Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 29Sa/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100593
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100593.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. – A.
XXX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Michaela Pagáčiková, advokát, so sídlom Radlinského 47, 026
01 Dolný Kubín, IČO: 42 221 200, proti žalovanému: Okresný úrad Dolný Kubín, odbor katastrálny, so
sídlom Obrancov mieru 1774/12, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Banskej Bystrici u k l a d á žalovanému – Okresný úrad Dolný Kubín, odbor katastrálny,
povinnosť konať v konaní vedenom pod č. Z-646/2024 o vykonanie záznamu k nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXXX, parcely registra „D.“ E., evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX/X -
trvalý trávny porast o výmere 307 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres F. E.,
a vykonať úkon – záznam do katastra nehnuteľností na základe Uznesenia Okresného súdu Námestovo
č. k. 19C/44/2023-55 zo dňa 15.01.2024, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalovaný – Okresný úrad Dolný Kubín, odbor katastrálny, je p o v i n n ý doručiť Správnemu
súdu v Banskej Bystrici oznámenie o vykonanom úkone vo veci č. Z-646/2024, o vykonaní záznamu
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, parcely registra „D.“ E., evidovanej na katastrálnej mape
pod parc. č. XXXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 307 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území

C., obec C., okres F. E., na základe Uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 19C/44/2023-55 zo
dňa 15.01.2024, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho vydania.

III. Žalobkyni p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 500,- EUR, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť žalobkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynináhradudôvodnevynaloženýchtrovkonaniavúplnomrozsahu
(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloba, žalobné body

1. Žalobou podanou dňa 29.07.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby Správny súd v Banskej Bystrici uložil

žalovanému povinnosť bezodkladne konať vo veci Z-646/2024 a vydať rozhodnutie vo veci samej.
Súčasne sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000,- EUR, ako aj
náhrady trov konania.

2. V odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., okres F. E., obec C., konkrétne nehnuteľnosti zapísanej na

LV č. XXXXX, parcely registra „D.“ E., evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX/X - trvalý
trávny porast o výmere 307 m2, v podiele X/XX-XX a X/XX-XXX v pomere k celku.3. Žalobkyňa uviedla, že bola účastníčkou (na strane žalobcu) občianskeho súdneho konania
o nahradenie prejavu vôle, vedeného na Okresnom súde Námestovo, pracovisko Dolný Kubín, pod sp.

zn. 19C/44/2023, v ktorom sa domáhala ochrany svojho porušeného predkupného práva a uplatňovala
si svoje zákonné predkupné právo. Na pojednávaní v predmetnom civilnom súdnom konaní strany sporu
uzatvorili zmier, v zmysle ktorého sa dohodli, že žalovaní prevedú ich vlastnícke právo k podielu na
nehnuteľnosti na žalobkyňu. Okresný súd Námestovo v uvedenej veci uznesením č. k. 19C/44/2023-55
zo dňa 15.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.02.2024, schválil zmier strán

sporu. Žalobkyňa uviedla, že za predmetnú nehnuteľnosť skutočne zaplatila kúpnu cenu dohodnutú v
zmysle súdom schváleného zmieru a domnievala sa, že príslušná zmena vlastníctva bude v katastri
nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva vykonaná v súlade so súdnym rozhodnutím v zákonom
stanovenej lehote.

4. Kontrolou údajov zapísaných v katastri nehnuteľností však žalobkyňa zistila, že žalovaný od

februára 2024 vôbec nekonal a na príslušnom liste vlastníctva nevyznačil zmenu vlastníctva v
zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa sa informovala na Okresnom súde Námestovo,
pobočka Dolný Kubín a zistila, že súd zaslal súdne rozhodnutie spolu s návrhom na vykonanie zápisu
na príslušnom liste vlastníctva ešte dňa 21.02.2024. Okresný úrad Dolný Kubín, odbor katastrálny, začal
konať vo veci o zápis súdneho rozhodnutia, pričom vec bola u žalovaného vedená pod č. Z-646/2024.

Žalobkyňa tiež uviedla, že dňa 03.05.2024 žalovaný začal vo veci konať a ku dňu 23.07.2024 len prerušil
konanie a viac vo veci nekonal.

5. Podľa žalobkyne žalovaný dlhodobo vo veci nekoná a nielenže nevykonal príslušný zápis na
liste vlastníctva v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia (verejnej listiny), ale bez akéhokoľvek

vysvetlenia je dlhodobo nečinný a vo veci nevydal žiadne rozhodnutie, teda spočiatku nevydal ani
rozhodnutie o prerušení konania, hoci bol povinný konať v zákonnej lehote. Dňa 23.07.2024 síce
rozhodoloprerušeníkonania,pretakýtopostupvšaknebolisplnenézákonnépodmienky,keďžesprávny
orgán bol viazaný právoplatným rozhodnutím súdu a de facto bolo jeho povinnosťou takéto súdne
rozhodnutie (verejnú listinu) akceptovať a príslušnú zmenu v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva

vyznačiť. Žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 250/2016 z
13.09.2016, v zmysle ktorého nielen nečinnosť správneho orgánu, ale aj rozhodnutie správneho orgánu,
ktoré má za následok jeho procesnú pasivitu, dopadá na základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy,
pretože odďaľuje dosiahnutie stavu právnej istoty o právnom nároku, o ktorý v správnom konaní ide.

Žalobkyňa je tak toho názoru, že aj samotná skutočnosť, že žalovaný v mesiaci júl 2024, teda po
uplynutí cca 5 kalendárnych mesiacov svojej nečinnosti, vydal rozhodnutie, ktorým bezdôvodne konanie
prerušil, možno považovať za pokračovanie bezdôvodnej nečinnosti, keďže ide o rozhodnutie procesnej
povahy,ktorélenzbytočneahlavnebezdôvodneodďaľujerozhodnutievovecisamej,pričomprevydanie
rozhodnutia o prerušení konania nie sú evidentne splnené zákonné podmienky. S ohľadom na uvedené

sa žalobkyňa cíti dotknutá na svojich právach, predovšetkým na ústavne garantovaných základných
právach - práve na spravodlivý proces a práve na prerokovanie a rozhodnutie veci v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov, ako aj ochrane vlastníctva, nakoľko pre zjavnú nečinnosť správneho orgánu
sa nestala vlastníčkou podielu na nehnuteľnosti.

6. Žalobkyňa poukázala na to, že ochrany svojich práv sa domáhala aj podnetom na prokuratúre,
pričom upovedomením Okresnej prokuratúry Dolný Kubín zo dňa 02.07.2024 jej bolo oznámené, že po
preskúmaní jej podnetu bola zistená nečinnosť a porušenia zákona zo strany žalovaného, konkrétne §
32 ods. 1, § 42 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom a účinnom znení a porušenie
§ 49 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku č. 71/1967 Zb. v platnom a účinnom znení. Žalobkyňa uviedla,

že po nadobudnutí vedomosti o výsledku prešetrenia podnetu zo strany prokuratúry vykonala kontrolu
údajov v katastri nehnuteľností a zistila, že žalovaný aj napriek upozorneniu prokurátora vo veci nekonal
a v konaní pod sp. zn. Z-646/2024 vykonal len jediný úkon a to ku dňu 23.07.2024 rozhodol o prerušení
konania. Podľa názoru žalobkyne tak nečinnosť žalovaného aj napriek upozorneniu prokurátora naďalej
trvá.

7. V závere svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že súhlasí s upustením od vykonania ústneho pojednávania
v konaní pred správnym súdom.Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je toho názoru, že uznesenie Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 19C/44/2023 (súdny zmier) nie je listinou, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností. K zápisu
je potrebné uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorá spolu s návrhom na vklad bude doručená na Okresný úrad.
Okresnému úradu však takáto kúpna zmluva nebola doručená. V prílohe svojho vyjadrenia zaslal
správnemu súdu spis vzťahujúci sa k veci.

Replika žalobkyne

9. V replike žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného o tom, že uznesenie súdu,
ktorým bol schválený zmier účastníkov konania, nie je listinou, ktorá sa zapisuje do katastra a že k zápisu

je potrebné uzatvoriť kúpnu zmluvu a spolu s návrhom doručiť úradu. Podľa žalobkyne takýto názor
žalovaného nekorešponduje s aktuálne platnou legislatívou.

10. Žalobkyňa zdôrazňovala, že žalovaný vo veci nevydal žiadne meritórne rozhodnutie. Namietala,
že žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že nie je jeho povinnosťou rešpektovať právoplatné

súdne rozhodnutie, resp. že právoplatné súdne rozhodnutie nepovažuje za listinu, na podklade ktorej
by mal vykonať zápis na príslušnom liste vlastníctva, avšak toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym
ustanovením zákona. Žalobkyňa je toho názoru, že povinnosťou správneho orgánu bolo konať a to
zákonom predpokladaným spôsobom v zákonnej lehote, t. j. že bolo povinnosťou správneho orgánu
v zákonnej lehote vydať príslušné meritórne rozhodnutie, či už by bolo kladné alebo záporné a toto

riadne odôvodniť a poučiť účastníkov o možnosti podania opravného prostriedku, čo sa v danom prípade
nestalo.

11. Žalobkyňa zdôrazňovala, že uznesenie civilného súdu bolo žalovanému doručené s návrhom na
vykonanie zápisu ešte v mesiaci február 2024 a žalovaný meritórnym rozhodnutím nijako nerozhodol

a nevykonal príslušný zápis na liste vlastníctva, ani sa nijakým spôsobom nevyjadril, aké objektívne
okolnosti spôsobili jeho nečinnosť. Až z vyjadrenia k žalobe sa žalobkyňa dozvedela, že správny
orgán nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu a dokonca požaduje uzatvorenie kúpnej zmluvy, hoci
doposiaľ správny orgán o tejto skutočnosti účastníkov správneho konania neinformoval.

12. Žalobkyňa namietala rozpor s platným právom, ak žalovaný požaduje uzavretie kúpnej zmluvy a
nerešpektuje pritom právoplatné súdne rozhodnutie vydané v súdnom konaní o nahradenie prejavu
vôle. Už z povahy súdneho konania je zrejmé, že týmto rozhodnutím sa nahrádza prejav vôle, teda
zmluva. Postup žalovaného, ktorý žiada od účastníkov, aby právoplatné rozhodnutie súdu nahradili
kúpnou zmluvou, nemá žiadnu oporu v ustanoveniach zákona a takýmto postupom si žalovaný uzurpuje

kompetencie mimo zákonom vymedzeného rámca v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa
namietala nelogickosť právneho názoru žalovaného, nakoľko, ak by sa účastníci súdneho sporu
vedeli mimosúdne dohodnúť na uzavretí kúpnej zmluvy, nebolo by potrebné ani iniciovať súdny spor
o nahradenie prejavu vôle. Postup žalovaného, ktorý k súdnemu rozhodnutiu, ktorým sa nahrádza
prejav vôle, požaduje predloženie kúpnej zmluvy, sa prieči elementárnej logike a predstavuje právom

nedovolenú duplicitu. Podľa žalobkyne je potrebné považovať rozhodnutie súdu za verejnú listinu, ktorú
je správny orgán povinný bez všetkého rešpektovať.

13.Žalobkyňaopakovanenamietala,žebolopovinnosťoužalovanéhovydaťmeritórnerozhodnutie,čiby
užbolokladnéalebozáporné,abysadotknutýúčastníkmoholoboznámiťsprávnymnázoromsprávneho

orgánu a v prípade nesúhlasu, aby mohol uplatniť opravný prostriedok. Žalobkyňa tiež uviedla, že
vyjadrenie žalovaného a jeho právne závery sú v rozpore s upozornením Okresnej prokuratúry Dolný
Kubín, ktorá konštatovala porušenie § 32 ods. 1, § 42 ods. 1 katastrálneho zákona a § 49 ods. 1, ods.
2 správneho poriadku.

14. Žalobkyňa opakovane poukazovala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS
250/2016z13.09.2016.Uviedla,ževzmyslecitovanéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRajbezdôvodné
prerušenie správneho konania možno považovať za nezákonný postup, resp. za bezdôvodnú nečinnosť
správneho orgánu, ak správny orgán nekoná a nevydá meritórne rozhodnutie, čím koná v rozpore splatnou legislatívou a v rozpore so zásadou zachovania legitímnych očakávaní účastníkov konania.
Za nezákonný postup spočívajúci v bezdôvodnej nečinnosti tak možno považovať aj bezdôvodné
prerušenie konania, pokiaľ správny orgán vo veci nekoná spôsobom predpokladaným zákonom.

15.ŽalobkyňapoukazovalaajnarozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,rozhodnutie
sp. zn. 2 Cdo/219/2019, ktoré hovorí, že uznesenie súdu sa nepovažuje za úkon účastníkov, ale za
súdne rozhodnutie a uznesenie, ktorým súd schválil zmier sa považuje za rozhodnutie súdu, a teda má
rovnaké právne účinky ako rozsudok. Žalobkyňa tak zotrvala na podanej žalobe a žiadala, aby správny

súd rozhodol v súlade s podanou žalobou a aby zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni aj trovy súdneho
konania v rozsahu 100 %.

Duplika žalovaného

16. Žalovaný k replike žalobkyne, ktorá mu bola doručená zo strany správneho súdu dňa 08.10.2024,
dupliku nepodal.

Postup správneho súdu pred rozhodnutím vo veci

17. Pokiaľ bol v podanej žalobe žalobkyne Okresný súd Námestovo označený žalobkyňou za ďalšieho
účastníka konania z dôvodu, že uvedený súd rozhodol Uznesením č. k. 19C/44/2023-55 zo dňa
15.01.2024 o schválení zmieru vo veci súvisiacej s administratívnym konaním, v ktorom žalobkyňa
namietala nečinnosť žalovaného ako orgánu verejnej správy, pričom pochybením vyššieho súdneho
úradníka mu bola doručovaná žaloba, ako aj niektoré ďalšie podania účastníkov konania a Okresný

súd Námestovo sa aj písomne vyjadril k veci a to podaním č. Spr 378/24 zo dňa 23.08.2024, správny
súd konštatuje, že išlo o pochybenie, ktoré však nemalo vplyv na vecnú správnosť o zákonnosť tohto
rozhodnutia. V zmysle § 243 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení relevantnom
pre posudzovanú vec (ďalej len „SSP“) v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy sú
účastníkmikonanialenžalobcaažalovaný,niejetýmdotknutéprávoprokurátorapodľa§46SSPvstúpiť

do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. V zmysle § 244 ods. 1 SSP je žalobcom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu
verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
Žalobcom môže byť za podmienok ustanovených v § 244 ods. 2 SSP prokurátor a za podmienok
ustanovených v § 244 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť. Žalovaným je podľa § 245 SSP orgán

verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon
alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Znenie § 243 SSP je špeciálnym ustanovením
vo vzťahu k právnej úprave danej § 32 ods. 1 a ods. 3 SSP. Je zrejmé z vyššie citovaného § 243 SSP,
že v predmetnom type konania nemá Okresný súd Námestovo postavenie ďalšieho účastníka konania
a toto postavenie mu nevyplýva ani zo žiadneho iného zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na

konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo Okresnému súdu
Námestovo zo strany správneho súdu oznámené, že v ďalšom konaní s ním správny súd konať nebude
a na jeho podanie, ktoré doručil správnemu súdu, správny súd neprihliadal.

18. Predtým, než by sa správny súd meritórne zaoberal žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej

správy, skúmal, či žalobkyňa neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet
na prokuratúre, ktorým by ako účastník administratívneho konania namietala nečinnosť orgánu verejnej
správy. V tomto smere správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa
09.05.2024 bol žalobkyňou podaný podnet na preskúmanie postupu žalovaného za účelom odstránenia
nečinnosti vo veci, ktorá je predmetom tohto konania. Dňa 02.07.2024 Okresná prokuratúra Dolný

Kubín vydala upozornenie prokurátora č. Pd 71/24/5503-5 na odstránenie porušenia ustanovení zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov. V predmetnom upozornení prokurátor konštatoval, že uznesenie o schválení
zmieru má rovnaké účinky ako právoplatné meritórne rozhodnutie súdu s tými výnimkami, že nezakladá

účinky rei iudicatae, ale zakladá prekážku rei transactae (prekážka veci dohodnutej), tiež konštatoval s
prihliadnutím na okolnosti vo veci samej, že v danom prípade obsahom zmieru nebola zmluva o budúcej
zmluve o uzavretí kúpnej zmluvy, ale jeho obsahom bol prejav vôle strán sporu, ktorým uzavreli kúpnu
zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, čo je evidentné aj priamo z formulácií výrokovej časti uzneseniasúdu o schválení zmieru, preto podľa prokurátora žalovaný pochybil, keď o podanom návrhu nerozhodol.
Prokurátor konštatoval nečinnosť orgánu verejnej správy a vybavil tak podnet žalobkyne ako dôvodný.
Žalovaný bol toho názoru, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné, predložil vec nadriadenému

orgánu a to Okresnému úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností.
Ten svojím podaním č. OU-ZA-OOP5-2024/060702-001 zo dňa 22.08.2024 vyhodnotil upozornenie
prokurátora ako nedôvodné a so závermi v ňom uvedenými sa nestotožnil. Správny súd na základe
vyššie uvedeného vyhodnotil podmienku podľa § 244 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 2 SSP za splnenú
a pristúpil k vecnému posúdeniu žaloby žalobkyne.

19. Predtým, ako by správny súd vo veci rozhodol, vzhľadom na to, že podľa § 135 ods. 2 SSP je
v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy pre správny súd rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, správny súd vyzval žalovaného na oznámenie aktuálneho
stavu veci a to výzvou zo dňa 28.11.2025. V odpovedi na predmetnú výzvu žalovaný uviedol, že
listina - uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 19C/44/2023 nebola do katastra nehnuteľností

zapísaná z dôvodu, že nie je listinou, na základe, ktorej sa zapisuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Žalovaný uviedol aj to, že mu bol doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy, ktorej predmet je totožný s predmetom zmieru schváleného
uznesením 19C/44/2023, vedený okresným úradom pod č. V-1387/2025, pričom okresný úrad konanie
o tomto návrhu na vklad prerušil podľa § 31a písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a

o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
až do ukončenia súdneho konania sp. zn. 29Sa/4/2024, pretože od výsledku súdneho konania sp. zn.
29Sa/4/2024 závisí ďalšie rozhodovanie v konaní o návrhu na vklad č. V-1387/2025 (ak Správny súd
Banská Bystrica uloží okresnému úradu zapísať vlastnícke právo podľa uznesenia 19C/44/2023 do
katastranehnuteľnostízáznamom,okresnýúradvlastníckeprávonadobudnutéuznesením19C/44/2023

následne takto zapíše, o návrhu na vklad č. V-1387/2025 bude okresný úrad musieť rozhodnúť tak,
že návrh zamietne). Podanie žalovaného, ktorým tento oznamoval aktuálny stav veci, bolo správnym
súdom doručené žalobkyni dňa 02.12.2025.

Relevantná právna úprava

20.Podľa§1ods.1zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „katastrálny
zákon“),katasternehnuteľností(ďalejlen„kataster“)jegeometrickéurčenie,súpisapopisnehnuteľností.

Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom
práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach
vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných
celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov
(ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

21. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

22. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

23. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní.24.Podľa§35ods.1katastrálnehozákona,okresnýúradvykonázáznambeznávrhu,prípadnenanávrh
vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu možno podať aj prostredníctvom
elektronického formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle.

25. Podľa § 35 ods. 2 katastrálneho zákona, prílohou návrhu na vykonanie záznamu je
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva,
ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva,

c) iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie.

26. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona.

27. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

28. Podľa § 36a ods. 2 katastrálneho zákona, ak je na vykonanie záznamu predložené súdne
rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti,

okresný úrad vykoná záznam
a) podľa výroku súdneho rozhodnutia,
b) vyznačením stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou alebo inou právnou skutočnosťou,
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo inej právnej
skutočnosti,

c) vyznačením stavu pred rozhodnutím o povolení vkladu, pred vykonaním záznamu alebo pred
rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte, ak správny súd rozhodol o ich zrušení.

29. Podľa § 37 katastrálneho zákona, okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti
bolo zápisom dotknuté, že vykonal zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva

do katastra.

30. Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a
do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi
katastra.

31. Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá
v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

32. Podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní
alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2,
okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie
opravy.

33. Podľa § 42 ods. 6 katastrálneho zákona, zápisu do katastra nebráni rozpor údajov v zmluve, verejnej
listine alebo inej listine s údajmi referenčného registra. Ak nie je pochybnosť o totožnosti osoby, ktorej
údaje sa majú zapísať do katastra, okresný úrad zapíše do katastra údaje podľa referenčného registra.

34. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná zápis podľa § 41 do 60 dní

odo dňa začatia konania o zázname, ak odsek 3 neustanovuje inak.

35. Podľa § 43 ods. 3 katastrálneho zákona, ak bol návrh na vykonanie záznamu podaný
prostredníctvom elektronického formulára, okresný úrad vykoná záznam do 30 dní od doručenia návrhu
na vykonanie záznamu.

36. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej

zmene okolností.

37. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku

nečinnosti orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a
žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo

oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

39. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 SSP
a miestne príslušný podľa § 13 ods. 2 SSP, preskúmal žalobu žalobkyne postupom podľa § 107 ods.
2 SSP bez nariadenia pojednávania. Pojednávanie správny súd nenariaďoval z dôvodu, že žalobkyňa
výslovne súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, ani žalovaný o nariadenie
pojednávanianepožiadalaneboldanýaniinýdôvodnanariadeniepojednávaniapodľa§107ods.1SSP.

Vzhľadomnaskutočnosť,žepodľa§135ods.2písm.a)SSPjevkonaníožalobeprotinečinnostiorgánu
verejnej správy pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia,
správny súd si vyžiadal informácie o aktuálnom stave veci a pred vydaním tohto rozhodnutia tak mal
preukázaný aktuálny stav veci ku dňu rozhodovania súdu.

40. Úvodom správny súd uvádza, že nečinnosťou orgánu verejnej správy možno rozumieť stav, kedy
orgán verejnej správy, ktorý je povinný v administratívnom konaní konať, protiprávne nekoná, respektíve
z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Ide teda o protiprávnu negáciu povinnosti orgánu
verejnej správy uskutočňovať administratívne konanie. Za nečinnosť orgánu verejnej správy však
nemožno považovať stav, ak orgán verejnej správy nekoná na základe predchádzajúceho rozhodnutia

či opatrenia, z ktorého vyplývajú objektívne dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy. V rámci súdneho
prieskumu správny súd skúma, či je orgán verejnej správy činný, respektíve nečinný v administratívnom
konaní a v prípade nečinnosti posudzuje, či je daný právny základ na jeho nečinnosť alebo naopak ide
o porušenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať.

41. Z obsahu spisového materiálu mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres F. E., zapísanej
na LV č. XXXXX ako parcela registra „D.“ E., evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX/X
- trvalý trávny porast o výmere 307 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), z dôvodu porušenia jej zákonného
predkupného práva podala na Okresný súd Námestovo žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaných

G. H. a I. H. uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/3 k nehnuteľnosti na
žalobkyňu. Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Námestovo vedené pod sp. zn. 19C/44/2023.
Na predbežnom prejednaní sporu v uvedenej veci strany sporu uzavreli zmier v súlade s § 148 ods.
1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Okresný súd Námestovo posúdil obsah zmieru, dospel k
záveru, že tento nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto Uznesením č. k.

19C/44/2023-55 zo dňa 15.01.2024 (ďalej len „uznesenie o schválení zmieru“) schválil zmier uzavretý
medzi stranami sporu v nasledovnom znení: „Žalobkyňa ako kupujúca uzatvára so žalovanými 1/, 2/
ako predávajúcimi kúpnu zmluvu nasledovného znenia: „Predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi
pozemku KN-E parc. č. XXXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 307 m2, zapísaného na LV č. XXXXX
pre k.ú. C., obec C., okres F. E., a to pod B 10 v podiele 1/3, ktorý patrí do ich BSM. Predávajúci

predávajú kupujúcej z tohto ich spoluvlastníckeho podielu časť zodpovedajúcu 1/3-ine, teda podiel
1/9. Kupujúca uvedený spoluvlastnícky podiel 1/9 od predávajúcich kupuje za kúpnu cenu 852,- eur,
ktorú sa kupujúca zaväzuje predávajúcim zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa schválenia tohto súdneho
zmieru.“ (výrok 1/ Uznesenia č. k. 19C/44/2023-55 zo dňa 15.01.2024). Uznesenie o schválení zmierunadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.02.2024. Podaním Okresného súdu Námestovo zo
dňa 21.02.2024 bolo uznesenie o schválení zmieru s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti zaslané
žalovanému, t. j. Okresnému úradu Dolný Kubín, odbor katastrálny, na vykonanie záznamu do katastra

nehnuteľností. Dňom jeho doručenia dňa 21.02.2024 tak bolo pred žalovaným začaté záznamové
konanie a to pod č. k. Z-646/2024.

42. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že dňa 02.07.2024 Okresná prokuratúra Dolný Kubín
vydala upozornenie prokurátora č. Pd 71/24/5503-5 na účel odstránenia porušovania § 32 ods. 1 a

§ 42 ods. 1 katastrálneho zákona a § 49 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný upozornenie
prokurátora nepovažoval za dôvodné, preto ho predložil nadriadenému orgánu - Okresnému úradu
Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, spolu s originálom spisu č.
Z-646/2024. Nadriadený orgán dňa 22.08.2024 vybavil upozornenie prokurátora podaním č. OU-ZA-
OOP5-2024/060702-001 tak, že nie je dôvodné a nie je potrebné prijať žiadne opatrenia.

43. V konaní bolo účastníkmi konania rozporne uvádzané, dokonca aj prokurátorom v jeho upozornení,
či sa právo k nehnuteľnosti, o ktoré vo veci ide, malo zapisovať do katastra nehnuteľností vkladom alebo
záznamom. Posúdenie tejto otázky má podstatný význam aj pre rozhodnutie správneho súdu.

44. Ak by sa totiž listina mala zapisovať vkladom, je potrebné podať návrh na vklad s predpísanými

náležitosťami, ktorého prílohou bude aj prevodová zmluva a okresný úrad, katastrálny odbor v takomto
prípade vydá formalizované rozhodnutie (či už kladné - rozhodne o povolení vkladu, alebo záporné -
návrh na vklad zamietne, nie je pritom vylúčené vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu rozhodnutie
formou procesného rozhodnutia - zastavenie konania).

45. Avšak záznamové konanie môže začať aj bez návrhu, prípadne na návrh niektorej z osôb
oprávnených podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona. V záznamovom konaní okresný úrad, katastrálny
odbor, nevydáva žiadne formalizované rozhodnutie alebo opatrenie. Po doručení verejnej listiny, podľa
§ 36 ods. 1 katastrálneho zákona len preskúma, či predmetná verejná listina neobsahuje chyby v písaní
alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Podľa § 42

ods. 5 katastrálneho zákona, ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní
alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju
vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam a určí lehotu na vykonanie opravy. Platí
pritom, v zmysle § 42 ods. 6 katastrálneho zákona, že zápisu do katastra nebráni rozpor údajov v zmluve,
verejnej listine alebo inej listine s údajmi referenčného registra. Ak nie je pochybnosť o totožnosti osoby,

ktorej údaje sa majú zapísať do katastra, okresný úrad zapíše do katastra údaje podľa referenčného
registra. Ak verejná listina chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti neobsahuje, prípadne
potom, ako tieto boli opravené, okresný úrad v zmysle § 36 ods. 2 katastrálneho zákona záznam vykoná
a podľa § 37 katastrálneho zákona zašle dotknutým osobám o vykonaní záznamu oznámenie. Keďže
záznamom sa zapisujú práva, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, na základe rozhodnutia

štátneho orgánu (vrátane súdu), či iným spôsobom uvedeným v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona,
okresný úrad nedisponuje správnou úvahou na rozhodovanie, či záznam vykonať alebo nie, t. j. ak
doložená verejná listina neobsahuje zrejmé chyby a je teda spôsobilá na zápis, okresný úrad záznam
vykoná a to bez rozhodnutia či opatrenia, pričom záznam vykoná automaticky na základe zákona (§ 36
ods. 2 katastrálneho zákona). Oznámenie podľa § 37 katastrálneho zákona nie je opatrením, na základe

ktorého by sa záznam vykonával, má výlučne charakter informatívneho oznámenia po vykonaní úkonu.

46. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí dôvodnosť žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní, uloží žalovanému orgánu povinnosť v predmetnom konaní
konať a buď vydať rozhodnutie, vydať opatrenie alebo vykonať iný úkon. V prípade ukladania povinnosti

vydaťrozhodnutiealeboopatreniepritomsprávnysúdneukladá,akokonkrétnemáorgánverejnejsprávy
rozhodnúť, keďže samotný obsah rozhodnutia je na posúdení správneho orgánu na základe skutkového
a právneho stavu veci. Avšak v prípade dôvodne podanej žaloby proti nečinnosti okresného úradu,
katastrálneho odboru, v záznamovom konaní nemožno žalovanému uložiť povinnosť vydať rozhodnutie
alebo opatrenie, pretože takýto postup (vydanie rozhodnutia alebo opatrenia o vykonaní záznamu do

katastra nehnuteľností) katastrálny zákon neupravuje. Vzhľadom na to, že okresný úrad v záznamovom
konaní nedisponuje správnou úvahou resp. oprávnením rozhodovať o tom, či záznam vykoná alebo
nevykoná, ale len skontroluje, či predložená verejná listina neobsahuje chyby v písaní, počítaní, či iné
zrejmé nesprávnosti a skontroluje, či obsahuje predpísané náležitosti a následne záznam automatickyna základe zákona vykoná, pri zistení nečinnosti okresného úradu v takomto prípade správny súd uloží
žalovanému povinnosť konať a vykonať iný úkon – vykonať záznam na základe predmetnej verejnej
listiny. Uvedené je preto nevyhnutne spojené s posúdením, či v tu posudzovanej veci malo správne ísť

o záznamové konanie a či uznesenie o schválení súdneho zmieru je verejnou listinou spôsobilou na
zápis do katastra nehnuteľností.

47. Podľa § 148 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd

rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi.

48. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, to znamená, že je exekučným titulom a zakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

49. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Cdo/219/2019 zo dňa 30.10.2019, na ktorý
poukazovala v konaní aj žalobkyňa, uviedol, že: „Dovolací súd na tomto mieste dopĺňa, že teraz platný
a účinný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok odstránil žalobu o neplatnosť zmieru, čím
de facto ešte väčšmi zdôraznil nedotknuteľnosť zmieru prostriedkami hmotného práva. V predmetnom
prípade bola účastníkmi konania uzavretá dohoda vo veci ako súdny zmier, ktorá bola súdom schválená

a teda povýšená na súdne rozhodnutie. Pričom tieto účinky zmieru ako hmotnoprávnej dohody, ktorá
nahrádza rozsudok ako meritórne rozsúdenie sporu zostali zachované aj podľa Civilného sporového
poriadku a to aj napriek absencii výslovnej normy o účinkoch zmieru, keď je doktrinálne nesporné, aké
účinky zmier pre sporové strany vyvoláva. Vzhľadom na túto skutočnosť je jednoznačné, že dohoda,
ktorúúčastníciuzavreli,resp.súdnyzmier,bolasúdomschválenáformouuzneseniaatátodohoda,resp.

súdny zmier tým, že bol súdom schválený, nadobudol účinky právoplatného rozsudku, ktorý je právne
účinný voči každému, aj voči žalobcovi a teda akoby súd rozhodol rozsudkom vo veci samej a preto
je právne nemožné podľa § 42a OZ úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho
neúčinnosť voči žalobcovi. Na základe uvedeného je nutné prijať záver, že dohode o vyporiadaní BSM
medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok

uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier
a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM, nakoľko sa nejedná o právny úkon účastníkov dohody,
ale o súdne rozhodnutie.“

50. Z uvedeného vyplýva, že aj po prijatí Civilného sporového poriadku súdom schválený zmier má

účinky právoplatného rozsudku a v prípade, ako je aj tu posudzovaná vec, aj keď jeho obsahom je
dohoda sporových strán, nejedná sa o úkon účastníkov dohody, ale o súdne rozhodnutie.

51. V zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo
zanikli rozhodnutím štátneho orgánu, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných

listín a iných listín. Vkladom sa v zmysle § 28 ods. 1 katastrálneho zákona zapisujú len práva, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zmlúv. V prípade tu posudzovanej veci, aj s prihliadnutím na vyššie
citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR, uznesenie o schválení zmieru malo charakter súdneho
rozhodnutia a ide teda o verejnú listinu. Nejedná sa o súkromnú listinu (zmluvu). Súdne rozhodnutie
(vrátane uznesenia o schválení zmieru) je rozhodnutím štátneho orgánu a preto sa má zapísať do

katastra nehnuteľností záznamom, nie vkladom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že samotný žalovaný
zaevidoval návrh na vykonanie záznamu na základe uznesenia o schválení zmieru pod č. Z-646/2024
(pri vkladových konaniach sa v spisovej značke uvádza „V“ namiesto „Z“).

52. Tiež nemožno opomenúť, čo bolo predmetom konania vedeného na Okresnom súde Námestovo

pod sp. zn. 19C/44/2023. Žalobkyňa namietala, že utrpela porušenie svojho zákonného predkupného
práva a s osobami, ktoré porušili toto jej právo sa nedokázala mimosúdne ani len skontaktovať a už
vôbec nie dohodnúť, uzatvorenie kúpnej zmluvy tak neprichádzalo do úvahy, preto sa obrátila na civilný
súd podaním žaloby o nahradenie prejavu vôle, kde už zo samotného predmetu konania je zrejmé, že
žalobkyňa sa v zmysle platnej legislatívy domáhala, aby bol prejav vôle nahradený rozhodnutím súdu.

Konanie o nahradenie prejavu vôle je súdnym konaním. S argumentáciou žalobkyne sa správny súd
stotožňuje. Ak by dotknuté osoby mali dobrovoľne záujem uzavrieť v rámci svojej zmluvnej slobody
kúpnu zmluvu, nebolo by ani potrebné obracať sa na súd so žalobou o nahradenie prejavu vôle.
Nemožno nad rámec existujúceho právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia vydanéhov konaní o nahradenie prejavu vôle od žalobkyne ešte duplicitne požadovať aj uzavretie kúpnej zmluvy.
Požiadavka žalovaného o tom, aby účastníci pôvodného civilného konania uzavreli nad rámec už
uzavretého a súdom schváleného zmieru ešte aj kúpnu zmluvu a túto spolu s návrhom na vklad

doručili žalovanému, je nelogická, nemá oporu v právnych predpisoch a možno konštatovať, že takáto
požiadavka zo strany žalovaného popiera celý zmysel a účel súdneho konania o nahradenie prejavu
vôle.

53. Len okrajovo správny súd dodáva, že potom ako sa žalobkyňa z obsahu vyjadrenia žalovaného

k žalobe podanej v tejto veci dozvedela o dôvode, pre ktorý žalovaný nekoná (keďže v rámci
administratívneho konania o tom vyrozumená nebola), predsa len kúpnu zmluvu s manželmi H. uzavrela
a spolu s návrhom na vklad ju žalovanému doručila, no o tomto návrhu zaevidovanom pod č. k.
V-1387/2025 žalovaný meritórne nerozhodol a konanie prerušil z dôvodu prebiehajúceho konania č. k.
Z-646/2024 a to až do ukončenia súdneho konania sp. zn. 29Sa/4/2024. V podaní žalovaného, ktorým
tento oznamoval správnemu súdu aktuálny stav veci pred vydaním tohto uznesenia, žalovaný uviedol,

že od výsledku súdneho konania sp. zn. 29Sa/4/2024 závisí ďalšie rozhodovanie v konaní o návrhu na
vklad č. V-1387/2025 (ak Správny súd Banská Bystrica uloží okresnému úradu zapísať vlastnícke právo
podľa uznesenia 19C/44/2023 do katastra nehnuteľností záznamom, okresný úrad vlastnícke právo
nadobudnuté uznesením 19C/44/2023 následne takto zapíše, o návrhu na vklad č. V-1387/2025 bude
okresný úrad musieť rozhodnúť tak, že návrh zamietne). Je tak zrejmé, že ani po doručení návrhu na

vklad a kúpnej zmluvy žalovaný, napriek jeho názoru, že je potrebné vyčkať na doručenie kúpnej zmluvy
(na spisovom obale administratívneho spisu je ceruzkou uvedená poznámka „čakať na kúpnu zmluvu“),
vo veci Z-646/2024 nekonal.

54. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzatvára, že v konaní pred žalovaným sp. zn. Z-646/2024

išlo o konanie záznamové a nie vkladové a keďže podkladom pre zápis práv do katastra nehnuteľností
bolo uznesenie o schválení súdneho zmieru, ktorého formulácia bola dostatočne jasná pre vykonanie
zápisu a nešlo len o dohodu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, toto uznesenie je potrebné považovať za
verejnú listinu spôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností a nebolo súladné so zákonom požadovať
doloženie návrhu na vklad či uzavretie kúpnej zmluvy. Posúdenie podania Okresného súdu Námestovo

zo dňa 21.02.2024 ako návrhu na začatie konania o vykonaní záznamu a pridelenie spisovej značky „Z“
bolo správne. Podľa § 36a ods. 2 katastrálneho zákona, ak je na vykonanie záznamu predložené súdne
rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti,
okresný úrad vykoná záznam podľa výroku súdneho rozhodnutia. Žalovaný tak bol povinný, pokiaľ
nezistil chyby v zmysle § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, záznam vykonať a to podľa § 36a ods. 2 písm.

a) podľa výroku súdneho rozhodnutia (uznesenia o schválení zmieru). Konanie o vykonanie záznamu
bolo začaté dňom doručenia návrhu spolu s verejnou listinou (uznesením o schválení zmieru) s doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti žalovanému, t. j. dňa 21.02.2024. Lehota na vykonanie záznamu je
v zmysle katastrálneho zákona 60 dní odo dňa začatia konania (§ 43 ods. 1 písm. b)), resp. 30 dní
pri podaní návrhu prostredníctvom elektronického formulára (§ 43 ods. 3). Je zrejmé, tak z vyjadrení

účastníkov konania, ktoré v tomto smere neboli sporné, ako aj z obsahu administratívneho spisu, že
uvedená zákonná lehota žalovaným dodržaná nebola a ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia správneho
súdu záznam nebol žalovaným vykonaný, pričom žalovaný nepostupoval postupom podľa § 42 ods. 5
katastrálneho zákona, t. j. nebolo žalovaným zistené, že by verejná listina, na základe ktorej sa mal
záznam vykonať, obsahovala chyby v písaní, počítaní či iné zrejmé nesprávnosti, alebo neobsahovala

zákonom predpísané náležitosti.

55. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že konanie Z-646/2024 podľa informatívnej poznámky na internetovom
portáli malo byť začaté dňa 03.05.2024, tento údaj z administratívneho spisu nevyplýva, práve naopak,
je nepochybné z obsahu spisu, že návrh bol doručený a konanie začaté už dňa 21.02.2024. Informatívna

poznámka na internete v tomto prípade nemá charakter informácie použiteľnej na právne úkony.

56. Pokiaľ žalobkyňa v posudzovanej veci uvádzala, že žalovaný ku dňu 23.07.2024 prerušil konanie
č. Z-646/2024, správny súd konštatuje, že žalobkyňa zrejme vychádzala pri tomto svojom tvrdení z
informatívnej poznámky zapísanej na internetovom portáli elektronických služieb katastra nehnuteľností,

ktorého kópiu žalobkyňa priložila k žalobe a v ktorom sa v kolónke „Informovanie sa o stave spracovania
podania/žiadosti“ k č. Z-646/2024 uvádza, že uvedené konanie „je ku dňu 23.07.2024, na pracovisku
Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor v stave: prerušené konanie po lehote“. Správny súd
však v tomto smere zdôrazňuje, že uvedená informácia nie je vo forme, ktorá by bola použiteľná naprávne úkony. Žalovaný v priebehu správneho súdneho konania nikdy ani len netvrdil, že by konanie
č. Z-646/2024 prerušil a v administratívnom spise predloženom spolu s vyjadrením žalovaného k
žalobe sa rozhodnutie o prerušení konania ani nenachádza. Obsahom administratívneho spisu je

len sprievodný list Okresného súdu Námestovo zo dňa 21.02.2024 s overením podpisu, uznesenie
o schválení zmieru s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, email pracovníčky žalovaného B. A.
J., upozornenie prokurátora č. Pd 71/24/5503-5 s overením podpisu, zaslanie spisu na Okresný úrad
Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností s doručenkou, upovedomenie o
zaslaní upozornenia prokurátora na Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov s elektronickou

doručenkou a vybavenie upozornenia prokurátora s obálkou. Súčasťou administratívneho spisu nie je
žiadne rozhodnutie žalovaného o prerušení konania a ani na spisovom obale nie je vyznačená žiadna
poznámka o prerušení konania v časti „prerušenie konania“. Je zrejmé, že rozhodnutie o prerušení
konania č. Z-646/2024 nebolo žalovaným nikdy vydané, žalobkyňa ani netvrdila, že by jej niekedy
takéto rozhodnutie malo byť doručené, žiadne také rozhodnutie ani nepredložila a vychádzala len
z informatívnej, na právne úkony nepoužiteľnej, informácie z internetu.

57. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 250/2016 z 13.09.2016,
na ktorý poukazovala žalobkyňa, správny súd uvádza, že toto rozhodnutie korešponduje s právnym
názorom ústavného súdu, no v konečnom dôsledku nie je pre posudzovanú vec predmetný nález
Ústavného súdu SR celkom relevantný, keďže v predmetnom náleze sa ústavný súd vyjadroval skôr k

otázke, či aj rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má za následok jeho procesnú pasivitu, dopadá na
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany
prednečinnosťouorgánuverejnejsprávy.Vdanomprípadevšakžiadnerozhodnutieoprerušeníkonania
žalovaným vydané nebolo.

58. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd má za to, že žaloba žalobkyne bola podaná
dôvodne.

59. Podľa § 250 ods. 3 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha.

60. Keďže žaloba žalobkyne v tomto prípade bola podaná dôvodne, správny súd bol povinný rozhodnúť
aj o otázke žalobkyňou požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa si uplatnila
nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR.

61. Podľa § 250 ods. 4 SSP, správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie
žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie
prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.

62. Uvedené zákonné kritériá, ktoré je správny súd povinný zohľadňovať pri rozhodovaní o nároku
na primerané finančné zadosťučinenie, analogicky vychádzajú z kritérií, ktoré aplikuje aj Ústavný súd
Slovenskej republiky pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení vo veciach zbytočných prieťahov,
keďže nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní je tiež vo svojej podstate zbytočným
prieťahom v konaní a teda porušovaním rovnakého Ústavou SR garantovaného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov.

63. Správny súd teda v tu posudzovanej veci zohľadňoval všetky okolnosti konkrétneho prípadu, najmä
celkovú dĺžku konania (nečinnosti), zložitosť konania, prípadné správanie žalobkyne, ktorým by prispela
k prieťahom v konaní, či žalobkyňa využila dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní,

na postup žalovaného počas konania, na význam predmetu konania pre žalobkyňu, ako aj na aktuálny
stav veci.

64. V posudzovanom prípade bolo konanie začaté dňa 21.02.2024. Zákonná lehota na vykonanie
záznamu predstavovala 60 dní a v prípade návrhu podaného prostredníctvom elektronického formulára

30 dní. Od začatia konania dňa 21.02.2024 žalovaný nevykonal vo veci žiadny úkon, ani nevydal žiadne
rozhodnutie alebo opatrenie, z ktorého by bolo zrejmé, prečo nekoná. Celková dĺžka konania (trvania
nečinnosti) v tomto prípade tak ku dňu vydania rozhodnutia správneho súdu predstavuje spolu 684 dní.Dĺžka trvania nečinnosti žalovaného oproti dĺžke zákonnej lehoty na vybavenie takejto veci tak bola
výrazná.

65. Zo správania žalobkyne správnemu súdu nevyplynulo, že by táto prispela vlastným správaním
k nečinnosti žalovaného či zbytočným prieťahom. Žalobkyňa sa domáhala svojich práv aj podnetom na
prokuratúre a následne sa obrátila so žalobou na správny súd.

66. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, tento bol nečinný dlhodobo a nevykonal v konaní žiadny úkon.

67. Z hľadiska významu veci (predmetu konania) pre žalobkyňu možno skonštatovať, že išlo o právo
majetkovej povahy. Neznižujúc význam majetkových práv, správny súd je toho názoru, že nešlo o prípad
osobitne významného predmetu konania.

68.Berúcnazreteľ,žesprávnysúdpodľa§250ods.5SSPposkytneprimeranéfinančnézadosťučinenie

len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné
nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce a dodávajúc,
že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter nároku na náhradu škody či inej
majetkovej ujmy, po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností správny súd dospel k záveru, že
žalobkyňa má nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu nečinnosti na strane žalovaného.

Správny súd však za spravodlivú nepovažoval žalobkyňou uplatnenú sumu primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000,- EUR.

69. Zmyslom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je zabezpečenie istej satisfakcie pre
účastníka administratívneho konania, ktorého práva boli dotknuté prieťahmi, resp. nečinnosťou orgánu

verejnej správy a zmiernenie tejto ujmy. V danom prípade túto nemajetkovú ujmu nebolo možné nahradiť
inak a samotné konštatovanie, že došlo k nečinnosti žalovaného vzhľadom na vyššie popísané okolnosti
prípadu sa správnemu súdu nejavilo ako postačujúce. S prihliadnutím na priebeh administratívneho
konania a na všetky okolnosti konkrétnej veci, považoval správny súd za spravodlivé priznať žalobkyni
nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- EUR, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť

žalobkyni v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 251 ods.
1 SSP).

70. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených

trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 1 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.