Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222011333
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7222011333.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov
JUDr.JánaSlovinskéhoaJUDr.MatejaČintalu,naverejnomzasadnutíkonanomdňa27.januára2026,v
trestnejveciprotiobžalovanémuA.B.C.,preprečinpodvodupodľa§221ods.1,ods.2Tr.zák.(účinného
od 6.8.2024), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 02.10.2025 sp.zn.
K2-1T/54/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B. C..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. C. za vinného z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. (účinného od 6.8.2024), na tom skutkovom základe, že:

- dňa 31.10.2018 na notárskom úrade D. A. E. B., na adrese F. G. XX H. E. ako jeden z predávajúcich

podpísal s poškodenou I. G., nar. XX.X.XXXX, zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, vrátane
prislúchajúceho nebytového priestoru č. XX, nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXX, vchod
č. XX, zapísaných na LV č. XXXXX, v katastrálnom území F., E. - J., spolu s podielom na spoločných
častiach v spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, vo vzťahu ku ktorým
v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bolo zapísané záložné právo v prospech B. K. G., L.
zabezpečujúce hypotekárny úver predávajúcich, ktorého podmienky pre výmaz sa zaviazali predávajúci

v zmysle Čl. VIII, bod 2. písm. d) kúpnej zmluvy splniť tak, že neuhradený zvyšok úveru vyčíslený zo
strany B. K. G., L. k dátumu zamýšľaného predčasného splatenia ku dňu 9.11.2018 na sumu 61.837,04
eur mal byť uhradený z prostriedkov prevedených dňa 31.10.2018 kupujúcou I. G. na účet IBAN: G.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v B. K. G., L. titulom kúpnej ceny vo výške 55.000,00 eur a tiež
z vlastných prostriedkov vo výške 6.837,04 eur vložených na účet IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXXA.B.C.dňa31.10.2018,kčomuvšaknedošlo,nakoľkoA.B.C.akomajiteľajedinýdisponentúčtu

IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX určeného na úhradu úveru s prostriedkami vedenými na tomto
účte vrátane sumy 61.837,04 eur nakladal tak, že ku dňu 9.11.2018 na tomto účte neboli dostatočné
finančné prostriedky na predčasné splatenie úveru, následkom čoho nebolo zrealizované predčasné
splatenie úveru ani výmaz záložného práva a poškodená I. G. tak nadobudla vlastnícke právo k bytu
zaťaženému záložným právom zabezpečujúcim nesplatený úver predávajúcich vo výške prevyšujúcej
cenu bytu, čím takto obžalovaný A. B. C. v úmysle seba obohatiť poškodenú I. G. uviedol do omylu a

previedol na ňu vlastnícke právo k nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom, ktorú by inak poškodená
I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, E., nadobudnúť nikdy nechcela, čím jej spôsobil škodu vo
výške 55.000,00 eur.

Za to obžalovanému A. B. C. mestský súd uložil podľa § 221 ods. 2 Tr.zák. (účinného od 6.8.2024) trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určil skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej M. E. E., B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, E. - J., spôsobenú škodu vo výške 11.028,31 eur (jedenásťtisíc
dvadsať osem eur a tridsať jeden centov).

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, voči všetkým výrokom rozsudku, a to ústne do

zápisnice o hlavnom pojednávaní. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne
uviedol, že sa domnieva, že v danom prípade súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 221 ods. 1 a ods.
2 Tr.zák., nakoľko na ich aplikáciu neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorá
je obžalovanému kladený za vinu.

Subjektívna stránka trestného činu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1 Tr.zák. spočíva v úmyselnom

zavinení páchateľa. Úmyslom pritom musí byť nepochybne pokryté celé konanie páchateľa, pričom
zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa a na zložke vôľovej,
ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda v podstate rozhodnutie konať určitým
spôsobom so znalosťami podstaty veci. Ak páchateľ rozhodné skutočnosti nechce a ani s nimi nie
je uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah. Zavinenie sa pritom vzťahuje na priebeh páchateľovho

činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného
činu. Zavinenie sa teda vzťahuje k podstatným skutočnostiam, ktoré tvoria páchateľov skutok a musí
sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu, nie je možné
opomenúť ani to, že musí existovať v čase činu.

Pokiaľ by sa zavinenie k niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna
stránka trestného činu a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. K naplneniu subjektívnej
stránky trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda, že konal tak ako konať chcel), ale
je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným zákonom spôsobom v tomto
zákone uvedenom (R 92/1951). Pokiaľ sa páchateľove chcenie alebo uzrozumenie (úmysel) vzťahuje

len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky uvedené v skutkovej podstate trestného činu, pričom
na ostatné sa vzťahuje iba nedbanlivosť, nemôže ísť o trestný čin úmyselný.

V konaní obžalovaného absentuje znak subjektívnej stránky skutkovej podstaty a to úmysel. Ako
vyplynulo aj z jeho výpovede pred orgánom činným v trestnom konaní zo dňa 19.04.2022, obžalovaný

nemal v úmysle spôsobiť škodu, nechcel ju spôsobiť a bol si istý, že mu budú vyplatené prostriedky
z predaja iných nehnuteľností. Prípadným nesplatením hypotéky v B. K. by tiež prišiel o nehnuteľnosť
vC..Taktiežzdôrazňuje,žesB.N.saspojiltelefonicky,abysainformovalostaveveci,apoichrozhovore
mal za to, že zostatok hypotéky bol už splatený z výťažku z dražby bytu v C., ktorý bol tiež predmetom
záložného práva toho istého úveru a teda, že žiadnu škodu nespôsobil. Uskutočnenie tohto rozhovoru

potvrdzuje aj výpoveď svedka B. N. v prípravnom konaní dňa 13.05.2022 (str. 5 zápisnice). Situáciu si
overoval aj prostredníctvom portálu okresného úradu katastrálneho odboru a záložné právo banky už na
liste vlastníctva evidované nebolo. To ho utvrdilo v presvedčení, že úver bol zaplatený a škoda nevznikla.

Obžalovaný má za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s absenciou úmyslu ako okolnosťou

významnou pre rozhodnutie, v dôsledku čoho trpí napadnuté rozhodnutie vo všetkých výrokoch chybou
a je daný dôvod na jeho zrušenie podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por.

Pokiaľ bude mať odvolací súd za preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného
činu podvodu, zmeniť právnu kvalifikáciu skutku z ust. § 221 ods. 1 a ods. 2 Tr.zák. na právnu

kvalifikáciu podľa ust. § 221 ods. 1 Tr.zák. Obžalovaný je toho názoru, že ako kvalifikačný znak skutkovej
podstaty trestného činu nemožno poňať sumu 55.000 eur, keďže kúpna cena bytu bola kúpnou zmluvou
dohodnutá práve v tejto výške a poškodená s ňou podpisom kúpnej zmluvy súhlasila. Táto suma
nepredstavuje škodu spôsobenú trestným činom, ale ide výlučne o protihodnotu za nehnuteľnosť, ku
ktorej poškodená nadobudla vlastnícke právo. Škodou môže byť iba to, čo musela poškodená zaplatiť

nad rámec dohodnutej kúpnej ceny, teda suma 11.028,31 eur, ktorá v zmysle ust. § 125 ods. 1 Tr.zák.
predstavuje škodu malú. Iba v tomto rozsahu mohlo dôjsť k reálnemu úbytku na majetku poškodenej.Súd prvej inštancie nesprávne vyložil pojem škoda, definovaný v ust. § 124 ods. 1 Tr.zák., v dôsledku
čoho použil pri právnej kvalifikácii skutku nesprávne ustanovenie Trestného zákona. Tým je daný dôvod
na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por.

Obžalovaný má za to, že vzhľadom na absenciu subjektívnej stránky trestného činu sú splnené
podmienky pre aplikáciu ust. § 285 písm. b) Tr.por. a preto navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 322
ods. 3 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch a oslobodil ho spod obžaloby.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. mestský súd

jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal
a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu

ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi prvostupňového súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto

právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver mestského súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko mestský súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už

spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že obžalovaný A. B. C. bol pri tom jediným, kto v
čase podpisu kúpnej zmluvy dňa 31.10.2018 vedel, že na bankovom účte dojednanom ako miesto
úhrady kúpnej ceny, z ktorého sa v zmysle kúpnej zmluvy mal vyplatiť úver, bolo prečerpanie, teda si
musel byť vedomý, že splatenie úveru tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, nebude možné a zároveň
bol jediným, kto z tohto bankového účtu v čase pred termínom predčasného splatenia úveru odčerpal

finančné prostriedky pre svoju vlastnú potrebu. Z písomnej a elektronickej korešpondencie B. K. G. L. a
z výpovede svedka M. A. A. E., B. je zároveň zrejmé, že k dražbe bytu poškodenej nedošlo len z dôvodu
krokov a procesov, ktoré inicioval menovaný v mene poškodenej, inak by B. K. G. L. pokračovala v
začatom výkone záložného práva a svoju pohľadávku by uspokojovala dražbou oboch bytov tak, ako to
bankauvádzavosvojomlistezodňa18.5.2021adresovanomzáložcovi-poškodenejI.G.. SvedokM.A.

A. E., B. v snahe zabrániť držbe bytu poškodenej napokon dňa 13.12.2021 doplatil v mene poškodenej
zostatok neuhradeného úveru obžalovaného a jeho manželky po vykonaní dražby bytu v C. vo výške
uvedenej v oznámení B. K. G. L. zo dňa 6.12.2021 (k uvedenému dátumu vo výške 11.020,05 eur
s narastajúcim denným úročením), čo potvrdzuje správa B. K. G. L. zo dňa 18.5.2022 a potvrdenie
uskutočnenia prevodu zo dňa 13.12.2021.

Na základe takto vykonaného dokazovania mestský súd správne vyhodnotil podvodný úmysel
obžalovaného, ako aj to, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy a vyplatení kúpnej ceny za predmetný byt
konala poškodená I. G. v omyle, spočívajúcom v tom, že nadobudne vlastnícke právo k bytu bez
záložného práva, zabezpečujúceho úver obžalovaného a jeho manželky, keďže z vykonaných dôkazov

je zrejmé, že poškodená by nikdy predmetnú kúpnu zmluvu neuzavrela, ak by mala vedomosť o tom,
že obžalovaný svojim konaním spôsobí, že k výmazu záložného práva nedôjde. Takto zistený skutkový
stav súčasne preukazuje úmysel obžalovaného obohatiť sa o sumu 55.000 eur, vyplatenú titulom kúpnej
ceny poškodenou I. G..Ani krajský súd o vine obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov nemal žiadne pochybnosti.
Obžalovaného z predmetnej trestnej činnosti priamo usvedčuje už nebohá svedkyňa poškodená I. G.,

ktorá priamo popísala skutočnosti, že po úhrade kúpnej ceny a prepise vlastníctva na katastri mala za to,
že všetko prebehlo v poriadku, a to až do momentu, keď obdržala korešpondenciu z banky o tom, že byt
sa má vydražiť, pretože obžalovaný použil peniaze viazané pre banku na iné účely. Poškodená musela
nakoniec uhradiť sumu 11 028,31 eur v prospech B. K. G., aby predišla dražbe bytu, ktorý nadobudla
od obžalovaného.

Obžalovaný je ďalej usvedčovaný aj svedkom M. A. A. E., B., ktorý na hlavnom pojednávaní podrobne
vysvetlil a opísal celkovú skutkovú situáciu, nakoľko on sám za svoju svokru - poškodenú zabezpečoval
kúpu predmetného sporného bytu, pričom z jeho výpovede vyplynulo aj to, že obžalovaný sa celý čas
chválil tým, že pôsobí ako predseda predstavenstva v nejakej akciovej spoločnosti, ktorá predáva a
prenajíma nehnuteľnosti, keď však svedok zisťoval kontakt na túto akciovú spoločnosť v Bratislave, tak

sa k ničomu nedopátral. Obžalovaný im vtedy uviedol, že peniaze, ktoré mali byť určené na splatenie
úveru na svokrinom byte použil na iný účel, a že sa mu nakoniec nepodarilo získať peniaze z iných
zdrojov, z ktorých by splatil úver na svokrin byt. Obžalovaný mal možnosť doplatiť úver aj neskôr, ale
neurobil tak. Pri stretnutí s obžalovaným v roku 2021 im obžalovaný odmietol uviesť svoju adresu,
preukazoval sa občianskym preukazom, na ktorom mal uvedené trvalé bydlisko O. G.. Na tejto adrese

sa však obžalovaný nezdržiaval, nakoľko na tejto adrese ho hľadal aj pán N. z realitnej kancelárie a
bolo mu povedané, že takého človeka tam nepoznajú. Obžalovaný zrejme tajil pred nimi svoju adresu,
navyše aj jeho telefónne číslo, z ktorého komunikoval v roku 2018, už v roku 2021 nebolo aktívne a
keď sa im potom podarilo spolu skontaktovať a chceli situáciu riešiť, tak následne nebolo aktívne už ani
nové číslo obžalovaného. Z tohto dôvodu sa s obžalovaným nevedeli nijako spojiť, a preto to celé riešili

cez políciu a boli podať trestné oznámenie. Aj z tohto správania sa obžalovaného jednoznačne vyplýva
podvodný úmysel zo strany obžalovaného.

Vyššie uvedené skutočnosti svedkom M. A. A. E., B., potvrdil aj svedok B. N..

Podvodný úmysel obžalovaného vyplýva aj z jeho konania, ktoré sa týkalo dňa 29.10.2018, bolo to
v čase, keď obžalovaný už bol dohodnutý na podmienkach predaja sporného bytu s poškodenou a
vtedy uskutočnil debetnú transakciu vo výške 54 262,08 eur na iný bankový účet vedený v B. K. G.
L. a následne v ten istý deň vykonal aj debetnú transakciu vo výške 300 eur na ďalší bankový účet
vedený B. K. G. L.. Vykonaním týchto transakcií obžalovaný bezpečne odstránil z bankového účtu G.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého má byť predčasne splatený predmetný úver, všetky svoje
finančné prostriedky. Aj následné transakcie obžalovaného správne opisuje prvostupňový súd v svojom
odôvodnení napadnutého rozsudku na čl. 7.

K odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcim sa toho, že „Pokiaľ bude mať odvolací súd za

preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, zmeniť právnu
kvalifikáciu skutku z ust. § 221 ods. 1 a ods. 2 Tr.zák. na právnu kvalifikáciu podľa ust. § 221 ods. 1
Tr.zák. Obžalovaný je toho názoru, že ako kvalifikačný znak skutkovej podstaty trestného činu nemožno
poňať sumu 55.000 eur, keďže kúpna cena bytu bola kúpnou zmluvou dohodnutá práve v tejto výške
a poškodená s ňou podpisom kúpnej zmluvy súhlasila. Táto suma nepredstavuje škodu spôsobenú

trestným činom, ale ide výlučne o protihodnotu za nehnuteľnosť, ku ktorej poškodená nadobudla
vlastnícke právo. Škodou môže byť iba to, čo musela poškodená zaplatiť nad rámec dohodnutej kúpnej
ceny, teda suma 11.028,31 eur, ktorá v zmysle ust. § 125 ods. 1 Tr.zák. predstavuje škodu malú. Iba
v tomto rozsahu mohlo dôjsť k reálnemu úbytku na majetku poškodenej.“, odvolací súd udáva, že na
základe vykonaného dokazovania je možné nepochybne konštatovať podvodný úmysel obžalovaného,

ako aj to, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy a vyplatení kúpnej ceny konala poškodená v omyle, v tom, že
nadobudne vlastnícke právo k spornému bytu bez záložného práva. Poškodená by totiž nikdy predmetnú
kúpnu zmluvu neuzatvorila, ak by mala vedomosť o tom, že obžalovaný svojím konaním spôsobí, že k
výmazu záložného práva nedôjde. K výške škody krajský súd uvádza, že úmysel obžalovaného obohatiť
sa smeroval k výške sumy 55 000 eur, ktorá bola vyplatená poškodenou I. G.. Uvedené platí aj za

situácie, že poškodená musela nad rámec dohodnutej kúpnej sumy zaplatiť sumu 11 028,31 eur, avšak
uvedená do omylu bola v plnej sume dohodnutej za kúpu predmetného bytu vo výške 55 000 eur.Tu odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.2004 spisovej značky
8 Tdo 51/2004, z ktorého vyplýva, že
„Trestný čin podvodu podle § 250 Tr.zák. spáchaný vylákáním úvěru v úmyslu ho řádně nesplácet (srov.

rozhodnutí č. 54/1967 - L, č. 57/1978 - III. Sb. rozh. tr.) v době do 31.12.1997 byl z hlediska vzniku škody
na cizím majetku dokonán již tím, že banka vyplatila pachateli úvěr na podkladě nepravdivých nebo
zamlčených skutečností, přestože pachatel poskytl bance za účelem zajištění svých závazků z úvěrové
smlouvy zástavu, jejíž hodnota byla stejná (nebo i vyšší) jako výše poskytnutého úvěru. Zástavní právo
totiž i v případě zpeněžení zástavy slouží pouze jako náhrada škody způsobené již dokonaným trestným

činem podvodu. Tyto závěry platí obdobně i tehdy, jestliže byl podvodně vylákán úvěr za použití jiných
zajišťovacích institutů (např. ručení atd.).“ .

Poškodená, pokiaľ by nebola solventná na zaplatenie nad rámec dohodnutej kúpnej ceny 11 028,31
eur, by pravdepodobne prišla o celú kúpnu sumu predajom bytu v dražbe, pričom celá kúpna suma
predstavovala 55 000 eur.

Správne teda konštatoval prvostupňový súd, že na tejto situácii nič nemení ani skutočnosť, že úver
obžalovaného a jeho manželky bol zabezpečený aj záložným právom zapísaným k ďalšiemu bytu
nachádzajúcom sa v meste C., keďže záložné právo aj v prípade speňaženia predmetu zálohu je
potrebné v kontexte prejednávanej veci vnímať iba ako náhradu škody spôsobenú už dokonaným

trestným činom podvodu.
Vo výroku o treste prvostupňový súd správne dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu zmysle § 34
ods. 1 Tr.zák. bude pre obžalovaného primerané a postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej
polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú
skúšobnú dobu. Takto uložený trest aj odvolací súd považuje za zákonný a správny a to tak z hľadiska

individuálnej ako aj generálnej prevencie, ktorý zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj
zásade individualizácie trestu.

To boli dôvody, pre ktoré Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného v zmysle §
319 Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.