prechodný stav, ale trvá od roku 2021. Žalobca je presvedčený, že preukázal
prípustnosť navrhovaného neodkladného opatrenia ako účinného prostriedku preventívneho riešenia
problematiky násilia žalovaných v 1. a 2. rade, keď pred jeho nariadením postačuje, ak je osvedčené

dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.

3. K návrhu žalobca priložil nasledovné listinné dôkazy: Výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. E.,
uznesenie I. B. K. B. ČVS:I./B. zo dňa 02.10.2025, Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 16.07.2025,
Potvrdenie o oznámení zo dňa 16.07.2025. Hoci žalobca ako dôkaz (na č.l. 6 spisu) uvádza Potvrdenie

o oznámení na I. C. zo dňa 28.11.2024, tento dôkaz žalobca neuvádza v rámci príloh návrhu (na č.l. 4
spisu) a tento dôkaz ani nebol priložený.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d), e), f), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

12.PodľaČl.16ods.1Ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚSR“),
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom.

13. Podľa Čl. 19 ods. 1 a 2 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena. (1) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. (2)

14. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

15. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže

byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (1) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. (2)16. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa § 139 ods. 1 a 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (1) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (2)

18. Podľa § 142 ods. 1 CSP, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

19. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.

Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i

naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana.

20. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože

po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci
samej.Aktedasúdnariadineodkladnéopatreniepredzačatímkonania,môževovýrokuuzneseniauložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom súd túto povinnosť neuloží
najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami.

21. Súd sa oboznámil z návrhom vrátane príloh, pričom po zohľadnení všetkých relevantných okolností
prípadu v danom štádiu dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.

22. Pokiaľ ide o skutky, ktorých priebeh bolo možné mať za osvedčený, ide o skutky zo dňa 13.10.2023
a 26.10.2023, pre ktoré bolo podľa uznesenia I. B. K. ČVS:I./B. zo dňa 02.10.2025 (na č.l. 12 spisu)
vznesenéobvineniežalovanýmv1.a2.rade.Skutkyzodňa28.11.2024a06.07.2025nebolomožnémať
za osvedčené, keďže mali byť podložené iba trestnými oznámeniami (z ktorých to zo dňa 28.11.2024 ani
nebolo k návrhu priložené), pričom trestné oznámenie za objektívny dôkaz považovať nemožno, keďže

trestné oznámenie zachytáva iba subjektívne tvrdenie oznamovateľa (porovnaj uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 26Co/109/2024 zo dňa 26.09.2024).

23. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účelnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 4Co/88/2022 zo dňa 29.07.2022).

24. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp
opodstatnenosti,asícenaliehavosťanevyhnutnosťzásahudovzťahovsporovýchstránprostredníctvom
neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho
nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri
rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez

osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP).

25. Žalobca opísaním rozhodujúcich skutočností súd nepresvedčil o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie, keď ním požadovanej úprave pomerov chýba prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, keďže
žalobca neosvedčil bezprostrednosť hroziaceho zásahu do jeho práv. Súd poukazuje na to, že prípadné
osvedčenie násilia žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobcovi v minulosti (október 2023), nemôže mať

relevanciu pre vydanie neodkladného opatrenia v súčasnosti. Súd dodáva, že aj v prípade, že by
žalobca osvedčil skutky zo dňa 28.11.2024 a 16.07.2025 (čo podľa odseku 22. neurobil), nebola by
daná naliehavosť návrhu, keďže by išlo o skutky spred viac ako roka resp. spred piatich mesiacov.
Vzhľadom na uvedený časový odstup od rozhodujúcich skutočností, na ktorých žalobca stavia svoj
návrh, tu nepochybne nejde o bezprostredne hroziacu ujmu žalobcovi uvedenými situáciami, a preto tu

nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP.

26. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn.
10Co/114/2022 zo dňa 12.10.2022, v ktorom odvolací súd uviedol, že „s poukazom na obsah
predmetného spisu, odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu sa jedná o dlhodobejší (nie práve

ideálny) vzťah ohľadom užívania predmetných nehnuteľností a od 23.9.2021 (právoplatné uznesenie č.
k.8D/41/2021-73zodňa23.9.2021)niejespornýspoluvlastníckyvzťahkpredmetnýmnehnuteľnostiam.
Posledný kontakt medzi stranami sporu týkajúci sa výmeny kľúčov od predmetných nehnuteľností
(riešenia užívania nehnuteľností) sa uskutočnil v mesiaci v októbri 2021, pričom žalobkyňa podala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu so žalobou) na okresný súd až 3.6.2022, čo

jednoznačne popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to má na mysli § 325
ods. 1 CSP v kontexte zvolenej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením. Odvolací
súd má za to, že žalobkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti riešiť spornú situáciu podaním
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo podaním žaloby ohľadom užívania, domáhania
vydania kľúčov, vstupu do nehnuteľností, resp. hospodárenia so spoločnou vecou (úprava užívania

spoločnej veci podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka) oveľa skôr, keďže vzájomný vzťah
strán nie je bez problémov už dlhšie. Teda z časového aspektu nevyplýva skutočný právny záujem
žalobkyne na zabezpečení dosiahnutia účelu súdneho konania, ktoré „spočíva vo vytvorení situácie pre
efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej

nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania“ (Mazák, J.:
Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str. 87 - 88).“

27. Na veci nič nemení to, že obvinenie za skutky z októbra 2023 bolo žalovaným v 1. a 2. rade
vznesené až uznesením I. B. K. B. ČVS:I./B. zo dňa 02.10.2025, pretože aj bez tohto uznesenia

mohol žalobca podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už skôr, pričom svoje tvrdenia
mohol podložiť inými dôkazmi, a to napr. čestnými vyhláseniami svedkov. Ak žalobca nepodal návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bezodkladne po skutkoch z októbra 2023, znamená to, že nemal
obavu z ďalšieho konania žalovaných v 1. a 2. rade, čo nakoniec vyplýva aj z uznesenia o vznesení
obvinenia, kde sa na strane 11 znalkyňou konštatuje, že u žalobcu neboli potvrdené prejavy strachu,

ale tieto len verbalizuje.

28. Súd tak dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti
osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom.

Žalobca pritom ani netvrdil ani neosvedčil, že by zo strany žalovaných dochádzalo napr. od júla
2025 k ďalším kontaktom, alebo k snahe o kontakt, a preto nebola osvedčená bezprostrednosť
hroziaceho zásahu do práv žalobcu. Len samotné osvedčenie násilia zo strany žalovaných voči
žalobcovi v minulosti na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia a zákazu vstupunestačí. Vzhľadom na uvedený časový odstup od rozhodujúcich skutočností, na ktorých žalobca
stavia svoj návrh, bez osvedčenia, že by sa žalovaní snažili o ďalší kontakt so žalobcom, tu potom
nejde o bezprostredne hroziacu ujmu žalobcovi uvedenou situáciou, a preto tu nemožno konštatovať

nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP, čo je dôvod na zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom jeho rozsahu.

29. Súd dodáva, že ani v prípade danej naliehavosti návrhu by nebol daný dôvod na vydanie
neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu na nehnuteľnosti, a to z nasledovných dôvodov.

30. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd poukazuje na skutočnosť, že podľa tvrdení žalobcu v návrhu,
nehnuteľnosti užíva žalovaný v 1. rade, a preto neodkladné opatrenie zákazu vstupu na nehnuteľnosti by
bolo neprimeraným prostriedkom ochrany, keďže v danej nehnuteľnosti sa zrejme nachádzajú osobné
veci žalovaného v 1. rade, ku ktorým by stratil prístup. Súd poskytuje ochranu práv navrhovateľa
prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, ak by neodkladným opatrením nebolo porušené

žiadne ústavou zaručené právo alebo sloboda povinného z neodkladného opatrenia. V tu prejednávanej
veci ide (vychádzajúc z návrhu) o obydlie žalovaného v 1. rade chránené článkom 21 Ústavy SR. Len
samotná skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nemá k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú.
E. žiadne vlastnícke alebo nájomné práva, nepostačuje na vydanie neodkladného opatrenia zákazu
vstupu,keďžalobcoviničnebránidomáhaťsavypratanianehnuteľnostiriadnepodanoužalobousriadne

vykonaným dokazovaním. Okrem toho, návrh žalobcu v časti zákazu vstupu žalovanému v 1. rade
na nehnuteľnosti spochybňujú poznámky o prebiehajúcich súdnych konaniach o vrátenie daru na liste
vlastníctva č. XXX pre k.ú. E. (na rube č.l. 11 spisu).

31. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd poukazuje na to, že žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil

anepresvedčilsúdotom,žetomábyťprávežalobca,aniežalovanýv2.rade,ktorýmáakospoluvlastník
mať právo nehnuteľnosti užívať, keď toto právo v zásade svedčí obom podielovým spoluvlastníkom.
Zároveň, žalobca netvrdí, akému jeho právu by sa mala neodkladným opatrením poskytnúť predbežná
ochrana, keďže v návrhu takúto predbežnú ochranu žalobca ani netvrdí a ani ju neodôvodňuje, keď
neuvádza, akého práva vo veci samej sa mieni domáhať vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých sa zákaz

vstupu má týkať.

32. Súd tiež poukazuje na to, že vychádzajúc z poznámky o prebiehajúcich konaniach o vrátenie
daru a vychádzajúc z obsahu uznesenia o vznesení obvinenia, problémy s užívaním nehnuteľností
trvajú od roku 2021, resp. dlhší čas. Žalobca tak mal možnosť domáhať sa žalobou vo veci samej

riešenia uvedenej situácie, a síce napr. žalobou o vypratanie nehnuteľností (voči žalovanému v 1. rade)
a žalobou o určenie spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou (voči žalovanému v 2. rade) už oveľa
skôr. Neodkladné opatrenie slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy, a nie na zabezpečenie
a ochranu tých práv, ktoré majú byť pri riadnom výkone vlastníckych práv chránené v riadnom civilnom
sporovom konaní.

33. Súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/23/2021 zo dňa 17.06.2021,
v ktorom odvolací súd vyjadril záver, že „v prvom rade je vecou všetkých podielových spoluvlastníkov,
aby sa na tom, ako budú spoločnú vec užívať dohodli. Ustanovenie §139 Občianskeho zákonníka
umožňuje, aby sa podieloví spoluvlastníci v prípade, že sa nedohodnú obrátili na súd. Pri úprave

spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a/rozdelenie užívania vecí tak,
že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločných vecí, b/ jeden, alebo
viacerí podieloví spoluvlastníci budú užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu /peňažnú/, c/ všetci
spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových intervaloch. Tieto spôsoby užívania možno
aj kombinovať. Z obsahu spisu žiadna dohoda o užívaní nevyplýva. Rozdielne sú aj názory strán čo

do charakteru nehnuteľností. Odporcovia tvrdia, že sa jedná o ich obydlie a navrhovateľ, že dom je
neobývaný. Odpoveď na túto otázku je dôležitá aj z dôvodu, či možno, alebo nemožno podielovému
spoluvlastníkovi vydať kľúče od obydlia iba preto, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník na liste
vlastníctva.“

34. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovaným nepribližovať sa k družke žalobcu a maloletým deťom,
v tejto časti chýbala žalobcovi aktívna vecná legitimácia na podanie takéhoto návrhu, keďže návrhom,
v ktorom je označený ako žalobca, sa môže domáhať iba ochrany svojej osoby. Žalobca nie je aktívne
legitimovaným k ochrane práv tretích osôb, ktorými sú družka a maloleté deti, pričom títo nie sú označeníako žalobcovia, a teda návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodali. Okrem toho, maloleté
deti by k takémuto úkonu urobenému v zastúpení zákonným zástupcom i tak potrebovali schválenie
poručenského súdu (keďže nejde o bežnú vec), ktorý súhlas udelený nebol. Vo vzťahu k maloletým

deťom nebola ani osvedčená hrozba násilia, keď, ako už súd uviedol, trestné oznámenie zo dňa
28.11.2024 (ktoré ani nebolo priložené), dostatočným dôkazom nie je. Zároveň, trestné oznámenie
malo byť podané iba na žalovaného v 1. rade, čo neodôvodňuje podanie návrhu na nepribližovanie sa
k maloletým deťom aj voči žalovanému v 2. rade. Vzhľadom na uvedené, najmä pre nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu v tejto časti, bolo potrebné návrh v časti nepribližovania sa žalovaných v 1. a 2. rade

k družke žalobcu a ich maloletým deťom zamietnuť.

35. V tu prejednávanej veci dospel súd k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu,
nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán
sporu navrhovaným spôsobom. Žalobca neosvedčil, že je bezodkladne potrebné, aby bolo nariadené

neodkladné opatrenie až dva roky po tom, čo bolo osvedčené použitie násilia voči žalobcovi zo strany
žalovaných a tiež neosvedčil, prečo nie je namieste, aby sa svojich práv spoluvlastníka nehnuteľností
domáhal v riadnom sporovom konaní s riadne vykonaným dokazovaním, v ktorom by mali žalovaní
možnosť vyjadriť sa k žalobe. Zároveň by nariadené neodkladné opatrenie v časti zákazu vstupu
žalovanéhov1.radenanehnuteľnostiboloneproporcionálnetomu,žepredmetnýdomjepodľavšetkého

už dlhší čas jeho obydlím, ktoré je ústavou chránené.

36. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, neboli preukázané základné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia (okrem toho, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením (princíp subsidiarity)), a síce nebola preukázaná naliehavosť a dôvodnosť úpravy pomerov

medzi stranami (princíp opodstatnenosti), ale ani že by vzhľadom na obydlie žalovaného v 1. rade
išlo o proporcionálny prostriedok ochrany (princíp proporcionality), pričom vo vzťahu k právam družky
žalobcu a maloletých detí chýbala žalobcovi aktívna legitimácia.

37. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.

38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

41. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

42. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti
s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods.
1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí

byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky
môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo
veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadenie neodkladného
opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladnéhoopatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí
nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou
súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na

rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 19Co/27/2017 zo
dňa 13.04.2017. Súd dodáva, že žalobca ani netvrdil, že by prebiehalo konanie vo veci samej, v ktorom
prípade by sa o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v konaní vo veci samej.

43. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia

§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žalovaní v 1. a 2. rade
boli v konaní plne úspešní, z čoho by vyplýval nárok žalovaných na náhradu účelne vynaložených
trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovaným žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu
CSP neupravuje, súd vo výroku II. uznesenia s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp
racionálneho zákonodarcu) žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).