Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118200039
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Mitsui Sumitomo Insurance Co (Europe)
Ltd., so sídlom Fenchurch Avenue 25, London EC3M, 5AD Spojené kráľovstvo, ID spoločnosti: 1063340,
zastúpeného: Advokátska kancelária EMADVOKAT, s. r. o., IČO: 50 909 169, so sídlom Ružová dolina
8, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585

441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom
Šoltésovej 7325/14, Bratislava, o zaplatenie 140.733,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 17. mája 2024, č. k. 43C/28/2023-414, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia peňažnej sumy 140.733,13 eura s príslušenstvom, titulom práva na náhradu za
vyplatené poistné plnenie. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 04.09.2014 na 32,44 km

diaľnice A2 v smere do Grazu došlo k dopravnej nehode, kedy W. V. viedol vozidlo W. G. XX.XXX
s EČV: Z. s návesom značky N.Q. s EČV: Z., pričom vychádzal z odpočívadla v pripájacom pruhu
a viedol vozidlo do pravého jazdného pruhu. V tom istom okamihu viedol vodič spoločnosti Dalitrans
s.r.o. vozidlo značky L. W. s EČV: G. s návesom J. s EČV: G. v pravom jazdnom pruhu v tom istom
smere a narazil prednou stranou svojho ťažného vozidla do zadnej strany pripojeného návesu s EČV:
Z., ktoré riadil W. V.. Pri nehode došlo k usmrteniu vodiča poddopravcu, B. a poškodeniu celej zásielky.

Poisťovateľom návesu ku dňu 04.09.2014 bol žalovaný. Zo subrogačného formuláru zo dňa 18.01.2017
vystaveného spoločnosťou Sony Europe Ltd., ktorého adresátom je spoločnosť žalobcu vyplýva, že k
poistnej zmluve č. UK146080014329 bola uhradená škodová čiastka 140.733,13 eura. Išlo o dopravu
nákladným automobilom z Nitry do La Roca del Valles, prepravovaným tovarom boli LED televízory
Sony a ujma, škoda, spočívala v mechanickom poškodení. Vo formulári sa uvádza, že so zreteľom na
vyplatenie uvedenej škodovej čiastky danej spoločnosti s cieľom plného uspokojenia ich pohľadávky v

spojitosti s uvedeným tovarom, potvrdili, že žalovaný bol subrogovaný vo vzťahu ku všetkým právam
a opravným prostriedkom vo vzťahu k tovaru. Zo správy z oddelenia kvality spoločnosti Sony vyplýva,
že napriek opätovnej röntgenovej kontrole nie je možné garantovať, že bude výrobok 100 % funkčný.
Zo správy č. 14445/BOR vyhotovenej spoločnosťou Foxxconn Slovakia spol. s r. o. vplýva, že dňa
22.09.2014 bola vykonaná obhliadka nákladného vozidla s návesom ako aj prepravovaného tovaru.
Predmetom inšpekčnej obhliadky bola poškodená zásielka 23 paliet (336 kusov) elektroniky Sony, ktorá

bola poistená spoločnosťou žalobcu, ktorá vydala svoju otvorenú poistku č. UK146080014329. Správa
na strane 4 obsahuje popis prepravy zásielky, ako aj informácie o dopravnej nehode dňa 04.09.2014,pri ktorej došlo k poškodeniu zásielky a tiež informáciu o tom, že nehoda bola nahlásená Policajnému
oddeleniu v Tribuswinkel, Rakúsko, a udalosť bola zaregistrovaná pod číslom spisu C1/75731/2014,
pričom príslušná správa poskytnutá nebola. V časti "Zistenia" je uvedené, že z dôvodu hmotnostných

síl, ktoré zasiahli náklad, bol tento posunutý dopredu a veľmi silne potlačený proti prednej strane ťahača.
Sily pôsobiace na náklad vysoko prevýšili sily, ktorým by výrobok a jeho balenie bolo vystavené počas
prepravy. Preto, hoci nebol plne prístupný / k dispozícii na obhliadku, predpokladalo sa, že celý náklad
utrpel totálnu škodu. Dodávateľ vyhlásil totálnu škodu predloženého tovaru (336 kusov) a trval na
tom, aby bol plne odškodnený. Súčasťou správy je aj Správa oddelenia kvality. Na strane 9 správy je

rozpísaný rozsah škody tak, že ide o tovar v počte 336 kusov v celkovej sume 138.675,06 eura, náklady
na zošrotovanie (podľa bločka č. 20140006) vo výške 2.058,07 eura (57.266,06 CZK), mínus spoluúčasť
vo výške 20.000 eur, celkom teda 120.733,13 eura. Na strane 10 je konštatované, že podľa názoru
inšpektora môže byť príčina škody pripísaná následkom cestnej dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa
04.09.2014 na 32,44 km diaľnice A2 v smere na Graz, Rakúsko. Výsledky policajného vyšetrovania
zatiaľ nie sú k dispozícii, je pripravený vyhľadať ich na požiadanie. S účinnosťou od 01.04.2014 bola

spoločnosťou žalobcu vydaná pre spoločnosť SONY Europe Holding B. V. otvorená poistná zmluva č.
UK146080014329.

3. Takto ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa § 1 ods. 2, § 15
ods. 1,2 zákona č 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, § 104, § 106 ods. 1 a 2, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel
k záveru, že podanú žalobu je nevyhnutné z dôvodu premlčania uplatneného nároku v celom rozsahu
zamietnuť. Poukázal na to, že v prvom rade sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Dospel k
záveru, že táto daná je. Žalobca predložil preklad poistnej zmluvy č. UK146080014329, z ktorej vyplýva
poistný vzťah medzi spoločnosťou žalovaného ako poistiteľa a spoločnosti Sony Europe Ltd., ktorá bola

poškodená a ktorej bolo vyplatené poistné plnenie. S tým súvisí aj predložený subrogačný formulár, z
ktorého je zrejmé, že na základe predmetnej poistnej zmluvy došlo v súvislosti so škodou vzniknutou pri
dopravnejnehodedňa04.09.2019kvyplateniupoistnéhoplneniavrovnakejvýškeakoježalovanásuma
v tomto konaní hoci nie je zrejmé, kedy bolo poistné plnenie vyplatené. Následne sa zaoberal žalovaným
vznesenou námietkou premlčania. Konštatoval, že v danom prípade ide o občianskoprávny spor, nie

obchodnoprávny. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 14NcC/22/2023-302
zo dňa 24.10.2023, v ktorom okrem iného uviedol, že medzi poistiteľom škodcu a poškodeným (jeho
právnym nástupcom), nie je žiadny obchodnoprávny zmluvný ani mimozmluvný vzťah. Právo poistiteľa
na plnenie podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právo poistiteľa z jeho vzťahu voči poistenému
nazákladepoistnejzmluvy.Povinnosťpoistiteľaškodcuvočipoškodenémuvtakomprípadenemápôvod

v podnikateľskej činnosti. Nejde teda o obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah občianskoprávny. Poznámka
pod čiarou v ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. odkazuje subsidiárne použitie zákona
č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a Občianskeho zákonníka. Na danú vec je preto potrebné aplikovať
ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie námietky premlčania je potrebné ustáliť,
kedy začala plynúť premlčania doba, a to jednak dvojročná subjektívna, ktorá začína plynúť dňom,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Trojročná objektívna premlčania
lehota začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Subjektívna premlčacia
lehota plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Z toho vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť
právo na náhradu škody najneskôr v posledný deň objektívnej premlčacej lehoty. Zároveň sa však
musí byť uplatnené právo najneskôr v posledný deň subjektívnej lehoty. Ak teda oprávnený subjekt

nadobudne vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá až po uplynutí objektívnej premlčacej
lehoty, námietka premlčania bude dôvodná. Je ešte potrebné uviesť, že objektívna premlčacia lehota
nepredlžuje subjektívnu, obe premlčacie lehoty sú rovnocenné a na premlčanie práv stačí uplynutie
ktorejkoľvek z nich. V danom prípade žalobca začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty datuje
na 01.03.2017, kedy mu bol na základe jeho žiadosti adresovanej okresnému súdu v Rakúsku, ktorý

prejednával trestnú vec pod sp. zn. 12U/25/15s, doručený rozsudok. Až v tento deň sa žalobca mal
dozvedieť kto za škodu zodpovedá. Subjektívna lehota vo vzťahu k rozsahu škody mala podľa žalobcu
začať plynúť až dňa 18.01.2017 kedy došlo k úhrade riadne vyčíslenej a definovanej škody. K dopravnej
nehode, udalosti, z ktorej škoda vznikla, došlo dňa 04.09.2014. Vtedy začala plynúť trojročná objektívna
premlčacia lehota. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava I

dňa 30.12.2017. Je teda celkom zrejmé, že sa tak stalo až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty,
ktorá uplynula dňa 04.09.2017. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať a skúmať,
kedy sa mohol žalobca dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nestotožnil sa však s
tvrdením žalobcu, že až dňa 18.01.2017, resp. 01.03.2017. Už z časovej následnosti vyplýva, že kvyplateniu poistného plnenia malo dôjsť, podľa tvrdenia žalobcu, skôr ako sa dozvedel o tom, kto za
škodu zodpovedá. O jej výške však vedomosť už mal, a to aj zo správy č. 14445/BOR. Až následne
sa mal dozvedieť, kto za škodu zodpovedá, teda žalovaný, a to dňa 01.03.2017. Je však potrebné

uviesť, že všetky údaje potrebné pre dohľadanie výsledkov vyšetrovania dopravnej nehody obsahovala
už správa č. 14445/BOR, a to nielen opis nehodového deja, vrátane EČV vozidiel, ale aj spisovej značky
a orgánu, ktorý túto dopravnú nehodu vyšetroval. Žalobca preto pri dostatočnej odbornej starostlivosti
malamoholzistiťvšetkypotrebnéúdajepotrebnépreuplatneniesvojhonárokuskôr,dožiadaní,dopytom
na príslušné orgány. K žalobcom predloženému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 9Cdo/181/2020 zo dňa 28.07.2022 a zároveň aplikácii ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka,
uviedol, že v predmetný rozsudok riešil situáciu začiatku plynutia premlčacej lehoty, kedy v zmysle § 104
Občianskeho zákonníka dochádza k začiatku plynutia premlčacej lehoty rok po poistnej udalosti. Táto
otázka však v prejednávanom prípade nie je právne významná, nakoľko je potrebné posudzovať celkovú
dĺžku premlčacej lehoty, resp. jej koniec. Aj v prípade ak by začala premlčacia lehota v danej veci plynúť
rok po poistnej udalosti, teda 04.09.2015, nemalo by to vplyv na začatie plynutia trojročnej objektívnej

premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa, keď došlo k vzniku škody, teda 04.09.2014. Z rozsudku
najvyššieho súdu nevyplýva, že v prípade aplikácie § 104 by došlo k predĺženiu objektívnej lehoty na 4
roky. Ustanovenie § 104 nemá vplyv na celkovú dĺžku premlčacích lehôt. Na základe uvedeného dospel
k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty.
Na doplnenie uviedol, že tento záver sa týka aj príslušenstva. Na pojednávaní dňa 17.05.2024 pripustil

zmenužalobyvzmyslenávrhužalobuzodňa17.09.2019,kedysiuplatnilajnároknaúrokyzomeškania.
Z dôvodu, že uplatnený nárok považoval za premlčaný, sa prvoinštančný súd už nezaoberal ďalej jeho
výškou. Napriek tomu však uviedol, že minimálne v časti 20.000 eur, ktorá predstavuje spoluúčasť, je
nárok uplatnený nedôvodne (bod XIV. zmluvy). Jeho vyplatenie žalobcom nemá oporu v poistnej zmluve,
môže tak ísť len o dobrovoľné plnenie, na ktorého náhradu nemá nárok. O trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, ako aj tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že najzávažnejší a zásadný nedostatok rozhodnutia vidí v nesprávnej aplikácii a výklade

použitej právnej normy a odklon od právneho názoru vyjadreného vyššími súdnymi autoritami uvádzaný
v ním predložených rozhodnutiach NS SR, predovšetkým najnovšie rozhodnutie 9Cdo/181/2020, ale
aj 7Cdo 252/2021 a 2Mcdo 9/2013. Predmetné rozhodnutia v poslednej dobe kľúčovú otázku (pozn.
aplikácia § 104 OZ na začiatok plynutia premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia uplatnených
zostranypoškodenéhovočipoistiteľoviškodcu)podľanázoružalobcuspoľahlivoajednoznačnevyriešili.

Prvoinštančný súd podľa jeho názoru túto rozhodovaciu prax nesprávne interpretoval a neaplikoval a
dospel tak k právnemu názoru, ktorý je právne neudržateľný. V bode 16. napádaného rozsudku súd
uvádza, že 3-ročná objektívna premlčacia doba podľa § 106 OZ začína plynúť odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla. Toto však z ust. § 106 ods. 2 OZ nevyplýva, pričom otázka začiatku
plynutia tu nie je upravená a v danom prípade nič nevylučuje aplikáciu § 104 OZ. Súd v bode 18.

rozsudku (správne) konštatuje, že ustanovenie § 104 OZ nemá vplyv na celkovú dĺžku premlčacej doby
určenej v § 106 OZ. Súd ďalej uvádza, že z citovaných rozhodnutí NS SR nevyplýva 4- ročná premlčacia
doba. Javí sa, že podľa úvah súdu posunutie začiatku plynutia premlčacej doby o 1 rok od poistnej
udalosti by znamenalo "predĺženie" premlčacej doby na 4 roky, ale tento výklad nie je správny ani
nie je obsiahnutý vo vyššie spomenutých rozhodnutiach NS SR. Objektívna premlčacia doba zostáva

zachovaná(3roky),alenazáklade§104OZzačalaplynúť1rokpopoistnejudalosti,t.j.vposudzovanom
prípade začala plynúť až dňa 04.09.2015 a uplynula tak 04.09.2018 (t.j. po podaní žaloby). Z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 9Cdo/181/2020 (body 13-15) vyplýva, že dovolací súd dal v prvom rade do pozornosti
uznesenie najvyššieho súdu z 31. marca 2022 sp. zn. 7 Cdo 252/2021, prijaté na ostatnom zasadnutí
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22. júna 2022 na uverejnenie

do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta
znie : "Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom
je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnomzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia
doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka)". I
keď v predmetnom spore si uplatňoval poškodený (žalobca) škodu, ktorá mu vznikla pri dopravenej

nehode a ktorú si na základe zákonného poistného škodcu uplatnil priamo proti poisťovateľovi, nie je
dôvod odchýliť sa od záveru o začatí plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku titulom škody,
ktorá je takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavtom
smere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§104 Občianskeho

zákonníka). Ako je zrejmé z obsahu § 104 Občianskeho zákonníka, tento konkrétne uvádza začiatok
plynutia premlčacej lehoty pri nároku na plnenie z poistného, a to rok po poistnej udalosti. Na tomto
mieste je potrebné poznamenať, že táto úprava bola prijatá v prospech poisťovateľov, poskytujúc im
dlhšie časové obdobie pre zadováženie si podkladov k poistným udalostiam. Aj keď § 106 Občianskeho
zákonníka hovorí všeobecne o dĺžke premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné
ustanovenie nie je možné vzťahovať na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i

keď má vo väčšine prípadov charakter náhrady škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady
nemajetkovej ujmy). Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o rok,
ako je uvedený v § 104 Občianskeho zákonníka, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného
plnenia. V zmysle citovaných rozhodnutí NS SR je podľa žalobcu evidentné, že pri právach na plnenie
z poistenia je potrebné pre začatie plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku titulom škody, ktorá

je takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia, jednoznačne aplikovať ustanovenie
§ 104 OZ. Tým, že prvoinštančný súd ako orgán znalý práva predmetné ustanovenie nepoužil na
posúdenie začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru
ojejuplynutí.Nakoľkojedinýmvecnýmdôvodomzamietnutiažalobybolažalovanýmvznesenánámietka
premlčania a súd túto vyhodnotil nesprávne, je podľa žalobcu napadnutý rozsudok nedôvodný a vecne

nesprávny. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie síce vzhľadom na záver o uplynutí objektívnej
premlčacej lehoty nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať a skúmať, kedy sa mohol žalobca
dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, avšak napriek tomu v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že protiargumenty k jeho skutkovým tvrdeniam o začiatku jej plynutia. Samotná táto skutočnosť robí
napadnuté rozhodnutie do značnej miery arbitrárnym a nepreskúmateľným (min. v rozsahu momentu

začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby). Zotrval na tom, že sa o totožnosti škodcu dozvedel až
01.03.2017, o čom predložil podrobnú argumentáciu a dôkazy. Súd v bode 17. rozsudku vychádza
z nesprávneho skutkového zistenia, keď konštatuje, že správa 14445/BOR obsahovala EČV vozidiel
(škodcu). Táto správa v žiadnom prípade neobsahovala EČV škodcu ani žiadnu zmienku o totožnosti
škodcu. Nie sú v nej uvedené žiadne údaje, ktoré by mu pomohli urobiť si úsudok o vlastníkovi

motorového vozidla E.N. W. G. XX.XXX a návesu značky N., ktoré dňa 04.09.2014 v konečnom
dôsledku spôsobilo dopravnú nehodu (táto skutočnosť jednoznačne vyplýva až zo znaleckého posudku
vypracovaného dňa 13.02.2015 v trestnej veci vedenej proti W. V., resp. z rozsudku sp. zn. 12 U 25/15s
- 53), ani údaje o evidenčných číslach či už uvedeného motorového vozidla alebo návesu. Z predmetnej
správy nemal tak v žiadnom prípade možnosť urobiť si úsudok o zodpovednostnom subjekte. EČV

uvádzané v správe patria vozidlu iného účastníka, ktorý nehodu nezavinil (čo sa dozvedel až 1.3.2017)
a ktorý prepravoval poistený tovar, avšak ani s týmto účastníkom nemal on ani jeho právny predchodca
zmluvný vzťah ani obchodný kontakt. Predmetom správy sú iné skutočnosti, než skutočnosti súvisiace
s určením zodpovednostného subjektu, najmä spôsob balenia a uskladnenia tovaru, na ktorom vznikla
škoda, spôsob prepravy a rozsah škody. Keďže pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná
vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o
tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť)
v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu
zodpovedá, dňa 10.11.2014 ešte neboli splnené predpoklady na začatie plynutia subjektívnej premlčacej

doby, teda minimálne jeden z nich, a to vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Vytkol tiež súdu prvej
inštancie absenciu odôvodnenia o (ne)aplikácii kolíznych noriem (právo rozhodné pre vzťah poškodený-
škodca). Poukázal na to, že v zmysle Článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Jedným
z takýchto právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré je podľa nášho

názoru potrebné na predmetnú vec aplikovať, je Nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č.
864/2007z11.07.2007orozhodnomprávepremimozmluvnézáväzky(RI?MII)(ďalejako"Nariadenie").
V zmysle ust. čl. 4 bod 1. Nariadenia sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu spravuje
právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda. Vzhľadom na to, že škodca a poškodený malivčasenehodysvojobvyklýpobytvrôznychkrajinách(včasenehodymalžalobcasvojpobytvSpojenom
kráľovstve, teda EÚ) a nakoľko ku škode došlo na 32,44 km diaľnice A2 v smere do Grazu, teda na
území Rakúska, je toho názoru, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať o.i. ustanovenia rakúskeho

práva, najmä rakúskeho Občianskeho zákonníka (ďalej ako "ABGB") a Gesamte Rechtsvorschrift für
Eisenbahn- und Kraftfahrzeughaftpflichtgesetz (ďalej ako "EKHG"). V konaní pritom na potrebu aplikácie
Nariadenia Rím II a rakúskeho práva opakovane poukazoval a detailne argumentoval. V súlade s
ust. § 1451 a nasl. ABGB a v súlade s ust. § 17 EKHG rakúske právo v zásade pozná všeobecnú
subjektívnu3ročnúpremlčaciulehotu,ktorázačínaplynúťododňa,kedysaprávomohlouplatniťpoprvý

krát a všeobecnú objektívnu 30 ročnú premlčaciu lehotu. Pri nárokoch na náhradu škody spôsobenej
porušením právnej a/alebo zmluvnej povinnosti je subjektívna premlčacia lehota 3 ročná, pričom začína
plynúť od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Z hľadiska
aplikácie právneho predpisu majú poznámky pod čiarou svoj význam, a preto ich používanie nemožno
úplne vylúčiť. Aplikáciu poznámok pod čiarou je však potrebné vždy starostlivo zvážiť a najmä mať
na zreteli ich výlučný informačný charakter. Skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava
ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, pričom toto ustanovenie odkazuje na §
106 OZ nemôže vyvolať aplikáciu slovenského Občianskeho zákonníka na vzťah medzi poškodeným
a škodcom, predovšetkým v situáciách s viacerými (v danom prípade miesto nehody v Rakúska, a

rozličné sídlo škodcu a poškodeného) medzinárodnými prvkami na predmetnú vec a vylúčenie aplikácie
iných "osobitných právnych predpisov" resp. cudzieho právneho poriadku. Prijatie takejto argumentácie
by malo za následok, že každý zodpovednostný vzťah pri škodnej udalosti spôsobený tretej osobe
subjektom poisteným podľa Zákona o PZP sa bude v otázke premlčania spravovať § 106 OZ, čo je
nemysliteľné a je zrejmé, že poznámka pod čiarou nemôže mať prednosť pred Nariadením Rím II alebo

iným zákonom. S jeho rozsiahlou argumentáciou ohľadom aplikácie rakúskeho práva sa pritom súd prvej
inštancie vysporiadal veľmi stručne a nedostatočne, kedy v rozsudku uviedol len to, že žalobca ďalej
poukázal na možnosť aplikácie kolíznych noriem. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak nedostatočne
odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť ako celku, pričom v zmysle
ustálenej judikatúry ide vo svojej podstate o porušenie základného práva účastníka na spravodlivý

proces.

5. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu nevyužil.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,

ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 385 ods.
ods. 1 C.s.p. (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. V preskúmavanej veci sa žalobca, ako poisťovňa proti žalovanému, ako poisťovni škodcu v
zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, domáha zaplatenia náhrady za plnenie, ktoré poskytol poškodenému
čím na neho prešlo právo poškodeného na náhradu škody až do výšky poskytnutého poistného plnenia.
Je nesporné, že k vzniku škody došlo pri dopravnej nehode v Rakúsku na 32,44 km diaľnice A2 v
smere do Grazu spôsobenej W. V. dňa 04.09.2014, pri ktorej došlo k poškodeniu tovaru. Rovnako je
nesporné, že poisťovateľom motorového vozidla, ktoré viedol W. V. bol ku dňu 04.09.2014 žalovaný.

Žalobca ako poisťovateľ zásielky (tovaru) uhradil vlastníkovi tovaru sumu 140.733,13 eur ako náhradu
za poškodený tovar. Žalovaný sa v konaní bránil námietkou premlčania, ktorú odôvodnil tým, že žaloba
bola podaná na súde dňa 30.12.2017, teda až po uplynutí objektívnej premlčacej doby v zmysle § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá podľa neho začala plynúť odo dňa, kedy došlo k dopravnej nehode.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť najmä vzhľadom
na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania, keď vychádzajúc z ust. ustanovení § 106
Občianskeho zákonníka a nie z ust. § 104 Občianskeho zákonníka, na ktorého aplikáciu podľa jeho
názoru v danej veci neboli splnené podmienky, konštatoval, že trojročná objektívna premlčacia lehota
začala v tomto prípade plynúť dňa 04.09.2014, kedy došlo k dopravnej nehode a nakoľko žaloba bola

doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.12.2017, je celkom zrejmé, že sa tak stalo až po márnom
uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 04.09.2017. Takéto právne posúdenie veci
súdomprvejinštancievšakodvolacísúdpovažujezanesprávne,vychádzajúceznesprávnehoprávnehoposúdenia veci, no zároveň vzhľadom na obsah napadnutého rozsudku a odvolacie námietky žalobcu
aj za predčasné, a to z nasledovných dôvodov.

9. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

10. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

11. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

12. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
do 31.07.2024 (ďalej len "zákon o PZP"), na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
platírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,ktoráškoduspôsobila.Poznámkapodčiarou
č. 22 k ust. § 15 ods. 2 zákona o PZP znie: § 106 Občianskeho zákonníka.

13. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je podľa odvolacieho súdu pre správne
posúdenie otázky premlčania nároku, aký žalobca uplatnil podanou žalobou, kľúčové zodpovedanie
otázky, či je pri posudzovaní premlčania nároku poškodeného na náhradu škody hradeným z povinného
zmluvného poistenia uplatneným priamo proti poisťovateľovi podľa zákona č. 381/2001 Z. z. nutné
aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka.

14. Otázka aplikácie ust. § 104 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania nároku na
náhradu škody uplatneného proti poistiteľovi vyplývajúceho z povinného zmluvného poistenia za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nebola jednoznačne vyriešená najvyššími súdnymi
autoritami, hoci sa danou otázkou zaoberali. Žalobca odkazoval najmä na závery uvedené v rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/181/2020 zo dňa 28.07.2022, ods. 14 a 15,
podľa ktorých, cti.: "I keď v predmetnom spore si uplatňoval poškodený (žalobca) škodu, ktorá mu
vznikla pri dopravenej nehode a ktorú si na základe zákonného poistného škodcu uplatnil priamo proti
poisťovateľovi, nie je dôvod odchýliť sa od záveru o začatí plynutia premlčacej doby na uplatnenie
nároku titulom škody, ktorá je takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v tom smere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej
udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka). Aj keď § 106 Občianskeho zákonníka hovorí všeobecne
o dĺžke premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné ustanovenie nie je možné
vzťahovať na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine

prípadov charakter náhrady škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady nemajetkovej
ujmy). Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o rok, ako je uvedený v
§ 104 Občianskeho zákonníka, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného plnenia." Uvedenej
otázke sa venoval najvyšší súd aj v uznesení sp. zn. 7Cdo 252/2021 zo dňa 31.03.2022, publikovaný
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 3/2022, keď v právnej vete vyslovil: "Právo na

náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom
hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho
uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka)." V rozsudku sp. zn.

2MCdo/9/2013 zo dňa 27.08.2014 uviedol, že: "Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na
náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu tieto
dva nároky nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu,
keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného
právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o

osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 PZP). Postavenie
škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa
voči veriteľovi, t. j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to
isté plnenie dvakrát. Navrhovateľ mal preto v súdenej veci možnosť uplatniť si nárok na náhradu škodybuď od odporkyne 1/, od odporcu 2/ alebo od oboch naraz, pričom začatie plynutia premlčacej doby sa
u odporcov posudzuje osobitne." V uznesení sp. zn. 5Cdo/102/2017 zo dňa 23.04.2020, publikovaný v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 35/2020, ods. 8.3. uviedol, že: "Dovolací súd zastáva

názor, že uvedená interpretácia ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a z nej vyvodený
právny záver je nesprávny. Toto ustanovenie (ktoré má charakter lex specialis) je potrebné vykladať tak,
že na premlčanie nároku na náhradu škody, a ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia (bod 7
odôvodnenia) i na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo
vzťahu k osobe, ktorá škodu spôsobila (škodcovi) i vo vzťahu k poisťovateľovi (poisťovni) tejto osoby a

to v tom smere, že vo vzťahu k obidvom subjektom sa aplikuje právna úprava premlčania vyplývajúca z
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka (ktorá má charakter lex generalis), podľa ktorej sa toto právo
premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pretože právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, je právom majetkovej povahy (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 27. novembra 2012 sp. zn. 2 Cdo 194/2011, publikovaný pod R 58/2014, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 17. februára 2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 17. februára 2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
novembra 2017 sp. zn. 8 Cdo 24/2017, ale i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.
septembra 2013, sp. zn. IV. ÚS 542/2013-18). Inak povedané, uvedené ustanovenie upravuje (iba) to,
že vo vzťahu k obidvom subjektom sa uplatňuje rovnaká právna úprava dĺžky premlčacej doby, ale v
žiadnomprípadehonemožnointerpretovaťtak,ženapr.eventuálnespočívanieplynutiapremlčacejdoby

týkajúce sa jedného subjektu predstavuje automaticky spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce
sa druhého subjektu." V uznesení sp. zn. 9Cdo/37/2023 zo dňa 27.05.2024, ods. 21.3. uviedol, že:
"Ak teda odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal na judikát R 3/2022, mal venovať
dostatočnú pozornosť celému obsahu tohto judikovaného rozhodnutia a najmä jeho záveru, v ktorom
dovolací súd zdôraznil, že judikovaný záver, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej ujmy

zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením
blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného
poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok
po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje na premlčanie priameho nároku

poškodenéhovočipoisťovni(§15ods.2ZoPZP),ktorésavšaknedotýkapovinnostipoisťovneposkytnúť
poistné plnenie za poisteného (v mene poisteného) poškodenému (§ 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP), a to na
základe rozsudku vydanému iba voči poistenému."

15. Ústavný súd SR v uznesení č. k. I. ÚS 406/201517 zo dňa 07.10.2015 uviedol, že, cit.: "V ustanovení

§ 104 OZ je určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, kde premlčacia doba
začína plynúť až za rok po poistnej udalosti. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ vyhl. MF SR č. 423/1991 Zb.,
ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje
zákonné poistenie (ďalej len "poistený"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo

výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému na zdraví, pokiaľ poistený za túto škodu
zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak. Napriek skutočnosti, že poškodený v prípade
zániku spoločnosti, ktorá za škodu zodpovedá, má nárok priamo voči kancelárii, neznamená to, že ide o
nárok z poistnej zmluvy, ktorej účastníkom bol poškodený, ale je to stále nárok na náhradu škody, ktorý

hradí kancelária v rozsahu, v akom by ju hradila za poisteného (ktorý za škodu zodpovedá). Nemožno
preto aplikovať ustanovenie § 104 OZ ako pri plnení z poistenia, ale ustanovenie § 106 ods. 1 OZ,
ako to správne uzavrel súd prvého stupňa. Na podporu takého záveru je potrebné uviesť, že ak by
firma nezanikla v čase uplatnenia nároku žalobcom (rozšírenia žaloby v roku 2007), nemohlo by sa
premlčanie nároku posudzovať podľa § 104 ale stále podľa § 106 ods. 1 O. s. p." Najvyšší súd sa k

vzťahu medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom vyjadril v uznesení sp. zn. 4Obdo/2/2021 zo dňa
29.04.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 37/2022, ods. 38: "Vzťah
poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z
poisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavočipoistenémuškodcovi
plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom

poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená
(v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom
poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4
a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tentopriamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so
zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade,
že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla

voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie
tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe,
ktorá škodu spôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje

podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku,
teda podľa § 106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona
o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky
k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa
neaplikuje§104OZ.Nárokpoškodenéhonanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla
voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Priamy

nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods.
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady
škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj
vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce
mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému."

16. Podstatné pre vyriešenie nastolenej otázky podľa je podľa odvolacieho súdu v prvom rade to,
či je možné právo uplatnené žalobcom považovať za právo na plnenie z poistenia tak, ako to
predpokladá § 104 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedenej judikatúry možno dospieť k záveru,
že súdna prax dôsledne odlišuje od vzťahu medzi poškodeným, škodcom a poisťovateľom škodcu

pri uplatňovaní nárokov z povinného zmluvného poistenia. Uvedené sa prejavuje napríklad tak,
že eventuálne spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa jedného subjektu nepredstavuje
automaticky spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa druhého subjektu (napr. 5Cdo/102/2017).
Nie je ojedinelé, keď si poškodený uplatní nárok v trestnom konaní len voči osobe, ktorá škodu spôsobila
(škodcovi), pričom uvedené na plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k poisťovateľovi nemá žiadny vplyv

(napr. R 37/2022). Nárok poškodeného proti škodcovi tak nemožno stotožňovať s priamym nárokom
poškodeného proti poisťovateľovi. Súdna prax dospela k záveru, že ide o situáciu, keď jeden subjekt
má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu;
proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody (vyplývajúci z § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka),
proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym

predpisom (napr. 2MCdo/9/2013). Vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zákon o PZP). Vzťah poškodeného
a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť
náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o PZP dáva i priamy nárok

voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (R 37/2022). S ohľadom na vyššie
uvedené možno dospieť k záveru, že nárok poškodeného proti škodcovi a nárok poškodeného proti
poisťovateľovi škodcu sú samostatné nároky a podmienky na ich úspešné uplatnenie sa posudzujú
samostatne (vrátane premlčania).

17. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zaviedol priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi (§ 15).
Poškodený si tak v zásade môže vybrať proti komu (škodca alebo poisťovateľ škodcu) svoj nárok
na náhradu škody uplatní. Dôvodová správa ohľadom § 15 zákona o PZP k premlčaniu uvádza, že:
"Zvýšená ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy,

ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poistiteľ vo vzťahu k nemu síce mohol
odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. Nárok
poškodeného voči nemu sa premlčí v rovnakej lehote ako jeho nárok na náhradu škody proti škodcovi
(pozri § 106 Občianskeho zákonníka)." Aj napriek tomu, že v normatívnom texte § 15 zákona o PZP
sa použilo slovo "úprava", úmysel zákonodarcu smeroval k rovnakej úprave lehoty premlčania, ohľadne

začiatku, či plynutia tejto lehoty mlčí. Ustanovenie § 15 zákona o PZP však nevylúčilo použitie § 104
Občianskeho zákonníka pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k poisťovateľovi.
Súdna prax už skoršie dospela k záveru, že pre škodcu a poisťovateľa sa uplatňuje rovnaká právna
úprava len dĺžky premlčacej doby (napr. R 3/2022). Ustanovenie § 15 zákona o PZP v poznámke podčiarou odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka. Uvedené však nie je súčasťou normatívneho textu
právnej normy.

18. Zároveň je však potrebné vyriešiť aj otázku, aký charakter má plnenie poisťovne poškodenému na
základe jeho priameho nároku v zmysle § 15 zákona o PZP. Judikatúra ani v tejto otázke nie je úplne
jednotná. Staršie súdne rozhodnutia vychádzajú z toho, že priamy nárok poškodeného nie je nárokom
z poistnej zmluvy (napr. I. ÚS 406/2015). Naopak novšie rozhodnutia dospeli k záveru, že náhrada
nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života vzniknutej usmrtením blízkej osoby

pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia
(napr. 7Cdo 252/2021), alebo nárok titulom škody je nárokom hradeným z povinného zmluvného
poistenia (napr. R 3/2022), alebo ide o nárok z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine prípadov
charakter náhrady škody (napr. 9Cdo/181/2020). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo
poškodenému je záväzkom poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného
poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení),

teda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. (R 37/2022). Vzťah
medzi poškodeným a škodcom je vzťah zo zodpovednosti za škodu, za ktorú škodca zodpovedá.
Zákon o PZP však v § 15 priznal poškodenému priamy nárok voči poisťovateľovi. Tento vzťah medzi
poškodeným a poisťovateľom však nie je vzťahom zo zodpovednosti za škodu, poisťovateľ sa nestáva
škodcom. Poisťovateľ poskytuje vždy poistné plnenie, ktoré vždy vyplýva z poistného vzťahu medzi

poisťovateľom a poisteným, ktorým je výlučne škodca. V prípade priameho nároku tak poškodený
uplatňuje nárok zo zodpovednosti za škodu voči subjektu, ktorý sa túto škodu nezodpovedá, ale je
povinný poskytnúť plnenie titulom poistnej zmluvy. Predmetné plnenie bude zo strany poisťovne vždy
poistným plnením, aj keď v prípade priameho nároku uspokojuje nárok na náhradu škody poškodenému.
Ak teda poisťovňa poskytuje poistné plnenie, ktorým uspokojuje nárok na náhradu škody namiesto

škodcu, pričom tento záväzok vyplýva z poistnej zmluvy, jedná sa o plnenie z poistenia. Poisťovňa
nenahrádza škodu, ale poskytuje poistné plnenie, ktoré by za iných okolností poskytovala poistenému.
Priznaním priameho nároku poškodeného sa nemení charakter tohto plnenia. Na uvedenom nič nemení
ani tá skutočnosť, že poškodený nie je účastníkom poistného vzťahu, ktorý existuje len medzi škodcom
ako poisteným a poisťovňou. Zároveň ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka sa neobmedzuje len

na plnenie z poistnej zmluvy medzi účastníkmi, ale vzťahuje sa na všetky plnenia z poistenia. Na základe
uvedeného možno uzavrieť, že v prípade ak nastane poistná udalosť špecifikovaná poistnou zmluvou
alebo zákonom, na základe ktorej má poisťovňa poskytnúť poistné plnenie, bude sa jednať o plnenie
z poistenia. Rovnako tak nie je udržateľné, prečo by mala byť vylúčená aplikácia § 104 Občianskeho
zákonníka o začiatku plynutia premlčacej doby pri plnení z povinného zmluvného poistenia, avšak pri

iných typoch poistenia by vylúčená nebola. Pre rozumné usporiadanie vzťahov nie je dostačujúce vylúčiť
aplikáciu § 104 Občianskeho zákonníka len preto, že poznámka pod čiarou v ustanovení § 15 zákona
o PZP odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka. Zároveň, ak bola právna úprava uvedená v § 15
zákona o PZP prijatá za účelom zvýšenia ochrany, resp. posilnenia postavenia poškodeného, posunutie
začiatku plynutia premlčacej doby je bezpochyby takým posilnením postavenia. Námietka, že by došlo

k odlišnému posudzovaniu premlčacej doby nie je dôvodná, nakoľko taká skutočnosť už daná je. Súdna
praxkonštantnedospelazáveru,žeuplatnenietohoistéhonárokulenvočijednémupovinnémusubjektu,
neznamená jeho uplatnenie aj voči druhému, napríklad v situácii, keď poškodený uplatní nárok len voči
škodcovi, nemá to vplyv na plynutie premlčacej doby vo vzťahu k poisťovateľovi. Pokiaľ je teda plynutie
premlčacej doby v otázke spočívania odlišné, nie je dôvod, aby aj začiatok plynutia premlčacej doby

nemoholbyťodlišný,atoprávevzhľadomnaprávnuúpravuobsiahnutúv§104Občianskehozákonníka.

19. Pokiaľ žalovaný v konaní namieta, že nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí subjektívnej aj
objektívnej premlčacej lehoty ustanovenej v § 106 Občianskeho zákonníka s tým, že k začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty malo dôjsť dňa 11.11.2014, nakoľko rozhodné skutkové okolnosti vzniku

dopravnej nehody sú uvedené v REPORT NO. 14445/BOR zo dňa 10.11.2014 a boli následne potvrdené
trestným rozkazom 12U 25/15s-44 zo dňa 07.08.2015, teda poškodený mal vedomosť o rozhodných
skutkových okolnostiach ohľadom zodpovednostného subjektu už 10.11.2014 a takisto aj o škode, jeho
obrana podľa odvolacieho súdu nie je opodstatnená. Je totiž nepochybné, že (ako to dôvodne namieta
aj žalobca v odvolaní) z obsahu správy REPORT NO. 14445/BOR zo dňa 10.11.2014 síce vyplýva

výška škody, avšak nevyplýva z nej už údaj o tom, kto dopravnú nehodu a tak aj škodu spôsobil.
Námietka premlčania žalovaného založená na tvrdení o uplynutí subjektívnej premlčacej doby žalobou
uplatneného nároku tak rovnako nemôže obstáť a sama o sebe nebráni priznaniu žalovaného práva.20. Na základe vyššie uvedeného potom možno zhrnúť, že nakoľko pre správne posúdenie dôvodnosti
námietky premlčania vznesenej v tomto spore žalovaným je potrebné aplikovať ustanovenie § 104 v
spojení s § 106 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru,

že na posúdenie premlčania sa ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka nepoužije, a preto aj k
nesprávnemu záveru, že žaloba bola podaná po márnom uplynutí premlčacej doby. Odvolací súd na
rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že podľa slovenského práva bola žaloba dňa 30.12.2017
podaná včas, keď trojročná objektívna lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka s určením jej
začiatku podľa § 104 Občianskeho zákonníka dňa 05.09.2014 (deň po dopravnej nehode, resp. poistnej

udalosti) uplynula až dňa 05.09.2018.

21. V neposlednom rade však odvolací súd ako dôvodné vyhodnotil aj odvolacie námietky žalobcu,
podľa ktorých súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil a
nesprávne právne posúdil pokiaľ ide o voľbu hmotného práva, ktoré je v danej veci rozhodujúce, a preto
v tomto smere zároveň porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa totiž otázkou

rozhodného (hmotného) práva vôbec nezaoberal, čo má za následok, že vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď v spore vôbec neaplikoval žiadne kolízne normy medzinárodného práva
súkromného, hoci žalobca sa ich použitia domáhal a je nepochybné, že v danom spore je prítomný
cudzí prvok.

22. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca dôvodne vytýka prvoinštančnému
súdu nesprávne právne posúdenie veci pri výklade a aplikácii slovenského práva, ktorých dôsledkom
je zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania uplatneného práva, avšak aj nevysporiadanie sa s otázkou,
podľa akého hmotného práva vlastne daný spor posúdiť po právnej stránke, a v neposlednom rade aj
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov, keď súd prvej inštancie sa

naviac vzhľadom na premlčanie vecnou opodstatnenosťou podanej žaloby ani nezaoberal, nesprávnym
procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné v
odvolacom konaní napraviť.

23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a c) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v
ktorom sa súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), po
vyriešení otázky, aké hmotné právo je potrebné podľa príslušných kolíznych noriem medzinárodného
práva aplikovať na právny vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, bude zaoberať dôvodnosťou žaloby

vo vyššie naznačenom smere a riadne posúdi dôvodnosť podanej žaloby z hľadiska vzniku nároku
uplatneného žalobou a všetkých ostatných relevantných hľadísk, ktoré sú právne významné z hľadiska
správneho právneho posúdenia veci, a opätovne v spore rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodní.

24. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).