Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 21, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203431
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124203431.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa rodičov: matka - C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C.
a otec - C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., X. XXXX XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na

maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 11P/72/2024-120 zo dňa
05.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11P/72/2024-120 zo dňa 05.09.2024 zmenil rozsudok Okresného
súdu Topoľčany č.k. 11P/123/2011-56 zo dňa 22.02.2012 tak, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na

maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90 eur mesačne na sumu 330 eur mesačne od 25.03.2024
do 31.08.2024 a od 01.09.2024 na sumu 390 eur mesačne, ktorú uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za čas od 25.03.2024 do 31.08.2024 vo výške
1.254,18 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur spolu s bežným výživným,
počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine. Dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného
majúc z vykonaného dokazovania preukázané, že od poslednej úpravy výživného od roku 2012
prišlo k výraznej zmene pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine na strane maloletého
dieťaťa a oboch rodičov. Maloletý A. je starší o dvanásť rokov, s čím súvisia zvýšené výdavky na

zabezpečovanie nielen jeho základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k
celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju 15-ročného dieťaťa. Konštatoval, že v čase
poslednej úpravy výživného bol maloletý vo veku troch rokov, v priebehu rokov nastúpil na povinnú
školskú dochádzku, od školského roku 2023/2024 je študentom strednej odbornej školy, s čím súvisia
počas obdobia základnej školy a aj v súčasnosti zvýšené výdavky na cestovné (obe školy mimo miesta
bydliska dieťaťa), zabezpečenie školských pomôcok a potrieb, učebníc, školských aktivít a výletov.

Zvýšené výdavky na maloletého predstavujú aj náklady na stravu, ošatenie, jeho sociálny rozvoj,
vreckové, mobilnýtelefónapod.Malpreukázané,žeotecdlhodoboinýmspôsobomokremvýživnéhosa
na nákladoch dieťaťa nepodieľa, nad rámec určeného výživného neprispieva ani pri príležitosti sviatkov
syna, nie je s ním dlhodobo v osobnom kontakte, neprejavuje oň záujem. Doposiaľ určená výška
výživného 90 eur mesačne je absolútne neprimeraná k preukázaným potrebám 15-ročného dieťaťa.
Zmenu pomerov vyhodnotil aj na strane otca, ktorému pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým

deťom. Konštatoval, že otec v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný, nemal pravidelný
príjem, pracoval len nepravidelne brigádnou formou, bol nemajetný. V súčasnosti má pravidelný príjem,nakoľko je riadne zamestnaný a nadobudol do osobného vlastníctva rodinný dom. Prihliadol na príjem
otca, ktorý činí v priemere mesačne vo výške 2.925,49 eur netto, z ktorého je schopný podieľať sa
na zvýšených výdavkoch maloletého. Otec prezentoval schopnosť platiť výživné vo výške 180 eur

mesačne, neskôr 200 eur mesačne a v záverečnom návrhu uviedol sumu 250 eur až 260 eur mesačne.
Vo vzťahu k argumentom otca, že jeho mesačné príjmy a výdavky mu neumožňujú podieľať sa na
zabezpečenípotriebdieťaťavyššousumou, poukázalnaMetodiku"Rodičovskékompetencie-Metodika
pre výpočet výživného rodičov k deťom“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie
výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom a obsahuje

pravidlá pre objektivizáciu výživného. Výška výživného sa odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a
je určená percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy dieťaťa a od počtu vyživovacích
povinností. Uzavrel, že otec by mal prispievať na výživu 15-ročného syna študujúceho na strednej
škole,pridvochďalšíchvyživovacíchpovinnostiachkmaloletýmdeťom,vychádzajúczjehopriemerného
čistého mesačného príjmu, aktuálne sumou 440 eur mesačne (15% z príjmu otca). Zohľadnil výdavky
otca na zabezpečovanie bývania, domácnosti, cestovného do práce a jeho osobných potrieb, plnenie

si vyživovacej povinnosti k ďalším deťom. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine,
neprihliadal v celom rozsahu na náklady otca na bývanie v mieste výkonu jeho práce v Rakúsku,
považujúc výdavok na bývanie v sume 773 eur mesačne za neprimeraný, keď otec si prenajíma 3-
izbový byt, v ktorom býva sám a zdržiava sa v ňom len počas pracovného týždňa. Neprihliadal ani na
argumentáciu otca, že všetky náklady na zabezpečovanie potrieb jeho novej rodiny musí znášať sám

z dôvodu, že otec neuviedol žiaden relevantný dôvod nezaradenia manželky otca, ktorá je dobrovoľne
nezamestnaná a nemá príjem, do pracovného procesu (po ukončení rodičovskej dovolenky nenastúpila
do práce, lebo maloleté dieťa nechcelo chodiť do materskej školy). Vzal do úvahy, že ak by manželka
dosahovala príjem z inej činnosti, tiež by sa mohla primerane podieľať na finančnom zabezpečovaní
potriebrodiny.Zlepšeniefinančnejsituácieotcamalpreukázané ajtým,že odseptembra2024 nespláca

úver na kúpu osobného motorového vozidla, iný úver nemá a z jeho príjmu je rodina schopná aj
vytvárať úspory. Uviedol, že aj matka sa môže podieľať na zvýšených výdavkoch maloletého, avšak
len v minimálnej miere, primerane k svojmu príjmu a možnostiam zohľadňujúc jej osobnú starostlivosťou
odieťa.Malpreukázané,žeumatkydošlo kzmenepomerov,keď jejpribudli dvevyživovaciepovinnosti
k maloletým deťom, zabezpečuje celodennú starostlivosť o jedno z detí a nemá možnosť zaradiť

sa do pracovného procesu. Príjem matky rovnako ako v roku 2012 tvorí rodičovský príspevok a
prídavky na maloleté deti, finančne je odkázaná aj na pomoc partnera. Uviedol, že matke boli v roku
2023 pozastavené prídavky na maloletého A., v septembri 2024 jej boli doplatené aj za rok 2023.
Prídavok na maloleté dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu
nezaopatreného, avšak povinnosť prispievať na výživu maloletých detí majú predovšetkým rodičia a

vyplatené prídavky na maloleté deti nemôžu nahrádzať povinnosť otca prispievať na výživu maloletého
dieťaťa. Po zhodnotení veci komplexne zvýšil výživné na maloletého na sumu 330 eur mesačne od
25.03.2024 do 31.08.2024 a od 01.09.2024, od začiatku jeho štúdia na strednej škole na sumu 390
eur mesačne. Pri rozhodovaní vychádzal aj z tzv. tabuľkového výživného: 13% z príjmu otca - 380 eur
mesačne v čase, keď maloletý navštevoval základnú školu a 15% z príjmu otca - 440 eur mesačne

od nástupu maloletého na strednú školu, berúc do úvahy, že otec dosahuje zvýšený príjem výkonom
práce v zahraničí, s čím súvisia jeho zvýšené výdavky (doprava do práce a bývania v zahraničí, nie však
v otcom uvádzanej neprimeranej výške) v porovnaní so zamestnancom na Slovensku. Z uvedených
dôvodov stanovil výživné za každé obdobie o 50 eur nižšie ako tzv. tabuľkové výživné. Dospel k záveru,
že zvýšeným výživným od otca, spolu s výživným od matky a prídavkami na maloleté dieťa, ktoré matka

poberá, budú aktuálne potreby maloletého pokryté. Konštatoval, že úhrada výživného v súdom stanovej
výške je jediný spôsob, ktorým sa otec podieľa na starostlivosti a výžive maloletého. Výživné zvýšil od
25.03.2024 (od podania návrhu) s tým, že za obdobie od 25.03.2024 do 31.08.2024 vzniklo otcovi
zameškané výživné vo výške 1.254,18 eur, ktorú sumu mu povolil splácať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 100 eur s bežným výživným s prihliadnutím na finančné pomery otca v zmysle

ust. § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť v
celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie, aby znovu konal a rozhodol, resp. určiť výživné na

maloletého sumou 250 eur mesačne a zročné výživné. Poukázal na to, že pred začatím konania rodičia
uzavreli dohodu o výživnom na maloletého v sume 200 eur mesačne, ktorú matka nerešpektovala,
hoci ju uzavrela a pred súdom následne navrhla, aby ju neschválil. Uvedenú sumu výživného si rodičia
dohodli na základe vzájomnej dohody, o čom bol spísaný záznam vyšším súdnym úradníkom, ktorýobsahoval okrem iného informáciu, že otec uviedol, že pôjde na úrad doriešiť poberanie daňového
bonusu na maloletého. Matka v konaní tvrdila, že obsah dohody otec nedodržal, nedoriešil poberanie
rodinných prídavkov, ktoré však neboli predmetom dohody. Vec doriešenia daňového bonusu nie je

ani v predloženej dohode, nebola podmienkou konečného znenia dohody rodičov o výživnom a ani
podmienkou pre možnosť zrušenia ich dohody o výške výživného. Je zjavné, že matka považovala sumu
200 eur mesačne za postačujúcu, podpísala záznam z prvého stretnutia rodičov, avšak po podpísaní
dohody a potom ako jej poslal sumu 200 eur, mu vrátila z nej sumu 110 eur. Matka svojvoľne odstúpila
od dohody a dožadovala sa vyššieho výživného. Len vďaka tomu, že otec pracuje v zahraničí, matka

poberá na maloletého rodinné prídavky v podstatne vyššej sume ako by tomu bolo, ak by pracoval na
Slovensku. Namietal, že uvedené súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezohľadnil, nezaoberal
sa tým a na tento fakt neprihliadal. Súdu ozrejmil, že býva v spoločnej domácnosti s manželkou a s
dvoma maloletými deťmi vo veku 4 a 5 rokov, teda má vyživovaciu povinnosť na ďalšie tri osoby. Starší
syn navštevuje materskú školu, mladšie dieťa sa nedokázalo prispôsobiť prostrediu v materskej škole,
preto matka (jeho manželka) nemá možnosť sa zamestnať, keďže musí byť s dieťaťom doma. Jeho

manželka nemá príjem, ani nárok na príspevok. Uvedenú okolnosť súd nezohľadnil, len bez bližšieho
vysvetlenia konštatoval, že jeho manželka nemá príjem z dôvodu osobnej starostlivosti o mladšie
dieťa. Poznamenal, že práve na úkor jeho rodiny a aby dokázal zabezpečiť prostriedky na pokrytie
nákladov detí, vrátane výživného na maloletého A., je nútený pracovať v zahraničí ako vodič nákladného
vozidla. V súvislosti s prácou v zahraničí si musí hradiť náklady na bývanie ako zdokumentoval, ktoré

však súd nezohľadnil považujúc ich za neprimerané. Namietal, že súd nemá vedomosť o cenách
nehnuteľností v Rakúsku a lokalite, v ktorej pracuje, pričom inú možnosť bývania nemal a doposiaľ
nemá. Logicky, ak by mal možnosť, býval by v nehnuteľnosti cenovo menej nákladnej. Namietal, že
súd nezohľadnil jeho prácu v zahraničí, ani jeho odlúčenie od rodiny a fakt, že matka z tohto dôvodu
poberá rodinné prídavky na maloletého vo vyššej sume. Poukázal na to, že matka býva v spoločnej

domácnosti s partnerom, ktorý ma príjem, realizuje stavbu rodinného domu pri mieste trvalého bydliska
matky, ktorú nehnuteľnosť si spoločne zariaďujú. Je teda zrejmé, že matka nepravdivo tvrdila, že s
partnerom v spoločnej domácnosti nebývajú, k tomuto sa priznala až po jeho argumentoch, na čo súd
neprihliadal. Nespochybňuje, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov a jeho potrieb, avšak
žiadal výživné zvýšiť s ohľadom k pomerom povinného rodiča a nie tabuľkovo, keď je potrebné určiť

individuálny pomer povinného rodiča. Matka maloletého má síce iné vyživovacie povinnosti na maloleté
deti, avšak povinnosť k nim má ich otec. Matka v návrhu poukazovala na finančnú stratu v podobe
zníženia prídavku na maloleté dieťa, pritom práve týmto znížením prídavku nedošlo k takej zmene
pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Poukázal na to, že matka v roku 2020 nadobudla
kúpou,resp.kúpnouzmluvoudopodielovéhospoluvlastníctvapodiel1/2kcelku,rovnakoakojejpartner,

nehnuteľnosť v katastrálnom území D. (LV č. XXXX), na ktorom je vo finálnej fáze stavba rodinného
domu realizovaná na základe stavebného povolenia partnerom matky. V roku 2020 matka s partnerom
zakúpili aj spoluvlastnícky podiel na prístupovej ceste k uvedeným pozemkom v podieloch na par.č. 8/4
(LV č. XXXX) a parc.č. 7/5 (LV č. XXXX). K realizácii stavby rodinného domu si matka s partnerom
zabezpečili z časti finančné prostriedky v roku 2022 čerpaním hypotekárneho úveru v súvislosti, s ktorým

je na uvedených nehnuteľnostiach zriadené záložné právo v prospech banky. Je zjavné, že na strane
matky nedošlo k zmene pomerov len znížením prídavku na dieťa, ale nadobudla nehnuteľnosť, spláca
hypotekárny úver matka alebo jej partner, alebo tým, že matka partnerovi prispieva na splátky úveru.
Namietal, že súd sa nezaoberal zmenou postoja matky vo vzťahu k rodičovskej dohode, z jej návrhu
nie je zrejmé, prečo požaduje vyššie výživné ako sa rodičia dohodli. Konanie matky považoval za

nejasné a špekulatívne. Vzhľadom na vykonané dokazovanie v konečnom dôsledku navrhoval výživné
zvýšiť na 250 eur mesačne, ktorú sumu považuje síce „na hrane“ jeho možností, vzhľadom na prácu
v zahraničí a jeho ďalšie výdavky. Namietal, že súd nezohľadnil pomery na jeho strane, ani pomery na
strane matky, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia bližšie nezaoberal a neprihliadal na ne. U matky
konštatoval len jej nemožnosť zaradiť sa do pracovného procesu, pričom v prípade jeho manželky túto

nemožnosť nezohľadnil vôbec. Namietal, že súd nezohľadnil vykonané a zabezpečené dôkazy z jeho
strany, nevykonal dokazovanie k pomerom matky v ním navrhovanom rozsahu, nepreveril bankové účty
skutočnostioúsporáchafinančnýchpohybochnabankovýchúčtochvedenýchnamenomatky.Vkonaní
navrhoval zistiť aj zárobkové a majetkové pomery partnera matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti
a realizuje spoločné bývanie v novostavbe. Pokiaľ súd prihliadal na jeho bankový účet s dispozičnou

sumou 5000 eur, ktorá bola následne spotrebovaná, uviedol, že ide o finančné prostriedky z darov od
jeho kolegov, ktorí mu prispeli na stavbu a financovanie svadby. Vykonané dokazovanie zo strany súdu
vnímal ako jednostranne orientované na neho, pričom vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Malza to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Poukázala
na to, že otec spláca zročné výživné v povolených splátkach, aby neprišiel o výhodu možnosti splátok,
ale výšku súdom určeného výživného nerešpektuje a doposiaľ na výživu maloletého prispieva sumou
90 eur. Potvrdila, že rodičia sa zúčastnili informatívneho výsluchu s cieľom uzavrieť dohodu o výživnom.
V návrhu na zvýšenie výživného žiadala o výživné vo výške 368 eur, v ktorej sume zohľadnila práce otca

v zahraničí, pretože ÚPSVaR jej z tohto dôvodu zamietol rodinné prídavky na maloletého a z dôvodu
neochoty a odmietania odovzdania príslušných dokladov príslušným úradom zo strany otca. Bola preto
ochotná pristúpiť na dohodu a zmenu výšky výživného na 200 eur mesačne s tým, že otec dorieši
rodinné prídavky na maloletého z Rakúska a odovzdá úradom podklady. Zo záznamu zo stretnutia
vidí, že sa jednalo o daňový bonus, avšak nemá vedomosť, že by mala nárok na daňový bonus, ak
poberá rodičovský príspevok. Zo záverečných ustanovení záznamu z prvého stretnutia rodičov vyplýva,

že boli poučení, že dohoda je platná podpisom rodičov a jej schválením súdom. Podpísanou dohodou
všetkými zúčastnenými stranami nedisponuje, pričom otec odmietol podpísať jej poskytnutú kópiu
dohody, teda vyjadril nesúhlas s jej znením a preto necíti, že by ona svojvoľne od dohody odstúpila.
Odmietla tvrdenie, že by sa dožadovala vyššieho výživného. Prehodnotenie výšky výživného ponechala
na rozhodnutie súdu, otec sa vyjadril, že ňou požadovaná suma je pre neho likvidačná. Potvrdila, že

otec jej zaplatil výživné 200 eur pred pojednávaním o právoplatnosti obsahu dohody, preto mu rozdiel
110 eur vrátila. Vďaka tomu, že otec pracuje v zahraničí, poberá rodinné prídavky v podstatne vyššej
sume ako by tomu bolo, v prípade ak by bol zamestnaný na Slovensku, aj on na svoje dve ďalšie
vyživovacie povinnosti. V tomto období už matka poberá prídavky na maloletého A. z Rakúska, ktoré
si sama vybavila, avšak sú krátené o hodnotu prídavkov v SR, ktoré nedostáva. Mala za to, že súd sa

k rodinným prídavkom vyjadril dostatočne, keď poukázal v prvom rade na povinnosť rodiča prispievať
na výživu dieťaťa. Otec býva spoločne s manželkou, na ktorú previedol darovacou zmluvou vlastníctvo
tohto rodinného domu účelovo po oboznámení sa s predbežným znením rozsudku súdu prvej inštancie.
Nesúhlasila s argumentom otca, ktorý poukazoval na to, že jeho manžela má objektívne dôvody
pre nemožnosť vykonávať prácu, pretože pokiaľ dieťa nemôže z objektívnych dôvodov navštevovať

predškolské zariadenie, existuje nárok na predlžený rodičovský príspevok na dieťa od 3 rokov veku,
najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom si začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie a tento
rodičovskýpríspevokaspoňzčastieliminujedeficitpríjmudodomácnosti. Súhlasilasrozhodnutímsúdu,
žepriuvádzanomsúčtevýdavkovvynaloženýchvzahraničí,udávanejvýške,podmienkachanákladoch,
prácavzahraničínemôžebyťrentabilná. Ohľadomjejpartnerauviedla,žejeotcomichdvochmaloletých

detí, jej domácnosť navštevuje, podieľa na výchove maloletých, pomáha jej finančne, avšak zatiaľ nežijú
v spoločnej domácnosti, občas u nich prespáva. Uvedené podložila potvrdením OÚ D. o trvalom pobyte
osôb žijúcich v jej domácnosti. Okrem maloletého A. ma dve ďalšie vyživovacie povinnosti, na ktoré má
vyživovaciu povinnosť ich otec. Nesúhlasila s tvrdením, že pri príjmoch na plnenie potrieb (oblečenie,
osobnostné záujmy, výlety, vzdelanie a pod.) maloletého, spolu 150 eur (výživné 90 eur a prídavky

na dieťa 60 eur) je finančná strata 60 eur zanedbateľná. O prehodnotenie výšky výživného žiadala
aj z dôvodu, že otec nad rámec výživného sa nepodieľal. Nesporovala, že v roku 2020 nadobudla
podielové vlastníctvo pozemkov v kat. území D., parc. č. 8/2, 8/4 a 7/5 a to darom od jej nebohej matky,
od ktorej podielovú časť odkúpil jej partner a vyrovnal záväzky voči jej súrodencom. Z tohto dôvodu
bola zmena vlastníctva vykonaná jedným návrhom na vklad do katastra na základe kúpnej zmluvy aj

na jej meno. Uviedla, že jej partner má v kat. území D. rozostavaný spoločný rodinný dom, preto nežijú
v spoločnej domácnosti, dom je zatiaľ vo výstavbe. Predmetná stavba zatiaľ nie je obývateľná. Postup,
realizácia a financovanie stavebných práv je výlučne v rukách a kompetencii jej partnera, preto sa často
zdržiava na týchto pozemkoch. Partner čerpá na financovanie stavebných prác úver, na ktorý ona nemá
dosah, nie je spoluvlastníčkou ani spoluplatiteľom, úveru a nedisponuje s financiami z neho čerpanými.

Súdu predložila všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie o výživnom. V prípade ďalšieho dokazovania
navrhla preveriť pohyby na bankových účtoch otca vedených na Slovensku a v Rakúsku. Pokiaľ ide
o darovanie finančných prostriedkov otcovi jeho kolegami, danú skutočnosť ponecháva na vyhodnotenie
súdu.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého
dieťaťa. Odporúčal otca zaviazať platením výživného primerane jeho možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom oboch rodičov, veku a odôvodneným potrebám maloletých detí.6. Podaním zo dňa 5.2.2025 otec poukázal na konanie matky v súvislosti s uzatvorenou dohodou rodičov
o výživnom a vrátením sumy 110 eur zo zaplateného výživného vo výške 200 eur, keď na druhej strane
podala voči jeho osobe návrh na exekúciu. Uvedené konanie vykresľuje postoj matky voči nemu.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 a zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a
dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

8. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

10. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 CMP, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických
zásad pre sporové konanie je zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená
záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v
petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto

prejednávaná vec), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú
významprerozhodnutie(I.ÚS46/05).Štruktúraprávanaodôvodneniejerámcovoupravenáv§220ods.
2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, použitý v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o uplatnenej žalobe. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné

dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať
tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia a to z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie
práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutočný stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle

konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

16. V zmysle ust. § 78 Zákona o rodine i v spojení s ust. § 231 CSP, dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k

zmene pomerov. Citované ustanovenie umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch
odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus
(výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotnoprávnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorámusí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami

na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými
pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti). Tým je odôvodnená požiadavka
na dôkladné zistenia a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Súd musí skúmať okolnosti,
t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní,

tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod
pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej
povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb
u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie
čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) aj vývojom životných nákladov.

17. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo
veci rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritériá uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

18. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého zo sumy 90 eur
mesačne na sumu 330 eur mesačne od 25.3.2025 do 31.8.2024 a od 1.9.2024 na sumu 390 eur
mesačne. Správne a v súlade s ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine postupoval súd prvej inštancie,
keď porovnával pomery na strane maloletého dieťaťa a oboch rodičov v čase aktuálnom s pomermi
v čase predchádzajúcej úpravy výživného, toto porovnanie a dokazovanie však nevykonal náležite a

odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je neúplne, nedostatočné a rozhodnutie je nepreskúmateľné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie pri porovnaní pomerov na strane maloletého
dieťaťa v odôvodnení rozsudku odkazuje len na vek dieťaťa a všeobecne konštatuje, že ku zvýšeniu
výdavkov došlo v súvislosti s rastom dieťaťa, v priebehu obdobia do podania návrhu nástupom
na základnú školu a následne na strednú školu, nárastom jeho životných nákladov a v súčasnosti

zvýšenými výdavkami na cestovné, zabezpečenie školských pomôcok a potrieb, učebníc, školských
aktivít a výletov. Zvýšené výdavky konštatoval aj na stravu, sociálny rozvoj maloletého, vreckové,
náklady na mobilný telefón a pod.. Z rozhodnutia nevyplýva ako ustálil výšku nákladov na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa za obdobie od podania návrhu do 31.8.2024 a od 1.9.2024 aj s ohľadom na
zmenu pomerov maloletého nástupom na strednú školu. Nie je zrejmé, z ktorých dôkazov vychádzal,

keď v odôvodnení rozsudku len v konštatačnej časti uvádza, že z výpovede matky vyplynulo, že
maloletý mal zvýšené náklady na cestovné 16-18 eur mesačne, okrem bežných výdavkov na školskú
učebnice, potreby a výdavky na venček 100 eur, oblečenie a obuv na venček, úrazové poistenie 45,70
eur, kredit na mobilný telefón 10 eur a vreckové 10 eur, a v súvislosti nástupom na strednú školu mu
matka hradila náklady na stravu 52 eur a cestovné 38 eur mesačne. Nie je teda zrejmé akú výšku

mesačnýchnákladovnapotrebymaloletéhosúdprvejinštanciezajednotlivéobdobie,t.j.počasnávštevy
základnej školy a po nástupe na strednú školu uznal, keď tieto ani nešpecifikoval a nezaoberal sa nimi
(strava, hygiena, ošatenie, pomerný podiel nákladov na bývanie, školské poplatky a školské potreby,
hoci ide o bežné náklady, aj tieto je potrebné zadefinovať a ich výšku ustáliť), pričom výživné určil od
podania návrhu vo výške 330 eur mesačne a od 1.9.2024 vo výške 390 eur mesačne. Úvahy súdu

prvej inštancie vo vzťahu k pomerom na strane maloletého sú len vo všeobecnej rovine, bez bližšej
konkretizácie. Hoci súd prvej inštancie porovnával pomery na strane rodičov vo vzťahu k výške ich
príjmu, a k ďalším vyživovacím povinnostiam z rozsudku nevyplýva ako posúdil majetkové pomery
rodičov. Je potrebné konštatovať, že špecifikom danej veci pri zvýšení výšky výživného na maloletého
je otázka posúdenia prídavkov na maloleté dieťa vyplácaných cudzím štátom, t.j. štátom, v ktorom otec

vykonáva prácu. Z výsluchu matky na pojednávaní konanom dňa 5.9.2024 vyplýva, že prídavky na
dieťa z Rakúska si vybavila, pričom za rok 2023 jej bola doplatená suma 2.000 eur (t.j. v priemere 166
eur mesačne). Súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zisťovania
v akej výške má matka nárok na prídavky na dieťa z Rakúska, pričom v odôvodnení rozsudku len
všeobecne konštatoval, že prídavok na maloleté dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou prispieva rodičovi

na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, avšak vyplatené prídavky nemôžu nahrádzať povinnosť
rodiča prispievať na výživ maloletého dieťaťa. Je zjavné, že aj dohoda rodičov, ktorá napokon nebola
súdom schválená zohľadňovala prídavky na maloletého z Rakúska. Skutočnosť, že matka poberala
prídavky na maloleté dieťa z ÚPSVaR Topoľčany a tieto jej boli rozhodnutím úradu zo dňa 8.11.2023pozastavené práve z dôvodu výkonu práce otca v Rakúsku je nesporná. Tvrdenia matky a v konečnom
dôsledku aj argumenty otca (ktoré prezentoval aj v rámci odvolacích námietok) o nároku na vyplácanie
prídavkov na dieťa z Rakúska neboli v konaní žiadnym spôsobom zisťované, súd prvej inštancie sa

nimi nezaoberal a na ne neprihliadal. Nakoľko výška prídavkov na dieťa vyplácaná z Rakúska nie
je nepatrná, je potrebné danú položku zohľadniť a posúdiť ako finančné prostriedky určené na krytie
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a vyhodnotiť ich vo vzťahu k preukázaným nákladom na dieťa,
keďže finančné prostriedky vyplácané formou prídavkov na deti aj inštitúciami iných štátov, môžu sčasti
uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. V tomto kontexte odvolací súd dáva do pozornosti

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 88/2017-268 zo dňa 19.03.2018, podľa ktorého „prídavok
na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu
a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým
rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi
aleboinštitúciamiinýchštátov)vyplácanérodinnéprídavky(rodinnédávky,vyrovnávaciedávkyaleboich
doplatok)môžusčastiuhradiťodôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťa.Súdpriurčovanívýškyvýživného

na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto
zdrojov“. Odvolací súd uzatvára, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé,
ako posúdil a vyhodnotil náklady na maloletého, akú výške nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa
ustálil, akou mierou zohľadnil vyplácanie prídavkov na dieťa z rakúskeho sociálneho systému a spôsob
úhrad nákladov na dieťa. Námietku otca vo vzťahu k prídavkom na dieťa z Rakúska považoval za

dôvodnú. Rovnako tak súhlasil s výhradou otca voči uplatneniu Metodiky MS SR pre výpočet výživného
s poukazom na to, že v každej rodinnej veci je potrebné vec posúdiť individuálne s ohľadom na jej
okolnosti a kritériá, z ktorých súd vychádza pri určení/zvýšené výživného (§ 62 a nasl. Zákona o rodine),
pričom práve v tomto prípade individuálnosť posúdenia spočíva v štátnych príspevkoch vyplácaných
z Rakúska. Súdu prvej inštancie je tiež potrebné vytknúť, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva

akým spôsobom vyhodnotil príjem otca, ktorého súčasťou sú aj diéty vyplácané z dôvodu odlúčenia od
rodiny a výkonu práce v zahraničí, z ktorých nemožno vyvodzovať čistý príjem otca pre určenie/zvýšenie
výživného (R 55/1992).

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na maloleté dieťa

zistiť skutočný stav veci, teda vykonať dokazovanie aj vo vzťahu k nákladom na odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, príjmom, výdavkom a pomerom rodičov za obdobie od podania návrhu (tak ako
si matka uplatnila), vrátane vyplácaných prídavkov na dieťa z Rakúska. Z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri rozhodnutí o zvýšení výživného na maloletého,
keď náklady na dieťa riadne neustálil, ich výšku nešpecifikoval a nezaoberal sa prídavkami na dieťa

vyplácanými z Rakúska, ktoré slúžia na krytie časti potrieb maloletého dieťaťa.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. CSP
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej

vodôvodnenísvojhorozhodnutiadbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,tedanato,abyjehozávery,ku
ktorýmnazákladezhodnoteniaskutkovéhostavuvecidospelboliprijateľné,racionálneavneposlednom
rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené
účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Záver
súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné na maloleté deti od podania návrhu a od 01.09.2024, podľa
názoru odvolacieho súdu, zostáva neúplným v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale
ivkonkrétnostiachposudzovanéhoprípadu,zostalnezodpovedanývovšetkých(potrebných)zákonných
hľadiskách, je tak nepresvedčivým v tom, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, či uvedená suma

spĺňa kritériá o určení/zvýšení výživného podľa § 62 a nasl. Zákona o rodina a či zohľadňuje zmeny
pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a od poslednej zmeny výšky výživného na maloleté
dieťa.

21. V posudzovanom prípade z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie

prihliadal na zákonné kritériá na strane rodičov a maloletého dieťaťa pre zmenu výšky výživného, akým
spôsobom ich v nadväznosti na preukázanú zmenu pomerov vyhodnotil, čoho následkom je úvaha
odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia za situácie,
keď nezisťoval, nezaoberal sa a neposudzoval aj prídavky na dieťa zo zahraničia. Súd prvej inštancieneustálil výšku priemerných mesačných odôvodnených výdavkov maloletého, neuviedol, ktoré výdavky
prezentované matkou považoval za dôvodné a ktoré prípadne uznal iba čiastočne a z akých dôvodov.
Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov (bez

ustálenia nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa za obe obdobia, odkedy výživné na maloletého zvýšil
pri posúdení aj výšky prídavkov na dieťa z Rakúska) nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

22. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné pre nedostatočne vykonané dokazovanie

a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia preskúmať ani ustáliť, či je vecne a právne správne, a tento
nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom, preto napadnutý rozsudok už len z tohto dôvodu, bez
toho, aby sa zaoberal dôvodmi odvolania, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie vo vzťahu k nákladom maloletého dieťaťa
na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb (doplní dokazovanie preukázaním nákladov hradených
v základnej škole, ktorú maloletý navštevoval a strednej škole, ktorú navštevuje (platby za stravu,
poplatky v škole, prípadne mimoškolské aktivity a aktivity usporiadané školou), komplexne objasní
a zhodnotí príjmy, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené

potreby dieťaťa, ktorých priemernú mesačnú výšku ustáli (vrátane ich konkretizácie aj úhrad bežných
nákladov – strava, hygiena, ošatenie, cestovné, bývanie), uvedie, ktoré náklady vyčíslené a preukázané
považoval za dôvodné, ustáli zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vyhodnotí
príjmové a majetkové pomery na strane matky aj na strane otca (vrátane príjmov a pomerov
manželky otca) a posúdi pomer príspevkov na dieťa zo strany každého z rodičov. Súd prvej inštancie

opätovne rozhodne o výživnom na maloleté dieťa v súlade s platnou judikatúrou a s prihliadnutím
na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vo vzťahu k posúdeniu otázky vyplácania prídavkov na deti
z iného štátu, v danom prípade z rakúskeho sociálneho systému. Úlohou súdu prvej inštancie bude
pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa doplniť dokazovanie dôkladnejším skúmaním životných
potrieb maloletého dieťaťa a ich uhrádzanie nielen zo zdrojov obidvoch rodičov, ale aj z verejných

zdrojov (prídavky na dieťa, vyrovnávacie dávky a pod.), ktorými príslušný štát prispieva na pokrývanie
potrieb dieťaťa, zabezpečením dokladov o príjmoch matky za obdobie od júna 2024 (vrátane
poberania rodičovského príspevku) , príjmu otca za mesiace od júla 2014 doposiaľ, zadovážiť si aj
aktuálne zárobkové a majetkové pomery obidvoch rodičov, vysporiadať sa so všetkými námietkami
otca uvedenými v konaní (vrátane podaného odvolania) aj vo vzťahu k zohľadneniu prídavkov na deti

vyplácaných rakúskymi inštitúciami, príjmami a pomermi rodičov a ich životnej úrovne, zistí, či došlo
k výplate prídavkov na deti rakúskymi úradmi v období od podania návrhu doposiaľ, v akej výške boli
ktorému z rodičov vyplatené, a ak vyvstane potreba zváži doplnenie dokazovania aj zabezpečením
dôkazu prostredníctvom príslušného súdu v Rakúsku podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001
z 28.mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych

a obchodných veciach za účelom zistenia výšky sociálnych dávok (prídavkov na deti), na ktoré mali
rodičia v období od podania návrhu nárok, zistenia podmienok a spôsobu ich uplatnenia a čerpania
v danej konkrétnej veci. Doplní dokazovanie vo vzťahu aj k aktuálnym nákladom maloletého, t.j.
vykoná ďalšie na vec vzťahujúce sa dokazovanie za celé posudzované obdobie (aj vo vzťahu k rodičom)
v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP (najmä ust. § 204 CSP) a účastníkom konania sa umožní

vyjadriť k dôkazom (§ 182 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie bude po takto doplnenom dokazovaní
rozhodnutie riadne zdôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad
o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V súvislosti s vykonaným

dokazovaním musí odôvodniť svoje úvahy o určení výšky výživného v danej veci s posúdením všetkých
hľadísk, príjmov rodičov, ich pomerov, s ustálením výšky nákladov na deti a konkrétnym vysvetlením
dôvodov rozhodnutia k danej veci, a nie vo všeobecnej rovine.

24. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne rozhodol o výživnom na maloleté dieťa

v zmysle návrhu matky, opätovne vec právne posúdi v zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci
nanovo rozhodne s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391
ods. 2 CSP). V rozhodnutí uvedie dôvody, na základe ktorých vyhovel/nevyhovel návrhu na zvýšenie
výživného, ustáli tiež výšku zročného výživného aj vo vzťahu k plneniam zo strany otca a svojerozhodnutie riadne zdôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

25. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania
a vrátane náhrady trov odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).