Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 11Pc/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225204068
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1225204068.1

Uznesenie

11Pc/67/2025
Mestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky/osoby oprávnenej na výživné: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., právne zast.: Advokátska kancelária FARDOUS
PARTNERS s.r.o, so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti manželovi/povinnému platiť
výživné: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. XXX, XXX XX E., o nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

11Pc/67/2025

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

11Pc/67/2025

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2025 sa navrhovateľka – oprávnená na výživné
domáha určenia výživného na manželku. Spolu s návrhom vo veci samej sa domáha aj nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť dočasne prispievať na jej výživu
navrhovateľky mesačne sumou 800,- eur, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám navrhovateľky, počnúc dňom doručenia uznesenia, a to do právoplatného rozhodnutia súdu
vo veci samej.

2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11Pc/65/2025-48 zo dňa 19.12.2025 súd konanie o návrhu

navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil zo spisu vedeného pod sp. zn.
11Pc/65/2025 na samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 11Pc/67/2025.

3. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti je na tunajšom súde vedené pod sp.
zn. 29P/56/2025 konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej (I.,
nar. XX.XX.XXXX) na čas do rozvodu. Zároveň je na tunajšom vedené pod sp. zn. 29P/61/2025 aj

konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladné opatrenia, ktorým sa matka domáhala dočasnej
úpravy rodičovských práv a povinností, pričom v tomto konaní bolo tunajším súdom prvej inštancie
vydané uznesenie č. k. 29P/61/2025-24 zo dňa 28.10.2025, ktorým súd čiastočne vyhovel návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Voči tomuto uzneseniu (v nevyhovujúcej časti) podala matka
odvolanie zo dňa 13.11.2025, o ktorom doposiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté. K preukázaniu
týchto skutočností matka pre úplnosť v prílohe podania prikladá obe spomínané podania – návrh

na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia) zo dňa 03.10.2025, ako aj odvolanie zo dňa 13.11.2025 proti uzneseniuMestského súdu Bratislava II č. k. 29P/61/2025-24 zo dňa 28.10.2025, a zároveň aj samotné (odvolaním
napadnuté) uznesenie. Vzhľadom k tomu, že odporca si neplní svoju vzájomnú manželskú vyživovaciu
povinnosť voči manželke (napriek obrovským rozdielom v zárobkových pomeroch účastníkov konania

– v neprospech navrhovateľky), v snahe predísť súdnemu konaniu sa navrhovateľka snažila osloviť
odporcu s prosbou o uhrádzanie výživného, avšak na tieto prosby odporca nijako nereflektuje a
naďalej si svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke neplní, ba dokonca v súčasnosti
odporca navrhovateľke hrozí, že nebude predĺžená aktuálna nájomná zmluva na byt, v ktorom
navrhovateľka aktuálne býva aj s maloletou (tak ako to vyplýva z ďalej uvádzaných skutočností a

dôkazov). Z týchto dôvodov navrhovateľke neostáva nič iné, ako domáhať sa svojho oprávneného
nároku cestou súdu, pričom navrhuje, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného v sume 800,-
eur. K rozhodujúcim skutočnostiam odôvodňujúcim oprávnenosť uplatneného nároku navrhovateľka v
ďalšom obsahu návrhu uviedla, že účastníci konania uzavreli manželstvo z lásky v roku 2023 približne
po roku a štvrť známosti, v čase, keď bola navrhovateľka v 3. mesiaci tehotenstva, pričom spočiatku bol
vzťah a manželstvo účastníkov harmonický bez vážnejších konfliktov. Pred otehotnením navrhovateľka

pracovala ako učiteľka v špeciálnej základnej škole a neskôr ako riaditeľka materskej školy. Na
naliehanie manžela (odporcu), ktorý jej príjem považoval za zanedbateľný v porovnaní s jeho, sa však
vzdala svojej pomerne úspešnej pracovnej kariéry, aby sa mohla naplno venovať rodine a vytvoriť jej
stabilné prostredie. Približne v období po narodení maloletej I. začal odporca prejavovať extrémne
kontrolujúce správanie voči matke, ktoré zasahovalo do všetkých oblastí rodinného života. Kontroloval

ju pri starostlivosti o dieťa, direktívne zasahoval do jej rozhodnutí o výžive a dennom režime maloletej,
presadzujúc pri tom len jeho vlastný názor. Neustále vyžadoval od priam sterilnú čistotu v domácnosti,
pričom navrhovateľku neprimerane zaťažoval upratovaním ešte aj v pokročilom štádiu tehotenstva.
Jeho správanie bolo voči navrhovateľke často manipulatívne a vytváralo v domácnosti atmosféru
psychického tlaku a stresu. Za celkovú hlavnú príčinu rozpadu vzťahu účastníkov tak navrhovateľka

považuje manipulatívne správanie odporcu, ktoré sa prejavovalo neustálou kontrolou, neprimeranými
požiadavkami na domácnosť, zasahovaním do rozhodnutí navrhovateľky týkajúcich sa starostlivosti o
maloletú (napr. výživa) a v neposlednom rade aj psychickým nátlakom. Postupom času navrhovateľka
stratila akýkoľvek priestor pre sebarealizáciu a slobodné rozhodovanie. Napriek tomu sa navrhovateľka
snažila manželstvo zachrániť, v rámci čoho v júli 2025 navrhla odporcovi dočasné odlúčenie, čo

však odporca radikálne odmietol, a okamžite začal sám hovoriť už priamo o rozvode manželstva.
Po tomto rozhovore sa problémy medzi manželmi neustále prehlbovali, čo napokon vyvrcholilo až
odsťahovaním odporcu zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a maloletou dňa 17.09.2025 (J. XX
E.). Až do uvedeného dňa tak účastníci konania aj s maloletou žili v spoločnej domácnosti v prenajatom
štvorizbovom byte. V súčasnosti v danom byte žije navrhovateľka spolu s maloletou, pričom odporca

súhlasilstým,ženavrhovateľkaajsmaloletoumôžuvdanombyteostaťdokoncajanuára2026(vsúlade
s nájomnou zmluvou), a bude hradiť náklady na bývanie, čo však zároveň autoritatívne podmienil (a aj
naďalej podmieňuje) dodržiavaním jeho direktívnych podmienok, vrátane jeho direktívnych požiadaviek
o neprimerane dlhý styk s maloletou. Od odsťahovania sa odporcu tak účastníci konania hospodária
oddelene, avšak odporca disponuje výrazne vyššími finančnými prostriedkami a životným štandardom

než navrhovateľka, ktorá sa celodenne stará o maloleté dieťa. Čo sa týka starostlivosti o maloletú, od jej
narodenia zabezpečuje každodennú starostlivosť takmer výlučne, resp. primárne navrhovateľka, pričom
odporca sa ešte počas spolužitia v jednej domácnosti do rutinných úkonov bežnej starostlivosti zapájal
len sporadicky podľa vlastného uváženia. Maloletá tak má už v jej útlom veku vytvorenú prirodzene
silnú citovú väzbu na navrhovateľku, ktorá sa ešte viac prehĺbila po odchode odporcu zo spoločnej

domácnosti. Celková starostlivosť navrhovateľky o maloletú je zameraná na všestranný rozvoj maloletej,
kedy spoločne navštevujú krúžky („Rozumné hranie“ zameraný na motoriku, pohyb a myslenie, a
plavecký krúžok), často spolu trávia čas s rovesníkmi a rodinou, čím jej navrhovateľka vytvára stabilné,
láskyplné a podnetné prostredie, a venuje jej prakticky neustálu každodennú starostlivosť. Pokiaľ ide
o stretávanie sa odporcu s maloletou, navrhovateľka samozrejme nikdy nemala v úmysle odporcovi

bezdôvodne brániť v styku, naopak, realizáciu styku považuje za dôležitú v záujme rozvíjania vzťahu
odporcu s maloletou (vedomá si dôležitosti role otca v živote maloletej). Odporca však v súčasnosti
(najmä po jeho odchode zo spoločnej domácnosti) direktívne a nekompromisne trvá na styku v rozsahu
nepretržite po sebe nasledujúcich štyroch dní a štyroch nocí, ktorý rozsah však maloletá evidentne
nezvláda. Po dlhšom odlúčení od navrhovateľky sa totiž u maloletej prejavujú poruchy spánku, úzkosť,

plačlivosť a dokonca sebapoškodzovanie, čo na jednej strane potvrdzuje silnú citovú naviazanosť na
navrhovateľku, a na strane druhej zakladá aj dôvodnú obavu z vytvorenia separačnej úzkosti u maloletej
v prípade dlhých odlúčení od matky - navrhovateľky (v tom rozsahu ako navrhuje opakovane odporca -
otec).Navrhovateľkamápritomdôvodnépodozrenie,žeuvedenéprejavymôžusúvisieťajsodporcovýmprístupom k čisteniu zubov, ktoré vykonáva násilnou formou fixácie maloletej, s čím navrhovateľka
opakovane (ešte počas spolužitia v jednej domácnosti) nesúhlasila, pretože ako pedagogička vie, že
správnoucestoujedieťapostupnemotivovať,ainšpirovaťpríkladomrodičovavytváraťmutakbezpečný

vzťah k starostlivosti o zuby, a nie ho vystavovať traumatizujúcej skúsenosti v podobe násilnej fixácie.
Ako je už uvedené vyššie, účastníci konania spolu nežijú od 17.09.2025, od ktorého dátumu je medzi
účastníkmi spor o rozsahu styku otca s maloletou a výške výživného na maloletú, nakoľko odporca
podmieňuje plnenie si vyživovacej povinnosti a úhradu nákladov na bývanie navrhovateľky s dcérou
súhlasom navrhovateľky s jeho direktívnymi podmienkami. Navrhovateľka aj s maloletou sa tak po

odchodeodporcuzospoločnejdomácnostiocitlivsituácii,kedysúfinančneplnezávisléodvôleodporcu,
ktorý však za žiadnych okolností nemieni ustupovať od jeho direktívnych požiadaviek, ktoré sú v príkrom
rozpore s aktuálnym najlepším záujmom maloletej. Odporca totiž podmieňuje platenie nákladov na
bývanie a poskytovanie akýchkoľvek finančných prostriedkov (teda vrátane výživného) prijatím jeho
podmienok týkajúcich styku s maloletou, kedy odporca presadzuje styk s maloletou v rozsahu štyroch
po sebe nasledujúcich dní a nocí, čo však vzhľadom na nízky vek maloletej a jej silnú citovú väzbu na

navrhovateľku spôsobuje dieťaťu značný stres a psychickú nepohodu. Ako je totiž už naznačené vyššie,
po návrate od odporcu, najmä po prenocovaní u neho, maloletá prejavuje znaky úzkostného správania,
má poruchy spánku sprevádzané intenzívnym plačom a začala sa sebapoškodzovať udieraním si
hlavičky o podlahu, čo predtým nikdy nerobila (k preukázaniu uvedených alarmujúcich skutočností
navrhovateľka v prílohe tohto podania predkladá čestné prehlásenie jej sestry, ktorá bola svedkom

uvedených situácií a správania sa maloletej). Opísané konanie odporcu (v dôsledku ktorého je matka
doslova odkázaná na svojvôľu odporcu) stavia navrhovateľku v súčasnosti priam do existenčnej krízy,
pretože matkine aktuálne príjmy (rodičovský príspevok a prídavky na dieťa) nepostačujú na pokrytie
ani základných nákladov na bývanie a starostlivosť o maloletú na takej úrovni, na akú bola doposiaľ
zvyknutá (čo je pre navrhovateľku prvoradé, v dôsledku čoho sa domáha určenia výživného na maloletú

už neodkladným opatrením vo vyššie zmienenom konaní 29P/61/2025), a už vonkoncom nepostačujú
ani na pokrytie finančných nákladov čo i len na základné potreby samotnej navrhovateľky. Matka aj
s maloletou aktuálne (po odsťahovaní sa otca v septembri 2025) žijú v prenajatom 4 izbovom byte v
Bratislave, pričom aktuálna nájomná zmluva je uzavretá do konca januára 2026. Pravidelné mesačné
náklady navrhovateľky na ňu samotnú, domácnosť a starostlivosť o maloletú predstavujú nasledovné

položky : strava doma 400,- eur; oblečenie, obuv 100,- eur; drogéria, hygienické potreby 200,- eur;
lieky 50,- eur; spolu 750,- eur. Pravidelné mesačné náklady navrhovateľky na bývanie a domácnosť :
mesačné nájomné 1.800,- eur; telefón 60,- eur; auto PHM 150,- eur; spolu 2.010,- eur ( 1.005,-
eur/osoba). Maloletá I. C. : strava doma 500,- eur; oblečenie, obuv 200,- eur; drogéria, hygienické
potreby 300,- eur; poistka 50,- eur; spolu 1.050,- eur. Jednorazové výdavky navrhovateľky na maloletú :

plavecký kurz 200,- eur; krúžok „rozumné hranie“ 200,- eur; knihy, hračky 120,- eur; spolu 520,- eur.
Pravidelné + jednorazové výdavky na maloletú predstavujú mesačne spolu 1.093,- eur. Navrhovateľka
je aktuálne na rodičovskej dovolenke, s tým, že do septembra 2025 nemala oficiálny vlastný príjem,
nakoľko materskú oficiálne poberal odporca (ktorú následne preposielal navrhovateľke na účet, avšak
vždy v inej výške: 07/2024 – 362,- eur, 08/2024 – 865 eur, 09/2024 – 765 eur, 10/2024 – 837 eur,

11/2024 – 865 eur, 12/2024 – 837 eur, 01/2025 – 837 eur, 02/2025 – 600 eur, 03/2025 – 600 eur,
05/2025 – 686 eur, 06/2025 – 800 eur + 400 eur, 07/2025 – 600 eur, 08/2025 – 500 eur, 09/2025
– 500 eur). Počnúc mesiacom október 2025 jediný príjem navrhovateľky pozostáva z rodičovského
príspevku a prídavku na dieťa (spolu v sume 411 eur). Vzhľadom na vyššie vyčíslené pravidelné
výdavky navrhovateľky nie len na ňu samotnú, ale aj na maloletú I., je celkom evidentné, že tento

príjem navrhovateľky je na naplnenie bežných a základných životných potrieb navrhovateľky a maloletej
jednoznačne nepostačujúci. Navrhovateľka zároveň trpí zdravotnými problémami (porucha štítnej žľazy,
žije s jednou obličkou, následky po pôrode), ktoré si vyžadujú liečbu a zvýšenú starostlivosť. Odporca
podľa vedomosti navrhovateľky podniká ako spoločník v masážnom salóne, pričom podľa oficiálnych
výpisov z Obchodného registra SR je spoločníkom a konateľom vo viacerých spoločnostiach, konkrétne:

K. D. (spoločník aj konateľ), L. M. N. D. (spoločník), D. D. (spoločník aj konateľ), J., D. (jediný spoločník
aj konateľ), J. D., D. (spoločník aj konateľ), o čom svedčia priložené výpisy z Obchodného registra SR. V
tejto súvislosti navrhovateľka príkladmo v prílohe návrhu predkladá súdu účtovnú závierku spoločnosti L.
M. N. D., z ktorej je zrejmé, že aktíva tejto spoločnosti sa pohybujú nad hranicou 1.000.000 eur. Presnú
výšku príjmov odporcu navrhovateľka nepozná, avšak významná časť jeho príjmov pochádza z úrokov

za peniaze, ktoré požičiava tretím osobám v hotovosti, a taktiež z obchodovania s kryptomenami, kde
jeho prostriedky donedávna dosahovali takmer 1.000.000 eur (navrhovateľka má informácie, že odporca
obchoduje s kryptomenami cez E., C., A., A.). Životná úroveň rodiny počas trvania spoločnej domácnosti
bola mimoriadne vysoká, kedy bežné mesačné výdavky dosahovali približne 6.000 – 7.000 eur. Tietovýdavky zahŕňali nájom bytu vo výške 1.800,-eur, náklady na dve vozidlá značky BMW vo výške 2.000
– 2.500 eur a bežné životné náklady vo výške cca 2.500 eur. Odporca taktiež finančne podporuje svoju
vlastnú matku sumou 400 eur mesačne a nepravidelne aj jeho sestru. Po odsťahovaní zo spoločnej

domácnosti mu podľa vedomosti navrhovateľky pribudol náklad na prenájom vlastného bytu vo výške
cca 1.000 eur mesačne. V uvedených súvislostiach navrhovateľka k preukázaniu nadštandardných
majetkových pomerov odporcu predkladá tiež súdu fotografie peňažných hotovostných prostriedkov,
ktorými odporca (ešte počas spolužitia s navrhovateľkou) bežne disponoval v domácnosti. Je evidentné,
že sa jedná o značný obnos peňazí, čo rozhodne potvrdzuje argumentáciu navrhovateľky ohľadom

mimoriadne vysokých a nadštandardných majetkových pomeroch na strane odporcu. V zmysle § 71
zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná
na právnu existenciu manželstva. Vecná legitimácia na podanie návrhu na manželské výživné vzniká
manželovi v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, prípadne nie v dostatočnej
miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Nevyhnutným predpokladom súdneho
určenia manželského výživného je tak preukázanie skutočnosti, že životná úroveň jedného manžela

je nižšia, než životná úroveň druhého manžela. Cieľom zákonnej úpravy je teda zabezpečiť, aby
rozpadom spoločného hospodárenia nedošlo k neúmernému poklesu životnej úrovne toho manžela,
ktorý sa spravidla venuje starostlivosti o rodinu. Navrhovateľka má preto nárok na výživné v takej výške,
ktorá jej umožní zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň akú dosahuje odporca, a zároveň jej
zabezpečí finančnú nezávislosť od svojvoľného konania odporcu. V danom prípade je úplne evidentný

priepastný rozdiel medzi životnou úrovňou odporcu a navrhovateľky v neprospech navrhovateľky. Zatiaľ
čo odporca disponuje nadštandardnými príjmami a majetkom, navrhovateľka žije na hranici životného
minima, odkázaná na štátne dávky, hoci sa celodenne stará o spoločné dieťa manželov. Navrhovateľka
sa dokonca v dôsledku vyššie popísaného konania odporcu nachádza v situácii, kedy je odkázaná
na svojvôľu odporcu a zároveň nie je schopná z vlastných príjmov pokryť ani svoje základné životné

potreby, nieto ešte udržať životný štandard primeraný manželke úspešného podnikateľa. Za takýchto
okolností je nepochybné, že navrhovateľkou uplatnený nárok je dôvodný. Vzhľadom na príjmové a
majetkové pomery odporcu a potreby navrhovateľky (vrátane jej podielu na nákladoch na bývanie
a osobných potrieb), navrhovateľka považuje za primerané výživné na manželku vo výške 800 €
mesačne. Táto suma predstavuje len zlomok z príjmových možností odporcu, zatiaľ čo navrhovateľke

zabezpečí dôstojnú životnú úroveň porovnateľnú so životnou úrovňou odporcu. Navrhovateľka zároveň
navrhuje, aby súd v zmysle § 55 zákona o rodine zaviazal odporcu na náhradu trov konania, nakoľko
popísané pomery účastníkov konania sú v zjavnom nepomere v neprospech navrhovateľky, ktorá sa
navyše pred podaním tohto návrhu iniciatívne snažila predísť súdnemu konaniu, keď sa s odporcom
snažila dohodnúť na výživnom bez ingerencie súdu, čím sa snažila eliminovať vznik ďalších trov

súvisiacich so súdnym konaním. Pokiaľ by odporca akýmkoľvek spôsobom na žiadosť navrhovateľky
reagoval a aspoň čiastočne jej vyhovel, navrhovateľka by nemusela pristúpiť k podaniu tohto návrhu.
Z týchto dôvodov má navrhovateľka za to, že v danom prípade okolnosti nasvedčujú tomu, že je
spravodlivé, aby súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania. V intenciách popísaného skutkového
stavu je nepochybne rovnako potrebné, aby súd pomery účastníkov upravil aj prostredníctvom inštitútu

neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka je v súčasnosti vystavená priamemu ekonomickému
nátlaku zo strany odporcu a taktiež akútnej hrozbe straty bývania. Navrhovateľka zhrňujúco a doplňujúco
uvádza a zdôrazňuje nasledovné skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
Manželstvo strán je v hlbokej kríze a manželia od 17.09.2025 nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca
dňa 24.11.2025 v e-mailovej komunikácii oznámil navrhovateľke, že jednostranne a bez jej súhlasu

kontaktoval prenajímateľku bytu, v ktorom navrhovateľka s maloletou dcérou bývajú, a oznámil
ukončenie nájmu k 31.01.2026. Zároveň odporca explicitne uviedol, že jeho predchádzajúci sľub o
zabezpečení a hradení náhradného bývania už neplatí, pretože navrhovateľka nepristúpila na jeho
podmienky týkajúce sa striedavej starostlivosti o dieťa (4 dni u otca, 4 dni u matky). Odporca doslova
uviedol: „to platilo vtedy, ak by sme išli jeho navrhnutou dohodou ale keďže som sa rozhodla inak, padá

jeho sľub a bývanie nie je podporene.“ Taktiež uviedol, že navrhovateľka má ísť bývať k svojej matke
do malého bytu. K preukázaniu týchto skutočností navrhovateľka predkladá súdu príslušnú komunikáciu
s odporcom. Odporca celkom jednoznačne zneužíva svoju dominantnú finančnú pozíciu na vyvíjanie
nátlaku na navrhovateľku. Podmieňuje poskytovanie prostriedkov na základné životné potreby a bývanie
tým, že sa navrhovateľka podvolí jeho predstavám o výchove maloletej, ktoré sú však v rozpore s

najlepšímzáujmomdieťaťa(vzhľadomnavekapsychickýstavdieťaťa).Navrhovateľkajenarodičovskej
dovolenke s príjmom cca 411 eur (rodičovský príspevok + prídavky), zatiaľ čo jej osobné nevyhnutné
náklady sú cca 750 eur mesačne (bez bývania). Bez finančnej podpory manžela sa navrhovateľka ocitá
v stave hmotnej núdze, nie je schopná zabezpečiť si bývanie ani základnú výživu, čo priamo ohrozuje jejdôstojnosť a zdravie. Vzhľadom na agresívny a nátlakový postup odporcu (zrušenie nájmu, odmietnutie
podpory) neznesie vec odklad a je nevyhnutné, aby súd zasiahol formou neodkladného opatrenia.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložila rodný list maloletého dieťaťa,
sobášny list, návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 03.10.2025,
uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. 29P/61/2025-24 zo dňa 28.10.2025, odvolanie zo dňa
13.11.2025, čestné prehlásenie sestry navrhovateľky, nájomnú zmluvu zo dňa 26.01.2025, výpisy z
ORSR (K. D., L. M. N. D., D. D., J., D., J. D., D.), účtovnú závierku spoločnosti L. M. N. D. (2024),

fotografie bankoviek v domácnosti, Whatsappovú komunikáciu s odporcom.

5.1 Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 29P/61/2025-24 zo dňa 28.10.2025, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/193/2025-48 zo dňa 16.12.2025, súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej: I. C., nar.
XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky,

a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Stretávanie otca s maloletou upravil každý
nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do štvrtka do 18.30 hod., každý párny kalendárny
týždeň v stredu od 14.30 hod do 18.30 hod. a zároveň v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Matka je povinná maloletú na styk s otcom
riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v určenom čase v mieste svojho bydliska a otec je povinný po

skončení styku maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska V ostatnom rozsahu súd návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5.2 V odvolaní zo dňa 13.11.2025 voči uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 29P/61/2025-24
zo dňa 28.10.2025, ktoré bolo priložené k návrhu manželky na nariadenie neodkladného opatrenia

v tunajšom konaní, navrhovateľka ako odvolateľka zdôraznila, že to bol dokonca sám otec maloletej,
ktorý sám navrhol a bol ochotný platiť výživné na maloletú v sume 800,- eur a okrem toho jej bol ochotný
preplácať aj nájomné do sumy 1.200,- eur. Ďalej uviedla, že už len samotný fakt, že sám otec bol ochotný
platiťvýživnévovýške800,-eurnepochybneajednoznačnepotvrdzuje,že majetkovépomery,možnosti
a schopnosti otca mu evidentne umožňujú uhrádzať výživné minimálne v takejto výške, ak nie ešte

vo vyššej. V tejto súvislosti poukázala na e-mail zo dňa 15.10.2025, kde sám otec opätovne potvrdil
a explicitne uviedol, že: „Vždy som odobril výživné 800,- eur, ktoré považujem za dostačujúce a nájom
do 1.200,- eur budem preplácať.“ Podľa odvolateľky otec v mesiacoch september a október 2025 uhradil
výživné v sume 800,- eur.

5.3. V odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/193/2025-48 zo dňa 16.12.2025
sa uvádza: „Pokiaľ sa týka určenia výživného, tak v prejednávanej veci bolo osvedčené, že rodičia
maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 17.9.2025, kedy sa otec odsťahoval. Matka si následne dňa
3.10.2025 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáhala v konaní vo veci
samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorý návrh bol z konania vo veci samej

vylúčený na samostatné konanie. V odvolaní zo dňa 13.11.2025 uviedla, že otec na výživu maloletej
v mesiacoch september a október zaplatil po 800 eur. Odvolací súd tak má za to, že nebolo dôvodné
neodkladné opatrenie určením výživného nariaďovať, nakoľko v čase jeho nariadenia si otec svoju
vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plnil a výživa maloletej nebola ohrozená. Podľa čl. 16 ods.3 CSP v
konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu,

ktorá opravný prostriedok uplatnila. Keďže však odvolanie podala iba matka a nie je možné rozhodnúť
v súlade s citovaným článkom i ust. § 2 ods.1 CMP v neprospech odvolateľa, tak odvolací súd musel
uznesenie v napadnutej časti určenia výživného potvrdiť, pričom sa nezaoberal správnosťou výšky
určeného výživného.“
6. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu E. - C. J. vo zväzku X, ročník 2024,

na strane XX, pod por. č. XXX vyplýva, že maloletá I. C. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v E. - L., matke:
A. B. C., O. A., nar. X. XXXXXXX XXXX a otcovi: G. C., nar. XX.XX.XXXX.
7. Zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu E. - D. A. vo zväzku XX, ročník
2023, na strane XXX, pod por. č. XXX je zrejmé, že manželstvo navrhovateľky - matky: A. B. C., O. A.,
nar. X. XXXXXXX XXXX, a otca: G. C., nar. XX.XX.XXXX bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E. - D. A..

8. Čestným vyhlásením zo dňa 02.10.2025 sestra navrhovateľky F. C., O. O., nar. XX.XX.XXXX
vyhlásila, že počas opakovaných videohovorov, ktoré s navrhovateľkou mali denne aj niekoľkokrát
videla, že maloletá bola bez vyvolávajúcich faktorov náhle vo veľmi rozrušenom stave – výrazne
plakala, kašľala, hádzala sa o zem a opakovane si udierala hlavičku, i napriek tomu, že navrhovateľkapristupovala k maloletej láskavo. Maloletú až doteraz videla od jej narodenia denne cez videohovory a
aj osobne na návštevách vždy ako pokojné dieťa bez plačlivých až sebapoškodzujúcich prejavov. Z jej
pozorovania sa tieto prejavy a zmeny u maloletej začali objavovať až potom, ako sa ukončil vzťah medzi

navrhovateľkou a jej manželom.
9. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 26.01.2025 vyplýva, že je uzatvorená medzi prenajímateľom a manželom
navrhovateľky ako nájomcom na dobu určitú, a to do 31.01.2026 na 4-izbový byt nachádzajúci sa na
J. XX J. E.. Spolu s nájomcom sú byt oprávnené užívať aj manželka a maloletá. Výška nájomného za
užívanie bytu, pivnice, parkovacích státí a zároveň zálohu za odplaty za energie je 1.820,- eur mesačne.

Z priloženého príjmového pokladničného dokladu za nájom a depozit bytu na J. XX, E. je zrejmé, že
manžel uhradil sumu vo výške 6.370,- eur.

10. ZvýpisovzobchodnéhoregistranaspoločnostiK.D.(dvajaspoločníci),L.M.N.D.(trajaspoločníci),
D. D. (dvaja spoločníci), J., D. (jeden spoločník), J. D., D. (štyria spoločníci) vyplýva, že v daných
spoločnostiach je manžel navrhovateľky spoločníkom a v spoločnostiach K. D., D. D., J., D. a J. D., D.

aj konateľom.

11. Z účtovnej závierky spoločnosti L. M. N. D., zostavenej k 31.12.2024 vyplýva, že celkový majetok k
31.12.2024bol1.166.759,-eur.Spoločnosťnemátržbyzbežnejčinnosti(výnosyzhospodárskejčinnosti
sú nulové) a náklady sú najmä na služby a finančnú činnosť. Väčšina majetku je dlhodobý finančný

majetok – podielové cenné papiere v hodnote 1.031.250,- eur. Obežný majetok tvorí 135.509,- eur, z
toho 60.000,- eur dlhodobé pohľadávky, 513,- eur krátkodobé pohľadávky a 74.996,- eur peniaze na
účtoch a v pokladni. Výnosy z hospodárskej činnosti sú 0,- eur, náklady na hospodársku činnosť sú
1.200,- eur (služby), čo vytvára stratu z hospodárskej činnosti -1.200,- eur. Náklady na finančnú činnosť
sú 100,- eur (ostatné finančné náklady), výnosy z finančnej činnosti nie sú, takže strata z finančnej

činnosti je -100,- eur. Celková strata pred zdanením je -1.300,- eur, po zdanení (daň 340,- eur) je
výsledok hospodárenia -1.640,- eur. Spoločnosť funguje ako holding/investičná spoločnosť – má veľký
balík podielov (1.031.250,- eur), ale takmer nevyvíja vlastnú výnosovú činnosť.

12. V nedatovanej Whatsapp správe odporcu adresovanej navrhovateľke (printscreen zo dňa

25.11.2025 - č.l. 15 súdneho spisu) priloženej samotnou navrhovateľkou k návrhu sa uvádza: „Ahoj,
dnes som dostal od teba túto správu: „Ahoj v čase od 28.11-5.12 mám možnosť ísť s I. na dovolenku do
Bahrajnu. Keď sa vrátime späť bude ti umožnené naskočiť na režim, ktorý je zaužívaný.“ Podľa súdneho
rozhodnutia mám byť s I. 29.-30.11 a následne 3.-4.12, preto takúto dovolenku považujem za účelovú
a pokus o marenie môjho styku s dcérou....Ako posledné som ti chcel napísať, že som komunikoval

s majiteľkou bytu, ktorej som vo štvrtok oznámil, že najneskôr k 31.1. dôjde k odsťahovaniu. Ak budete
potrebovať s niečím pomôcť, rád pomôžem, samozrejme svoje veci si odpracem. Pani majiteľka ti bude
volať, aby sa dohodla na obhliadkach a dátumoch. Auto vezmem vo štvrtok na prezutie, dovtedy prosím
nejazdite, sú tam letné pneumatiky. Ďakujem za pochopenie.“ V ďalšej nedatovanej správe adresovanej
odporcovi navrhovateľka uvádza: „...K bytu...nevysťahujem sa kým nebudem mat náhradné bývanie.

S dcérou nemám kam íst. Pokiaľ nezabezpečíš iný byt ako si predostrel v predošlej dohode, musíme
tu ostať.“ Odporca reagoval nasledovne: „ok, to je zmluva na krátkodobý nájom, zisti si, čo to obnáša,
a môžete ísť k mame, myslím, že to aj prospeje, oddýchneš si troška...a áno dohody boli aj ponuky
z mojej strany všelijaké, všetko si odmietla a chcela ísť na súd, samozrejme dohode som stále otvorený
ale iniciatíva musí prísť z tvojej strany.“

13. Na tunajšom súd prebieha konanie pod sp. zn. 11Pc/65/2025 o návrhu manželky na určenie
výživného na manželku, ktoré dosiaľ nie je ukončené.

14. Na tunajšom súd prebieha konanie pod sp. zn. 29P/56/2025 o návrhu matky na úpravu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, ktoré dosiaľ nie je ukončené. Na tunajšom
súd prebieha tiež konanie pod sp. zn. 29P/88/2025 o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré dosiaľ nie je
ukončené.

15. Z lustrácie manžela v Sociálnej poisťovni vyplýva, že je od 25.9.2025 zamestnancom spoločnosti
D. D., kde dosahuje vymeriavací základ 1.300,-eur mesačne. Z lustrácie manželky v Sociálnej poisťovni
nevyplynuli údaje o vykazovaných vymeriavacích základoch od žiadneho zamestnávateľa.16. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy
prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

17. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18.Podľa§324ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),neodkladnéopatreniesúdnariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

24. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

25. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

26. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

27. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

28. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

29.Cieľomneodkladnýchopatreníjeprovizórna(dočasná)úpravapomerovúčastníkovkonaniascieľom
umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo
veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku

je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov
účastníkov konania. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá
nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd
vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by

umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto
sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého
súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe
využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne,a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby
sa zamedzilo jeho zneužitiu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto
smere má len navrhovateľ.

30. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a
majetkových pomerov povinného. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom (§ 366 CMP)
možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť povinnému platiť výživné len v nevyhnutnej miere.
Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti povinnému, ktorého

zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej
miere, aby výživa oprávneného nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah
výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem
prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje
v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného,
pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Navrhovateľ

musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná
mieratrebamaťnamyslitakúmieru,ktoráprispejekzabezpečeniuzákladnýchpotriebosobyoprávnenej
na výživné. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe osvedčených tvrdení navrhovateľa. Až

dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery účastníkov
konania, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.

31. Navrhovateľka požadovala upraviť neodkladným opatrením vyživovaciu povinnosť manžela ako
osoby vo vzťahu k nej povinnej platiť výživné s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona

o rodine. Pravidelné mesačné náklady na ňu samotnú, domácnosť a starostlivosť o maloletú deklarovala
nasledovne : strava doma 400,- eur; oblečenie, obuv 100,- eur; drogéria, hygienické potreby 200,- eur;
lieky 50,- eur; spolu 750,- eur. Ďalej uviedla pravidelné mesačné náklady na bývanie a domácnosť
nasledovne: mesačné nájomné 1.800,- eur; telefón 60,- eur; auto PHM 150,- eur; spolu 2.010,- eur (t.j.
1.005,- eur/osoba). Výdavky na maloletú dcéru navrhovateľka sumarizovala nasledovne: strava doma

500,- eur; oblečenie, obuv 200,- eur; drogéria, hygienické potreby 300,- eur; poistka 50,- eur; spolu
1.050,- eur. Jednorazové výdavky navrhovateľky na maloletú : plavecký kurz 200,- eur; krúžok „rozumné
hranie“ 200,- eur; knihy, hračky 120,- eur; spolu 520,- eur.

32. Jediný výdavok, ktorý navrhovateľka preukázala, je nájomné 1.820,- eur mesačne. Z nájomnej

zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá manželom ako nájomcom na dobu určitú, a to do 31.01.2026,
pričom z návrhu možno vyvodiť, že do ukončenia zmluvy nájomné reálne hradí manžel a aj v zmysle
zmluvy je výlučne on tým subjektom, od ktorého by sa prenajímateľ mohol domáhať úhrady prípadného
nedoplatku nájomného. V čase rozhodovania tunajšieho súdu (§ 217 CSP v spojení s § 234
ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP) teda navrhovateľka má zabezpečené bývanie zo strany manžela.

Pokiaľ aj ide o zabezpečenie bývania navrhovateľky od 1.2.2026, tak ona samotná v odvolaní zo
dňa 13.11.2025, podanom voči uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 29P/61/2025-24 zo dňa
28.10.2025, priloženom k návrhu v tunajšom konaní, poukázala na e-mail zo dňa 15.10.2025,
kde odporca potvrdil a explicitne uviedol, že: „Vždy som odobril výživné 800,-eur, ktoré považujem za
dostačujúce a nájom do 1.200,- eur budem preplácať.“ Ak teda aj navrhovateľka v návrhu tvrdila, že

odporca podmieňuje platenie nákladov na bývanie a poskytovanie akýchkoľvek finančných prostriedkov
(teda vrátane výživného) prijatím jeho podmienok týkajúcich styku s maloletou, tak uvedené ničím
nepreukázala (nevyplýva to ani z ňou predloženej Whatsapp komunikácie), naopak, aj vzhľadom na
právoplatnú úpravu styku odporcu s maloletou neodkladným opatrením Mestského súdu Bratislava II
č.k. 29P/61/2025-24 zo dňa 28.10.2025, ktoré bolo potvrdené aj odvolacím súdom, sa tento argument

javí ako nereálny.

33. Ostatné deklarované výdavky navrhovateľka ničím nepreukázala. Súd ich považuje aj za
nadhodnotené, a o to viac je nutná potreba ich preukázania. Súd síce nepovažuje za potrebné
preukazovať a dokladať každý pokladničný blok za každý jednotlivý výdavok týkajúci sa napríklad

stravy, ošatenia, obuvi či drogérie - tieto výdavky možno považovať za všeobecne známe. Keď však
navrhovateľka vyčíslila mesačné výdavky len na hygienické potreby v sume 200,-eur (popri výdavku
300,-eur mesačne na hygienické potreby maloletej dcéry), tieto nemožno považovať za adekvátne,
resp. zodpovedajúce zabezpečovaniu jej základných životných potrieb. Takýto výdavok považuje súd zavysoko nadhodnotený a je nutné ho osvedčiť, resp. preukázať, ak skutočne zodpovedá realite nutnosť
jeho vynakladania práve v uvedenej výške. Je tiež zrejmé, že aj výdavok na oblečenie/obuv v sume 100
eur mesačne na dospelú ženu, ktorá je aktuálne na rodičovskej dovolenke, t.j. nechodí každodenne do

práce a možno predpokladať, že primerané ošatenie a obuv už zaobstaranú má, nie je takým výdavkom,
ktorý by bolo nevyhnutné pravidelne mesačne vynakladať. Obdobne to platí o výdavku na stravu 400
eur mesačne (bez preukázania akýchkoľvek stravovacích či diétnych obmedzení navrhovateľky zo
zdravotných dôvodov), telefón 60,- eur mesačne (nie je zrejmé ani len to, čo tento náklad zahŕňa),
či na PHM 150,- eur mesačne, pričom z návrhu nie je zrejmé, z akého dôvodu vznikajú v súvislosti

s uspokojovaním základných životných potrieb navrhovateľky náklady v sume 150,- eur mesačne na
PHM, a pokiaľ tieto vznikajú v súvislosti so zabezpečovaním dopravy pre maloletú, tak ich nemožno
zohľadniť pri manželskom výživnom v konaní o neodkladnom opatrení. Neuniklo tiež pozornosti súdu,
že podľa správy odporcu z Whatsapp komunikácie (printscreen zo dňa 25.11.2025 č.l. 15 spisu) tento
mal zabezpečovať prezutie pneumatík na automobile zjavne užívanom navrhovateľkou, čo je tiež forma
plnenia vyživovacej povinnosti. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu uviedla, že trpí zdravotnými problémami

(porucha štítnej žľazy, žije s jednou obličkou, následky po pôrode), ktoré si vyžadujú liečbu a zvýšenú
starostlivosť, tak uvedené nijako nepreukázala. Aj výdavok na lieky 50 eur mesačne tak súd vyhodnotil
ako ničím neosvedčený.

34. Za situácie, keď opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

168/2025 Z. z. upravuje pre obdobie od 1. júla 2025 do 30. júna 2026 životné minimum pre plnoletú
osobu vo výške 284,13 eur mesačne, pričom navrhovateľka poberá rodičovský príspevok, ktorý je od
1.1.2026 upravenývovýške364,80eurmesačne,nemožnozozistenéhoskutkovéhostavubezďalšieho
vyvodiť záver, že aktuálny príjem navrhovateľky nepostačuje na pokrytie ani len jej základných potrieb,
resp. že jej nevyhnutné výdavky presahujú jej aktuálne finančné možnosti. V tejto súvislosti neunikla

pozornosti súdu tá skutočnosť, že navrhovateľka podľa ňou priloženej správy odporcu z Whatsapp
komunikácie mala v decembri 2025 cestovať aj s maloletou na dovolenku do Bahrajnu, čo vyvoláva
minimálne pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení, pokiaľ ide o jej finančnú situáciu, resp. indikuje to
predpoklad, že navrhovateľka disponuje aj inými finančnými prostriedkami, než je poberaný rodičovský
príspevok.

35. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že nemá objektívne preukázané pomery
navrhovateľky v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
t. j. tieto pomery nie sú ani len osvedčené. Navrhovateľka neosvedčila také okolnosti a skutočnosti,
ktoré by vyvodzovali jednoznačný záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti

odporcovi ako osobe povinnej na výživné platiť výživné na navrhovateľku neodkladným opatrením. Súd
opätovne poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s § 366 CMP nariadiť povinnému
na výživné platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Úprava nariadenia neodkladného opatrenia vo
vzťahu k výživnému je koncipovaná tak, že takéto neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy,
ak je preukázateľne ohrozená výživa osoby oprávnenej na výživné a aj v takom prípade sa výživné

určuje len v nevyhnutnej miere. Navrhovateľka neosvedčila také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
určiť výživné neodkladným opatrením. Súd má zato, že výživa navrhovateľky nie je ohrozená, a to
aj vzhľadom na poberaný rodičovský príspevok a tiež ochotu povinného na výživné hradiť náklady
na nájomné do sumy 1.200 eur mesačne na navrhovateľku aj maloletú, načo poukazovala samotná
navrhovateľka v odvolaní zo dňa 13.11.2025 a čo jej umožňuje zabezpečiť si primerané bývanie. Súd

sa nemohol stotožniť s tvrdením navrhovateľky v návrhu, kde uviedla, že „odporca explicitne uviedol,
že jeho predchádzajúci sľub o zabezpečení a hradení náhradného bývania už neplatí“, pretože tento
záver nemožno bez ďalšieho vyvodiť z ňou predloženého prinscreenu zo dňa 25.11.2025 z Whatsapp
komunikácie s odporcom, a to minimálne z dôvodu absencie datovania správy a tiež nejasnosti
celkového kontextu predmetnej komunikácie účastníkov.

36. Súd preto dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, preto
návrhnavrhovateľkyvcelomrozsahuzamietol.Záveromsúdodporúčanavrhovateľke,abysadotermínu
pojednávania vo veci samej pokúsila s manželom o zmierne riešenie s využitím mediácie, a to za účelom
uzatvorenia zmieru o výživnom na manželku, keď manželia najlepšie poznajú svoje osobné, zárobkové

a majetkové pomery.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.Poučenie:

11Pc/67/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde

Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.