Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/18/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200117

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10 BA-5S/18/2023

Sp. zn.: BA-5S/18/2023

IČS: XXXXXXXXXX
ECLI:

file_0.png

file_1.wmf

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., a
z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu:
mestoModra,Dukelská38,90001Modra,IČO:00304956,zastúpenéhoLEGALUM,s.r.o.,advokátska
kancelária, so sídlom Tomášikova 10/D, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52216543,
proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6692-9000/2018 zo dňa 11. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

10 BA-5S/18/2023

Sp. zn.: BA-5S/18/2023
IČS: XXXXXXXXXX
ECLI:
I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

9 BA-5S/18/2023

Sp. zn.: BA-5S/18/2023
IČS: XXXXXXXXXX
ECLI:I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, Odbor dohľadu, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava
(ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), č. 10921-6000/2017-ODI zo dňa 19. 04. 2018 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) na základe postupu podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z.
o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len

„zákon o VO“) prvostupňový orgán konštatoval u žalobcu porušenie § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o VO
z dôvodu uzavretia Zmluvy o príprave a vybudovaní sietí technickej infraštruktúry pre výstavbu rodinných
a bytových domov v lokalite „Malé hliny“, ktorá bola výsledkom obchodnej verejnej súťaže „Malé hliny“
zverejnenej na úradnej tabuli dňa 19. 10. 2016 (ďalej len „zmluva“) a to bez použitia postupov zadávania
zákaziek v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Porušenie malo podľa prvostupňového orgánu vplyv
na výsledok verejného obstarávania. Prvostupňový orgán uviedol, že začal konanie o preskúmanie

úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy dňom 16.11.2017, kedy žalobcovi ako kontrolovanému
doručil oznámenie o začatí konania. Po predložení príslušnej dokumentácie a vyjadrenia žalobcu
prvostupňový orgán uviedol, že žalobca uzavrel zmluvu bez použitia zákona o VO, ktorej predmetom
bol záväzok zhotoviteľa - obchodnej spoločnosti ATOPS s. r. o. (ďalej len „zhotoviteľ“) - vykonať
stavebné práce, prípravu s tým súvisiacej projektovej dokumentácie, pričom žalobca mal následne

previesť do výlučného vlastníctva zhotoviteľa ako protiplnenie časť novovytvorených pozemkov, resp.
parciel s rozlohou 55.182 m2. Zároveň prvostupňový orgán dodal, že účelom zmluvy podľa jej bodu 2.3
je zhotovenie komunikácií a inžinierskych sietí. Zo zmluvy podľa prvostupňového orgánu vyplýva, že išlo
o zákazku na uskutočnenie stavebných prác spolu s vypracovaním potrebnej projektovej dokumentácie
podľa § 3 ods. 3 zákona o VO. Predmetný záver prvostupňový orgán podoprel odkazmi na judikatúru

Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-213/13, Impresa Pizzarotti & C. SpA prosti Comune di Bari, Giunta
comunale di Bari, Consiglio comunale di Bari alebo C-451/08, Helmut Müller GmbH proti Bundesanstalt
für Immonilienaufgaben). Na základe uvedených skutočností prvostupňový orgán uzavrel, že žalobca
mal pri zabezpečení predmetných stavebných prác postupovať podľa zákona o VO, keďže išlo o
uskutočnenie stavebných prác zadávaných podľa požiadaviek žalobcu a protiplnenie za predmetné

práce je vzhľadom na znalecký posudok vyjadriteľné v peniazoch.

2. Úrad pre verejné obstarávanie, Rada Úradu pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821
09 Bratislava (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 6692-9000/2018 zo dňa 11. 06. 2018 (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol, potvrdil

prvostupňové rozhodnutie a stotožnil sa s posúdením prvostupňového orgánu. Žalovaný uviedol, že
zmluva spĺňa definičné znaky verejnej zákazky podľa § 3 ods. 1 zákona o VO, keďže podľa zmluvy
je zrejmé, že dochádzalo nielen k predaju pozemkov, ale aj k nákupu služieb a stavebných prác od
zhotoviteľa,pričomtakýtonákupuskutočnilžalobcavpozíciiverejnéhoobstarávateľa.Podľažalovaného
mal preto žalobca takúto zákazku zadať podľa zákona o VO. V závere žalovaný dodal, že nepeňažná

forma protiplnenia neodôvodňuje vyňatie zákazky spod pôsobnosti zákona o VO, pretože ak by za
verejné zákazky bolo možné považovať iba zákazky s peňažným protiplnením a ostatné nie, verejným
obstarávateľom by to umožnilo kupovať tovary, služby a práce mimo procesu verejného obstarávania
prakticky kedykoľvek a bez akejkoľvek kontroly. Stačilo by, ak by za predmet zákazky neplatili peniazmi,
ale iným majetkom.

II.
Správna žaloba

3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, ktorú doručil pôvodne

na Krajský súd v Bratislave dňa 10 .07. 2018. Rozhodnutie žalovaného napadol z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí,
že vzhľadom na predmet zmluvy mal žalobca postupovať podľa zákona o VO. Predmetom obchodnej
verejnej súťaže podľa žalobcu nebola zákazka na vykonanie prác alebo poskytnutie služieb, ale bol ňou
prevod majetku v jeho vlastníctve (časť pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite Malé hliny v Modre) za

nepeňažné protiplnenie v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v relevantnom znení (ďalej
len „zákon o majetku obcí“). S touto skutočnosťou sa žalovaný podľa žalobcu nesprávne vysporiadal,
čím došlo k nesprávnemu posúdeniu predmetu obchodnej súťaže. Ďalším zámerom obchodnej súťaže
podľa žalobcu bol prevod majetku na tretiu osobu spôsobom, ktorý by umožňoval zabezpečeniea kontrolu nakladania a využitia tohto majetku v súlade s územným plánom, t. j. následného vybudovania
obytnej zóny podľa potrieb žalobcu a jeho obyvateľov s cieľom splnenia kritérií tzv. „zelenej lokality“.
Z tohto dôvodu preto žalobca prispôsobil odplatu za prevod svojho vlastníckeho práva, a to forme

nepeňažného protiplnenia, ktoré spočívalo v predložení vízie ďalšieho záväzného usporiadania danej
lokality a záväzku uchádzača nakladať s majetkom podľa tejto vízie. Dôvodom na takýto postup bolo
podľa žalobcu to, že zákon o majetku obcí takúto povinnosť pre mestá a obce priamo ukladá, čo žalobca
podoprel poukazom na § 9a ods. 1 písm. a) zákona o majetku obcí ako aj na § 8 ods. 6 zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v relevantnom znení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Výnimky

z takéhoto postupu sú podľa žalobcu upravené v § 1 ods. 3 zákona o majetku obcí, pričom v danom
prípade sa nejednalo ani o jednu z výnimiek upravenej týmto ustanovením. Podľa žalobcu teda v prípade
prevodu svojho majetku v prospech tretej osoby nemá a ani nemal možnosť postupovať iným spôsobom
ako podľa zákona o majetku obcí a akýkoľvek iný jeho postup by bol v rozpore s týmto zákonom
a spôsobilo by to neplatnosť predmetného prevodu majetku. Žalobca súčasne prezentoval záver, že na
veci by nič nemenila ani skutočnosť, ak by súčasťou obchodnej verejnej súťaže bolo aj poskytovanie

služieb alebo zadávanie zákazky (keďže zákon o majetku obcí protiplnenie nezakazuje), čo ale v danom
prípade tak nebolo. Žalobca preto vyslovil nesúhlas s právnym záverom žalovaného, že zrealizovaním
obchodnej verejnej súťaže mal porušiť ustanovenia zákona o VO.

4. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenia zákona o VO nemôžu byť na prípad vyhlásenej

obchodnej verejnej súťaže aplikovateľné, pretože nešlo o zadanie zákazky, ale o súťaž na prevod
vlastníctva majetku štátu za špecifické nepeňažné protiplnenie za účelom možnosti výberu najlepšej
ponuky žalobcom. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal s tým, že stanovenie podmienok
obchodnej verejnej súťaže zákon o majetku obcí neupravuje a ponecháva ich v kompetencii obcí
a miest. Podľa žalobcu on sám postupoval nad rámec zákonných povinností, keď za účelom

čo najtransparentnejšieho priebehu súťaže a získania najvýhodnejšej ponuky, uverejnil informáciu
opripravovanejobchodnejsúťaži(azámeru)vceloštátnomperiodiku.Tvrdeniažalovanéhooprípadnom
porušení povinnosti dodržiavať princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych
subjektov, transparentnosti, proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti, považoval žalobca
za neopodstatnené a tendenčné. V tejto súvislosti žalobca odkázal aj na závery Okresnej prokuratúry

Pezinok, ktorá po preskúmaní zákonnosti postupu konštatovala súlad so zákonom.

5. Na základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie spolu
s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie k žalobe

6. K žalobe sa podaním doručeným dňa 10.12.2018 vyjadril žalovaný, ktorý sa v celom rozsahu
nestotožnil so žalobnými bodmi. Poukázal na uzatvorenie zmluvy, ktorá okrem iného obsahovala

záväzok zhotoviteľa ohľadne prípravy potrebnej projektovej dokumentácie, pričom protiplnením
tohto záväzku bol záväzok žalobcu previesť na zhotoviteľa vlastnícke právo k pozemkom bližšie
špecifikovaným v zmluve. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uvádzal, že zmluva bola uzatvorená bez
použitia postupu podľa zákona o VO a že jej predmetom nebol iba prevod nehnuteľného majetku,
ale aj služby a stavebné práce, kedy dochádza zároveň k „nákupu“ služieb a stavebných prác od

zhotoviteľa,čovýraznýmspôsobomdeterminujeapredurčujeďalšípostupžalobcu.Žalovanýspochybnil
tvrdenia žalobcu o tom, že zámerom obchodnej súťaže bolo len predloženie spomínanej vízie ďalšieho
usporiadania danej lokality, kedy odkázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy upravujúce zhotovenie
komunikácií a inžinierskych sietí, t. j. stavebných prác a poskytnutie služieb podľa zákona o VO.
Žalovaný prezentoval záver, že zmluva spĺňa definičné znaky verejnej zákazky stanovené smernicou

Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ zo dňa 26. 02. 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení
smernice 2004/18/ES (ďalej len „smernica“) zároveň aj definičné znaky zákazky uvedené v § 3 ods.
1 zákona o VO. Žalobca preto podľa názoru žalovaného nepostupoval v súlade so zákonom o VO.
Žalovaný nespochybnil právo žalobcu vyhlásiť súťaž na predloženie spomínanej vízie ako koncepčného
dokumentu, pričom ale uviedol, že po jej získaní bolo povinnosťou žalobcu vyhlásiť verejné obstarávanie

tak na projektovú dokumentáciu, ako aj na stavebné práce. K dozorovej činnosti prokuratúry žalovaný
uviedol, že konajúci prokurátor sa v predmetnom prípade zaoberal výlučne procesnou stránkou
Obchodnej verejnej súťaže, pričom neposudzoval súlad so zákonom o VO. Žalovaný v závere navrhol
súdu, aby správnu žalobu zamietol.IV.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

7. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa podaním doručeným súd dňa 01. 06. 2020 vyjadril žalobca
(replika), ktorý v prevažnej časti podania zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Ďalej dodal, že zákon
o VO neupravuje prevod majetku obcí a miest, a preto podľa tohto zákona objektívne postupovať
nemohol.Vdanejvecipodľažalobcunedošloknaplneniuznakuverejnejzákazky,akouvádzalžalovaný,

pretože k zhotoveniu diela ako predmetu zmluvy nedošlo, keďže žalobca v rámci obchodnej súťaže iba
vymedzil základné kritériá obsahu možnej ponuky a záväzku uchádzačov, pričom uchádzači mali voľnú
možnosť predstaviť vlastný návrh usporiadania lokality. Zároveň nedošlo k naplneniu znaku verejnej
zákazky a to hospodárskeho úžitku, keďže zákon o majetku obcí nevylučuje ako možnosť protiplnenia
pri prevode majetku obce a mesta aj nepeňažné plnenie. Žalobca v závere požiadal súd, aby rozhodol
v zmysle žalobného návrhu.

8. K replike, ktorá bola žalovanému doručená dňa 03. 06. 2020, sa žalovaný už následne nevyjadril.
V.
Rozhodnutia krajského súdu a kasačného súdu

9. Uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5S/113/2018-173 zo dňa 17. 05.
2022 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) bolo rozhodnuté o odmietnutí žaloby. V odôvodnení krajský
súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu
nadväzovať ďalšie rozhodnutia žalovaného. Podľa krajského súdu sa preto nejednalo o rozhodnutie
vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by

sa dotýkalo práv žalobcu, keďže žalovaný len skonštatoval porušenie ustanovení zákona o verejnom
obstarávaní žalobcom pri uzavretí zmluvy, ktorá bola výsledkom obchodnej verejnej súťaže bez použitia
postupov zadávania zákaziek podľa zákona o VO. Napadnuté rozhodnutie preto podľa krajského súdu
tvorí len podklad pre ďalšie konanie žalovaného, a to konanie o uložení pokuty.

10. Uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/111/2022 zo dňa 20. 12.
2022 (ďalej len „uznesenie kasačného súdu“) došlo k zrušeniu uznesenia krajského súdu a vráteniu veci
krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení kasačný súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného
nemá ani predbežnú povahu, pretože jeho vydaním sa konanie končí s meritórnym výrokom o porušení
povinnosti, a preto nejde tiež ani o procesné alebo poriadkové rozhodnutie podľa § 7 písm. e) zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny
poriadok“). V tomto dôsledku podľa názoru kasačného súdu preto neobstojí hlavný argument krajského
súdu, ktorý ignorujúc § 178 ods. 4 zákona o VO považoval žalobu za neprípustnú práve preto, že
napadnuté rozhodnutie subsumoval pod § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Podľa kasačného
súdu sa v ďalšom konaní bude musieť riešenie otázky prípustnosti súdneho prieskumu odvíjať od

ustanovenia § 178 ods. 4 zákona o VO.

VII.
Relevantná právna úprava

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona o VO, zákazka na účely tohto zákona je zmluva s peňažným plnením
uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane
a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,
uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona o VO, zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona
je a) zákazka, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej
dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele
45 slovníka obstarávania, b) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a
uskutočnenie stavby alebo c) uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil

verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby.13. Podľa § 3 ods. 4 zákona o VO, zákazka na poskytnutie služby na účely tohto zákona je zákazka,
ktorej predmetom je poskytnutie služby, okrem zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3. Zákazka, ktorej
predmetom je poskytnutie služby a ktorá zahŕňa ako vedľajšiu činnosť stavebné práce uvedené v oddiele

45 slovníka obstarávania, sa považuje za zákazku na poskytnutie služby. Zákazka, ktorej predmetom je
dodanie tovaru aj poskytnutie služby, sa považuje za zákazku na poskytnutie služby, ak predpokladaná
hodnota služby prevyšuje predpokladanú hodnotu tovaru.

14.Podľa§10ods.1zákonaoVO,verejnýobstarávateľaobstarávateľsúpovinníprizadávanízákaziek,

koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.

15. Podľa § 10 ods. 2 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp
rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti,
princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

16. Podľa § 178 ods. 4 zákona o VO, rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí
byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní.

17. Podľa § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva
majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, b) dobrovoľnou dražbou

(ďalej len „dražba“) alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku
stanovenej podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 9a ods. 2 zákona o majetku obcí obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob
na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Ak

ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí oznámenie v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto,
kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna
2023 vykonávať svoju činnosť správny súd, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu

v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od
01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého
senátu a registra 10S správneho súdu.

20. V posudzovanej právnej veci správny súd konal a rozhodoval v štádiu konania po zrušení uznesenia

krajského súdu, ktorým bola žaloba odmietnutá, uznesením kasačného súdu. So zreteľom na závery
kasačného súdu sa súdny prieskum napadnutého rozhodnutia považoval správny súd za prípustný
v súlade s ustanovením § 178 ods. 4 zákona o VO. Správny súd preto pristúpil k rozhodovaniu vo veci
samej.

21. Na účel prejednania žaloby nariadil správny súd na deň 14. 11. 2025 pojednávanie, na ktorom za
účasti zástupcov obidvoch účastníkov konania rozhodol o žalobe vyhlásením rozsudku. So zreteľom na
dátum nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e Správneho súdneho poriadku konal a rozhodoval
vo veci podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v znení účinnom k 30. júnu 2023.

22. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v tvrdeniach žalobcu o tom, že v danom prípade žalobca
nebol povinný postupovať podľa zákona o VO, pretože nešlo o zadanie zákazky na vykonanie prác
alebo poskytnutie služieb, ale o prevod majetku vo vlastníctve žalobcu na tretiu osobu podľa zákona
o majetku obcí.

23. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v kontexte žalobných námietok týkajúcich sa
nesprávneho právneho posúdenia prijal záver, že žaloba nie je dôvodná.24. Z ustanovení § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona o VO v zásade vyplýva, že pokiaľ má
obec (mesto) záujem uzatvoriť odplatnú zmluvu (t. j. zákazku), ktorej predmetom je dodanie tovaru,
uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, musí postupovať podľa pravidiel a postupov

verejného obstávania, resp. nesmie sa vyhnúť použitiu takýchto pravidiel a postupov, ktoré upravuje
zákon o VO. Samotný legislatívny text ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o VO definuje zákazku
ako odplatnú zmluvu. Dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu uvádza, že „Zákazka na účely
tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s plnením vyjadriteľným
v peniazoch...“. Podľa názoru právnej doktríny je postačujúce, ak je plnenie v peniazoch vyjadriteľné

a nie je potrebné, aby bolo v peniazoch priamo vyjadrené. Takáto definícia tak pokrýva aj iné formy
odplaty, pri ktorých je však nutné splniť podmienku, aby bola nepeňažná forma odplaty v peniazoch
vyjadriteľná. Požiadavka odplatnosti zmluvy vylučuje z pôsobnosti zákona bezodplatné zmluvy (napr.
darovacia zmluva). (PLAVÁKOVÁ, Lucia. § 3 [Zákazka]. In: AZUD, Ján, PLAVÁKOVÁ, Lucia, BARTOŠ,
Peter. Zákon o verejnom obstarávaní. 1. vydání. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 259, marg. č. 1.)

25. Uvedené závery podporuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci Tax-Fin-Lex
d.o.o. proti Ministrstvo za notranje zadeve, sp. zn. C-367/19, zo dňa 10.09.2020), ktorá uvádza, že
článok 2 ods. 1 bod 5 smernice definuje verejné zákazky ako odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi
jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi,
ktorých predmetom je uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb. Podľa

judikatúry Súdneho dvora z obvyklého právneho významu pojmu „odplatne“ vyplýva, že tento pojem
označuje zmluvu, podľa ktorej sa každá zo strán zaväzuje poskytnúť plnenie výmenou za iné plnenie.
Synalagmatickápovahazmluvyjetakpodstatnouvlastnosťouverejnejzákazky.Totoprotiplnenienemusí
nevyhnutne predstavovať zaplatenie peňažnej sumy, takže plnenie môže byť odplatené inými formami
protiplnenia, ako sú náhrada nákladov vynaložených na poskytnutie dohodnutej služby, skutočnosťou

ostáva, že synalagmatická povaha zmluvy o verejnej zákazke sa povinne prejaví vytvorením právne
záväzných povinností pre každú zo strán zmluvy, ktorej vykonanie musí byť možné vymáhať súdne.

26. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný ustálili zistený skutkový stav tak, že žalobca spolu so
zhotoviteľom uzatvorili zmluvu na základe predchádzajúcej obchodnej verejnej súťaže. Predmet zmluvy

spočíval v tom, že zhotoviteľ mal pripraviť pre žalobcu projekt/dielo, spočívajúci v komplexnej príprave
projektovej dokumentácie spolu s obstaraním potrebných rozhodnutí od orgánov verejnej správy,
v komplexnej príprave územia na výstavbu (vyčistenie lokality, výrub drevín, terénne úpravy) a
v komplexnej výstavbe komunikácií, technickej infraštruktúry, výsadby zelene a ďalších činností podľa
prílohy s názvom „rozsah prác“. Záväzok žalobcu mal spočívať v poskytnutí protiplnenia, pokiaľ dôjde

k riadnemu a včasnému zrealizovaniu, zhotoveniu a odovzdaniu diela. Protiplnenie podľa zmluvy malo
spočívať v prevode vlastníckeho práva k pozemkom vo vlastníctve žalobcu do vlastníctva zhotoviteľa
a to v celkovej výmere vo výmere 55 182 m2. Všeobecná hodnota predmetných pozemkov bola v rámci
ich pôvodnej výmery 109 125 m2 stanovená podľa Znaleckého posudku č. 3/2016 zo dňa 16. 03. 2016
vo výške 2 214 146,25 Eur.

27. Tieto skutkové zistenia vyplývajúce zo zmluvy nasvedčujú, že medzi žalobcom a zhotoviteľom došlo
k založeniu vzájomných práv a povinností, kedy záväzok zhotoviteľa spočíval v príprave a realizácii
diela a záväzkom žalovaného bolo poskytnutie protiplnenia vo forme vlastníctva k pozemkom, ktoré
je vyjadriteľné a ktoré aj bolo vyjadrené v peniazoch. Takýto obsah vzájomných práv a povinností

je možné považovať za synalagmatický zmluvný vzťah s odplatným protiplnením presne tak, ako to
charakterizovala citovaná judikatúra Súdneho dvora EÚ a ako to uvádza samotné ustanovenie § 3 ods.
1 zákona o VO s podpornými závermi právnej doktríny a dôvodovej správy.

28. Pokiaľ žalovaný na základe takto zisteného skutkového stavu, ktorý nebol žalobcom v rámci

žalobných bodov nijak spochybnený, prijal právny záver, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu
odplatnej zmluvy (zákazky) podľa § 3 ods. 1 zákona o VO, keďže žalobca v pozícii verejného
obstarávateľa obstarával služby a stavebné práce, nie je možné konštatovať vadu nesprávneho
právneho posúdenia. Správny súd sa rovnako stotožnil s nadväzujúcou argumentáciou žalovaného,
ktorý konštatoval, že ak žalobca uvedenou formou zadával zákazku na obstaranie služieb a stavebných

prác, išlo o verejné obstarávanie a preto mal postupovať podľa ustanovení zákona o VO.

29. Žalobca v rámci žalobných bodov tiež namietal, že predmetom vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže
bol prevod majetku vo vlastníctve žalobcu na tretiu osobu za účelom zabezpečenia a kontroly jehoďalšieho nakladania a využitia za uvádzané protiplnenie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že predmetom obchodnej verejnej súťaže bolo vybratie najvhodnejšieho návrhu na uzatvorenie zmluvy
o príprave a vybudovaní sietí technickej infraštruktúry pre výstavbu rodinných a bytových domov, ktorej

predmetommalbyťprevodvlastníckehoprávakniektorýmpozemkomvprospechúspešnéhozáujemcu,
za nepeňažné protiplnenie spočívajúce vo vytvorení konceptu využitia a ďalšieho rozvoja lokality „Malé
hliny“.

30. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, ktorý ani v tomto prípade nebol žalobcom

spochybnený, je nutné sa stotožniť so záverom žalovaného, že v danom prípade nešlo len o predaj
pozemkov, ale aj o obstaranie služieb a stavebných prác, a preto žalobcovu argumentáciu o tom,
že musel postupovať podľa zákona o majetku obcí, nie je možné považovať za relevantnú. V tomto
prípade je ale potrebné uviesť, že povinnosť žalobcu postupovať podľa zákona o majetku obcí ešte
neznamená, že je automaticky vylúčený postup podľa zákona o VO, ak sú na takýto postup splnené
zákonné podmienky. Platí práve opačný záver, že ak dôjde k naplneniu zákonných podmienok na postup

podľa zákona o VO, je verejný obstarávateľ povinný postupovať aj podľa zákona o VO.

31. Správny súd v súvislosti s odvolávaním sa žalobcu na svoju povinnosť postupovať striktne podľa §
9a ods. 1 zákona o majetku obcí považoval za potrebné záverom dodať, že z ustanovení celého § 9a
zákona o majetku obcí (najmä § 9a ods.2) je zrejmé, že pri prevode majetku obcí musí ísť hlavne o zámer

obce/mesta predať konkrétny majetok. Spôsob jeho predaja si už obec potom určí podľa 9a ods. 1
zákona o majetku obcí. Vyhlásená obchodná verejná súťaž síce odkazovala na ustanovenia § 9a ods. 1
zákona o majetku obcí a na Obchodný zákonník, ale jej obsah nenasvedčoval tomu, že obec sa v prvom
rade zameriava na predaj predmetných pozemkov, ale skôr táto súťaž pôsobí tak, že tieto pozemky mali
tvoriť len protiplnenie za dodanie služieb a stavebných prác, ktoré sa súťažilo cez obchodnú verejnú

súťaž a nie podľa ustanovení zákona o VO.

32. Za nedôvodnú považoval správny súd žalobnú námietku o tom, že žalovaný sa nevysporiadal so
skutočnosťami, že obchodná verejná súťaž slúžila na účel výberu najlepšej ponuky zo strany žalobcu.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorých

uvádzal, že ak by akýkoľvek postup pri napĺňaní žalobcom prezentovaného zámeru spĺňal podmienky
podľa zákona o verejnom obstarávaní (napríklad samotná súťaž), tak bolo povinnosťou žalobcu aj podľa
tohto zákona postupovať.

33. So zreteľom na uvedené skutočnosti preto správny súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho

poriadku zamietol.

34. O trovách konania ako aj o trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa §
168 Správneho súdneho poriadku, kedy žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní právo na
náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také dôvody, pre ktoré by takéto priznanie bolo možné

spravodlivo požadovať.

35. Rozsudok prijal senátu správneho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

2 BA-5S/18/2023

Sp. zn.: BA-5S/18/2023
IČS: XXXXXXXXXX
ECLI:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),

a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sapodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.