Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 13Sas/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100382
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr.
OndrejomKrempaským,advokátomsosídlomMierová48/B,82105Bratislava,protižalovanej:Sociálna
poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 27. júna
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
z 27. júna 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – A. z 29. marca 2023 Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalej aj „prvostupňový orgán“) podľa § 112, § 65, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „ZSP“)
zamietla žalobcovu žiadosť o prepočet starobného dôchodku z 22. decembra 2022. Z odôvodnenia

vyplýva, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 8. júna 2021 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok
od 24. februára 2021 podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. Dôchodkový vek žalobca
dovŕšil podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení vo veku 62 rokov a osem mesiacov,
dňa 24. februára 2021. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok bola žalobcovi zhodnotená celá
preukázaná doba dôchodkového poistenia zo všeobecného systému dôchodkového poistenia v rozsahu
16 rokov a 352 dní dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1
zákona o sociálnom poistení. Po vzniku nároku na starobný dôchodok bola žalobcovi suma starobného

dôchodku zvýšená od 1. januára 2022 za obdobie dôchodkového poistenia získaného od 17. marca
2021 do 31. marca 2021, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11. marca 2022. Ďalej prvostupňový orgán
uviedol, že žalobcovi bol od 1. apríla 2021 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“). Podľa preukázaného skutkového stavu výkon
zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení
doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa

článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Poukázal, že doba
služby - funkcia colník od 1. augusta 1992 do 31. marca 2021 a základná vojenská služba od 3. apríla
1978 do 31. marca 1980 bola žalobcovi zhodnotená v plnom rozsahu pre výsluhový dôchodok.2. Na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej (ďalej len „druhostupňový orgán“) ako orgán
príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP, vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č.
XXX XXX XXXX X z 27. júna 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietol

odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3.Druhostupňovýorgánvodôvodnenísvojhorozhodnutiazopakovalpriebehadministratívnehokonania,
ako aj skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, v zhode s tým, čo uviedol už
prvostupňový orgán. Poukázal, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdilo v písomnosti zo

7. marca 2023, že žalobca bol v služobnom pomere v období od 3. apríla 1978 do 31. marca 1980
(ZVS) a od 1. augusta 1992 do 31. marca 2021 (colník/ozbrojený príslušník), pričom v uvedenom období
nebolo zamestnanie žalobcu - funkcia colník zaradená v rezortných zoznamoch do I. alebo II. pracovnej
kategórie a funkcia colník nebola zaradená ani do I. alebo II. kategórie funkcií. Prezentoval názor, že
zásady hodnotenia doby výkonu služobného pomeru a hrubých zárobkov dosiahnutých počas jeho
trvania sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 ZSP zachovávajú nároky zo zaradenia doby

služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok,
ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Poukázal, že poistencovi, ktorý
vykonával činnosť colníka bola na nárok a určenie sumy výsluhového dôchodku zhodnotená aj doba
zamestnania v pracovnom pomere, ktorá nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie a ktorá
s účinnosťou od 1. júla 2002 je dobou služby podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. Na

účely posudzovania nároku na starobný dôchodok a určovania jeho sumy poistencom, ktorých doba
zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby, nebola zaradená do I. a/alebo II. pracovnej kategórie, sa
za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 alebo § 255 ods. 5 ZSP považuje aj doba služby,
ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č.

328/2002 Z. z. Výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií,
preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu
dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

4. Doba služby žalobcu - funkcia colník od 1. augusta 1992 do 31. marca 2021 a základná

vojenská služba od 3. apríla 1978 do 31. marca 1980 mu bola zhodnotená v plnom rozsahu pre
výsluhový dôchodok, a preto na nárok na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené len obdobie
dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a na určenie sumy
dôchodku boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na
základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového poistenia,

priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, okrem
doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok.

II. Žaloba a jej dôvody

5. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca včas žalobu zo 4. júla 2023 a žiadal,
aby súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na
ďalšie konanie. Namietal, že žalovaná aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128,
ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), ktorá
jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z

nej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec.
Považoval právne posúdenie veci žalovanou za rozporné s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a
§ 63 ZSP, nezodpovedajúce skutkovému stavu ani listinným dôkazom, ktoré sú založené v dávkovom
spise a z ktorého pri rozhodovaní žalovaná aj prvostupňový orgán vychádzali. Poukázal, že dosiahol
dôchodkový vek 62 rokov a 8 mesiacov dňa 24. februára 2021 a jeho celková doba poistenia ku dňu

dosiahnutia dôchodkového veku bola 47 rokov a 236 dní už pri rozhodovaní o priznaní starobného
dôchodku (16 rokov a 352 +30 rokov a 249 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie
16 rokov a 249 dní, z ktorej vychádzala žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku. V dôsledku
nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery poisťovne
uvedené v odôvodnení nesprávne. Žalobca tiež poukázal, že nemôže byť sporné, že splnil obidve

zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol
dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov, ako aj nemôže byť sporné, že žalovaná pri určovaní výšky
starobného dôchodku nevychádzala z celej doby dôchodkového poistenia. Považoval právny názor
žalovanej za rozporný s § 274 ZSP ako aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaná s poukazom na citovanéustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových
dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. Bol toho názoru, že ani z jedného rozsudku
nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaná založila svoje rozhodnutie. Žalobca podporoval svoj

právny názor rozsudkami NS SR sp. zn. 7So/138/2011 ako aj sp. zn. 10So/59/2014, z ktorých v žalobe
aj citoval. Žalobca následne v žalobe uviedol ďalšie rozsudky NS SR, ktoré sa majú týkať rovnakých
skutkových a právnych vecí, ako je prejednávaná vec, ako aj rozsudky krajských súdov. Bol preto toho
názoru, že žalovaná celkovú dobu dôchodkového poistenia posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na
ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014

z 15. apríla 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na
všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale
aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak
posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu o ustanovenie § 274 ZSP a nedá sa z neho odvodzovať
iný spôsob posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t.j. vyvodzovať z
toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených

do I. alebo II. kategórie činnosti. Považoval preto za nesprávny záver žalovanej, že ak nebol žalobca v
období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný výsluhový
dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť obdobie
trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 22. januára 2024 navrhla súdu, aby správnu žalobu zamietol.
Zhrnula priebeh administratívneho konania, pričom žalobné námietky považovala za totožné s dôvodmi
žalobcovho odvolania. Zotrvala na právnom posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedený

v napadnutom rozhodnutí.

7. Žalobca vo svojej replike zo 7. februára 2024 zotrval na dôvodoch žaloby, pre ktoré považuje
rozhodnutia žalovanej za nezákonné. Poukázal, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť NS SR, na
ktorú v podanej žalobe poukázal a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá

vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje
ináč, ako u výsluhových dôchodcov v týchto kategóriách. Žalovaná podľa názoru žalobcu prehliada tú
skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., bol žalobca poistencom sociálnej poisťovne.
Prijatím tohto zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového
poistenia. Prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú

dobupoistenia,počasktorejbolžalobcavslužobnompomere.Poukázal,žežalovanástotožňujecelkovú
dobu dôchodkového poistenia s dobou poistenia hodnotenou pri posudzovaní nároku na výsluhový
dôchodok. Zdôraznil, že § 274 ZSP o ktorý opiera žalovaná svoje závery, nie je ustanovenie, na základe
ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale ide o ustanovenie, ktoré výsluhovým
dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku.

8. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

9. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.11. Podľa § 1 ods. 3 ZSP tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych

vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých
sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak

nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

13. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a,

ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie
dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa
určí podľa prílohy č. 3b.

14. Podľa § 255 ods. 5 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby

policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto
obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
sa zachovávajú.

16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol
ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť

11.01.1991);akmáaleboakbymalainakchránenáosobanároknadávkuustanovenúvtomtoDohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

17. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že pôvodne bola predmetná vec pridelená
náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa, následne v dôsledku personálnej zmeny

obsadeniasúdusudcamiboladňa31.októbra2023náhodnýmvýberompridelenádosamosudcovského
oddelenia 17Sa.

18. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh
administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase

právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134
ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP
pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

19. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na

jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

20. Na pojednávaní účastníci konania vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach
prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Právny zástupca
žalobcu žiadal zrušiť rozhodnutia žalovanej oboch stupňov a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poverenázástupkyňa žalovanej považovala rozhodnutia oboch stupňov za správne a zákonné a žiadala žalobu
zamietnuť.

21. V rámci súdneho prieskumu po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom
pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky zo 7. marca 2023, o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 1.
apríla 2021 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a o nezaradení funkcie colníka do I. ani do II. pracovnej
kategórie podľa rezortných zoznamov, správny súd zistil, že zhodnotená doba výkonu služby, ktorú

potvrdil Colný úrad Bratislava pod č. XXXXX/XXXX z 29. marca 2021, je doba trvania služobného
pomeru colníka od 1. augusta 1992 do 31. marca 2021, a doba výkonu základnej vojenskej služby
alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom od 3. apríla 1978 do 31. marca
1980 (ďalej len „doba výkonu štátnej služby“), pričom celková započítaná doba výkonu štátnej služby
pre nárok na výsluhové zabezpečenie činí 30 rokov a 249 dní.

22. Správny súd sa tiež oboznámil s rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011
z 15. augusta 2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013)
a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28. júna
2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23. februára 2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa 28. februára 2018 a sp. zn.

7Sk/31/2018zodňa29.októbra2019,tiežsrozsudkamikrajskýchsúdovvobdobnejvecivychádzajúcimi
z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR na ktoré poukazoval žalobca vo svojej žalobe a aj s judikatúrou
Ústavného súdu SR ako sú rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS
243/05 a IV. ÚS 481/2011-19.

23. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenia sumy starobného dôchodku
podľa ZSP zhodnotená doba výkonu štátnej služby (zaradená v III. pracovnej kategórii), ktorá bola
následne zhodnotená v rozsahu celkom 30 rokov a 249 dní pre výsluhový dôchodok priznaný mu
od 1. apríla 2021. Z Osobného listu dôchodkového poistenia ako prílohy rozhodnutia z 8. júna 2021,
ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby

dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu štátnej služby (a to časť tejto doby služby
získanú k 24. februáru 2021, t.j. ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok) a nehodnotila ju pre nárok
a určenie sumy starobného dôchodku. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 16
rokov a 352 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ku dňu vzniku nároku žalobcu
na starobný dôchodok, k 24. februáru 2021.

24. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd
poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého
„primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či
poisteniebolozískanévosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia(ktorýsavyčlenilzovšeobecného

systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

25. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby výkonu štátnej
služby (následne zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku) do obdobia dôchodkového poistenia,
pre účely posúdenia nároku žalobcu a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 a nasl.

ZSP. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny súd vychádzal aj z relevantných rozhodnutí NS SR
v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax.

26. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj
osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení

dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre
účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú

poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. A teda pri porovnaní rozsahu poistného
krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorázabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu
služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).

27. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za
obdobiedôchodkovéhopoisteniapodľazákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,ktoréjevýznamné

pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného

dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

28.Správnysúdkonštatuje,žeprávneposúdenievecižalovanou,sodkazomna§274ZSP jenesprávne

a takým je aj konštatovanie, že rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov,
ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto
výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo
zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže
nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových

dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie,
dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení,
tzn. v oboch poistných systémoch.

29. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne

založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií
v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť
vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu
navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je
viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v

rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z.z..“

30. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie
dôchodkového veku (odkaz žalovanej na § 274 ZSP), so započítateľným obdobím dôchodkového
poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS
SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je preto potrebné
zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol

a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá
po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového
poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu
starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

31. Výklad a aplikácia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP žalovanou a jej záver, že doba poistenia
získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely
starobného dôchodku podľa ZSP, t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú teda nesprávne.
Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach
dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí

a stanovísk pod č. R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka
z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona osociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a
určenie jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení.

32. Správny súd preto dospel k záveru, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok
podľa § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 ZSP, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť
celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme
sociálneho poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodku, t.j. k 24. februáru 2021 a priznať mu
za celú túto dobu starobný dôchodok (nekrátený). Následne, ku dňu priznania výsluhového dôchodku,

t.j. k 1. aprílu 2021 bolo potrebné opätovne prepočítať výšku starobného dôchodku tak, že žalobcovi
by bola opätovne zhodnotená celá doba dôchodkového poistenia (obdobie získané vo všeobecnom
a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia), a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia
by bola vypočítaná teoretická výška dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila po zhodnotení celej doby
dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme, od ktorej by bola odpočítaná podľa
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 suma starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila len za obdobie

dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového
zabezpečenia. Žalobcovi by potom vznikol od 1. apríla 2021 nárok na starobný dôchodok vo výške,
ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok
v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou
dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky,

pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej
dávky.

33. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na
starobný dôchodok a jeho výšku podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané

v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo
zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy
Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté
v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový
vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok
a následného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby
vrátane vymeriavacích základov, získané v osobitnom systéme, ktoré boli následne hodnotené pre
účely priznania výsluhovej dávky. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pri rozhodovaní
o žiadosti žalobcu o prepočet starobného dôchodku vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia

získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie,
vrátane prvostupňového rozhodnutia, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

34. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta sumu priznaného starobného dôchodku
podľa § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu ako i zárobky dosiahnuté

v rozhodujúcom období, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 24. februáru 2021
a vypočíta výšku starobného dôchodku (od 24. februára 2021 ešte nekráteného, keďže žalobcovi
nebola priznaná v tom čase dávka výsluhového zabezpečenia). Následne prepočíta výšku starobného
dôchodku ku dňu priznania výsluhového dôchodku, t.j. k 1. aprílu 2021, s tým, že vypočíta teoretickú
sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového

poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“
sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových
a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby
žalobcu pre výsluhový dôchodok, túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky.

35. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z dôvodov podľa §
191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie
v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového
správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj
prvostupňové rozhodnutie.

36. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.37. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1
SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).