Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207599
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Gazdík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2119207599.6

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: A. B. A. C. D., E.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XX, G.,
XXX XX C. A., právne zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom Hlavné námestie 7,
Nové Zámky, proti žalovanej: A. E. H., E.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXX/XX, J., právne zastúpená:
POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., Hurbanovo nám. 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 06,
IČO: 50 568 124, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.09.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd vo
výroku I nariadi žalovanej povinnosť za svoje nepravdivé výroky (špecifikované v žalobe) zasahujúce

do osobnostných práv, do súkromia, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a do dobrého mena
žalobcu ospravedlniť sa žalobcovi a to tak, že v tlačenej podobe v žalobe špecifikovaných denníkov
zverejní na vlastné náklady text ospravedlnenia presne špecifikovaný v žalobe. Vo výroku II uloží
žalovanej povinnosť zdržať sa ďalších vyjadrení na adresu žalobcu vo verejnom priestore, najmä
v printových médiách, v elektronických médiách, vrátane ich blogov, zverejňovaním nepravdivých
a hodnotiacich výrokov, úsudkov a názorov na sociálnych sieťach a zdržať sa ďalšieho zasahovania do

osobnostných práv žalobcu akoukoľvek inou formou verejných vyjadrení alebo inými prostriedkami. Vo
výroku III uloží žalovanej povinnosť odstrániť z webového portálu K. prevádzkovaného spoločnosťou
E. C., L. blogy bližšie špecifikované v žalobe. Vo výroku IV uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 15.000 eur ako primerané finančné zadosťučinenie za neoprávnený zásah do jeho osobnostných
práv a vo výroku V uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že je po skutkovej stránke zmätočná a po právnej
stránke nie je spôsobilá založiť obmedzenie práv žalovanej. Po právnej stránke poukázala na
to, že vyjadrenia žalovanej sú prípustné, majú svoj skutkový základ a spĺňajú všetky kritériá na
prednes vykonaný vo verejnom priestore podľa kritérií judikatúry Ústavného súdu a ESĽP, žalovaná je
privilegovaným subjektom, ktorému je priznaná zvýšená ochrana slobody prejavu a ústavného práva
na nerušený výkon funkcie a vyjadrenia a prednesy žalovanej majú svoj overiteľný skutkový základ, sú

hodnotiacimi úsudkami postavenými na overiteľných faktoch a kde by aj vykazovali znaky skutkového
tvrdenia, sú pravdivé a primerané. Žalobca svoje tvrdenia nepreukazuje a teda neunáša dôkazné
bremeno. Žalovaná odmietla nárok žalobcu v celom rozsahu, nakoľko v časti I žalobného nároku ide
o neprípustný zásah do ústavných práv žalovanej, v časti II a II ide o neproporcionálny zásah do slobody
prejavu a v časti IV ide o neprimeraný nárok, voči ktorému vzniesla aj námietku premlčania.

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.11.2025 v deň pojednávania zobral svoju žalobu späť v
celom rozsahu, čo odôvodnil tým, že k vytýčeniu prvého pojednávania došlo po viac ako šiestich rokochod jej podania a vzhľadom na charakter žaloby, žalovaný nárok plynutím času stratil pre jeho osobu
význam, ktorý mal v čase podania. K späťvzatiu doložil nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 580/2024,
ktorý označil za dôvod hodný osobitného zreteľa na postup súdu podľa ust. § 257 CSP.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu, súd v súlade s citovaným
zákonným ustanovením konanie zastavil. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol v zmysle § 146
ods. 1 druhá veta CSP potrebný, nakoľko ku späťvzatiu prišlo pred prvým pojednávaním.

12.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniapodľa§256ods.1CSPjesúdpovinnývždyskúmať,
či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotného, preto je irelevantné, či išlo o dôvodne podanú žalobu.
Pri zastavení konania teda súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, ale
či späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej.

13. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
správania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku

alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

14. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre

možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).

15. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP neskúmal, či by
bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, resp. či žaloba bola podaná dôvodne z hľadiska
hmotného práva, nakoľko toto by vyžadovalo vykonanie dokazovanie v rozsahu ako vo veci samej, ale
s poukazom na vyššie uvedené súd skúmal z procesného hľadiska, či sa žalovaná zachovala v zmysle
žalobného petitu.

16. Po posúdení danej veci z procesného hľadiska súd potom dospel k záveru, že žalobca nezobral
žalobu späť preto, že by žalovaná splnila to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, ale že žalobu zobral
späť na základe vlastného rozhodnutia, čím zavinil zastavenie konania. Argument žalobcu, že v danomprípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, nakoľko nálezom Ústavného
súdu sp. zn. II. ÚS 580/2024 zo dňa 29.01.2025 bolo rozhodnuté, že základné právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené súd nebral do úvahy vychádzajúc pritom

z ustálenej judikatúry, kedy aj v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, I. ÚS 469/2013 „aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2000). Použitie uvedeného ustanovenia musí
vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu.

Nepriznanie náhrady nákladov konania nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim
význam rozhodovania o určitom nároku (podobne R 23/1989).“

17. O náhrade trov konania žalovaného potom rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko

žalobca zobral žalobu späť z iného dôvodu, ako pre správanie žalovanej, preto procesne zastavenie
konania zavinil žalobca. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).