Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121201777
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121201777.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: Y. N., W.. XX.X.XXXX, E. N., W.. XX.X.XXXX E. L. N., W.. XX.X.XXXX, zastúpené v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., a plnoletého X. N., W.. X.X.XXXX,
pochádzajúce z matky Y.. Y. N., W.. X.XX.XXXX, M. F. T. XXX, zastúpenej v konaní JUDr. Ladislavom
Lukáčom, advokátom v Prešove, Hlavná 17, a otca R. N., W.. XX.X.XXXX, M. F. T. XXX, zastúpeného v
konaní VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská 27, o určenie dlžného výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P/43/2021-375 zo dňa 24.1.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že určuje zo strany otca dlžné výživné za obdobie od 2.3.2021 do 14.6.2022 pre
plnoletého X. vo výške 212,72 eura, pre maloletú Y. vo výške 504,22 eura, pre maloletú E. vo výške
418,32 eura a pre maloletú L. vo výške 274,13 eura, ktoré je otec povinný uhradiť v lehote 5 mesiacov
od doručenia tohto rozsudku, pokiaľ ide o maloleté deti k rukám matky, vo vzťahu k plnoletému X. k
jeho rukám.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozhodovanie o dlžnom výživnom.

II. Priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia, odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) v priebehu konania rozsudkom č.k.
30P/43/2021-259 zo dňa 14.6.2022 zastavil konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti

matky a určil výživné zo strany otca na každé z maloletých detí spolu s dlžným výživným. Proti
rozsudku podal otec odvolanie a rozhodnutím Krajského súdu Prešov (ďalej len „odvolací súd“) č.k.
4CoP/97/2022-314 zo dňa 28.2.2023 bol zrušený rozsudok vo výroku III. o dlžnom výživnom a v tomto
rozsahu bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Po vrátení veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. u r č u j e zo strany otca dlžné výživné za obdobie od 2.3.2021 do 14.6.2022 pre mal. deti N., a to
pre X. vo výške 425,44 Eur, Y. vo výške 1 008,44 Eur, E. vo výške 836,63 Eur a L. vo výške 548,25 Eur,
ktoré je otec povinný uhradiť v lehote 60 dní od vykonateľnosti rozsudku k rukám matky,II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

4. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1-4, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine

(ďalej len „Zákon o rodine“). O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

5. Opätovne vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec sa podieľal na výdavkoch spoločnej
domácnostivrozhodnomobdobí,najmäzakupovanímpotravín,čopreukázalbločkami,avšakvrovnakej

miere sa na úhrade potravín podieľala aj matka. Keďže nebolo možné presne preukázať, ktoré z týchto
potravín boli spotrebované otcom a ktoré maloletými deťmi, súd výdavky otca na kúpu potravín zohľadnil
vo výške výživného pre jednotlivé deti, pričom s takouto výškou výživného súhlasili obaja rodičia, keďže
sa voči výške výživného neodvolali. V prípade, že by súd určil vyššie výživné a mal preukázané, ktoré
konkrétne potraviny boli kúpené pre maloleté deti, ich suma by následne bola odpočítaná z dlžného
výživného. Z dlžného výživného však súd odpočítal výživné, ktoré v rozhodnom období uhradil priamo

k rukám matky, a to po 200 Eur na každé dieťa plus 100 Eur na okuliare pre maloletú Y.. Okrem toho
odpočítal sumu 471 Eur na oblečenie pre deti, čo je pomerne na každé dieťa v sume 117,75 Eur, s čím
súhlasila matka. Pokiaľ sa otec domáhal započítať do dlžného výživného aj darčeky pre deti, respektíve
výdavky na výlety a lieky, uvedené súd opätovne neodpočítal z dlžnej sumy, nakoľko takéto výdavky
platila aj matka. Vzhľadom na to, že otec žiadnym iným spôsobom nepreukázal platenie iných výdavkov

pre maloleté deti, než aké boli uvedené v čase rozhodovania prvoinštančným súdom a predložil len
ďalšie doklady ohľadom úhrady bežného výživného, ktoré podľa týchto dokladov neplatí včas a riadne,
keďže ich platí za viac mesiacov naraz, súd opätovne zohľadnil len tie výdavky, ktoré už súdom boli
zohľadnené. Súd určil dlhšiu lehotu na úhradu dlžného výživného, a to 60 dní, keďže otec uhrádza
dlžné výživné pre 4 maloleté deti. Súd upustil od úhrady dlžného výživného v splátkach. Pokiaľ aj otec

predložil pokladničné bločky o zaplatení dlžného výživného, všetky pokladničné bločky preukazujú, že
ide o výživné za obdobie rokov 2023 a 2022 od 14.6.2022. Napriek tomu, že súd vypočul aj maloletého
X., ktorého ako svedka navrhol otec vypovedať k výdavkom, ktoré platil do domácnosti, maloletý si
presné výdavky nepamätal, potvrdil len tie výdavky, ktoré už boli potvrdené aj matkou.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodov uvedených v
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 CMP. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne, resp.
vôbec nevysporiadal s jeho argumentmi, tvrdeniami a nekriticky prijal všetky závery a tvrdenia matky.
Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzné závery odvolacieho súdu uvedené v uznesení

sp.zn. 4CoP/97/2022 zo dňa 28.2.2023. Namietal, že súd nezapočítal do výživného darčeky pre deti,
výdavky na výlety, ani lieky s odôvodnením, že takéto výdavky platila aj matka. Rovnako namieta, že
súd nezapočítal vynaložené výdavky zo strany otca ohľadne stravy. Otec počas konania uviedol, že v
rozhodnom čase sa staral o maloleté deti a robil im nákupy potravín, vecí, ktoré aktuálne maloleté deti
potrebovali, trávil s nimi čas, avšak ani predmetné súd nezobral do úvahy. Namietal nedostatočnosť

odôvodnenia rozsudku a nevysporiadanie sa s podstatnými argumentmi otca. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok a návrh matky na priznanie dlžného výživného zamietol. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka odkázal v plnom rozsahu na svoju právnu, ako
aj skutkovú argumentáciu uvedenú v odvolaní a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.

9. Následne odvolací súd rozsudkom zo 17. októbra 2024 sp. zn. 4CoP/63/2024 potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (II. výrok). Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie. Vzhľadom na
dôvodne vytýkané vady zmätočnosti dospel Najvyšší súd k záveru, že dovolanie je dôvodné, a preto
rozhodnutie odvolacieho súdu uznesením sp. zn. 5CdoR/4/2025 zo dňa 27.3.2025 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,

g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom(§65CMP)adôvodmiodvolania(§66CMP),vintenciáchprávnehonázorudovolaciehosúdu,
nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na
prijatie presvedčivých skutkových a právnych záverov (najmä výsluchom účastníkov konania a listinnými

dôkazmi),pričomdospelkzáveru,žerozsudokjepotrebnézmeniťpostupomvyplývajúcimzustanovenia
§ 388 CSP.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu
k dlžnému výživnému z hľadiska odvolacích námietok otca maloletých detí uvedených v odvolaní, kde
otec okrem iného namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky jeho výdavky na maloleté deti.

12. Z vykonaného dokazovania, ako aj z vyjadrení účastníkov konania na odvolacom pojednávaní, mal
odvolací súd za preukázané, že v rozhodnom období od 2.3.2021 do 14.6.2022 rodičia maloletých
detí žili v spoločnej domácnosti a na zabezpečovaní potrieb detí sa podieľali obaja rodičia, hoci v
rozdielnom rozsahu a bez presnej evidencie jednotlivých plnení. Vyživovacia povinnosť otca nebola v

tomto období upravená súdnym rozhodnutím, pričom rodičia sa na zabezpečovaní potrieb detí podieľali
bez jasne stanovenej a preukázateľnej miery ich individuálnych príspevkov. Matka počas konania tvrdila,
že zabezpečovala prevažnú časť potrieb detí, vrátane úhrad nákladov spojených s bývaním, energiami,
splácaním úverov a bežnou prevádzkou domácnosti, ako aj výdavkov na stravu a školské potreby.
Otec naopak tvrdil, že sa na výdavkoch domácnosti a detí podieľal najmä prostredníctvom nákupov

potravín, oblečenia, úhrady paušálov, ako aj mimoriadnych výdavkov v podobe darčekov, výletov, liekov
a voľnočasových aktivít.

13. Odvolací súd konštatuje, že značná časť výdavkov otca bola preukazovaná predkladanými
pokladničnými dokladmi, ktoré však neumožňovali jednoznačne rozlíšiť, v akom rozsahu boli tieto

výdavky vynaložené výlučne na maloleté deti a v akom rozsahu slúžili aj potrebám samotného otca
alebocelejdomácnosti.Tátodôkaznásituáciaobjektívnesťažovalapresnékvantifikovaniemieryplnenia
vyživovacejpovinnostizostranyotca.ZvýsluchuplnoletéhoX.,vykonanéhonanávrhotca,vyplynulo,že
nákupy do domácnosti zabezpečovali obaja rodičia, že obaja rodičia mu poskytovali finančné prostriedky
podľa aktuálnej potreby a že niektoré väčšie výdavky, ako napríklad kúpu bicykla alebo športového

vybavenia, hradil otec. Zároveň však plnoletý syn nevedel presne špecifikovať pravidelnosť, ani výšku
týchto plnení.

14. V posudzovanej veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti prípadu neumožňujú
presnú a matematicky exaktne overiteľnú kvantifikáciu plnení otca smerom k jednotlivým deťom.

Predložené dôkazné prostriedky (najmä pokladničné doklady) neumožňovali jednoznačne rozlíšiť, v
akom rozsahu išlo o výdavky slúžiace výlučne na potreby detí a v akom rozsahu išlo o výdavky spoločnej
domácnosti alebo osobné výdavky otca. Za tejto dôkaznej situácie je podľa názoru odvolacieho súdu
neprípustné vychádzať z formalistického prístupu, ktorý by úplne abstrahoval od faktickej účasti otca na
zabezpečovanípotriebdetívčasespoločnejdomácnosti.Zároveňvšakniejemožnénekritickyzapočítať

všetky otcom tvrdené výdavky ako plnenie vyživovacej povinnosti, keďže by tým došlo k oslabeniu
ochrany oprávnených detí. Odvolací súd preto aplikoval princíp spravodlivej rovnováhy medzi ochranou
práv detí a ochranou práv povinného rodiča, vychádzajúc zo zásady proporcionality a zásady materiálnej
pravdy, ktoré sú imanentné mimosporovým konaniam podľa CMP.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že v situácii, keď rodičia dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, plnenie
vyživovacejpovinnostisaspravidlarealizujefakticky,atoformouzabezpečovaniapotriebdieťaťapriamo
v domácnosti. V takýchto prípadoch absentuje presná kvantifikácia jednotlivých plnení rodičov, čo
následne komplikuje spätné posudzovanie rozsahu plnenia vyživovacej povinnosti. Nie každé plnenie
rodiča smerom k dieťaťu možno automaticky považovať za plnenie vyživovacej povinnosti v právnom

zmysle. Mimoriadne, dobrovoľné či jednorazové výdavky (napr. darčeky, voľnočasové aktivity, výlety)
spravidla nenahrádzajú pravidelné plnenie vyživovacej povinnosti, pokiaľ nebolo preukázané, že tieto
výdavky mali charakter systematického zabezpečovania odôvodnených potrieb dieťaťa. Na druhej
strane však nemožno tieto plnenia úplne opomenúť, pokiaľ z celkového kontextu vyplýva, že smerovalik uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí. V posudzovanej veci odvolací súd dospel k záveru, že
vzhľadom na neprehľadnosť a nejednoznačnosť jednotlivých plnení otca, ako aj s prihliadnutím na
zásadu spravodlivosti a proporcionality, je namieste určiť výšku dlžného výživného v rozsahu, ktorý

zohľadňuje nielen potreby detí, ale aj preukázanú mieru účasti otca na ich zabezpečovaní.

16. Osobitnú pozornosť odvolací súd venoval dohode rodičov dosiahnutej na odvolacom pojednávaní
o výške dlžného výživného. Odvolací súd konštatuje, že dohoda rodičov v konaniach podľa CMP
predstavuje významný stabilizačný prvok rodinných vzťahov a má byť preferovaná, pokiaľ nie je v

rozpore so zákonom alebo so záujmom maloletých detí. Rodičia výslovne súhlasili s tým, aby dlžné
výživné bolo určené v polovičnej výške oproti sume stanovenej súdom prvej inštancie. Odvolací súd
túto ústnu dohodu vyhodnotil ako vážnu, určitú a zrozumiteľnú, pričom nezistil, že by bola v rozpore
so zákonom alebo so záujmom maloletých detí. Práve naopak, dohoda rodičov prispela k odstráneniu
dlhodobého sporu a k stabilizácii rodinných pomerov, čo je v súlade so základnými zásadami rodinného
práva. Na základe tejto dohody odvolací súd určil dlžné výživné za obdobie od 2.3.2021 do 14.6.2022

pre plnoletého X. vo výške 212,72 eura, pre maloletú Y. vo výške 504,22 eura, pre maloletú E. vo výške
418,32 eura a pre maloletú L. vo výške 274,13 eura. Takáto dohoda rodičov je v súlade so zásadou
preferencie dohôd v rodinnoprávnych veciach a neodporuje záujmom maloletých detí, rešpektuje
základné princípy vyživovacej povinnosti a nezasahuje negatívne do práv maloletých detí a zároveň
reflektuje špecifiká prejednávanej veci, najmä dlhodobé spolužitie rodičov v spoločnej domácnosti a

neprehľadnosť jednotlivých plnení.

17. Pokiaľ ide o spôsob plnenia dlžného výživného, odvolací súd posudzoval návrh otca na povolenie
splátok, ako aj nesúhlasné stanovisko matky, ktorá poukazovala na doterajšie nepravidelné a
oneskorené plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, v kontexte zásady najlepšieho záujmu dieťaťa

a požiadavky efektívnej ochrany jeho práv. Odvolací súd dospel k záveru, že povolenie splátok by v
danom prípade neprimerane oddialilo uspokojenie oprávnených nárokov detí. Zároveň však odvolací
súd prihliadol na výšku celkovej dlžnej sumy a na reálne možnosti povinného rodiča. Z týchto dôvodov
určil primeranú lehotu na plnenie v trvaní piatich mesiacov od doručenia rozsudku, ktorá podľa názoru
odvolacieho súdu zabezpečuje rovnováhu medzi právami oprávnených detí a povinného otca.

18. V súlade s právnou úpravou odvolací súd rozlíšil spôsob plnenia vo vzťahu k plnoletému a maloletým
deťom, keď uložil otcovi povinnosť plniť vo vzťahu k maloletým deťom k rukám matky ako ich zákonnej
zástupkyne a vo vzťahu k plnoletému X. priamo k jeho rukám.

19.Nazákladevšetkýchuvedenýchprávnychaskutkovýchúvahodvolacísúdrozhodolpodľa§388CSP
tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, keď novým rozhodnutím určil výšku dlžného výživného a
lehotu jeho úhrady spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Konania vedené podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok sa podstatným

spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už
jestvujúceho sporu o právo, t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie
plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach) zabezpečiť
úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen

v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v
aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového
konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach
primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda
sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až 55 CMP.

21. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,
v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP),
kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec

vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o
separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania,
nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech
(§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťoua poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto
ustanovenianáhradutrovkonaniapriznať,pretomateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že
pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

22. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá
ustanovenie § 53 CMP (nakoľko nejde o konanie o určenie rodičovstva alebo konanie vo veciach

notárskych úschov), ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať
do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé tak,
ako žiadal otec. V predmetnom konaní (kde majú účastníci konania rovnaký pomer účastníctva na veci
a konaní) bezprostredne relevantným nie je totiž to, ktorý účastník konanie inicioval, prípadne ktorý
účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu. Rovnako nemožno považovať návrh za bezdôvodný,
pretože o tom, či je uplatnený nárok na súdnu ochranu dôvodný alebo nie, posudzuje a rozhodne výlučne

súd v civilnom konaní na základe vykonaného dokazovania a nie účastník konania alebo jeho právny
zástupca. Odvolací súd je toho presvedčenia, že postoj matky v konaní nie je možné považovať za
účelový, v dôsledku čoho od nej nie je spravodlivé požadovať náhradu trov konania, ktoré vznikli otcovi
v súvislosti s prebiehajúcim konaním.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania tak odvolací
súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

759/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).