Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010101
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010101.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 14. januára
2026 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a poškodeného C. D.
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 10.06.2025, sp. zn. 6T/12/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného A. B. a poškodeného C. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 12.02.2024 v čase okolo 07:45 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. VW Touareg,
ev. č. E. XXXXX po ceste III. triedy, č. 2693 v smere od miestnej časti F. G. obce H., H. I. na obec
J., pričom v 2,78 km pri prejazde pravotočivou zákrutou neprispôsobil napriek vlastným miestnym
znalostiam rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, následkom čoho
dostal s vozidlom bočný šmyk smerom vľavo a zadná časť vozidla sa dostala do protismernej časti
vozovky, kde v tom čase viedol C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. XXX, H. K. ako vodič osobné

motorové vozidlo zn. Ford Focus C-MAX, ev.č. B. XXXXX v smere jazdy od obce J. do miestnej časti
F. G. obce Očová, ktorý na vytvorenú prekážku nemal možnosť zareagovať tak, aby sa vyhol zrážke a
C. D. prednou časťou osobného motorového vozidla zn. Ford Focus C-MAX, ev. č. B. XXXXX narazil
do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla zn. VW Touareg, ev.č. E. XXXXX, čím v dôsledku
zrážky osobných motorových vozidiel spôsobil poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.
D. XXX, H. K. zranenia a to impresívnu zlomeninu tela 3. hrudníkového stavca, sériovú zlomeninu 3.,

4., 5. a 6. rebra vľavo, subchondrálnu neúplnú zlomeninu vonkajšieho kondylu píšťaly vpravo, veľkú
tržnú ranu na hlave v čelovo-temennej oblasti vľavo a tržnú ranu na pravom kolene s dobou liečenia
3 mesiace a zároveň porušil povinnosť ustanovenú mu v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v platnom znení.

Za to mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák§ 38 ods. 2 Tr. zák.

uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov.

Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 500.- Eur.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. suma peňažného trestu pripadá štátu.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností
nahradil poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. XXX, škodu vo výške 9 373,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. XXX, škodu vo výške 9 373,- Eur (škoda na vozidle 2 223,- eur, bolestné

7 150,- eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. XXX odkázaný
so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním

doručeným okresnému súdu dňa 26.06.2025, a to proti výroku o treste.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie, s ktorou sa
stotožnil, okrem dĺžky skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorú považoval za neprimeranú.
Argumentoval tým, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil svoju vinu a prihliadajúc aj na jeho osobu žiadal,

aby odvolací súd znížil dĺžku skúšobnej doby na minimálnu možnú výšku.

Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj poškodený C. D. prostredníctvom svojho
splnomocnenca podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.06.2025, ktoré doplnil prostredníctvom
svojho splnomocnenca ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.08.2025, a to

proti výroku o náhrade škody, ktorým bol podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaný so zvyškom jeho nároku
na náhradu škody na civilný proces.

Odôvodnil ho nasledovne: „Poškodený má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
náhrade škody, ktorým bol so zvyškom ním uplatneného nároku podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaný

na civilný proces, nezohľadňuje všetky podstatné skutočnosti daného prípadu vo vzťahu k uplatnenému
nároku poškodeného, ako aj jeho výške, pričom z vykonaného dokazovania vyplývajú také skutočnosti,
ktoré objektívne preukazujú dôvodnosť ním uplatneného nároku, ako aj jeho výšku (čo okrem iného
pri odôvodnení rozhodnutia na hlavnom pojednávaní konštatoval aj prvostupňový súd, t.j. nepochybne
nejaký nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy mohol vzniknúť).

Poškodený má tiež zato, že rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výroku o nepriznaní uplatneného
nároku poškodeného na náhradu škody a odkázaní na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Tr. por.
predstavuje vážny a podstatný odklon od obvyklej rozhodovacej súdnej praxe v obdobných trestných
veciach, je nesprávne a nezákonné.

Natútoskutočnosťupozornilsplnomocnenecpoškodenéhoajnapredmetnomhlavnompojednávanídňa
10.06.2025, keďže o nepriznaní časti uplatneného nároku na náhradu škody súd prvého stupňa rozhodol
už v zrušenom trestnom rozkaze zo dňa 24.03.2025, keď poukázal o.i. na posledný rozsudok Okresného
súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/35/2024 v obdobnom prípade, kde poškodení (zrazení

chodci) žiadali náhradu škody titulom bolestného, ako aj titulom poškodených vecí, titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia, titulom ušlého zisku a titulom vzniknutej nemajetkovej ujmy.

V tejto súvislosti je súčasne nevyhnutné poukázať na to, že ak bol súd prvého stupňa toho názoru, že
nepochybne nejaký nárok na náhradu škody (v danom prípade titulom nemajetkovej ujmy v súvislosti s

predmetnou dopravnou nehodou) mohol vzniknúť, čo súd potvrdil nielen pri ústnom zdôvodnení svojho
rozsudku na hlavnom pojednávaní, ale uvedené konštatuje aj v jeho odôvodnení (na str. 9 rozsudku
cit. „Pokiaľ si poškodený uplatňoval aj nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur, súd nepopiera to, že
poškodený má nárok aj na uhradenie nemajetkovej ujmy, avšak dokazovanie, ktoré prebehlo v rámci
trestného konania nebolo dostatočné na to, aby súd mohol rozhodnúť o výške tejto škody, keďže

podľa názoru súdu v danej veci by bolo potrebné dokazovanie doplniť a to najmä výsluchom manželky
poškodeného, syna poškodeného, či nevesty poškodeného.“), potom podľa názoru poškodeného bolo
povinnosťou súdu v zmysle ust. § 287 ods. 1 Tr. por. na účely spravodlivého a správneho rozhodnutiao nároku poškodeného na náhradu škody ustáliť presnú (doposiaľ) preukázanú výšku vzniknutej škody
a túto poškodenému v tejto zistenej a preukázanej výške priznať.

K uvedenému však v danom prípade nedošlo, keiže súd postupoval v danom prípade mechanicky
a poškodeného v tejto easti odkázal pod3a § 288 ods. 2 Tr. por. s jeho nárokom na civilný proces,
bez zoh3adnenia všetkých relevantných a známych skutoeností prípadu Z uvedeného dôvodu sa dané
rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu škody javí ako arbitrárne a nepreskúmate3né.

Poškodený tiež považuje vo vz?ahu k rozhodovaniu o uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy za irelevantné konštatovanie súdu prvého stupoa cit. „Na zváženie by bola aj otázka, ei by
bolo potrebné vykona? znalecké dokazovanie oh3adne skutoenosti, aké zranenia by poškodený utrpel
v prípade, že by bol pripútaný bezpeenostným pásom.“, keiže z dôkazov produkovaných v konaní
preukázate3ne vyplýva, že poškodený nebol vzh3adom na svoje ochorenie a diagnózu Stiff man
syndrome povinný by? pripútaný bezpeenostným pásom a uvedené nemá pod3a názoru poškodeného

vplyv na posudzovanie výšky nemajetkovej ujmy, keiže k jej vzniku došlo už samotnou traumatizujúcou
udalos?ou akou nepochybne bola predmetná dopravná nehoda, jej priebeh a spätné prežívanie a
spomienky na traumatizujúcu udalos?, ako aj jej následky nielen vo forme utrpených vážnych zranení,
ale aj závažné obmedzenie dovtedajšieho spôsobu života, vykonávaných einností a kontaktu s rodinou
a blízkymi.

V nadväznosti na uvedené poškodenému neostáva iné ako opätovne poukáza? na rozsudok Okresného
súdu Zvolen pod sp. zn. 5T/35/2024 zo doa 27.01.2025 (ialej len „rozsudok sp. zn. 5T/35/2024“), kedy
v obdobnom prípade (dopravná nehoda – poškodení zrazení chodci) konajúci súd priznal poškodenej,
ktorá utrpela zranenia (dvojitá zlomenina kostí predkolenia vpravo s nutnos?ou operaeného riešenia,

tupé vnútrolebeené poranenie v podobe hemoragicko - kontúznych ložísk eelových lalokov mozgu
s krvácaním do mozgových obalov, komplexné tupé ?ažké poranenie hrudníka v podobe sériovej
zlomeniny 2. až 9. rebra vpravo s objemným zatvoreným pneumotoraxom vpravo a s pomliaždením
tkaniva p3úc vpravo, ?ažké pomliaždenie pravého stehna a tržná rana na pravom predlaktí) s
dobou lieeenia v trvaní 9 mesiacov o. i. aj nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vo

výške 10.000,00 EUR, a poškodenému, ktorý utrpel zranenia (pomliaždenie 3avého kolena ?ažkého
stupoa, pomliaždenie pravého elenkového kabu ?ažkého stupoa, 3ahké pomliaždenie 3avého stehna s
podliatinou a pomliaždenie pravého dolného predkolenia s kožnou odreninou) s dobou lieeenia v trvaní
4 týždne, o.i. aj nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,00 EUR.

Uvedené rozhodnutie o priznaní nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil v danom prípade súd
s ohľadom na dovtedy vedený pracovný a spoločenský život, intenzitu a trvanie zásahu do osobných
práv poškodených, dĺžku práceneschopnosti, rozsah a závažnosť spôsobených zranení, trvanie a formu
viazanosti na lôžko, podstúpené operácie, traumu z prežitej dopravnej nehody, a prežité fyzické a
emocionálne utrpenie, a to u oboch poškodených v rôznom rozsahu. Rozsudok 5T/35/2024 bol následne

potvrdený aj uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5To/21/2025 zo dňa 25.03.2025,
ktorým odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu v
časti priznanej náhrade škody titulom nemajetkovej ujmy obom poškodeným.

Pre úplnos? je nutné uvies?, že v danom trestnom konaní prvostupoový súd, okrem výsluchu

poškodených v prípravnom konaní a pred súdom a ich podaní k uplatneným nárokom, nevykonal už
vo vz?ahu k preukázaniu výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žiadne ialšie dokazovanie (eím
v tomto konaní, argumentuje v rozsudku na str. 9 prvostupoový súd), prieom uvedené dokazovanie
považoval na úeely rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy za dostaeujúce nielen prvostupoový, ale
aj odvolací súd, ktorý rozsudok potvrdil a s postupom súdu aj vo vz?ahu k dokazovaniu nemajetkovej

ujmy sa stotožnil.

Je potrebné upozorni? aj na znenie ust. § 13 ods. 2 Obeianskeho zákonníka, ktoré ureuje, že
podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, t. j. materiálnej satisfakcie, je vždy v
závislosti od individuálnych okolností prípadu existencia ureitej závažnej ujmy, prieom na úeely zákona

sa za závažnú považuje taká ujma, ktorá vzh3adom na okolnosti, za ktorých k takémuto zásahu do
jej práv došlo, intenzitu tohto zásahu a jeho trvanie, ako aj spôsobené negatívne následky považuje
poškodená osoba za znaenú a z objektívneho h3adiska, ei by takúto ujmu v danom mieste a ease v
obdobnej situácii za znaenú vnímala aj každá iná fyzická osoba.Hoci rozhodovanie o priznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj o jej výške je samozrejme
vždy na individuálnom posúdení každého konkrétneho prípadu zo strany súdu, poškodený má zato

(aj vzh3adom na rozsah utrpených zranení, spôsobených škodlivých následkov, ako aj priebeh skutku
- dopravnej nehody), že v danom prípade možno hovori? o obdobnom prípade, v ktorom zo strany
konajúceho súdu došlo k priznaniu nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnou nehodou.

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym konaním obžalovaného je odôvodnený

náhlym, neoeakávaným a intenzívnym zásahom do súkromného života poškodeného, ku ktorému došlo
v priamej príeinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá je predmetom tohto trestného konania, a po
ktorej sa poškodenému kompletne zmenil ním vedený dovtedajší život.

Dopravná nehoda výrazne zasiahla do jeho života a ovplyvnila život celej jeho rodiny, okrem ve3kej
bolesti zo spôsobených zranení poci?oval diskomfort, bezmocnos? a odkázanos? na iných, keiže

jeho zdravotný stav poeas hospitalizácie, ako aj po jej skoneení vyžadoval nevyhnutnú opateru a
starostlivos? zo strany rodiny poškodeného.

Po nehode bol poškodený hospitalizovaný najskôr v Nemocnici vo Zvolene, a to od 12.02.2024 do
15.02.2024, neskôr bol preložený na chronické lôžko na doliečenie na LDCH v Detve (do 26.02.2024),

počas ktorého bol pripútaný na lôžko, odkázaný na pomoc rodiny a personálu a užíval rôzne lieky proti
silnej bolesti, ktorú pociťoval. Poškodený utrpel vážne zranenia a to kompresívnu zlomeninu stavca,
zlomeninu píšťaly, zlomeninu 4 rebier, a otvorenú tržnú ranu na hlave.

Vplyvom zranení sa poškodený nemohol nielen poriadne hýba?, keiže jeho mobilita bola v dôsledku

vzniknutých vážnych zranení a podstupovanej lieeby znížená na minimum (mohol chodi? len na krátke
vzdialenosti,aleajtolenobarlách,kolenomal2mesiacezafixovanévortéze),alenemoholpodobuvyše
2 mesiacov ani poriadne sedie?, ei leža?, poeas tohto obdobia stále poci?oval silné bolesti a užíval ?
ažké lieky od bolesti.

Uvedené je aj objektivizované a preukázané v odbornom vyjadrení vypracovanom znalcom z odboru
zdravotníctvo s bodovým ohodnotením bolestného vo výške 250 bodov. Poškodený bol výrazne
obmedzený na obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 3 až 4 mesiace.

Po prepustení do domácej lieeby bol poškodený vyslovene odkázaný na pomoc a starostlivos? zo strany

jeho rodiny, jeho manželka bola obmedzená pri výkone práce, musela sa o neho stara? a pomáha? mu
aj pri úplne bežných úkonoch, osobnej hygiene a chodi? na rôzne vyšetrenia.

Pred dopravnou nehodou chodieval po vnuka do škôlky a s tehotnou nevestou na kontrolné vyšetrenia,
prieom dopravnou nehodou mu bolo toto znemožnené a tieto einnosti zabezpeeovali iní elenovia rodiny.

Poškodený uvedené obmedzenie života vnímal, ve3mi prežíval a cítil ve3kú bezmocnos?. Ešte aj
teraz, t.j. nieko3ko mesiacov po skutku, easto poci?uje bolesti hrudníka a chrbta, pobolievanie v kolene
a v nohe pri bežnom pohybe, eastokrát sa aj v noci zobudí na boles?. Taktiež sa mu v súvislosti
so zraneniami z dopravnej nehody výrazne zhoršila aj jeho predchádzajúca diagnóza, kvôli ktorej je

poškodený na invalidnom dôchodku (diagnóza Stiff Person Syndrom), ktorej sprievodnou diagnózou sú
psychické úzkosti.

Keiže dopravnou nehodou mu boli spôsobené ?ažké zranenia, nemohol pokraeova? v dovtedajšom
spôsobe života, nemohol sa stretáva? s najbližšou rodinou ei blízkymi tak, ako bol do momentu

dopravnej nehody zvyknutý. Mal pokazené Ve3konoené sviatky, ktoré prežíval s rodinou, nemohol ani
vykonáva? bežné aktivity a svoje zá3uby. Poškodený bol jednoznaene ochudobnený o eas strávený s
jeho najbližšími a o spoloené zážitky.

Po dopravnej nehode a traumatizujúcom zážitku sa poškodenému stáva, že pri jazde v motorovom

vozidle náhle pocíti neobvyklý stres a úzkos?, preto sa jazde vozidlom snaží vyhýba?.

Nielen poškodený, ale aj jeho najbližšia rodina mala z dopravnej nehody negatívny zážitok, strach
a traumu, keď videli zdravotný stav poškodeného po dopravnej nehode a jeho zranenia. Poškodenýmá zato, že výška ním uplatneného nároku na náhradu škody titulom náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 5.000,00 EUR je v celom rozsahu odôvodnená, podložená a preukázaná, a vyplýva aj z bežnej
rozhodovacej praxe súdov v obdobných prípadoch.

Rozhodnutie prvostupoového súdu o nepriznaní nemajetkovej ujmy je teda pod3a názoru poškodeného
v rozpore so zásadou legitímnych oeakávaní.

Na záver poškodený uvádza, že nesúhlasí ani s argumentáciou súdu a zdôvodnením oh3adne nároku

na náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia pri zastupovaní poškodeného pri uplatoovaní jeho
nároku na náhradu škody v trestnom konaní, a to vo vz?ahu k odôvodneniu tohto rozhodnutia súdom cit.
„Pokia3 sa týka nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, tu sa súd stotožnil s názorom prokurátora,
že uplatnená škoda za trovy právneho zastúpenia nemá priamu súvislos? s predmetným trestným
einom.“ V tejto súvislosti poškodený poukazuje na znenie ust. § 557 ods. 1 TP, v zmysle ktorého platí,
že „ak bol poškodenému aspoo seasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola

povinnos? na náhradu škody uložená, povinný nahradi? mu trovy potrebné na úeelné uplatnenie jeho
nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.“ Nemožno teda súhlasi?,
že by priznanie nároku na náhradu trov nemalo priamo súvislos? s trestným einom, avšak pod3a ust.
§ 558 ods. 1 Tr. por. „O povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na
náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov,

ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov
pod3a § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupoa alebo
ním poverený súdny úradník.“ Poškodený dodáva, že v záujme právnej istoty boli trovy splnomocnenca
poškodeného uplatnené už v prípravnom konaní, nako3ko je poškodený povinný uplatni? celý nárok na
náhradu škody do skoneenia prípravného konania.“

Poškodený žiadal, aby odvolací súd pod3a § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. zrušil výrok rozsudku súdu
prvého stupoa, ktorým poškodeného pod3a § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal so zvyškom jeho uplatneného
nároku na náhradu škody na civilný proces, a následne aby pod3a § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci
rozhodol sám tak, že pod3a § 287 ods. 1 Tr. por. uloží obžalovanému povinnos? nahradi? poškodenému

spôsobenú škodu v celom rozsahu, t.j. v celkovej uplatnenej výške, eventuálne aby rozsudok vo výroku
o náhrade škody poškodenému zrušil a vec vrátil na konanie súdu prvého stupoa.

K podanému odvolaniu poškodeného sa vyjadril obžalovaný písomným podaním dorueeným okresnému
súdu doa 18.09.2025.

Najprv prejavil opätovne 3útos? nad skutkom, zdôraznil, že nechcel nikomu ublíži?, nekonal úmyselne,
prieom sa to môže sta? hocikomu.

Dal do pozornosti, že bol už zaviazaný nahradi? poškodenému škodu vo výške 9 373,- eur, eo je pre

neho ekonomický masaker a zvyšok sumy si má poškodený uplatni? v obeianskoprávnom procese.
V tomto smere považuje rozsudok, na rozdiel od poškodeného, za správny a spravodlivý. Nemal odkia3
vedie?, že v oprotiidúcom aute bude osoba, ktorá je invalidom, má diagnózu, o ktorej nikdy nepoeul
a v dôsledku nej nemusí by? pripútaná bezpeenostným pásom. Zranenia, ktoré poškodený utrpel,
boli ove3a závažnejšie, ako keby bol bezpeenostným pásom pripútaný a taktiež by bola kratšia jeho

práceneschopnos?. Poškodený týmto svojim konaním prispel k tomu aké zranenia utrpel a ako bol
v dôsledku nich obmedzovaný.

Pod3a neho by mali by? nemajetkové ujmy ureitým spôsobom regulované a objektivizované, nako3ko si
ich rôzni poškodení v rôznych konaniach žiadajú pod3a neznámeho vzorca. Pre neho ako obyeajného

eloveka, ktorý je riadne zamestnaný, je suma 5 000,- eur obrovský peniaz. Okresný súd správne
konštatoval vo svojom rozhodnutí, že by bolo potrebné zisti?, ei aj poškodený nemal spoluúeas? na
vzniku jeho zranení, hoci nemal povinnos? by? pripútaný bezpeenostným pásom. Poškodený v odvolaní
podrobne popísal rôzne skutoenosti a v podstate smeroval k tomu, že on ako obžalovaný môže by?
rád, že žiada 5 000,- eur a nie 10 000,- eur alebo 20 000,- eur, eo by bola jeho ekonomická likvidácia.

Navrhol, aby odvolací súd na odvolanie poškodeného neprihliadal.Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok okresného súdu
za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. Z tohto dôvodu navrhol odvolania obžalovaného, ako
aj poškodeného zamietnu? pod3a § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Splnomocnenej poškodeného sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom
odôvodnení odvolania. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutú eas? výroku o náhrade škody
z rozsudku okresného súdu a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému povinnos? nahradi?
poškodenému nemajetkovú ujmu vo výške 5 000,- eur.

Obhajca sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania, ako
aj dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k odvolaniu poškodeného. Zdôraznil, že obžalovaný
nebol doposia3 súdom trestaný, je zodpovedným vodieom, má len nepatrné množstvo záznamov za
priestupky, vyhlásil vinu na hlavnom pojednávaní a vzh3adom k tomu navrhol, aby mu bola skrátená
dažka skúšobnej doby na 12 mesiacov. Odvolanie poškodeného žiadal zamietnu? ako nedôvodné.

Obžalovaný opätovne prejavil svoju 3útos? a pripojil sa k návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaný a poškodený C.
L. ako oprávnené osoby v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné. Následne

preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnos? a odôvodnenos? napadnutých výrokov o treste
a o náhrade škody, proti ktorým odvolatelia podali odvolania. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami
vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodoovali podanie dovolania pod3a § 371 ods. 1 Tr. por. vo
vz?ahu k týmto výrokom, eo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolania obžalovaného a poškodeného neboli podané dôvodne.

Primárne je nutné konštatova?, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z preeinu
ublíženia na zdraví pod3a § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.,
na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnos?, nako3ko obžalovaný
vyhlásilpod3a §257ods.1písm.b)Tr.por.,žejezoskutkuvinný, následneokresnýsúdjehovyhlásenie
uznesením prijal a rozhodol rozsudkom.

V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornos? aj odvolacím námietkam obidvoch odvolate3ov,
ktoré však nebolo možné akceptova? v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu
vo výrokoch o treste a o náhrade škody.

Pokia3 ide o výrok o treste, odvolací súd sa stotožnil s týmto výrokom prvostupoového súdu a poukazuje
na jeho odôvodnenie na strane e. 8 rozsudku. Okresný súd prihliadol na všetky podstatné skutoenosti,
na ktoré bol povinný pod3a Trestného zákona prihliadnu?, správne ustálil aj pomer po3aheujúcich a pri?
ažujúcich okolností na 2:0. V dôsledku toho mohol, po znížení hornej hranice zákonom ustanovenej
trestnej sadzby pod3a ust. § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. o jednu tretinu, uloži? obžalovanému trest odoatia

slobody vo výmere od 1 roka až do 3 rokov a 8 mesiacov. Taktiež správne prihliadol pod3a ust. § 38
ods. 2 Tr. zák. aj na mieru závažnosti po3aheujúcich okolností pod3a § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák.,
ktoré pomerne významne vyznievali v prospech obžalovaného.
Uloženie trestu odoatia slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu na dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby vo výmere 1 rok, bolo zákonné a dôvodné a obžalovaný ho ani priamo nenamietal. Zoh3adoujúc

predtým uvedené bolo v súlade so zákonom aj povolenie podmieneeného odkladu výkonu tohto trestu
na skúšobnú dobu 1 rok a 2 mesiace, t.j. taktiež pri dolnej hranici stanovenej zákonom, keiže pre takýto
postup boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z príslušných zákonných ustanovení. Obžalovanému
bolo možné urei? skúšobnú dobu na 1 až 5 rokov a napriek predtým uvedeným okolnostiam nemožno
ureenie skúšobnej doby na 2 mesiace nad jej dolnou hranicou považova? za neprimerané.

V tomto smere krajský súd zdôrazouje, že zákonnos?, odôvodnenos? a primeranos? trestu uloženého
obžalovanému bolo potrebné preskúma? a posúdi? ako celok, prieom mu bol popri treste odoatia
slobody ako najprísnejšom druhu trestu uložený z alternatívnych druhov trestov peoažný trest vo výmere
500,-eur,avšakmuneboluloženýtrestzákazueinnostivedeniamotorovýchvozidiel,hocisaobžalovaný

trestného einu dopustil práve v súvislosti s touto einnos?ou a túto skutoenos? bolo taktiež potrebné
zobra? do úvahy.Uloženie trestu odoatia slobody v danej výmere, vrátane podmieneeného odkladu jeho výkonu na
uvedenú skúšobnú dobu, ako aj peoažného trestu v danej výmere, možno považova? celkovo za
trest primeraný, ktorý zabezpeeí v dostatoenej miere dosiahnutie úeelu trestu a zároveo obsahuje

v potrebnom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest
zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súeasne i z
ialších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Pokia3 ide o výrok o náhrade škody okresný súd rozhodol o uplatnenom nároku poškodeného C. L.

v súlade so zákonom, kei mu priznal náhradu škody vo výške 9 373,- eur, prieom táto suma pozostávala
z náhrady škody vzniknutej na poškodenom osobnom motorovom vozidle vo výške 2 223,- eur a vo
výške 7 150,- eur z titulu bolestného. Okrem toho nemožno opomenú?, že obžalovaný poškodenému
nahradil škodu vo výške 476,- eur, ktorá pozostávala zo sumy 140,- eur za poškodenie jeho mobilného
telefónu, zo sumy 236,- eur za poškodenie jeho obleeenia a zo sumy 100,- eur za vynaložené náklady
za od?ah jeho osobného motorového vozidla. Obžalovaný spôsobil škodu výluene svojim zavinením a

zodpovedá za ou pod3a príslušných ustanovení Obeianskeho zákonníka.

Za správne a zákonné však možno považova? aj rozhodnutie okresného súdu o uplatnenom nároku na
náhradu škody v tej easti, ktorým poškodeného prvostupoový súd pod3a § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal
so zvyškom jeho nároku na náhradu na civilný proces. Poškodený totiž zároveo žiadal, aby mu bola

priznaná aj náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur, prieom svoj návrh podrobne odôvodnil aj
v podanom odvolaní.

Na druhej strane v tomto smere odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu oh3adne nepriznania
nemajetkovej ujmy poškodenému malo by? nepochybne podrobnejšie a argumentaene presvedeivejšie,

a to najmä z h3adiska právnych úvah, preto celkom nezodpovedá náležitostiam vyplývajúcim z ust. §
168 ods. 1 Tr. por., eo však v koneenom dôsledku odvolací súd nepovažoval za dostatoený dôvod na
procesný postup pod3a ust. § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Pod3a § 124 ods. 1 Tr. zák., škodou sa na úeely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny

úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príeinnej súvislosti s
trestným einom, bez oh3adu na to, ei ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na úeely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príeinnej súvislosti s trestným einom.

Pod3a § 46 ods. 1, prvá veta Tr. por., poškodený je osoba, ktorej bolo trestným einom ublížené na

zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené ei ohrozené jej iné zákonom
chránené práva a slobody.

Pod3a § 288 ods. 1 Tr. por., ak pod3a výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykona? ialšie

dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predažilo by ho, súd odkáže poškodeného na
civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba oznaei? jeho
menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická
osoba, treba ju oznaei? jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikaeným eíslom pod3a
záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Pod3a § 288 ods. 2 Tr. por. na civilný proces alebo konanie pred príslušným orgánom odkáže súd
poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhoko3vek dôvodu prizná len seasti.

Pod3a § 11 Obeianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, obeianskej cti a 3udskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Pod3a § 13 ods. 1 Obeianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáha?, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zados?ueinenie.

Pod3a § 13 ods. 2 Obeianskeho zákonníka, pokia3 by sa nezdalo postaeujúce zados?ueinenie pod3a
ods. 1, najmä preto, že bola v znaenej miere znížená dôstojnos? fyzickej osoby alebo jej vážnos? v
spoloenosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Pod3a § 13 ods. 3 Obeianskeho zákonníka, výšku náhrady pod3a ods. 2 ureí súd s prihliadnutím na
závažnos? vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

K prostriedkom súdnej ochrany osobnosti pod3a § 13 Obeianskeho zákonníka patrí:

a) negatívna žaloba - právo domáha? sa upustenia od neoprávnených zásahov,
b) reštituená žaloba - právo domáha? sa odstránenia následkov neoprávnených zásahov,

c) satisfakená žaloba - právo na poskytnutie primeraného zados?ueinenia.

V tomto konkrétnom prípade sú prvé dve možnosti žaloby a uplatnenie nárokov zo strany poškodeného,
vzh3adom na povahu a skoneenie trestnej einnosti, už nerealizovate3né, na rozdiel od satisfakenej
podmienky pre uplatnenie takéhoto práva, pretože vo všetkých prípadoch, v ktorých negatívna a
reštituená žaloba nevedú k úplnému odeineniu neoprávnených zásahov, má subjekt nárok na to, aby

súd uložil poskytnutie zados?ueinenia ako finanenej formy ureitého satisfakeného odškodnenia.

Stupeo ujmy na právach poškodených strán je v podstate nevyeíslite3ný pod3a konkrétnych
tabu3kových alebo iných presnejšie ureujúcich faktorov, tento sa dá ustáli? len vo3nou úvahou súdu z
poh3adu vcítenia sa do postavenia poškodenej strany z h3adiska zasiahnutia jej osobnosti, konaním a

následkami v zmysle trestnej einnosti, ktorých sa obvinený v tomto prípade na poškodenom dopustil.

Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života
osoby sa nesmie neoprávnene zasahova? a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobi? žiadna ujma.
Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpeei? pre fyzickú osobu nerušenos? súkromnej sféry, v

ktorej by mohla všestranne rozvíja? svoju osobnos?. Ústava Slovenskej republiky zároveo rodinný
život priraiuje k súkromnému životu, prieom toto priradenie treba interpretova? tak, že rodinný život
a právo na jeho ochranu sú súeas?ou súkromia. Súeasne chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej
rodinných vz?ahoch voei iným fyzickým osobám, eo v sebe zahaoa vz?ahy sociálne, kultúrne, ale aj
morálne ei materiálne. Zásahy do týchto vz?ahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikova? ako zásahy

do rodinného života - do rodinného súkromia. V prípade, že medzi3udské väzby tvoriace základ a
rámec súkromného života jednotlivca dosahujú ureitú intenzitu a vykazujú ureité ialšie charakteristiky,
môže takouto deštrukciou vz?ahov dôjs? k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako
eiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne,
je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnu? a existuje príeinná súvislos? medzi

protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvola? nemajetkovú ujmu,
spoeívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.
Treba tiež uvies?, že právnym prostriedkom ochrany proti takému zásahu je práve návrh, ktorým sa
fyzická osoba domáha pod3a ustanovení o ochrane osobnosti, primeraného zados?ueinenia, ktoré
môže ma? i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. S odkazom na uvedené treba uzavrie?,

že ustanovenia § 11 a nasl. Obeianskeho zákonníka, poskytujú právny základ nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej jednotlivcovi aj pri poškodení jeho zdravia. Rešpektovanie súkromného
života musí zahaoa? do ureitej miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vz?ahov s ialšími 3udskými
bytos?ami. Súeas?ou súkromného života je život rodiny, zahroujúci i vz?ahy medzi blízkymi príbuznými,
hlavne vz?ahy sociálne a morálne. S oh3adom na tieto skutoenosti, predovšetkým s oh3adom na

imateriálny charakter, resp. povahu týchto chránených práv, možno takúto nemajetkovú ujmu, ktorá
takýmto porušením vznikla, peoažne len zmierni?, v žiadnom prípade však nie úplne reparova?.

Aj kei jednotlivé súeasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu § 11
Obeianskehozákonníka(3udskádôstojnos?,ees?,meno,vážnos?,súkromieapod.)súhodnoty,ktorév

podstate nemožno vyjadri? v peniazoch, to ešte samo o sebe neznamená, že by peniazmi nebolo možné
vyjadri? výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti. Priznanie
zados?ueinenia v peniazoch predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok. Pod3a § 13
ods. 2, ods. 3 Obeianskeho zákonníka, podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
t.j. materiálnej satisfakcie, je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia

závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považova? ujmu, ktorú fyzická osoba vzh3adom na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za
ujmu znaenú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne h3adisko, teda to, ei
by predmetnú ujmu takto v danom mieste a ease (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.Krajský súd poznamenáva, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pod3a ust. § 13 ods. 2,
ods. 3 Obe. zák. a nárok na náhradu škody pod3a príslušných ustanovení Obeianskeho zákonníka sú

samostatné prostriedky ochrany fyzickej osoby, prieom ich nie je možné uplatni? na základe rovnakých
skutkových tvrdení.

Je nepochybné, že protiprávnym konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená najmä fyzická,
ale aj psychická ujma, ktorá napokon viedla k tomu, že bol právoplatne uznaný za vinného z preeinu

ublíženia na zdraví.

K výroku prvostupoového súdu o náhrade škody aj z poh3adu odvolania poškodeného odvolací súd
uvádza, že je síce možné prisvedei? jeho názoru v tom, že vzh3adom na zákonné pojmové znaky
preeinu ublíženia na zdraví pod3a § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., predovšetkým vzh3adom na
spôsobenie ?ažkej ujmy na jeho zdraví z nedbanlivosti, nie je priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch

vylúeené, resp. môže by? po náležitom dokazovaní v ureitej konkrétnej výške priznané aj v trestnom
konaní.Zároveojealepotrebnéuvies?,žeObeianskyzákonníkžiadnumaximálnuaniminimálnuhranicu
výšky zados?ueinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie § 13 ods. 1 Obeianskeho zákonníka
stanovuje len, že zados?ueinenie má by? primerané. Ureenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadi? dvoma v zákone taxatívne

stanovenými kritériami pod3a § 13 ods. 3 Obeianskeho zákonníka, teda závažnos?ou vzniknutej ujmy
a okolnos?ami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Z týchto kritérií potom musí konajúci súd pri
svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádza?. Takýto spravodlivý
odhad však nemôže urobi? súd bez toho, aby bolo vykonané podstatne podrobnejšie dokazovanie
(nad rámec potrieb správnej právnej kvalifikácie skutku ako trestného einu) ku kvantitatívnemu, ale

najmä kvalitatívnemu poci?ovaniu predmetných utrpení poškodeným a odraze v jeho bežnom živote,
prihliadajúc aj na jeho duševný stav. V danom prípade je však potrebné, práve na podporu a preukázanie
takýchto tvrdení poškodeného, vypoeu? v tomto smere ialších svedkov, ktorí s ním v predmetnej dobe
prichádzali do styku, ei už v rodinnej, priate3skej alebo inej relevantnej sfére. Na tom nie nemení ani
skutoenos?, že ureitá eas? dokazovania potrebného pre rozhodnutie, už bola vykonaná v rámci tohto

trestného konania, avšak sa tak nestalo v dostatoenom rozsahu, najmä vo vz?ahu k ureeniu presnej
výšky náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenú poškodenému.

Zároveo nemožno prehliadnu?, že obžalovaný bol v tejto trestnej veci za svoje konanie a jeho následky
právoplatne odsúdený, eo možno považova? taktiež za ureitú formu zados?ueinenia. Ve3mi dôležitou

bola tiež skutoenos?, že poškodenému už bola priznaná aj náhrada za škodu spôsobenú na zdraví a to
vo forme bolestného, ktorým sa jednorázovo odškodoujú bolesti, ktorými trpel a na ktoré poukázal vo
svojom odvolaní.

Z predtým uvedeného je zrejmé, že na náležité rozhodnutie o prípadnej povinnosti obžalovaného na

náhradu nemajetkovej ujmy poškodeného, by bolo potrebné vykona? ialšie dokazovanie v naznaeenom
smere, ktoré by ale presiahlo potreby trestného konania a predažilo by ho, z toho dôvodu okresný súd
teda v koneenom dôsledku správne rozhodol aj v tejto easti.

Záverom krajský súd dodáva, že o povinnosti o náhradu trov poškodeného prvostupoový súd rozhoduje

až po právoplatnosti rozsudku (§ 558 ods. 1 Tr. por.).

Pod3a § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov

o treste a o náhrade škody, z predtým uvedených dôvodov o odvolaniach obžalovaného a poškodeného,
považujúc ich za nedôvodné, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej easti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.