Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106370
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106370.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DONIVO INVEST
s. r. o., so sídlom Sládkovičova 27/A, Banská Bystrica, IČO: 51 464 781, zastúpeného: Advokátska
kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, Banská Bystrica, proti žalovanému: Obec Badín,
so sídlom Sládkovičova 110/4, Badín, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci vedenej
žalovaným pod č. k. S2022/00142 a na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, v konaní o

kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sa/2/2023-63 z
19. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
26Sa/2/2023-63 z 19. apríla 2024 a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 21. novembra 2023 sa žalobca domáhal uloženia

povinnosti žalovanému, aby konal a rozhodol v konaní vo veci žalobcu o návrhu na vydanie územného
rozhodnutia č. j. S2022/00142 v lehote 7 dní od doručenia uznesenia. Zároveň sa domáhal primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že vo veci konal a rozhodnutie vydal.

3. Žalobca sa na výzvu Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd") vyjadril, že po podaní
žaloby vydal žalovaný rozhodnutie, čím odpadli dôvody pre konanie proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, ale žaloba bola podaná dôvodne. Pripomenul, že okrem odstránenia nečinnosti sa domáhal aj
primeranéhofinančnéhozadosťučinenia.Vtomtopodanínavrholprvýmvýrokompodľa§248Správneho
súdneho poriadku (ďalej „SSP") zastaviť konanie v časti o žalobnom návrhu podľa § 242 ods. 1
SSP; druhým výrokom konštatovať, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000,- eur v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia; a tretím výrokom
priznať náhradu trov konania.
4. Správny súd uznesením č. k. 26Sa/2/2023-63 z 19. apríla 2024 (ďalej „napadnuté uznesenie")
rozhodol výrokmi formulovanými takto:
„I. Konanie v časti o žalobnom návrhu podľa § 242 ods. 1 prvá veta správy zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania."

5. V odsekoch 1 - 3 odôvodnenia správny súd sumarizoval priebeh konania. Potom nasledovala (opäť
s duplicitným označením ako bod 3) citácia § 6 ods. 1 SSP, ďalej v bode 4 text: „Podľa § (1) Žalobca
sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom
konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať
aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. 3

SSP žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom.
Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správnysúd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo
veci samej."; potom správny súd citoval znenia § 99 písm. a), § 170 písm. b), § 175 ods. 1 SSP. V bode 8
uviedol: „Nakoľko žalobca vzal späť žalobu pred rozhodnutím vo veci, správny súd s poukazom na ust. §

99 písm. a) SSP v spojení s § 63 SSP konanie zastavil."; napokon v bode 9: „O trovách konania správny
súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Správny súd nezistil podmienky
pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 171 SSP."

6. Žalobca (sťažovateľ) podal kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal zrušenie napadnutého uznesenia a
vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

7. Tvrdil, že došlo k vadám podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) SSP.

8. Namietal, že výrok I. napadnutého uznesenia je nezrozumiteľný a zjavne nevykonateľný. Podľa

sťažovateľa správny súd nevenoval koncipovaniu uznesenia náležitú pozornosť, pretože výrok je
nezrozumiteľný a odôvodnenie uznesenia je nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Poukázal na to, že bod 4
odôvodnenia je skompilovaný z nezrozumiteľných viet, kde absentuje číslo paragrafu alebo označenie
zákonnej normy; považoval takto koncipované rozhodnutie za arbitrárne. Požadoval, aby ho súd zrušil a
nahradilrozhodnutím,ktorébudeformulovanézrozumiteľne,vsúladesozákonom azároveňgramaticky

aj obsahovo správne.

9. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia poukázal sťažovateľ na to, že okrem odstránenia
nečinnosti sa domáha aj primeraného finančného zadosťučinenia, ale súd napadnutým uznesením
rozhodoval len o žalobnom návrhu podľa § 242 ods. 1 prvá veta SSP a nerozhodoval o celom žalobnom

návrhu, ktoré je ešte predmetom prebiehajúceho konania.

10. Tiež tvrdil, že súd pri rozhodovaní o trovách postupoval v rozpore s § 171 ods. 1 SSP a nezohľadnil,
kto z účastníkov konania zavinil zastavenie časti konania, ani skutočnosť, že napadnuté uznesenie nie je
konečným rozhodnutím o žalobnom návrhu. Žaloba bola podľa sťažovateľa (s poukazom na nečinnosť

žalovaného) podaná dôvodne. Podľa sťažovateľa až po podaní žaloby na správny súd vykonal žalovaný
úkony smerujúce k meritórnemu prejednaniu veci. Preto bol výrok II. podľa sťažovateľa dôsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci a bol arbitrárny, ak súd aplikoval § 170 písm. b) SSP v spojení
s § 175 ods. 1 SSP bez zohľadnenia § 171 SSP.

11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol jej zamietnutie. Tvrdil, že stavebné konanie
prebiehalo kontinuálne, a rozhodnutie žalovaného nebolo dôsledkom žaloby. Za dôkaz považoval to,
že vydal rozhodnutie ešte predtým ako správny súd doručil výzvu na vyjadrenie k žalobe. Iný záver o
trovách by podľa neho znamenal meritórne skúmanie veci; zdôraznil, že konanie bolo zastavené.

12. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd")
ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 449 SSP), v
zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná

(§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

13. Kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie ako celok, pričom zohľadnil sťažnostné body voči
jeho jednotlivým výrokom i častiam odôvodnenia.

14. Vo vzťahu k zneniu samotného výroku I je možné konštatovať, že s ohľadom na obsah žaloby a
procesné úkony súdu sa dá s vysokou pravdepodobnosťou vyrozumieť, kde nastala pri jeho formulácii
chyba, a čo správny súd mienil týmto výrokom dosiahnuť. V zásade po nahradení slova „správy" slovami
„Správneho súdneho poriadku" by výrok I. nepôsobil zmätočne. Lenže pri zohľadnení odôvodnenia

uznesenia nie je jasné, na základe ktorého ustanovenia SSP správny súd takto rozhodol, a aké účinky
mu sám pripisoval.15. Sťažovateľ totiž vo svojom vyjadrení navrhol zastavenie konania vo vzťahu k žalobnému návrhu
podľa § 242 ods. 1 prvá veta SSP (teda na odstránenie nečinnosti), ale navrhoval to s poukazom na
§ 248 SSP, čo je osobitné ustanovenie pre tento typ žaloby, a ktorého hypotézou je, že žalovaný po

podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť. Naproti tomu správny súd v bode 8 odôvodnenia napadnutého
uznesenia uviedol, že žalobca vzal späť žalobu, a preto zastavil konanie podľa § 99 písm. a) SSP.

16. Tento nesúlad je sprevádzaný zmätočnou citáciou v bode 4 odôvodnenia, kde (bez zrozumiteľného
označenia jednotlivých ustanovení) súd v podstate skombinoval znenia § 241 ods. 1 a § 63 SSP, ktoré

spolu neveľmi súvisia. Výrok I. napadnutého uznesenia tak nie je ani bezchybne formulovaný, ani riadne
a zrozumiteľne odôvodnený s ohľadom na priebeh súdneho konania. Po oboznámení sa s takýmto
odôvodnením nemôže byť účastníkom konania zrejmé, či má súd za to, že došlo k späťvzatiu žaloby
a konanie ako celok považuje za skončené, alebo či súd aplikoval § 248 SSP (ktorý nijako v celom
uznesení nespomenul). V takom prípade by malo konanie pokračovať v časti o požadovanom finančnom
zadosťučinení. O tom sa však správny súd ani náznakom nezmienil.

17. Túto nejasnosť potom správny súd umocnil tým, že rozhodol výrokom II., že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd sa nevysporiadal so stručnou argumentáciou
sťažovateľa z vyjadrenia, kde poukazoval na to, že žalovaný konal až po podaní žaloby, čo zjavne malo
smerovať k tomu, že jeho žaloba bola podaná dôvodne, s očakávanou implikáciou priznania náhrady

trov konania.

18. Taktiež sťažovateľ správne poukázal na to, že správny súd mal o nároku na náhradu trov konania
rozhodovať až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 1 SSP). Pretože konanie o oboch
žalobných návrhoch podľa § 242 ods. 1 SSP prebiehalo spoločne a žiadna časť konania nebola vylúčená

na samostatné konanie, napadnutým uznesením sa konanie nekončilo. Preto je možné uzavrieť, že
1/ buď je takýto výrok o trovách prejavom nesprávneho právneho posúdenia procesných úkonov a
právnych skutočností, ktoré v konaní nastali, zo strany súdu, teda že správny súd naozaj považoval
konanie ako celok za skončené v dôsledku späťvzatia žaloby, ako bolo popísané vo vzťahu k výroku
I., alebo 2/ správny súd o nároku na náhradu trov rozhodol predčasne. V oboch eventualitách ide o

nezákonný postup, a navyše výrok II. nie je ani riadne odôvodnený.

19. S ohľadom na popísané nedostatky napadnutého uznesenia a jeho celkovú zmätočnosť kasačný súd
uzavrel, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods.
1 písm. f) SSP, a preto ho podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie.

20. Správny súd bude povinný opätovne posúdiť jednotlivé procesné úkony a právne skutočnosti
významné pre konanie a zvoliť ďalší procesný postup v konaní. V prípade, že vydá opäť uznesenie
o zastavení (časti) konania, bude povinný jeho výrokovú časť precízne formulovať, a primerane a
zrozumiteľne ho odôvodniť.

21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.