Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623010035
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623010035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla
2024odvolaniaobžalovanéhoA.B.,prokurátoraOkresnejprokuratúryLiptovskýMikulášapoškodeného
C. A. D. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/9/2023 zo dňa 22.9.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 2T/9/2023 zo dňa 22.9.2023 v časti - vo výroku o treste odňatia slobody s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom.

Nazáklade§322ods.3Tr.por.prinezmenenomvýrokuovine,trestezákazučinnostivodiča,ochrannom
opatrení a náhrade škody

obžalovaného A. B., nar. X. X. XXXX v E. F., trvale bytom
G. XXX/X, E. F.,

odsudzuje:

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 1. 5. 2022, § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. a
§ 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného C. A. D. zamieta, pretože bolo podané oneskorene.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/9/2023 zo dňa 22.9.2023 bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s použitím § 138 písm. h) Tr. zák., v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 3 písm. c) Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona
(v znení účinnom od 1.5.2022) na tom skutkovom základe, že:1/
dňa 30.07.2021 o 16.05 hod po predchádzajúcom požití drog viedol osobné motorové vozidlo zn.
BMW 530D s ev. č. E. po štátnej ceste I/18 v smere od mesta E. B. na mesto E. F., a v km: 554,090

prešiel do protismernej časti vozovky, kde narazil prednou časťou svojho motorového vozidla do prednej
časti protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Renault Megane s ev. č. E., ktoré viedla F. H.
I. v smere od mesta E. F. na mesto E. B., ktoré po náraze odhodilo vpravo v jej smere jazdy, kde
s vozidlom narazila do C. A. D., ktorý viedol nemotorové vozidlo - horský bicykel zn. Felt Nine pri
pravom okraji vozovky v smere od mesta E. F. na mesto E. B., v dôsledku čoho C. A. D. utrpel

úrazové krvácanie pod mäkké obaly mozgu, úrazové krvácanie pod tvrdú blanu mozgu, opuch mozgu,
obojstranný pneumotorax, zmliaždenia a trhliny oboch pľúc, krvácanie do pravej nadobličky, úrazové
poranenie pravej obličky IV. stupňa, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo s posunom, sériové zlomeniny
rebier obojstranné, zlomeniny priečneho výbežku stavcov Th 10 a L3-L5 vpravo, zlomeninu lopaty
bedrovej kosti vľavo, vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu a zmliaždenie ľavého predkolenia, ktoré zranenia
ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu minimálne troch mesiacov a F. H. I. utrpela

pri dopravnej nehode zlomeninu VI. rebra bez posunu vľavo, obojstranný pneumotorax, obojstranný
minimálny hemotorax, zmliaždenie pľúc vľavo, trieštivú zlomeninu lakťovej kosti s posunom a vykĺbenín
hlavičky vretennej kosti vľavo, zlomeninu lakťového výbežku vľavo, zlomeninu stehnovej kosti vľavo,
zlomeninu kostí ľavého predkolenia, zlomeninu priečneho výbežku krčného stavca C6 vľavo, roztrhnutie
mozgovej tepny vľavo, zlomeninu v mieste stavcového oblúka C3 vľavo, zlomeninu dolného kĺbového

výbežku krčného stavca C4 vľavo, zlomeninu krížovej kosti obojstranne a zlomeninu krížového stavca
S2, ktoré zranenia ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu minimálne troch mesiacov,
pričom týmto konaním spôsobil F. H. I. poškodením motorového vozidla škodu vo výške 5.000,- eur a
poškodením mobilného telefónu a notebooku vo výške 235,- eur a A. D. spôsobil poškodením bicykla a
oblečenia škodu vo výške 637,- eur; následne po dopravnej nehode bola A. B. dňa 30.07.2021 o 17.30

hod odobratá krv v LNsP F. J. C. v E. F. a v krvi obžalovaného bola preukázaná prítomnosť amfetamínu
v koncentrácii 27 ng/ml a metamfetamínu v koncentrácii 273 ng/ml., čo je množstvo, pri ktorom nebol
v žiadnom prípade schopný viesť motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba či iných účastníkov cestnej
premávky a uvedený vplyv možno prirovnať k vplyvu etanolu jednoznačne nad 1 ‰ alkoholu v krvi,
pričom vyššie popísaným konaním porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v

platnom znení v ustanoveniach § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 2 písm. d/, § 9 ods. 1 s poukázaním na
§ 137 ods. 2 písm. a/, c/, j/,

2/
od presne nezistenej doby do 16.05 hod. dňa 30.07.2021 mal vo svojom osobnom motorovom vozidle

zn. BMW 530D ev. č. E., s ktorým v uvedený deň spôsobil dopravnú nehodu na ceste I/18 v km: 554,090
v úseku medzi mestami E. B. a E. F., odloženú plastovú nádobu, v ktorej sa nachádzal rastlinný materiál
rodu Cannabis (konope) o hmotnosti 3,536 g s obsahom účinnej látky THC minimálne 693 mg a 3 ks
papierových skladačiek s obsahom rastlinného materiálu rodu Cannabis (konope) o hmotnosti 2,363 g
s obsahom účinnej látky THC minimálne 352 mg, čo zodpovedá minimálne 35 obvyklým jednorazovým

dávkamdrogy,pričomrastlinyroduCannabis(konope)súvzmyslezákonač.139/1998Z.z.oomamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny
omamných látok.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný odsúdený podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm.
l/) a § 41 ods. 2 Trestného zákona (v znení účinnom od 1.5.2022) na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona

súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň obžalovanému uložil
probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určil obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky

a 8 (osem) mesiacov.

Podľa§51ods.3písm.b/Trestnéhozákonasúduložilobžalovanémuobmedzeniespočívajúcevzákaze
požívania omamných a psychotropných látok počas skúšobnej doby.Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným a to Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, so

sídlom 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484 vo výške 8.362,40 Eur, Sociálnej poisťovni, pobočka
Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484 vo výške 11.368,20 eur,
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436 vo výške 28.111,87
Eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874
vo výške 23.898,76 Eur.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste jeho pobytu podľa konkrétneho
určenia probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ústavné ochranné
protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným
Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, so sídlom 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484 vo výške
8.362,40 Eur, Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš,
IČO: 30 807 484 vo výške 11.368,20 Eur, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Cintorínska

5, Nitra, IČO: 35 942 436 vo výške 28.111,87 Eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 vo výške 23.898,76 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného C. A. D., nar. X.X.XXXX v F., trvale
bytom K. XXX/X, E. F., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, a to ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.09.2023, a to v neprospech obžalovaného proti výroku o treste
odňatia slobody. Proti ostatným výrokom odvolanie nepodal. Zahlásené odvolanie zdôvodnil písomným
podaním doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 01.12.2023, a to nasledovne:

„Pri ukladaní trestu odňatia slobody mal súd precíznejšie vychádzať z kritérií daných zákonodarcom
v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného poriadku a vzťahujú sa na hodnotenie, aký druh trestu je nutné
páchateľovi uložiť. Konkrétne mám na mysli dva kritériá a to spôsob spáchania činu a jeho následok.
Z hľadiska hodnotenia následku si je potrebné uvedomiť, že obvinený spôsobil závažný, neodstrániteľný

následok, teda ťažkú ujmu na zdraví až dvoch osôb. Podstatnejšou okolnosťou pri hodnotení následku
je fakt, že poškodení búdu postihnutí trvalými následkami, čo nepopierateľne zníži ich kvalitu života
na dlhé časové obdobie (jedná sa o relatívne mladých ľudí). Pri ukladaní trestu v našom prípade však
musí byť rešpektovaná proporcionalita a trest musí odrážať aj takú okolnosť, ako početnosť následkov
(poškodených osôb). Obvinený nemôže spravodlivo očakávať uloženie trestu, aký by ho postihol len

v prípade vzniknutej jednej ťažkej ujmy na zdraví (aj to bez vplyvu omamných látok). Uvedená otázka
z hľadiska sledovania účelu trestu teda nesúvisí len s individuálnou prevenciou, ale predovšetkým
generálnou prevenciou. Daný rozsudok musí byť odkazom pre ostatných členov spoločnosti, teda
predovšetkým účastníkov cestnej premávky, že je nutné dodržiavať predpisy cestnej premávky. Práve
takýto prístup povedie k ochrane života iných osôb a aj majetkových hodnôt iných osôb. V tomto prípade

je nutné zvýrazniť, že takýto typ následku aký nastal, je zo štatistického hľadiska výnimočný a o to viacej
je prípad citlivejšie vnímaný aj spoločnosťou.
Pri hodnotení vzniknutých následkov si je nutné uvedomiť aj ďalšiu skutočnosť a to tú, že vzhľadom k
mechanizmu priebehu nehody z technického hľadiska bolo len otázkou náhody, že nedošlo k fatálnemu
následku a to smrti dvoch osôb. Teda obvinený sa nijakým spôsobom nepričinil o to, že vzniknutý

následok bola „len“ dvojnásobná ťažká ujma na zdraví. Vzniknutý následok teda obvinený nemohol
ovplyvniť a ani neovplyvnil svojou vôľou.
Z hľadiska spôsobu spáchania trestného činu sú tu okolnosti, ktoré mali obvinenému priťažiť. Obvinený
viedol motorové vozidlo pod vplyvom drog, jeho jazda bola vysoko riziková a agresívna, pričomohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Navyše jazdu vykonal v dobe, keď je daná cesta plne
frekventovaná. Rýchlosť, ktorou sa pohyboval, vysoko prevyšovala rýchlostný limit.
Súd pri úvahách o uložení druhu trestu, konkrétne trestu odňatia slobody, neprihliadol dostatočne ani

na osobu obvineného. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že tento sa dopustil nadpriemerného počtu
dopravných priestupkov (15) a to aj s prihliadnutím, že obvinený nie je držiteľom vodičského oprávnenia
dlhší čas z hľadiska rokov. Jedná sa teda o nedisciplinovaného vodiča. Uvedené konštatovanie
dokumentuje aj technika jazdy, ktorú realizoval obvinený bezprostredne pred vznikom nehodového
deja. Navyše z odpisu z registra trestov obvineného vyplýva, že v minulosti bol odsúdený za drogovú

trestnú činnosť, ktorá je mu kladená za vinu opätovne. Z hľadiska výchovného pôsobenia teda uložený
podmienečný trest odňatia slobody nemal na obvineného zjavne žiadny výchovný vplyv. Z hľadiska
individuálnej prevencie sa preto javí ako prijateľnejší pre dosiahnutie účelu trestu v aktuálnom trestnom
konaní trest nepodmienečný.

S právnym názorom, ktorý súd prezentoval v rozsudku na strane č. 6, druhý odsek odspodu (nemožnosť

pričítať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, pretože sa aplikuje asperačná
zásada) som sa nestotožnil. V prvom rade si dovolím nesúhlasiť s tým, že by takýto výklad príslušných
ustanovení mal predstavovať ustálenú súdnu prax. Poukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/36/2021 zo dňa 02.02.2022, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že
krajský súd postupoval správne, keď

obvinenému pri ukladaní súhrnného trestu za súčasného použitia asperačnej zásady podľa § 41
ods. 2 Trestného zákona pričítal aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona. Na druhú
stranu, je možné nájsť aj rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré vyjadrujú opačný záver, tieto
sa však do značnej miery opierajú o stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. Tpj 104/2009 zo 14.06.2010, ktoré sa jednak venovalo primárne inej problematike (výkladu

pojmu „viac trestných činov“ v ust. § 37 písm. h/ Trestného zákona), jednak vychádzalo zo
značne rozdielneho právneho stavu, pretože pred nálezom Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. sa pri
aplikácii asperačnej zásady zvyšovala nielen horná, ale aj dolná hranica trestnej sadzby. Presne z tohto
stanoviska vychádza aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/75/2020 zo dňa 14.01.2021.
Vychádzať z neho za súčasného zmeneného právneho stavu však bez uvedenia ďalšej podstatnej

argumentácie nepovažujem za možné. Celkovo sa domnievam, že aktuálna judikatúra v tejto veci je
skôr nejednotná a načrtnutý právny problém (napriek tomu, že ide o pomerne bežnú situáciu) nerieši
uspokojivým spôsobom.
Odhliadnuc od právnej praxe nevidím dôvod, ktorý by súčasnej aplikácii § 37 písm. h/ Trestného zákona
a § 41 ods. 2 Trestného zákona za aktuálneho stavu bránil. Právny názor, podľa ktorého nie je ich

súčasnáaplikáciamožná,sazrejmeopieranajmäoznenie§38ods.1Trestnéhozákonaspoukazomna
zásadu ne bis in idem, hoci konajúci súd toto ustanovenie v napádanom rozhodnutí explicitne neuvádza.
Skutočnosť, že obvinený spáchal viac trestných činov, však nie je zákonným znakom trestného činu,
a súbežnej aplikácii nebráni ani zásada ne bis in idem v širšom zmysle slova, pretože predmetné
ustanovenia sledujú splnenie odlišných zákonných podmienok, vychádzajú z iných skutočností a majú

odlišné dôsledky, nejde teda dvakrát o to isté. Pri aplikácii § 37 písm. h/ Trestného zákona (v spojení s §
38 ods. 4 Trestného zákona) sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby, pri aplikácii § 41 ods. 2 Trestného
zákona sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby, a tieto zvýšenia sa navzájom neovplyvňujú. Ust. §
37 písm. h/ Trestného zákona vychádza z predpokladu spáchania viacerých trestných činov, pričom je
nepodstatné, či sú prečinmi alebo zločinmi, či ide o súbeh jednočinný alebo viacčinný, ust. § 41 ods. 2

Trestného zákona ustanovuje špeciálne podmienky, za ktorých je ho možné aplikovať a ktoré sa značne
líšia od § 37 písm. h/ Trestného zákona. Trestný zákon ustanovuje množstvo kvalifikovaných skutkových
podstát, keď jedna okolnosť spôsobí súčasné zvýšenie dolnej aj hornej hranice trestnej sadzby. V
tomto prípade ani nejde o tú istú okolnosť, keďže § 41 ods. 2 Trestného zákona predpoklad spáchania
viacerých trestných činov podstatným spôsobom modifikuje a sprísňuje, ale predovšetkým nejde o ten

istý dôsledok. Aplikačnú prekážku podľa môjho názoru nemôže spôsobiť len samotná skutočnosť, že sú
tieto následky rozdelené do viacerých zákonných ustanovení.
PrípustnostisúčasnejaplikáciepredmetnýchustanovenínasvedčujeajlogickývýkladTrestnéhozákona.
Práve postup, keď sa spáchanie viacerých trestných činov v súbehu postihuje ako priťažujúca okolnosť,
a za pristúpenia ďalších pomerne prísnych podmienok sa aplikuje zároveň aj asperačná zásada,

zodpovedá logickej aplikácii týchto ustanovení a ich súvisu s ďalšími ustanoveniami Trestného zákona.
Inými slovami, je v rozpore so zásadami logiky (a tiež spravodlivosti), ak bude páchateľovi naplnenie
podmienok uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona na prospech, pričom neobstojí argument o
zvýšení hornej hranice trestnej sadzby, pokiaľ to nemá na postavenie páchateľa žiadny reálny dopad.Výklad zákona prezentovaný súdom vedie vo svojich dôsledkoch k tomu, že ak by sa obvinený dopustil
nie dvoch skutkov, ale iba skutku jedného, bolo by aplikované ust. § 37 písm. h/ Trestného zákona
a zvýšená dolná hranica zákonnej trestnej sadzby. Za spáchanie ďalšieho skutku, ktoré umožňujú aj

aplikáciu § 41 ods. 2 Trestného zákona, však páchateľ v konečnom dôsledku nie je postihnutý prísnejšie,
ako by si to žiadal logický výklad týchto ustanovení, ale naopak miernejšie, a teda osobitne vo vzťahu
k dolnej hranici trestnej sadzby je mu spáchanie ďalších trestných činov de facto na prospech. Už
zo samotného názvu tejto právnej zásady pritom vyplýva, že má ísť o asperáciu, teda sprísnenie.
Kladiem si potom otázku, do akej miery je potrebné dávať prednosť prípadnej aplikácii zásady ne bis

in idem, keďže takýto postup vo svojich dôsledkoch reálne vytvára právny základ pre to, aby mohli byť
páchatelia závažnejšej trestnej činnosti spĺňajúci podmienky asperačnej zásady postihovaní miernejšie
ako páchatelia, ktorí tieto podmienky nespĺňajú, ale dopustili sa „iba“ viacerých trestných činov. Takýto
výklad nepokladám za súladný s úmyslom sledovaným jednotlivými ustanoveniami Trestného zákona
ani so všeobecnými zásadami trestania. Premietnutím týchto záverov na náš prípad teda dôjdeme k
záveru, že súd nemal vychádzať zo sadzieb, ktoré prezentoval na strane č. 6 , ale z prísnejších (horná

hranica trestnej sadzby).
Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by
vzhľadom k osobe obvineného, vzniknutým následkom a okolnostiam skutku neviedlo k dosiahnutiu
účelu trestu, ktorý vyplýva z § 34 Trestného zákona.
Navrhujem, aby druhostupňový súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody

zrušil a obvinenému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody“.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu písomne podaním zo dňa
29.09.2023, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 02.10.2023, a to proti výroku o treste.
Odvolanie obžalovaný odôvodnil písomne prostredníctvom obhajcu podaním doručeným Okresnému

súdu Liptovský Mikuláš dňa 12.01.2024, a to nasledovne:

„Čo sa týka výroku o treste, nemôžem sa stotožniť s názorom súdu, že konkrétne výrok v časti o
uložení povinnosti spočívajúcej v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným a
to Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, so sídlom 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, vo výške

8.362,40 Eur, Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš,
IČO: 30 807 484, vo výške 11.368,20 Eur, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Cintorínska
5, Nitra, IČO: 35 942 436 vo výške 28.111,87 Eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom
Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 vo výške 23.898,76 Eur, ktorý mi bol uložený je plne
spôsobilý zabezpečiť všetky kritériá vyžadované zákonom.

Nesúhlasím s tvrdením súdu obsiahnutým v odvolaní, v ktorom argumentuje tým, že by povinnosť
nahradiťškoduvskúšobnejdobepodmienečnéhoodkladutrestuodňatiaslobodymalaposilniťvýchovný
vplyv trestu a napomôcť dovŕšeniu nápravy obžalovaného. Už samotné podmienečné odsúdenie
spolu s povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou je
dostatočnou motiváciou k náprave a výchovnému pôsobeniu trestu. Uloženie povinnosti nahradiť škodu

v skúšobnej dobe je jednak neprimerane prísne a to vzhľadom na dĺžku skúšobnej doby v pomere k
výške škody, ale aj duplicitné vzhľadom na ďalší samotný výrok súdu o povinnosti nahradiť totožnú
škodu, ako rozhodnutie o nároku poškodeného.
Čo sa týka mojej osoby, som človek, ktorý urobil chybu, verím však, že dokážem nájsť poučenie a
nápravu mojej osoby a najmä napraviť následok môjho konania aj bez uloženia povinnosti nahradiť

škodu počas skúšobnej doby. Aj s prihliadnutím na fakt, že som sa snažil nahradiť vzniknutú škody,
pričom som už uhradil súrou 11.463,45 Eur (viď príloha). Uvedeným spôsobom by som sa de facto
nevyhol nástupu na výkon trestu, keďže nie je reálne možné, aby som uvedenú škodu uhradil v tak
krátkom čase, akým je obdobie 4 roky a 8 mesiacov. Celková škoda, ktorá má byť uhradená je vo
výške 71.741,23 Eur. Za obdobie 56 mesiacov by teda na úhradu uvedenej sumy bolo nutné mesačne

uhradiť sumu približne 1.281,09 Eur. Pri mojom čistom mesačnom príjme vo výške 800,- Eur a ďalších
výdavkoch na zabezpečenie rodiny, najmä družky a maloletého dieťaťa, nie je v mojich silách uhradiť
tak vysokú sumu za tak krátke obdobie. Je samozrejmé, že sa budem snažiť uhradiť čo najviac, avšak
možno konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že k celkovej náhrade škody počas
skúšobnej doby z objektívnych príčin nemôže dôjsť a ani nedôjde.

Uloženie druhu trestu, resp. povinnosti popri uloženom treste, ktorá znemožní alebo v lepšom prípade
výrazne sťaží páchateľovi náhradu škody a doslova ho tak napriek jeho všetkej snahe vystaví v
konečnom dôsledku výkonu odloženého trestu je podľa môjho názoru popretím úloh trestného práva.
Súd musí vydať rozhodnutie, ktoré bude vykonateľné. Vo všeobecnosti vykonateľnosť sa považujeza procesný inštitút, vlastnosť súdneho alebo iného rozhodnutia spočívajúci v jeho vynútiteľnosti,
predovšetkýmštátnoumocou,pokiaľnebudesplnenédobrovoľne.Navynútiteľnosťurčitéhorozhodnutia
štátnou mocou, ale aj na samotné splnenie povinnosti obsiahnutej v jeho výrokovej časti je potrebné,

aby bolo obsahovo správne a aby bolo tzv. formálne a materiálne vykonateľné. Formálna vykonateľnosť
je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí, zatiaľ čo materiálna vykonateľnosť je
požiadavka právneho poriadku, aby rozhodnutie alebo iná verejná listina bola skutočne reálne
vymožiteľná. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia alebo inej verejnej listiny, ktorá spolu s formálnou
vykonateľnosťou tvoria dvojjedinú stránku vykonateľnosti rozhodnutia alebo inej verejnej listiny, pričom

musia byť splnené zároveň. V uvedenom prípade je však samotná povinnosť nahradiť škodu od počiatku
objektívne nemožná pre obžalovaného a to z dôvodu nedostatku majetkových pomerov a schopností
uhradiť v danom čase tak vysokú sumu. Uvedený výrok o povinnosti nahradiť škodu v skúšobnej dobe
je tak materiálne nevykonateľný.
V neposlednom rade chcem poukázať aj na duplicitu výrokov o povinnosti nahradiť škodu, keď súd uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť škodu v skúšobnej dobe, ako povinnosť v rámci plynutia skúšobnej

doby a identickú povinnosť mu uložil aj samostatným výrokom o povinnosti nahradiť škodu, ako reakciu
na nárok uplatnený poškodeným. Už len samotné priznanie nároku poškodených je dostačujúcim
výchovným pôsobením a nie je nutné duplicitne obžalovanému ukladať túto povinnosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemám za to, že by v mojom prípade bolo preukázané že by trest,
konkrétne povinnosť nahradiť horeuvedenú škodu v skúšobnej dobe, uložená Okresným súdom

Liptovský Mikuláš bola plne spôsobilý zabezpečiť všetky kritériá, ktoré zákon vyžaduje pri ukladaní
trestu.
S poukazom na všetky vyššie uvedeným skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Žiline rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 2T/9/2021 zo dňa 22.09.2023 zmenil a to tak, že zruší
povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným a to

Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, so sídlom 1. mája 4053/24. Poprad, IČO: 30 807 484, vo výške
8.362.40 Eur, Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovsky Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovsky Mikuláš,
IČO: 30 807 484 vo výške 11.368,20 Eur, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Cintorínska
5, Nitra, IČO: 35 942 436 vo výške 28.111,87 Eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom
Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 vo výške 23.898.76 Eur“.

Splnomocnený právny zástupca poškodeného C. A. D. podal odvolanie proti výroku o náhrade
škody rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš elektronicky podaním doručeným Okresnému súdu
Liptovský Mikuláš dňa 29.11.2023. Odvolanie poškodený zdôvodnil nasledovne:

„Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v časti výroku o náhrade škody, súd podľa
ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného C. A. D., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom
K. L. XXX/X, XXX XX E. F., s nárokom na náhradu škody na civilný proces s tým, že v odôvodnení
predmetného rozsudku uviedol, že nárok škody spočívajúci v sťažení spoločenského uplatnenia bol
preukázateľne uplatnený v trestnom konaní oneskorene (po skončení vyšetrovania) a z uvedeného

dôvodu súd nemohol preskúmať opodstatnenosť uvedeného nároku.
Vyššie uvedený názor prvostupňového súdu považujeme za nesprávny, nakoľko poškodený si
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu riadne a včas, v súlade s ust. 46 ods. 3 Trestného
poriadku do skončenia vyšetrovania. Jednou zo zložiek náhrady škody uplatnenej poškodeným je
náhradazasťaženiespoločenskéhouplatnenia,ktorábolauvedenávpredmetnomuplatnenínanáhradu

škody, a to v písomnom podaní zo dňa 15.03.2022, s tým, že konkrétna výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia bude špecifikovaná v budúcnosti z objektívnych dôvodov.
Objektívnym dôvodom je zákonná úprava Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, konkrétne § 8 ods. 4: „Lekársky posudok sa vydáva, len
čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského

uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.“
Poškodený predložil ako dôkazy: Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 14.07.2023 (F. F. C., F., úrazová chirurgia), Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 28.07.2023, vrátane správy o psychologickom vyšetrení (F. M. N.,
klinický psychológ) a Lekársku správu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš - Odborný

posudok o invalidite zo dňa 10.08.2022.
Predmetné odborné lekárske posudky majú jasnú a zrozumiteľnú vypovedaciu hodnotu a tomu
zodpovedajúci finančný ekvivalent náhrady škody. Vyčíslenie výšky náhrady škody za sťaženiespoločenského uplatnenia, aj s príslušnými prílohami bolo uplatnené dňa 22.09.2023 na prvostupňovom
súde krátkou cestou k rukám konajúceho sudcu pred začatím súdneho pojednávania.
Z tohto dôvodu považujeme názor prvostupňového súdu, že bol nárok na náhradu škody, spočívajúci v

sťažení spoločenského uplatnenia uplatnený v trestnom konaní oneskorene, za nesprávny.
Z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že poškodený si prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu písomným podaní zo dňa 15.03.2022 riadne a včas uplatnil všetky zložky škody
vzniknutej na jeho zdraví a živote do skončenia vyšetrovania príslušným policajtom, t.j. vrátane škody
spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, s tým, že výšku tejto škody bolo možné špecifikovať

a ustáliť až po vyhotovení lekárskych posudkov a po uplynutí zákonom ustanovenej minimálnej doby
od vzniku škody na zdraví.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby odvolací súd napadnutý výrok predmetného
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22.09.2023, sp. zn. 2T/9/2023, v súlade s ust. § 322
ods. 3 Trestného poriadku zmenil tak, aby obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému
C. A. D., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom K. L. XXX/X, XXX XX E. F., v celkovej výške 66.504,- Eur.

Všetky písomnosti, na ktoré sa odvolávame v predmetnom odvolaní, sú súčasťou príslušného súdneho
spisu“.

Splnomocnený právny zástupca poškodeného doručil Krajskému súdu v Žiline doplnenie dokladov
a uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia elektronicky podaním zo dňa 26.03.2024,

pričomideopodaniezodňa10.01.2024,predloženépríslušnejpoisťovniKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.
Vienna Insurance Group, Bratislava, ktorým si uplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
doloženie dokladov - psychická časť nároku, pričom nárok poškodeného na náhradu škody v celkovej
výške 66.504 Eur ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bol uplatnený písomným podaním
zo dňa 22.09.2023, doručeným do súdneho spisu spolu s príslušnými dokumentmi.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu doložil do spisu dňa 16.04.2024 potvrdenia o úhradách škody
poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v trestnej veci obžalovaného A. B. za
obdobie od 08.11.2023 do 13.04.2024, spolu v sume 1.400 Eur.

Prokurátor sa písomne nevyjadril k odvolaniam obžalovaného a poškodeného.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného A.
B., ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne prostredníctvom obhajcu, súhlasil s vykonaním
verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí boli neprítomní aj splnomocnenci

poškodených A. F. K., F. F. G., A. O. N. a A. P. Q., ktorí boli o termíne verejného zasadnutia
upovedomení. Krajský súd považoval za splnené zákonné podmienky na vykonanie verejného
zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného A. B., ako aj splnomocnencov poškodených. Prokurátor
navrhol jeho odvolaniu vyhovieť, poukázal pritom na závažnosť trestnej činnosti, jej povahu, ako aj
na osobu páchateľa, poukázal aj na potrebu aplikovať priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. h)

Tr. zák. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie vo výroku o treste a obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody pri zachovaní ostatných výrokov. Odvolanie obžalovaného navrhol
podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné, rovnako navrhol zamietnuť odvolanie splnomocnenca
poškodeného, pretože mal za to, že dokazovanie súvisiace s uplatneným nárokom na náhradu škody
z titulu zníženia spoločenského uplatnenia poškodeného by presiahlo potreby trestného konania.

Obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch uvedených v písomnom vyhotovení
odvolania, poukázal osobitne na to, že dňa 16.06.2022 prokurátor uzavrel s obžalovaným dohodu
o vine a treste, ktorú súd prijal, pričom obžalovanému mal byť uložený podmienečný trest. Za
zvláštnych okolností bola dohoda stiahnutá, bola podaná obžaloba. Odvolanie prokurátora a odvolanie
poškodeného navrhol zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné. Splnomocnenec poškodeného C.

A. D. – A. L. zotrval na odvolaní voči výroku, ktorým okresný súd nepriznal nimi uplatnený nárok na
náhradu škody vo výške 66.504 Eur. Mal za to, že škoda bola uplatnená riadne a včas a bola dostatočne
odôvodnená dôkazmi, ktoré súdu predložili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia (prokurátor, obžalovaný) podali odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním
neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom,
že odvolania podané prokurátorom a obžalovaným boli podané oprávnenými osobami, v zákonomstanovenej lehote, proti výrokom, proti ktorým sú prípustné (prokurátor podal odvolanie len proti výroku
o treste odňatia slobody a obžalovaný proti výroku o treste, konkrétne proti výroku o uložení povinnosti
obžalovanému spočívajúcej v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným),

v zákonom stanovenej lehote, pričom odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto
postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Odvolanie prokurátora vyhodnotil ako čiastočne dôvodné, a to
z dôvodov, ktoré uviedol prokurátor v odvolaní. Na podklade odvolania prokurátora potom napadnutý
rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. a následne
sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine, treste zákazu činnosti vodiča,

ochrannom opatrení a náhrade škody, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o odvolanie podané poškodeným C. A. D. zastúpeným splnomocnencom, toto odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, t.j. poškodeným proti výroku, proti ktorému je prípustné, t.j. proti výroku
o náhrade škody, avšak odvolanie poškodeného bolo podané oneskorene, z tohto dôvodu odvolací súd
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného C. A. D. zamietol, pretože bolo podané oneskorene.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku rozsudku primárne
zistil, že procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste,
bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Vzhľadom k tomu, že
obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd preskúmal zákonnosť postupu

okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. Zistil, že v tomto
smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Obžalovaný dal
vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta skutkové a právne závery
obžaloby pri skutku. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so zákonom a stalo
sa nemenným. Priznanie obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti a vyhlásenie o priznaní viny je

podporené aj ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, a to výpoveďami svedkov poškodených F. H. I.
a C. A. D. ako aj svedka F. R. a svedkyne P. R., svedka S. S., J. F. N., taktiež znaleckými posudkami
ako aj ďalšími vo veci zabezpečenými listinnými dôkazmi. Zákonným bol potom ďalší postup súdu
prvého stupňa, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne
uloženia trestu obžalovanému A. B. a ohľadne rozhodnutia o uplatnených nárokoch poškodených na

náhradu škody. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku v bode 1/ ako prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák.,
nakoľko obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, v súbehu s prečinom
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr. zák., keď vykonával v stave

vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť
život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil z nedbanlivosti inému
ublíženie na zdraví a väčšiu škodu na cudzom majetku a v bode 2/ zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
Tr. zák. v znení účinnom od 01.05.2022, nakoľko obžalovaný neoprávnene prechovával po akúkoľvek

dobu omamnú látku z rastliny rodu Konope.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku o treste odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému
uložený ako úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným
odkladom s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe vo výmere 4

roky a 8 mesiacov a uložením primeraných povinností a obmedzení, prokurátor odvolanie podal
v neprospech obžalovaného a obžalovanému navrhol uložiť prísnejší, t.j. nepodmienečný úhrnný trest
odňatia slobody. Prokurátor ostatné výroky odvolaním nenapádal. Obžalovaný nenamietal uloženie
úhrnného podmienečného trestu a namietal len uloženie povinnosti spočívajúcej v príkaze nahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným v rámci uloženého podmienečného trestu odňatia

slobody s probačným dohľadom. Obžalovaný v podanom odvolaní nenamietal uloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 8 rokov, ani ochranné opatrenie, a to ústavné ochranné
protitoxikomanické liečenie.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora vo vzťahu k výroku o treste, ktorý prokurátor napadol

podaným odvolaním, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému za
spáchanú trestnú činnosť, v tomto smere okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu.Ďalej odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
obžalovanému správne poukázal na zásady pre ukladanie trestov upravené v ustanovení § 34 Tr. zák.
a tu je potrebné osobitne zohľadniť ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., keď pri ukladaní trestu je potrebné

v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy, súd prvého stupňa sa však pri ukladaní trestu obžalovanému týmito dôsledne nespravoval.
Aj keď okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na zásady ukladania
trestov a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré bolo potrebné aplikovať pri uložení trestu obžalovanému

(strana 5, 6), v konečnom dôsledku pri určení druhu a výmery trestu odňatia slobody obžalovanému
nedostatočne zohľadnil zásady ukladania trestov, účel trestu, neprimerane favorizoval vyhlásenie viny
obžalovaným, najmä nedostatočne zohľadnil osobu obžalovaného ako aj spôsob spáchania činu a jeho
následok a možnosti nápravy, čo malo za následok uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
s probačným dohľadom a uložením obmedzení a povinností ako trestu neprimerane mierneho.

Krajský súd sa plne stotožnil s odvolacou námietkou prokurátora vo vzťahu k výroku o treste,
keď prokurátor namietal uloženie podmienečného trestu odňatia slobody ako neprimerane mierneho,
nezohľadňujúceho dôsledne ustanovenia o ukladaní trestu z hľadiska závažnosti následkov, pretože
obžalovaný spôsobil závažný neodstrániteľný následok – ťažkú ujmu na zdraví až dvoch osôb, ako aj
z hľadiska okolností spáchania trestného činu, ktorý viedol motorové vozidlo pod vplyvom drog, pričom

poškodení sa žiadnym spôsobom nepodieľali na spoluzavinení dopravnej nehody, ktorej obeťami sa stali
v súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného.

V súvislosti s ukladaním trestu obžalovanému okresný súd správne u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti

na hlavnom pojednávaní a jej spáchanie úprimne oľutoval, súčasne obžalovaný učinil na hlavnom
pojednávaní pred okresným súdom vyhlásenie o vine). Zároveň u obžalovaného správne dospel k
záveru o neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., z dôvodov uvedených na strane 6
rozsudku.

Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora k priznaniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr.
zák., ktorej použitia sa domáhal z dôvodu, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, túto považoval
aj krajský súd za nedôvodnú. Aj podľa názoru krajského súdu, stotožňujúc sa zo závermi súdu prvého
stupňa na strane 6 odôvodnenia rozsudku, ak je totiž obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody
za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., pri ktorom sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby o

jednu tretinu, pri ukladaní trestu nie je možné prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
h) Tr. zák., nakoľko kvalifikačný znak spáchania viacerých trestných činov už je odzrkadlený v použitom
sprísňujúcom ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. a dvojité pričítanie „spáchania viacerých trestných činov“
obžalovanému by bolo porušením zásady „ne bis in idem“ v jej hmotnoprávnou ponímaní (§ 38 ods.
1 Tr. zák.). Krajský súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, že pri aplikácii § 37 písm. h) Tr. zák. (v

spojení s § 38 ods. 4 Tr. zák.) sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby, pri aplikácii § 41 ods. 2 Tr.
zák. sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby, a tieto zvýšenia sa navzájom neovplyvňujú, pričom by
sa nejednalo o dvojité pričítanie, keďže v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. sa zvyšuje horná hranica. Faktom
zostáva, že tá istá okolnosť by bola obžalovanému pričítaná dvakrát, raz v podobe zvýšenia dolnej a
raz v podobe zvýšenia hornej hranice. Správne teda postupoval okresný súd, keď nepoužil priťažujúcu

okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

Za takto zisteného stavu potom odvolací krajský súd odvolanie prokurátora proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného vyhodnotil ako dôvodné a postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2
Tr. por. napadnutý rozsudok na podklade odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného zrušil vo

výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. uložil obžalovanému trest za spáchanú trestnú činnosť. Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom
na spôsob spáchania činu a jeho následok tak, ako je toto popísané v skutku napadnutého rozsudku
a preukázané zabezpečenými dôkazmi, ale aj osobou obžalovaného, keď obžalovaný nedbanlivostným
konaním závažnejším spôsobom konania pri vedení motorového vozidla pod vplyvom omamných

látok spôsobil ťažkú ujmu na zdraví dvoch osôb s trvalými následkami a väčšiu škodu, aj napriek
predchádzajúcemu (síce zahladenému, ale spáchanému) odsúdeniu pre prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody neprimerane
mierne. Zohľadniac zásady ukladania trestov a príslušné zákonné ustanovenia pre uloženie trestuobžalovanému v tejto konkrétnej trestnej veci (ako na tieto v konkrétnostiach poukázal okresný súd na
str. 5 až 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku), krajský súd považoval za primerané obžalovanému
uložiť úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Za splnenia zákonných podmienok podľa

§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný pred spáchaním skutku nebol vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť. Majúc na zreteli účel trestu, keď trest
plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie, aj krajský súd pri
zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto obžalovanému uložený trest odňatia slobody za

zákonný a spravodlivý a ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti.
Bez povšimnutia však nie je možné ponechať skutočnosť, že obžalovaný v danej veci učinil
pred okresným súdom vyhlásenie o vine a ďalej nebolo nutné vo veci na hlavnom pojednávaní
vykonávať dokazovanie ohľadne viny obžalovaného. Zohľadniac zásady ukladania trestov a príslušné
zákonné ustanovenia pre uloženie trestu obžalovanému v tejto konkrétnej trestnej veci (ako na tieto
v konkrétnostiach poukázal okresný súd na str. 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku), krajský súd

považoval za primerané obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, t.j.
pri dolnej hranici trestnej sadzby (v trestnej sadzbe trestu odňatia slobody od 3 rokov do 7 rokov a 6
mesiacov, v dôsledku použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. por.), čiže nie v takej výmere
ako sa domáhal prokurátor, nakoľko primerane prihliadol aj na skutočnosti vyznievajúce v prospech
obžalovaného, najmä na jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, že je vinný. Pri ukladaní trestu

obžalovanému nie je totiž možné dať na jednu úroveň páchateľa trestného činu, ktorý na hlavnom
pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a páchateľa, ktorý takéto vyhlásenie neučinil a vyhlásenie o vine je
potom potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanému. V tejto súvislosti za nedôvodnú považuje
krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného o „zvláštnych okolnostiach dohody“, ktorá mala byť
pôvodne uzatvorená v tejto veci. Súd konal na základe obžaloby, ktorú podal prokurátor dňa 31.1.2023,

nie o návrhu na schválenie dohody o vine a treste.

Na záver krajský súd poznamenáva, že jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
v danom prípade zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v
primeranom rozsahu prvky represie ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest

zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne aj z ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. V danom prípade bude zároveň zabezpečovať
ochranu spoločnosti aj uložené ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie a uložený trest zákazu
činnosti vodiča.

Výroky o uloženom treste zákazu činnosti vodiča a ochrannom opatrení a náhrade škody u poškodených
(Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) však krajský súd nepreskúmaval,
pretože tieto neboli napadnuté odvolaním oprávnených osôb, teda vo zvyšných častiach (vo výroku
o vine, treste zákazu činnosti, ochrannom opatrení a náhrade škody) zostal napadnutý rozsudok

nedotknutý.

Za takto zisteného stavu potom odvolací krajský súd odvolanie prokurátora proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a postupom podľa § 321 ods. 1 písm.
e), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a následne sám krajský súd postupom

podľa § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine a ochrannom opatrení a náhrade škody
rozhodol o uložení trestu obžalovanému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V podrobnostiach odkazujúc na vyššie uvedené dôvody krajský súd na druhej strane odvolanie
obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Vsúvislostisodvolaním,ktorépodalpoškodený,jepotrebnéprimárneuviesť,žepoškodenémuprislúcha
právo podať odvolanie len v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por.,
v zmysle ktorého poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Krajský súd ako nadriadený súd preskúmal na podklade odvolania poškodeného C. A. D. vec najprv

vrozsahupredpokladanomustanovením§316ods.1Tr.por.azistil,žeodvolaniesícepodalaoprávnená
osoba (§ 307 ods. 1 písm. c) Tr. por.) proti rozsudku, proti ktorému ho podať mohol, avšak oneskorene.Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do
15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,
plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2, okrem
prokurátora, sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

Podľa § 310 ods. 1 Tr. por. ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku

súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať
odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom
pojednávaní. Ak má obžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba
oprávnená podať odvolanie môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do
zápisnice o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje

alebo že odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Podľa § 63 ods. 3 Tr. por. do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty.

Krajský súd preskúmaním spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
dňa 22.9.2023, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, zistil, že tohto hlavného pojednávania
sa splnomocnenec poškodeného zúčastnil osobne a po vyhlásení rozsudku bol samosudcom riadne
v súlade so zákonom poučený o možnosti podať proti rozsudku odvolanie v lehote do 15 dní od jeho
oznámenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní je ďalej zrejmé,

že splnomocnenec po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku uviedol,
že sa nevyjadruje k možnosti podať odvolanie.

Vzmysle§173ods.4Tr.por.,akmázúčastnenáosobaalebopoškodenýzákonnéhozástupcu,doručísa
rovnopis rozsudku len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.

Zákonom stanovená lehota 15 dní na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku poškodenému
zastúpenému splnomocnencom začala tak plynúť, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 309 ods. 1
Tr. por., už nasledujúcim dňom po vyhlásení napadnutého rozsudku, teda odo dňa 23.9.2023, pričom
posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania u poškodeného zastúpeného splnomocnencom

pripadol na deň 9.10.2023 (a to bez ohľadu na to, kedy bolo splnomocnencovi doručené písomné
vyhotovenie rozsudku, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, rozsudok bol vyhlásený na hlavnom
pojednávaní v jeho prítomnosti dňa 22.9.2023). Následne doručil odvolanie elektronicky až dňa
29.11.2023, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.

Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd z dôvodu oneskorene podaného odvolania poškodeným
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu meritórne nepreskúmaval, ale odvolanie bez ďalšieho
postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol ako oneskorene podané.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.