Rozsudok · Vyživovacie povinnosti · Judgement

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov

JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci osoby oprávnenej na výživné: A. B., narodená
XX.XX.XXXX a vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. B., narodená XX.XX.XXXX, D. B., narodený
XX.XX.XXXX a D. B., narodený XX.XX.XXXX, všetci bytom u matky, maloleté deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky:
D. E., F. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXXX/X, I., zastúpená splnomocnencom: JUDr.
Veronika Nackin, advokátka so sídlom Odborárska 23, Bratislava, a otca: I. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvalebytomG.XXXX/XX,J.K.,zastúpenýsplnomocnencom:AKH.P.,spol.sr.o.,advokátskakancelária

so sídlom Radvanská 1, Bratislava, IČO: 50 085 573, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava II č. k. 23P/140/2023 – 932 z 9. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II. až VI. p o t v r
d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: Maloleté deti A. B.,

nar.XX.XX.XXXX,C.B.,nar.XX.XX.XXXX,D.B.,nar.XX.XX.XXXXaD.B.,nar.XX.XX.XXXXsazverujú
do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja
rodičia.Styksmaloletýmideťmisaneupravuje(výrokI.),ďalejsvojimrozhodnutímotcoviuložilpovinnosť
prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 430 eur mesačne, maloletej C. výživným vo výške
410 eur mesačne, maloletého D. výživným vo výške 390 eur mesačne a maloletého D. výživným vo
výške 320 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou
od 18.10.2023 (výrok II.), zročné výživné na mal. A. za obdobie od 18.10.2023 do 30.11.2024 vo výške

3.628,28 eur povolil otcovi uhrádzať v splátkach po 302,36 eur spolu s bežným výživným, k rukám
matky počnúc mesiacom december 2024 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia (výrok III.), zročné výživné na mal. C. za obdobie od 18.10.2023 do 30.11.2024
vo výške 3.359,80 eur povolil otcovi uhrádzať v splátkach po 139,99 eur spolu s bežným výživným, k
rukám matky počnúc mesiacom december 2024 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia (výrok IV.), zročné výživné na mal. Vincenta za obdobie od 18.10.2023
do 30.11.2024 vo výške 3.091,40 eur povolil otcovi uhrádzať v splátkach po 128,80 eur spolu s bežným

výživným, k rukám matky počnúc mesiacom december 2024 s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok V.), zročné výživné na mal. D. za obdobie od
18.10.2023 do 30.11.2024 vo výške 2.149,20 eur povolil otcovi uhrádzať v splátkach po 89,55 eur spolus bežným výživným, k rukám matky počnúc mesiacom december 2024 s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok VI.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 18.10.2023 sa
matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to tak, aby boli
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými deťmi nebol upravený,
obaja rodičia by boli oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a otec by bol zaviazaný
uhrádzať výživné 930 eur mesačne na mal. A., 830 eur mesačne na mal. C., 900 eur mesačne na mal.

D. a 720 eur mesačne na mal. D. dôvodiac, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti,
osobnú starostlivosť o deti a ich výživu zabezpečuje matka a otec na deti prispieva len výživným, ktoré
nepostačuje na krytie odôvodnených potrieb detí (v čase podania návrhu uhrádzal titulom výživného na
každé z maloletých detí sumu 50 eur mesačne, po vydaní neodkladného opatrenia, počnúc mesiacom
december 2023 začal otec uhrádzať 100 eur mesačne na každé z maloletých detí, po informatívnom
stretnutí na súde, počnúc mesiacom marec 2024 začal otec uhrádzať sumu 200 eur mesačne na každé z

maloletých detí). Otec maloletých súhlasil s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matky, aby právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok mali obaja rodičia a aby jeho styk s
maloletými deťmi nebol upravený. S matkou navrhovaným výživným nesúhlasil považujúc ho pre jeho
osobu za likvidačné. Bol ochotný platiť výživné po 370 eur mesačne na maloletú A. a maloletú C. a po
320 eur mesačne na maloletého D. a maloletého D.. Kolízny opatrovník navrhol otcovi uložiť povinnosť

platiťvýživnénamaloletúA.amaloletúC.vovýškepo350eurmesačneanamaloletéhoD.amaloletého
D. výživné po 300 eur mesačne.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania, ako aj z výpovedí účastníkov konania, za preukázané, že
matkaaotecmaloletýchniesúmanželia,dňaXX.XX.XXXXsaimnarodilamaloletáA.,dňaXX.XX.XXXX

maloletá C., dňa XX.XX.XXXX maloletý D. a dňa XX.XX.XXXX maloletý D.. Rodičia maloletých v
súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti.

1.2.1 Matka maloletých aktuálne býva spolu s maloletými deťmi v prenajatom 5-izbovom byte (mezonet)
v I., kde uhrádza nájomné vo výške 1.500 eur mesačne. V roku 2022 (účtovný rok predchádzajúci

podaniu návrhu matky na určenie výživného) bola jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti C. G.
H., L.: XX XXX XXX, A. H. I., C. XXXX/XXX. Podľa daňového priznania spoločnosti, spoločnosť za rok
2022 dosiahla z podnikateľskej činnosti výnosy 111.462,87 eur a pri nákladoch na hospodársku činnosť
108.452,51 eur jej vznikla daňová povinnosť vo výške 316,76 eur. Finančné prostriedky použiteľné
okrem iného aj na plnenie jej vyživovacej povinnosti k jej maloletým deťom tak predstavovali sumu

111.146,11 eur, t.j. cca 9.262 eur mesačne (111.462,87 - 316,76 = 111.146,11 eur : 12 = 9.262,17 eur
mesačne). Od 14.11.2023 má zriadenú živnosť. Pracuje v oblasti činností súvisiacich s výrobou filmov,
videozáznamov a televíznych programov a jej príjem sa odvíja od projektov, na ktorých v danom čase
pracuje. V roku 2023 zo živnosti dosiahla príjmy 7.120 eur a pri výdavkov na podnikateľskú činnosť vo
výške 4.435,88 eur, po zaplatení poistného vo výške 163,88 eur jej nevznikla žiadna daňová povinnosť.

Vzhľadomnauvedené,finančnéprostriedkypoužiteľnéokreminéhoajnaplnenievyživovacejpovinnosti
k maloletým deťom tak predstavovali sumu 6.956,12 eur, t.j. cca 580 eur mesačne (7120 - 163,88 =
6.956,12 : 12 = 579,67). Okrem toho v roku 2023 bola naďalej jedinou konateľkou a spoločníčkou
spoločnosti C. G. H.. Spoločnosť za rok 2023 dosiahla z podnikateľskej činnosti výnosy 47.729 eur
a pri nákladoch na hospodársku činnosť 33.066 eur jej vznikla daňová povinnosť vo výške 1.940 eur.

Finančné prostriedky použiteľné okrem iného aj na plnenie jej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
tak predstavovali sumu 45.789 eur, t.j. cca 3.815 eur mesačne (47.729 – 1.940 = 45.789 : 12 = 3.815,75
eur mesačne). V roku 2023 tak finančné prostriedky použiteľné okrem iného aj na plnenie vyživovacej
povinnosti matky k maloletým deťom predstavovali sumu spolu cca 4.395 eur mesačne (580 + 3.815 =
4.395). Spoločnosť vlastnila dve motorové vozidlá, a to jedno vozidlo značky Land Rover Discovery a

jeden minibus Citroën Space Tourer (ktoré matka v období od 24.08.2024 do 20.09.2024 prenajímala
spoločnosti M. E. H., z ktorého mala príjem 50 eur za jeden natáčací deň, pričom natáčacích dní bolo
20). Matka predložila zoznam faktúr vystavených spoločnosťou C. G. H. v roku 2023, pričom v roku 2023
bola jediným odberateľom matky spoločnosť M. E. H., ostatní odberatelia boli odberateľmi otca (tvrdenie
matky); v predloženom zozname faktúr predstavuje príjem kolónka „čiastka“. Matka predložila licenčnú

zmluvu (č. l. 390) uzatvorenú medzi spoločnosťou C. G. H. a B. M. H., predmetom ktorej bolo poskytnutie
služieb filmovej produkcie, s odmenou 150 eur + DPH za jeden deň, zmluva bola uzatvorená na obdobie
od 01.03.2024 do 10.07.2024, čistý príjem matky predstavoval celkovo sumu 2.500 eur. Matka nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť ani žiadne motorové vozidlo, matka nespláca žiadnu hypotéku, pôžičku, úver čiexekúciu. Poberá na všetky štyri maloleté deti rodinné prídavky, spolu vo výške 240 eur mesačne, na
dve z detí si uplatňuje daňový bonus (mal. C. a mal. D.).

1.2.2 Otec maloletých aktuálne býva v prenajatom byte v I., kde mesačne uhrádza nájomné vo
výške 600 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A., maloletej C., maloletému D.
a maloletému D. má vyživovaciu povinnosť aj k synovi I., na ktorého výživu platí výživné vo výške
300 eur mesačne. Uplatňuje si daňový bonus na dve z maloletých detí (mal. A. a mal. D.). V roku
2022 (účtovný rok predchádzajúci podaniu návrhu matky na určenie výživného) vykonával na základe

živnosti slobodné povolanie - filmový architekt. V rámci živnosti účtoval paušálne výdavky. V roku
2022 podľa daňového priznania predstavoval príjem otca zo živnosti sumu 33.250 eur a po zaplatení
poistného vo výške 2.387,20 eur, pri paušálnych výdavkoch 22.337,20 eur mu vznikla daňová povinnosť
vo výške 950,03 eur. Finančné prostriedky použiteľné okrem iného aj na plnenie jeho vyživovacej
povinnosti k jeho maloletým deťom tak predstavovali sumu 29.912,77 eur, t.j. cca 2.493 eur mesačne
(33.250 – 2.387,20 = 30.862,80 – 950,03 = 29.912,77 : 12 = 2.492,73). V roku 2023 podľa daňového

priznania predstavoval príjem otca zo živnosti sumu 33.100 eur a po zaplatení poistného vo výške
6.590,41 eur, pri paušálnych výdavkoch 26.450,41 eur mu vznikla daňová povinnosť vo výške 259,02
eur. Finančné prostriedky použiteľné okrem iného aj na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k jeho
maloletým deťom tak predstavovali sumu 26.250,57 eur , t.j. cca 2.188 eur mesačne (33.100 – 6.590,41
= 26.509,59 – 259,02 = 26.250,57 : 12 = 2.187,54). Okrem toho v roku 2023 bol aj jediným konateľom

a spoločníkom spoločnosti H. G. H., L.: XX XXX XXX, A. H. N., G. XXX/XX. Spoločnosť za rok 2023
dosiahla z podnikateľskej činnosti výnosy 10.900 eur a pri nákladoch na hospodársku činnosť vo výške
5.539 eur jej vznikla daňová povinnosť vo výške 804 eur. Finančné prostriedky použiteľné okrem iného
aj na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom tak predstavovali sumu 10.096 eur, t.j. 841
eur mesačne (10.900 - 804 = 10.096 : 12 = 841,33 eur). V roku 2023 tak finančné prostriedky použiteľné

okrem iného aj na plnenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom predstavovali sumu spolu
3.029 eur mesačne (2.188 + 841 = 3.029). Príjem otca sa odvíja od projektov, na ktorých otec v danom
čase pracuje. Kým tvorili rodičia pár, otec svoje príjmy fakturoval prostredníctvom spoločnosti matky
C. G. H., odkedy rodičia netvoria pár, otec fakturoval prostredníctvom živnosti (tvrdenia matky). Otec
predložil zmluvu o vytvorení a udelení licencie k dielu, uzatvorenú medzi otcom a spoločnosťou A. M.

H., predmetom ktorej bolo vykonanie diela za odmenu 8.000 eur, na tomto projekte otec pracoval od
júna 2024 do polovice októbra 2024. Otec predložil zoznam vystavených faktúr a zoznam prijatých faktúr
spoločnosti H. G. H., za obdobie od 01.01.2024 do 18.11.2024, z ktorých vyplýva, že spoločnosti H.
G. H. mala byť na základe ňou vystavených faktúr vyplatená suma 113.000 eur a spoločnosť H. G.
H. mala na základe prijatých faktúr uhradiť sumu celkovo 64.145,27 eur. Spoločnosť H. G. H., kde je

otec jediným konateľom a spoločníkom, zakúpila v priebehu súdneho konania motorové vozidlo značky
HONDA CRV v hodnote 50.139 eur, spoločnosť uhradila jednorazovo sumu 10.027,80 eur, výška splátky
leasingu predstavuje mesačne sumu 1.108,01 eur. Spoločnosť H. G. uhrádza úver, výška mesačnej
splátky predstavuje sumu 738 eur, jedná sa o bezúčelový úver, braný za účelom rozbehu firmy. Otec
je vlastníkom rodinného domu v J. K., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nadobudnutý na základe

kúpnej zmluvy, zaťažený záložným právom v prospech H. H., A.. Inú nehnuteľnosť otec nevlastní.
Rodinný dom je zaťažený hypotekárnym úverom, výška mesačnej splátky predstavuje sumu 380,55 eur.
Rodinný dom je aktuálne neobývateľný, nakoľko v ňom prebieha rekonštrukcia. Mesačné náklady na
rodinný dom pozostávajú z nákladov na elektrinu 68 eur, plyn 65 eur, vodné a stočné 30 eur. Otcovi boli
na základe žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu na obnovu rodinných domov poskytnuté

finančné prostriedky vo výške 19.000 eur.

1.2.3 MaloletáA.žijevdomácnostimatky,má17rokov,ježiačkouStrednejodbornejškolypedagogickej
a matka má s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 760 eur mesačne
(bývanie 200 eur, strava 250 eur, lekárska starostlivosť 30 eur, školská jedáleň 40 eur, doprava 15 eur,

mobilný telefón 15 eur, školské potreby 20 eur, plaváreň 40 eur, ošatenie a obuv 70 eur, voľnočasové
aktivity 30 eur, vreckové 15 eur, drogéria 20 eur, školské výlety a aktivity 15 eur). V rámci školy chodí na
klavír a gitaru (neuhrádzajú sa žiadne poplatky). Okrem toho nenavštevuje žiadne krúžky. Navštevuje
psychoterapie (na jar 2024 absolvovala 3 sedenia u psychoterapeutky, za každé sa uhradila suma 120
eur,aktuálnejevstarostlivostiškolskejpsychologičky,kdesaneuhrádzažiadnypoplatok).Umaloletejsú

okrem diagnostikovaných vývinových porúch učenia zaznamenané významné problémy v psychickom
prežívaní, pričom jej bola odporúčaná psychologická/psychoterapeutická starostlivosť.1.2.4 Maloletá C. žije v domácnosti matky, má 13 rokov, je žiačkou druhého stupňa základnej školy
a matka má s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 750 eur mesačne
(bývanie 200 eur, strava 230 eur, lekárska starostlivosť 130 eur, školská jedáleň 10 eur, doprava 15

eur, mobilný telefón 15 eur, školské potreby 20 eur, ošatenie a obuv 70 eur, voľnočasové aktivity 20
eur, vreckové 10 eur, drogéria 15 eur, školské výlety a aktivity 15 eur). Maloletá nenavštevuje žiaden
krúžok, navštevuje psychoterapie s čím má matka spojené výdavky vo výške 50 eur týždenne. Maloletá
má pomalšie pracovné tempo, je emocionálne nevyvážená v dôsledku čoho jej bolo odporúčané
pedopsychiatrické vyšetrenie.

1.2.5 Maloletý D. žije v domácnosti matky, má 8 rokov, navštevuje druhý ročník základnej školy, chodí
do anglickej triedy a matka má s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené výdavky cca 730
eur mesačne (bývanie 200 eur, strava 200 eur, lekárska starostlivosť 30 eur, školné 130 eur, školská
jedáleň 12 eur, doprava 27 eur, školské potreby 15 eur, triedny fond 10 eur, školská družina 25 eur,
ošatenie a obuv 40 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, školské výlety a aktivity 10 eur, školská príprava

10 eur). V čase rozhodovania súdu nenavštevoval žiadne krúžky a zvýšené výdavky má v súvislosti so
zubnou starostlivosťou.

1.2.6 Maloletý D. žije v domácnosti matky, má 6 rokov, navštevuje materskú školu (predprimárne
vzdelávanie) a matka má s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené výdavky cca 590,50 eur

mesačne (bývanie 200 eur, strava 200 eur, lekárska starostlivosť 30 eur, strava v materskej škole 30
eur, doprava 27 eur, krúžky 30 eur, triedny fond 3,50 eur ošatenie a obuv 40 eur, voľnočasové aktivity
20 eur, školské výlety a aktivity 10 eur). Chodí na krúžok angličtiny a zvýšené výdavky má v súvislosti
so zubnou starostlivosťou.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to najmä na určenie, ktorému z rodičov budú
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, na určenie práva zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok, na úpravu styku rodiča s maloletými deťmi a na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom za obdobie od 01.07.2023, a to podľa článku 3, článku 4, článku 5, § 28

ods. 1 a ods. 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 a ods. 5, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3 a ods. 5 a § 76 ods. 1
zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a nárok osoby
povinnej na plnenie na určenie dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na splnenie povinnosti podľa § 323
ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že
rodičmi navrhnutá rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o určení

práva maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a o úprave styku otca s maloletými deťmi je v
súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí, ako aj s možnosťami a schopnosťami ich rodičov, a
preto je dôvodné ju ako celok schváliť a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej A. sumou 430 eur
mesačne, maloletej C. sumou 410 eur mesačne, maloletého D. sumou 390 eur mesačne a maloletého
D. sumou 320 eur mesačne s tým, že je dôvodným otcovi povoliť zaplatiť zročné výživné na maloleté

deti v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody zo splátok.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom a v časti uloženia povinnosti otcovi maloletých detí zaplatiť zročné výživné na maloleté
deti za obdobie od 18.10.2023 do 30.11.2024 uviedol, že pri skúmaní majetkových pomerov súd zistil, že

matka má od 14.11.2023 zriadenú živnosť, v rámci živnosti matka účtuje paušálne výdavky, v roku 2023
predstavoval príjem matky zo živnosti 7.120 eur brutto. Matka v rámci živnosti účtuje paušálne výdavky,
ktoré v roku 2023 predstavovali sumu 4.435,88 eur. Paušálne výdavky nepredstavujú reálne, skutočné
výdavky, matka sama na pojednávaní uviedla, že príjem cez živnosť ako taký predstavoval sumu 7.200
eur brutto. Po odpočítaní poistného vo výške 163,88 eur a základu dane 2.684,12 predstavoval čistý

príjem matky zo živnosti v roku 2023 sumu 4.272 eur. Matka je taktiež jedinou konateľkou a spoločníčkou
spoločnosti C. G. H.. Matka pracuje v oblasti činností súvisiacich s výrobou filmov, videozáznamov
a televíznych programov, jej príjem sa odvíja od projektov, na ktorých v danom čase pracuje. Matka
predložila zoznam faktúr vystavených spoločnosťou C. G. H. v roku 2023, pričom v roku 2023 bola
jediným odberateľom matky spoločnosť M. E. H., ostatní odberatelia boli odberateľmi otca (tvrdenie

matky); v predloženom zozname faktúr predstavuje príjem kolónka „čiastka“ pričom spolu príjem od
odberateľa M. E. H. predstavoval v roku 2023 sumu 17.479 eur. Celková suma prijatá na základe
faktúr vystavených spoločnosťou C. G. H. v roku 2023 bola vo výške 47.729 eur. Predmetná čiastka
sa premietla do účtovnej závierky spoločnosti C. G. H., do kolónky výnosy z hospodárskej činnosti zarok 2023. Náklady na hospodársku činnosť podľa účtovnej závierky predstavovali sumu 33.066 eur.
V predloženom Zozname zápisov spoločnosti C. G. H. (č l. 587 - 602) za obdobie od 01.01.2023 do
31.12.2023 sú účtované aj položky ako dráčik, lekáreň, čistiareň, jysk, je pritom potrebné sa zamyslieť

nad faktom, do akej miery tieto položky súviseli s nákladmi spoločnosti C. G. H. a do akej miery sa
jednalo o súkromné výdavky matky. Matka predložila licenčnú zmluvu (č. l. 390) uzatvorenú medzi
spoločnosťou C. G. H. a B. M. H., predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb filmovej produkcie,
s odmenou 150 eur + DPH za jeden deň, zmluva bola uzatvorená na obdobie od 01.03.2024 do
10.07.2024, čistý príjem matky predstavoval celkovo sumu 2.500 eur, pričom matka uviedla, že za dané

obdobie sa jednalo o jediný príjem matky. Vo vlastníctve spoločnosti C. G. sú dve motorové vozidlá
značky Land Rover Discovery a minibus Citroën Space Tourer, ktoré matka v období od 24.08.2024 do
20.09.2024 prenajímala spoločnosti M. E. H., z ktorého mala príjem 50 eur za jeden natáčací deň, pričom
natáčacích dní bolo 20, z predložených faktúr (č. l. 776 - 783) vyplýva celková suma 4.596 eur. Iným
spôsobom matka príjem za rok 2024 nedokladovala, a to aj vzhľadom na to, že daňové priznanie za
rok 2024 bude podávať až v nadchádzajúcom zdaňovacom období. Z matkou predloženého účtovníctva

(hlavná kniha a účtovný denník), okrem vyššie uvedených položiek, ktoré majú skôr povahu súkromných
výdavkov ako výdavkov súvisiacich s činnosťou spoločnosti C. G. H., neboli zistené žiadne také príjmy
a výdavky, ktoré by nejakým spôsobom negovali tvrdenia matky o jej reálnych príjmoch. Na druhej
strane však pri zohľadnení všetkých matkou tvrdených a aj preukázaných mesačných výdavkov (len
samotný nájom bytu predstavuje sumu 1.500 eur mesačne) je nutné konštatovať, že matkou tvrdený

príjem 2.372 eur brutto mesačne nepostačuje na úhradu všetkých jej potrieb a potrieb maloletých
detí. V súvislosti so zoznamom faktúr vystavených spoločnosťou C. G. H. súd uvádza, že matka v
priebehu konania nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť, že okrem súm fakturovaných od spoločnosti
M. E. H. ostatné sumy boli príjmom otca. Celkový príjem z vystavených faktúr sa premietol do účtovnej
závierky spoločnosti C. G. H.. Ak aj bola nejaká časť z toho vyplatená otcovi, otec v tom čase, podľa

tvrdení oboch rodičov, bol spoločnosťou C. G. H. zastúpený ako agentúrou, pričom podľa predloženého
účtovníctva príjmami z vystavených faktúr disponovala práve spoločnosť C. G. H., a teda ak aj všetky
príjmy z vystavených faktúr neboli reálnym čistým príjmom spoločnosti C. G. H., a teda matky ako
jej jedinej konateľky a spoločníčky, je potrebné na uvedené nazerať minimálne ako na potenciálne
možný dosiahnuteľný príjem matky. Ak teda matka predloženým zoznamom faktúr poukazovala na

potencionalitu príjmu otca, rovnako možno z predloženého zoznamu faktúr vyvodiť aj potencionalitu
príjmu matky, nakoľko, ako už bolo uvedené, celkový výnos z vystavených faktúr sa premietol práve do
účtovnej závierky spoločnosti matky. Matka rovnako tvrdila súdu, že v období od marca 2024 do júla
2024 mal byť jej jediným príjmom suma 2.500 eur, ktorá jej bola vyplatená na základe zmluvy č. l. 390,
uvedené je opätovne v rozpore s matkou tvrdenými a aj zdokladovanými mesačnými výdavkami. Matka

v priebehu konania uvádzala rozdielne sumy jej mesačných príjmov. Na prvom pojednávaní uviedla, že
jej mesačný príjem je 2.373 eur brutto, následne uvádzala, že jej príjem bol v čase, keď pracovala na
projekte od marca 2024 do júla 2024 spolu vo výške 2.500 eur, taktiež uviedla, že zo spoločnosti ani zo
živnosti jej žiadne príjmy neplynú. S ohľadom na uvedené je pri matke, rovnako ako aj pri otcovi, nutné
brať do úvahy potenciálny príjem, ktorý môže dosahovať a ktorý možno vyvodiť najmä z predloženého

zoznamu faktúr vystavených spoločnosťou C. G. H.. Aj s ohľadom na mesačné výdavky matky a taktiež
s ohľadom na nepreukázané tvrdenia o tom, že matke finančne vypomáhajú rodinní príslušníci, súd
konštatuje, že je v možnostiach matky dosahovať vyšší mesačný príjem, ako tvrdila v priebehu súdneho
konania.

1.5 Otec vykonáva slobodné povolanie - filmový architekt, má zriadenú živnosť, kde účtuje paušálne
výdavky, okrem toho je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti H. G. H., ktorú založil v decembri
2023. Príjem otca sa odvíja od projektov, na ktorých otec v danom čase pracuje. Príjem otca zo živnosti
v roku 2023 predstavoval sumu 33.100 eur (daňové priznanie č. l. 234), pričom na pojednávaní uviedol,
že sa jednalo o čistý príjem, nakoľko v súvislosti so živnosťou nemal žiadne reálne náklady (náklady

účtované v daňovom priznaní sú paušálne). Otec v priebehu celého konania konštantne uvádzal, že
jeho priemerný mesačný príjem je okolo 3.000,- eur. Kým tvorili rodičia pár, otec svoje príjmy fakturoval
prostredníctvom spoločnosti matky C. G. H., odkedy rodičia netvoria pár, otec fakturoval prostredníctvom
živnosti, až do založenia spoločnosti H. G. H. v decembri 2023, odkedy fakturoval v mene a na účet
spoločnosti H. G. H., s výnimkou odmeny za projekt vo výške 8.000 eur so spoločnosťou A. M. H.,

ktorú otec opätovne fakturoval cez živnosť. Príjem otca teda v roku 2023, konkrétne od júla 2023,
bol minimálne vo výške 33.100 eur, do júla 2023 mal otec príjem cez spoločnosť C. G. H., kde súd
opakovane poukazuje na zoznam faktúr vystavený spoločnosťou C. G. H., v predloženom zozname
faktúr predstavuje príjem kolónka „čiastka“ pričom spolu príjem od všetkých odberateľov spoločnostiC. G. H. v roku 2023 bol vo výške 47.729 eur. Predmetná čiastka sa premietla do účtovnej závierky
spoločnosti C. G. H., do kolónky výnosy z hospodárskej činnosti za rok 2023. Podľa tvrdení matky s
výnimkou faktúr vystavených pre odberateľa M. E. H. boli ostatné príjmy príjmami otca. Uvedené však

v konaní preukázané nebolo. Ak matka predloženým zoznamom faktúr poukazovala na potencionalitu
príjmu otca, rovnako možno z predloženého zoznamu faktúr vyvodiť aj potencionalitu príjmu matky,
nakoľko, ako už bolo uvedené, celkový výnos z vystavených faktúr sa premietol práve do účtovnej
závierky spoločnosti matky. Pokiaľ ide o príjem otca v roku 2024, otec predložil zmluvu o vytvorení
a udelení licencie k dielu, uzatvorenú medzi otcom a spoločnosťou A. M. H., predmetom ktorej bolo

vykonanie diela za odmenu 8.000 eur, na tomto projekte otec pracoval od júna 2024 do polovice
októbra 2024. Otec ďalej predložil zoznam vydaných faktúr a zoznam prijatých faktúr spoločnosti H.
G. H., za obdobie od 01.01.2024 do 18.11.2024, z ktorých vyplýva, že spoločnosti H. G. H. mala
byť na základe ňou vystavených faktúr vyplatená suma 113.000 eur a spoločnosť H. G. H. mala na
základe prijatých faktúr uhradiť sumu celkovo 64.145,27 eur (č. l. 729 - 730), rozdiel medzi vystavenými
a prijatými faktúrami predstavuje sumu 48.854,73 eur, čo predstavuje sumu 4.071,23 eur mesačne.

Suma 113.000 eur sa premietla aj do účtovnej závierky spoločnosti H. G. H. za rok 2024 do kolónky
výnosy z hospodárskej činnosti za rok 2024. Náklady na hospodársku činnosť podľa účtovnej závierky
predstavovali sumu 103.676 eur. Výsledok hospodárenia vyplývajúci z účtovnej závierky vo výške 9.324
eur však nezodpovedá otcom tvrdeným mesačným príjmom vo výške 3.000 eur netto mesačne. Z
otcom predloženého účtovníctva (účtovný denník), neboli zistené žiadne také príjmy a výdavky, ktoré

by nejakým spôsobom negovali tvrdenia otca o jeho reálnych príjmoch. O reálnych výnosoch a ziskoch
spoločnosti otca však môžu svedčiť aj nasledovné výdavky spoločnosti H. G. H. (keďže otec je jediným
konateľom a spoločníkom spoločnosti H. G. H., de facto možno povedať, že sa jedná o výdavky otca).
Spoločnosť H. G. H. zakúpila v priebehu súdneho konania motorové vozidlo značky HONDA CRV
v hodnote 50.139 eur, spoločnosť uhradila jednorazovo sumu 10.027,80 eur, výška splátky leasingu

predstavuje mesačne sumu 1.108,01 eur. Spoločnosť H. G. H. uhrádza úver, výška mesačnej splátky
predstavuje sumu 738 eur, jedná sa o bezúčelový úver, braný za účelom rozbehu firmy. V prípade, že
by do mesačných nákladov spoločnosti H. G. H. nebol započítaný výdavok na splátky bezúčelového
úveru a taktiež výdavok na splátky leasingu za motorové vozidlo, mesačné výdavky spoločnosti H. G. by
boli každý mesiac nižšie o sumu 1.846,01 eur a tým pádom by čistý výnos spoločnosti, a teda aj reálne

čistý príjem otca (nakoľko je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti), bol každý mesiac o túto
sumu vyšší. Navyše otec ako fyzická osoba uhrádza mesačne sumu 600 eur za prenájom bytu, jedná
sa o garsónku (vyplýva z písomného podania otca č. l. 54), pričom s ohľadom na skutočnosť, že otec
v predmetnom byte býva sám, sumu 600 eur mesačne za prenájom garsónky je nutné tiež vyhodnotiť
ako nadštandardnú. Okrem toho nemožno opomínať tú skutočnosť, že otec vlastní rodinný dom v J.

K., časť O. D., pričom dom aktuálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou (nemožno spochybniť to, že
sa jedná o rozsiahlu rekonštrukciu, keď v dôsledku nej je dom neobývateľný už minimálne od začiatku
tohto konania). Otec síce dostal dotáciu vo výške 19.000 eur za účelom obnovy rodinného domu, otec
však v priebehu konania nepreukázal reálnu výšku nákladov na rekonštrukciu, ktorá môže presahovať
poskytnutú sumu. Okrem toho otec na rodinný dom spláca hypotekárny úver. Súd teda dospel k

záveru, že príjem otca môže potenciálne predstavovať až sumu približne 4.800 eur netto mesačne (z
predloženého zoznamu faktúr vydaných a prijatých spoločnosťou otca je možné vyvodiť otcom tvrdený
príjem vo výške 3.000 eur netto mesačne, zároveň je však potrebné brať do úvahy výdavky spoločnosti
H. G. H. na spotrebný úver a na leasing na auto, ktoré nemožno vyhodnotiť ako výdavky nevyhnutné a
v dôsledku ktorých by boli výdavky spoločnosti nižšie a tým pádom aj príjmy spoločnosti vyššie o sumu

približne 1.800 eur mesačne).

1.6 Maloletá A. je aktuálne žiačkou strednej školy. Preukázané výdavky v súvislosti so školou
pozostávajú z výdavkov na školskú jedáleň v sume v priemere 40 eur. Pokiaľ ide o výdavok na školské
pomôcky a učebnice, súd uznal výdavok vo výške 20 eur mesačne. Súd predpokladá, že matka

nevynakladá každý mesiac 20 eur na školské pomôcky, avšak súd zohľadnil to, že vždy v septembri
pri začatí nového školského roka je tento výdavok vyšší, po prepočítaní na jednotlivé mesiace je
možné akceptovať mesačný výdavok na školské pomôcky vo výške 20 eur. Za výdavok na školské
výlety a aktivity súd akceptoval sumu 15 eur mesačne. Je všeobecne známou skutočnosťou, že žiaci
v rámci procesu edukácie absolvujú v škole výlety, exkurzie a pod., za ktoré sa priebežne uhrádzajú

poplatky v rôznych sumách. Súd považoval sumu 15 eur za objektívnu a akceptovateľnú. V prípade
výdavku na stravu vo výške 250 eur mesačne pripadá na jeden deň v mesiaci suma 8 eur, čo je pri
aktuálnych cenách potravín, ako aj pri zohľadnení veku maloletej absolútne primerané a akceptovateľné.
U dievčaťa vo veku 17 rokov sú už zvýšené výdavky na hygienu, nakoľko v porovnaní s maloletými vnižšom veku pribudli výdavky súvisiace so starostlivosťou o pleť, taktiež výdavky na hygienické potreby
súvisiace s menštruáciou, preto súd považoval za dôvodný a akceptovateľný mesačný výdavok na
hygienu vo výške 20 eur. Pokiaľ ide o ošatenie a obuv, súd akceptoval mesačný výdavok vo výške 70

eur, s prihliadnutím na aktuálne trhové možnosti pokiaľ ide o nákup ošatenia a obuvi, aj vzhľadom na
vek maloletej je táto suma objektívna a akceptovateľná. V prípade voľnočasových aktivít súd rovnako
považoval za akceptovateľnú sumu 30 eur mesačne. V prípade mesačného výdavku na bývanie súd
akceptovalsumu200eur,ktorápripadáakopomernáčasťnamaloletúA..Matkabývaspolusmaloletými
deťmi v prenajatom 5-izbovom mezonetovom byte v I., za ktorý uhrádza nájom vo výške 1.500,- eur

mesačne. Súd si je vedomý toho, že nájsť vhodné a zároveň cenovo dostupné bývanie pre 5-člennú
rodinu v I. nie je jednoduché, avšak bývanie v 5-izbovom mezonete nemožno ani v prípade 5-člennej
rodiny považovať za výdavok nevyhnutný, zodpovedajúci zákonným požiadavkám odôvodnených a
nevyhnutných mesačných výdavkov. Súd si urobil prieskum na realitnom trhu a zistil, že je možné nájsť
v I. 4-izbový byt v priemere o rozlohe 80 - 90 m2 za mesačný nájom v priemere 1.000 eur. Na základe
uvedeného súd akceptoval výdavok na bývanie pre celú rodinu vo výške 1.000 eur mesačne, t. j. na

jedno dieťa pripadá čiastka 200 eur mesačne. V prípade mesačných výdavkov na lekársku starostlivosť
súd akceptoval sumu 30 eur mesačne, maloletá navštevuje psychoterapie, v priebehu súdneho konania
(v roku 2024) absolvovala trikrát sedenie u psychologičky, za každé matka uhradila sumu 120 eur, t. j.
spolu 360 eur, čo po prepočítaní na 12 mesiacov v roku predstavuje sumu 30 eur. Aktuálne je maloletá A.
v starostlivosti školskej psychologičky, kde matka neuhrádza žiadny poplatok. Súd teda ustálil mesačný

výdavok súvisiaci s lekárskou starostlivosťou na sumu 30 eur mesačne. Súd akceptoval výdavok na
mobilný telefón vo výške 15 eur, ktorý bol preukázaný a ktorý súd považuje vzhľadom na vek maloletej
za primeraný. Pokiaľ ide o výdavok na dopravu, súd akceptoval sumu 15 eur mesačne pripadajúcu na
MHD (cena električenky v I. na jeden mesiac pre dieťa do 18 rokov predstavuje sumu 15 eur). Pokiaľ ide
o výšku vreckového, súd akceptoval sumu 15 eur mesačne, má za to, že u 17 ročného dieťaťa suma 15

eur mesačne ako vreckové plní výchovný charakter a učí dieťa hospodáriť. Súd neakceptoval výdavok
20 eur na doučovanie, ktorý matka nepreukázala, taktiež z rovnakého dôvodu súd neakceptoval výdavok
na lyžiarsky kurz, letný tábor a sústredenie. Pokiaľ ide o výdavok na dovolenky, sporenie a oslavy, tieto
výdavky súd taktiež neakceptoval, a to z dôvodu, že sa nejedná o nevyhnutné výdavky. Je slobodným
rozhodnutím každého z rodičov, či dieťa zoberie na dovolenku, resp. či dieťaťu založí sporenie. Bez

ohľadu na to je však nutné konštatovať, že sa nejedná o výdavky, ktoré je nutné vynaložiť.

1.7 Maloletá C. je aktuálne žiačkou druhého stupňa základnej školy. Preukázané výdavky v súvislosti
so školou pozostávajú z výdavkov na školskú jedáleň v sume v priemere 10 eur. Pokiaľ ide o výdavok na
školské pomôcky a učebnice, súd uznal výdavok vo výške 20 eur mesačne. Súd predpokladá, že matka

nevynakladá každý mesiac 20 eur na školské pomôcky, avšak súd zohľadnil to, že vždy v septembri pri
začatí nového školského roka je tento výdavok vyšší, po prepočítaní na jednotlivé mesiace je možné
akceptovať mesačný výdavok na školské pomôcky vo výške 20 eur. Za výdavok na školské výlety a
aktivity súd akceptoval sumu 15 eur mesačne. Je všeobecne známou skutočnosťou, že žiaci v rámci
procesu edukácie absolvujú v škole výlety, exkurzie a pod., za ktoré sa priebežne uhrádzajú poplatky

v rôznych sumách. Súd považoval sumu 15 eur za objektívnu a akceptovateľnú. V prípade výdavku na
stravu vo výške 230 eur mesačne pripadá na jeden deň v mesiaci suma 7,40 eur, čo je pri aktuálnych
cenách potravín, ako aj pri zohľadnení veku maloletej absolútne primerané a akceptovateľné. U dievčaťa
vo veku 13 rokov sú už zvýšené výdavky na hygienu, nakoľko v porovnaní s maloletými v nižšom veku
pribudli výdavky súvisiace so starostlivosťou o pleť, taktiež výdavky na hygienické potreby súvisiace s

menštruáciou, preto súd považoval za dôvodný a akceptovateľný mesačný výdavok na hygienu vo výške
15 eur. Pokiaľ ide o ošatenie a obuv, súd akceptoval mesačný výdavok vo výške 70 eur, s prihliadnutím
na aktuálne trhové možnosti pokiaľ ide o nákup ošatenia a obuvi, aj vzhľadom na vek maloletej je
táto suma objektívna a akceptovateľná. V prípade voľnočasových aktivít súd rovnako považoval za
akceptovateľnú sumu 20 eur mesačne. V prípade mesačného výdavku na bývanie súd akceptoval sumu

200 eur, ktorá pripadá ako pomerná časť na maloletú C. (súd poukazuje na zdôvodnenie v bode 14,
týkajúce sa posúdenia dôvodnosti mesačných výdavkov na bývanie, vzťahujúce sa rovnako na všetky 4
deti). V prípade mesačných výdavkov na lekársku starostlivosť súd akceptoval sumu 130 eur mesačne,
maloletá navštevuje psychoterapiu, pričom matka zdokladovala, že jedno sedenie týždenne predstavuje
sumu 50 eur, súd teda akceptoval matkou uplatnenú sumu 130 eur mesačne. Súd akceptoval výdavok

namobilnýtelefónvovýške15eur,ktorýbolpreukázanýaktorýsúdpovažujevzhľadomnavekmaloletej
za primeraný. Pokiaľ ide o výdavok na dopravu, súd akceptoval sumu 15 eur mesačne pripadajúcu na
MHD (cena električenky v I. na jeden mesiac pre dieťa do 18 rokov predstavuje sumu 15 eur). Pokiaľ ide
o výšku vreckového, súd akceptoval sumu 10 eur mesačne, má za to, že u 13 ročného dieťaťa suma 10eur mesačne ako vreckové plní výchovný charakter a učí dieťa hospodáriť. Súd neakceptoval výdavok
na lyžiarsky kurz, letný tábor a školu v prírode, nakoľko tieto matka nepreukázala. Pokiaľ ide o výdavok
na dovolenky, sporenie a oslavy, tieto výdavky súd taktiež neakceptoval, a to z dôvodu, že sa nejedná

o nevyhnutné výdavky. Je slobodným rozhodnutím každého z rodičov, či dieťa zoberie na dovolenku,
resp. či dieťaťu založí sporenie. Bez ohľadu na to je však nutné konštatovať, že sa nejedná o výdavky,
ktoré je nutné vynaložiť.

1.8 Maloletý D. je aktuálne žiakom prvého stupňa základnej školy. Preukázané výdavky v súvislosti

so školou pozostávajú z výdavkov na školné (maloletý chodí do anglickej triedy) vo výške 130 eur
mesačne, na školskú jedáleň v sume v priemere 12 eur, školská príprava 10 eur. Pokiaľ ide o výdavok na
školské pomôcky a učebnice, súd uznal výdavok vo výške 15 eur mesačne. Súd predpokladá, že matka
nevynakladá každý mesiac 15 eur na školské pomôcky, avšak súd zohľadnil to, že vždy v septembri pri
začatí nového školského roka je tento výdavok vyšší, po prepočítaní na jednotlivé mesiace je možné
akceptovať mesačný výdavok na školské pomôcky vo výške 15 eur. Za výdavok na školské výlety a

aktivity súd akceptoval sumu 10 eur mesačne. Je všeobecne známou skutočnosťou, že žiaci v rámci
procesu edukácie absolvujú v škole výlety, exkurzie a pod., za ktoré sa priebežne uhrádzajú poplatky
v rôznych sumách. Súd považoval sumu 10 eur za objektívnu a akceptovateľnú. V prípade výdavku na
stravu vo výške 200 eur mesačne pripadá na jeden deň v mesiaci suma 6,45 eur, čo je pri aktuálnych
cenách potravín, ako aj pri zohľadnení veku maloletého absolútne primerané a akceptovateľné. Pokiaľ

ide o ošatenie a obuv, súd akceptoval mesačný výdavok vo výške 40 eur, s prihliadnutím na aktuálne
trhové možnosti pokiaľ ide o nákup ošatenia a obuvi, aj vzhľadom na vek maloletého je táto suma
objektívna a akceptovateľná. V prípade voľnočasových aktivít súd rovnako považoval za akceptovateľnú
sumu 20 eur mesačne. V prípade mesačného výdavku na bývanie súd akceptoval sumu 200 eur, ktorá
pripadá ako pomerná časť na maloletého D. (súd poukazuje na zdôvodnenie v bode 14, týkajúce sa

posúdenia dôvodnosti mesačných výdavkov na bývanie, vzťahujúce sa rovnako na všetky 4 deti). V
prípade mesačných výdavkov na lekársku starostlivosť súd akceptoval sumu 30 eur mesačne, maloletý
má zvýšené výdavky na stomatologickú starostlivosť, pričom matka zdokladovala, že v roku 2024
vynaložila na stomatologickú starostlivosť o maloletého D. sumu 475, eur, súd teda akceptoval matkou
uplatnenú sumu 30 eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavok na dopravu, súd bral do úvahy skutočnosť, že

maloletý chodí do školy v J. K. (časť O. D.), býva v I., vzdialenosť medzi I. - B. O. F. (matka s maloletými
bývajú v mestskej časti F.) a J. K. (časť O. D.) je 15 km s tým, že je potrebné absolvovať dve cesty
za deň (30 km každý pracovný deň), pri priemernej spotrebe 6 litrov benzínu na kilometer, priemernej
cene benzínu 1,50 eur/l súd dospel k sume 54 eur mesačne. Matka vozí do J. K. do materskej školy aj
maloletého D., preto pomerná časť na mal. D. predstavuje sumu 27 eur. Súd neakceptoval výdavok na

vreckové, v prípade 8 ročného dieťaťa nepovažoval za nutný mesačný výdavok na vreckové. Maloletý D.
v čase rozhodovania súdu nenavštevoval žiadne krúžky, na krúžku Veselá veda bol podľa slov matky len
jedenkrát, preto súd výdavok na krúžky neakceptoval. Súd neakceptoval výdavok na letný tábor, nakoľko
tento matka nepreukázala. Pokiaľ ide o výdavok na dovolenky, sporenie a oslavy, tieto výdavky súd
taktiež neakceptoval, a to z dôvodu, že sa nejedná o nevyhnutné výdavky. Je slobodným rozhodnutím

každého z rodičov, či dieťa zoberie na dovolenku, resp. či dieťaťu založí sporenie. Bez ohľadu na to je
však nutné konštatovať, že sa nejedná o výdavky, ktoré je nutné vynaložiť.

1.9 Maloletý D. je aktuálne žiakom materskej školy (predprimárne vzdelávanie). Preukázané výdavky v
súvislosti so školou pozostávajú z výdavkov na stravu v materskej škole v priemere 30 eur, triedny fond

3,50 eur. Za výdavok na školské výlety a aktivity súd akceptoval sumu 10 eur mesačne. Je všeobecne
známou skutočnosťou, že žiaci aj v rámci procesu edukácie v materskej škole absolvujú výlety, exkurzie
a pod., za ktoré sa priebežne uhrádzajú poplatky v rôznych sumách. Súd považoval sumu 10 eur za
objektívnu a akceptovateľnú. V prípade výdavku na stravu vo výške 200 eur mesačne pripadá na jeden
deň v mesiaci suma 6,45 eur, čo je pri aktuálnych cenách potravín, ako aj pri zohľadnení veku maloletého

absolútne primerané a akceptovateľné. Pokiaľ ide o ošatenie a obuv, súd akceptoval mesačný výdavok
vo výške 40 eur, s prihliadnutím na aktuálne trhové možnosti pokiaľ ide o nákup ošatenia a obuvi, aj
vzhľadom na vek maloletého je táto suma objektívna a akceptovateľná. V prípade voľnočasových aktivít
súd rovnako považoval za akceptovateľnú sumu 20 eur mesačne. V prípade mesačného výdavku na
bývanie súd akceptoval sumu 200 eur, ktorá pripadá ako pomerná časť na maloletého D. (súd poukazuje

na zdôvodnenie v bode 14, týkajúce sa posúdenia dôvodnosti mesačných výdavkov na bývanie,
vzťahujúce sa rovnako na všetky 4 deti). V prípade mesačných výdavkov na lekársku starostlivosť súd
akceptoval sumu 30 eur mesačne, maloletý má zvýšené výdavky na stomatologickú starostlivosť, pričom
matkazdokladovala,ževroku2024vynaložilanastomatologickústarostlivosťomaloletéhoD.sumu325eur, súd teda akceptoval matkou uplatnenú sumu 30 eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavok na dopravu, súd
bral do úvahy skutočnosť, že maloletý chodí do škôlky v J. K. (časť O. D.), býva v I., vzdialenosť medzi I. -
B. O. F. (matka s maloletými bývajú v mestskej časti F.) a J. K. (časť O. D.) je 15 km s tým, že je potrebné

absolvovať dve cesty za deň (30 km každý pracovný deň), pri priemernej spotrebe 6 litrov benzínu na
kilometer, priemernej cene benzínu 1,50 eur/l súd dospel k sume 54 eur mesačne. Matka vozí do J. K.
do školy aj maloletého D., preto pomerná časť na mal. D. predstavuje sumu 27 eur. Súd neakceptoval
výdavok na vreckové, v prípade 6 ročného dieťaťa nepovažoval za nutný mesačný výdavok na vreckové.
Maloletý D. navštevuje krúžok angličtiny, kde matka uhrádza sumu 190 eur polročne, preto súd uznal

mesačný výdavok na krúžky vo výške 30 eur. Pokiaľ ide o výdavok na dovolenky, sporenie a oslavy, tieto
výdavky súd taktiež neakceptoval, a to z dôvodu, že sa nejedná o nevyhnutné výdavky. Je slobodným
rozhodnutím každého z rodičov, či dieťa zoberie na dovolenku, resp. či dieťaťu založí sporenie. Bez
ohľadu na to je však nutné konštatovať, že sa nejedná o výdavky, ktoré je nutné vynaložiť.

1.10 Súd pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti, okrem možností a schopností povinného

rodiča a odôvodnených potrieb maloletých detí, zohľadnil aj mieru osobnej starostlivosti každého z
rodičov, rovnako aj potencionalitu príjmu povinného rodiča. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti
vychádzal jednak z toho, že otcov mesačný príjem predstavuje minimálne sumu 3.000 eur netto,
avšak je nutné vychádzať aj z princípu potencionality príjmu, keď pri zohľadnení výdavkov, ktoré
spoločnosť otca nemusela vynaložiť (bezúčelový úver, leasing na auto) by mohol byť mesačný príjem

otca potenciálne vyšší ako reálne vyplýva z otcom predložených účtovných dokladov. Rovnako je
potrebné zvážiť účelnosť a hospodárnosť počínania si otca v súvislosti s jeho výdavkami, ktoré mesačne
vynakladá na bývanie. Pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že
príjem otca môže potencionálne dosahovať výšku v priemere 4.800 eur mesačne. Na druhej strane, súd
v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj keby vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý by otec mohol

dosiahnuť, aj tu treba brať do úvahy ten fakt, že výška vyživovacej povinnosti nemôže byť bezbrehá,
pričom je determinovaná aj odôvodnenými a nevyhnutnými mesačnými nákladmi maloletých detí. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo
dňa 16.12.2015, podľa ktorého „obecné soudy by i při stanovování výše výživného neměly odhlížet
od obecných racionálních a mravních hledisek, případně práv rodičů plynoucích z jejich rodičovské

odpovědnosti. Jinými slovy řečeno, to, že povinný je objektivně schopen plnit oprávněnému určitou výši
výživného, ještě neznamená, že by se mu jí mělo bez dalšího dostat“. Súd po vyhodnotení všetkých
skutkových ako aj listinných dôkazov, vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj z § 78 ods. 1
a 3 Zákona o rodine, s ohľadom na potencionálny príjem otca, ako aj s ohľadom na počet vyživovacích
povinností, ktoré otec má (okrem štyroch maloletých detí, ktoré sú predmetom tohto konania, má otec

ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 300 eur mesačne), ale aj s ohľadom na odôvodnené a
preukázané mesačné náklady na maloleté deti dospel súd k záveru, že je v možnostiach otca platiť
výživné na maloletú A. vo výške 430 eur, na maloletú C. vo výške 410 eur, na maloletého D. vo výške
390 eur a na maloletého D. vo výške 320 eur. Uvedené sumy výživného súd rovnako považoval za
postačujúce na pokrytie odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom súd bral do úvahy aj mieru

osobnej starostlivosti každého s rodičov, keď o maloleté deti sa stará výhradne matka, otec sa s
maloletými deťmi stretáva minimálne. Pri ustálených mesačných výdavkoch na maloletú A. vo výške 760
eur, po započítaní prídavkov vo výške 60 eur, ktoré poberá matka a ktoré majú slúžiť na úhradu potrieb
maloletých detí, pripadá na každého z rodičov suma 350 eur. Pri ustálených mesačných výdavkoch na
maloletú C. vo výške 750 eur, po započítaní prídavkov vo výške 60 eur, ktoré poberá matka a ktoré majú

slúžiť na úhradu potrieb maloletých detí, pripadá na každého z rodičov suma 345 eur. Pri ustálených
mesačnýchvýdavkochnamaloletéhoD.vovýške730eur,pozapočítaníprídavkovvovýške60eur,ktoré
poberá matka a ktoré majú slúžiť na úhradu potrieb maloletých detí, pripadá na každého z rodičov suma
336 eur. Pri ustálených mesačných výdavkoch na maloletého D. vo výške 590,50 eur, po započítaní
prídavkov vo výške 60 eur, ktoré poberá matka a ktoré majú slúžiť na úhradu potrieb maloletých detí,

pripadá na každého z rodičov suma 265,25 eur. Súd však musí zohľadniť nielen potencionalitu príjmu
povinného rodiča a z nej plynúcu životnú úroveň otca, na ktorej majú maloleté deti právo sa podieľať,
ale súd musí zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti každého z rodičov o maloleté deti, pričom ako
už bolo vyššie uvedené, starostlivosť o maloleté deti takmer výlučne vykonáva matka, otec sa s deťmi
aktuálne stretáva minimálne. Uvedené sa musí nesporne premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti na

maloleté deti, resp. do pomeru, v akom budú rodičia uhrádzať mesačné náklady na maloleté deti. Súd
po zohľadnení odôvodnených výdavkov na maloleté deti, zároveň po zohľadnení možností a schopností
povinného rodiča, za súčasného zohľadnenia princípu potencionality príjmu a taktiež po zohľadnenímiery osobnej starostlivosti každého z rodičov určil výživné na maloletú A. vo výške 430 eur mesačne,
na maloletú C. vo výške 410 eur, na maloletého D. vo výške 390 eur a na maloletého D. vo výške 320 eur.

1.11 Matka si uplatnila výživné od 01.07.2023, t. j. ešte pred podaním návrhu. Matka však v priebehu
konania nepreukázala a v podstate ani riadne nezdôvodnila dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Matke nič nebránilo tomu, aby návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane návrhu na určenie vyživovacej povinnosti podala skôr
ako 18.10.2023, súd teda nevzhliadol také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by dôvodili priznanie

výživného spätne pred dňom podania návrhu. Súd teda zaviazal otca povinnosťou uhrádzať výživné na
maloleté deti s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 18.10.2023 do 30.11.2024 vzniklo otcovi zročné
výživné na maloletú A. vo výške 5.783,20 eur (13 mesiacov a 14 dní omeškania x 430 eur = 5.783,20
eur), zročné výživné na maloletú C. vo výške 5.514,80 eur (13 mesiacov a 14 dní omeškania x 410 eur =
5.514,80 eur), zročné výživné na maloletého D. vo výške 5.246,40 eur (13 mesiacov a 14 dní omeškania
x 430 eur = 5.246,40 eur) a zročné výživné na maloletého D. vo výške 4.304,20 eur (13 mesiacov a 14

dní omeškania x 430 eur = 4.304,20 eur). Súd do zročného výživného započítal sumu 8.620 eur, ktorú
otec doposiaľ, odo dňa podania návrhu, na výživu maloletých detí uhradil, pričom zo zhodných tvrdení
oboch rodičov vyplýva, že otec 01.11.2023 uhradil sumu 200 eur, dňa 13.12.2023 uhradil sumu 400 eur,
dňa 12.01.2024 uhradil sumu 400 eur, dňa 14.02.2024 uhradil sumu 420 eur a od marca 2024 uhrádzal
každý mesiac sumu 800 eur. Nad rámec tejto sumy neboli preukázané žiadne ďalšie úhrady zo strany

otca. Pri uhradenej sume 8.620 eur pripadá na každé z maloletých detí čiastka 2.155 eur, ktorú súd
započítal do zročného výživného, t. j. nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje u maloletej A. sumu
3.628,28 eur, u maloletej C. sumu 3.359,80 eur, u maloletého D. sumu 3.091,40 eur a u maloletého D.
sumu 2.149,20 eur. Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným
výživným, nakoľko mal za to, že uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo by mohlo dôjsť

k neprimeranému finančnému zaťaženiu otca. Súd taktiež poukazuje na to, že je nutné platiť v prvom
rade bežné výživné. V prípade maloletej A. rozdelil dlžnú sumu do 12 mesačných splátok tak, aby bolo
zročné výživné doplatené do nadobudnutia plnoletosti maloletej A., u ostatných maloletých súd rozdelil
splátky do 24 mesiacov.

1.12 O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok VII). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku a vecne tým, že nevzhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznať matke nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozsudok napadli riadnym a včasným odvolaním obaja rodičia maloletých.

3. Matka maloletých vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. s návrhom na jeho zmenu uložením povinnosti
otcovi prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 930 eur mesačne, maloletej C. výživným vo
výške 830 eur mesačne, maloletého D. výživným vo výške 900 eur mesačne a maloletého D. výživným

vo výške 720 eur mesačne s tým, že zročné výživné na každé z detí bude splatné do troch dní od
doručeniarozsudku,viniacsúdprvejinštancie,ženazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnym
skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie založil aj na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP].

3.1 Na odôvodnenie odvolania uviedla, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym záverom o skutočných príjmoch matky, ale aj o jej potenciálnych príjmoch, keďže matka
svoj príjem z podnikania delí medzi príjem fyzickej osoby podnikateľa s prideleným DIČ a obchodnú
spoločnosť C. G., H., avšak vždy je schopná v reálnom čase zastrešovať len jeden projekt, nakoľko jej
výkon je časovo náročný a predstavuje rozsah 10 až 12 hodín denne, tento pracovný čas jej vyplýva z jej

zmluvných záväzkov. Len malú výnimku tvorilo obdobie, kedy bolo možné prenajímať motorové vozidlo
vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, z ktorého nájmu matka príjem riadne zdokladovala. Čo sa týka
drobných odchýlok v príjme uvádzanom matkou, tento matka zdôvodnila tým, že príjem počas trvania
projektu je nemenný, avšak vzhľadom na skutočnosť, že jednotlivé projekty nemusia na seba časovo
nadväzovať, mnohokrát matka z príjmu za predošlé obdobie musí vykryť aj náklady za obdobie, keď

krátkodobo žiaden projekt nevykonáva.

3.2 Matka na preukázanie svojich tvrdení o skutočnom príjme otca predložila prehľad vystavených
faktúr spoločnosťou C. G. H., za roky 2022 a 2023, teda za obdobie, kedy podnikateľskú činnosť ceztúto spoločnosť vykonával v prevažnej väčšine otec, nakoľko matka bola na materskej a rodičovskej
dovolenke s najmladším synom. Príjem vo výške 105.555,84 eur dosiahol výlučne otec, ktorý cez
uvedenú spoločnosť fakturoval svoju podnikateľskú činnosť. V roku 2023 jediným odberateľom, pre

ktorého poskytovala služby matka, bola spoločnosť M. E., H. a ostatní odberatelia boli klientami otca.
Otec prestal fakturovať svojim klientom za služby až od júla 2023. Príjem otca cez uvedenú spoločnosť
za obdobie od januára 2023 do júna 2023 bol celkovo v sume 36.300 eur s DPH, t.j. 30.250 eur bez DPH
čo predstavuje priemerne 5.041,66 eur mesačne. Okrem uvedeného príjmu otec dosiahol príjem v roku
2023 aj ako fyzická osoba. Neobstojí preto úvaha súdu, že príjem predmetnej spoločnosti do júla 2023

je potenciálnym príjmom matky. Otcove tvrdenia o tom, že spoločnosť C. G. H. ho v čase spoločného
spolužitia ako agentúra zastupovala a vyplácala mu len časť fakturovaného príjmu spoločnosti jednak
nie sú pravdivé a okrem toho, ak by to aj tak bolo, vzhľadom na to, že táto konštrukcia by len príjem otca
rozdelila medzi oboch rodičov, t.j. časť by pripadala otcovi titulom jeho osobnej činnosti a časť matke
ako zastupujúcej agentúre, stále by to bol v sumáre príjem jednej a tej istej rodiny.

3.3 Neobstojí ani spochybňovanie tvrdení matky, že matke finančne vypomáhajú jej rodinní príslušníci,
nakoľko matka jednak preukázala jej mesačné výdavky a rovnako súdu predložila výpisy z účtu
preukazujúce, že jej peniaze posielajú jej rodičia aj brat.

3.4 Neobstojí preto ani záver súdu prvej inštancie, že je v možnostiach matky dosahovať vyšší mesačný

príjem ako sama v priebehu konania uviedla, nakoľko matka sa takmer 100 % času venuje osobnej
starostlivosti o deti, keďže situácia sa vyvinula tak, že otec sa s deťmi stýka sporadicky. Popritom matka
vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorá je časovo náročná, avšak s ohľadom na potreby detí jej poskytuje
určitú flexibilitu.

3.5 Súd nesprávne ustálil aj potenciálny príjem otca vo výške 4.800 eur netto mesačne, avšak pri svojom
rozhodovaní nezohľadnil to, že otec má aj nadštandardné výdavky spočívajúce v úhrade nájmu bytu
v sume 600 eur, ktoré hradí napriek skutočnosti, že je vlastníkom nehnuteľnosti a vykonáva rozsiahlu
rekonštrukciu vlastnej nehnuteľnosti.

3.6 Rovnako súd nevzal do úvahy skutočnosť, že otcom predložený prehľad prijatých faktúr spoločnosti
H. G., H. za obdobie 1/2024 až 10/2024 je potrebné považovať za čisto účelový, nakoľko 70 % tejto
sumy fakturoval spoločnosti otec ako fyzická osoba podnikateľ a jeho partnerka cez spoločnosť B., H.
a ďalších 30 % fakturovaných súm matka spochybnila, nakoľko išlo prevažne o stavebné práce, ktoré
boli pravdepodobne vykonané na rodinnom dome v súkromnom vlastníctve otca.

3.7 Otec zo spoločnosti H. G., H. uskutočnil výbery v hotovosti v celkovej sume 47.390 eur za 60
mesiacov roku 2024, pričom z účtovných zápisov spoločnosti nevyplývajú žiadne relevantné platby
uskutočňované v hotovosti. Matka má za to, že uvedenými výbermi si otec rovnako zvyšuje svoj reálny
mesačný príjem.

3.8 Otec napriek výzve súdu počas celého konania nepredložil výpisy zo svojich osobných účtov, z
ktorých by bolo možné reálne posúdiť skutočné výdavky otca na jeho život a životnú úroveň otca, ktorú
majú maloleté deti nárok zdieľať.

3.9 Matka v konaní pred súdom vyčíslila náklady na maloleté deti v reálnych sumách a na ich
preukázanie predložila aj relevantné dôkazy. Otec v zásade náklady na deti účinne nerozporoval. Súd
potom nedôvodne rozporoval náklad na bývanie 5 člennej rodiny s dvoma takmer dospelými dcérami.
Rovnako súd nedôvodne znížil náklady na jednotlivé položky výdavkov bez toho, aby bol na uvedené
relevantný dôvod, nakoľko buď matka reálny náklad preukázala, alebo v čase rozhodovania súdu nebol

aktuálne platený len z toho dôvodu, že matke to finančne nevychádzalo a otec sa na uvedenom odmietol
podieľať.

3.10 Súd prvej inštancie pri určení podielu akým sa má otec podieľať na uspokojovaní odôvodnených
potrieb maloletých detí nedostatočne zohľadnil aj podiel matky na osobnej starostlivosti o deti, keď v

prípade maloletej A. určil podiel otca na odôvodnených potrebách maloletej v rozsahu 61 %, v prípade
maloletejC.vrozsahu64%,vprípademaloletéhoD.vrozsahu58%avprípademaloletéhoD.vrozsahu
54 %. Súdom určené výživné je preto v hrubom nepomere k pomeru osobnej starostlivosti matky.3.11 Nedôvodne súd povolil otcovi splatiť dlh na zročnom výživnom v splátkach, keďže otec v konaní
o takúto možnosť ani nepožiadal a súd poskytol otcovi túto výhodu automaticky napriek tomu, že by k
takémuto postupu mal pristupovať len v odôvodnených prípadoch. V tejto súvislosti matka poukazuje na

to, že otec počas leta 2024 absolvoval luxusnú dovolenku v čase, keď deťom neuhradil výživné.

3.12 Matka vo svojich vyjadreniach sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, k odvolaniu otca a k
vyjadreniuotcakjejodvolaniuzotrvalanasvojichdoterajšíchtvrdeniach,považujúcvyjadreniekolízneho
opatrovníka za formálne. Spochybňujúce tvrdenia otca, že súd ho rozhodnutím degradoval len na zdroj

peňazí a znemožnil mu tráviť s deťmi viacej času považuje len za účelové, nakoľko otec vlastným
rozhodnutím trávi s deťmi minimum času, deti nekontaktuje ani v čase choroby alebo počas vianočných
sviatkov, otec deti selektuje, často na poslednú chvíľu ruší dohodnuté stretnutia a sám zo seba vytvára
„víkendového otca“, ktorý sa nepodieľa na bežnej starostlivosti a výchove detí. Akýkoľvek kontakt
medzi deťmi a otcom iniciuje matka. Matka poprela tvrdenia otca, že by otec po rozchode zostal
bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, keďže finančné prostriedky, ktoré cez spoločnosť C. G. H.

vyfaktúroval, úplne bežne vyberal priebežne. Rovnako jedno z dvoch uvádzaných motorových vozidiel
po rozchode rodičov užíval otec. Otec opakovane nepravdivo tvrdí, že matka v roku 2024 pracovala len
3 a pol mesiaca. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca matka poukázala na to, že otec má kompletne
prerobený rodinný dom, ktorého rekonštrukciu by nebolo možné financovať s otcom deklarovaného
príjmu3.000eur,anikebysaprihliadlonadotáciu,ktorámubolaposkytnutánazateplenienehnuteľnosti.

Otecžijenaddeklarovanépomery,navyševostatnomobdobíneplatíhypotéku,ktorámubolaposkytnutá
na financovanie výlučne jeho finančných záväzkov. Hypotéka je vedená na meno matky, čím matku
dostáva do postavenia neplatiča. Poprela tvrdenia otca, že by platil odvody vo výške 600 eur mesačne,
keďže obaja rodičia pri príjme fyzických osôb uplatňujú paušálne náklady a otec v konaní pred súdom
nepreukazoval platenie odvodov nad rámec uvedeného.

4. Otec napadol odvolaním rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. s návrhom na jeho zmenu uložením
mu povinnosti platiť na výživu maloletej A. 350 eur mesačne, maloletej C. 350 eur mesačne, maloletého
D. 300 eur mesačne a maloletého D. 300 eur mesačne s tým, že zročné výživné mu bude povolené
zaplatiť v splátkach, prípadne aby odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (považujúc
rozhodnutie za prekvapivé a arbitrárne), že v konaní sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil [§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP].

4.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami,
ktoré mu boli známe a ktoré majú vplyv na rozhodnutie, že súd pochybil, ak rovnako nehodnotil príjmy
rodičov, neprihliadol na výdavky matky, jej aktivity smerujúce cielene proti otcovi a jej negatívny vplyv

na deti, že na jednej strane súd akceptoval vyjadrenia matky o príjme spoločnosti C. H. v roku 2023, aj
keď má pochybnosti o tvrdení matky, v akom pomere sa rodičia na príjmoch podieľali, keďže polovicu
roka rodičia spolu už nežili a matka svoje tvrdenia nepodložila žiadnym dôkazom, na druhej strane v
prípade otca súd nesprávne konštatuje, že výdavok na leasingové splátky a úver na rozbeh podnikania
by mohol predstavovať príjem vo výške 4.800 eur oproti ním tvrdeným a deklarovaným príjmom vo výške

3.000 eur ignorujúc, že motorové vozidlo je v jeho činnosti nevyhnutnou súčasťou a úvodná investícia
do podnikania bola taktiež nevyhnutnosťou. Takouto jednoznačne nesprávnou úvahou súd zamieňa
subjektivitu právnickej osoby za neho ako občana a upiera mu zabezpečenie si základných prostriedkov,
potrebných k podnikateľskej činnosti.

4.2 Súd v úvahách o príjme otca za rok 2024 kalkuluje len s faktúrami, z ktorých vyplývajú príjmy a
výdavky výlučne na ich základe. Reálnym nákladom sú však aj odvody, ktorých úhrada je zákonnou
povinnosťou. Platenie odvodov však v prípade matky detí a jej príjmu v roku 2023 súd zohľadnil.

4.3 Matke detí zostala spoločnosť C., H., prostredníctvom ktorej rodičia podnikali, keď spolu žili, zostali

jej aj peňažné prostriedky spoločnosti a 2 motorové vozidlá - Land Rover Discovery a minibus Citroën
Space Tourer, pričom otec zostal bez peňazí, bez auta aj prostriedkov potrebných pre výkon práce (PC,
software a podobne), nakoľko všetko vlastnila spoločnosť C., H.. Preto si otec bol nútený zobrať úver
vo výške 19.000 eur a na leasing motorové vozidlo Honda CR-V.4.4 Súd sa taktiež nezaoberal faktom, že v priebehu roku 2024 matka pracovala len 3 a pol mesiaca,
a to od 01.03.2024 do 10.07.2024, pričom otec pracoval nepretržite. Aj v tomto bode je potrebné zvážiť

schopnosti a možnosti matky, najmä, ak jej výdavky sú výrazne vyššie ako deklarovaný príjem.

4.5 Súd pri rozhodovaní nezohľadnil ani charakter výdavkov matky, ako napríklad množstvo
objednaného jedla, kozmetika, značkové oblečenie, návšteva kaviarní, reštaurácií a podobne z čoho je
zrejmé, že príjem matky musí byť výrazne vyšší ako ten deklarovaný.

4.6 Pokiaľ otec zo svojho príjmu 3.000 eur netto mesačne zaplatí výživné a zročné výživné, zostane
mu na pokrytie jeho nákladov vrátane bývania, stravy a ošatenia a úhrade úveru na rodinný dom, suma
490 eur, čo je likvidačné.

4.7 Nájomné vo výške 1.500 eur mesačne, ktoré uhrádza matka za nájom 5-izbového bytu, je nad

pomery jej deklarovaného príjmu.

4.8 Rozhodnutie súdu vzhľadom k výške vyživovacej povinnosti otca degradovalo len na zdroj peňazí,
pričom matka ovplyvňuje a vyvíja všetky možné aktivity, aby deti k otcovi nechceli ísť, najmä dievčatá,
nakoľkovie,žetakýtoscenárjejzaručujevyššievýživné.Správaniematkyjehlavnýmdôvodomnávštevy

detí u psychiatrov, respektíve iných terapeutov. Týmto sa však súd vôbec nezaoberal.

4.9 Súd sa nezaoberal niektorými dôkazmi a dôkazy nehodnotil vo vzájomnej súvislosti. Súd zároveň
neprihliadol na návrh kolízneho opatrovníka čo do určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom. Deti sú obeťou manipulácie zo strany matky, ktorá otca očierňuje napríklad aj v

tom, že žiadal test otcovstva, čo však preukázané nebolo, poškodzovanie auta otca matkou a neustále
ohováranie z jej strany svedčí o jej hlbšom probléme. Nič na tom nezmenil ani jej partner F. G., kvôli
ktorému opustila spoločnú domácnosť a s ktorým momentálne žije, čo po celú dobu konania zatajovala
a museli to tajiť aj deti. Pokiaľ aj otec súhlasil so zverejnením maloletý detí matke bez úpravy jeho styku
s deťmi, bolo to v záujme detí, keďže nechcel, aby pred každým odchodom k nemu bol na nich vyvíjaný

nátlak.

4.10 Súd pri rozhodovaní nezohľadnil ani to, že podanie návrhu smerovalo výlučne k realizácii vlastných
záujmov matky voči otcovi a vytesnenie otca zo života detí. Súd preto nemal takémuto zneužitiu práva
poskytnúť právnu ochranu (§ 5 CSP).

4.11 Keďže súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do
úvahy, je toto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne.

4.12 Otec vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach považujúc

odvolacie námietky matky za plne nedôvodné. K svojim výdavkom ďalej uviedol, že mesačne uhrádza
odvody vo výške 600 eur, ktorú sumu súd pri rozhodovaní nezohľadnil. V súvislosti s výdavkami
maloletých detí uviedol, že tieto na pojednávaní rozporoval najmä v časti nákladov na bývanie, vzniesol
výhrady aj k nákladom na psychoterapiu, keďže jej potreba vychádza zo správania matky voči deťom,
v časti nákladov na zubnú starostlivosť o deti, keďže matka zámerne navštevuje súkromnú zubnú

ordináciu, ktorá je výrazne nákladnejšia ako bežné, že otcovi vadí najmä to, že matka mu bráni v styku
s deťmi, že nedovolí, aby bol viac ako platiteľ výživného, že by bol rád s deťmi a kúpil im čo potrebujú,
že by chcel byť súčasťou ich života, čo mu však matka nedovolí najmä preto, aby sa v konaní mohla
odvolávaťnamieruosobnejstarostlivostiažiadaťčonajvyššievýživné.Vzhľadomnarozsahvyživovacej
povinnosti poukázal aj na metodiku, v zmysle ktorej by malo byť určené výživné v nižších sumách ako

ho zaviazal súd prvej inštancie.

4.13 Otec vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu matky taktiež zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

5. Kolíznyopatrovníkvosvojomvyjadrenísakodvolaniamrodičovnavrholrozsudoksúduprvejinštancie

ako vecne správny potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolania rodičov
maloletých boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiusúdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), s prihliadnutím
na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale
nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,žeodvolanieotca
a odvolanie matky nie sú dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých častiach

vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom, ktorých rodičia spolu nežijú a spoločne sa nepodieľajú na uspokojovaní ich
odôvodnených potrieb.

7.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie (vo výrokoch II., III., IV., V. a VI.) nie je v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom a v časti uloženia povinnosti otcovi zaplatiť zročné výživné na maloleté deti vecne správny z
dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (pre

arbitrárnosť rozsudku), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Výrok I. rozsudku nebol odvolaním napadnutý,
a preto nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

9. Pokiaľ ide o námietku otca a matky o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený a skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009

zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

9.1 Súd prvej inštancie vec (ktorá zostala predmetom konania) právne posúdil ako nárok maloletých
detí na výživné voči ich otcovi, a to od podania návrhu matky na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
otca podľa článku 3, článku 4, článku 5, § 28 ods. 1 a ods. 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 a ods. 5, § 25

ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3 a ods. 5 a § 76 ods. 1 ZR s tým, že ak rodičia maloletých detí nežijú spolu a
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa nedohodli, je potrebné upraviť
rozsah vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý sa o deti osobne nestará rozhodnutím súdu, a že rodičia sú
povinní prispievať na výživu svojich detí v rozsahu zodpovedajúcom ich možnostiam a schopnostiam,
ale aj odôvodneným potrebám maloletých detí, pričom pri určení výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý

z rodičov sa o deti osobne stará. Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
považujezasprávne.Súdprvejinštanciepoužilsprávnuprávnunormu,ktorúsprávnevyložilaajsprávne
interpretoval.

9.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov
bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 ZR). Súčasťou rodičovských práv
a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods.

1 ZR).

9.3 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľasvojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZR).

9.4 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak
aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia

predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba
a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné
výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady.
Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu

a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob
už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti

iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

9.5 Odvolací súd dáva do pozornosti otca Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet
výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk

pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov
k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli
Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf;
ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne
odporúčací charakter. Výška výživného sa odvíja od príjmu povinného rodiča a je určená percentom z

jeho príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza, a od celkového počtu vyživovacích
povinností. V danom prípade mala maloletá A. v čase rozhodnutia 17 rokov, maloletá C. mala 14 rokov,
maloletý D. mal 9 rokov a maloletý D. mal 7 rokov, pričom podľa Metodiky bez ďalšieho (napríklad
posúdenia rozsahu osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča o to ktoré dieťa alebo existencie výšených
výdavkov dieťaťa v súvislosti z jeho zdravotným stavom a pod.) predstavoval nárokovaný podiel

maloletej A. na životnej úrovni matky vo výške cca 13 % z jej príjmu, maloletej C. vo výške cca 11 %
z jej príjmu, maloletého D. vo výške cca 10 % z jej príjmu a maloletého D. vo výške cca 10 % z jej
príjmu, keďže matka maloletých detí mala 4 vyživovacie povinnosti. Nakoľko otec maloletých detí má
5 vyživovacích povinností, nárokovaný podiel maloletej A. na životnej úrovni otca bol vo výške cca 12
% z jeho príjmu, maloletej C. vo výške cca 10 % z jeho príjmu, maloletého D. vo výške cca 9 % z jeho

príjmu a maloletého D. vo výške cca 9 % z jeho príjmu.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v odvolaním napadnutých častiach, ako aj
celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom
správne vyhodnotil schopnosti a možnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletej A., maloletej
C., maloletého D. a maloletého D. v posudzovanom období, zohľadniac najmä ich vek, zdravotný stav,
školské a mimoškolské aktivity a v prípade rodičov ich príjmy, či už zo živnosti, ale aj z hospodárskej
činnosti ich spoločností s ručením obmedzeným, ktorých sú jedinými spoločníkmi a konateľmi, berúc

do úvahy zákonné pravidlo, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a že pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 ZR), vyhodnotiac možnosti a
schopnosti rodičov prispievať na výživu maloletých detí najmä z ich príjmov z podnikateľskej činnosti a zhospodárenia ich jednoosobových spoločností, kedy pri ustálení príjmu toho ktorého rodiča zo živnosti z
celkovéhopríjmudosiahnutéhozaúčtovnýrok(vprejednávanejveciišlooroky2022a2023,nakoľkorok
2024 ešte vzhľadom na dobu, kedy súd prvej inštancie vo veci vyhlásil rozsudok ešte nebol ukončený,

a tak výsledky hospodárenia toho ktorého rodiča nebolo možné hodnoverne ustáliť, a tak aj pokiaľ
súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol aj niektoré príjmy rodičov dosiahnuté v roku 2024, tak toto
nemalo priamy vplyv sa samotné určenie výšky výživného povinného rodiča k maloletým deťom) odrátal
zaplatenú daň a výdavky spojené s platením poistného, teda výdavky, na ktorých výšku, ale najmä
na povinnosť vynaložiť ich nemali rodičia priamy vplyv (ide o zákonnú povinnosť živnostníkov), alebo

od výnosov z hospodárskej činnosti spoločnosti odrátal výdavky spojené so zaplatenou daňou (ide o
zákonnú povinnosť právnických osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia) s tým, že
zostatok finančných prostriedkov považoval za príjmy rodiča, ktoré sú okrem iného použiteľné aj na
plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom s tým, že výživou povinný rodič je tou osobou,
ktorá rozhoduje o tom, ako efektívne bude svoju podnikateľskú činnosť vykonávať, a teda aké konkrétne
výdavky bude vynakladať na dosahovanie svojich príjmov, pravdaže berúc do úvahy zákonné pravidlo,

že výživné na maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov a že každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Súd prvej inštancie správne ustálil aj odôvodnené
výdavky maloletej A. vo výške 760 eur mesačne, maloletej C. vo výške 750 eur mesačne, maloletého
D. vo výške 730 eur mesačne a maloletého D. vo výške 590 eur mesačne (tu odvolací súd poukazuje

na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie takýchto záverov súdu prvej inštancie uvedených v bodoch
16. - 19. rozsudku súdu prvej inštancie, a to bez potreby ich opakovať aj odvolacím súdom) a zároveň
dospel k správnemu právnemu záveru, že otec maloletých detí je vzhľadom na svoje príjmy dosiahnuté
v rokoch 2022 až 2023 schopný prispievať na výživu maloletej A. sumou 430 eur mesačne (ktorá suma
predstavuje cca 14 % z jeho príjmu za rok 2023 vo výške cca 3.029 eur mesačne), na výživu maloletej

C. sumou 410 eur (ktorá suma predstavuje cca 13,5 % z jeho príjmu), na výživu maloletého D. sumou
390 eur mesačne (ktorá suma predstavuje cca 12,5 % z jeho z jeho príjmu) a na výživu maloletého D.
vo výške 320 eur mesačne (ktorá suma predstavuje cca 10,5 % z jeho príjmu). Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že matka sa o všetky maloleté deti osobne stará, čím v určitom
rozsahu kompenzuje finančné plnenie potrebné na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých

detí. Pre poriadok je v tejto súvislosti potrebné dodať, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej
úrovni oboch rodičov, pričom pri určení tohto podielu je potrebné zohľadniť etapu života dieťaťa, vek
dieťaťa ako aj počet povinne vyživovaných detí toho ktorého z rodičov. Pokiaľ matka maloletých detí má
o jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu menej ako otec, podiel maloletých detí, o ktorých
sa v tomto konaní konalo na životnej úrovni matky je percentuálne vyšší, ako podiel maloletých detí na

životnej úrovni otca (ktorý má o jednu vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu viac). Pokiaľ by matka
zo svojho príjmu cca 4.395 eur mesačne prispela na výživu maloletej A. sumou cca 530 eur mesačne
(cca 12 % z jej príjmu, zohľadniac jej osobnú starostlivosť o maloletú, teda o cca 1 % menej, ako by to
bolo odporúčané podľa Metodiky), otec maloletej výživným vo výške 430 eur mesačne (teda o cca 2 %
viac, ako by to bolo podľa Metodiky) a k tomu by sa pripočítala suma rodinných prídavkov vo výške 60

eur na maloletú, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb
maloletej A.. Pokiaľ by matka zo svojho príjmu prispela na výživu maloletej C. sumou 439 eur (cca 10 %),
otec maloletej výživným vo výške 410 eur a k tomu by sa pripočítala suma rodinných prídavkov vo výške
60 eur na maloletú, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených
potrieb maloletej C.. Obdobne pokiaľ by matka zo svojho príjmu prispela na výživu maloletého D. sumou

351eur(cca8%),otecmaloletéhovýživnýmvovýške390eur aktomubysapripočítalasumarodinných
prídavkov vo výške 60 eur na maloletého, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na
krytie odôvodnených potrieb maloletého D.. Obdobne pokiaľ by matka zo svojho príjmu prispela na
výživu maloletého D. sumou 351 eur (cca 8 %), otec maloletého výživným vo výške 320 eur a k tomu by
sa pripočítala suma rodinných prídavkov vo výške 60 eur na maloletého, vytvorí sa dostatok finančných

prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého D.. Pokiaľ ide o preukázaný príjem
matky odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že v konaní bolo nerozhodným, ako sa
otec maloletých detí pričinil o dosiahnutie príjmu matky v roku 2022 a 2023 aj svojou činnosťou, nakoľko
v konečnom dôsledku to vždy bol príjem spoločnosti, ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou bola do
cca polovice roka 2023 len matka. Pravdaže v prípade, že v nasledujúcich účtovných rokoch príjem

matky výrazne poklesne práve z dôvodu, že už sa otec maloletých detí nebude aktívne podieľať na
príjmoch spoločnosti matky, bude takúto zmenu v pomeroch na strane matky možné opätovne posúdiť
a prípadne zmeniť rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Odvolací súd preto nemal v
tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštanciena podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca a matky s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

11. Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
záverom o skutočných príjmoch matky, keďže matka svoj príjem z podnikania delí medzi príjem fyzickej
osoby podnikateľa s prideleným DIČ a obchodnú spoločnosť C. G., H., avšak vždy je schopná v reálnom
čase zastrešovať len jeden projekt, nakoľko jej výkon je časovo náročný a predstavuje rozsah 10 až

12 hodín denne, tento pracovný čas jej vyplýva z jej zmluvných záväzkov, že len malú výnimku tvorilo
obdobie, kedy bolo možné prenajímať motorové vozidlo vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, z ktorého
nájmu matka príjem riadne zdokladovala, tak odvolací súd uvádza, že takúto námietku bolo potrebné
považovať za dôvodnú len z časti, nakoľko súd prvej inštancie správne ustálil príjem matky z podnikania
obchodnej spoločnosti v roku 2023, vychádzajúc z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2023, avšak pri
ustálení výšky príjmu matky zo živnosti vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne od jej príjmu z

podnikaniaodpočítalnielenplatbyodvodov,aleajzákladdane.Takétonesprávneprávneposúdenieveci
majúce za následok nesprávnosť záveru súdu o výške príjmu matky, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletým deťom dobrovoľne riadne plní, však nemalo podstatný vplyv na správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, hlavne ak súd prvej inštancie
ustálil príjem matky v nižšej výške, ako ho bolo možné z dokazovania ustáliť. Pokiaľ ide o príjem matky

z podnikania obchodnej spoločnosti, súd prvej inštancie správne ustálil výšku príjmu spoločnosti C. G.,
H. a zároveň správne uzavrel, že pokiaľ jedinou spoločníčkou a jedinou konateľkou tejto spoločnosti
bola matka, nebolo možné považovať za jej príjem sumu nižšiu, ako táto vyplynula z účtovnej závierky
spoločnosti po odpočítaní zaplatenej dane z príjmu spoločnosti za rok 2023. Samotná skutočnosť,
že príjem tejto spoločnosti tvorili aj odplaty za plnenia poskytované jej obchodným partnerom otcom

maloletých detí nemení nič na tom, že odplatu za takéto plnenia v konečnom dôsledku zinkasovala
spoločnosť C. G. H. a matka v konaní nepreukázala, že otcovi maloletých detí za takéto plnenia poskytla
iné finančné prostriedky ako tie, ktoré otec zahrnul do svojho daňového priznania ako fyzická osoba
podnikajúcanazákladeživnostenskéhooprávnenia,tedažeotecmalajinépríjmy,akopríjmyzoživnosti.

12. Neobstojí ani námietka matky, že súd prvej inštancie nedôvodne spochybnil jej tvrdenia o tom, že
matke finančne vypomáhajú jej rodinní príslušníci, že matka jednak preukázala jej mesačné výdavky a
rovnako súdu predložila výpisy z účtu preukazujúce, že jej peniaze posielajú jej rodičia aj brat, nakoľko
pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatným, aké finančné prostriedky matka reálne na základe vlastného
rozhodnutia vynakladá na uspokojovanie potrieb toho ktorého maloletého dieťaťa, ale podstatným

bolo to, ako súd ustálil výšku odôvodnených potrieb toho, ktorého dieťaťa (vzhľadom na jeho životnú
etapu, vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity a podobne), keďže až takto ustálená výška
odôvodnených potrieb dieťaťa bola rozhodujúcou pre určenie podielu každého z rodičov na ich naplnení.

13. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že je v možnostiach

matky dosahovať vyšší mesačný príjem, ako sama v priebehu konania uviedla, nakoľko matka sa
takmer 100 % času venuje osobnej starostlivosti o deti, keďže situácia sa vyvinula tak, že otec sa s
deťmi stýka sporadicky, že matka popritom vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorá je časovo náročná,
avšak s ohľadom na potreby detí jej poskytuje určitú flexibilitu, odvolací súd uvádza, že takáto námietka
neobstojí, nakoľko z vykonaného dokazovania skutočne vyplynulo, že matka dosahovala v období

rozhodnom pre rozhodnutie v tejto veci (rok 2022 a 2023) vyšší príjem ako v konaní tvrdila. Matka v
konaní tvrdila, že jej príjem je od 2.373 eur do 2.500 eur mesačne, avšak ako už bolo uvedené vyššie, z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v roku 2022 finančné prostriedky matky použiteľné okrem
iného aj na plnenie jej vyživovacej povinnosti k jej maloletým deťom tak predstavovali sumu cca 9.262
eur mesačne, že v roku 2023 finančné prostriedky použiteľné okrem iného aj na plnenie vyživovacej

povinnosti matky k maloletým deťom predstavovali sumu spolu cca 4.395 eur mesačne.

14. Neobstojí ani námietka matky, že súd nesprávne ustálil aj potenciálny príjem otca vo výške 4.800
eur netto mesačne, avšak pri svojom rozhodovaní nezohľadnil to, že otec má aj nadštandardné výdavky
spočívajúce v úhrade nájmu bytu v sume 600 eur mesačne, ktorú hradí napriek skutočnosti, že je

vlastníkom nehnuteľnosti a vykonáva rozsiahlu rekonštrukciu vlastnej nehnuteľnosti, nakoľko súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní vyhodnotil výdavky otca súvisiace s nájmom bytu vo výške 600 eur
mesačne za neštandardné, avšak tento svoj záver zohľadnil aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom, keď pri určení výživného vychádzal z toho, že výživné má prednosť pred inýmivýdavkami rodičov a že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodičia
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pričom výživné na
každé z detí určil tak, aby z určeného výživného otca po pripočítaní predpokladaného výživného zo

strany matky, zohľadniac rodinné prídavky na každé z detí sa vytvoril dostatok finančných prostriedkov
potrebných na krytie odôvodnených potrieb toho ktorého dieťaťa. Pri takomto určení podielu, v ktorom
sa ten ktorý z rodičov bude podieľať na krytí odôvodnených potrieb toho ktorého maloletého dieťaťa
zohľadnil aj rozsah osobnej starostlivosti každého z rodičov o každé z detí. Z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie je zrejmé, že by pri určovaní výživného zo strany otca v neprospech detí znížil zistený

mesačný príjem otca o 600 eur a z takto poníženého príjmu by potom určil podiel otca na výživnom pre
to ktoré dieťa, ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu matka. Pre poriadok je však potrebné dodať,
že určenie potenciálneho príjmu otca vo výške 4.800 eur mesačne súdom prvej inštancie neobstojí,
nakoľko pokiaľ súd pri určovaní výživného na jednej strane uprednostní výdavky otca na výživné pre
jeho maloleté deti, pred jeho všetkými ostatnými výdavkami, teda aj výdavkami súvisiacimi so splácaním
úveru a leasingu na auto, nie je možné a korektné na druhej strane takéto výdavky otca so splácaním

úveru a leasingu na auto zarátať aj do jeho potenciálneho príjmu. Preto pokiaľ súd prvej inštancie ustálil
potenciálny príjem otca vo výške 4.800 eur, ako sumu rovnajúcu sa súčtu jeho skutočného príjmu vo
výške cca 3.000 eur mesačne a jeho výdavkov na bezúčelový úver a leasing na auto vo výške cca 1.800
eur mesačne, jeho právne posúdenie veci nemožno považovať za správne. Dôvodnou bola potom aj
námietkaotcaonesprávnomprávnomposúdenívecisúdomprvejinštancievčastiurčenia,aleajvýpočtu

sumy potenciálneho príjmu otca. Avšak ani v tomto prípade takéto pochybenie súdu prvej inštancie
nemalo za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom.

15. Dôvodnou bola námietka matky, že otcom predložený prehľad prijatých faktúr spoločnosti H. G., H.

za obdobie 1/2024 až 10/2024 nemal relevantnú vypovedaciu hodnotu o jeho príjmoch, nakoľko ako už
bolo uvedené vyššie, keďže obaja rodičia majú príjmy z podnikateľskej činnosti, ktorých skutočná výška
jezrejmáažpouzatvoreníúčtovnéhoobdobia,ktorýmjekalendárnyrok,takprerozhodnutiesúdunebolo
podstatným, aké čiastkové príjmy dosiahli rodičia zo svojej podnikateľskej činnosti a podnikateľskej
činnosti svojich jednoosobových právnických osôb v roku 2024. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej

dodáva,žeprerozhodnutienebolopodstatnýmanito,akévýberyvhotovostiurobiloteczospoločnostiH.
G. H. v roku 2024, z ktorých dôvodov potom neobstojí ani námietka matky, že uvedenými výbermi si
otec zvyšuje svoj reálny mesačný príjem.

16. Neobstojí ani námietka matky, že súd dôsledne neskúmal výdavky otca z výpisov z jeho účtu, a tak

pri rozhodovaní o výške výživného nemohol reálne posúdiť nárok maloletých detí na výšku ich podielu
na životnej úrovni otca, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča
alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča,

o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Nárokovaný podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča podľa
ustálenej súdnej praxe v zásade stanovuje Metodika percentom z príjmu výživou povinného rodiča, a to
zohľadniac životnú etapu dieťaťa, v ktorej sa v čase rozhodovania súdu nachádza, vek dieťaťa, počet
povinne vyživovaných detí toho, ktorého rodiča a pod. Je pravdou, že pri stanovení životnej úrovne
rodiča si môže súd dopomôcť aj zistením výdavkov povinného rodiča, avšak ak k takémuto zisťovaniu

nepristúpi, v zásade to neznamená, že životná úroveň povinného rodiča a z nej plynúcich nárok dieťaťa
na výživné boli určené nesprávne.

17. Neobstojí napokon ani námietka matky, že súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej
povinnostiotcakmaloletýmdeťomnedostatočnezohľadnilajpodielmatkynaosobnejstarostlivostiodeti

(skutočnosť, že otec maloletých sa o maloleté deti osobne nestará vôbec), nakoľko ako bolo už uvedené
vyššie, pri určení podielu toho ktorého rodiča na finančnom krytí odôvodnených potrieb maloletých detí
súd zohľadnil vyšší podiel matky na osobnej starostlivosti o maloletú A. tým, že pokiaľ podiel otca, ktorým
sa tento má finančne podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletej ustálil vo výške cca 14
% z jeho príjmu, tak u matky tento finančný podiel ustálil vo výške cca 12 % z jej príjmu (keď napríklad

Metodikastanovujepodielotcavzhľadomnajeho5vyživovacíchpovinnostívovýškecca12%aumatky
vzhľadom jej 4 vyživovacie povinnosti vo výške cca 13 %). Obdobne u maloletej C. súd ustálil podiel
otca vo výške cca 13,5 %, kým u matky vo výške cca 10 %, u maloletého D., kde podiel otca ustálil vo
výške cca 12,5 % a u matky vo výške cca 8 % a napokon aj u maloletého D., kde podiel otca, ktorýmsa má tento podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého ustálil vo výške 10,5 % z jeho
príjmu, tak u matky tento podiel ustálil vo výške cca 8 % z jej príjmu, nehovoriac o tom, že matka má
len 4 vyživovacie povinnosti, pričom otec má až 5 vyživovacích povinností. Takto stanovené podiely

zodpovedajú rozsahu osobnej starostlivosti matky o to ktoré z maloletých detí aj vzhľadom na ich vek,
kde u detí vo veku od 6 do 9 rokov sa predpokladá vyšší stupeň osobnej starostlivosti matky o maloleté
deti (varenie, pranie, upratovanie a podobne) ako u detí vekom blížiacich sa k plnoletosti.

18. Neobstojí námietka matky, že súd prvej inštancie nedôvodne, teda bez splnenia zákonných

predpokladov na takéto rozhodnutie povolil otcovi splatiť dlh na zročnom výživnom v splátkach, nakoľko
dlh na zročnom výživnom otca voči maloletej A. predstavoval sumu 3.628,28 eur, voči maloletej C.
sumu 3.359,80 eur, voči maloletému D. sumu 3.091,40 eur a voči maloletému D. sumu 2.149,20 eur,
teda spolu dlh otca na zročnom výživnom predstavoval sumu 12.228,68 eur a súd prvej inštancie pri
určovaní paričnej lehoty na zaplatenie zročného dlhu vychádzal z platobnej schopnosti otca, zohľadniac
jeho príjem za rozhodnutiu predchádzajúci kalendárny rok vo výške cca 3.028 eur mesačne a sumy

bežného výživného, ktoré je otec povinný pravidelne mesačne maloletým deťom poukazovať, ale aj
možnosť matky domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu, povolenie otcovi splatiť dlh na zročnom výživnom v splátkach pod hrozbou straty
výhody zo splátok, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a ich pokrytie výživným zo strany,
či už otca, alebo matky nebude pre deti príliš ťaživé.

19. Nakoľko v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloleté
detiaspravovaťichmajetokvbežnýchveciach,aleajvčastiúpravystykuotcasmaloletýmideťmirodičia
uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú súd rozsudkom schválil, neobstoja len všeobecné námietky otca,
že súd pochybil, keď neprihliadol na aktivity matky smerujúce cielene proti otcovi a jej negatívny vplyv

na deti, že rozhodnutie súdu vzhľadom k výške vyživovacej povinnosti otca degradovalo len na zdroj
peňazí, pričom matka ovplyvňuje a vyvíja všetky možné aktivity, aby deti k otcovi nechceli ísť, že podanie
návrhu smerovalo výlučne k realizácii vlastných záujmov matky voči otcovi a vytesnenie otca zo života
detí a súd nemal takémuto zneužitiu práva poskytnúť právnu ochranu. Obdobne neobstoja ani námietky
otca, že súd prvej inštancie nepostupoval rovnako pri vyhodnotení príjmov rodičov, nakoľko ako už bolo

uvedené vyššie, súd pri zisťovaní príjmov rodičov vychádzal z v konaní nesporných skutkových okolností
vyplývajúcich z daňových priznaní rodičov, respektíve z účtovných závierok jednoosobových spoločností
rodičov za obdobie predchádzajúceho účtovného a kalendárneho roka, a to či už pred podaním návrhu
matky na úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ale aj predchádzajúceho
samotnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o takomto určení.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania odvolacieho súdu, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov a že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb,
neobstoja ani len všeobecné námietky otca, že pokiaľ otec zo svojho príjmu 3.000 eur netto mesačne

zaplatí výživné a zročné výživné, zostane mu na pokrytie jeho nákladov vrátane bývania, stravy a
ošatenia a úhrade úveru na rodinný dom, suma 490 eur, čo je pre neho údajne likvidačné.

21. Neobstojíaninámietkaotca,žesúdprisvojomrozhodovanínezohľadnilskutkovúokolnosť,žematka
mesačne hradí nájomné za bývanie vo výške 1.500 eur, čo je výdavok nad pomery jej deklarovaného

príjmu, a to pre jej nepravdivosť. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž je zrejmé, že súd neuznal takýto
výdavok matky na nájomné a pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca vychádzal z uznaných/
odôvodnených výdavkov matky na bývanie vo výške cca 1.000 eur mesačne, keď na každého člena
domácnosti počítal náklady na bývanie vo výške 200 eur mesačne.

22. Obdobne neobstojí ani námietka otca, že súd nedôvodne neprihliadol na návrh kolízneho
opatrovníka o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, nakoľko na jednej strane
súd takýmto návrhom nie je viazaný a na druhej strane kolízny opatrovník takýto svoj návrh vecne vo
vzťahu ku každému z maloletých detí nezdôvodnil. Pokiaľ súd takýto návrh považoval za nedôvodný,
vzhľadom na vlastné úvahy o výške odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj možností a schopností

rodičov podieľať sa na výžive maloletých detí, jeho postup je potrebné považovať za správny.23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
častiach podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol nielen o trovách konania, ale aj
o zročnom výživnom.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 11, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Vyživovacie povinnosti , Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025