Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203274
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5120203274.16

Uznesenie

-5-
27C/21/2020

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX

D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX D. – G., 3/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D., všetci právne zastúpení: JUDr. Branislav Samec, advokát so sídlom Národná 15,
010 01 Žilina, IČO: 42 217 679 proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom
Vojtecha Spanyola 43, 012 07 Žilina, IČO: 17 335 825, právne zastúpenému: AdvokAAt advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 52 998 215, o náhradu nemajetkovej ujmy,, takto

r o z h o d o l :

-5-
27C/21/2020

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcom 1/ až 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

-4-
27C/21/2020

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2020 sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť nemajetkovú ujmu žalobcovi 1/ vo výške 25.000,- eur,
žalobcovi 2/ vo výške 12.500,- eur a žalobcovi 3/ vo výške 12.500,- eur a nahradiť im aj trovy konania.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2025 žalobcovia prostredníctvom právneho
zástupcu oznámili súdu, že berú žalobu späť v celom rozsahu a požiadali súd o zastavenie konania.

Späťvzatie žaloby odôvodnili tým, že vo veci boli vypracované dva znalecké posudky, pričom závery
druhého znaleckého posudku vypracovaného A. I. J. K. L., znaleckým ústavom v odbore Zdravotníctvo
a farmácia dňa 31.03.2025 nielenže nepotvrdil existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a úmrtím otca žalobcov p. E. B., ale znalci dokonca spochybnili
samotné nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti zomrelému, hoci toto bolo konštatované M.
H. N. O. B. L., ktorý právoplatným rozhodnutím uložil žalovanému pokuta za porušenie ust. § 4 ods. 3

zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Znalci sa podľa názoru žalobcov týmto vyjadrovali k
právnej otázke, ktorá nebola a ani nemohla byť predmetom znaleckého skúmania. Za súčasnej dôkaznejsituácie žalobcovia dospeli k názoru, že je ďalej zbytočné a nehospodárne pokračovať v súdnom spore,
v ktorom sa nepodarilo preukázať jednu z podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za spôsobenú
nemajetkovú ujmu a to existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním a jeho následkom. K otázke

rozhodnutia o náhrade trov konania žalobcovia navrhli, aby súd žalovanému výnimočne nepriznal nárok
na ich náhradu podľa § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobcovia mali za to, že
je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán
na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, osobné pomery strán sporu – u žalobkyne 1/
a nízky príjem – u žalobkyne 1/. Žalobcovia ďalej uviedli, že vzhľadom k zložitému preukazovaniu

nároku tak vo vzťahu k protiprávnosti konania žalovaného a najmä existencii príčinnej súvislosti medzi
nesprávnymposkytovanímzdravotnejstarostlivostiaškodlivýmnásledkom,ktorúmohlopreukázaťresp.
vyvrátiť jedine znalecké dokazovanie, nemohli žalobcovia pri iniciovaní sporu jeho výsledok predikovať.
Za takýchto okolností, kedy spor usmernili až závery znaleckého dokazovania, sa javí zaťaženie
žalobcov ako pozostalých povinnosťou na náhradu trov konania neprimerane tvrdým. Žalobcovia
sa pred samotným iniciovaním súdneho sporu pokúsili o jeho zmierne vyriešenie prostredníctvom

predžalobnej výzvy zo dňa 28.10.2018. Nakoľko žalovaný nárok žalobcov odmietol, až následne došlo
k jeho uplatneniu na súde, ktoré sa javilo ako oprávnené, najmä keď M. H. N. O. B. L. konštatoval
porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti žalovaným a uložil mu
za to pokutu. Možno teda uzatvoriť, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti p. E. B. prebiehalo non-
lege artis a zostávalo len preukázať príčinnú súvislosť medzi takýmto poskytovaním a vznikom ujmy. Tú

však znalecké dokazovanie nepreukázalo, na čo žalobcovia reagujú späťvzatím žaloby. Možno preto
konštatovať, že žalovaný svojim konaním (jednak nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti a
následne odmietnutím mimosúdneho vysporiadania veci) zadal dôvod na podanie žaloby a priaznivý
procesný výsledok sporu preňho vyplynul výlučne zo záverov znaleckého dokazovania. Ďalej uviedli, že
žalobkyňa 1/ je je plne invalidná a ako osamelá matka má v starostlivosti nezaopatrené dieťa – syna

E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý aktuálne ukončuje štúdium na strednej škole a bol predbežne prijatý na
ďalšie štúdium na I. P. Q. A. O. D. R.. Jej jediným pravidelným príjmom je invalidný dôchodok v aktuálnej
výške 470,60 eur mesačne. Žalobcovia následne poukázali na rozsudok P. XX/XXXX, P. O. L. L. L. B. X
J. X/XXXX Q. P. M. L. L. A.. M. XXX/XXXX. Výnimočnosť sporu, ako druhá podmienka nevyhnutná pre
rozhodnutiesúdupodľa§257CSPspočívavokolnostiachdanejveci,keďvýsledoksporuvrozhodujúcej

miere závisel od znaleckého dokazovania. Záverom navrhli, aby súd žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Žalobcovia k späťvzatiu žaloby pripojili ako prílohy potvrdenie o invalidite žalobkyne
1/ (č.l. 404 spisu), potvrdenie o výplate invalidného dôchodku žalobkyne 1/ (č.l. 405 spisu), rodný list
E. B. (č.l. 406 spisu) a list – Blahoželanie k úspešnému absolvovaniu online školy manažérskych a IT
zručnosti (č.l. 407 spisu).

3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v vyjadrení k späťvzatiu žaloby doručenom súdu dňa
04.06.2025 uviedol, že nesúhlasí s nepriznaním nároku na náhradu trov konania. Dôvody, pre ktoré
žalobcovia žiadajú nepriznanie nároku na náhradu sú nedôvodné. V konaní nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Zároveň ani jeden zo žalobcov nepreukázal, že

by si jeho majetkové pomery vyžadovali ústupok v zmysle osobitného zreteľa. Žalobkyňa 1/ predložila
dokumenty, z ktorých nevyplýva, že sa dokumenty týkajú žalobkyne 1, a ktoré by zároveň preukázali
uvádzané tvrdenia (predložila len nejasné útržky častí dokumentov). Žalovaný mal za to, že ak jej
majetkové pomery sú natoľko nízke, že nepostačujú na úhradu trov, mohla sa obrátiť a požiadať
o zastupovanie prostredníctvom S. H. H.. Uvedené však nevykonala (pravdepodobne, aby sa vyhla

posudzovaniu jej príjmu). Súdu zároveň neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti týkajúce sa jej príjmov a
nákladov, t.j. či je alebo nie je zamestnaná, či žije v spoločnej domácnosti s ďalšou osobou (partnerom,
manželom alebo iným rodinným príslušníkom), ktorá je zárobkovo činná a či nemá nejaké ďalšie dávky,
ktoré by poberala. Žalovaní 2/ a 3/ žiadne doklady preukazujúce ich majetkovú núdzu nepredložili a
neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by súd mal návrhu na nepriznanie nároku na náhradu

trov konania vyhovieť. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil a priznal
mu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.6. Podľa § 146 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

7. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcov 1/, 2/, 3/, ktorým vzali žalobu späť v celom rozsahu,
súd rozhodol pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Žalobcovia 1/ až 3/ v rámci späťvzatia žaloby navrhli, aby súd nepriznal žalovanému nárok na

náhradu trov konania s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videli v tom, že nemohli
vopred predikovať výsledok sporu, keďže spor usmernili až závery znaleckého dokazovania, a taktiež
v majetkových pomeroch žalobkyne 1/.

12. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z

akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať

stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto
ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.
Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a

výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, a teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide
o vedenie konania a jeho výsledok.

13. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť im
sumy bližšie špecifikované v žalobe titulom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti p. E. B. zo strany žalovaného a jeho následného úmrtia.
Žalobcovia dôvod hodný osobitného zreteľa videli v tom, že nemohli pred podaním žaloby na súd
predpokladať výsledok sporu, keďže skutočnosť, že sa im nepodarí preukázať jednu z podmienok

vzniku zodpovednosti žalovaného za spôsobenú nemajetkovú ujmu zistili až po vykonanom znaleckom
dokazovaní. Podľa názoru súdu, však uplatňovanie nárokov z titulu náhrady škody alebo nemajetkovej
ujmy samo o sebe nie je ničím výnimočné, a vo všeobecnosti nemôže byť dôvodom nepriznania náhrady
trov konania procesne úspešnej strane sporu. Nie každú okolnosť, ktorá by bola príčinou vzniku sporu,
možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej sprane sporu súd

náhradu trov konania nepriznal.
Taktiež skutočnosť, že žalobcovia sa pred samotným iniciovaním súdneho sporu pokúsili o jeho zmierne
vyriešenie prostredníctvom predžalobnej výzvy, nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania. S predžalobnou výzvou zákon nespája žiadnerelevantné právne účinky. Predžalobná výzva nevyvoláva vznik, zmenu ani zánik žiadnych práv alebo
povinností a nie je ani predpokladom uplatnenia práva na súde. Teda nemôže ísť ani o právne významnú
skutočnosť predvídanú zákonodarcom.

14. Čo sa týka majetkových pomerov žalobkyne 1/, tú mal súd preukázané iba to, že žalobkyňa
1/ je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 470,80 eur. Tvrdenie žalobkyne 1/ o tom, že je
osamelou matkou a jej syn bol predbežne prijatý na vysokoškolské štúdium nie je zo strany žalobkyne
1/ súdu preukázané. Z predloženého listu – Blahoželanie k úspešnému absolvovaniu online školy

manažérskych a IT zručnosti zo dňa 10.01.2025 vyplýva, že syn žalobkyne 1/ úspešne absolvoval
predmetný online kurz, ktorý mu v prípade jeho záujmu garantuje prijatie na štúdium bez potreby
vykonania prijímacej skúšky po splnení podmienky štúdia dosiahnuť určený študijný priemer. Predmetný
list však nepreukazuje, že syn žalobkyne 1/ aj reálne prejavil záujem o dané štúdium, a teda je študentom
VŠ. Súčasne je potrebné uviesť, že povinnosť nahradiť žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu
trovy konania sa netýka iba žalobkyne 1/, ale aj žalobcov 2/ a 3/, ktorí v tejto súvislosti nepoukazovali

na svoje majetkové a finančné pomery. Záverom súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP neslúži
na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie ust. § 257 CSP
neodôvodňuje ani fakt, že strana sporu nie je solventná alebo, že zárobková a majetková situácia strany,
ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa
na nezaviazanie žalobcov 1/ až 3/ na náhradu trov konania žalovanému, resp. na nepriznanie náhrady
trov konania úspešnej strane. Preto priznal žalovanému voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

-4-
27C/21/2020

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.